Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/814/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120298751
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120298751.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnomkonaníoprávnenéhoPlatiťsaoplatís.r.o.,sosídlomMostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 45 684 618, právne zastúpený Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029
proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C. X, o vymoženie 146,90 eur s prísl.
vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom,

Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom pod sp. zn. 127EX 281/20, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/814/2020 zo dňa 08.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/814/2020 zo dňa
08.09.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/814/2020 zo dňa 08.09.2025, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp.
zn. 127EX 281/20 zo dňa 30.05.2025 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom,
Exekútorský úrad Žiar nad Hronom zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor dňa 30.05.2025 vydal upovedomenie o

zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že pri
exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovanie majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

3. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol, že v predmetnom

exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho
exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného
alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku
povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za
účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo
správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány
a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou, však možno predpokladať, že takáto
osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom
obydlí podliehajúci exekúcii. Oprávnený citujúc ust. § 115 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ďalej uviedol,

že v správach súdneho exekútora rovnako nie je uvedené, že by v prípade, ak povinný neposkytol
exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetkupodľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie

donucovacíchopatreníneprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Zviacerých
rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno
jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie
tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc
hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok

musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu
vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený,
spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je
exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva
aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť
spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný

majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený mal za to, že v predmetnej
exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie
exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto žiadal, aby súd podaným
námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom

konaní voči povinnému.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že z poslednej lustrácie Sociálnej
poisťovne zo dňa 03.05.2025 vyplýva, že povinný bol v Sociálnej poisťovni naposledy vedený
03.04.2018. Ďalej vykonával priebežné lustrácie, a to zo dňa 01.02.2025, 02.11.2024, 03.08.2024,

04.05.2024, 03.02.2024, 09.10.2023, 12.07.2023, 03.01.2023, 28.11.2022, 21.06.2022, 16.03.2022,
16.01.2022, 16.09.2021, 08.04.2021, 08.12.2020. Posledná evidencia v Sociálnej poisťovni do
03.04.2018. Lustráciou v zdravotných poisťovniach povinný nemá evidovanú kategóriu. Lustráciou bánk
zistený účet v mBank a.s., na ktorom boli zostatky -1.284,79 eur a -1.278,13 eur, dňa 08.10.2020
vydaný exekučný príkaz, neboli pripísané žiadne finančné prostriedky. Následnou lustráciou už nemal

evidované žiadne účty. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Povinný sa na adrese trvalého
pobytu nenachádza, nepodarilo sa doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, preto bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku a na úradnej tabuli súdu. K námietkam oprávneného súdny exekútor uviedol,
že Exekučný poriadok v § 61n upravuje dôvody zastavenia exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v
prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a

výzvu na úhradu trov exekútora. Z dikcie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súčasne vyplýva,
že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá
alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane
niektorý z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie
o zastavení exekúcie vydať. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia,

keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Účelom tohto dôvodu zastavenia exekúcie
je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné
skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení

jeho pohľadávky totiž nie je možné považovať za „večné“, a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity
povinných osôb. Je však potrebné zdôrazniť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku,
ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť (nemajetnosť z
pohľadu konkrétneho exekučného konania) a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, či
jeho absolútna nemajetnosť. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí 5-ročnej doby od začatia

exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol
zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie
o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na
základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či

nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie
súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného
poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určíexekútortak,abybolprimeranývymáhanejpovinnostiaabyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinného
zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Zároveň uviedol, že oprávnený bol v zmysle § 59 ods.
3 a 5 pravidelne informovaný o stave exekúcie. Na záver súdny exekútor poznamenal, že zastavenie

exekúcie z dôvodu tzv. nemajetnosti upovedomením o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku má povahu iba procesného rozhodnutia, nezakladá prekážku rozhodnutej veci
(prekážku res iudicata) a oprávnenému nič nebráni v budúcnosti podať opätovný návrh na vykonanie
exekúcie, ak povinný nadobudne majetok alebo príjmy, ktoré bude možné exekvovať.

5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že posúdenie nemajetnosti povinného, a teda dôvodu
vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku
povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený
majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu
trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci

exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie
alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že
nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo
nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod

uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o
zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť
neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne
ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie
pohľadávky oprávneného. Vo väzbe na uvedené exekučný súd ako irelevantnú vyhodnotil námietku

oprávneného o tom, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy
na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

6. Súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a
teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu

a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok
povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností

povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok
povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného
registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých
sú vedené záznamy o majetku povinného.

7. Za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, keď v posudzovanej
veci exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou, exekučný súd sa
oboznámil s obsahom exekučného spisu a súdnym exekútorom predloženými lustráciami majetku
povinného a konštatoval, že súdny exekútor v priebehu exekúcie hromadnou elektronickou lustráciou
zisťoval, či povinný je evidovaný ako majiteľ účtu vedeného v banke, resp. v pobočke zahraničnej banky

so sídlom na území SR. Z výsledkov lustrácií bolo zistené, že povinný má zriadený účet v jednom
peňažnom ústave (mBank, S.A.). Súdny exekútor vzhľadom na uvedené zistenia dňa 28.10.2020 vydal
Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak tento spôsob
vykonania exekúcie zostal bezvýsledný. Vo väzbe na uvedené exekučný súd uviedol, že pre úspešnosť
vykonania exekúcie týmto spôsobom je rozhodujúci nielen disponibilný zostatok na tomto účte, ale aj

výška nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy alebo z iných
príjmov (§ 70 Exekučného poriadku), ak má povinný mzdu zasielanú na účet v banke a zároveň aj na
sumu stanovenú zákonom, ktorá exekúcii nepodlieha (§ 104 Exekučného poriadku). Exekučný súd pre
úplnosť uviedol, že na predmetnom účte bol mínusový disponibilný zostatok. Z výsledkov lustrácií v
informačných systémoch Ministerstva vnútra SR, konkrétne v evidencii vozidiel vyplývalo, že povinný

nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. K pozitívnym zisteniam v súvislosti s majetkom
povinného nedošlo ani lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne. Z výsledkov pravidelne vykonávaných
lustráciíbolozistené,žepovinnýniejezamestnanýazároveňniejepoberateľomdôchodkovej,úrazovej,
nemocenskej dávky, ako aj dávky v nezamestnanosti. Lustráciou v katastri nehnuteľností nebolozistené vlastníctvo povinného k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností. V nadväznosti na
uvedené bolo možné podľa vyššieho súdneho úradníka uzavrieť, že súdny exekútor v priebehu exekúcie
vykonal viaceré lustrácie za účelom zistenia majetku povinného, avšak ich výsledky neviedli k zisteniu,

že povinný vlastní majetok, resp. má príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Pokiaľ oprávnený v námietkach uviedol, že povinný je fyzickou osobou, u ktorej možno predpokladať,
že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov

od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom
obydlí, exekučný súd tu poukázal na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak
dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať.
Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana,
ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany,

táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený
však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd
mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len
tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych
príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní

relevantným spôsobom preukázané.

9. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku exekučný súd uviedol, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je
zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť

efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému
za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti
povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť
preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.

Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane
povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci
exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať
povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej

zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,
nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na
lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní uloženie donucovacieho opatrenia vo forme
peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti,

a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
zdôraznil predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý
možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek

majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je
postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t. j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného
konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje
zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí,
nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.

11. Po posúdení námietok oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdnyexekútorpostupovalzákonnýmspôsobom,keďvydalupovedomenieo zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov
nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora, súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie

nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

12. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61n ods. 1 písm. d), § 61n ods. 3, § 61n ods. 4,
§ 61n ods. 5 a § 61n ods. 7 Exekučného poriadku.

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa
neho konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie exekútorom a
nesprávne tak rozhodol z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z upovedomenia o zastavení exekúcie
exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal exekútor iba lustrácie elektronicky
prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie
fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade

s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého
uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky
pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom,
ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté
uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného ako

napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165,- eur, cennosti, nábytok, počítače a
notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností,
ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky oprávneného v
predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností alebo iného
vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z § 59 odsek 1 Exekučného poriadku

vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného a to vrátane
fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku. Na pokyny oprávneného
exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných zákonom. Nie je správne tvrdenie
súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mal oprávnený podávať návrhy
exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem zákonom ustanovených prípadov

nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti
rozhodnéprepostupvexekúcii,ktorémožnostimávplnejmiereexekútor.Vprípade,akbyexekútorzistil
hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia
povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov, ktoré by v súlade so
zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. Exekučný súd má v konaní o námietkach

posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom. Do
kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky zhodnotenia exekútora preveriť a preskúmať
minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku
povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z.
Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi, kde sa má nachádzať hnuteľný majetok

povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetko majetok povinného
sám a z vlastnej iniciatívy. Oprávnený tvrdí, že súdny exekútor nevykonal vyššie uvedené zisťovania
majetku a že podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, jedná sa teda
o tvrdenia negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z exekučného
spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovania hnuteľného majetku exekútor

vykonal. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok
priznaný právoplatným exekučným titulom, mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie
bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie
monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne
spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym

spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku
zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Na základe vyššie uvedeného žiadame, aby
súd sťažnosti vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovuje a
upovedomenie o zastavení exekúcie zrušuje.

14. Povinný vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že žiada o vyjadrenie, či má zaplatiť sumu vo
výške 146,90 eur. Ak áno, je schopný vyhovieť zaplatiť na splátkový kalendár mesačnou splátkou 20,-
eur, nakoľko nenadobudol žiaden majetok a nemá žiadne nehnuteľnosti.15. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že uznesenie považuje za vecne
správne a zákonné. Oprávnený v sťažnosti neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť
jeho zmenu alebo zrušenie. Závery, ku ktorým súd v rozhodnutí dospel, považuje súdny exekútor

za dôvodné. Podaná sťažnosť sa javí ako šablónovitá a nevychádza z konkrétností napadnutého
rozhodnutia. Nie je úlohou súdu pri posudzovaní námietok proti zastaveniu exekúcie podľa § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku skúmať nemajetnosť preukázanú exekútorom, ale skutočnosť, či
objektívne existuje majetok, ktorého hodnota by po speňažení stačila aspoň na úhradu trov exekúcie
a tento súdny exekútor bezdôvodne nepostihol. Oprávnený existenciu takéhoto majetku nepreukázal.

Súdny exekútor zdôrazňuje, že dikcia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku formuluje relatívnu
nemajetnosť, teda nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania. Ak by zákon vyžadoval
absolútnu nemajetnosť, snaha zákonodarcu o reguláciu dĺžky exekúcie by bola neefektívna. Súdny
exekútor má pri výkone exekúcie diskrečnú právomoc a pristupuje k výkonu exekúcie na základe
princípu hospodárnosti, účelnosti, efektívnosti a proporcionality, a to s ohľadom na výšku pohľadávky,
predpokladanú efektivitu úkonov a zistené majetkové pomery povinného. Súdny exekútor nie je

povinný vykonať napr. fyzickú návštevu miesta bydliska povinného za účelom zisťovania hnuteľného
majetku len preto, že tento spôsob výkonu exekúcie zákon pripúšťa. Súdny exekútor má na základe
predchádzajúcich zisťovaní majetkových pomerov povinného dôvodné závery, že povinný nevlastní
majetok postihnuteľný exekúciou, a preto nie je povinný pristupovať k ďalším úkonom, ktoré by
boli nákladné a neefektívne. Zákon nezaväzuje súdneho exekútora k použitiu všetkých dostupných

prostriedkov výkonu exekúcie, ak na základe svojho odborného posúdenia dospeje k záveru, že ich
vykonanie by neviedlo k uspokojeniu pohľadávky a iba by neúmerne zvyšovalo náklady exekučného
konania. Zisťovanie hnuteľného majetku povinného v danom prípade by bolo v zjavnom nepomere k
výške vymáhanej pohľadávky. Náklady spojené s fyzickým zisťovaním majetku, jeho zabezpečením,
úschovou a predajom týchto hnuteľných vecí by boli v zjavnom nepomere k výške samotnej vymáhanej

pohľadávky.Takýtopostupbybolvrozporesprincípomhospodárnostiazároveňbyzaťažiloprávneného
zbytočnými nákladmi. Súdny exekútor zrealizoval aj výzvu, aby povinný uskutočnil vyhlásenie o svojom
majetku. Námietka oprávneného v podstate smeruje k tomu, že súdny exekútor v obydlí povinného
nespísal „televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 EUR, cennosti, nábytok, počítače
a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

na to, že exekútor, ani súd nemôžu ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej
republike. Ak by aj exekútor prišiel do obydlia povinného, v ktorom má povinný trvalý pobyt, vynútil by
si do neho vstup, z dlhoročných skúseností môže tvrdiť, že by nenašiel nič, čo by bolo možné reálne
speňažiť. Prípadný súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcií nemožno používať ako nátlakový
nástroj, kedy sa spíšu aj veci, ktoré sú nepredajné len preto, aby sa povinný donucoval k splneniu

vymáhaného nároku. Používané hnuteľné veci, ako televízny prijímač, mobilné telefóny, spotrebná
elektronika, či dokonca nábytok a textil sú v dnešnej dobe takmer nepredajné v exekučnej dražbe.
Predpokladať, že práve povinný bude vlastníkom nového mobilného telefónu, ktorý možno speňažiť na
dražbe. je iluzórne. Teda na strane oprávneného by nebolo možné dosiahnuť ani čiastočné uspokojenie
vymáhaného nároku napríklad predajom mobilného telefónu, avšak na druhej strane by súpisom starého

mobilného telefónu (ako komunikačného nástoja) a jeho úschovou, došlo k výraznej ujme na právach
povinného. Na základe zistení majetkových pomerov povinného v rámci tohto exekučného konania
je možné konštatovať zjavnú a trvajúcu nemajetnosť povinného. Táto skutočnosť vytvára dôvodný
predpoklad, že ani v mieste bydliska povinného sa nenachádza žiadny hodnotný hnuteľný majetok,
ktorý by bol exekúciou postihnuteľný a zároveň efektívne speňažiteľný. Treba zdôrazniť, že domnienka

oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného nachádzali hnuteľné veci vhodné na exekúciu, nie
je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Ide čisto o hypotézu, ktorá nemá reálny základ v
zistených údajoch o majetkovej situácii povinného. Oprávnený v bode 17. sťažnosti uvádza, že súdny
exekútor sa odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe, na ktorú odkazuje v bodoch 15. a 16. sťažnosti.
V tejto súvislosti súdny exekútor uvádza, že rozhodnutia exekučných súdov nemajú charakter judikátov

v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP. Tieto rozhodnutia predstavujú individuálne posúdenie konkrétnych okolností v
jednotlivých prípadoch a nie sú všeobecne záväzné pre súdneho exekútora pre iné exekučné konania.
Súdny exekútor konštatuje, a tak ako aj uvádzal v predložení námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie zo dňa 30.05.2025, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie
boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa

ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

16. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučnýporiadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

18. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

19. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,

ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

20. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

21. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

22. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

23. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa
vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak

sťažnostný súd považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na
znenie citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa,
nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

25. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd len skutočne nad rámec dopĺňa,
že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj sťažnostný
súd konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení
exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods.

1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom
exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda
absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný
disponujemajetkompodliehajúcimexekúcii,pôjdeomajetok,ktorývpredmetnomexekučnomkonanínie
je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo

od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok,
ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor,
a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkovýchpomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o
možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do
kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa

Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných
vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného
majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom
oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred

súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho
exekútora,abyvykonanoulustráciouzistilmajetkovépomerypovinnéhoazvoliltakýspôsobuspokojenia
vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových
pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol
povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie
vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp.
na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania
exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie

v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že
v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore
s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval
by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny
prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva

oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike
a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba
tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže
získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si
tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania

v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už
súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len
vprípadevážnychzisteníanezrovnalostí,ktorésúzaloženénaobjektívnychskutočnostiach.Domnienka
oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je

podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej
sťažnosti, ktorej niektoré časti sa ani nevzťahujú na prejednávanú vec (oprávnený sťažnosť s rovnakým
obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť,
resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného,
že tento nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi, kde sa má nachádzať hnuteľný majetok

povinného, sťažnostný súd udáva, že s týmto názorom oprávneného možno súhlasiť. Je však v záujme
oprávnenéhozapredpokladu,akmátentovedomosťoexistujúcomhnuteľnommajetkupovinného,abyo
uvedenej skutočnosti súdneho exekútora informoval v záujme efektívneho vedenia exekúcie a možného
uspokojenia pohľadávky oprávneného. Nejde vo svojej podstate o prechod dôkazného bremena, ale o
poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie.

27. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii
reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo

speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.
Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak
sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď
aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok

speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 %
z vymoženého plnenia, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov
vo výške 60,- eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady
súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd všaknie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo
na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom
umožňujúcimvymoženiepohľadávky,súdnyexekútor,anisúdzauvedenýobjektívnystavzodpovednosť

nenesú.

28. Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je relevantný. Pri
svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority

(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa
vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto
veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami vyšších
súdnych úradníkov, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom, viazaný. Zároveň exekučné konanie
vedené pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 skutkovo nezodpovedá prejednávanej exekúcii, nakoľko v tomto

konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o poukaz na konanie
pod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú, prečo nie vždy súdny
exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu.

29. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor

pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné či nedôvodné, ale naopak za vydané plne v súlade
s Exekučným poriadkom. Nič na tom nemení ani povinného záujem o splátkový kalendár, keďže

rozhodujúci bol stav ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Súčasne je nutné zdôrazniť,
že ku dňu vydania tohto rozhodnutia nebola povinným poukázaná žiadna suma na vymáhaný nárok,
a teda normované predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, t. j. zistenie majetku alebo príjmov, ktoré by mohli byť poskytnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora, sú splnené.

30. Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
59Ek/814/2020 zo dňa 08.09.2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie
ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané
v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.