Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 85Pc/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125209144
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125209144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľky - osoby

oprávnenej na výživné: A. B. C., D. E., nar.XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., právne zast. H. H. I., J.,
advokátkou, so sídlom AK Štúrova 20, Košice, voči odporcovi, osobe povinnej platiť výživné: A. K. C.,
nar.X.X.XXXX, bytom L. J. XX, G. - M., právne zast. Advokátskou kanceláriou Kvasňovský & Partners,
Advokáti s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava, v konaní o návrhu
navrhovateľky na určenie výživného pre manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 600 Eur mesačne, vždy do 15.dňa
v každom mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 30.5.2025 do budúcna.

II. Dlžné výživné na navrhovateľku za obdobie od 30.5.2025 do 31.1.2026 spolu v sume 4.840 Eur je
odporca povinný uhradiť k rukám navrhovateľky dňom doručenia rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je určenie manželského výživného pre navrhovateľku, manželku ako osobu
oprávnenú na výživné od povinného, manžela, ako osoby povinnej platiť výživné.

2. Navrhovateľka, manželka návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 30.5.2025 žiadala, aby súd určil
povinnosť povinnému – manželovi A. K. C., nar.X.X.XXXX prispievať na výživu navrhovateľky, z dôvodu,
že je matkou dvoch maloletých detí, ktorým zabezpečuje každodennú starostlivosť, jej príjem je 1.200
Eur mesačne v čistom, čo jej nepostačuje na pokrytie všetkých výdavkov na domácnosť a iné potreby
bežného života. Dňa 30.6.2026 svoj návrh doplnila a navrhla určiť výživné na manželku vo výške 600
Eur mesačne. K návrhu pripojila navrhovateľka sobášny list manželov a svoj príjem v podobe opisu
mzdových listov od zamestnávateľa.

3. Manžel sa k návrhu manželky na určenie manželského výživného písomne vyjadril a vyslovil
s návrhom svoj súhlas, uviedol, že súhlasí s platením manželského príspevku vo výške 600 Eur.
V písomnom vyjadrení zo dňa 10.7.2025 uviedol svoje výdaje za obdobie od júla 2024 do júna 2025,
uviedol svoj majetok – akcie v hodnote 700.000 Eur, hotovosť 10.000 Eur, pôžičky vo výške 200.000
Eur. Svoje výdaje, ani svoje majetkové a príjmové pomery súdu nezdokladoval.

4. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2026 uviedol, že s návrhom nesúhlasí a navrhuje ho ako
nedôvodný zamietnuť. Je názoru, že manželka je mladou zdravou ženou, ktorá je do spoločnosti
zaradená a má schopnosť samostatne sa živiť. Súčasne poukázal na výdaje, ktoré má na maloleté detipochádzajúce z manželstva, v súvislosti so športom, ktorý deti vykonávajú, čo je zrejmé z rozvodového
konania, ktoré prebieha na Mestskom súde Košice.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise, ako aj s obsahom spisu Mestského súdu Košice, sp.zn. 18P/129/2024 a zistil
tento skutočný stav vo veci:

6. Navrhovateľka, A. B. C., D. E., nar.XX.X.XXXX a odporca A. K. C., nar.X.X.XXXX uzavreli manželstvo

dňa XX.X.XXXX. Na tunajšom súde prebieha pod sp.zn.: 18P/129/2024 konanie o rozvod manželstva
a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré nie je právoplatne skončené.
Z manželstva manželov pochádzajú maloleté deti K. C., nar.X.X.XXXX a N. C., nar.X.X.XXXX.

7.Navrhovateľkanapojednávanídňa14.1.2026vosvojomvyjadreníuviedla,žesmanželomvspoločnej
domácnostinežijúodjúna2025.Manželkažijevrodinnomdomenaadresetrvaléhobydliska,jevýlučnou

vlastníčkou rodinného domu, rodinný dom nadobudla od rodičov darom. V domácnosti žije s maloletými
deťmi. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Pracuje ako asistentka konateľa v spoločnosti M. D. O., P.. Košice,
kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, pracuje tu od roku 2024, predtým pracovala
v spoločnosti manžela H. – P., P.. Príjem z pracovnej činnosti uviedla vo výške 1.200 Eur mesačne netto.
Poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 120 Eur mesačne, iný príjem nemá. Náklady na bývanie

– inkasné platby, elektrinu, plyn, vodu uviedla vo výške 360 Eur mesačne. Na stravu uviedla výdaje
vo výške 400 Eur mesačne, na PHM 250 Eur mesačne. Platí mobilný telefón sebe a deťom 56 Eur
mesačne. Platí krúžok maloletému N. 40 Eur mesačne. Na oblečenie pre deti uviedla výdaje naposledy
70 Eur.

8. Navrhovateľka na pojednávaní ďalej uviedla, že má toho času existenčný problém, ide od výplaty
k výplate, nevie si dovoliť ísť ku kaderníčke, na kozmetiku, všetky peniaze, ktoré má, idú na
zabezpečenie chodu domácnosti, napríklad opravy. Okrem toho na rodinnom dome sú nedoplatky na
úhradu energií. V súvislosti s platom uviedla, že zamestnávateľa žiadala o zvýšenie platu. Tiež si
hľadala aj iné zamestnanie v pozíciách administratívneho pracovníka. Manželské výživné by mala na

zabezpečenie svojich potrieb a tiež na potreby detí.

9. Manžel, odporca v tomto konaní žije od 1.12.2025 v prenajatom rodinnom dome v G. – M.. F.
X.X.XXXX, odkedy prestal bývať v spoločnej domácnosti s manželkou, býval v rôznych prenájmoch,
v apartmáne a v byte.. Na pojednávaní uviedol, že za prenájmy, kde býval doposiaľ, nájom neplatil, toho

času očakáva nájomné približne 600 Eur. Má možnosť a záujem uvedený rodinný dom odkúpiť. Zároveň
uviedol, že vyživovaciu povinnosť má iba k maloletým deťom K. a N. C., čo sa týka plnoletého syna Q. N.,
ten študoval vysokú školu do júna 2024, odporca mu prispieval na výživu ešte do júna 2025 sumou 200
Eur mesačne. Odporca je konateľom spoločnosti H. – P., P.. Košice, na pojednávaní zároveň uviedol,
že firma sa zaoberá „hocičím“, tiež že je jediným konateľom a jediným zamestnancom tejto spoločnosti.

Ako konateľ uviedol svoj príjem vo výške 750 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že ďalší príjem má v akciách,
ktoré aktuálne nevie špecifikovať, sú to rôzne akcie, napríklad za rok 2025 mal z akcií príjem 150.000
Eur, akcie sa menia, sú to verejne obchodovateľné akcie. Uviedol svoje úspory vo výške okolo 20.000
Eur. Na stravu uviedol výdaje pre seba a deti do 600 Eur.

10. Na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s manželským výživným vo výške 600 Eur mesačne, pretože
sa mu zmenili pomery, už nebýva s manželkou v spoločnej domácnosti, má teda aj ďalšie výdaje,
potrebuje si zabezpečiť bývanie a to kúpou domu, kde aktuálne býva v podnájme. Financie na kúpu
domu má zabezpečené vo výške 400.000 Eur, ktoré získal odpredajom bytu, ktorý bol písaný na meno
jeho brata. Uviedol, že za minulý rok mal výdaje na deti vo výške približne 80.000 Eur až 100.000 Eur,

jedná sa o výdaje na športové aktivity detí a na ich školské výdaje, s deťmi bol na športových súťažiach
v zahraničí, napríklad v Česku, Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku, Taliansku. Peniaze mal od svojho brata
H. C., ktorý mu požičal 1.000.000 Eur, vrátil mu ich v lete 2025.

11. Z opisu mzdových listov od zamestnávateľa navrhovateľky za obdobie od 9/2024 do 3/2025 vyplýva,

že v tomto období mala priemerný mesačný netto príjem vo výške 913 Eur.12. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti H. – P., P.. Košice vyplýva, že A. B. C. mala v období od 1/2024
do 8/2024 priemernú čistú mzdu vo výške 399 Eur, A. K. C. za obdobie od 1/2024 do 12/2024 vo výške
601 Eur, za obdobie od 1/2025 do 6/2025 vo výške 876 Eur.

13. Z opisu daňového priznania spoločnosti H. – P., P.. Košice, za rok 2023, ktoré je v spise tunajšieho
súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX, R. S. XXX B. XXX T., U. T. E. P. J. L. H. - XX.XXX Eur ( súčet výnosov
z hospodárskej činnosti bol XX.XXX Eur, súčasť nákladov na hospodársku činnosť XX.XXX Eur).

14. V spise tunajšieho súdu sp.zn.: 18P/129/2024 predložil odporca (manžel) výpisy z bankového účtu,
názov účtu A. C. K., za obdobie 27.11.2023 do 27.11.2024 ( č.l. 49 až 104 spisu), z ktorých je zrejmé,
že na tento účet mal odporca mesačne vklady v rôznych sumách, v sumách od 1.870 Eur ( vklady za
mesiac január 2023) až do súm 217.509 Eur (vklady za mesiac október 2024).

15. Podľa §§ 154,155,156 a 157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), na konanie vo

veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd
navrhovateľa. Konanie sa začína len na návrh. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých
osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Rozsudok vo veciach
výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Podľa ust. § 71 ods. 1,2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak

jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

18. Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore

s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

20. Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na zjavne rozdielnu životnú úroveň manželov, ktorý
uviedol svoj výnos z akcií vo výške približne 100.000 Eur ročne, čo by bolo približne 8.333 Eur mesačne,

príjem ako konateľa spoločnosti 700 Eur mesačne, pričom sa nejedná o jeho jediný príjem, keďže výdaje
na obe maloleté deti deklaruje približne 10.000 Eur mesačne. Preto je názoru, že príspevok na manželku
vo výške 600 Eur mesačne v porovnaní s príjmom manžela nie je ani zďaleka na dorovnanie životnej
úrovne oboch manželov, ale manželke má slúžiť na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb.

21. Právny zástupca odporcu poukázal na majetok navrhovateľky, ktorá je vlastníčkou rodinného domu,
ktorého hodnota je vo výške niekoľko stotisíc eur, poukázal na majetok odporcu, ktorý má možno viacej
majetku, ale nežije luxusným spôsobom života, je názoru, že v konaní nebolo preukázané, žeby mal
odporca vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľka.

22. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany
druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu
druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Povinnýmje druhý manžel, pričom povinnosť vzniká momentom uzatvorenia manželstva a zaniká spolu so
zánikom manželstva niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity.

Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému manželovi právo na výživné, by bol
rozpor s dobrými mravmi. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má v systéme vyživovacích povinností
takmer prioritné postavenie. Prostredníctvom tohto inštitútu - výživné na manžela alebo manželku sa
teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru
inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.

23. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je
nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a
ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Jedná sa najmä o ustanovenie §18 Zákona o rodine,
ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé

rodinné prostredie. Z ustanovenie § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny
založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

24. Právo na výživné od povinného manžela musí byť v súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy sú

určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo
vedomí užšieho spoločenstva, ktoré správanie nie je možné akceptovať a ktoré správanie je neprijateľné
pre spoločnosť. Vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho
charakteruvšeobecneplatnýchvdemokratickejspoločnosti,vktorejsauplatňujeapresadzujevzájomná
slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

25. Predmetom konania je návrh manželky na určenie manželského výživného od podania návrhu
manželky, od 30.5.2025 do budúcna, keďže manželstvo manželov stále právne trvá. Súd je názoru,
že návrh manželky na určenie výživného pre manželku je dôvodný. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že životná úroveň manželky je podstatne nižšia ako je životná úroveň manžela. Manželka

je od podania tohto návrhu zamestnaná ako administratívna pracovníčka s príjmom vo výške približne
1.200 Eur mesačne, poberá aj rodinné prídavky na dieťa vo výške 120 Eur mesačne. Iný príjem nemá.
Manžel je jediným konateľom a tiež zamestnancom v spoločnosti H. – P., P., príjem ako konateľ uviedol
vo výške 750 Eur mesačne. Ďalšie svoje príjmové a majetkové pomery súdu nezdokladoval, aj napriek
tomu, že bol k tomu vyzvaný súdom. Svoje majetkové pomery deklaroval vo svojom písomnom vyjadrení

zo dňa 10.7.2025, kde uviedol svoje výdaje za obdobie od júla 2024 do júna 2025 priemerne vo výške
10.000Eurmesačne,uviedolsvojmajetok–akcievhodnote700.000Eur,hotovosť10.000Eurapôžičky
vo výške 200.000 Eur. Na pojednávaní konanom 14.1.2025 uviedol príjem z akcií vo výške 150.000
Eur, svoje úspory vo výške okolo 20.000 Eur, financie na kúpu rodinného domu z odpredaja bytu vo
výške 400.000 Eur, vrátenie pôžičky bratovi H. vo výške 1.000.000 Eur. Uviedol, že výdaje na deti – ich

športové a školské aktivity v roku 2025 mal vo výške do 100.000 Eur.

26. Súd preto priznal manželke výživné tak, ako to v návrhu žiadala a to vo výške 600 Eur mesačne,
nakoľko je názoru, že je to v možnostiach a schopnostiach odporcu takto prispievať na výživu manželky
a to z dôvodu, že odporca má niekoľkonásobne vyššiu životnú úroveň. Odporca nedeklaroval konanie

manželky, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a pre ktoré by nebolo možné výživné priznať.
Jeho životnú úroveň preukazujú aj jeho výdaje, ktoré sú zrejmé aj z výpisov z účtu, ktoré predložil do
spisu sp.zn.: 18P/129/2024. Výšku jeho priemerného mesačného príjmu súd presne neurčil, pretože
svoj príjem odporca nezdokladoval, je však zrejmé, že tento je vyšší ako 10.000 Eur priemerne
mesačne, s poukazom na vyjadrenie odporcu, kde svoje príjmy uviedol jednak v písomnom podaní,

aj na pojednávaní a s poukazom na výdaje, ktoré odporca deklaroval len na maloleté deti vo výške
priemerne 10.000 Eur mesačne. Na dorovnanie životnej úrovne oboch manželov preto súd nárok
manželky považuje za dôvodný. Ak by mal súd posúdiť vyživovaciu povinnosť manžela k manželke
podľa dikcie ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pretože odporca svoj príjem nepreukázal, pričom
má príjem jednak z podnikateľskej činnosti, jednak z výnosov z akcií, t.j. má aj iný príjem ako je príjem zo

závislej činnosti, tak by jeho mesačný potenciálny príjem bol vo výške dvadsaťnásobku sumy životného
minima, čo je približne 5.680 Eur mesačne (20x životné minimum vo výške 284 Eur mesačne). Aj z
tohto príjmu by vyživovacia povinnosť manžela k manželke popri dvoch vyživovacích povinnostiach
k maloletým deťom, mohla byť určená vo výške 600 Eur mesačne.27. Súd manželke priznal nárok na výživné vo výške 600 Eur mesačne od podania návrhu, čím
vzniklo dlžné výživné za obdobie od podania návrhu manželky t.j. od 30.5.2025 do vyhlásenia rozsudku

do 31.1.2026 vo výške 600 Eur mesačne, keďže za toto obdobie odporca na výživu navrhovateľky
ničím neprispel. Dlžné obdobie tak za 8 mesiacov a 2 dni vzniklo vo výške 4.840 Eur a súd uložil
povinnosť odporcovi uhradiť ho navrhovateľke dňom doručenia rozsudku, s poukazom na § 44 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.

28. Podľa ust. § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP )
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.