Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010862
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125010862.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov Mgr.
Martina Vozára a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Ružomberku, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. F., G. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 18. februára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.12.2023, sp. zn. 2Pp/28/2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/36/2022 zo dňa 22.06.2022, právoplatný dňa
22.06.2022, bol A. B. odsúdený pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5
(päť) rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený aktuálne vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov v trestnej veci
Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/36/2022, pričom na jeho výkon nastúpil dňa 22.06.2022
s predpokladaným dňom výkonu 14.02.2027 (po započítaní vykonanej väzby v tejto trestnej veci).

Formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie odsúdený splnil dňom 14.06.2025.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/28/2025 zo dňa 09.12.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por.
podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Zároveň mu podľa § 68 ods. 1 Tr. zák.
určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky spolu s

nariadenými povinnosťami a obmedzeniami, a to podľa § 51 ods. 4 písm .a) Tr. zák. povinnosť nepriblížiť
sa k poškodenej: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E. F., C. D. XXXX/XX na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej, bez jej výslovného súhlasu, podľa § 51 ods. 3
písm. b) Tr. zák. zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr.
zák. príkaz v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote

sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho
vyhlásení.

Sťažnosť prokurátor dodatočne písomne odôvodnil nasledovne (citácie):

„Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.12.2025 uznesením

pod sp. zn. 2Pp/28/2025 podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1
Trestného poriadku rozhodla o podmienečnom prepustení odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v D.,z výkonu trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/36/2022 zo dňa
22.06.2022. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona určila odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 2
roky a súčasne nariadila probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 2 roky a zároveň odsúdenému

uložila v čase probačného dohľadu podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona povinnosť
nepriblížiť sa k poškodenej a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia bez jej výslovného súhlasu, podľa
§ 51 odsek 3 Trestného zákona zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a podľa §
51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie. Výrokom III. samosudkyňa rozhodla podľa § 74 odsek 1 Trestného

zákona v spojení s § 415 odsek 4 Trestného poriadku s poukazom na § 446a Trestného poriadku, že
obvinený bude pokračovať v ochrannom protialkoholickom liečení ambulantnou formou, ktoré mu bolo
uložené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/36/2022 zo dňa 22.06.2022, aj po skončení
výkonu trestu odňatia slobody v dôsledku jeho podmienečného prepustenia po právoplatnosti výroku
I. uznesenia. Svoje rozhodnutie samosudkyňa odôvodnila tým, že v prípade menovaného odsúdeného
bola splnená tak formálna podmienka, ako aj materiálne podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne

prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Bezprostredne po vyhlásení uvedeného uznesenia
intervenujúci prokurátor podal voči uzneseniu sťažnosť, ktorú nasledovne odôvodňujem: Dôvodom
podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného A. B. v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona
nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej požiadavke
odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Predovšetkým je potrebné poukázať

na obsah a závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, v ktorom
sa konštatuje, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko recidívy je stredné.
Súčasne poukazujem na to, že odsúdený plní program zaobchádzania čiastočne v bode edukácia
z dôvodu dlhodobého racionalizovania trestnej činnosti na matku a počiatočnému popieraniu závislosti
na užívanie alkoholu. Odsúdený A. B. sa dopustil závažnej násilnej trestnej činnosti voči svojej blízkej

osobe. Uvedená násilná trestná činnosť odsúdeného, spolu s nepriaznivou prognózou nepochybne
svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno reálne očakáva , že by v budúcnosti viedol riadny život,
preto je potrebné, aby uložený trest vykonal v uloženom rozsahu. Zmysel podmienečného prepustenia
nespočíva iba tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za riadne plnenie si pracovných
povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej

podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom ustanovenej doby výkonu trestu odňatia
slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad,
že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie
so zákonom, čo však vzhľadom na ústavom prezumované stredné rizikové faktory jeho sociálneho

zlyhania nie je možné očakáva . Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať,
že u odsúdeného A. B. vykonávaný trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a
generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším
výkonom trestu u menovaného odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Vzhľadom na vyššie
uvedené n a v r h u j e m, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného

poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň vo veci sám rozhodol tak, že žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie podľa § 415 Trestného poriadku s použitím § 66 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona zamieta.“

Odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu

rozhodnutia o sťažnosti krajský súd ani neobdržal písomné vyjadrenie odsúdeného k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe

opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o
návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí.
Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súdkonštatuje, že prokurátor v dôvodoch sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v
konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,

krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu

nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť

každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,

vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého

sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky
zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné

prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke,
preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním
dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom
sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené

skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,
že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát vo výkone trestu, a to v minimálnom stupni stráženia,
je stabilizované a na požadovanej úrovni. Kontakt formou korešpondencie udržiava s matkou
(poškodenou),kdesamatkeospravedlnilapriznalsvojezlyhaniavočinej.Ichvzájomnývzťahsajavíako

čiastočne zrevitalizovaný. Matka ho podporila zaslaním balíka. Napokon z hodnotenia ústavu na výkon
trestu vyplýva záver, že odsúdený doteraz vykonával trest odňatia slobody v podstate len príkladne,
s bezkonfliktným a vzorovým správaním, o čom svedčí aj získanie troch disciplinárnych odmien.
Odsúdený disciplinárne potrestaný nebol. Z hodnotenia ústavu pritom nevyplynulo, že by sa jednalo
o účelové konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre
podmienečné prepustenie. Zároveň u odsúdeného nebolo zistené žiadne porušenie interných predpisov

či akékoľvek udelenie disciplinárneho trestu. Záverom ústav odporučil jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. Odporučil aby mu bol nariadený probačný dohľad, uložené primerané
obmedzenia a povinnosti, a to zákaz požívania alkoholických nápojov (keďže odsúdený si vo výkone
trestu nie vlastným zavinením nevykonal nariadené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou, vo výkone trestu abstinuje takmer štyri roky), a príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo

sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestov
odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na
zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť
riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd konštatuje,
že odsúdený má v odpise z registra trestov evidovaný iba jeden záznam, ktoré odsúdenie si aktuálne
vykonáva. V tejto veci je v súčasnosti po prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd v tomto

smere prihliadol aj na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 8T/36/2022,
ktorý trest si aktuálne vykonáva, bola Rozsudkom zo dňa 22.06.2022, právoplatný dňa 22.06.2022,
schválená dohoda o vine a treste, uzatvorená na Okresnej prokuratúre v Ružomberku dňa 07.06.2022
sp.zn.Pv71/22/5508,atozatrestnýčin,prektorýbolodsúdenýnavýkondanéhotrestuodňatiaslobody,
čím si už vtedy primárne odsúdený začal pravdepodobne uvedomovať a vyhodnocovať nielen svoj

kritický postoj, ale aj podľa záverov z hodnotenia ústavu si tak vytvárať i svoj kritický náhľad na spáchanú
trestnú činnosť. Okrem toho je významná tiež skutočnosť jeho kritického postoju k užívaniu alkoholu
a návykových látok počas výkonu trestu odňatia slobody. Inak povedané, odsúdený počas výkonu trestu
si nielen uvedomil následok trestného činu, ktorého sa dopustil (pod vplyvom alkoholu), čím dospel
nielenkukritickémupostojukspáchanejtrestnejčinnosti(zločinublíženianazdravíaprečinnebezpečné

vyhrážanie), ale aj vytvoreniu si životných ambícii vedúcim k správnemu budúcemu fungovaniu jeho
riadneho života. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa
zaoberal skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel od
prokurátora, ktorý poukázal len na negatívne poznatky súvisiace s osobou odsúdeného. Okresný súd
súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti neviedli k záveru o nemožnosti očakávať od

odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., a na okresným súdom správne
preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života. K dosiahnutiu tohto cieľa má

dopomôcť aj skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu
spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré podľa názoru krajského súdu budú
efektívne spolupôsobiť v záujme vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení.

Tieto okresným súdom „určené podmienky“ podmienečného prepustenia sú spôsobilé dovŕšiť nápravu

odsúdeného i na slobode, a podľa názoru krajského súdu sú schopné dostatočne eliminovať možnosti
opakovaniaprotiprávnehokonaniaodsúdenéhopodhrozbouvykonaniasizvyškutrestuodňatiaslobody.
Krajský súd pre úplnosť dodáva, že okrem iných uložených povinností, práve uloženie povinnosť
nepriblížiť sa k poškodenej (matke) na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkostijej obydlia bez jej výslovného súhlasu, obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok a povinnosti spočívajúcej v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, v podstate rovnako majú „za prvoradý cieľ“ odstrániť

príčinu páchania trestnej činnosti odsúdeného, ktorou bolo požívanie alkoholických nápojov.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.