Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203839
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125203839.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, proti žalovaným: 1/ D.
E., neznámy vlastník, 2/ F. E., neznámy vlastník, 3/ G. E., neznámy vlastník, 4/ B. E., neznámy vlastník,
5/ D. E., neznámy vlastník, 6/ D. H., neznámy vlastník, žalovaní 1/ - 6/ v zast. správcom: Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 17 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ - 6/ k nehnuteľnosti evidovanej na

LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie I., obec I., okres Kysucké Nové Mesto, a to: parcela registra E-KN č. 405/1, druh pozemku:
záhrada o výmere 408 m2 a toto vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne v 1/1.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť za vyporiadanie spoluvlastníckych podielov primeranú náhradu
žalovanej 1/ v sume 191,25 eur, žalovanému 2/ v sume 1.836 eur, žalovanej 3/ v sume 191,25 eur,

žalovanej 4/ v sume 191,25 eur, žalovanej 5/ v sume 191,25 eur, žalovanému 6/ v sume 6.120 eur,
na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2322025,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové
Mesto,katastrálnymodborom,prekatastrálneúzemieI.,obecI.,okresKysuckéNovéMestoato:parcela

registra E-KN č. 405/1, druh pozemku: záhrada o výmere 408 m2

2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu XX/XX-XX k celku na predmetnej nehnuteľnosti, pričom spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 23/80-ín, zodpovedá výmera 117,30 m2. Žalovaní v 1./ rade až v 6 J rade sú
podielovými spoluvlastníkmi na uvedenej nehnuteľnosti v nasledovných spoluvlastníckych podieloch:
žalovanáv1./rade:vpodiele:5/320-ín,čomuzodpovedávýmera6,375m2,žalovanýv2/rade:vpodiele:

48/320-ín, čomu zodpovedá výmera 61,20 m2, žalovaná v 3./ rade: v podiele: 5/320-ín, čomu zodpovedá
výmera 6,375 m2, žalovaná v 4/ rade: v podiele: 5/320-ín, čomu zodpovedá výmera 6,375 m2m žalovaná
v 5/ rade: v podiele: 5/320-ín, čomu zodpovedá výmera 6,375 m2, žalovaný v 6/ rade: v podiele: 1/2-
ica, čomu zodpovedá výmera 204,00 m2. Uvedená nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom územíobce I., katastrálne územie I. a nenachádza sa na nej žiadna stavba a nie je spoločnou nehnuteľnosťou.
Ku všetkým žalovaným je vedená na LV č. XXXX, k.ú. I., v časti „Správcovia“, správa vykonávaná
Slovenským pozemkovým fondom pod poradovým číslom č. 14. Žalobkyňa sa pokúsila o zistenie

totožnosti žalovaných, bezúspešne. Má za to, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a to vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaní sú neznámi vlastníci, nepodieľali by sa na nákladoch spojených s úpravami
a rozdelením nehnuteľnosti. Žalobkyňa uvedené nehnuteľnosti zveľaďuje a obhospodaruje výlučne na
vlastné náklady. S poukazom na uvedené skutočnosti prichádza do úvahy zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi, t.j.

žalobkyni, a to jedine prostredníctvom súdu. Žalobkyňa navrhla, aby súd prikázal nehnuteľnosť do
vlastníctva žalobkyne za primeranú finančnú náhradu, žalobkyňa pre účely určenia primeranej finančnej
náhrady navrhla určiť cenu primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti vo výške
20,00 eur za l m2.

3. Zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 18.06.2025 (č. l. 48 spisu) uviedol, že súhlasí so zrušením

podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ako aj so spôsobom vyporiadania. Zároveň
súhlasí s navrhovanou cenou za náhrady za podiely ustupujúcich spoluvlastníkov. Zástupca žalovaných
vo vzťahu k náhrade trov konania navrhol, aby túto žalobcovi súd nepriznal a to z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. V konaní sú žalovaní neznámi vlastníci zastúpení štátnym podnikom, pričom súd by
ukladal povinnosť nahradiť trovy konania neznámej strane konania a nie jej zástupcovi. Za dôležité tiež

považuje aj to, že v prípade priznania trov žalobcovi a zaviazania na ich úhradu žalovaných by mohlo
dôjsť k situácii, že výška primeranej náhrady im patriaca (resp. ich neznámym právnym nástupcom) by
bolakonzumovanáúhradoutrov,čonemožnovzhľadomnato,žesaknávrhunazrušenieavyporiadanie
pod. spoluvlastníctva sa nemali možnosť vyjadriť, považovať za spravodlivé. Nemenej dôležitým je aj
fakt, že žalobca sa ani nepokúšal o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva dohodou. K náhrade

trov konania je tiež potrebné poukázať aj na to, že konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je tzv. konaním iudicium duplex, teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá
a druhá naopak prehrá a teda nie je možné určiť víťaza a porazeného. Procesný úspech nemožno
posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dôjde.
Pri tomto konaní nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko strany

tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok, lebo súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu
umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že žalovaný vyjadril súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva. Ako výšku primeranej náhrady navrhol sumu 70 eur/m2.

5. Podaním zo dňa 14.01.2026 (č.l. 87 spisu) žalobkyňa v konaní uviedla, že strany dospeli k dohode
ohľadom výšky ceny primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely a to vo výške 30 eur/m2. na podporu
svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila emailovú komunikáciu so zástupcom žalovaných, ktorý v e-
mailovej správe zo dňa 09.01.2026 (č.l. 89 spisu) uviedol, že súhlasí s výškou primeranej náhrady

určenou ako 30 eur/m2.

6. Podaním zo dňa 16.01.2026 (č.l. 98 spisu) žalobkyňa uviedla, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania.

7. Podaním zo dňa 19.01.2026 (č.l. 101 spisu) zástupca žalovaných uviedol, že vzhľadom na nespornosť
otázky vyporiadania ako aj výšky primeranej náhrady súhlasia, aby súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

8. Podľa § 177 ods. 1, 2 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo to ustanovuje tento zákon.

9. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že strany sporu

s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasili, súd na prejednanie veci nenariadil
pojednávanie.10. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

11. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 26.01.2026.

12.Súdvovecivykonaldokazovanie,zistilnasledovnýskutkovýstav,naktorýaplikovalzmienenéprávne
ustanovenia.

13. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

15. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

17. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

18. Podľa § 8 zák. č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,
(ďalej aj ako „zákon č. 180/1995 Z.z.“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k
nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník
a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy,

ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie
je známy.

19. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným

vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov;30) obdobne postupuje správca,30aa)
ak ide o lesné pozemky.

20. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v §

15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred

orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne
postupuje správca.22. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm.
a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.

23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj ako „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené
v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

24. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,

parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.

25. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa a žalovaní 1/ - 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto,
katastrálnym odborom, pre katastrálne územie I., obec I., okres Kysucké Nové Mesto a to: parcela
registra E-KN č. 405/1, druh pozemku: záhrada o výmere 408 m2. Žalobkyňa má podiel o veľkosti 23/80-

ín vo vzťahu k celku, žalovaná 1/ má podiel o veľkosti 5/320-ín vo vzťahu k celku, žalovaná 2/ má podiel
o veľkosti 48/320-ín vo vzťahu k celku, žalovaná 3/ má podiel o veľkosti 5/320-ín vo vzťahu k celku,
žalovaná 4/ má podiel o veľkosti 5/320-ín vo vzťahu k celku, žalovaná 5/ má podiel o veľkosti 5/320-
ín vo vzťahu k celku, žalovaný 6/ má podiel o veľkosti 1-ica vo vzťahu k celku. Okruh účastníkov je tak
daný, pričom súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.

26. Z dôkazných prostriedkov žalobcu, ako aj z lustrácie súdu v registri obyvateľov SR bolo zistené, že
žalovaní 1/ - 6/ sa nedajú jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie sú definovaní dátumom
narodenia či iným identifikačným údajom.

27. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaných 1/ - 6/ súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že
sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovým spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona
zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu.
Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval
existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť

a evidovať štát, resp. samospráva. Súd vykonal dostupné lustrácie a šetrenia za účelom zistenia
procesnej subjektivity žalovaného, pričom ustálil, že sa jedná o neznámych vlastníkov.

28. Nakoľko súd konštatoval, že na strane žalovaných 1/ - 6/ ide o neznámeho vlastníka, v zmysle §
16 a 17 zákona č. 180/1995 Z.z. je Slovenský pozemkový fond oprávnený tohto neznámeho vlastníka

zastupovať a konať v jeho mene a teda súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom
neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č.
180/1995 Z.z..

29. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že medzi stranami nie je sporný samotný predmet sporu, t.j.

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j. prikázaním predmetnej
nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, nakoľko obe strany sporu na tomto trvali.
V konaní strany sporu učinili nespornou aj výšku primeranej náhrady, keď zástupca žalovaných súhlasil
so žalobkyňou navrhnutou výškou primeranej náhrady a to 30 eur/m2.

30. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení
spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo

veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a
to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

31. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

32. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

33. Vo vzťahu k samotnému spôsobu vyporiadania platí, že ak súd o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú
preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte
neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím

uvedeným v zákone.

34. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci
v danom prípade nie je, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní sú neznámi vlastníci, ako aj vzhľadom
na počet podielových spoluvlastníkov a tomu zodpovedajúcu výmeru, dobre možné, takéto rozdelenie
by bolo neúčelné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší

spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

36. Splnomocnený zástupca žalovaných zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho
prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne s vyplatením primeranej náhrady žalovaným nenamietal,

so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Súd z
vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď
v konaní zostalo nesporné, že žalobkyňa má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu
jeho účelného využívania.

37. V súdenej veci preto súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

38. Vo vzťahu k primeranej náhrade súd konštatuje, že aj táto nebola v konaní sporná, keď žalobcovia

súhlasili so zástupcom žalovaného navrhnutou sumou. Na základe uvedeného súd rozhodol v zmysle
zhodného tvrdenia strán sporu a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady žalovaným,
podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej
1/ primeranú náhradu vo výške 191,25 eur (6,375 x 30 eur), žalovanému 2/ primeranú náhradu vo výške
1 836 eur (61,20 x 30 eur), žalovanej 3/ primeranú náhradu vo výške 191,25 eur (6,375 x 30 eur),

žalovanej 4/ primeranú náhradu vo výške 191,25 eur (6,375 x 30 eur), žalovanej 5/ primeranú náhradu
vo výške 191,25 eur (6,375 x 30 eur), žalovanému 6/ primeranú náhradu vo výške 6 120 eur (204 x 30
eur). Náhrada bola vyčíslená podľa podielov tak, že 1 m2 zodpovedá sume 30 eur. Vyčíslenú náhradu
ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom k označenej nehnuteľnosti sú žalobcovia povinní zaplatiť naúčet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na číslo účtu J.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2322025. Náhrada má byť zaplatená s poznámkou „rozsudok“,
tak, ako to žiadal zástupca žalovaného (č.l. 48 spisu), ktorú skutočnosť súd nepojal do rozsudku, avšak

na to poukazuje v jeho odôvodnení.

39. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. Žalobkyňa v konaní žiadala o určenie 15-dňovej paričnej lehoty. S ohľadom na výšku finančnej
náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom, súd zaviazal žalobkyňu na
zaplatenie primeranej náhrady v požadovanej lehote.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, § 262 CSP v spojení s ustanovením

§ 257 CSP. Z doručených podaní súdu vyplýva, že žiadna zo strán si náhradu trov konania neuplatnila.
V zmysle § 262 ods. 1 CSP platí, že súd o náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu. V predmetnom
prípade však nastala situácia, kedy každá zo strán vo svojich podaniach uviedla, že si náhradu trov
konania neuplatňuje, resp. ich v konaní nežiada priznať. Súd preto na vec aplikoval § 257 CSP a ustálil,
ževkonaníexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovkonaniaanijednejzo

strán. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal ďalší
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).