Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123256265
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123256265.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939
proti žalovanému 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava-Staré Mesto,
IČO: 00 151 700 a žalovanému 2/ Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom
Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 054 666, právne zastúpeným Advokátska kancelária GABE – BB, s.r.o., so
sídlom Profesora Sáru 3873/44, Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, o zaplatenie 23.121,16 Eur s prísl.,
o návrhu znalca doc. Ing. Jozef Gašparík, PhD., A. B. XX/X, C. na znalečné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 23.121,16 Eur s 5 % úrokom z omeškania

ročne z dlžnej istiny 23.121,16 Eur od 26. 11. 2022 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a to na účet žalobcu vedený
vo D., E., číslo účtu/IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT (BIC): F., a to všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ vo výške 100 %.

III. Súd priznáva znalcovi doc. Ing. Jozef Gašparík, PhD., bytom A. B. XX/X, C. nárok na znalečné vo
výške 100 % voči žalovaným 1/, 2/.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23. 02. 2023 domáhal od žalovaných
1/, 2/ úhrady istiny 23.121,16 Eur s príslušenstvom. Uvedený nárok si uplatnil ako nárok na náhradu
škody z titulu poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 11. 03. 2021 o 07:26 h na priecestí, ku ktorej došlo

počas jazdy vlaku Os 7363 ZSSK medzi NŽST Radvaň – NŽST Vlkanová, na aktívnom železničnom
priecestí v km 16,516 a to pri zrážke vlaku s autobusom IVECO, Irisbus Citelis A. XXXX XX G. H.,
EČV - I.. V dôsledku vzniku nehody došlo k ťažkému zraneniu vodiča autobusu a jednej cestujúcej v
autobuse, k zmeškaniu 3 vlakov osobnej dopravy dopravcu ZSSK o 83 min., odrieknuté boli 3 vlaky
osobnej prepravy dopravcu ZSSK. NAD bola zabezpečená u 4 vlakov. Doprava v medzistaničnom úseku
NŽST Radvaň – NŽST Vlkanová bola prerušená od 07:26 h do 11:49 h. Pri nehode došlo k
poškodeniu MJ 95 56 7 861 104-2, k poškodeniu súčastí PZZ a poškodeniu autobusu. Celá nehoda

bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom na to určeným - Železnicami
Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie, Klemensova 8, Bratislava
zo dňa 30. 04. 2021, číslo: XXXXX/XXXX/XX J. I., Správa zo zisťovania príčin vzniku menšej nehody
kategórie B 3 – nehoda na priecestí, ku ktorej došlo počas jazdy vlaku. Nehodu zavinil K. L.,vodič autobusu, užívateľ priecestia, narodený XX. XX. XXXX, bytom M. M., N. F. O. XX. Pre žalobcu
vznikla celková škoda vo výške vo výške 213.702,17 Eur. Majiteľom autobusu bol žalovaný 2/. Žalovaný
2/ bol v čase nehody poistený u žalovaného 1/ na základe Zmluvy č. 8080073994/00632. Žalobca si

uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného 2/ v jeho poisťovni. Žalovaný 1/ škodovú udalosť evidoval
pod číslom 2180104738. Faktúrou č. 1122000712 zo dňa 14. 03. 2022 si žalobca uplatnil
náhradu škody za náklady, za interný výkon k DV vo výške 26,52 Eur, použitie náhradnej autobusovej
dopravy (NAD) vo výške 253,50 Eur, náklady za opravu ŽKV vo výške 213.422,15 Eur, ktoré vznikli
následkom nehodovej udalosti. K celkovému vyčísleniu škody došlo až 16. 12. 2021, t. j. po

oprave ŽKV, a teda si žalobca uplatnil celkovú škodu vo výške 213.702,17 Eur. Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 10. 11. 2022, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 18. 11. 2022, oznámil žalovaný 1/, že
ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poukáže náhradu škody v časti interného výkonu vo
výške 26,52 Eur, v časti nákladov za využitie NAD vo výške 253,50 Eur a náklady za opravu vo výške
190.300,99 Eur. Celkovo teda žalovaný 1/ uhradil žalobcovi sumu 190.581,01 Eur. Žalovaný 1/ žalobcovi
z celkovej sumy 213.702,17 Eur neuhradil do podania žaloby sumu 23.121,16 Eur, ktorú považoval za

zhodnotenie opravou (amortizácia). Svedčí o tom faktúra ŽOS Vrútky, a.s. č. 5012101563 zo dňa 30. 11.
2021 s prílohami, PM zákazky s nákladmi zo dňa 20. 05. 2021, Náklady za NAD Faktúra č.
2100177001 zo dňa 19. 03. 2021 s prílohami; Faktúra č. 1122000712 zo dňa 14. 03. 2022 a
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10. 11. 2022.

2. Žalobca má za to, že v prípade nevyplatenia celej škody s poukázaním na tzv. opotrebenie -
amortizáciu, ide o neoprávnene a ničím neodôvodené zadržiavanie finančných prostriedkov zo strany
toho, kto škodu spôsobil. V danom prípade nie je podstatné to, či má škodu uhrádzať ten, kto škodu
spôsobil alebo ju zaňho na základe osobitného dvojstranného právneho vzťahu uhrádza niekto iný
(žalovaný 1/). Napriek tomu, že odpočet tzv. opotrebenia vykonala poisťovňa a nie priamo žalovaný v 2/,

žalobca sa vysporiadáva aj s prípadnou argumentáciou žalovaných ohľadom amortizácie, keďže sa na
ňu poisťovňa žalovaného odvoláva v Oznámení o likvidácii poistnej udalosti. Žalobca pritom konal pri
zabezpečení opravy maximálne hospodárne a s cieľom za čo najnižšiu cenu opraviť poškodené ŽKV,
a teda si výlučne nahradiť škodu, ktorá mu bez jeho zavinenia vznikla. Konečné určenie ceny za opravu
ŽKV bolo vykonané riadne, korektne a v zmysle zákona. Žalovaný v 1/ aj napriek tomu bezdôvodne

nepriznal celý uplatnený nárok žalobcovi, znížil cenu za náklady na opravu ŽKV o amortizáciu. Uvedené
však nemá žiaden právny základ, pričom žalovaný 1/ uznal všetky náklady uplatnené žalobcom a nemal
námietky k jednotlivýmpoložkám. Žalovaným bolivšetky náklady spojené s nehodou riadne preukázané.
Podľa názoru žalobcu, amortizáciu je možné odpočítať v prípade kúpy alebo predaja určitej veci, či
už ide o hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú. Takto sa dospeje ku skutočnej hodnote veci v reálnom čase.

Avšak na to, aby mala poškodená vec takúto hodnotu po poškodení spôsobenom nehodou a proti vôli
poškodeného, je potrebné vynaložiť finančné prostriedky na jej opravu, inak by nemala tú istú
hodnotu, akú mala pred poškodením. Ak z prostriedkov vynaložených poškodeným na navrátenie
veci do predošlého stavu odpočítame akúkoľvek sumu, neguje sa tým skutočnosť, že škoda nemá byť
nikomu na škodu ani na prospech, v tomto prípade škodcovi. Žalobca mal za to, že ak žalovaný

uplatnil amortizáciu, poškodený utrpel škodu dvakrát. Prvýkrát, keď mu z vlastných finančných
prostriedkov (bez vlastnej viny) musel uhradiť rozdiel ceny za opravu a ceny, ktorú žalovaný 1/ uhradil pri
likvidácii poistnej udalosti a druhýkrát, keď by chcel predať vec a zistil by, že jej predajná – trhová cena
je omnoho nižšia po oprave než pred ňou. Žalobca však má za to, že pod skutočnou škodou je potrebné
rozumieť finančné prostriedky vynaložené v súvislosti s nehodou a finančné prostriedky vynaložené na

navrátenie veci do predošlého stavu, pred jej poškodením. Ani zo zákonných ustanovení ani zo
žiadnej argumentácie žalovaného 1/ žalobcovi nie je jasné, prečo by sa mala odpočítavať percentuálne
určená a bližšie neodôvodnená suma za domnelé zhodnotenie poškodenej veci. Poškodenie pritom bolo
spôsobené inou osobou proti vôli žalobcu. Žalobcovi v príčinnej súvislosti s nehodou poisteného vozidla
vzniklináklady,ktoréuhradilažalovanému1/vcelomrozsahupreukázal.Jedná saonepochybné

a preukázateľne vynaložené finančné prostriedky. Žalobca považuje za nesporné to, že tieto prostriedky
boli vynaložené výlučne v súvislosti s nehodou a za účelom opravy poškodenia vzniknutého v
príčinnej súvislosti s vyššie uvedenou nehodou. Výsledkom opravy je uvedenie do stavu
pred poškodením, t. j. do stavu, v ktorom vec plní rovnakú funkciu z pohľadu svojich charakteristických
vlastnostíakoajvýkonu,aképlnilapredjejpoškodením.Vdanomprípadeišlookoľajovévozidlo,ktoréje

pomerne špecifickou vecou, ktorá nie je bežne dostupná. Ani náhradné diely na takúto vec nie sú bežne
dostupné. Nie je preto v silách žalobcu, aby si zadovážil primerane opotrebované diely s nižšou
cenou. Z tohto dôvodu bolo potrebné na dosiahnutie nápravy škody vo sfére žalovaného obstarať nové
náhradné diely. Žalobca preto trvá, že konal pri vykonávaní opravy maximálne hospodárne, s cieľomza čo najnižšiu cenu opraviť ŽKV, a teda žiada nahradiť výlučne škodu, ktorá mu bez jeho zavinenia
vznikla. Zároveň poukázal, že rozhodnutia a prax súdov Slovenskej republiky za posledné roky vylučujú
uplatňovanieakejkoľvekamortizácievovzťahuknáhradeškody prinehodáchobdobnéhocharakteru

ako bola predmetná nehoda. „Poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v
použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje,“ pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je
vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo/48/2012 zo dňa 28. 03. 2013). Následne žalobca poukázal i na
rozhodnutia Ústavného súdu ČR I. ÚS 1902/13 zo dňa 11. 06. 2014, ako i II. ÚS 155/2016 zo

dňa 06. 06. 2017. I v zmysle týchto rozhodnutí považoval nárok žalobcu uplatnený voči žalovaným 1/,
2/ za dôvodný a žiadal mu vyhovieť v celom rozsahu.

3. Upomínací súd vydal v konaní 1Up/285/2023 dňa 10. 03. 2023 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaných 1/, 2/ uhradiť žalobcom uplatnený nárok, priznal mu i nárok na náhradu trov konania.
Žalovaní 1/, 2/ podali voči platobnému rozkazu odpor.

4. Žalovaný 1/ v odpore uviedol, že s účinnosťou od 01. 01. 2008 uzatvoril žalovaný 1/ a žalovaný
2/ flotilovú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, č. poistnej zmluvy 8080073994/00632. Dňa 12. 03. 2021 obdržal žalovaný 1/ od žalobcu
telefonické hlásenie, podľa ktorého dňa 11. 03. 2021 došlo k zrážke autobusu s vlakom, ktorý poškodil.

Žalovaný2/udalosťtelefonickyohlásilžalovanému1/dňa22.03.2021.Žalovaný1/evidujetútoškodovú
udalosť pod číslom 2180104738. Obhliadku poškodeného železničného koľajového vozidla vykonal
žalovaný 1/ dňa 13. 04. 2021, o čom svedčí zápis z obhliadky vozidla, na ktorom bol
zachytený rozsah poškodenia. Vo veci bol vydaný i trestný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 7T/5/2022
zo dňa 17. 03. 2022, ktorým bol uznaný vinným za spôsobenú škodu zamestnanec žalovaného 2/ K.

L., ktorý bol vodičom motorového vozidla – autobusu EVČ: I.. Žalovaný 1/ potvrdil, že obdržal všetky
doklady potrebné k likvidácii, na základe ktorých pristúpil k určeniu právneho základu povinnosti plniť
z dojednaného poistenia žalovaného 2/ a následne k likvidácii škody uplatnenej žalobcom. Opravca
ŽOS Vrútky a.s. za opravu ŽKV 861 104-2, po násilnom poškodení pri škodovej udalosti
zo dňa 11. 03. 2021 vystavil dňa 30. 11. 2021 žalobcovi faktúru č. 5012101563 vo výške

213.702,17 Eur. Žalovaný 1/ z predmetnej faktúry odpočítal zhodnotenie a na účet žalobcu poukázal
dňa 10.11.2022škodunapoškodenomŽKVvovýške190.300,99Eur.Nárokyznahlásenejškodovej
udalosti týmto žalovaný 1/ považoval za plne vysporiadané. Suma 23.121,16 Eur, ktorú žalobcovi ako
poškodenému neuhradil, predstavuje zhodnotenie poškodeného ŽKV. Žalovaný 1/ pritom za nespornú
skutočnosť považoval poistný vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Poukázal na

ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorých si
pre výpočet škody zabezpečil Znalecký posudok č. 2/2022, vypracovaný doc. Ing. Jozefom Gašparíkom,
PhD., znalcom z odboru Železničná doprava, odvetvie: technický stav a odhad hodnoty koľajových
vozidiel, nehody v železničnej doprave. Znalec škodu vzniknutú dňa 11. 03. 2021 na ŽKV žalobcu
vypočítal v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a Prílohy č.

4 k vyhláške. Celý postup výpočtu škody zaznamenal znalec v časti označenej bodom 3. posudková
časť. Okrem výpočtu opotrebenia sa znalec Ing. Gašparík zaoberal aj výpočtom výzisku, ktorý žalobca
získal za odpredaj kovového odpadu z poškodeného ŽKV, ktorý vzhľadom na množstvo odpadu odhadol
na sumu 283,84 Eur. Porovnaním všeobecnej hodnoty ŽKV v čase škodovej udalosti a všeobecnej
hodnoty po oprave znalec vypočítal zhodnotenie vo výške 23.405,- Eur. Žalovaný 1/ mal za to,

že znaleckým posudkom, ktorý súdu predložil je preukázané, že opravou poškodeného ŽKV došlo
k reálnemu zvýšeniu hodnoty ŽKV v porovnaní s jeho hodnotou pred poškodením pri škodovej udalosti
dňa 11. 03. 2021. Žalovaný 1/ preto v rámci likvidácie škody dôvodne z predloženej faktúry predloženej
žalobcom k likvidácii škody odpočítal sumu 23.121,16 Eur (po odpočítaní výzisku vo výške 283,84
Eur), keďže hodnota poškodeného ŽKV sa po oprave preukázateľne zvýšila. Súčasne poukázal i na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo200/2011 zo dňa 26. 04. 2012, v ktorom sa prejednávala
náhrada škody na koľajovom vozidle a v ktorom rozhodnutí sa cituje: „...potreba odpočítať čiastku
zodpovedajúcuzhodnoteniuvecioprotijejstavupredpoškodením.“Ztohtodôvodunesúhlasilstvrdením
žalobcu, že pod skutočnou škodou je potrebné rozumieť finančné prostriedky vynaložené v súvislosti
s nehodou a finančné prostriedky vynaložené na navrátenie veci do predošlého stavu. Uvedeným

spôsobom by sa žalobca na úkor žalovaných 1/, 2/ obohatil. Pri výpočte škody je preto potrebné
vychádzať z ceny dielov v čase ich poškodenia, a teda je nutné prihliadnuť na ich vek, opotrebenie. Preto
sa pri veciach, ktoré nie sú nové, uvažuje s tzv. amortizačnou zrážkou, ktorá je spravidla odstupňovaná
od veku poškodenej veci. Žalovaný 1/ pritom nespochybňuje, že pri oprave žalobca vynaložil nákladyna opravu násilne poškodeného ŽKV v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 11. 03. 2021
v ním tvrdenej výške. Pri oprave však boli použité nové diely, ktorých použitím došlo k zhodnoteniu
ŽKV, ktoré znalec Ing. Gašparík v znaleckom posudku vypočítal porovnaním všeobecnej hodnoty DMJ

v čase škodovej udalosti a všeobecnej hodnoty DMJ po oprave. Takto následne bola i žalovaným 1/
objektivizovaná výška škody na DMJ na sumu 190.300,99 Eur, ktorú žalovaný 1/ žalobcovi uhradil.
Žalovaný 1/ mal za to, že judikatúru, na ktorú poukazoval žalobca, je neaplikovateľná na daný prípad,
keďže v danom rozhodnutí súd posudzoval a priznal náhradu škody bez odpočítania opotrebenia na
poškodenom motorovom vozidle, keď dôvodom tohto postupu je nižšia trhová cena motorového vozidla

po vykonanej oprave. Zároveň mal za to, že nie je možné porovnávať motorové vozidlá so ŽKV, ktoré
nie je bežne ponúkanou vecou na trhu, aj výška škody sa vypočítava odlišným spôsobom (Príloha
č. 6 vyhlášky 492/2004 Z. z.). Na základe uvedeného mal za to, že žaloba je nedôvodná
a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný 1/ na svoje tvrdenia predložil flotilovú poistnú zmluvu medzi žalovaným
1/ a žalovaným 2/ s prílohami, hlásenie o škode, zápis z obhliadky vozidla zo dňa 13. 04. 2021.

5. V odpore žalovaný 2/ poukázal, že mu e- mailom bola na vedomie doručená faktúra od žalobcu č.
1122000712 v sume 213.702,17 Eur, a keďže ide o nedaňový doklad, predmetnú faktúru nezaúčtoval
do svojho účtovníctva. Žalovaný 2/ potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom s tým, že má vedomosť, že
žalobcovi ako poškodenému bola uhradená len suma 190.581,01 Eur žalovaným 1/ a neuhradený zostal
zostatok vo výške 23.121,16 Eur. Uhradením škody žalovaným 1/ žalobcovi považoval nárok žalobcu

na náhradu škody uspokojený v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V odpore
ďalej poukázal, že je primárne na žalobcovi, aby preukázal výšku skutočnej škody. Ak žalobca
dôkazné bremeno neunesie, predstavuje uvedené bez ďalšieho dôvod pre zamietnutie žaloby vo veci
samej. V žalobe žalobca pritom poukazoval, že žalovaní nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne
obohatil, pričom podľa názoru žalovaného 2/ výšku skutočnej škody musí preukázať žalobca. Výšku

skutočnej škody určenú žalobcom na sumu 213.422,15 Eur žalovaný 2/ výslovne popiera a zotrváva na
tom, že výška skutočnej škody predstavuje sumu 190.300,99 Eur. Žalovaný 2/ poukázal na príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 442 Občianskeho zákonníka, ako i vyhlášku 492/2004 Z. z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a Prílohy č. 4 bod B.6. ods. 1 až 7). Následne bližšie rozoberal
jednotlivé ustanovenia vyhlášky, ktorou sa stanovuje výška škody, na základe ktorých mal za to, že

samotnénákladynaopravuvynaloženéžalobcomnepredstavujúvýškuskutočnejškody,alelenjednuzo
zložiek, na ktoré je potrebné prihliadať pri výpočte výšky skutočnej škody. Na tieto skutočnosti predložil
súdu Znalecký posudok č. 2/2022 od doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD., znalca z odboru Železničná
doprava, v odvetví: technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel. Uvedený znalecký posudok
bol vypracovaný na základe objednávky žalovaného 1/, ktorý však z opatrnosti predkladá k svojmu

vyjadreniu k žalobe, na ktorý odkazuje. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
5Cdo/200/2011, na základe ktorého rozhodnutia mal za to, že v prípade určovania skutočnej škody
na dráhových vozidlách je potrebné postupovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Žalobu preto žiadal
zamietnuť.

6. Žalobca sa k odporom žalovaných vyjadril podaním zo dňa 20. 04. 2023, v ktorom zopakoval
základné skutočnosti týkajúce sa škodovej udalosti, na základe ktorých podal žalobu voči žalovaným
1/, 2/. Mal za to, že žalobca riadne pri uplatnení škody u žalovaných preukázal výšku celkovej
škody listinnými dôkazmi, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť nákladov opravy každého železničného
koľajového vozidla. Rozsah poškodenia, a teda výška škody mohla byť určená až po uvedení ŽKV do

prevádzky po oprave. Žalovaný, ako škodca vedel o tom, aká bola škoda, koľko uhradil žalovaný1/
žalobcovi a koľko mu má ešte doplatiť. Obrana žalovaného 2/ po podaní žaloby je účelová s cieľom
neplniť žalobcovi celú výšku škody podľa podkladov, ktoré boli žalobcom riadne žalovanému 1/
doručené, napriek tomu, že táto mu bola reálne preukázaná. Žalobca si uplatnil náhradu škody
podľa skutočných nákladov, ktoré boli potrebné a nevyhnutné na sprevádzkovanie poškodeného ŽKV.

Žalovaní 1/, 2/ nepovažovali tieto náklady na opravu za neprimerané, tieto odsúhlasili a na základe
predložených dokladov aj plnili. V listinných dôkazoch a prílohách pri uplatnení škody boli špecifikované
položkovite sumy podľa jednotlivých vykonaných prác a opráv a prislúchajúcich súm k jednotlivým
opravám poškodeného ŽKV. Napriek tomu žalovaní 1/, 2/ nezákonne neplnili v celom rozsahu, ale
iba čiastočne, kde odpočítali opotrebenie nimi ustálené. Vzhľadom na súčasnú judikatúru súdov ide

o neudržateľný stav, ak by poškodený by nemal mať nárok na úhradu všetkých nákladov, ktoré
súviseli s najhospodárnejším možným spôsobom a podľa pokynov poisťovne nahradením škody a ktoré
následne majú byť krátené o amortizáciu. Škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov
na vykonanú opravu je skutočnosťou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu, aby ŽKVbolo v takom stave ako pred nehodou. Pokiaľ oprava smerovala k uvedeniu poškodeného vozidla do
pôvodného stavu pred nehodou, nemohla mať na výšku škody vplyv zhodnotenie veci jej opravou
oproti pôvodnému stavu ani amortizácia vozidla. Od žalobcu nemožno preto spravodlivo požadovať,

aby ako poškodený zabezpečoval opravu iným spôsobom, než použitím nových náhradných dielov,
ktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu
a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu ujmy. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaní
1/, 2/ sú povinní uhradiť žalobcovi celý požadovaný nárok. Žalovaný 1/ pritom uznal všetky náklady
uplatnené žalobcom, nemal námietky k jednotlivým položkám v zmysle faktúry, preto žalobcovi nie je

zrejmé, prečo žalovaní 1/, 2/ tvrdia, že mohlo dôjsť k zhodnoteniu veci žalobcu. Opravou železničného
vozidla nedošlo k zjavnému prínosu pre žalobcu ako poškodeného, keďže výmena dielov nenavýšila
úžitkové vlastnosti železničného vozidla. Predmetná oprava nemohla byť inak ako bola prevedená,
pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné diely a ani diely, ktoré by neboli nevyhnutné.
Odstránenie poškodenia a uvedenie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len
k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Opätovne poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu, ako

i rozhodnutie Okresného súdu Bratislava sp. zn. 32Cb/89/2017, rozhodnutie Okresného súdu Žilina
sp. zn. 38Cb/10/2020, z ktorých vyplýva, že nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov
na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti
škodcovi. Oprava vozidla bola poškodenému v podstate vnútená protiprávnym konaním škodcu, a preto
poškodený nemôže doplácať na to, že mu niekto iný spôsobil škodu a zároveň mu nebude preplatená

náhrada škody v celom rozsahu. Je pritom zrejmé z rozhodnutí súdov, že poškodenie vozidla dopravnou
nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje,
pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická
hodnota znižuje. V závere opäť poukázal na ustanovenia zákonov, na základe ktorých má preukázanú
dôvodnosť podanej žaloby.

7. K podaniu žalobcu sa opätovne vyjadrili žalovaní 1/, 2/. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 29. 05. 2023
uviedol,žežalovaný2/preukázalvýškuskutočnejškodypredloženýmznaleckýmposudkom,ktorávýška
bola žalovaným 1/ uhradená žalobcovi, z ktorého dôvodu považuje žalobu za nedôvodnú. Žalovaný 1/
sa vyjadril podaním zo dňa 21. 06. 2023, v ktorom opätovne poukázal na postup pri výpočte škody

podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a na predložený znalecký posudok zo strany žalovaného 2/. Poukázal
i na ďalšie rozhodnutia súdov, ako 5Cdo/200/2011 ako rozhodnutie Najvyššieho súdu, v ktorom sa
konštatuje, že pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení
určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu
veci oproti jej stavu pred poškodením. Rovnako obdobne to konštatuje i Krajský súd v Bratislave sp. zn.

16Co/187/2018. Na základe nich mal za to, že žaloba voči nemu je nedôvodná.

8. Žalobca k vyjadreniam žalovaných 1/, 2/ sa vyjadril podaním zo dňa 07. 09. 2023, v ktorom zopakoval
svoju predchádzajúcu argumentáciu o dôvodnosti podanej žaloby i s odkazom na judikatúru.

9. Súd následne vo veci vytýčil termín pojednávania, pričom pred jeho otvorením došlo k odročeniu
pojednávania, keďže listinný dôkaz predložený žalovanými a na ktorý odkazujú obsahoval chyby
v dosadených číslach, ktoré mohli ovplyvniť výšku znalcom určenej škody. Za tým účelom poskytol
žalovaným lehotu 30 dní na odstránenie predmetných nedostatkov v danom listinnom dôkaze. Žalovaný
1/ podaním zo dňa 12. 06. 2024 predložil súdu dovysvetlenie výpočtu VŠH ŽKV od znalca doc. Ing.

Jozefa Gašparíka, PhD. Žalobca pritom doručil súdu i rozhodnutie v obdobnej veci od Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 5C/12/2021 zo dňa 22. 03. 2024, v ktorom sa riešil obdobný
prípad ako vo veci doručenej žalobcom na tunajší súd. V danom prípade došlo k vzájomnému stretu
osobného motorového vozidla s vlakom. Rovnako predmetom tohto konania bolo doplatenie škody
z titulu krátenej amortizácie poisťovňou, pričom žalobcovi bol tento nárok predmetným rozhodnutím

priznaný voči poisťovni. Rovnako podaním zo dňa 03. 07. 2024 žalobca opätovne súdu v prílohe podania
doručil ďalšie rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/12/2021 zo dňa 26. 04. 2022,
v ktorom bol opätovne nárok žalobcu na doplatenie nároku z titulu amortizácie priznaný voči poisťovni
(Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava). Predmetný rozsudok bol potvrdený i Krajským súdom
v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/174/2022 zo dňa 29. 05. 2024.

10.Napojednávanievdanejvecikonanomdňa16.09.2024súdzdôvodupochybnostísúduosprávnosti
znaleckého posudku predloženého žalovanými, predvolal i znalca doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD.,
aby sa k záverom znaleckého posudku, ktorý vypracoval pre žalovaného 1/ pod č. 2/2022 vyjadrilpred súdom. Znalec potvrdil určité nezrovnalosti týkajúce sa niektorých údajov (obstarávacia cena)
pri vypracovávaní tohto znaleckého posudku, avšak zotrval na tých záveroch, ktoré sú uvedené v tomto
znaleckom úkone. Súdu bližšie ozrejmil jednotlivé koeficienty, ktoré použil pri výpočte výšky škody podľa

citovanej vyhlášky 492/2004 Z. z. a Prílohy č. 4. Znalec si za účasť na pojednávaní uplatnil znalečné,
ktoré následne vyčíslil podaním zo dňa 16. 09. 2024 vo výške 59,75 Eur. Strany sporu po výsluchu
znalca mali za to, že zotrvávajú na svojich pôvodných stanoviskách uvádzaných v konaní a vo svojich
písomných podaniach a žiadali súd, aby vo veci rozhodol. Súd za tým účelom ukončil dokazovanie
v danej veci a stanovil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 14. 10. 2024.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada

a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody

priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a

preukázanénárokynanáhradu:a)škodynazdraví,inejujmyanákladovpriusmrtení,b)škodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nárok žalobcu voči žalovaným 1/, 2/ preukázaný
v celom rozsahu a preto žalobe vyhovel tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia. Súd odôvodňuje

rozhodnutie nasledovne.

18. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že dňa 11. 03. 2021 cca o 07:26 h došlo k vzniku nehody
kategórie B3 – nehoda na priecestí, ku ktorej došlo počas jazdy vlaku Os 7363 ZSSK medzi NŽST
Radvaň – NŽST Vlkanová, na aktívnom železničnom priecestí v km 16,516, kde došlo k zrážke vlaku s

autobusom IVECO, P. H. A. XXXX XX G. H., EČV - I., ktoré viedol vodič K. L., ktorý bol uznaný vinným
za spôsobenú škodu podľa trestného rozkazu OS BB sp. zn. 7T/5/2022 zo dňa 17. 03. 2022. Keďže
sa jednalo o zamestnanca žalovaného 2/, žalobca označil v žalobe okrem žalovaného 1/, t. j. poisťovne
žalovaného 2/ i zamestnávateľa škodcu. Nespornou skutočnosťou bolo i uzavretie flotilovej poistnej
zmluvy pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla medzi žalovaným 1/, 2/ dňa 22. 11. 2007, s účinnosťou od 01. 01. 2008. Potom v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal poistený, t. j. žalovaný 2/ právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. V zmysle tohtoustanovenia je teda preukázaná pasívna legitimácia žalovaného 1/, ktorý je poisťovateľom žalovaného
2/, ako subjektu, ktorý je zodpovedný za vzniknutú škodu.

19. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušnými orgánom na to určeným
– Železnicami Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie, Klemensova
8, Bratislava zo dňa 30. 04. 2021, na základe ktorej je preukázané zavinenie nehody žalovaným 2/ a jeho
vodičom a pri ktorej dopravnej nehode došlo okrem zranenia osôb k poškodeniu autobusu, k poškodeniu
ŽKV, poškodeniu PZZ a bola využitá náhradná autobusová doprava. Vec následne bola riešená na OR

PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-154/1-VYS-BB-2021 a na Okresnom súde
Banská Bystrica.

20. Nároky z uvedenej nehody si žalobca uplatnil u žalovaného 2/ a v jeho poisťovni, t. j. u žalovaného 1/,
ktorý škodovú udalosť evidoval pod číslom 2180104738, ktorú skutočnosť žalovaný 1/ aj súdu potvrdil.
Učinil tak v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. K celkovému vyčísleniu škody

došlo až dňa 16. 12. 2021, t. j. po oprave ŽKV. Žalobca si u žalovaného 1/ uplatnil celkovú škodu vo
výške 213.702,17 Eur, z ktorej bolo žalovaným 1/ žalobcovi uhradená suma 190.300,99 Eur. Uvedené
skutočnosti žalobca preukázal oznámením o poistnom plnení zo dňa 10. 11. 2022 doručené žalobcovi
dňa 18. 11. 2022, faktúrou ŽOS Vrútky, a.s. č. 5012101563 zo dňa 30. 11. 2021 s prílohami, splatou dňa
29. 01. 2022. I tieto skutočnosti boli nesporné medzi stranami sporu.

21. Spornou skutočnosťou bolo neuhradenie sumy 23.121,16 Eur zo strany žalovaného 1/ z dôvodu
odpočtu zhodnotenia (amortizácie). Žalovaní 1/, 2/ považovali žalovaným 1/ vyplatenú sumu 190.300,99
Eur za skutočnú škodu v súlade s ustanovením § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ktorú výšku
skutočnej škody preukazovali listinným dôkazom, a to Znaleckým posudkom č. 2/2022, vypracovaným

znalcom doc. Ing. Jozefom Gašparíkom, PhD., C. – Q., A. B. XX/X, ako znalcom z odboru Železničná
doprava, odvetvie: technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel, nehody v železničnej doprave,
zapísaný pod evidenčným číslom 914572. Pri vypracovávaní uvedeného znaleckého úkonu znalec
vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a jej Prílohy č. 4. Učinil tak metodikou stanovenia všeobecnej
hodnoty dráhového vozidla pred dopravnou nehodou a po oprave dráhového vozidla. Na základe

jeho postupu objektivizoval výšku škody na DMJ 861 104 podľa vzťahu vo výške 190.300,99 Eur
a potom rozdiel medzi nákladmi vynaloženými žalobcom na opravu motorového vozidla a znalcom
stanovenou škodou po odpočte ním vypočítaného výzisku stanovil za zhodnotenie (amortizáciu). Tá
činila sumu 23.121,16 Eur. Keďže súd v uvedenom listinnom dôkaze zistil nezrovnalosti, ohľadne
záverov znaleckého posudku nariadil i výsluch znalca, ktorý sa uskutočnil na pojednávaní dňa 16.

09. 2024. Aj po ním potvrdených drobných nezrovnalostiach v znaleckom posudku , znalec zotrval
na rovnakých záveroch, než uviedol v písomnom znaleckom posudku. Súd aj napriek tomu, že strany
sporu nenavrhli jeho výsluch na pojednávaní, mal za to, že jeho výsluch je potrebný pre zistenie
správnostiaodôvodnenostinímstanovenejamortizácieŽKVpooprave,vzhľadomktomu,ženazáklade
uvedeného dôkazu žalovaní 1/, 2/ plnili žalobcovi sumu 190.300,99 Eur a zvyšnú sumu považovali za

nedôvodnepožadovanúodžalobcu.Znalecpritomvznaleckomposudkuvychádzalzovšetkýchpoložiek
uvádzaných vo faktúre od ŽOS Vrútky, a.s. a tieto položky uznal i samotný žalovaný 1/ pri likvidácii danej
poistnej udalosti.

22. Predmetom žalobného návrhu žalobcu bol teda nárok žalobcu v sume 23.121,16 Eur

s príslušenstvom, ktorú mu žalovaný 1/ nevyplatil napriek tomu, že žalobca tieto náklady za opravu ŽKV
musel vynaložiť. Spornou teda bola otázka, či je škodca povinný nahradiť škodu v celom rozsahu alebo
je oprávnený žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uplatnený nárok na náhradu škody znížiť o tzv. amortizáciu.
Rozhodnutie v danom spore teda závisí od výkladu pojmu „náhrada škody, resp. výška škody“.

23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., treba škodu vzniknutú poškodením
veci, ktorú je poisťovateľ motorového vozidla povinný nahradiť poškodenému vykladať tak, že sa ním
rozumejú všetky oprávnené a účelne vynaložené výdavky na opravu poškodenej veci, ktoré vznikli
poškodenému. Pri správnom výklade nie je možné v žiadnom prípade od účelne vynaložených
výdavkov na opravu poškodenej veci zo strany poškodeného odpočítať tzv. amortizáciu.

Rovnakým spôsobom je i pojem výška škody, ktorú je škodca povinný poškodenému nahradiť a je
definovaný právnym poriadkom Slovenskej republiky, napríklad v § 126 ods. 1 Trestného zákona, ale i v
§ 380 Obchodného zákonníka. Pri určovaní výšky škody je potrebné pritom vychádzať z toho, že
sa jedná o výdavky spojené s opravou poškodeného vozidla, aby mohlo po oprave slúžiťpoškodenému na rovnaký účel, na aký slúžilo pred jeho poškodením. Je pritom irelevantné, či sa jedná
o osobné motorové vozidlo, nákladné motorové vozidlo alebo železničné koľajové vozidlo. I v prípade
opravy poškodeného železničného koľajového vozidla vznikla žalobcovi ako poškodenému majetková

ujma v podobe vynaloženia nemalých finančných prostriedkov, ktoré by nebyť dopravnej nehody
spôsobenej škodcom vôbec nemusel vynaložiť. Ich vynaloženie žalobca súdu, ako i žalovaným
1/, 2/ riadne preukázal, pričom i súd má za to, že žalovaný 1/ nebol oprávnený krátiť žalobcovi vzniknutú
škodu o amortizáciu.

24. Možnosť uplatnenia amortizácie nevyplýva ani z ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pritom povinnosťou škodcu nahradiť skutočnú škodu, t. j. škodu
pozostávajúcu z reálne vynaložených nákladov na odstránenie vzniknutých poškodení a nie škodu vo
výške účtovnej hodnoty veci. Pokiaľ žalovaný 1/ svoj postup odôvodňoval od rozhodnutia Najvyššieho
súdu z 26. 04. 2012 sp. zn. 5Cdo/200/2011, toto rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu, keďže uvedený rozsudok nebol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako rozhodnutie zásadného právneho významu. V označenom
rozsudku Najvyšší súd odkazoval na staršie judikáty, ako napr. R 5/1988, R 25/1990, R 13/1985
a R 57/2003, pričom takýto odkaz v nepublikovanom rozhodnutí nerobí z takéhoto rozhodnutia judikát
a rozhodnutie zásadného právneho významu. K výkladu pojmu „výška škody“ existuje aj rozhodnutie

s odlišnými právnymi závermi, na ktoré poukazoval žalobca, a to rozsudok Najvyššieho súdu
z 28. 03. 2013 sp. zn. 2Obdo/48/2012. Okrem tohto rozhodnutia poukazoval i na Nález Ústavného súdu
Českej republiky z 19. 03. 2008 sp. zn. II. ÚS 2221/07 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.
04. 2021 sp. zn. 4Cob/33/2020. V rozsudku z 28. marca 2013, sp. zn. 2Obdo/48/2012 Najvyšší súd
dospel k záveru, že „sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do

úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a v zhode s okresným
súdom vyložil ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka tak, že škoda, ktorá vznikla
žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu
vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch,
ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou

nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje,
pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická
hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla,
ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú
opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu

vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane
žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli
použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s
opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem
laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a

súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému – žalobcovi, jeho právo na náhradu škody
v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k
prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku
vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred
poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz

pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle článku 46
Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
V náleze z 19. marca 2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07 Ústavný súd Českej republiky uviedol že „ak je za
škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná rozdielom
medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí i rozsah náhrady škody zohľadniť

výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného
majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako
prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie
je možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, oprava bola uskutočnená účelne a smerovala
len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov

na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti
škodcovi. Je potrebné prihliadnuť i k tomu, že v prípade havarovaného vozidla, hoci opraveného novými
dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom
rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ vozidla vpodstate vnútené protiprávnym konaním. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, kedy
na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom, je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na
to,abysvojevozidlomoholvôbecpoužívaťakopredškodovouudalosťou.Skutočnouškodousarozumie

zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký bol pred spôsobením škody.
Ak má poškodený po uskutočnení opravy havarovaného vozidla vo svojom majetku vozidlo v stave
zodpovedajúcemu stavu pred poškodením, je zrejmé, že sa jeho majetková sféra v dôsledku škodovej
udalosti zmenšila. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k
výkladu spravodlivému. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, a nie

súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel
a účel toho konkrétneho záujmu chráneného príslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a
účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody zaistiť, aby mu v plnej
miere bola kompenzovaná majetková ujma. V materiálnom právnom štáte nejde iba o dodržiavanie
práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavaní takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade
s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém,

ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahom medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej
funkcie práva vyplýva, že riešenie, ktoré sa s požiadavkou rozumného usporiadania vzťahov prieči, je
neprijateľné. Súdu jednoznačne patrí, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže
priniesť absurdné dôsledky, a v prípade, ak tomu tak je, aby takú interpretáciu pomocou redukcie ad
absurdum odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a bude

racionálny a spravodlivý.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 29. apríla 2021, č. k. 4Cob/33/2020-180
skonštatoval, že „sa plne stotožnil s právnym záverom súdu v bode 39. odôvodnenia rozsudku, kde
súd uviedol, že výška škody spôsobená pri dopravnej nehode zodpovedá sume skutočne vyúčtovanej
za opravy poškodeného hnacieho dráhového vozidla. Žalobca bol následkom poistnej udalosti nútený
dať dráhové vozidlo opraviť, nakoľko bez takejto opravy by ho nebolo možné naďalej riadne užívať

spôsobom, na ktorý bolo určené. Súd v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 2Obdo/48/2012, ktorý konštatoval, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne
vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje. Súd správne uviedol, že
náklady, ktoré žalobca bol nútený vynaložiť na opravu hnacieho dráhového vozidla, predstavujú náklady
nevyhnutné na uvedenie veci do predošlého stavu, ktoré predstavujú výšku skutočnej škody, ktorá

poškodenému v dôsledku predmetnej poistnej udalosti vznikla. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva,
že škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, (ktorá žalobcovi
bola škodovou udalosťou vnútená) je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu,
aby železničné koľajové vozidlo bolo v takom stave ako pred nehodou. Pokiaľ oprava smerovala k
uvedeniu poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred nehodou, nemohla mať na výšku škody vplyv

zhodnotenia veci jej opravou oproti pôvodnému stavu ani amortizácia vozidla. Od žalobcu nemožno
spravodlivopožadovať,aby,akopoškodený,zabezpečovalopravuinýmspôsobom,nežpoužitímnových
náhradných dielov, ktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Náhrada škody má
plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu ujmy. Správanie žalobcu len
viedlo k tomu, aby obnovil činnosť vozidla.“ Osobitne súd zvýrazňuje, že rozsudok Krajského súdu

v Bratislave z 29. apríla 2021, č. k. 4Cob/33/2020-180 bol vydaný v spore o náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla na železničnom koľajovom vozidle v inom konaní o žalobe žalobcu
(t. j. Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.) proti jednému z poisťovateľov, ktorý pôsobí na
slovenskom trhu s povinným zmluvným poistením. Rovnako žalobca poukázal i na ďalšie rozhodnutia
súdov, ako rozsudok Okresného súdu Bardejov vydaný pod sp. zn. 5C/12/2021 zo dňa 22. 03. 2024,

rozsudok Okresného súdu Bratislava I 31Cb/12/2021 zo dňa 26. 04. 2022 potvrdený Krajským súdom
v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/174/2022 zo dňa 29. 05. 2024.

25. Závery prijaté v rozsudku Najvyššieho súdu z 26. 04. 2012 pod sp. zn. 5Cdo/200/2011 idú proti
vyššie uvedenému účelu a ich aprobovanie by v konečnom dôsledku znamenalo, že poškodený bude

poškodený na svojom majetku dvakrát a to prvýkrát vznikom škody v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti iným subjektom a druhýkrát pri náhrade škody, keď by mu boli len čiastočne nahradené
výdavky spojené s opravou poškodenej veci, ktorý by nebyť škodovej udalosti nemusel vôbec vynaložiť.
Mechanická aplikácia vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ktorou v spore argumentovali žalovaní 1/, 2/ by, ako už
bolo uvedené, viedla k absurdným dôsledkom, ktoré by v konečnom dôsledku opätovne poškodzovali

žalobcu ako poškodeného na úkor škodcu a na úkor subjektu povinného nahradiť vzniknutú škodu
škodcom. V danom prípade by sa po druhýkrát znížila majetková hodnota poškodeného. Rovnako
automatickou a mechanickou aplikáciou danej vyhlášky by došlo k popretiu účelu zákonných
ustanovení o náhrade škody, preto ich aplikáciu v záujme spravodlivého usporiadaniavzťahov medzi stranami sporu súd odmietol. Rovnako súd nezaujal rovnaké stanovisko k argumentačnej
línii žalovaných, že opravou poškodenej veci malo dôjsť k jej zhodnoteniu v dôsledku použitia nových
náhradných dielov. Súd je opačného názoru a to, že v dôsledku nehody došlo k zníženiu hodnoty

poškodeného železničného koľajového vozidla bez ohľadu na to, že boli použité nové náhradné diely.
Použitie náhradných dielov bolo žalobcovi nútené konaním škodcu a viedlo k tomu, aby poškodené
koľajové vozidlo mohlo slúžiť účelu, na ktorý je určené a aby sa obnovil jeho stav ako pred vznikom
dopravnej nehody. Súd má za to, že práve na daný prípad sú plne aplikovateľné závery rozsudku
Najvyššieho súdu z 28. 03. 2013 sp. zn. 2Obdo/48/2012, ako i závery z Nálezov Ústavného

súdu Českej republiky II. ÚS 2221/07. Súd má preto za to, že žalobcovi musí byť kompenzovaná
celková ujma, ktorá mu v dôsledku dopravnej nehody a následnou opravou DMJ vznikla. Rovnako má
súd preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho
zákonníka.

26. Jedným zo spôsobov, akým je možné odstrániť vzniknutú škodu je i reštitučná náhrada, kedy

samotný škodca odstráni ním spôsobené poškodenie alebo, kedy ich odstránil žalovaný 1/ ako
poisťovateľ. Tieto náklady by boli prinajmenšom vo výške, v akej v oprávnenom rozsahu vznikli žalobcovi
a tieto náklady je preto potrebné považovať za škodu, za ktorú zodpovedajú žalovaní 1/, 2/ žalobcovi.

27. Na základe vyššie uvedeného súd nedospel k žiadnemu právne relevantnému dôvodu, ktorý by

odôvodňoval zníženie výšky škody spôsobenej žalobcovi zo strany žalovaného 2/ o amortizáciu, ktorú
odpočítal žalovaný 1/. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na náhradu ním uplatnenej
škody i s príslušenstvom tak, ako ho uviedol v petite rozhodnutia. Žalovaný 1/ pritom nespochybnil
uplatňovaný nárok žalobcu na príslušenstvo z dôvodu lehoty, resp. výšky, namietal jeho dôvodnosť
v súvislosti s doplatením žalovanej istiny.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ vo výške 100
%. O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

29. Súd v zmysle ustanovenia § 258 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov i znalcovi vo
výške 100 % voči žalovaným 1/, 2/, ktoré si znalec vyčíslil v zákonnej lehote. Rovnako o ich výške
súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo
vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.