Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/41/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125214330
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125214330.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako matka, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXX, C. - E., právne zastúpená JUDr. Soňou Suchánovou,
advokátkou, so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín a otca C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom A. XXX/XX, G. – H., za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7158/5,
Trenčín, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/196/2025-22 zo dňa
18. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil
styk otca s maloletým dieťaťom. Výrokom II. zvyšnú časť návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Výrokom III. určil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia
konania o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti vedeného u Okresného
súdu Trenčín pod sp. zn. 35P/144/2025. Podľa výroku IV. dočasne zmenil výrok III. rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 35P/50/2024-91 zo dňa 20.11.2024 o úprave styku otca s maloletou. Výrokom V.
rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP v spojení s ust. § 324 ods. 1 a 2,
§ 325 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2 veta prvá, § 330 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že je potrebné
dočasne upraviť pomery účastníkov, i keď nie v rozsahu navrhovanom otcom v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Z výsluchov účastníkov a zo stanoviska kolízneho opatrovníka mal osvedčené,
že maloletá má G. roky a od septembra 2025 navštevuje materskú školu, pričom sa nachádza
v adaptačnom období. Mal za preukázané, že maloletá je po pobyte v materskej škole výrazne
unavená, má problém so zaspávaním po neskorých návratoch od otca a nasledujúci deň má ťažkosti s
ranným vstávaním. Preto dospel k záveru, že je daná bezodkladná potreba dočasnej úpravy časového
rozsahu styku, a to nie za účelom jeho rozšírenia, ale naopak za účelom jeho lepšieho zosúladenia
s potrebami maloletého dieťaťa, čím sa predíde jej ďalšiemu nadmernému fyzickému a psychickému
vyčerpaniu. Nevyhovel návrhu otca v časti, v ktorej sa domáhal prespávania maloletého dieťaťa v jeho
domácnosti, resp. predĺženia styku do 19.30 hod., keďže takéto rozšírenie styku by predstavovalo zásah
do existujúcej úpravy pomerov, ktorý presahuje rámec neodkladného opatrenia a bude predmetom
posúdenia v konaní vo veci samej, v ktorom bude možné vykonať riadne dokazovanie. Považoval za
potrebné osobitne upraviť aj miesto prevzatia a odovzdania maloletej, a to s prihliadnutím na praktickú
realizáciu styku a najlepší záujem maloletej. Zároveň považoval za potrebné upraviť styk aj v takýchprípadoch, pokiaľ sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť v uvedený deň. Za
týmto účelom uložil povinnosť tomu z rodičov, u ktorého bude takýto dôvod existovať, oznámiť druhému
rodičovi najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku alebo inak bezprostredne po tom, čo vznikne tento
dôvod. Zároveň matka bude mať povinnosť umožniť otcovi v takom prípade aj právo na náhradný
termín styku s maloletou v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok
neuskutočnilo.
2. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, keď namietal, že súd
prvej inštancie neodkladným opatrením de facto zúžil styk maloletej s otcom, oproti pôvodnej úprave
styku určenej v rozsudku, odôvodňujúc to najlepším záujmom maloletej a jej denným režimom. Podľa
jeho názoru neexistuje racionálny ani odborný dôvod, aby nebolo umožnené ani jedno prespávanie
v mesiaci, keď' neexistujú žiadne okolnosti, tak na jeho strane, ani na strane maloletej, ktoré by bránili
prespávaniu. Poukázal na rozhodovaciu prax súdu prvej inštancie, na základe ktorej je podľa jeho
názoru dôvodné, aby mohol mať maloletú v starostlivosti počas celého víkendu. Mal za to, že stanovisko
kolízneho opatrovníka bolo vypracované neúplne, jednostranne a bez riadneho preverenia skutkového
stavu, čo mohlo mať významný vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Kolízny opatrovník ÚPSVaR
Trenčín zasa v iných konaniach aj u mladších detí naopak, odporúčal prespávanie, a dokonca aj výlučnú
starostlivosť otca. Ide teda opäť o absolútne svojvoľné odporúčanie, ktoré nemá reálny základ, pričom
pôsobí nejednotne a nekonzistentne v porovnaní s jeho stanoviskami v obdobných veciach, čo vyvoláva
pochybnosti o objektívnosti jeho záverov. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení neuvádza žiadne
konkrétne dôvody, ktoré by objektívne odôvodňovali zúženie styku oproti predchádzajúcej úprave. Práve
naopak, bolo potrebné reflektovať na zmenu režimu maloletej úplne, inak, a to rozšírením styku o
prespávanienakaždýdruhývíkend,čojeminimálnymštandardomajpreoveľamenšiedeti.Namietal,že
napadnuté uznesenie je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, keďže ešte viac obmedzuje
jeho kontakt s otcom, a to nielen v dĺžke samotného styku, ale aj spôsobom prepravy a organizácie
stretnutí, ktoré uberajú čas na logistiku z času stráveného budovaním citového vzťahu medzi otcom
a dieťaťom. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v súlade
s navrhovaným rozsahom styku.
3. Okresná prokuratúra Trenčín vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že predstava otca o
rozšírenej úprave styku s maloletou do právoplatného skončenia konania vo veci samej nie je v záujme
maloletej. Hlavnými dôvodmi sú tie, že úprava styku je upravená len niekoľko mesiacov rozvodovým
rozsudkom sp. zn. 35P/50/2024, konflikty medzi rodičmi maloletej, plačlivosť maloletej pri preberaní
dieťaťa otcom ako aj tým, že maloletá mala teraz len tri roky a vzhľadom na jej útly vek je prirodzené,
že je silno ešte naviazaná na svoju matku, ktorá je jej najbližšia vzťahová osoba i to, že maloletá
sa musí zadaptovať na nový režim v materskej škole. Za súčasného stavu je ponechanie maloletej v
osobnej starostlivosti matky (bez prespávania u otca maloletej) úplným zastabilizovaním aktuálneho
stavu, dôvodné a v jej záujme, poukazujúc na tú okolnosť, že neodkladné opatrenie bude trvať dočasne,
a to iba do právoplatného skončenia konania o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti, v súčasnosti vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 35P/144/2025. Podľa názoru
prokuratúry súd prvej inštancie vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto
navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.
4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala odvolanie otca v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodné a napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie. Súd prvej inštancie podľa
matky maloletej vzhliadol neodkladnosť potreby reagovať na zásadnú zmenu v živote maloletej, t.j.
nástup do predprimárneho vzdelávania a s tým spojená zmena denného režimu a spánkového rytmu
maloletej. Jedným z odvolacích dôvodov otca je ten, že súd nevykonal navrhované dôkazy pre zistenie
rozhodujúcich skutočnosti. Mala za to, že tento odvolací dôvod je pri neodkladnom opatrení nesprávny,
nakoľko vykonávanie dokazovania je až vecou riadneho konania v merite veci pre účely rozhodnutia
vo veci rozsudkom. Uviedla, že otec žiadal formou neodkladného opatrenia rozšíriť jeho styk na
prespávanie maloletej v domácnosti otca, na tzv. predlžené víkendy a dokonca aj počas pracovného
týždňa, čo je nad rámec neodkladného opatrenia a predmetné môže by byť až prípadným výsledkom v
konečnom rozhodnutí súdu po riadne vykonanom dokazovaní. Mala za to, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia nesleduje najlepší záujem maloletej, ale sleduje osobné potreby a želania otca
maloletej. Poukázala na to, že v súčasnosti aj platná úprava styku sa realizuje veľakrát s problémami
a ťažkosťami, kde matka musí motivovať dcéru k stretnutiam s otcom, keďže plače a veľa stretnutí sa
uskutočňuje tak, že matka odovzdáva plačúcu dcéru otcovi, ktorú otec ťahá za ruku, aby k nemu išla.Uviedla, že režim maloletej je od nástupu do MŠ zmenený, t.j. o 18.00 hod. obvykle večeria, medzi 19.00
hod. do 19.30 hod. vykonáva dieťa osobnú večernú hygienu a o 19.30 až 20.00 hod. ide spať alebo už
spí. Mala za to, že vyzdvihovanie maloletej otcom na styk priamo z materskej školy, resp. z bydliska
matky naopak buduje vzťah otec-dieťa tým, že otec je tak veľmi prirodzene zapojený do denného režimu
maloletej vyzdvihnutím maloletej z materskej školy a prirodzeným pokračovaním jeho styku s maloletou
po MŠ. Záverom poukázala na veľmi zlú komunikáciu rodičov, kde otec priznal na pojednávaní, ako
aj písomne a predložením dôkazov súdu, že si nahráva audio-vizuálne každé jedno odovzdávanie a
preberanie maloletej medzi rodičmi vo svojom bydlisku, t.j. kamerami zapnutými v chodbe jeho bydliska
aj proti vyjadrenému nesúhlasu matky maloletej. Uvedené podľa jej názoru nie je v poriadku, nie je
to prirodzené, zhoršuje a zbytočne to eskaluje vzťahy rodičov. Aj z týchto dôvodov je podľa názoru
matky žiadúce a v záujme najmä maloletej, aby prebranie dieťaťa na styk s otcom sa presunulo na pôdu
materskej školy otcom.
5. V priebehu odvolacieho konania bolo do spisového materiálu doručené podanie Krajskej prokuratúry
v Trenčíne so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, zo dňa 24.02.2026, ktorým došlo k oznámeniu o
prebratí vstupu do konania, ktorý vykonala a doposiaľ realizovala Okresná prokuratúra Trenčín, ktorá
zároveň žiadala, aby bola vopred vyrozumená o všetkých vykonávaných úkonoch, a aby boli ďalšie
písomnosti súvisiace s prejednávanou vecou doručované na adresu Krajskej prokuratúry v Trenčíne k
sp. zn. Kc 32/26/3300. Všetky doterajšie písomnosti v danej veci si zabezpečila z Okresnej prokuratúry
Trenčín.
Na základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom
č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania v štádiu
odvolacieho konania, o ktorom vstupe Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania súd nevydáva žiadne
rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu.
6. Do momentu konania a rozhodovania ďalšie podania nenasledovali.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného v
zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom a postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Úpravou neodkladných opatrení umožňuje zákon rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
rýchly a okamžitý zásah súdu. Pri úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom bude
prichádzať nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy spravidla vtedy, ak je ohrozený záujem dieťaťa
na zabezpečení jeho základných životných potrieb, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, ale
aj v prípadne ak hrozí odcudzenie, resp. narušenie citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Je ale
potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je (ani nemôže byť) prostriedkom na zmenu, opravu,
resp. doplnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Jedná sa o výnimočné opatrenie, ktorým
súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, čo plne platí i o neodkladných opatreniach nariadených
v priebehu konania vo veci samej.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe
návrhu otca skúmal, či je v predmetnej veci potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi.
V tomto smere, na základe osvedčených skutočností, dospel i k správnemu záveru, že je potrebné
dočasne upraviť pomery účastníkov, i keď nie v rozsahu navrhovanom otcom v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.
10. Pokiaľ išlo o vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so zdôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal, i to, akými úvahami sa riadil, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil. Konštatujúc zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že nástupom maloletej
do predškolského zariadenia došlo k zmene jej režimu, čo spôsobuje únavu maloletej a neskoré návraty
od otca zhoršujú večerné zaspávania a sťažujú ranné vstávanie. Hoci otec zabezpečuje starostlivosť
o maloletú riadne, ukončovanie styku okolo 19:30 hod. nezodpovedá v súčasnosti potrebám maloleteja je pre ňu nadmerne zaťažujúce, najmä s ohľadom na jej vek a adaptáciu na predškolské zariadenie.
Majúc za to, že súd prvej inštancie tak správne rozhodol o dočasnej úprave časového rozsahu styku,
nie o jeho rozšírení, ale o jeho prispôsobení potrebám maloletej a rovnako tak aj o dočasnej úprave
miesta prevzatia a odovzdania maloletej, a to s prihliadnutím na praktickú realizáciu styku a najlepší
záujem maloletej.
11. Záverom je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím o neodkladnom opatrení súd neprejudikuje
rozhodnutie vo veci samej a bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o striedavej osobnej
starostlivosti po preskúmaní všetkých rozhodujúcich skutočností, a po vykonaní riadneho dokazovania
bude môcť ustáliť, či v konaní o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, v
súčasnosti vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 35P/144/2025 je dôvod na rozšírenie styku
otca s maloletou v rozsahu, ako to navrhuje otec.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods.
1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.