Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124359698
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124359698.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci navrhovateľa (otec maloletých detí):
A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, občan Spojených štátov amerických, zastúpený právnou zástupkyňou
JUDr. Zuzana Agirre Miadoková, advokátka, so sídlom Nad Plážou 37, Banská Bystrica, proti osobe,
ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (matka maloletých detí): E. D. C., F. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. XXX/X, H., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova
14,Bratislava1,onávrhunavrhovateľananariadenienávratumaloletýchdetíI.J.C.,nar.XX.XX.XXXXa
J. B. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/54/2024-621 zo dňa 09.09.2024, o návrhu otca
na nariadenie vhodného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu č.k. 38P/54/2024-621 zo dňa 09.09.2024 p o t v r d z u j e .

Návrh otca na nariadenie vhodného opatrenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica nariadil návrat maloletých detí do krajiny ich
obvyklého pobytu Spojených štátov amerických (výrok I.), uložil povinnosť matke v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia navrátiť maloleté deti do krajiny ich obvyklého pobytu (výrok II.) s tým, že ak
ich matka nenavráti, otec je oprávnený prevziať maloleté deti za účelom ich navrátenia do Spojených
štátov amerických (výrok III.) a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (výrok IV.). Zároveň rozhodol
o povinnostiach otca v prípade navrátenia maloletých detí na územie Spojených štátov amerických spolu

s matkou maloletých detí (výrok V.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania
(výrok VI.) a trovy tlmočného, prekladu uložil znášať štátu (výrok VII.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil Čl. 1, Čl. 3, Čl. 4, Čl. 5, Čl. 12, Čl. 13, Čl. 19, Čl. 39, Čl. 40, Čl. 41,
Čl. 42 Haagského dohovoru, keď konštatoval, že maloletá I. sa narodila v K. a maloletá J. v L., obidve
majú americké i slovenské štátne občianstvo. Od marca 2019 do mája 2022 bývali spolu s rodičmi

v L., následne sa presťahovali do M., kde bývali do marca 2024 (odchodu na Slovensko). Maloletá I.
tu navštevovala materskú školu v školskom roku 2022/2023 a 2023/2024 do 20.02.2024, ako i ďalšie
krúžky.Maloletédeti,ktorérozumejúajhovoriavanglickomavslovenskomjazyku,vUSAstráviliväčšinu
svojho života, zároveň tu boli integrované v zdravotnom aj sociálnom systéme a stretávali sa aj s rodinou
otca, ktorý je americkým občanom. Matka detí žila, pracovala v USA, kde bola zároveň plne integrovaná
v zdravotnom aj sociálnom systéme.Na Slovensko prišla najskôr matka s maloletými deťmi dňa 02.03.2024 (otec dňa 10.03.2024), ktorá
vykonala úkony k ich začleneniu do zdravotného a sociálneho systému (rodné listy, trvalý pobyt,
zdravotné poistenie,...).

Okresný súd sa zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletých detí, ktorý vyhodnotil v Spojených
štátoch amerických, a to aj napriek postupnému začleňovaniu maloletých detí do sociálneho života na
Slovensku a vytvoreným vzťahovým väzbám k rodine na Slovensku, keďže pred odchodom rodiny na
Slovensko sa život maloletých detí skutočne sústreďoval v Spojených štátoch amerických. Úmysel ako
jeden z faktorov založenia obvyklého pobytu maloletých detí podľa názoru okresného súdu musí byť

spoločným úmyslom obidvoch rodičov, pričom obaja rodičia mohli zvažovať, že si vyskúšajú žitie na
Slovensku, no podľa názoru okresného súdu nebolo úmyslom otca žiť na Slovensku natrvalo, ale bolo
to úmyslom matky ešte z obdobia počas života v USA, kedy sa matka cítila psychicky týraná a z tohto
dôvodu sa obrátila v USA aj na centrum pre týrané ženy. Poukázal na incident zo dňa 10.07.2024,
po ktorom matka spolu s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti, pričom sa hneď obrátila na právneho
zástupcu a podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z obavy, že otec odíde dňa 13.08.2024

do USA spolu s maloletými deťmi (návrh bol podpísaný dňa 11.07.2024 o 06:49 hod.), kedy podľa
názoru okresného súdu predpokladala, že otec na Slovensku zostať nechce natrvalo a nechce ani, aby
tu trvalo žili maloleté deti. Úmysel dočasne zotrvať na Slovensku vyplynul okresnému súdu aj z ďalších
predložených dôkazov, a to zakúpených spiatočných leteniek na deň 13.08.2024, prehlásenia správcu
Cirkvi bratskej v N. N., konverzácie medzi rodičmi v januári 2024 o tom, či je možné prenajať si na

Slovensku byt len na päť mesiacov, o tom, že je potrebné škole O. poslať zdravotnú dokumentáciu
maloletej I., o tom, že maloleté deti sa tešia ako sa budú hrať so I., keď sa v auguste vrátia do USA,
ako aj z prihlášky na prenájom apartmánu v L. od 10.08.2024 a pracovnej ponuky otca od spoločnosti
G. P.. Za podstatné považoval, či otec udelil súhlas s trvalým premiestnením maloletých detí na územie
Slovenskej republiky, keďže je nositeľom opatrovníckeho práva k maloletým deťom, ktoré sa narodili

v manželskom zväzku rodičov uzatvorenom na Q. dňa XX.XX.XXXX v Spojených štátoch amerických.
Pre určenie krajiny obvyklého pobytu zároveň nepovažoval za relevantné životné okolnosti detí v čase
rozhodovania súdu o nariadení návratu, ale okolnosti existujúce bezprostredne pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržiavaním. Konanie matky, ktorá maloleté deti na Slovensku zadržiava bez
toho, aby sa na tom s ich otcom spoločne dohodli, považoval za porušovanie Čl. 3 Haagského dohovoru,

a preto maloleté deti navrátil do krajiny ich obvyklého pobytu, ktorou sú Spojené štáty americké. Zároveň
z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by sa otec zmieril s tým, že maloleté deti zostanú
trvalo žiť na území Slovenskej republiky s ohľadom na jeho výslovné vyjadrenie, že sa s touto situáciou
nezmieril, a preto považoval za preukázané, že došlo k medzinárodnému únosu.
Aj v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa okresný súd zvýraznil potrebu

chrániť práva a oprávnené záujmy maloletých detí a skúmať, či nie sú splnené podmienky ustanovené
v Čl. 13 Haagského dohovoru pre odmietnutie návratu maloletých detí, ktorých splnenie matka
odôvodňovala trestným záznamom otca, že sa v minulosti dopustil konania, kedy ako sedemnásťročný
fyzicky napadol iného chlapca, keď bránil svojho brata, agresívnym správaním otca počas spolužitia
rodičov maloletých detí, ako i vyjadreniami, že otec týra matku aj maloleté deti, ktoré správanie súvisí

so zvýšenou konzumáciou alkoholu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na vyjadrenie matky na
ÚPSVaR Banská Bystrica dňa 15.07.2024, kde matka po opustení spoločnej domácnosti s otcom
výslovne uviedla, že „nikdy sa nestalo, že by (otec) fyzicky napadol mňa alebo deti“ a následne v konaní
opakovane uvádzala, že otec maloleté deti týral. Zároveň poukázal i na matkou predložené zvukové
nahrávky, z ktorých vyplynulo, že otec je užívateľom alkoholu, hovorí matke o snoch a víziách (o

samovražde, konci sveta), o tom, že otcovi vadí, keď deti hovoria po slovensky, maloletú I. chytil
silno za ruku, používa vulgarizmy, má obavy o svoje zdravie, povedal matke, že ak by bola muž, tak
by jej jednu vrazil, ktoré správanie otca okresný súd nepovažoval za vysokú prahovú hodnotu pre
stanovenie výnimky z návratu, kedy poukázal, že v USA existuje dostupná právna ochrana, policajné,
aj sociálne služby, na ktoré sa matka mohla a môže v prípade nebezpečenstva obrátiť, ktoré sa

daným nebezpečenstvom musia zaoberať a zároveň, len súd ktorý má právomoc konať vo veciach
maloletých detí, môže aj s ohľadom na uvedené posudzovať rodičovské kompetencie toho ktorého
rodiča a rozhodnúť, kto a akým spôsobom bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, čo nie je
predmetom návratového konania. Zároveň nemal za to, že by zo správy psychologickej-terapeutickej
starostlivostiE.J.R.,poradenskéhopsychológaapsychoterapeuta,ktorúpredložilamatka,vyplynulo,že

aktuálny psychický stav maloletej I. (výrazná neurotizácia, nepokoj, situačne kompenzované infantilnými
prejavmi) je dôsledkom správania otca voči maloletej, a zároveň je tak vážny, že by zakladal výnimku
z návratu, k čomu okresný súd poukázal na predložené audiovizuálne nahrávky otcom, z ktorých
vyplynulo, že deti majú k otcovi blízky vzťah, neboja sa ho, vyjadrenie L. E. (č.l. 29-30, preklad č.l.105-106 spisu), referencie majiteľky Súkromnej materskej školy (č.l. 58 spisu) a vyjadrenie riaditeľa I..
L.´X R. K. & I. (č.l. 364 spisu). Samotný fakt, že otec vlastní zbrane, čo nepoprel, nepovažoval za dôvod
pre stanovenie výnimky z návratu, nakoľko v priebehu konania nevyplynulo, že by sa otec voči matke

alebo maloletým deťom vyhrážal zbraňou alebo, že by im chcel takýmto spôsobom ublížiť. Pokiaľ ide
o finančnú situáciu rodiny, okresný súd považoval za podstatné, či v krajine obvyklého pobytu maloleté
deti majú zabezpečené základné potreby, nakoľko súdu v návratovom konaní neprináleží zaoberať sa
porovnaním životných podmienok, ktoré môže ponúknuť každý rodič, alebo každý štát. To môže byť
relevantné pre následné konanie týkajúce sa opatrovníckych práv, no nie pre aplikáciu Čl. 13 písm.

b) Haagskeho dohovoru. Skromnejšie životné podmienky, alebo obmedzenejšiu podporu vo vývoji v
štáte obvyklého pobytu preto nepovažoval za dostatočné na stanovenie výnimky z dôvodu vážneho
nebezpečenstva, kedy zvýraznil, že rodina ešte pred príchodom na Slovensko mala plán, ako budú
fungovať po návrate do USA, a to i ohľadne zamestnania otca. Čo sa týka námietky matky ohľadne
skutočnosti, že Slovensko je bezpečnejšia krajina ako USA, okresný súd túto námietku považoval za
bezpredmetnú, nakoľko USA je vyspelou, demokratickou krajinou, s aktuálne vyššou životnou úrovňou,

ako je v krajinách Európskej únie. Vychádzajúc z vyjadrenia matky na pojednávaní, že v prípade, ak súd
nariadi návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, vráti sa do Spojených štátov amerických
spolu s maloletými deťmi, mal za to, že maloletým deťom nehrozí ani len potenciálna ujma, ktorá by
spočívala v odlúčení detí od matky.
Podľa názoru okresného súdu návratové konanie nie je konaním o opatrovníckych právach, v tomto

konaní súd rieši len to, ktorý štát má právomoc konať vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, ktorým
je príslušný súd v Spojených štátoch amerických.
Ekonomickú nesamostatnosť matky po návrate do USA po dobu jedného roka považoval za eliminovanú
zárukami zo strany otca, ktorý sa zaviazal zabezpečiť matke a deťom bývanie, uhrádzať všetky výdavky
s ním spojené (otec podľa predloženého vyhlásenia môže bývať u svojich rodičov, č.l. 399 spisu), hradiť

matke zdravotné poistenie, hradiť výdavky na stravu pre maloleté deti a poplatky v materskej škole. Otec
sa zaviazal zaplatiť maloletým deťom a matke letenky do USA, zložiť do notárskej úschovy sumu 3000
dolárov v lehote 7 dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia pre potreby a výdavky matky po návrate do USA,
ktoré povinnosti okresný súd otcovi uložil pre uľahčenie návratu maloletých detí spolu s matkou. Mal
za to, že matka s ohľadom na jej vzdelanie, ako i výbornú znalosť angličtiny má potenciál uplatniť sa

na trhu práce aj v USA.
Vzhľadom na vek a mentálnu vyspelosť maloletých detí okresný súd neskúmal osobitne názor maloletej
J. spojený s návratom do USA a výpoveď maloletej I. pred opatrovníkom nepovažoval s ohľadom na
vyspelosť maloletej za smerodajnú a posúdil ju v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Zároveň nepovažoval za potrebné vo veci návratového konania nariadiť matkou navrhované znalecké

dokazovanie za účelom posúdenia psychického stavu maloletej I. a vplyv otca na jej psychický stav,
ako aj zabezpečiť odpis z registra trestov otca z dôvodu, že navrhované dokazovanie presahuje rámec
konania.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že účastníci si trovy konania hradia samy a trovy
prekladu a tlmočného hradí štát, keďže každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo

v jazyku ktorému rozumie.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc odvolaciemu súdu, aby
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh otca zamieta z dôvodu, že obvyklý pobyt maloletých detí
nie je v USA, alternatívne, že návrat maloletých detí nenariaďuje z dôvodu aplikácie ust. Čl. 13 písm.

b) Haagskeho dohovoru.
Odôvodnenie napádaného rozhodnutia nepovažovala za jasné, výstižné ani presvedčivé. Okresný súd
pri určení obvyklého pobytu maloletých detí, ako i pri posudzovaní dôvodov, ktoré by mohli eliminovať
návrat, nevychádzal zo starostlivo určeného skutočného stavu a neprihliadol na najlepší záujem
maloletých detí. V odôvodnení absentujú odpovede k vykonanému dokazovaniu zvukovými záznamami

preukazujúcimi domáce násilie, agresivitu otca i jeho alkoholizmus a vysvetlenie garancií uložených
otcovi výrokom V. uznesenia, preto napadnuté rozhodnutie považovala za arbitrárne, nepreskúmateľné
a porušujúce základné právo matky na spravodlivý proces. Skutkové zistenia súdu ohľadom „úmyslu“
rodičov zotrvať na Slovensku nemajú podľa názoru matky oporu vo vykonanom dokazovaní a postrádajú
logickú nadväznosť, a preto sa okresný súd mal bližšie zaoberať okolnosťami spolužitia rodičov pred

a po narodení maloletých detí a okolnosťami bezprostredne pred a po ich príchode na Slovensko.
Odvolateľka poukázala na pracovné problémy otca, jeho agresivitu a impulzivitu, pre ktoré opakovane
prišiel o zamestnanie, kedy bola rodina opakovane nútená migrovať a sťahovať sa z miesta na
miesto v rámci USA, pre ktorý dôvod bola matka nútená pokračovať v zamestnaní i počas materskejdovolenky. Osemkrát bola matka, neskôr už aj maloleté deti, ktoré postupne rástli, nútené všetko si
budovať od začiatku, preto spochybnila možnosť vzniku obvyklého pobytu a vybudovania si centra ich
záujmov v rámci USA. Naopak rozhodnutie presťahovať sa na Slovensko považovala za spoločné,

za predpokladu ktorého rodičia realizovali všetky potrebné úkony zastabilizovania maloletých detí na
Slovensku v N. N.. Sám otec sa v období 1/2021 aktívne zaujímal o fungovanie života v Českej republike,
následne v 6/2021 si otec sám aktívne zisťoval, aké sú platy na Slovensku. V mesiacoch 9/2023,
11/2023 a 12/2023 sa zaujímal už aj o kúpu domu, alebo pozemku na Slovensku, o pôsobení iných
Američanov žijúcich na Slovensku, informoval sa na prácu. Zvýraznila, že rozhodnutie ukončiť spolužitie

s navrhovateľom poňala až na Slovensku na základe toho, ako sa k nej a deťom začal navrhovateľ
správať (domáce násilie) a s ohľadom na incident v noci z 10.07. na 11.07.2024, pričom otec sa
nevhodne správal i v USA (preto vyhľadala centrum pre týrané ženy), ale jeho agresívne správanie sa
začalo stupňovať až na Slovensku, kedy začal biť maloleté deti, ktoré zároveň napomínal, aby nehovorili
po slovensky.
Po spoločnom rozhodnutí rodičov presťahovať sa na Slovensko v 3/2024, kedy im ešte nebolo zrejmé,

či pôjde o trvalé alebo dočasné riešenie rodiny (túto otázku ponechali otvorenú), si rodičia spoločne
prenajali byt dňa 14.03.2024, aktívne hľadali nehnuteľnosti na zakúpenie pre účely ich bývania na
Slovensku, čo komunikovali i s realitným maklérom, vybavili si zdravotné poistenie, otec sa zaevidoval
na ÚPSVaR a sám si i aktívne hľadal prácu, dňa 21.5.2024 si sám otec vybavil pobytový preukaz
na Cudzineckej polícii na trvalý pobyt na SR na obdobie 5 rokov, čo je podľa názoru odvolateľky

nespochybniteľným dôkazom, že medzi rodičmi existovala predchádzajúca výslovná dohoda o tom, že
založili konsenzom taký stav, že si zvolili spolu na základe dohody za krajinu obvyklého pobytu pre
deti práve Slovensko. Otec si sám z vlastnej iniciatívy dňa 26.6.2024 založil kartu v ambulancii pre
dospelých u lekára - E. G. A., i keď nebol chorý a lekára nepotreboval a na deň 09.07.2024 si dohodol
aj preventívnu prehliadku. Bez ingerencie matky si bol u operátora vybaviť slovenské telefónne číslo

a našiel si aj prácu (dňa 09.07.2024 uzatvoril zmluvu na pracovnú činnosť v MŠ C.), pričom dohoda
o skončení pomeru je datovaná až dňa 13.08.2024 (ako otec uviedol, v deň plánovaného termínu odletu)
s dňom ukončenia práce dňa 16.08.2024, a ako dôvod skončenia nie je uvedené sťahovanie do USA, ale
jeho nekvalifikovanosť ako učiteľa. Za zlomový moment, od ktorého možno hovoriť o zmene charakteru
pobytu rodiny na Slovensku z dočasného na trvalý, odvolateľka považovala neprijatie maloletej I. do

základnej školy v USA, o ktorom sa rodičia dozvedeli cca v polovici marca 2024, na čo následne otec dňa
12.04.2024 stornoval letenky pre matku a maloleté deti späť do USA, pričom refundácia leteniek bola
zaslanánae-mailotcavanglickomjazyku.Ďalejmatkanamietalazistenéskutkovézáveryzkomunikácie
rodičov z januára 2024, ktorá logicky nemohla obsahovať zmenu okolností z marca 2024 a zároveň
rozporovala prijatý záver okresného súdu o prenajatí bytu na 5 mesiacov z dôvodu včasného návratu

do USA, nakoľko v komunikácii v januári si otec v skutočnosti chcel potvrdiť, že z bytu budú môcť
odísť, ak si nájdu niečo iné. Poukázala na obsah rozhovoru s otcom z prehliadky domu v H., ako i
na to, že otec sám maloleté deti prihlásil do škôlky C., v ktorej sa zamestnal, majúc za to, že okresný
súd nesprávne skutkovo vyhodnotil dokazovanie, keď pobyt rodiny považoval za dočasný. Zároveň
odvolateľka poukázala na komunikáciu ohľadom škôlky O. v L. i ohľadom nájmu v G., ktoré rozhovory

rodičiaviedlieštevjanuári2024(predmarcom2024).Zároveňlistiny,naktoréokresnýsúdpoukázal,ato
Správca Zboru Cirkvi bratskej v N. N., matka považovala za neobjektívnu, vyplývajúcu len z komunikácie
s otcom a výzvu A. C. zo dňa 23.08.2024, aby si rodičia prevzali veci, ktoré im uskladňoval, za účelovú.
Rozporovala i závery okresného súdu, že dom na Slovensku chceli kupovať len ako letné sídlo, pretože
rodičia nikdy takéto ambície nemali, zároveň pri ich ekonomickej situácii by nemohli nadobudnúť dom

v H. inak, ako tak, že by predali dom vo M., k čomu poukázala na komunikáciu realitného makléra F.
D. s otcom. Odvolateľka ďalej poukázala na zápisnicu na prokuratúre, kde otec uviedol „rozhodovali sa
v tom čase či ostanú bývať v USA, alebo sa presťahujú na Slovensko trvalo“, ako i na správu otca na
Facebooku, kde uviedol, že je Američan žijúci v SR a ponúka lekcie angličtiny. Rozporovala i spôsobilosť
otca uživiť rodinu i splniť záruky v prípade návratu, kedy považovala ponuku práce v spoločnosti G. P.

zo dňa 28.08.2024 za nedôveryhodnú, ktorej pravdivosť si okresný súd neoveril. Podľa názoru matky
z postoja otca, ktorý si vybavil pobyt a hľadal si sám prácu je nespochybniteľné, že konal a fungoval
v sociálnom systéme a na pracovnom trhu presne tak, ako osoba zo zahraničia, ktorá sa natrvalo
presťahovala na Slovensko a zamýšľa tu dlhšie ostať. Rozporovala i skutkový záver okresného súdu, že
otec nemal všetky informácie o dôsledkoch uvádzaných krokov, pričom v tomto smere plne dôveroval

matke, kedy poukázala na sebavedomé vystupovanie navrhovateľa na pojednávaní, ktorého vyjadrenia
neniesli prvky akejkoľvek nevedomosti. Okresný súd nezohľadnil nevhodné správanie sa otca k matke,
ako i maloletým deťom. Otec ostal na Slovensku dobrovoľne, sám si našiel nové ubytovanie, sám turiadne funguje, všetko si samostatne vybavuje. S ohľadom na uvedené skutočnosti matka považovala za
nesprávny záver, že obvyklým pobytom maloletých detí bolo, a je územie Spojených štátov amerických.
Preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa sa vyžaduje aj v návratovom konaní, a to v širšom kontexte,

ako len vo vzťahu k posúdeniu, či nie sú dané okolnosti podľa Čl. 13, resp. Čl. 20 Haagskeho dohovoru,
ktorý dôraz na najlepší záujem dieťaťa v rámci posudzovania návratu do krajiny obvyklého pobytu
kladie Ústavný súd SR i ESĽP. Napadnuté rozhodnutie považovala za v rozpore s rozhodovacou praxou
Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ, i v
priamom rozpore s rozhodovacou praxou okresného súdu v konaní sp.zn. 38P/105/2022, čím došlo k

narušeniu princípu právnej istoty odvolateľky.
Čo sa týka uložených 5 povinností pri návrate, tieto sú v podstate peňažného charakteru a okresný
súd nemal v konaní vôbec zdokladované príjmové a majetkové pomery otca, aby si bol istý, že toto
je otec schopný vôbec niekedy splniť, pričom záruku zložiť do 7 dní od vyhlásenia rozhodnutia do
notárskej úschovy 3.000 dolárov v prospech matky, si riadne nesplnil. Zároveň otec tvrdil, že pre
prípad navrátenia detí do USA budú deti žiť v akomsi apartmáne, ktorý má byť v L. v meste G., t.j.

v úplne inom meste a štáte, kde rodina nebývala pred príchodom na Slovensko, nebolo tu vykonané
prešetrenie pomerov, či vôbec ide o bývanie vhodné pre maloleté deti a aké tu budú mať podmienky,
s čím odvolateľka nesúhlasila. Z dokazovania nie je zrejmé, či by deti mali zabezpečené zdravotné
poistenie,pediatra,maloletáI.logopédiu(ktorúvUSAzabezpečenúnemala,hocijupotrebovalaazačalo
sa s ňou pracovať až tu na Slovensku), školskú a predškolskú dochádzku, či by potreby detí mali byť

rodičmi z čoho uhrádzané. Takýto prístup, podľa názoru odvolateľky, odporuje podstate a samotnému
významu návratového konania, v zmysle ktorého by sa maloleté dieťa malo navrátiť do svojho obvyklého
pobytu, do miesta kde bývalo, kde má centrum svojich záujmov, priateľov, školu, voľnočasové aktivity.
Doplnila, že od vyhlásenia rozhodnutia otec proti matke (ich primárnej vzťahovej osoby) podnikol také
kroky, ktoré by jej aj v prípade návratu s deťmi do USA znemožňovali starostlivosť a vôbec kontakt

s deťmi. Z napadnutého rozhodnutia zároveň nie je zrejmé kto, kedy a či vôbec niekto bude splnenie
povinností kontrolovať a čo pre prípad, že otec si tieto povinnosti nesplní, preto malo byť pojednávanie
pred okresným súdom odročené a otcovi mal byť poskytnutý priestor na riadne predloženie relevantných
záruk (mal byť vykonaný dopyt na údajného zamestnávateľa otca). Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že s maloletými deťmi sa má možnosť vrátiť do USA aj matka, dodala, že v zmysle ustálenej

judikatúry nemožno rodičovi nariadiť návrat spolu s dieťaťom, pretože by išlo o zásah do rodinného
a súkromného života rodiča. Zároveň okresný súd v konaní absolútne nezisťoval, či a aké má otec
pripravené podmienky pre deti, či sa niekedy otec samostatne staral o deti a nedožiadal americké orgány
na prešetrenie pomerov na strane otca pre prípad návratu. Mala za to, že v USA hrozí maloletým deťom
zo strany otca vážna ujma a vystavenie hmotnej núdzi. Poukázala na potrebu aplikovať v konaní Čl.

6 CMP a ust. § 35 CMP, podľa ktorých je súd povinný zistiť skutočný stav veci za účelom ochrany
práv maloletých detí. Zvýraznila, že k fyzickým trestom na deťoch zo strany otca začalo dochádzať až
na Slovensku. Podľa názoru maloletej I. táto sa otca bojí, že ju bije, nespráva sa k nej, k jej sestre
ani matke pekne, a že sa do Ameriky vrátiť nechce, kedy podľa Čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru
druhej vety Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí,

že dieťa nesúhlasí s návratom. Súdy v súlade s judikatúrou ESĽP sú povinné zohľadňovať najlepší
záujem dieťaťa. Eliminujúce dôvody návratu maloletého do miesta bydliska druhého z rodičov podľa
Čl. 13 Haagskeho dohovoru musia byť vnútroštátnymi súdmi zistené a objasnené natoľko dostatočne,
aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z
prikázaného návratu, boli s čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené. Okresný súd sa v danom

prípade reálne nezaoberal skutočnosťami svedčiacimi o potrebe aplikovať výnimku z nariadenia návratu
napriek tomu, že matka na takéto skutočnosti poukazovala, a preto napadnuté uznesenie v tejto časti
považovala za neodôvodnené. Zachovanie vzťahu s matkou predstavuje nevyhnutný aspekt realizácie
najlepšieho záujmu maloletých v konaní, hoci domáce násilie, civilné konania iniciované otcom, a s
tým spojená reálna obava zo separácie od detí toto priamo vylučujú. Z tohto pohľadu považovala za

kľúčové, aby sa prvoinštančný súd osobitne zaoberal tými skutočnosťami, ktoré by objasnili, či návrat
matky do USA bez negatívnych následkov je vôbec možný, prípadne či existujú také okolnosti, ktoré by
viedli k záveru, že matka opodstatnene odmieta návrat do krajiny obvyklého pobytu. Nesprávne právne
posúdenie odvolateľka vnímala neaplikáciou Čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru na prejednávanú
vec. Záverom za vadu napadnutého rozhodnutia považovala i nevykonanie navrhovaného znaleckého

dokazovania.

4. K podanému odvolaniu matky sa opakovane vyjadril opatrovník v podaní zo dňa 19.11.2024 a dňa
10.01.2025, ktorý poukázal na rozpor vo vyjadreniach rodičov, za akým účelom a na ako dlho prišlina Slovensko, pričom úrad nevie, ktorý z nich hovorí pravdu a ktorý zavádza. Deti sa od marca 2023
nachádzajú na Slovensku a momentálne žijú s matkou v rodinnom dome v H., kde majú vytvorené
vhodné podmienky pre svoj život. So svojim otcom sa pravidelne stretávajú na základe vhodného

opatrenia. Pri návrate do USA by sa maloleté deti podľa zhodného vyjadrenia oboch rodičov nenavrátili
do pôvodného domova.

5. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril navrhovateľ žiadajúc napadnuté rozhodnutie okresného
súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na obvyklý pobyt maloletých detí, ktoré sa narodili v USA

v manželstve rodičov, ktoré rovnako uzatvorili v USA, majú občianstvo Spojených štátov amerických
a väčšinu života prežili v Amerike, kde boli plne začlenené do rodinného i sociálneho života, prihlásené
do sociálneho, zdravotného a školského systému. Rozporoval vyjadrenia, že by o prácu prišiel
v súvislosti s agresívnym chovaním. Čo sa týka sťahovania rodičov, pri väčšine adries ostalo zhodné
PSČ, zostali bývať v zhodnej oblasti. Rodičia v júni 2023 kúpili dom v meste I. a v decembri 2023
sa rozhodli vrátiť do L.. V tom čase matka navrhla využiť obdobie medzi sťahovaním na dovolenku

na Slovensku, s čím otec súhlasil, pokiaľ bude všetko na návrat rodiny do USA pripravené (spiatočné
letenky, prenajatý apartmán,..). Neexistuje, aby si otec i matka mysleli, že sa na Slovensko sťahujú.
Matka mala všetky kroky od počiatku dôsledne premyslené. Otca, rodinu a okolie držala v nevedomosti
a domnení, že sa v auguste 2024 vrátia do USA. Ani údajný incident zo dňa 11.07.2024 nepovažoval za
dôvod na podanie návrhu na rozvod. Zvýraznil, že sa rodičia nikdy nedohodli na Slovensko presťahovať.

K matkou uvádzanému momentu, kedy sa rodina v súvislosti s rozhodnutím školy o neprijatí maloletej
I. „rozhodla“ ostať na Slovensku, poukázal na celý proces prihlasovania až do prijatia maloletej do
škôlky dňa 29.07.2024. K trvalému pobytu, ktorý si otec vybavoval, uviedol, že zo strany matky mu bolo
opakovane zdôrazňované, že na zotrvanie na Slovensku viac ako 3 mesiace musí mať vybavený trvalý
pobyt. Na úrad práce sa prihlásil z dôvodu štátom platenej zdravotnej starostlivosti, na čo nadviazalo

prihlásenie do zdravotnej poisťovne a prvá povinná prehliadka u lekára. Ako dôkaz, že matka chodila
s otcom na bohoslužby Cirkvi bratskej pravidelne a o návrate do USA sa v apríli 2024 rozprávala nie len
so svedkom p. D. J., priložil doplnenie jeho vyjadrenia zo dňa 05.08.2024, čo vyvracia matkinu teóriu
zostať na Slovensku. Zamestnanie otca v škôlke C. nebola cielená vec, nakoľko ho na ihrisku oslovila
sesternica riaditeľky, keďže ho počula rozprávať sa s deťmi. Keď matka v júli 2024 aj s maloletými

deťmi opustila spoločnú domácnosť, nekomunikovala, skryla pasy, otcovi bolo jasné, že sa neplánuje
vrátiť do USA, a preto ostal v škôlke pracovať, kým s ním nebola ukončená dohoda dňa 16.08.2024.
Rodičia sa po návrate do USA plánovali nasťahovať do oblasti G. v L., v ktorej si prenajali nehnuteľnosť.
V tomto meste bývali pred presťahovaním sa do mesta I. viac ako tri roky. Otec sa neplánuje s deťmi
nikam viac sťahovať, pričom L. si rodičia vybrali ako mesto na spoločný život. Čo sa týka zamestnania

súdu predložil odporúčania zamestnávateľov, že je zodpovedným a pracovitým, podľa ktorých ho ako
zamestnanca odporúčajú. Matka svoje tvrdenia o agresivite otca na pracovisku nepreukázala. Otec má
v L. v súčasnej dobe prácu, do ktorej nastúpi po návrate do USA s mesačnou dohodnutou mzdou 5700
dolárov, preto bez problémov dokáže zabezpečiť materiálne potreby rodiny aj seba, ak bude dočasne
do rozvodu bývať u rodičov a matka v prenajatom apartmáne. K zloženiu finančných prostriedkov na

účet notárskej úschovy uviedol, že bez doručeného rozhodnutia okresného súdu a jeho predloženia
notárovi ich zložiť nemohol. Mal za to, že žiadne psychické, ani fyzické týranie matka súdu doposiaľ
nepreukázala, pričom otec súdu predložil lekárske záznamy maloletých detí od ich narodenia, ako
i správu škôlky, ktorú maloletá I. navštevovala od júla 2022 do 20.02.2024 (do odchodu rodičov na
Slovensko) a z 22.08.2024, z ktorých nevyplynuli akékoľvek známky týrania. Upriamil pozornosť i na

Úradný záznam ÚPSVaR zo dňa 15.07.2024, kde matka vyslovene uviedla „Nikdy sa nestalo, že by
fyzicky napadol (otec) mňa, alebo deti.“ Otec matke v slovenčine nezakazuje komunikovať, avšak je pre
neho frustrujúce, ak sedia spoločne pri stole a on sa do diskusie nemôže zapojiť, prípadne ho maloletá
osloví v slovenčine a nerozumie jej.
Každý nútený návrat má určité negatívne následky na psychický stav dieťaťa, čo podľa názoru

navrhovateľa neznamená, že by návrat nemal byť uskutočnený. Je všeobecne daná premisa, že dieťa
vprípadenávratudokrajinyobvykléhopobytubezprípadnéhosprievodurodičaúnoscuutrpíurčitúujmu,
ktorá podľa judikatúry ESĽP nezakladá aplikáciu Čl. 13 písm. b) Haagského dohovoru len z dôvodu
odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol, alebo ho neoprávnene zadržiava. Skutočnosť, že
sa matka odmieta vrátiť do USA, nepovažoval za dôvod na nenavrátenie detí v zmysle Haagského

dohovoru. Záverom uviedol, že súdom uložené povinnosti v prípade návratu navrhol dobrovoľne otec
sám v záujme ubezpečenia matky, že sa o ňu v prípade návratu do miesta obvyklého pobytu postará,
napriek tomu, že si je vedomý, že Haagský dohovor mu nijaké záruky v rámci návratového konania
neukladá.6. Matka vo svojom vyjadrení v priebehu odvolacieho konania zotrvala na podanom odvolaní zo
dňa 07.11.2024 žiadajúc odvolací súd, aby jej odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň poprela

skutkové vyjadrenia otca uvedené v jeho vyjadrení a doplnila, že vo Wisconsine, kde maloleté deti bývali
bezprostredne pred príchodom na Slovensko, nemajú žiadnu rodinu a známych a rodičia navrhovateľa
v čase, kedy bývali rodičia maloletých detí v meste L., ani len v štáte L. nebývali. Z 8 adries, kam sa
s maloletými deťmi sťahovali v rámci USA len 2 spĺňajú, že deťom mohli byť hypoteticky zachované
nejaké návyky. Z komunikácie rodičov mala matka za to, že otec mal do školy maloletej I. napísať e-mail,

že tam maloletá nenastúpi, ak tak otec neučinil, toto nekorešponduje s dohodou rodičov. Opakovane
zvýraznila, že nie je pravdou, že by všetko vybavovala matka a otec by o ničom nevedel. Otec veľmi
dobre vie, čo pojem víza a trvalý pobyt znamenajú, k čomu poukázala na sťahovania v rámci USA,
kedy museli opakovane absolvovať zmenu vodičských preukazov (slúžiacich aj ako občiansky preukaz)
a preukázať, aj kde je ich súčasná „residencia“. Na otcom predložené vyjadrenia z cirkvi bratskej
žiadala neprihliadať z dôvodu neobjektívnosti. Otec bol s deťmi po príchode na Slovensko doma, ktoré

obdobie bolo rodine osudné, keď sa psychické násilie preklopilo na psychické a zároveň aj fyzické
násilie. Stornovanie leteniek dňom 12.08.2024 zabezpečil otec pod jeho kontom a na jeho e-mail bolo
zaslané potvrdenie o ich refundovaní v anglickom jazyku. Opätovne poukázala na nahrávku z prehliadky
domu v H. majúc za to, že otec nemal zámer kúpiť dom ako investíciu. Uviedla, že v súčasnosti nemá
vedomosť, že by maloleté deti mali v USA nejakého lekára, prípadne krúžky. Zvýraznila nátlakové

správanieotca,ktorýmatkuimaloletédetisleduje,nezákonnemonitorujeazaznamenávaichpohyb,ato
aj po tom, ako nebývajú v spoločnej domácnosti. Zároveň matku sústavne obťažuje desiatkami hovorov
denne. Doplnila, že súd otcovmu návrhu v USA vyhovel a de fakto matke absolútne znemožnil prístup
a kontakt k deťom v prípade ich návratu do USA. Súčasťou vyjadrenia matky boli prepisy nahrávok,
ktoré nezazneli na pojednávaní.

7. K odvolacej replike matky sa následne vyjadril otec považujúc napadnuté rozhodnutie za správne
a spravodlivé. Tvrdenia matky o hrubom správaní otca voči maloletým deťom považoval za hrubé
ohováranie aj účelové klamstvá. Opätovne poprel dohodu s matkou zotrvať na Slovensku a doplnil,
že v USA podal žiadosť o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (spravil to isté

ako matka na Slovensku), ktoré prebieha na súde v L. pod sp.zn. Q., v ktorom súd uznal svoju vecnú
a miestnu príslušnosť rozhodovať vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Zároveň podľa vedomostí
otca má matka v uvedenom konaní zvoleného právneho zástupcu, takže jej vyjadrenia o dôvodnom
očakávaní znemožniť prístup matke k deťom, považoval za absurdné.

8. V priebehu odvolacieho konania na okresnom súde podal otec maloletých detí návrh na zmenu
vhodného opatrenia žiadajúc zmeniť uznesenie okresného súdu č.k. 38P/54/2024-144 zo dňa
20.08.2024 v spojení s uznesením okresného súdu č.k. 38P/54/2024-666 zo dňa 23.10.2024 v časti
o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať od 23.03.2025
od 9:00 hod. do 28.03.2025 do 18:00 hod.; od 25.05.2025 od 9:00 hod. do 30.05.2025 do 18:00 hod.;

od 10.08.2025 od 9:00 hod. do 15.08.2025 do 18:00 hod.; od 19.10.2025 od 9:00 hod. do 24.10.2025
do 18:00 hod. a počas vianočných sviatkov od 25.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., kedy
je oprávnený maloleté deti prevziať od matky v mieste bydliska otca na ulici P. XX, N. N., kde je
zároveň po ukončení styku povinný maloleté deti matke odovzdať. Zároveň žiadal upraviť telefonický
kontakt s maloletými deťmi každý deň v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod. v trvaní najmenej 15

minút. Svoj návrh odôvodnil návratom do USA dňa 29.12.2024 z finančných dôvodov, a teda nástupu
do zamestnania, ktoré matka spochybňovala, z ktorého dôvodu momentálne styk s maloletými deťmi
neprebieha a ani telefonický kontakt mu zo strany matky nie je vždy umožnený.

9. Matka podaný návrh otca na zmenu vhodného opatrenia žiadala zamietnuť, alternatívne žiadala

rozhodnúť o úprave v zmysle odporúčaní znalkyne majúc za to, že otec nepredložil žiadne dôkazy o tom,
že by sa po odchode zo Slovenska snažil s matkou o zmene styku s deťmi dohodnúť. Od 29.12.2024 sa
kontakt otca s maloletými deťmi opakovane realizoval bez súdneho rozhodnutia, pravidelne a výlučne
z dôvodu kladného prístupu matky. Podľa názoru matky na zmenu vhodného opatrenia nie je daná
naliehavá potreba úpravy pomerov. Marcové a májové termíny sú zároveň v priebehu školského

roka, a teda celkom zjavne by v otcom navrhovanom rozsahu narúšali dochádzku maloletých detí do
predškolského zariadenia a styk v auguste, októbri a decembri považovala za predčasný s ohľadom
na predmet konania. Zároveň vyjadrila obavu, že otec sa snaží zmocniť maloletých detí a zmariť účelnávratového konania. Poukázala na Znalecký posudok č. 42/2024, podľa ktorého znalkyňa odporučila
audiovizuálny kontakt otca s deťmi i osobný kontakt, nakoľko maloleté deti potrebujú kontakt s otcom.

10. Ďalšie vyjadrenia účastníci v odvolacom konaní nerealizovali.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

12. Ako vyplýva z obsahu spisu sp.zn. 38P/54/2024 otec (navrhovateľ) sa podaným návrhom vo veci
domáhal nariadenia návratu maloletej I. a J. do krajiny ich obvyklého pobytu, do Spojených štátov
amerických.Vychádzajúcztýchtoskutočnostísúdprvejinštanciesprávnepostupovalvzmysleprávneho
predpisu záväzného pre Slovenskú republiku, a to Haagskeho dohovoru (publikovaného v oznámení
Ministerstva zahraničných vecí SR č. 119/2001 Z.z.), ktorého cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany

dieťaťa, resp. zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené do iného
zmluvného štátu alebo v ňom zadržiavané, aby o dieťati rozhodoval súd štátu jeho obvyklého pobytu,
aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané
proti jeho vôli. Správne boli i dôvody uvedené v napadnutom uznesení, ktorým bol nariadený návrat
maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Spojených štátov amerických, s ktorými sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP) a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

13. Je potrebné poukázať (s ohľadom na predmet konania) na skutočnosti majúce podstatný význam
pri posúdení prejednávanej veci, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, pričom správne skúmal také aspekty, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie

vnávratovomkonaní,ato,akájekrajinaobvykléhopobytumaloletejI.aJ.(odsek29.),čiotecmaloletých
detí nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke práva k deťom (odsek 32.), či bolo v danom prípade
premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí neoprávnené (odsek 30.) a či je daný niektorý z dôvodov
pre nenariadenie návratu podľa Čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru (odsek 35. až 40.). Súčasne súd
prvej inštancie správne vyjadril, že v rámci návratového konania sa rozhoduje o tom, či bude dieťa

navrátené do miesta obvyklého pobytu alebo nie, v tomto konaní súd nerozhoduje o starostlivosti,
výchove, výžive dieťaťa, ani o styku rodičov s dieťaťom (s výnimkou úpravy prostredníctvom vhodného
opatrenia podľa ust. § 130 CMP, ktoré bolo v prebiehajúcom konaní aplikované a vzťahy medzi
účastníkmi tým dočasne upravené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/54/2024-144
zo dňa 20.08.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/54/2024-666 zo

dňa 23.10.2024).

14. Pokiaľ matka v priebehu konania (i v odvolacej argumentácii) spochybňovala možnosť vzniku
obvyklého pobytu maloletých detí v Spojených štátoch americký, odvolací súd poukazuje na
pojem „obvyklý pobyt“, ktorý nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky ani

v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, avšak z judikatúry Súdneho
dvora EÚ vyplýva, že je potrebné ho určiť ako súhrn osobitných skutkových okolností, pričom okrem
prítomnosti dieťaťa v štáte treba vziať do úvahy aj trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu,
štátnupríslušnosťdieťaťa,miestoapodmienkyškolskejdochádzky,jazykovéznalosti,rodinnéasociálne
väzby v danom štáte, aby bolo možné vyvodiť, že prítomnosť dieťaťa v konkrétnom štáte nemá len

dočasný alebo príležitostný charakter a odzrkadľuje aj istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného
prostredia (C-523/07 zo dňa 2. apríla 2009, odseky 37. až 39. odôvodnenia), ktoré prijaté závery
Súdneho dvora síce neupravujú výklad ustanovení Haagského dohovoru, avšak pojem obvyklého
pobytudieťaťajepodľanázoruodvolaciehosúdumožnévtomtokontextevykladaťinaprejednávanúvec
maloletejI.aJ..Vychádzajúczobsahuspisovéhomateriálu(irodnélistymaloletýchdetí,č.l.23-28spisu;

potvrdenie škôlky o dochádzke I., č.l. 12-13 spisu; prehľad zdravotnej dokumentácie maloletých detí, č.l.
15-22, 47-55, 108-141 spisu, potvrdenie o zdravotnom poistení účastníkov v USA č.l. 224-225, 247-248,
č.l. 576 spisu) trvanie i pravidelnosť pobytu u maloletých detí je preukázaná v Spojených štátoch
amerických, kde sa I. aj J. narodili a strávili prevažnú väčšinu svojho života spolu s rodičmi. Dôvodom
ich pobytu boli rodinné a sociálne väzby v danom štáte predovšetkým na najužšiu rodinu (matku a otca)

ako i širšiu rodinu otca, čím bolo pre potreby predmetného konania odvolaciemu súdu zjavné, že ich
prítomnosť v USA nemala len dočasný charakter, ale bola výsledkom spoločného rozhodnutia rodičov po
uzavretí manželstva v USA tu naďalej zostať žiť, čomu svedčí, že rodina bola začlenená i do zdravotného
systému krajiny, a preto bol obvyklý pobyt maloletých detí správne vyhodnotený v USA.15. Na správny záver o obvyklom pobyte maloletých detí nadviazalo i vykonané dokazovanie, z ktorého
vyplynula dočasnosť pobytu rodiny na Slovensku v období mesiacov marec - august 2024, kedy ani

odvolací súd nepresvedčila argumentácia matky, že od mesiaca marec 2024 sa rodičia dohodli na
trvalom riešení presťahovania rodiny na Slovensko, čo bolo spochybnené o.i. prehlásením I. S. zo dňa
29.07.2024 (č.l. 43-44 spisu), Nájomnou zmluvou zo dňa 14.03.2024 (č.l. 171-177 spisu) uzatvorenou
za účasti nájomcov - obidvoch rodičov v trvaní do septembra 2024 (konanie rodičov nadviazalo na ich
spoločnú komunikáciu z januára 2024, č.l. 33, 36 spisu), vyjadrením realitného makléra pána D. (č.l. 590

spisu), podľa ktorého rodičia momentálne žiť na Slovensku neplánujú, s ohľadom na komunikáciu K. I.
O. v L. od januára do júla 2024 (č.l. 788-792 spisu) v súvislosti s plánovaným vzdelávaním maloletej
I., Správou správcu Zboru Cirkvi bratskej v N. N. zo dňa 05.08.2024 a doplnením Správy zo dňa
11.09.2024 (č.l. 56, 787 spisu), podľa ktorých z rozhovoru s obidvoma rodičmi vyplynula dočasnosť
ich pobytu na Slovensku do polovice augusta 2024, a preto konanie otca v súčinnosti s matkou na
Slovensku (i vybavenie si pobytového preukazu, evidencia na ÚPSVaR, začlenenie do zdravotného

systému, uzatvorenie zmluvy na pracovnú činnosť) ani podľa názoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na
obvyklý pobyt maloletých detí, keďže otec (i matka) preukázateľne komunikovali dočasnosť pobytu na
Slovensku i po mesiaci marec 2024.

16. Pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní maloletého dieťaťa (v predmetnom prípade

maloletých detí I. a J.), pokiaľ je návrh na návrat podaný do jedného roka od neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (ktorú podmienku prejednávaná vec spĺňa tým, že matka zamedzila
odchod maloletých detí v auguste 2024 naspäť do krajiny ich obvyklého pobytu, v ktorom zhodnom
mesiaci otec podal návrh vo veci), Haagský dohovor vyjadruje povinnosť nariadiť návrat maloletého
dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu.

Nariadenie návratu môže vylúčiť niektorá z výnimiek uvedených v Čl. 13 Haagskeho dohovoru, ktorého
aplikáciu matka v priebehu konania (i odvolacieho) navrhovala. V zmysle Haagskeho dohovoru je
potrebné výnimky uvedené v Čl. 13 vykladať reštriktívne a mať pri ich aplikácii na zreteli, že vo svojej
podstate idú proti hlavným cieľom Haagskeho dohovoru, a to proti návratu maloletého dieťaťa do krajiny
jeho obvyklého pobytu. Vychádzajúc zo znenia Čl. 19 Haagskeho dohovoru, má návratové konanie

charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou
platnosťouzodpovedanáotázkajurisdikcienadmaloletýmdieťaťom.Vtomtokonanípretosúdnehodnotí
výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní
zabezpečovaťstarostlivosťomaloletédieťaasaturovaťjehopotreby,čizáujmy.Zhodnouargumentáciou
matky sa v predmetnej veci zaoberal aj okresný súd v odsekoch 38. a 39. odôvodnenia napadnutého

uznesenia, s ktorého závermi sa stotožnil i odvolací súd zvýrazňujúc, že matkou deklarované násilie
(psychické aj fyzické) zostalo v rovine jej tvrdení, pričom vo veci bolo s ohľadom na predmet konania
vykonané dostatočné šetrenie pre vylúčenie aplikácie výnimky z návratu, kedy z lekárskych záznamov
maloletých detí (č.l. 15-22, 47-55, 108-141), ako i vyjadrenia školského zariadenia, ktoré navštevovala
maloletá I. (č.l. 363-365 spisu) a vyjadrenia súkromnej materskej školy, ktorú navštevovali maloleté deti

pár dní spolu s otcom (č.l. 58 spisu) v čase, kedy by malo k násiliu dochádzať, nevyplynuli skutočnosti
svedčiacetvrdeniammatky.TujepotrebnépoukázaťnavyjadreniematkypredÚPSVaRdňa15.07.2024,
kde výslovne uviedla, že „nikdy sa nestalo, že by (otec) fyzicky napadol mňa alebo deti“ (č.l. 183 spisu).
Pokiaľ v podanom opravnom prostriedku, ako dôvod aplikácie uvedenej výnimky matka doplnila, že otec
podstúpil kroky, ktoré by jej znemožnili starostlivosť o maloleté deti v prípade návratu do USA, ktorými

má byť iniciované konanie pred súdom v USA o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
vedeného pred súdom v L. pod sp.zn. Q., ani tieto okolnosti odvolací súd nepovažoval za vážne dôvody
pre nenavrátenie maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, preto bola námietka nesprávneho
právneho posúdenia, keď okresný súd vo veci neaplikoval Čl. 13 Haagského dohovoru vyhodnotená
ako nedôvodná.

Na tomto mieste sa zvýrazňuje sekundárny cieľ návratového konania, a to, aby jeden z rodičov
nemohol posilniť svoje postavenie, pokiaľ ide o opatrovnícke právo k dieťaťu tak, že sa svojím
protiprávnymkonanímvymanízprávomocisúdov,ktorésúpríslušnérozhodovaťorodičovskýchprávach
a povinnostiach k dieťaťu, preto nemožno vyhodnotiť postup otca, ktorý si uplatňuje práva k maloletým
deťom v krajine ich obvyklého pobytu, ako výnimku z nariadenia návratu.

Rodičovský konflikt sa nemá riešiť neoprávneným premiestnením, resp. zadržaním maloletého dieťaťa
na základe rozhodnutia jedného z rodičov (v prejednávanej veci matky), ale prostredníctvom príslušných
štátnych orgánov štátu jeho obvyklého pobytu.17. Spôsob aplikácie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania by sa mal odlišovať od jeho uplatňovania v konaniach o opatrovníckych
právach. Najlepší záujem dieťaťa v návratovom konaní podľa Haagskeho dohovoru je vždy prvoradý.

K naplneniu tejto axiómy Haagsky dohovor pracuje s vyvrátiteľnou domnienkou, že návrat dieťaťa
do krajiny obvyklého pobytu je pri neoprávnenom premiestnení dieťaťa, alebo jeho neoprávnenom
zadržanímvkrajineúnosu,vnajlepšomzáujmedieťaťa(pokiaľtuniesúdanévýnimky,odsek16.),keďže
sa vracia na miesto svojho obvyklého pobytu, preto uznesenie súdu prvej inštancie plne korešponduje
s najlepším záujmom maloletých detí, ktoré chráni na medzinárodnej úrovni pred škodlivými účinkami

neoprávneného premiestnenia a zabezpečuje ich bezpečný návrat do krajiny obvyklého pobytu.

18. Ako garancie pre zmiernenie ekonomickej nesamostatnosti matky po návrate do USA (ak bude
matka sprevádzať maloleté deti) okresný súd vo výroku V. vymedzil povinnosti otca, splnenie ktorých
matka nepovažovala za dostatočne v konaní preukázané Pracovnou ponukou otca v spoločnosti G.
P. zo dňa 28.08.2024, keď v konaní neboli zdokladované príjmové a majetkové pomery otca, nebolo

preverené, či ide o bývanie vhodné pre maloleté deti, či by deti mali zabezpečené zdravotné poistenie,
školskúapredškolskúdochádzku,ktorénámietkymatkyodvolacísúdnevyhodnotilakopodstatné,pokiaľ
vychádzal z vyššie uvedených cieľov návratového konania, ako i primeraného zohľadnenia situácie
rodiny,ktorámalaplánnabudúcefungovanie,atonávratdoUSAvauguste2024,atentonebolnaplnený
s ohľadom na prístup matky v rozpore so záujmami maloletých detí zotrvať na území Slovenska bez

súhlasu otca. Realizované kroky rodičov k zabezpečeniu ich základných potrieb od augusta v USA (ako
je i bývanie, č.l. 43-44 spisu; nástup I. do školského zariadenia, č.l. č.l. 788-792 spisu, nástup otca
do práce, č.l. 382-390 spisu) matka svojim konaním zmarila, ktoré konanie matky však nemôže byť na
úkor maloletých detí, ktorých obvyklý pobyt je v USA. Tu odvolací súd poukazuje na to, že to bol otec,
ktorý v reakcii na matkou vyvolanú situáciu zadržiavania maloletých detí zotrval na Slovensku dlhšie,

ako rodina pôvodne plánovala (do konca roka 2024), ktoré konanie mu nemožno spravodlivo pričítať
ako dôvod nedostatočnosti garancií pri návrate matky, preto sa odvolaciemu súdu javilo ako dostatočné
(s ohľadom na okolnosti prípadu), že otec preukázal pracovnou ponukou možnosť výkonu práce v USA
(č.l. 382-390 spisu, v súčasnosti i podľa vyjadrení matky v USA pracuje) a z histórie rodiny, ktorá je
preukázaná v spisovom materiáli (i pracovné listy č.l. 241 spisu, prijatie I. do školského zariadenia

č.l. 788-792 spisu, potvrdenie o zdravotnom poistení účastníkov v USA č.l. 224-225, 247-248, č.l. 576
spisu) vyplynulo, že otec navrhované garancie pre matku doposiaľ počas ich pobytu v USA v prevažnej
miere zabezpečoval, a pokiaľ s matkou v súčasnosti netvorí spoločnú domácnosť podľa predloženého
vyhlásenia(č.l.399spisu),môžebývaťusvojichrodičov.Zároveňotecdňa25.10.2024zložildonotárskej
úschovy finančné prostriedky v prospech matky vo výške 3000,- Eur (č.l. 682 spisu).

19. K námietke matky spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd
uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a

preto zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces, k čomu okresným súdom došlo.

20. Pokiaľ otec v priebehu odvolacieho konania žiadal upraviť styk vhodným opatrením, tomuto návrhu
odvolacísúdnevyhovel.Nariadenievhodnéhoopatreniavodvolacomkonaníprichádzadoúvahylenako
(ultima ratio), t.j. ako posledné možné riešenie, keďže proti nemu už nie je prípustný opravný prostriedok.
Odvolací súd preto musí vždy zvažovať, či účel, ktorý takéto opatrenie sleduje, nie je možné dosiahnuť
samotným meritórnym rozhodnutím o odvolaní.

Keďže odvolací súd vo veci meritórne rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie,
nepovažoval za potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, a návrh otca zamietol.

21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).