Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/3784/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121518518
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121518518.8

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, XXX XX E. C., 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., 3/ G. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., 4/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX,
XXX XX E. C., právne zastúpených: Mgr. Vladimír Ľupták, advokát, so sídlom Nám. Slobody 10, 971 01
Prievidza, IČO: 42 376 149, proti povinnému: Letecké opravovne Trenčín a.s., so sídlom Legionárska

160, 911 04 Trenčín, IČO: 36 351 156, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.
r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o vymoženie 260.000,00 Eur s
príslušenstvom, vedenom u súdneho exekútora: Mgr. Helena Kríková, so sídlom exekútorského úradu
Košovská cesta, 971 01 Prievidza, IČO: 42 147 735, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 28. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021

zo dňa 28. 11. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávneným 1/, 2/, 3/ a 4/ sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 28. 11. 2025 nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vyšší súdny úradník uznesením sp.zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 28. 11. 2025 návrh povinného

na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná o druhý návrh
povinného na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník poukázal na koncentračnú zásadu, ktorá
spočíva v povinnosti uviesť všetky skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie, ktoré existovali v
čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, a to už v návrhu na zastavenie
exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie. Zdôraznil, že ak povinný neuplatní tieto skutočnosti včas, exekučný súd na ne neprihliada, s

výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol povinný uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje
zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. V tejto súvislosti poukázal na rigoróznosť
právnej úpravy vyjadrenej v § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), podľa ktorej súd návrh podaný oneskorene zamietne, a to aj v prípade, ak by
bol inak dôvodný (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že

uvedený výklad je zároveň podporený judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. I. ÚS
149/2022 zo dňa 09. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16. 03. 2022, uznesenie
ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 287/2022 zo dňa 01. 06. 2022). K námietke povinného, že nebol preberajúcou
osobou podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. b) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), pretože táto metóda reštrukturalizácie
nebola určená reštrukturalizačným plánom, a preto sa na povinného uvedené ustanovenia § 158 ods.

1 ZoKR nevzťahovalo a ani nemôže vzťahovať vyšší súdny úradník uviedol a poukázal na bod 16
rozhodnutia II. ÚS 544/2025-20 zo dňa 1. októbra 2025: „Vo vzťahu k druhej otázke poukazujeústavný súd na sťažovateľkou predloženú notársku zápisnicu o zlúčení VOP Nováky so sťažovateľkou,
konkrétne na bod 2 tejto zápisnice, ako aj predloženú zmluvu o zlúčení, podľa ktorej sa sťažovateľka
zlúčením stala univerzálnym právnym nástupcom VOP Nováky. Skutočnosť, že sťažovateľka sa stala

univerzálnym právnym nástupcom VOP Nováky, znamená, že vstúpila do všetkých práv a povinností
svojho právneho predchodcu. Ani v tomto smere nemožno preto sťažovateľke dať za pravdu a ústavnej
sťažnosti vyhovieť.“ Vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že následkom nesplnenia povinnosti
uvedenej v § 158 ods. 1 ZoKR sa reštrukturalizačný plán stal voči oprávneným neúčinným podľa §
161 ods. 3 písm. b) ZoKR, t. j. neúčinnosť nastala ex lege, priamo zo zákona. Následkom neúčinnosti

reštrukturalizačného plánu sa obnovila povinnosť splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom
bola pohľadávka prihlásená. Záverom vyšší súdny úradník konštatoval, že druhému návrhu povinného
na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že povinný neuviedol skutočnosti, ktoré
by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s §
61k ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, a teda neuviedol skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3

prvej vety Exekučného poriadku vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 28. 11. 2025. V podanej sťažnosti poukázal na závery
reštrukturalizačnejadozornejsprávkynevreštrukturalizačnomkonaníprávnehopredchodcupovinného,
obchodnej spoločnosti Vojenský opravárenský podnik Nováky, a.s., so sídlom: Duklianska 60, 972

71 Nováky, IČO: 36 351 156 (ďalej aj ako „VOP Nováky, a.s.“), a to JUDr. Danice Birošovej, so
sídlom kancelárie: Piaristická 46, 911 01 Trenčín, značka správcu S106 (ďalej aj len ako „správkyňa“).
Povinný ďalej uviedol, že má za to, že hlavnou zásadou a predmetom zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len ako „ZoKR“) je v zmysle 1 ZoKR, riešenie úpadku dlžníka
buď speňažením jeho majetku a následným kolektívnym uspokojením veriteľov, alebo prostredníctvom

reštrukturalizačného plánu, ktorý umožňuje postupné uspokojenie veriteľov dohodnutým spôsobom.
Tiežpoukázalna§132ods.1ZoKRanaodbornúliteratúru: „Pretožeplánspôsobujevznik,zmenualebo
zánik práv, možno ho považovať za inú právnu skutočnosť, ale len vtedy, ak je potvrdený súdom. Účinky
plánu nastávajú voči jeho účastníkom zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku. V pláne sa musí riešiť právny osud všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov, prípadne

majetkových práv spoločníkov dlžníka. Ak sú účastníkmi plánu tretie osoby, týka sa aj ich práv a
povinností.Všetkytietoskutočnostimusiavyplývaťzozáväznejčastiplánu.Obsahomplánubudehlavne
zmena záväzkov dlžníka, a to čo do obsahu záväzkov a bude sa týkať najmä rozsahu plnenia záväzkov
a lehoty plnenia. Zmena záväzkov je dohodnutá akoby s rozväzovacou podmienkou. Touto podmienkou
je splnenie zmeneného záväzku, pretože inak sa záväzok „vracia“ do pôvodného právneho stavu (§

159 a 161).“ (ĎURICA, Milan. § 132 [Reštrukturalizačný plán]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1038.).
3. Povinný ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 ZoKR sú účastníkmi reštrukturalizačného
konania dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. V predmetnej veci bol dlžníkom právny predchodca povinného- obchodná spoločnosť

Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s. (ďalej aj ako „VOP Nováky, a. s.“), ktorý ešte pred zlúčením
prešiel reštrukturalizačným konaním vedeným na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/4/2011,
pričom táto reštrukturalizácia bola skončená Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. 04. 2012,
č. k. 28R/4/2011-918. Až následne, teda dňa 01. 09. 2014, teda viac ako 2 roky po ukončení
reštrukturalizácie VOP Nováky, a.s. - právneho predchodcu povinného, došlo k jeho zlúčeniu ako

právneho predchodcu a povinného ako právneho nástupcu. Povinný sa tým stal univerzálnym právnym
nástupcom VOP Nováky, a.s., pričom naňho ku dňu účinnosti zlúčenia (t. j. 01. 09. 2014) prešlo
obchodné imanie spoločnosti VOP Nováky, a.s., vrátane všetkých práv a povinností vyplývajúcich z
ich obchodnej činnosti, pracovnoprávnych, daňových a iných vzťahov. Povinný však zdôraznil, že
zlúčením v žiadnom prípade nedošlo k jeho vstupu do (ku dňu zlúčenia skončenej) reštrukturalizácie.

ZoKR, ani žiadny iný právny predpis neumožňujú vstup do reštrukturalizačného konania po jej
skončení. Pri zlúčení povinný prebral pohľadávky a záväzky svojho právneho predchodcu, teda vrátane
záväzku z reštrukturalizačného plánu, ktorým bol právny predchodca povinného zaviazaný, a to záväzok
oprávneným uhradiť 35 % z ich prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizačného konania, čo bolo zo
strany povinného splnené. Povinný má za to, že ako právny nástupca nevstúpil do záväzku, resp.

povinnosti, ktorú ukladá ustanovenie § 158 ods. 1 ZoKR, keďže takáto povinnosť nebola predmetom
Zmluvy o zlúčení, danú povinnosť mu ako právnemu nástupcovi neukladá a ani neumožňuje žiadny
právny predpis, a ani to podľa názoru povinného nie je možné.4. Povinný ďalej uviedol, že v žiadnom prípade nebol preberajúcou osobou podľa ustanovenia § 135 ods.
2 písm. b) ZoKR, a preto sa na povinného uvedené ustanovenia § 158 ods. 1 ZKR nevzťahovalo a ani
nemôže vzťahovať. Povinný konštatoval, že jedinou povinnosťou, ktorá povinnému vznikla bolo zaplatiť

záväzok svojho právneho predchodcu podľa § 69a Obchodného zákonníka (účinky zlúčenia), avšak
nie zabezpečovať plnenia na popretú pohľadávku podľa ustanovenia § 158 ZoKR a reštrukturalizačné
pohľadávky oprávnených boli riadne splnené a povinný teda nikdy nebol dlžníkom oprávnených, ale len
prevzal záväzok titulom zlúčenia spoločností.

5. Povinný poukázal aj na ustanovenie § 324 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v
znení neskorších predpisov a zdôraznil, že záväzky svojho právneho predchodcu splnil včas a riadne,
a to tak, že pohľadávku oprávnených uspokojil v súlade s reštrukturalizačným plánom, čím záväzok
zanikol. Povinný zároveň namietal, že reštrukturalizačný plán nebol súdom vyhlásený za neúčinný a
ani žiaden veriteľ sa nedomáhal neúčinnosti predmetného reštrukturalizačného plánu, ani ho neoznačil
za neúčinný, avšak aj napriek tomu oprávnení tvrdia, že reštrukturalizačný plán je voči nim neúčinný,

s čím sa Okresný súd Banská Bystrica bez ďalšieho uspokojil v napadnutom Uznesení. Na podporu
svojej argumentácie povinný poukázal aj na stanovisko správkyne, podľa ktorej povinný nebol povinný
skladať plnenie za dlžníka VOP Nováky, a.s. do notárskej úschovy. Táto argumentácia je súčasne aj
novou argumentáciou uvedenou v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, a teda sa s ňou vyšší súdny
úradník mal aj riadne vysporiadať, čo však neurobil, ako to výslovne uviedol v bode 16. napádaného

Uznesenia, a preto podľa povinného zaťažil konanie vadou, pre ktorú je potrebné ho zrušiť a túto otázku
preskúmať (posúdiť) a o nej rozhodnúť (a vysporiadať sa s ňou v odôvodnení), inak by tým došlo k
odňatiu práva povinného na spravodlivý súdny proces.
6. Oprávnení sa vyjadrili k sťažnosti povinného a uviedli, že povinný opakovane uvádza tie isté
argumenty, ako použil v predchádzajúcich sťažnostiach. Poukázali na uznesenie Ústavného súdu sp.

zn. II. ÚS 544/2025 zo dňa 01. 10. 2025, kde v bode III Ústavný súd jasne uviedol, že podľa zmluvy
o zlúčení sa povinný stal univerzálnym právnym nástupcom VOP Nováky, a.s. a teda vstúpil do všetkých
práv a povinností svojho právneho predchodcu. Povinní považovali za neetické a drzé, že povinný
zamlčalUznesenieÚstavnéhosúduSR,ktoréúplnevyvraciaargumentáciupovinnéhoasújednoznačne
názoru, že neexistuje žiadny dôvod zmeniť uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh povinného na

zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietnutý.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba
doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

13. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
14. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.15. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. Podľa § 158 ods. 1 ZoKR, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník
a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť
pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia
majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej
pohľadávke stáva neúčinným.

18. Podľa § 158 ods. 2 ZoKR, plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech
veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania
popretejpohľadávkydlžníkombezodkladnepoprávoplatnostirozhodnutiasúdualebopouznanípopretej
pohľadávky dlžníkom.
19. Podľa § 161 ods. 1 ZoKR, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca
osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola

pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu 25) počítaným zo zistenej
časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca
osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
20.Podľa§161ods.3písm.b)ZoKR,prepôvodnúpohľadávkuveriteľavrozsahupodľaodseku1možno
v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo

exekúciu, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť
plánu podľa § 158.
21. Sudca po zistení, že sťažnosť povinného proti napadnutému rozhodnutiu bola podaná včas,
oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti,

preskúmalnapadnutéuzneseniebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,žesťažnosťpovinného
nie je dôvodná.
22. Sudca uvádza, že povinný môže v priebehu exekučného konania podať aj viacero návrhov na
zastavenie exekúcie, avšak dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku je
povinný uplatniť včas. Pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej

podstatou je, že účastník konania je povinný uviesť všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie návrhu
v zákonom určenom štádiu konania. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie je povinný povinný uviesť všetky skutočnosti, ktoré existovali ku dňu
podania návrhu. V návrhu podanom po uplynutí tejto lehoty môže povinný uplatniť len tie skutočnosti,
ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, prípadne tie, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Ak povinný

uplatní skutočnosti oneskorene, exekučný súd na ne neprihliada. Ide o zákonný následok koncentrácie
konania, ktorý sleduje zabezpečenie rýchlosti a efektívnosti exekučného konania a zvyšuje procesnú
zodpovednosť účastníkov konania.
23. V preskúmavanej veci ide o opakovaný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v ňom
uvádza argumentáciu týkajúcu sa jeho právneho postavenia vo vzťahu k reštrukturalizačnému konaniu

jeho právneho predchodcu, účinkov reštrukturalizačného plánu a aplikácie ustanovenia § 158 ods. 1
ZoKR. Sudca konštatuje, že uvedená argumentácia nepredstavuje nové skutkové okolnosti, ale ide
o právne hodnotenie skutočností, ktoré existovali už v čase podania predchádzajúceho návrhu na
zastavenie exekúcie. Povinný zároveň nepreukázal, že by tieto skutočnosti bez jeho viny nebolo možné
uplatniťužvpredchádzajúcomnávrhu.Napriekvyššieuvedenémusasudcazaoberalajvecnoustránkou

argumentácie povinného, a to aj s prihliadnutím na nový dôkaz zo dňa 01. 09. 2025 - predložené
stanovisko správkyne: LIBERUM správcovská k.s., so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, IČO:
53 396 685 (predtým JUDr. Danica Birošová). V správe správkyňa uviedla, že Vojenský opravárenský
podnik Nováky, a.s. bol dlžníkom a bol v úpadku v súlade s § 3 ZoKR a úpadok riešil podaním návrhu
na povolenie reštrukturalizácie. Tiež uviedla, že Letecké opravovne Trenčín, a.s. neboli dlžníkom,

neboli v úpadku, neboli veriteľom ani iným účastníkom reštrukturalizačného konania dlžníka - Vojenský
opravárenský podnik Nováky, a.s. vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/4/2011.
Záverom uviedla, že Letecké opravovne Trenčín, a.s. neboli povinné skladať plnenie za dlžníka VOP
Nováky, a.s. do notárskej úschovy.
24. Povinný teda namietal, že nebol preberajúcou osobou podľa § 135 ods. 2 ZoKR a nevstúpil do

reštrukturalizačného konania, ktoré bolo v čase zlúčenia už skončené, a preto sa na neho nevzťahuje
povinnosť podľa § 158 ods. 1 ZoKR. Sudca k tomu uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi účasťou
v reštrukturalizačnom konaní a následkami univerzálnej právnej sukcesie. Skutočnosť, že povinný
nevstúpil do reštrukturalizačného konania ako jeho účastník, nevylučuje, aby na neho ako na právnehonástupcu prešli práva a povinnosti jeho právneho predchodcu, vrátane povinnosti vyplývajúcej zo
schváleného reštrukturalizačného plánu a zákonných následkov jej nesplnenia. Sudca poukazuje na
článok I ods. 2 Zmluvy o zlúčení uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 69, § 69a a § 218a a nasl.

zákona č. 513/1991 Zb v platnom znení uzatvorenej medzi nástupnickou spoločnosťou – Letecké
opravovne Trenčín,a.s. (v tomto konaní povinný) a zanikajúcou spoločnosťou 1- Vojenský opravárenský
podnik Nováky,a.s. (v tomto konaní právny predchodca povinného) a zanikajúcou spoločnosťou 2-
Vojenský opravárenský podnik Trenčín,a.s. podľa ktorého: „Zlúčením podľa tejto zmluvy sa Nástupnická
spoločnosť stáva univerzálnym právnym nástupcom Zanikajúcej spoločnosti 1 a Zanikajúcej spoločnosti

2, na ktorého ku dňu účinnosti zlúčenia prechádza obchodné imanie Zanikajúcej spoločnosti 1
a Zanikajúcej spoločnosti 2, vrátane všetkých práv a povinností vyplývajúcich z ich obchodnej činnosti,
pracovnoprávnych, daňových a iných vzťahov.“ Sudca poukazuje aj na bod 2 notárskej zápisnice
NCRIs 31381/2014 zo dňa 20. 08. 2014: „ Spoločnosť Letecké opravovne Trenčín, a.s. sa zlúčením
stane univerzálnym právnym nástupcom Spoločnosti, na ktorého ku dňu účinkov zlúčenia prechádza
celé jej imanie.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, zo zmluvy o zlúčení, ako aj z notárskej zápisnice má

sudca preukázané, že povinný sa stal univerzálnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu,
a teda vstúpil do všetkých jeho práv a povinností. Podľa § 158 ods. 1 ZoKR, ak sa splatné plnenie
pripadajúce na popretú časť pohľadávky včas nezloží do súdnej alebo notárskej úschovy, prípadne ak
sa v celom rozsahu včas vhodným majetkom nezabezpečí, plán sa v dôsledku toho stáva zo zákona
voči veriteľom popretej pohľadávky neúčinným. Neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči veriteľom

nastáva priamo zo zákona (§ 161 ods. 3 písm. b) ZoKR), pričom na vznik tejto neúčinnosti nie je potrebné
rozhodnutie súdu. Následkom neúčinnosti reštrukturalizačného plánu je obnovenie pôvodného rozsahu
pohľadávok veriteľov. Keďže sudca má z obsahu exekučného spisu preukázané, že právny predchodca
povinného nepostupoval v súlade so zákonom a schváleným reštrukturalizačným plánom, a neslnil
povinnosť podľa § 158 ods. 1 ZoKR, nastal zo zákona následok neúčinnosti reštrukturalizačného plánu

voči oprávneným. Povinný tým, že sa stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti - Vojenský
opravárenský podnik Nováky, a.s. znáša aj právne následky spojené s nesplnením povinností právneho
predchodcu povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 28R/4/2011. Z uvedeného dôvodu sa oprávnení môžu domáhať zostatku
plnenia vo výške 260.000,00 Eur. Skutočnosť, že povinný nebol účastníkom reštrukturalizačného

konania, nemá na uvedený právny záver vplyv, keďže ide o následok vyplývajúci priamo zo zákona
a viazaný na prechod práv a povinností v rámci univerzálnej právnej sukcesie. Na podporu uvedených
záverov sudca poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 544/2025
zo dňa 01. 10. 2025, v ktorom ústavný súd konštatoval, že univerzálny právny nástupca vstupuje do
všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu.

25. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so
zákonom, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný nepreukázal ani
jedenzdôvodovnazastavenieexekúcievzmysle§61kods.1Exekučnéhoporiadku.Keďževyššísúdny
úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvedenými v
sťažnosti. Sudca dopĺňa, že povinný nepreukázal existenciu takých okolností, ktoré by nastali po vzniku

exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by bol exekučný titul
zrušený, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda
povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má
sudca za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 28. 11. 2025 ako nedôvodnú zamietol.
26. Keďže sudca sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd
priznal oprávneným 1/, 2/, 3/, /4/ ako úspešnej strane. Oprávnení si však náhradu trov, ktoré by im
vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas
neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného

konania, je sudca toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také
je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávnených, aký nárok si voči povinnému, v
ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku
oprávnených, ktorý nebol zo strany samotných oprávnených v exekučnom konaní ani len uplatnený.
Keďže oprávnení nenavrhli v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka, aby súd rozhodoval o ďalších trovách exekúcie, sudca oprávneným 1/, 2/, 3, /4/ trovy konania
súvisiace so sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je
to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).