Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/236/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126218478
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126218478.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25,81109Bratislava-StaréMesto,IČO:35807598,práv.zast.:JUDr.KatarínaHegedüšová,advokátka
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX C. - D., o vymoženie pohľadávky vo výške 651,86 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/236/2026 zo dňa 27. 02.

2026, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/236/2026 zo dňa
27. 02. 2026 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/236/2026 zo dňa 27. 02. 2026.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/236/2026 zo dňa 27. 02. 2026 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods.
3 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), keď dospela k záveru, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul nie je byť
spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu. Poukázala na to, že v prípade notárskej zápisnice formálna

stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Materiálna stránka je zakotvená v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, (resp. v
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku v čase spísanie notárskej zápisnice), podľa ktorého obligatórnymi
náležitosťami notárskej zápisnice, ktorá obsahuje právny záväzok, je vyznačenie oprávnenej osoby a
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice. Všetky tieto náležitosti notárskej zápisnice musia byť simultánne splnené, aby bolo
možné považovať notársku zápisnicu za tak formálne, ako aj materiálne vykonateľnú. Najdôležitejšou
náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, keďže až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu,
ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Tento súhlas udeľuje buď priamo
dlžník, ktorý sa osobne zúčastnil právneho úkonu spísania notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako

zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (dlžníka). V prípade ak niekto ako zástupca koná
pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek skutočnosti, že nedisponuje oprávnením
konať, nemožno vyslovenie takéhoto súhlasu považovať za súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice. Na základe uvedeného vyššia súdna úradníčka konštatovala, že v danom prípade
z dôvodu absolútnej neplatnosti splnomocnenia, ktoré je obsiahnuté v zmluve, právny zástupca E. F.
C. nemohol v mene povinného právne relevantným spôsobom v čase spísania notárskej zápisnice

udeliť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a preto súhlas uvedeného právneho zástupcu
obsiahnutý v notárskej zápisnici sa považuje taktiež za absolútne neplatný právny úkon. Ak teda zneplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene
povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorej by oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania

domáhať. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn.
8 ECdo 25/2014, 8 CoE 12/2014, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013,
3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013,
2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,
5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014, 8 CoE 115/2014, 7 ECdo

146/2013, 7 ECdo 152/2013, 7 ECdo 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 ECdo 76/2013, 3 Cdo 34/2013, a pod.
Z uvedených dôvodov vyššia súdna úradníčka dospela k záveru o chýbajúcej podstatnej náležitosti
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť
a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na

dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil.
Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril
možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné
právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy

o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne
vyzýval Povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený
sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica
spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil E. C. svojím zastupovaním.
Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul,

nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov
predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené E. C. je
platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádza,
že udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle
§ 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“). Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne,
určito a zrozumiteľne. Dlžník (Povinný) splnomocnil E. C., aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru
uvedeného v Zmluve. Oprávnený má za to, že splnomocnenec E. C. konal v medziach plnomocenstva a
neprekročilsvojeoprávneniauvedenévpredmetnomplnomocenstve,nakoľkovplnomocenstvejejasne,
zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva, t. j. „spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia...“ Povinný predmetné
plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej je
obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi
zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým

spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere Zmluvu uzavrel a Povinnému úver poskytol. Oprávnený
má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku
čoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože
týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda,
ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany Oprávneného v

exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

9. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

10. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

13. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,
pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie zamietla, a preto naň v podrobnostiach

odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné,
pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými
skutočnosťami.

14. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,
že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde
k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom
opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo

predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola
vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka
oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako
ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách § 9 ods.

2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného
roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní
riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu
oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnejpovinnosti,atoeštepredvydanímpoverenianavykonanieexekúciekonkrétnemusúdnemuexekútorovi,
t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). Či
už ZoUNEK alebo Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť,

že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný
titul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá § 53 ods. 3 písm.
h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje
vykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňazákonné
náležitostialebozáväzokvnejobsiahnutýodporujezákonualebojevrozporesdobrýmimravmi.Účelom

ZoUNEK-u bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že
nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich
posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (III. ÚS
106/2022). Naopak, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté

exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, prípadne z úradnej povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

16. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky

konštatuje, že táto náležite vykonala prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný
titulavrámcitohtoprieskumuboloučinenézadosťustálenejrozhodovacejpraxivyššíchsúdnychautorít,
v súlade s ktorou vyššia súdna úradníčka dospela správne k právnemu záveru, že predložená notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Je treba
zdôrazniť, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá

verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie
je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych
podmienokvykonateľnostispĺňapodmienkymateriálnejvykonateľnosti.Jednouzpodmienokmateriálnej
vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú

označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby
obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica
obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola

exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok
vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej
zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu
v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)
a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani

záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom
procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu
ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000
z 13. 07. 2000, okrem iného, do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie

vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie
platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v
prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska
zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí
má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť

obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v
zmysle požiadavky ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia
je potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

17. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí
rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto
súkromnoprávnoudohodouzachovanéprincípyzákonnejaleboústavnejhodnoty,naktorýchjepotrebnétrvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je
považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla
2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly

dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj
Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z
hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky
zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré

sú v notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyššia súdna úradníčka tak bez toho, aby konala nad rámec § 53
Exekučného poriadku, musela preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či E. F. C.
bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. Nemožno tak súhlasiť
s tvrdením oprávneného, že v uvedenej veci došlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený
Exekučným poriadkom.

18. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nebolo sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica
spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 10. 07. 2005 s tým, že za povinného konal a zápisnicu
podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát so sídlom Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava, konajúci na základe
splnomocnenia, ktoré je uvedené v zmluve o úvere, ktorá mala byť súčasťou notárskej zápisnice. Tento
za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 26.073,- Sk vrátane úroku z omeškania vo

výške 0,25 % denne od 12. 03. 2005 do zaplatenia a vyhlásil, že tento dlh splatí v lehote do 10. 08.
2005, k rukám oprávnenej osoby, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že dlh povinného voči oprávnenému vznikol na
základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 04. 01. 2005, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver
vo výške 14.000,- Sk.

19. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym
záverom vyššej súdnej úradníčky prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti
udeleného plnomocenstva s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený

zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu, a
preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti práve s námietkou
oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore
so záujmami zastúpeného – povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje, že § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny

úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako nemožno
opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou
sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne
prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.

Vzhľadom aj na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami klienta - povinného
uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej doby či
vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom bez toho,
aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sťažnostný súd dospel
k záveru, že tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného. V neprospech

argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere, ani pri podpise
notárskej zápisnice, povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená
na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne
určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinným tak nerešpektuje základný
predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa -

povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného.
Súčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
či spísania notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. (oprávneným) na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním
pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti, aby ho zastupoval pri všetkých právnych úkonoch, ktoré

je povinný vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom (v tomto prípade povinným)
oprávneného za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy a za účelom spísania notárskej
zápisnice. Toto zistenie sťažnostný súd podporuje poukazom na Verejné napomenutie zverejnené v
Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na čl. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený E. F. C. uznanýza vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorého sa dopustil
zavineným porušením povinností advokáta v § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona. Vo vyššie
uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť rozpor nielen s pravidlami profesijnej

etiky, ale v konečnom dôsledku predovšetkým rozpor s dobrými mravmi a so záujmami klienta -
povinného, ktorej zástupcom v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka mal byť Mgr. Tomáš Kušnír.

20. Ďalej, tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa § 31
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v
čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého
výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška
poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy
právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice. Z plnej moci tak nemožno zistiť konkrétny

rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby
a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia. Súčasne, sťažnostný
súd dáva do pozornosti, že uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže
realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V tomto smere
treba poukázať na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením a v zmysle

ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré
môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním
nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku,
nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne
udeliťplnomocenstvoadvokátoviE.F.C.nauznanietakéhotoneurčitéhozáväzku.Jednásatakoprávny

úkon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

21. Sťažnostný súd ďalej poukazuje i na to, že povinný bol exekučným titulom zaviazaný na splatenie
svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal vedomosť ani o tom, že mu začala
plynúť lehota na plnenie, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným

exekučným titulom. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou
náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú
listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho
úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice
stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému

rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné
splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako
pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. V prejednávanej veci
splnomocnený zástupca v mene povinného v notárskej zápisnici zo dňa 10. 07. 2005 uviedol, že povinný
splatí dlh v lehote do 10. 08. 2005 k rukám oprávnenej osoby. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie

dlhuvlehote,oktorejnemuselmaťanivedomosť,žezačalaplynúť,pretoženebolovkonanípreukázané,
že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia
dozvedel.

22. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej

obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohol
udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobila, uvedené
v žiadnom prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva,
pretože možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon.
V nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci

vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný ktorého konanie (ignorácia existujúceho
a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

23. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný
súd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a

to na strane jednej § 53 ods. 3 písm. h) a na strane druhej § 22 a § 39 Občianskeho zákonníka
so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento záver
sťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne, sťažnosťou napadnuté
uznesenie vyššej súdnej úradníčky vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktoráje nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou stabilnou.
Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného E. F. C. v rámci zmluvy
o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich vlastnej

rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol účastníkom mnohých
obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej veci.

24. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné
dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh
neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a
sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V

súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

25. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na
základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie,
na základe ktorého E. F. C. konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné, nespĺňa potom ním

napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože vyhlásenie o súhlase
s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Navyše, v notárskej zápisnici bolo obsiahnuté aj
uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol.

26. Ak vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže

byť exekučným titulom pre exekúciu a návrh na vykonanie exekúcie preto zamietla, sťažnostný
súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sťažnosť oprávneného proti
napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

27. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262

ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom
rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do
vydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkomkonanialenoprávnený(§35ods.1Exekučného
poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).