Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207793
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125207793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom v spore žalobcu: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Ing. Ivana Kožáková,
advokátka so sídlom Garbiarska 2583, 013 01 Liptovský Mikuláš, IČO 51 918 382, proti žalovanému: F.
G., neznámy vlastník, v zastúpení správcom - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom
Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre
kat. územie E., obec E., okres Žilina, ako parcela reg. EKN č. 3006, orná pôda o výmere 4474 m2 zrušuje
a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 1.677,75 eur, a to v lehote do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie E., obec E., okres Žilina, ako
parcela reg. EKN č. 3006, orná pôda o výmere 4474 m2.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore, pre okres Žilina, obec E., katastrálne územie E.,
na liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemku parcely registra „E“ evidovaného na mape určeného
operátu parcelné číslo KNE 3006, o výmere 4474, druh pozemku orná pôda (ďalej tiež ako „predmet
vyporiadania“), pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetu vyporiadania predstavuje 3-
iny - inu v pomere k celku. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného k predmetu vyporiadania

predstavuje 1-inu v pomere k celku. Žalovaný je na uvedenom liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E.
evidovaný, ako neznámy vlastník, a to z dôvodu chýbajúcich identifikačných údajov (dátum narodenia,
trvalý pobyt). Žalobca vzhľadom na absenciu identifikačných údajov žalovaného na liste vlastníctva č.
XXXX nedokáže žalovaného označiť v žalobe v zmysle ust. § 133 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vzhľadom na to, že žalovaný
je evidovaný na liste vlastníctva č, 4758, ako neznámy vlastník, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetu vyporiadania ho zastupuje správca Slovenský pozemkový

fondom Bratislava, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava. Žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne vyzval písomným podaním zo dňa 21.11.2024 označeným ako „Žiadosť o vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctvadohodouozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva“,Slovenský
pozemkový fond, ktorý vykonáva správu vyššie špecifikovaného spoluvlastníckeho podielu žalovaného,aby sa vyjadril k možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou a to za
primeranú finančnú náhradu určenú v zmysle Znaleckého posudku číslo 44/2024, vypracovaného
znalcom A. A. B., evidovanou v zozname znalcov MS SR pod č. 914828, zo dňa 30.10.2024, ktorý

predmet vyporiadania ohodnotil na sumu vo výške 1.970 Eur. Pričom, žalobca ďalej navrhol, že za
spoluvlastnícky podiel žalovaného, ktorý predstavuje 1-inu v pomere k celku na predmete vyporiadania
by žalovanému zaplatil výplatok vo výške 492,50 Eur (1.970 : 4 = 492,50 Eur). Nakoľko Slovenský
pozemkový fond, ktorý vykonáva správu u spoluvlastníckeho podielu žalovaného na predmete
vyporiadania neprejavil záujem vyriešiť vec zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

dohodou a podaním zo dňa 16.06.2025 oznámil, že žiadosť žalobcu zamieta, žalobca nemá inú možnosť
len sa obrátiť so žalobou na súd.

3. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 05.09.2025 (č.l. 31 spisu) namietol, že žalovaný nemusí
byť nezistený vlastník. Ďalej uviedol, že ak sa z predložených listín preukáže, že žalovaný je
skutočne neznámy nezistený vlastník tak, týmto z pozície zástupcu strany sporu vyjadruje súhlas so

zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z
ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve. Nesúhlasí však so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý
navrhuje žalobca, a to prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu za primeranú
náhradu. Ako spôsob vyporiadania navrhol reálne rozdelenie pozemku a to tak, že žalobca môže svoj

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3-in v pomere k celku na nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade
Žilina, katastrálnom odbore, pre okres Žilina, obec E., katastrálne územie E., na liste vlastníctva číslo
XXXX a to pozemku parcely registra „E“ evidovaného na mape určeného operátu parcelné číslo KNE
3006, o výmere 4474 m2, druh pozemku orná pôda pričleniť k parcele CKN č. 3020/5, trvalý trávny
porast a k parcele CKN č. 3232/29, zastavaná plocha a nádvorie zapísané na liste vlastníctva č 4728

katastrálne územie E., ktorých je výlučným vlastníkom. Spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 1-
iny v pomere k celku na nehnuteľnosti parcele EKN č. 3006, k. ú. E. by tak bol vyčlenený do samostatnej
parcely.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.10.2025 (č.l. 58 spisu) uviedol, že zisťoval prípadných právnych

nástupcov žalovaného a predkladá do konania Vyjadrenie Obce Varín, z ktorého explicitne vyplýva,
že o osobe F. G. nemá obec žiadne informácie. Zároveň žalovaný navrhol ako dôkaz zabezpečiť
vyjadrenie pani B. H. I. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom uvádza, že podľa jeho názoru, by malo ísť sestru
žalovaného neznámeho vlastníka. Žalobca zabezpečil do konania ako dôkaz vyjadrenie pána F. G., nar
XX.XX.XXXX, ktorý bol bratom toho času už zosnulej pani B. H.. Z čestného prehlásenia pána F. G., zo

dňa27.10.2025vyplýva,žežalovanýneznámyvlastníkniejeichsúrodencomaaninemáotakejtoosobe
ďalšie informácie. Teda žalobca má za to, že dostatočne osvedčil skutočnosť, že v danom prípade ide
o neznámeho vlastníka. Vo vzťahu k rozdeleniu parcely a jej pričleneniu k inej parcele žalobca uviedol,
že navrhovaný postup zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je možný, nakoľko v
tomto čase prebieha katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré

sú evidované Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Žilina,
obec E., katastrálne územie E., a to: pozemok parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape,
parcelné číslo 3020/5, výmera 5.312 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, pozemok parcely registra
„C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 3232/29, výmera 436 m2, druh zastavaná plocha a
nádvorie a to v prospech tretej osoby. Teda v danom prípade nie je možné aplikovať výnimku z drobenia

podľa § 24 ods. 3 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom. Žalobca zároveň namietol aplikáciu § 257 CSP pri určení náhrady trov konania.

5. Zástupca žalovaného v duplike zo dňa 07.11.2025 (č.l. 65 spisu) uviedol, že má za to, že jeho
zákonné zastúpenie za žalovaného ako neznámeho nezisteného vlastníka v konaní trvá. Vo vzťahu

k spôsobu rozdelenia uviedol, že vzhľadom na nemožnosť rozdelenia prichádza do úvahy prikázanie
spoluvlastníckeho podielu na pozemku za primeranú náhradu. Navrhol primeranú náhradu vo výške
1,50 eur/m2.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 12.03.2026, na ktorom vec prejednal za účasti právneho

zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu na konanom pojednávaní uviedol, že medzi
stranami došlo k dohode ohľadom výšky ceny primeranej náhrady tak, že žalobca súhlasil s výškou
primeranej náhrady navrhnutej zo strany zástupcu žalovaného, a to, pokiaľ sa týka 1,5 eur/m2 pri výmere
4474 m2 a zodpovedajúcej časti žalovaného to činí sumu 1.677,75 eur. Pričom zároveň uviedol, žesi náhradu trov konania neuplatňuje. Zástupca žalovaného uviedol, že vyjadrujú súhlas s vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne
ustanovenia.

8. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

12. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

13. Podľa § 8 zák. č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,
(ďalej aj ako „zákon č. 180/1995 Z.z.“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k
nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník
a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy,

ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie
je známy.

14. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným

vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov;30) obdobne postupuje správca,30aa)
ak ide o lesné pozemky.

15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v §

15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred

orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne
postupuje správca.

17. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm.
a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.

18.Podľa§21zákonač.180/1995Z.z.,vzáujmezamedzeniadrobeniapoľnohospodárskychpozemkov,
lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno
pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.19. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve

vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

20. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z., o lesoch (ďalej aj ako „zákon o lesoch“), správca podľa
odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje

jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca
postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy
ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe, (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke
právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa
osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko správcu a správca sa nevyjadrí v lehote určenej
osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že

správca vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu
európskej sústavy chránených území. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa
osobitného predpisu.

21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj ako „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené
v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

22. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.

23. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie E., obec E., okres Žilina, ako parcela reg. EKN
č. 3006, orná pôda o výmere 4474 m2. Podiel žalobcu vo vzťahu k spornej parcele je3/4-iny, podiel
žalovaného je 1-ina. Žalobca a žalovaný tak spoločne vlastnia 1/1-inu na predmetnej nehnuteľnosti,

tzn. v celosti, čím je daný okruh účastníkov konania, keď súčet všetkých spoluvlastníckych podielov
tvorí celok.

24. Z dôkazných prostriedkov žalobcu, ako aj z lustrácie súdu v registri obyvateľov SR bolo zistené,
že žalovaný sa nedá jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie je definovaný dátumom

narodenia či iným identifikačným údajom. Uvedenú skutočnosť v konaní napokon potvrdil aj zástupca
žalovaných.

25. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaného a k predmetu konania teda súd konštatuje, že
vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovým spoluvlastníkom je neznámy

vlastník, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka
poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca
bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď
takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. Súd vykonal dostupné lustrácie
ašetreniazaúčelomzisteniaprocesnejsubjektivityžalovaného,pričomustálil,žesajednáoneznámeho

vlastníka na strane žalovaného.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 180/1995 Z.z..

27. Z konečných vyjadrení strán sporu mal súd za nesporné, že medzi stranami nie je sporný samotný
predmet sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j.
prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko obe strany sporu natomto trvali. V konaní strany sporu učinili nespornou aj výšku primeranej náhrady, keď žalobca súhlasil
so zástupcom žalovaného navrhnutou výškou primeranej náhrady a to 1,50 eur/m2.

28. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení
spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo

veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a
to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

29. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

30. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

31. Vo vzťahu k samotnému spôsobu vyporiadania platí, že ak súd o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú
preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte

neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone.

32. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej
veci v danom prípade nie je, vzhľadom na výmeru, druh a umiestnenie pozemku (orná pôda mimo
zastavaného územia obce), dobre možné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd

posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

34. Splnomocnený zástupca žalovaného zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho
prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovaným nenamietal,

so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Súd z
vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď
v konaní zostalo nesporné, že žalobkyňa má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu
jeho účelného využívania.

35. V súdenej veci preto súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.36. Vo vzťahu k primeranej náhrade súd konštatuje, že aj táto nebola v konaní sporná, keď
žalobca súhlasil so zástupcom žalovaného navrhnutou sumou. Na základe uvedeného súd rozhodol
v zmysle zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady

žalovanému, podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému primeranú náhradu vo výške 1 677,75 eur. Vyčíslenú náhradu ustupujúcemu podielovému
spoluvlastníkovi k označenej nehnuteľnosti je žalobca povinný zaplatiť na účet Slovenského
pozemkového fondu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na číslo účtu J. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, VS: 2642025. Náhrada má byť zaplatená s poznámkou „rozsudok“, tak, ako to žiadal

zástupca žalovaného (č.l. 65 spisu), ktorú skutočnosť súd nepojal do rozsudku, avšak na to poukazuje
v jeho odôvodnení.

37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Žalobca v konaní žiadal o určenie 15-dňovej paričnej lehoty. S ohľadom na výšku finančnej náhrady,
ktorú je žalobca povinný vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi a súhlas zástupcu žalovaného, súd
zaviazal žalobcu na zaplatenie primeranej náhrady v požadovanej lehote.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, § 262 CSP v spojení s ustanovením
§ 257 CSP. Z vyjadrenia strán na pojednávaní vyplýva, že žiadna zo strán si náhradu trov konania
neuplatnila. V zmysle § 262 ods. 1 CSP platí, že súd o náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu.
V predmetnom prípade však nastala situácia, kedy každá zo strán vo svojich podaniach uviedla, že
si náhradu trov konania neuplatňuje, resp. ich v konaní nežiada priznať. Súd preto na vec aplikoval §

257 CSP a ustálil, že v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania ani jednej zo strán. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal ďalší
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).