Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201363
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7116201363.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte v zloženom s predsedom senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: A. A. B., Žriedlová 3,
040 01 Košice, správca úpadcu Truck Center Košice s.r.o. v konkurze, Topasová 52, 040 11 Košice,
IČO: 31 661 980, zast. Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom, Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti
žalovanému: SIMIS s.r.o., Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44 570 791, zast. JUDr. Ing. Monikou

Rehákovou, advokátkou, Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava, o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22. novembra 2019
č.k.29Cbi/2/2016-381adopĺňaciemurozsudkuzodňa16.septembra2021č.k.29Cbi/2/2016/-491takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 29Cbi/2/2016-381 zo dňa 22.11.2019 v znení
dopĺňacieho rozsudku č.k. 29Cbi/2/2016-491 zo dňa 16.9.2021 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I rozhodol:

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 25.1.2016, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd určil, že:

- Kúpna zmluva dňa 10.09.2009 medzi obchodnou spoločnosťou Truck Center Košice s.r.o.

(predtým, CAIS s.r.o.), so sídlom Topasová 52, 040 11 Košice (predtým Popradská 58, Košice 040
01), IČO: 31 661 980 a obchodnou spoločnosťou SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL s.r.o.), so sídlom
Mlynská 11, Košice 040 01, IČO: 44 570 791 ohľadom predmetu plnenia uvedeného vo faktúre č.200913,
vystavenej dňa 10.9.200 - Nákladné vozidlo RENAULT KANGOO, VIN:C. je voči veriteľom v konkurze
vedenom na majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO:31 661 980,
vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 30K/12/2013 právne neúčinná,

- Kúpna zmluva zo dňa 15.9.2009 medzi obchodnou spoločnosťou Truck Center Košice s.r.o.
(predtým CAIS s.r.o.), so sídlom Topasová 52, 040 01 Košice (predtým, D. XX, E. XXX XX) IČO:
31 661 980 a obchodnou spoločnosťou SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL s.r.o.), so sídlom Mlynská 11,
Košice 040 01, IČO: 44 570 791 ohľadom predmetu plnenia uvedeného vo faktúre č.200914, vystavenej
dňa 15.9.2009 - Príves nákladný AGADOS, VIN: F. je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok

úpadcu na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 30K12/2013 právne neúčinná,- Kúpna zmluva zo dňa 27.9.2009 medzi obchodnou spoločnosťou Truck Center Košice s.r.o.
(predtým (predtým CAIS s.r.o.) so sídlom Topasová 52, 04011 Košice (predtým, Popradská 58, Košice
040 01) IČO: 31 661 980 a obchodnou spoločnosťou SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL s.r.o.), so

sídlom Mlynská 11,Košice 040 01, IČO: 44 570 791 ohľadom predmetu plnenia uvedeného vo faktúre
č.200915, vystavenej dňa 27.9.2009 - Nákladné vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT, VIN: G. je voči
veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52, 040 11
Košice, IČO: 31 661 980, vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 30K/12/2013 právne neúčinná,

- žalovaný SIMIS s.r.o. (predtým CAIS REAL s.r.o.), so sídlom Mlynská 11, Košice
040 01, IČO: 44 570 791, zapísaný v obchodnom registri OS Košice I, odd: Sro, vložka číslo: 23024/
V, je povinný uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52,
040 11 Košice, IČO: 31 661 980 sumu 12.614,40 eur v prospech účtu vedeného v H. H., I., IBAN: SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

2.1. Žalobca dôvodil, že medzi úpadcom a žalovaným boli uzatvorené:

· kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku ,,Nákladné
vozidlo J. E., VIN: C.“. Kúpna cena motorového vozidla bola úpadcom žalovanému vyúčtovaná faktúrou
č. 2000913 zo dňa 10.9.2009, splatnou dňa 24.9.2009, vystavenou na sumu 1,820,70 eur;

· kúpna zmluva zo dňa 15.9.2009, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnému
majetku ,,Príves nákladný AGADOS, VIN: F..“ Kúpnu cenu dodaného tovaru vyúčtoval úpadca
žalovanémufaktúrou200914zodňa15.9.2009,splatnoudňa29.9.2009,vystavenounasumu71,40eur;
· kúpna zmluvu zo dňa 27.9.2009, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnému
majetku,, Nákladné vozidlo C. D., VIN: G.“. Kúpnu cenu motorového vozidla vyúčtoval úpadca

žalovanému faktúrou č. 200915 zo dňa 27.9.2009, splatnou 11.10.2009, vystavenou na sumu 10.293,50
eur.

2.2. Žalobca tvrdí, že kúpne ceny predaných hnuteľných vecí sú neprimerané a neadekvátne reálnej
hodnote vozidla, teda kúpne zmluvy sú ukracujúcimi úkonmi podľa § 60 ZKR.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že kúpne zmluvy nie
sú ukracujúcimi právnymi úkonmi, pretože nespĺňajú podmienky uvedené v § 60 ZKR.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.6.2013, sp.zn.3K/12/2013, zverejnenom v Obchodnom
vestníku č.111/13 dňa 11.6.2013, K 010393 začalo konkurzne konanie voči dlžníkovi CAIS s.r.o. (dnes
Truck Center Košice s.r.o.);
- Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2015, sp. zn. 30K/12/2013, zverejnenom v
Obchodnom vestníku č.16/15 dňa 26.1.2015, K 001770 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Truck

Center Košice s.r.o.;
- Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29.4.2015, sp. zn 30K/12/2013, zverejnenom v
Obchodnom vestníku č.85/15 dňa 6.5.2015, K 010078, bol do funkcie správcu ustanovený JUDr. Ján
Bodnár, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice;
- úpadca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva

k hnuteľnému majetku ,,Nákladné vozidlo J. E., VIN: C.“, ktorého kúpnu cenu vyúčtoval úpadca
žalovanému faktúrou č. 200913, vystavenou na sumu 1.820,70 eur;
- úpadca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva
k hnuteľnému majetku ,,Príves nákladný I., VIN: F.“, ktorého kúpnu cenu vyúčtoval úpadca žalovanému
faktúrou č. 200914 zo dňa 15.9.2009, vystavenou na sumu 71,40 eur;

- úpadca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva
k hnuteľnému majetku ,,Nákladné vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT, VIN: G.“, ktorého kúpnu cenu
vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č.2001915, vystavenou na sumu 10.293,50 eur.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 zák. č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii – ZKR (právna úprava neúčinnosti právnych úkonov), § 58 ZKR (právna
úprava právnych úkonov bez primeraného proti plnenia), § 60 ZKR (právna úprava ukracujúceho
právneho úkonu), § 62 ZKR (právna úprava aktívnej a pasívnej legitimácie vo vzťahu odporovateľným
právny úkonom) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.6. Súd prvej inštancie berúc do úvahy správu predbežného správcu a skutoč-
nosť, že úpadca uhrádzal svoje záväzky až do roku 2012 dospel k záveru, že dlžník nevykazoval

predĺženie. V ďalšom dôvodil, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľnosti a to stavby postavenej na
pozemku parcelné číslo 449/412, výmera: 1284m, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, obec:
E. - A., katastrálne územie: A. K., číslo listu vlastníctva: XXXX, v lokalite: J. D., pozostávajúce z dvoch
častí: jednopodlažná - dielňa a dvojpodlažná – administratívna budova. Z uvedeného súd prvej inštancie
vyvodil, že majetok úpadcu dosahoval nepochybne významnú hodnotu, pretože podľa znaleckého

posudku č. 23/2009 vypracovaného znalcom L. M. N. mala stavba ku dňa 2.6.2009 všeobecnú hodnotu
4.505.735,12 eur. V ďalšom súd prvej inštancie konštatuje, že podľa prehľadu prihlásených pohľadávok
s vyznačeným dňom vzniku pohľadávky (predloženým žalobcom) mali byť napadnutými právnymi
úkonom ukrátení veritelia, ktorých celková suma pohľadávok prestavuje 1.618.771,47 eur. Vo vzťahu
k zoznamu súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že sa v ňom jednotlivé pohľadávky opakujú a
na skutočnosť, že niektoré z pohľadávok boli uhradené. Pokiaľ ide o pohľadávku VUB, a.s., táto nebola

v čase napadnutého právneho úkonu splatná. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie skonštatoval,
že v čase vykonania napadnutého právneho úkonu nebola spoločnosť Truck Center Košice s.r.o. v
predĺžení, teda ešte aj ku dňu 31.1.2014 disponovala finančnými prostriedkami. Súd prvej inštancie
uzavrel, že pokiaľ sa žalobca opiera ohľadom všeobecnej zákonnej podmienky - ukrátenie pohľadávky
(ktorávždypristupujekjednotlivýmskutkovýmpodstatámodporovateľnýchprávnychúkonov)ozoznam,

ktorý nezodpovedá skutočnosti, má sa za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že napadnutým právnym
úkonom došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. V čase uzavretia kúpnych zmlúv
mal teda úpadca dostatok majetku na to, aby veriteľov uspokojil, pretože nehnuteľný majetok vo
vlastníctve úpadcu v rozhodnom čase nepochybne postačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov.
Súd prvej inštancie taktiež zdôraznil, že dané právne úkony boli urobené v rámci bežnej podnikateľskej

činnosti úpadcu a žalovaného, preto nimi nemohlo dôjsť ani takému zníženiu majetku úpadcu , ktorý by
spôsobil úpadok dlžníka. To, že dlžník v čase uzavretia kúpnych zmlúv mal majetok, ktorý postačoval
na úhradu jeho záväzkov vyplýva aj zo súvahy terajšieho úpadcu k 31.12.2010. Úpadca nebol ani
v predĺžení, čo vyplýva z prehlásenia predbežného správcu zo dňa 8.11.2013, kde je výslovne uvedené,
že z riadnej účtovnej závierky dlžníka za rok 2010 vyplýva, že dlžník nevykazuje predĺženie. Uvedené je

zrejmé aj zo znaleckého posudku č. 23/2009 vyhotoveného za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
objektu Truck Center Košice s.r.o., ku dňu kolaudačného konania a vkladu majetku do spoločnosti
úpadcu (2.6.2009), kde celkový hnuteľný majetok úpadcu je vo výške 5.190.000,00 eur.

6.1. V ďalšom súd prvej inštancie dôvodil, že kúpna cena motorových vozidiel

prevyšovala ich účtovnú hodnotu. Vo vzťahu k vyjadreniu obchodnej spoločnosti auto Gábriel s.r.o.
súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na časový odstup od uzavretia dotknutých kúpnych zmlúv
(september 2009), nemôže byť vyjadrenie objektívne, pretože na všeobecnú hodnotu vozidla vplývajú
mnohé faktory ako napr. technický stav vozidla, poškodenie vozidla, výbava vozidla, aktuálny stav na
trhu s vozidlami a podobne. Hodnotu predaných vecí mal súd prvej inštancie v konaní preukázanú

vykonaným dokazovaním (výpoveďami a písomnými vyjadreniami) z ktorých vyplynulo, že hnuteľné veci
v čase kúpy mali zostatkovú účtovnú hodnotu 8.464,52 eur, čiže hodnotu nižšiu ako bolo dohodnutá
kúpna cena. Keďže žalobca nepreukázal skutočnosť, že obvyklá kúpna cena vecí je podstatne vyššia
ako cena dohodnutá, nie je splnená základná podmienka pre posúdenie daných zmlúv ako právnych
úkonov bez primeraného protiplnenia, rovnako nebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka pre

naplnenie skutkovej podstaty podľa § 58 ZKR a to, že daný právny úkon spôsobil alebo by urobený
počas úpadku dlžníka.

6.2. Na základe vyššie uvedeného žalobu zamietol.

6.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal v konaní úspešnému žalovanému.

7. Proti rozsudku podal v čas odvolanie žalobca, z dôvodov podľa v § 365 ods. 1
písm. b), e), f), h), C.S.P..

7.1. Argumentuje, že rozsudok súdu prvej inštancie kvalitatívne nároky uvedené v § 220 ods.
2 CSP nespĺňa, je zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé a jasné, ktoré
časti jeho rozhodnutia tvoria zákonom uložené náležitosti rozsudku ako takého, konkrétne súd prvejinštancie nešpecifikuje obligatórne časti rozsudku (aké skutočnosti žalobca tvrdil, aké dôkazy označil,
aké prostriedky procesného útoku žalobca použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky
procesnej obrany použil). Súd prvej inštancie zakladá odôvodnenie svojho rozhodnutia aj na právnom

posúdenívzmysleustanovenia§58ZKR(odporovanieprávnymúkonombezprimeranéhoprotiplnenia),
pričom táto skutková podstata na prejednávaný prípad nedopadá a ani ju žalobca neuplatnil. Súd
však naprieč rozsudku skúma existenciu úpadku ako takého (či úkon bol urobený počas úpadku
respektíve ho spôsobil) a súčasne skúma či protiplnenie (odplata) bola primeraná. Všetky tieto atribúty
tvoria skutkovú podstatu neprináležiacu napádanému úkonu, preto právne posúdenie súdom prvej

inštancie je nesprávne. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd tak nesprávne zameral svoju
pozornosť na zisťovanie skutkových okolností, ktoré aj následne vyhodnocoval. Odvolateľ zdôraznil, že
v prejednávanej veci bolo relevantné ustanovenie § 60 ZKR, ktoré neobsahuje sebe skúmanie úpadku
ako takého (teda skúmanie platobnej schopnosti, existenciu viacerých pohľadávok a pod.).

7.2. Ďalšou zásadnou skutočnosťou bola otázka obráteného dôkazného bremena, kedy žalovaný

toto neuniesol a nepreukázal tvrdené skutočnosti, v tejto súvislosti poukázal na záver Krajského súdu
v Košiciach súvisiacich veciach (rozsudok sp.zn. 4CoKR/13/2019 zo dňa 29.10.2019).

7.3. Odvolateľ vyčíta súdu prvej inštancie aj nevykonanie ním navrhovaného dôkazu – pripojenia
celého reštrukturalizačného spisu, ktorý preukazuje, že úpadca konajúci manželmi Caisovcami, sa pred

vyhlásením konkurzu pokúšal absolvovať proces reštrukturalizácie; teda sám deklaroval, že je v úpadku,
že spĺňa pluralitu veriteľov, t.j. všetky podmienky pre reštrukturalizáciu a tento stav už trval dlhodobejšie.
Preto obrana manželov Caisovcov prostredníctvom žalovaného spočívajúca v popieraní toho, čo pri
reštrukturalizácii sami uvádzali, je účelová a nepravdivá. Ak by aj skúmanie úpadku bolo relevantné
(čo nie je) súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal problematiku úpadku ako celku, t. j. ak už je

pomocným dôkazom účtovná závierka, tak z roku 2009, kedy bol úkon uskutočnený a nie až z roku
2010. Rovnako tak nie je z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmé, či vyslovený záver
zohľadňuje prípadne záväzky spriaznených osôb, ktoré sa ex definitione do posudzovania v zmysle §
3 ods. 3 ZKR nezahŕňajú. Zároveň súd prvej inštancie nevyhodnotil otázku úpadku vo forme platobnej
neschopnosti, ktorá bola preukázaná. Nesprávnym je aj záver súdu prvej inštancie, že úpadca uhrádzal

svoje záväzky až do roku 2012, keďže nie je ničím podložený a teda nie je preukázaný.

7.4. V ďalšom odvolateľ uvádza, že súd prvej inštancie nepreskúmateľne dôvodí spornosťou
predloženého zoznamu pohľadávok, ktorý správca vyhotovoval v rámci konkurzu. Aj napriek zrejmým
skutočnostiam z neho vyplývajúcim, súd prvej inštancie sám bez ďalšieho prekladá závery, ktoré

sú iba tvrdením prevzatým od žalovaného bez akéhokoľvek právneho základu a relevancie. Rozsah
množstva záväzkov je totiž nepochybný jednak zo zoznamu vyhotoveného správcom a jednak z
reštrukturalizačného spisu, ktorého podklady tvorili manželia Caisovci, pričom tieto sú vo vzájomnej
zhode. Je tak zrejmá a nepochybná jednak existencia, ako aj rozsah uvedených veriteľov, ktorí mali
riadne existentné a platné záväzky v čase odporovaných úkonov, pričom títo veriteľa boli súčasne

ukrátení na svojom plnení. Ukrátenie je preukázané jednak existenciou záväzkov v čase úkonov
a súčasne ich existenciou v čase prihlasovania do konkurzu. Z uvedeného plynie zjavný následok
ukrátenia, keď označení veritelia zostali bez uspokojenia svojich pohľadávok, pričom žalovaný nemá
prihlásenú žiadnu svoju pohľadávku.

7.5. Súd prvej inštancie ďalej nesprávne aplikoval právnu normu (§ 58 ZKR), keď namiesto obvyklej
ceny t. j. trhovej či predajnej, prisvedčil žalovanému a vychádzal z účtovnej. Účtovná cena totiž
prirodzene neodráža skutočnú hodnotu veci v rozhodnom čase, ale je výsledkom tabuľkového odpisu
(každoročného ponižovania) sumy uvedenej pri vstupe. Aj pri odpisovaní totiž konkrétne veci majú stále
svoju hodnotu, a žiaden riadny hospodár nedaruje veci charite hneď, ako uplynie odpisové obdobie.

Absurdnosť uvedenej argumentácie potvrdzuje aj žalovaným uvedený údaj v podaní zo dňa 14.12.2016,
kde VOLKSWAGEN PASSAT pri nákupnej cene 33.858,06 eur má po dvoch rokoch hodnotu 8.464,52
eur, čo znamená pokles o 25.393,54 eur.

7.6. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj žalobcom predložený dôkaz – odborné vyjadrenie

auto Gábriel, s.r.o., ktorým žalobca preukazoval hodnotu vozidiel. Totiž súd bez odborných vedomostí
určil, že toto ohodnotenie nie je správne, nie je však zrejmé, ako dospel k uvedenému záveru,
pretože sám odborné znalosti na posúdenie hodnoty nemá a uvedená spoločnosť je rešpektovanýma renomovaným predajcom vozidiel, ktorý dané hodnotenie vykonal na základe jemu dostupných
informácií nachádzajúcich sa internom systéme, ktorý používa.

7.7. Na základe uvedeného žiada, aby súd prvej inštancie rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo ho
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť
argumentujúc, že vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia

veci, súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a žalobcovi nebolo znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva.

8.1. Zopakoval argumentáciu uvádzanú už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
a to, že odporovať možno iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide
o základný predpoklad odporovateľnosti a právny úkon, ktorý nespĺňa tento predpoklad, nie je možné

odporovateľnosťou napadnúť. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena
žalobcu, žalobca v konaní dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko jednoznačne a nad všetku pochybnosť
nepreukázal, že napádanými právnymi úkonmi k ukráteniu veriteľov došlo. O ukracujúci právny úkon sa
môže jednaťlenvprípade,akdohodnutéplnenieprotistranyniejeekvivalentnouodplatouzaposkytnuté
plnenie dlžníka. V prípade, ak za plnenie dlžníka bola poskytnutá ekvivalentná protihodnota, dochádza

síce k zmene štruktúry majetku, keďže dlžník odpredaním hmotného majetku získal finančný majetok,
nedochádza však k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, teda nedochádza ani k ukráteniu
veriteľov. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že vzhľadom na časový odstup od uzavretia dotknutých
kúpnych zmlúv (september 2009), t. j. po takmer desiatych rokoch nemôže byť vyjadrenie obchodnej
spoločnosti auto Gábriel, s.r.o. považované za objektívne. Z čestného vyhlásenia konateľa úpadcu

navyše vyplynulo, že vozidlá boli poškodené. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nákladný príves I.
mal byť úpadcom predaný za sumu 400,00 eur (ktorú skutočnosť preukazuje žalobca priloženými
inzerátmi z internetovej stránky B.), odvolateľ zdôraznil, že obstarávacia cena dotknutého prívesu bola
vo výške 424,88 eur, jeho rok výroby bol 2006, vozík bol dvakrát poškodený. Je teda celkom isté,
že by sa trojročný poškodený vozík nepredal za cenu o 24,88 eur nižšiu ako bola jeho obstarávacia

cena. Predložené inzeráty tak nemožno považovať za relevantný dôkaz o hodnote dotknutej hnuteľnej
veci v mesiaci september 2009, navyše očakávania predávajúceho na bazos.sk nemusia zodpovedať
reálnemu trhu a výslednej predajnej cene. Žalovaný tak zdôraznil, že hodnota predaných vecí bola
preukázaná vykonaným dokazovaním (výpoveďami a písomnými vyjadreniami) z ktorých vyplýva, že
hnuteľné veci v čase kúpy mali zostatkovú účtovnú hodnotu 8.464,52 eur. Kúpna cena teda bola

primeraná, dokonca vyššia ako vyplýva z účtovníctva úpadcu, nedošlo teda k zníženiu hodnoty majetku
úpadcu, preto napadnuté úkony nemôžu byť posudzované ako ukracujúce. V tejto súvislosti sa žalovaný
odvoláva aj na vyjadrenia dvoch spoločností (vyjadrenie zo dňa 10.9.2019), ktoré predávajú dotknutý
druh vozidiel kde obe konštatujú, že stanovenie ceny jazdeného vozidla k septembru 2009 nie je možné
a to aj s poukazom na absenciu nevyhnutných podkladov k takémuto odhadovanému stanoveniu ceny.

8.2. Žalovaný v ďalšom zdôraznil, že úpadca mal v čase vykonania právnych úkonov viacerých veriteľov
a celková hodnota ich pohľadávok prihlásených a zistených v konkurze predstavovala v roku 2009
sumu 1.618.771,47 eur. Z predloženej súvahy za rok 2010 je zrejmé, že hodnota majetku úpadcu na
konci roku 2009 predstavovala 3.233.631,- eur. Majetok úpadcu tak aj po uzatvorení kúpnych zmlúv

postačoval na uspokojenie týchto veriteľov. Vo vzťahu k námietke odvolateľa k účtovnej závierke, že je
za rok 2010) žalovaný uviedol, že zo súvahy za rok 2010 vyplývajú aj finančné ukazovatele spoločnosti
úpadcu v roku predchádzajúcom t. j. 2009, kedy k napadnutým právnym úkonom došlo. Zdôraznil aj
skutočnosť, že obrat spoločnosti úpadcu v roku 2010 dosiahol sumu 953.230,- eur, v roku 2011 sumu
499,380 eur., v roku 2012 sumu 507.254 eur. Aj uvedené preukazuje, že spoločnosť úpadcu bola aj

v čase po napadnutých právnych úkonoch riadne fungujúcou spoločnosťou, ktorá dosahovala obraty
a mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich záväzkov.

8.3. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v súvislosti s nevykonaným dôkazom – pripojenie
reštrukturalizačného spisu žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé kedy bol taký návrh zo strany žalobcu

prednesený.Žalobcapredvyhlásenýmuzneseniaoskončenídokazovanianenamietal,žebysúdúdajne
ním navrhnutý dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie nevykonal. Pre úplnosť žalovaný zdôraznil, že
návrh na povolenie reštrukturalizácie bol podaný dňa 13.12.2013 nie ku dňu vykonania napadnutýchprávnych úkonov, ale viac ako štyri roky po tom, takže nie je zrejmé, aké okolnosti by mali byť pre
prejednávanú vec relevantné.

8.4. V ďalšom žalovaný zdôrazňuje, že bolo v konaní jednoznačné preukázané, že napadnuté právne
úkony neboli urobené s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. S poukazom na aktívnu podnikateľskú
činnosť úpadcu v čase po napadnutých právnych úkonoch, uhrádzanie záväzkov až do roku 2012,
a s ohľadom na vyjadrenie štatutárneho zástupcu úpadcu k jednotlivým pohľadávkam veriteľov je
nepochybné, že úmysel ukrátiť veriteľov tu nebol. V ďalšom žalovaný poukázal na prebiehajúce súdne

konania medzi stranami sporu.

9. Odvolateľ reagujúc na vyjadrenie žalovaného zotrváva na argumentácii uvedenej
už priebehu konania a v odvolaní. Pokiaľ ide o nevykonaný dôkaz tvrdí, že žalovaná celkom
nedôvodne argumentuje, že žalobca nenamietal nevykonanie tohto dôkazu, pričom poukázal na
zápisnice z priebehu pojednávaní, z ktorých je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 181

CSP( keď neuviedol ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a neuviedol predbežné právne posúdenie
veci.). Žalobca teda vzhľadom na nesprávny procesný postup súdu nemal možnosť poznať úvahu
súdu a nemal vedomosť, ktoré dôkazy plánuje alebo neplánuje vykonať. Poukázal aj na zápisnicu
z pojednávania konaného dňa 2.1.2019, kde právny zástupca žalobcu pred samotným skončením
dokazovania uviedol: ,,...ďalšie návrhy na dokazovanie nemáme, okrem toho čo už bolo uvedené...“.

Žalobca si tak riadne splnil svoje povinnosti v súvislosti s návrhom na vykonanie dokazovania, avšak
súd tento návrh nevyhodnocoval.

9.1. K údajnej absencii úmyslu ukrátiť veriteľov, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 2CoKR/26/2019, zo dňa 29.10.2019 a rozhodnutie sp. zn. 4CoKR/13/2019 zo dňa 29.10.2019.

10. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalobcu opakuje dôvody uvádzané už v priebehu
konania a vo vyjadrení k odvolaniu.

11. Na úvod je potrebné uviesť, že Krajský súd v Košiciach vrátil vec predloženú na

rozhodnutie o odvolaní (vedené pod sp.zn. 4CoKR/15/2020-486) podaním zo dňa 29.7.2021 ako
predčasne predloženú. Dôvodom vrátenia veci bola skutočnosť, že na základe návrhu žalobcu
bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 31.8.2017č. k. 29Cbi/2/2016-143 nariadené
zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo Uznesením Krajského súdu Košiciach zo dňa 9.1.2018 č.k.
2CoKR/44/2017-243 potvrdené ako vecne správne, preto nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.2018. Súd

prvej inštancie opomenul zrušiť zabezpečovacie opatrenie v rozsudku o zamietnutí žaloby z úradnej
povinnosti osobitným výrokom, ktorú povinnosť mu ukladá ustanovenie § 335 ods. 1 CSP. Po vrátení
veci odvolacím súdom tak súd prvej inštancie vydal dňa 16. septembra 2021 dopĺňací rozsudok č. k
29Cbi/2/2016-491, ktorým rozhodol:

· Dopĺňa výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22. novembra 2019 sp. zn. 29Cbi/2/2016-381
tak, že za výrok III. dopĺňa výrok IV., ktorý znie:
· Zrušuje zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 31. augusta
2017 sp. zn. 29Cbi/2/2016-143.

11.1. Žalobca podal aj proti dopĺňaciemu rozsudku včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b), e), f), h,) CSP a argumentáciou uvedenou v odvolaní proti rozsudku č. k. 29Cbi/2/2016-381.

11.2. Žalovaný reagujúc na odvolanie žalobcu opakuje argumentáciu uvádzanú vo vyjadreniach proti
rozsudku č.k.29Cbi/2/2016-381.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie
žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, oproti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané
odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako
odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesnýmpostupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces; písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t. j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Ide o prípustné odvolacie dôvody preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

13.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

13.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z úst. CSP o vykonávaní dokazovania.13.4. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

14. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné poukázať na § 220 ods. 2 CSP,
ktorý obsahuje požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.To je tou časťou rozsudku, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Povedané inak;
z odôvodnenia rozhodnutia musí byť stranám sporu zrejmé, prečo súd rozhodol ako rozhodol.

14.1. Odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľovi, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie náležitosti uvedené v § 220 CSP nespĺňa. Totiž žalobca odporovateľnosť uplatnil podľa § 60
ZKR, teda namietal, že kúpne zmluvy sú ukracujúcimi právnymi úkonmi. Súd prvej inštancie naprieč
celým rozsudkom skúma a vyhodnocuje aj naplnenie skutkovej podstaty podľa § 58 ZKR (právny úkon

bez primeraného protiplnenia) ktoré žalobca neuplatnil. Nie je tak zrejmé, čo považoval pre rozhodnutie
vo veci samej za relevantné a na základe čoho žalobe vo vzťahu k skutkovej podstate podľa § 60 ZKR
nevyhovel.

14.2. V ďalšom odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia je z veľkej

časti prebratím argumentácie žalovaného, čo samo o sebe nie je neprípustné, no súd prvej inštancie tak
urobil bez toho, aby sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu (a dôkazmi žalobcom označenými
na ich preukázanie) vo vzťahu k tej – ktorej otázke.

15. Odvolací súd tak uzatvára, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne relevantné. Ak tak
neurobí, poruší právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na
riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia. To, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Pre

úplnosť sa žiada uviesť, že súd musí dať odpoveď len na argument pre rozhodnutie relevantný.

15.1. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedeným
kritériám nezodpovedá, preto ho odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nahrádzanie

faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do
úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie
s prípadným (v zákone vymedzeným) doplnením alebo zopakovaním dokazovania. Odvolací súd zrušil
aj dopĺňací rozsudok, keďže ním súd prvej inštancie zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktorá povinnosť
mu ex offo vyplýva z § 335 ods. 1 CSP a viaže sa na zamietavé rozhodnutie vo veci samej.

16. K samotnému hmotnoprávnemu posúdeniu uplatneného nároku odvolací súd
udáva:

16.1. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník

ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

16.2. Podľa ust. § 60 ods. 2, ods. 3 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa

predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.16.3. V zmysle ust. § 62 ods. 1, 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Rozhodnutie súdu

o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konania. Nároky z neúčinného
právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca, ktorý odporoval právnemu úkonu.

16.4. Na to, aby súd vyslovil a určil, že daný právny úkon je neúčinný voči veriteľom dlžníka, musia byť
splnené podmienky nielen konkrétnej skutkovej podstaty definovanej v ust. § 60 ZKR, ale aj podmienky

v zmysle všeobecnej skutkovej podstaty definovanej v § 57 ZKR.

16.5. Odvolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, t.j. žalobca
musí preukázať, že odporované právne úkony ukrátili uspokojenie pohľadávky niektorého veriteľa (§
57 ods. 4 ZKR) a že ide o úmyselný právny úkon (§ 60 ods. 1 ZKR). V prípade, ak ide o právny úkon
medzi spriaznenými osobami, nie je správca povinný preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie

prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a ani vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle,
tento sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Na úspešné ubránenie sa odporovacej žalobe zaťažuje
dôkaznébremenospriaznenúosobu,abyhodnovernýmspôsobompreukázala,žeúmyseldlžníkaukrátiť
uspokojenie prihlásenej pohľadávky nemohla rozpoznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

16.6. Pokiaľ ide o otázku ukrátenia, túto nie je možné posudzovať výlučne vo väzbe na rozsah
uspokojenia pohľadávok v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale vo väzbe na
konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych
úkonov. Žalobca je tak povinný preukázať, že majetok dlžníka – úpadcu po účinnosti odporovaných
právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok, resp. sa znížila miera uspokojenia

pohľadávok dlžníka. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že k zníženiu uspokojenia dochádza aj vtedy,
ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaných právnych úkonov dostatok majetku na uspokojenie
veriteľov; no odporovateľnými právnymi úkonmi sa miera uspokojenia ešte znížila. K zníženiu majetku
nedochádza ale v prípade, keď dochádza len k zmene jeho štruktúry, t.j. ak napr. dlžník namiesto
hmotného majetku získa majetok finančný.

17. Po vrátení veci tak súd prvej inštancie z dôkazov predložených stranami sporu
ustáli skutkový stav relevantný vo vzťahu k skutkovej podstate podľa § 60 ZKV a vyvodí záver
o dôvodnosti žaloby. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo kritériám stanoveným
v § 220 ods. 2 CSP.

18. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov

3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( §

425 CSP).

Akbolovydanéopravnéuznesenielehotaplynieznovuoddoručeniaopravnéhouznesenialenvrozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
CSP).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha dovolací návrh).