Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13Csp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324200941
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324200941.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Luciou Lacovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. XXX/XX, XXX XX A., 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D.
XXX/XX, XXX XX A., obaja právne zastúpení advokátom zapísaným v zozname SAK pod č. 4664: JUDr.
Andrej Cifra, so sídlom J. Kráľa č. 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: E. F. F., G.,
so sídlom H. D. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská č. 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, v konaní o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2018 uzatvorenej medzi žalobkyňou v 1. rade, žalobcom v 2. rade a
žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd priznáva žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.04.2024 bol Okresnému súdu Humenné doručený žalobný návrh žalobcov o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2018, a s povinnosťou nahradiť trovy konania
žalovaným.Uplatnenýnárokurčeniabezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveružalobcovia
odôvodnili nasledovne tým, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver pred jeho poskytnutím povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, inak je vystavený sankcii v
podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Upozornili na § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z.z. Príjem žalobkyne 1/ pozostával z príjmu z pracovného pomeru s Ústredím práce, sociálnych vecí
a rodiny F. s čistou priemernou mesačnou mzdou 9-11/2018 vo výške 540,42 Eur. Príjem žalobcu

2/ pozostával z pracovného pomeru so spoločnosťou A. F., s.r.o. s priemernou mesačnou mzdou 08,
10, 11/2018 vo výške 494,- Eur. Čistý priemerný mesačný príjem žalobcov v období 08-11/2018 bol
vo výške 1.034,42 Eur. Pravidelné mesačné výdavky žalobcov na ďalšie úvery existujúce ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere boli minimálne nasledovné: 1. BNP PARIBAS PERSONAL SA
- Cetelem - 30.09.2006 - 06.03.2020 (144,- Eur), 2. Home Credit Slovakia, a. s. - karta - 17.09.2009 -
27.04.2021 (135,- Eur), 3. Slovenska sporiteľňa a.s, 11.08.2011 - 25.02.2019 (285,- Eur), 4. VÚB Banka,
a.s. povolené prečerpanie 27.03.2013 - 20.2.2019, 5. Quatro - bankomatka - 19.07.2013 - 10.11.2019

(80,- Eur), 6. Toyota Financial Services Slovakia, s.r.o. 03.06.2015 - 28.03.2019 (219,02 Eur), 7. I. H.
G. 23.03.2016 - 06.02.2019 (268,61 Eur), 8. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. 26.10.2017 (69,07 Eur), 9.
Home Credit Slovakia, a.s. 03.11.2016 - 06.02.2019 (217,88 Eur), 10. Consumer Finance Holding, a.s.
– Quatro - 01.06.2017 - 31.05.2019 (175,62 Eur), 11. F. F., G., 18.08.2017 - 14.05.2019 (233,10 Eur),12. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. 26.10.2017 (69,07 Eur), 13. Silverside, a.s. 15.03.2018 - 25.03.2019
(93,67 Eur), 14. Prima Banka Slovensko, a.s. hypotéka 28.05.2018 - 18.03.2020 (129,72 Eur), 15. I. H.
G. 03.09.2018 - 23.05.2019 (81,57 Eur), Zinc Euro, a.s. 18.10.2018 - 20.03.2019 (56,67 Eur), 17. E.

H. F., G. 02.11.2018 - 27.05.2019 (87,88 Eur), 18. Prima Banka Slovensko, a.s. povolené prečerpanie
04.12.2018 - 05.03.2019 (87,88 Eur). Splátky žalobcov na ďalšie úvery tak činili mesačne 2.381,81
Eur, plus splácanie povoleného prečerpania na úvery podľa bodov 4. a 18. Splátka úveru žalovanému
podľa predmetnej zmluvy o úvere činila mesačne 134,06 Eur. Výdavky žalobcov na ďalšie úvery a na
predmetný úver tak predstavovali minimálne spolu 2.515,87 Eur (2.381,81 Eur + 134,06 Eur). Životné

minimum bolo k decembru v sume 205,07 Eur mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu a 143,06
Eur mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu. Životné minimum žalobcov bolo 348,13
Eur. Žiadali, aby žalovaný vierohodne preukázal skúmanie bonity. Ďalej upozornili na nesprávnu výšku
splátkyaRPMN.VýškamesačnejsplátkypodľaZmluvyoúverebola134,06Eurapozostávalazanuitnej
splátky (úroky + istina) 124,41 Eur a z poistenia 9,65 Eur. Súčasťou mesačnej splátky úveru boli aj
nákladyspojenéspoistenímschopnostisplácaťúver,ktorýchakceptovaniebolopodľatvrdeniažalobcov

podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere. Žalobcom by úver za daných podmienok nebol poskytnutý,
pokiaľ by neakceptovali aj poistné v sume 9,65 Eur započítané do každej splátky úveru. Poukázali, že
ani zo samotného znenia zmluvného formulára Zmluvy o úvere nevyplýva možnosť voľby poistenia resp.
možnosť odmietnuť poistenie. Navýšenie splátky o povinné poistenie sú dané aj ďalšie samotné dôvody
bezúročnostiabezpoplatkovostiúveru,ktorévyplývajúzporušenianasledovnýchustanovení§9zákona

č. 129/2010 Z.z. Podľa zmluvy bod 1.1. mala byť istinou úveru suma 15.000,- Eur. Žiadali, aby žalovaný
predložil výpis z úverového účtu, z ktorého bude zrejmé akú sumu z predmetnej zmluvy poukázal
žalobcom. Súčasne žiadali, aby predložil znenie zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali. Žalobcovia mali v
čase od 01.05.2020 do 31.01.2021 povolený odklad splátok zmluvy o úvere. Upozornili na § 2, § 9 a § 11
zákona č. 129/2010 Z.z. RPMN uvedená v zmluve je zjavne nesprávna, nakoľko každá mesačná splátka

je navýšená o sumu 9,65 Eur (poistenie), ktorá je svojím charakterom povinným nákladom spojeným s
poskytnutím úveru. Výška splátky 134,06 Eur je nesprávna nakoľko jej súčasťou jej aj povinné poistenie
vovýške9,65Eur,skutočnávýškasplátkyjeiba124,41Eur.Nazákladevyššieuvedenéhoskonštatovali,
že úver poskytnutý žalobcom je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda žalovaný nemá
právo na odplatu za poskytnutý úver. Rozhodnutie súdu osobitným výrokom o určení bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy prinesie právnu istotu do predmetného úverového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným.

2. Písomným podaním zo dňa 23.04.2024 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že s podanou žalobou
nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Ďalej uviedol, že dňa uzatvorili žalobcovia so žalovaným zmluvu o úver

č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod číslom XXXXXXXXXX vo výške
19.300,- Eur, ktorý sa pri pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver
poskytnutý a pri dodržaní všetkých zmluvných a všeobecných podmienok zmenil na stavebný úver
číslo XXXXXXXXXX. Uzatvoreniu zmluvy predchádzala žiadosť žalobcov zo dňa 10.12.2018, ktorou
žalobcovia žiadali žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov – úveru na účel úhrada záväzkov

súvisiacich so stavebnými účelmi. O tom, že predmetná žiadosť je naviazaná na Zmluvu o úvere
svedčí aj skutočnosť, že bola vypracovaná k číslu zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX. Na
základe toho žalovaný uzavrel so žalobcami zmluvu o úvere. Čo sa týka úveru, v danom prípad išlo o
úver na refinancovanie medziúveru, ktorý vznikol na základe zmluvy o medziúvere č. XXXXXXXXXX
a stavebnom sporiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX so zostatkom vo výške 18.617,85 Eur, pričom

mesačná splátka tohto úveru bola vo výške 200,98 Eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje
prípady, kedy sa ukazovateľ schopnosti splácať spotrebiteľský úver nevypočítava. Uviedol § 7 ods. 24 v
zmysle ktorého spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých
podľa tohto zákona alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie
výšky spotrebiteľského úveru. Z toho vyplýva, že žalobcom poskytnutý úver vo výške 19.300,- Eur

prevyšoval splácané úvery (18.617,85 Eur) o 682,15 Eur, resp. o 3,53%, to znamená, že nebola
splnená žiadna z podmienok pre povinnosť žalovaného vypočítať ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať úver podľa § 7 ods. 1, sa vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver mal charakter úveru
na refinancovanie bez výrazného navýšenia, na daný úver nevzťahoval. Podľa § 11 ods. 2 zákona
aby bol spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, musí dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti

podľa § 7 ods. 1 zákona. Zákon definoval hrubé porušenie ako posudzovanie schopnosti splácať
úver bez akýchkoľvek údajoch o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa a posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný preveroval schopnosťsplácať úver žalobcov dopytom v sociálnej poisťovni a v úverovom registri. Žalovaný je názoru, že
žalovaný síce nemal povinnosť skúmať schopnosť žalobcov splácať predmetný úver, ale aj tak skúmal,
pričom na základe dopytov ako aj skutočnosti, že sa žalobcom vďaka poskytnutiu predmetného úveru

znížilo mesačné splátkové zaťaženie zo splátky 200,98 Eur na splátku 124,41 Eur, má žalovaný zato,
že socioekonomická situácia žalobcov bola žalovaným dostatočne preskúmaná. Žalovaný nesúhlasil s
tým, že v zmluve bola nesprávna výška splátky a RPMN. Poistenie nie je podmienkou zmluvy. Žalovaný
by uzatvoril zmluvu aj bez poistenia. Žalobkyňa mala právo si zvoliť poistenie aj u iného poisťovateľa a
zabezpečiť si tak poistenie úveru inak. Z poistnej zmluvy vyplýva, že rizikové poistenie nie je požadované

veriteľom,niejepodmienkouposkytnutiaúveru,alejedobrovoľnýmrozhodnutímdlžníka.Niejepravdou,
že výška poplatku nie je v zmluve uvedená. Žalobcovia si zvolili predmetný úver so životným poistením z
vlastnej vôle, pričom v zmluve sa zaviazali platiť poplatky za poistenie spolu s mesačnou splátkou úveru.
Žalobcovia sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami 134,06 Eur (vklad 32,89 Eur,
úroky z medziúveru 91,52 Eur, poplatok za rizikové životné poistenie 9,65 Eur). Žalobcovia prehlásili
a svojim podpisom potvrdili prijatie do poistenia ako poistená osoba, tak má žalovaný zato, že v

zmluve je mesačná splátka uvedená správne. To isté platí aj pre RPMN, ktoré je správne a dôkazné
bremeno je na žalobcoch. Predložil prepočet RPMN fázy medziúveru ako aj stavebného úveru, z ktorého
vyplýva, že výška RPMN je v zmluve uvedená správne a nie je v neprospech spotrebiteľa. Na to,
že žalobcovia si odvodzujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť odvodzujú od absencie úrokovej sadzby,
RPMN a výšky splátok uviedli, že žalobcovia si účelovou uplatňujú všetky možné nároky a porušenia

bez konkretizácie v snahe dosiahnuť aspoň niektorý z nárokov. Výška úrokovej sadzby bola zmluvnými
stranami dojednaná v zmluve v čl. II. Súhrnný prehľad o výške, počte, termínoch splátok, o poradí a
podmienkach splácania istiny, úrokov a súvisiacich poplatkov, je uvedený v amortizačnej tabuľke, ktorá
je súčasťou úverovej zmluvy. Výšku RPMN uvedenú v zmluve žalovaný považoval za správnu, o čom
predložil aj tabuľky prepočtu RPMN. Súčasťou zmluvy sú aj predpoklady pre výpočet RPMN, ktoré

sú uvedené v prílohe k zmluve. Celková čiastka medziúveru je uvedená tiež v čl. II. zmluvy vo výške
45.483,70 Eur. Súhrnný prehľad o výške, počte a termínoch splátok, o poradí a podmienkach splácania
istiny, úrokov a súvisiacich poplatkov, je uvedený v amortizačnej tabuľke, ktorá je súčasťou úverovej
zmluvy.

3. Písomným podaním zo dňa 16.05.2024 sa žalobcovia po výzve súdu vyjadrili k vyjadreniu žalovaného
tak, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasia. Žalobcovia 1) a 2) sa dostali do stavu cyklického
zaúverovania, ktoré by v prípade nepodania tejto preventívnej žaloby v situácii práceneschopnosti
žalobcov mohlo rýchlo vyvolať domino efekt vedúci k exekúciám až k osobnému bankrotu. Zmluva
je bezúročná a bezpoplatková z týchto dôvodov: a) zanedbanie odbornej starostlivosti žalovaného

pred uzatvorením zmluvy, b) absencia obligatórnych náležitostí zmluvy. Žalobcovia v čase žiadosti o
úver sa nachádzali v štádiu zadlženia, ktoré musel byť schopný žalovaný zaevidovať už pri dodržaní
bazálnej odbornej starostlivosti. Navrhli vypočuť žalobkyňu A. B. C.. Žalovaný pred uzatvorením zmluvy
nezisťoval disponibilné príjmy žalobcov resp. ich vôbec nezisťoval. Žalovaný pred uzatvorením zmluvy
nemal žiadnu informáciu o disponibilných príjmoch žalobcov, ktoré mali k dispozícii na splácanie svojich

peňažných záväzkov. Žalovaný v postavení úverového veriteľa bol povinný dodržať základnú povinnosť
odbornej starostlivosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010. Veriteľ je povinný zabezpečiť doklady,
z ktorých objektívne zistí výšku príjmov a skutočných výdavkov. Žalovaný to nezisťoval a nepodrobil
analýze. V čase žiadosti boli príjmy žalobcov vo výške 1.032,42 Eur a ich pravidelné mesačné výdavky
v sume 2.515,87 Eur. Žalovaný porušil povinnosť odbornej starostlivosti hrubým spôsobom. Upozornil

na rozhodovaciu prax súdov o preskúmaní bonity dlžníka (napr. KSPO sp. zn. 6Co/171/2016 zo
dňa 27.10.2015, 2CoCsp/8/2020 zo dňa 25.11.2020, 22CoCsp/32/2022 zo dňa 27.10.2022). Podľa
čl. II zmluvy má byť mesačná splátka vo výške 101,17 Eur, no podľa čl. V bod 5.2. zmluvy má byť
mesačná splátka vo výške 134,06 Eur, preto je výška zavádzajúca a nesprávna. Žalovaný požadoval od
žalobcov zaplatenie splátky 134,06 Eur, ktorej ani časť nebola započítaná na istinu úveru, ale splátkou

sa uhrádzalo sporenie, úroky z medziúveru a poistenie. Za nesprávnu považovali aj celkovú čiastku
medziúveru vo výške 45.483,70 Eur. Skutočná RPMN mala byť počítaná zo splátky 134,06 Eur.

4. Písomným podaním zo dňa 06.06.2024 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcov tak, že opätovne
uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver mal refinančný charakter bez výrazného

navýšenia, sa na daný úver nevzťahovala povinnosť skúmať bonitu. To, že žalobcovia splácali viacero
úverov považoval za bezpredmetné, keďže predmetný úver nebol novým úverom. Výška mesačných
splátok bola uvedená v jednej sume 134,06 Eur. Stavebný sporiteľ aj vo fáze medziúveru znižuje istinu
úveru, pričom k samotnému zníženiu istiny dôjde pri pridelení cieľovej sumy, teda pri prechode z fázymedziúveru do fázy stavebného úveru. Suma celkovej čiastky úveru 45.483,70 Eur je v amortizačnej
tabuľke zmluvy ako istina 19.300,- Eur, úroky 22.697,70 Eur, poplatky za spracovanie úveru 231,60
Eur, poplatky za rizikové životné poistenie 3.242,40 Eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy 12,- Eur. Počet

splátok medziúveru bolo 232 a počet splátok istiny a úrokov 104, spolu 336.Výška RPMN sa počíta z
celkovej výšky úveru, teda 19.300,- Eur.

5. Vo vyjadrení zo dňa 27.06.2024 žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že zmluva bola
kombináciou spotrebiteľského úveru (medziúveru) a následného stavebného úveru, preto je v zmluve

uvedený údaj o výške RPMN predpokladajúci zjednotenie medziúveru a stavebného úveru do jedného
úveru. Žalobcovia boli povinní splácať zlúčenú splátku 134,06 Eur, teda potom by mal byť uvedený v
zmluve aj zlúčený údaj o výške RPMN. Žalovaný však uviedol v zmluve dve RPMN 6,62% a 4,82%,
no ani jeden údaj nie je správny. Majú zato, že aj v prípade refinančného úveru mal žalovaný dodržať
povinnosť odbornej starostlivosti a zistiť rámcové údaje o príjmoch a výdavkoch dlžníka. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno dodržania odbornej starostlivosti.

6. Písomným podaním zo dňa 24.07.2024 sa žalovaný po výzve súdu vyjadril k vyjadreniu žalobcov
tak, že tvrdenie žalobcov, že zmluva o úvere je kombináciou spotrebiteľského úveru a následného
stavebného úveru sa nezakladá na pravde, nakoľko predmetom zmluvy zo dňa 20.12.2018 bolo
poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 19.300,- Eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý, a pri dodržiavaní všetkých
zmluvných a všeobecných podmienok zmenil na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX. Žiaden
právny predpis neuvádza povinnosť uviesť v zmluve zjednotenú RPMN. Nesúhlasil s tvrdením NBS o
RPMN. Žalobcovia boli ochotní si zobrať úver pri vyššej RPMN 6,62% akoby bola výška RPMN pre
zjednotený úver, čo preukazuje, že neboli uvedení do omylu a že v konečnom dôsledku by RPMN

pre zjednotený úver bola pre nich priaznivejšia ako výška RPMN pre medziúver. Mesačné splátky,
ktoré mali uhrádzať žalobcovi boli v zmluve uvedené jednoznačne, podrobne a dostatočne v bode
5.4. zmluvy. Aj keby žalovaný porušil povinnosť posúdiť odbornú starostlivosť - schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, nemalo by to za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského
úveru, ale nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Upozornil, že na to, aby

bol spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, musí dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 Zákona zo strany veriteľa.

7. Písomným podaním zo dňa 09.09.2024 žalobcovia žiadali žalovaného o predloženie výpisu z účtu,
z ktorého bude zrejmé, akú sumu zo zmluvy poukázal na účet žalobcov. Žalovaný doložil výpisy za

roky 2018 - 2024 dňa 01.10.2024 (čl. 266 a nasl.). Žalobcovia na to reagovali písomným podaním dňa
03.10.2024, kde uviedli, že z výpisu vyplýva, že žalobcom bola vyplatená suma 18.849,45 Eur ako
výplata medziúveru a strhnutá bola suma poplatku 231,60 Eur, z čoho vyplýva, že zmluva neobsahovala
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie v súlade
s § 9 písm. e) zákona č 129/2010 Z.z.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.10.2024 nesúhlasil s tým, že v zmluve chýba celková výška úveru,
lebo bola dohodnutá vo výške 19.300,- Eur v zmysle čl. IV. bodu 4.2. a nasl. Žalobcom bola poskytnutá
suma19.300,-Eurmínussuma18.617,85Eurpoužitánavyplateniepredchádzajúcehoúveruaodrátaný
poplatok231,60Eurzaspracovanieúveru.Zostatok450,55Eurbolžalobcomvyplatenýpozdokladovaní

účelového použitia prostriedkov dňa 05.02.2019 na účet žalobkyne 1/. Teda celková výška úveru bola
231,60 Eur + 18.617,85 Eur + 450,55 Eur = 19.300,- Eur.

9. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 14.08.2024, na ktoré boli strany sporu riadne a včas
predvolané. Právny zástupca žalobcov uviedol 3 dôvody, pre ktoré žiadal vyhlásiť úver za bezúročný a

bez poplatkov: rôzna hodnota RPMN, poistenie a skúmanie bonity u žalobcov. Na to reagoval právny
zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že žalobcovia boli podpisom zmluvy oboznámení s tým, že poistenie
nie je podmienkou zmluvy. Žiaden predpis neukladá uvádzať zjednotenú RPMN pri tomto type zmluvy.
Napriek tomu, že neboli povinní skúmať bonitu u klientov, skúmali ju dopytmi z registrov. Žalobkyňa
1/ uviedla, že všetky záležitosti riešila cez pani E. telefonicky alebo mailom, lebo manžel pracoval v

zahraničí, podpísala plnomocenstvo u notára. Nepamätala si, či podpisovala nejakú žiadosť o úver, no
prišli jej zmluvy, ktoré podpísala za seba a manžela a poslala žalovanému. O poistení sa dozvedela,
keď žiadali o odklad splátok, kde jej povedali, že splátku poistenia 9,60 Eur musí platiť naďalej. Úver
bol žiadaný na refinancovanie pôvodného úveru z roku 2012 so sumou 24.000,- Eur a splátkou 220,-Eur na rekonštrukciu bytu. Následne došlo k poskytnutiu tohto nového úveru z roku 2018, ktorý v celom
rozsahu nahradil pôvodný úver a ona pokračovala v splácaní zníženou splátkou a to 135,- Eur mesačne,
pričom výška úverového rámca bola 19.300,- Eur a rozdiel, ktorý bol zaslaný na účet, predstavoval

sumu približne 405,- Eur. Čo sa týka dĺžky splatnosti jednotlivých úverov, teda úveru z roku 2012 a
2018, k tomuto sa nevedela úplne presne vyjadriť. V zásade došlo k zníženiu splátky a to bolo pre ňu
podstatné. Prvý úver uzatvárala v Medzilaborciach, ale nevedela či s poistením a ten aktuálny úver
spláca. S pracovníčkou žalovaného sa nikdy nestretla. Ohľadom poistenia si nepamätala, že by im
niekto niečo hovoril či vysvetľoval. Najprv prišlo plnomocenstvo a potom prišli zmluvy. Nepamätala si,

či prišiel najprv návrh ani či sa dopytoval žalovaný na príjem, ani si nepamätala či dokladovala príjmy
a výdavky za rok 2018. Ich príjmy a výdavky boli v roku 2012 lepšie než v roku 2018. Diéty manžela
40,- Eur denne neboli jeho príjmom, ale výdavkom na jedlo, vodu a iné. V maile v pokynoch k úveru
našla, že mala jednu zmluvu podpísať a jednu poslať. Nepamätala si pristúpenie k poistnej zmluve
pre rizikové životné poistenie. Keď nahliadla do tohto tlačiva, nepoprela, že je tam jej podpis. Zmluvu
nečítala, nevenovala tomu pozornosť a podpísala to. Uvedomila si, že za úver 19.300,- Eur má vrátiť

45.000,- Eur. Právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia splácali úver a nikdy nemali exekučné
konanie. Nechali si preveriť jednotlivé zmluvy, a vzhľadom na rozhodovaciu prax im bolo odporúčané
podať jednotlivé žaloby. Má zato, že žalovaný bol aj v tomto prípade povinný skúmať bonitu u žalobcov
na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

10. Vo veci bolo ďalej nariadené pojednávanie na deň 27.11.2024, na ktorom bola vypočutá svedkyňa
J. E., a ktorá po zákonnom poučení uviedla, že pracuje ako obchodná zástupkyňa u žalovaného
od decembra 2007 vo K.. Pre konkrétnu zmluvu ju telefonicky oslovila žalobkyňa 1/. Komunikovali
telefonicky a mailom. Nebolo hneď od začiatku zrejmé, že ide o refinancovanie úveru, nevedela uviesť
presnú výšku úveru. Žalobkyne 1/ sa pýtala na príjem žalobcov, načo jej uviedla výšku príjmu oboch

aj manželove diéty. Pýtala sa aj na záväzky a potom sa snažila vypočítať výšku úveru, ktorá by
prichádzala do úvahy. Následne jej oznámila, že na základe prepočítanej bonity jej nemôžu poskytnúť
úver. Žalobkyňa 1/ následne zisťovala, či sa dajú znížiť splátky úveru. Po preverení úverov u žalovaného
zistila, že jediný úver, ktorý by sa oplatilo refinancovať bol úver, kde zostávalo do splatenia 12-13 rokov.
Pamätala si len, že by došlo k úspore splátky o cca. 80,- Eur z 220,- Eur na 135,- Eur mesačne.

Svedkyňa sa žalobkyne spýtala, či má úvery poistené (boli to úvery aj v iných spoločnostiach), žalobkyňa
odpovedalažeáno.Spýtalasajejčisúhlasíspoistenímúveru,načoodpovedala,žeáno,pretonásledne
pripravila žiadosť refinancovanie úveru s poistením. Svedkyňa mala zato, že žalobkyňa vedela o poistení
dopredu. Zmluva sa podpisovala u sprostredkovateľky, pani H. cez videohovor, kde ukázali žalobcovia
občianske preukazy a podpísali žiadosti, ktoré ona pripravila. Následne išli žiadosti do centrály. Bonitu

osobne neskúmala, lebo išlo o refinancovanie úveru. Nahliadnutie do registrov robí centrála. Keď banka
žiadosti schválila, oznámila svedkyňa žalobkyni, že jej prídu domov zmluvy na podpis a odporučila
jej plnomocenstvo pre manžela. Upozornila ju, aby si zmluvu prečítala, upozorňuje tak všetkých. K
vyplateniu došlo vo februári, lebo úver musel byť vydokladovaný pre účel, pre ktorý bol daný. V lete
2019 oslovila žalobkyňa svedkyňu, že chce refinancovať aj iné úvery, potom aj v roku 2020. Svedkyňa

upozornila žalobkyňu, že bude musieť platiť poistné aj pri odklade splátok. Žalobkyňa sa pýtala aj na
zrušenie poistenia, napokon od toho upustila a riešila odklad splátok. Na refinancovanie úverov inej
banky jej odporučila, aby to riešila v mieste bydliska. Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedkyňa
uviedla, že pracuje výlučne pre žalovaného a uzatvára stovky zmlúv ročne. Na otázku či informácie,
ktoré získava od klientov, či sú posúvané banke, odpovedala, že ich ona vyhodnocuje a určuje druh

a typ úveru alebo žiadosti a banka má následne prístup do všetkých registrov. Svedkyňa si spočítala
príjmy aj výdavky, od príjmov odpočítala odpočítateľnú položku na jednu osobu, na druhú osobu, rezerva
banky bola 20% a odpočítala záväzky, z čoho jej vyplynulo, že záväzky prevyšovali príjmy, takže došla
k záveru, že nie je možné poskytnúť nový úver. Až následne prišla žalobkyňa so znížením splátky
a refinancovaním. Doplnila, že sa skúmali príjmy a výdavky oboch žalobcov. Mala na takýto postup

manuál. Banka potom skúmala celkovú bonitu. Žalobkyňa mala najprv záujem o nový úver, no ten jej
nevychádzal, preto bol poskytnutý refinancovaný. Na otázku, či bola žalobkyni poskytnutá informácia o
tom, že mohla uzavrieť úver s poistením alebo aj bez poistenia uviedla, že si nepamätá, no mala zato,
že žalobkyňa má informácie o spôsobe poskytovania úverov, keďže ich mala viac, a niektoré z nich
poistené boli, niektoré nie. Potom sa jej priamo opýtala, či má záujem o úver s poistením alebo nie a

odpovedala, že má záujem o poistenie. A. jej bol od nej zasielaný zoznam bankových a nebankových
úverov a pôžičiek 13.12. a bolo to v procese schvaľovania k refinancovaniu nejakého iného úveru. Za
každú zmluvu má províziu a má províziu aj za poistenie. Právny zástupca žalobcov uviedol, že pokiaľ
došlo k predaju úverového produktu na základe produktu spred 10 rokov bez toho, aby bola skúmanábonita, tak je to hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a
skúmanie nových príjmov, výdavkov, rodinný stav, sociálne a majetkové zázemie bolo nedostatočné.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Právny zástupca žalovaného uviedol, že z výpovede svedkyne

jednoznačne vyplýva, že poistenie nebolo podmienkou uzavretia úveru. Žalobkyňa sa informovala
ohľadom poistenia. Upozornil na to, že zákon predpokladá, že pri refinancovaní nie je veriteľ povinný
opätovne skúmať bonitu. Z lustrácie a z výpisu centrálnej evidencie bankových informácií vyplynulo, že
majú viac úverov a tie riadne splácali, teda boli schopní splácať záväzky.

11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27.01.2025, na ktoré boli strany sporu riadne a
včas predvolané. Právny zástupca v záverečnej reči uviedol, že úver je bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu neuvedenia správneho údaja o RPMN a zanedbania odbornej starostlivosti úverového veriteľa.
Po výpovedi pani E. mal zato, že mala inštrukcie také, že skúmala iba to, či novým úverom bude
splátka nižšia ako súčet splátok refinancovaných úverov. Bola odmeňovaná provízne a motivácia banky
bola predať úvery odignorujúc povinnosť skúmať majetkové pomery. Tento úver bol poskytnutý hoci

poskytnutý byť nemal. Nesprávny výpočet RPMN, v tejto súvislosti, keďže ide o nejaký štandardný
postup úverového veriteľa, z listín vyplýva, že napriek tomu, že výška splátky medziúveru, ktorá je
uvedená v bode 5.2. resp. v bode 5.3. tlačiva úverovej zmluvy, bola v celkovej výške 134,06 Eur a
pozostávala z troch zložiek, vklad na účet sporenia 32,89, úroky z medziúveru 91,52, poplatok za životné
poistenie 9,65. Tak pre účely výpočtu RPMN medziúveru teda bola použitá iba výška splátky, ktorá tvorí

súčet medziúveru a splátky na poistenie a nebola tam zahrnutá položka, ktorá sa má týkať vkladu na
sporenie. Celkovo samotný produkt je pre bežného spotrebiteľa neprehľadný. Vplyv na výpočet RPMN
má výška istina, ktorá bola nesprávna, pretože dojednanie nezodpovedá sume, ktorá bola skutočne
vyplatená vzhľadom na zrazený poplatok.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti. Mala

zato, že nemuseli byť skúmané príjmy a výška RPMN bola uvedená správne. Pani E., taktiež uviedla, že
aj keď mali žalobcovia predchádzajúce úvery, tie splácali riadne a včas. Tiež bola žalobkyňa upozornená
na to, že pokiaľ tento úver sa jej síce zníži splátka, lebo sa jej refinancovali predchádzajúce úvery, ale
bude tento úver splácať dlhšie. Žalobkyňa povedala, že o tom vedela a chcela aj tak, aj na základe toho
tento úver podpísať. Žiadala žalobu zamietnuť.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a zistil tento skutkový stav.

13. Dňa 07.12.2018 došlo k mailovej komunikácia medzi žalobkyňou 1/ a pracovníčkou žalovanej

ohľadom uzatvorenia novej zmluvy o úvere s plnomocenstvom a žiadosťou o úver na bývanie bez
záložného práva a s rizikovým životným poistením bez uvedenia dátumu (čl. 253 a nasl.).

14. Žalobkyňa 1/dňa 08.12.2018 pristúpila k poistnej zmluve pre rizikové životné poistenie pre prípad
smrti č. XXXXXXXXXXXX (čl. 180).

15. Žalobkyňa 1/ na základe žiadosti zo dňa 10.12.2018 požiadala žalovaného o spotrebiteľský úver
s rizikovým životným poistením (čl. 159 a nasl.). V žiadosti bolo uvedené, že žalobcovia nemajú
nezaopatrené deti a sú manželia.

16. Z výpisu zo spoločného registra bankových inštitúcii (dáta dopytu) zo dňa 13.12.2018 (čl. 165 a nasl.)
vyplýva, že žalobkyni 1/ k uvedenému dňu: 1 zmluva bola žiadaná, 17 odmietnutých, 13 odvolaných,
6 existujúce, 7 ukončených. Zostatková hodnota úverov bola 65.931,- Eur a výška mesačnej splátky
1.202,- Eur.

17. Z výpisu zo spoločného registra bankových inštitúcii (dáta dopytu) zo dňa 13.12.2018 (čl. 172 a nasl.)
vyplýva, že žalobcovi 2/ k uvedenému dňu: 0 zmluva bola žiadaná, 19 odmietnutých, 16 odvolaných,
6 existujúce, 7 ukončených. Zostatková hodnota úverov bola 69.000,- Eur a výška mesačnej splátky
1.146,- Eur.

18. Žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný uzatvorili dňa 17.12.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX (čl. 8) s predmetom zmluvy - medziúver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 19.300,- Eur
a zmenou na stavebný úver XXXXXXXXXX vo výške 11.479,89 Eur, s úrokovou sadzbou pri medziúvere
5,69 % a pri úvere 2,90%, s RPMN pri medziúvere 4,82 % a pri úvere 6,62%, s termínom konečnejsplatnosti 31.12.2046, s celkovou výškou medziúveru 19.300,- Eur, s celkovou čiastkou medziúveru
45.483,70 Eur. Tento úver sa žalobcovia zaviazali splatiť vo výške splátky 124,41 Eur a pri počte 232,
výškou mesačnej splátky istiny 19.300,- Eur, úrokov 22.697,70 Eur, s poplatkom za spracovanie úveru

231,60 Eur, s poplatkom za rizikové životné poistenie 3.242,40 Eur, s pomernou časťou poplatku 12,-
Eur, s poistením 9,65 Eur a počtom mesačných splátok poplatkov za prijatie do poistenia 104. Splatnosť
splátok bola k 15. dňu v mesiaci s plánom splátok (čl. 182 a nasl.).
Podľa čl. III. zmluvy, bod 3.1., účelom tohto úveru v súlade so zák. č. 310/1992 Zn. o stavebnom sporení
v platnom znení je: úhrada záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi v zmysle § 11 ods. 1 písm. c),

i), k), l), o), zákona o stavebnom sporení. Úhrada záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi v písm.
i, k), l) len ak je výška úveru do 75.000,- Eur.

19. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver (čl. 11 druhá strana), ktorá tvorila prílohu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že vo fáze medziúveru mali žalobcovia platiť
žalobcovi úroky z úveru a to v rokoch 2019 - 3037 vo výške 27,42 Eur s klesajúcimi výškami až po 0,-

Eur. Zároveň mali žalobcovia zaplatiť poplatok za medziúver v roku 2016 vo výške 180,- Eur. Vo fáze
stavebného úveru od 01.02.2036 do 01.06.2046 mali žalobcovia uhrádzať splátky stavebného úveru vo
výške 96,71 Eur mesačne - splátka zahŕňa istinu úveru, úroky.

20. Žalobcovia doložili potvrdenia o príjme žalobkyne za 9/2018, 10/2018, 11/2018 a o príjme žalobcu

8/2018, 10/2018, 11/2018 (čl. 16 a nasl.).

21. Zo Zostatku dlhu zmluvy: XXXXXXXXXX vyplýval zostatok dlhu -18.617,85 Eur (čl. 162).

22. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.

štvrťrok 2018 MF SR, priemerná hodnota RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo
výške viac ako 6.500,- Eur od 10 rokov) bola vo výške 5,94 % (čl. 341).

23. Žalobcovia ďalej predložili niektoré ďalšie zmluvy a písomnosti týkajúce sa ostatných úverov a
pôžičiek žalobcov 1/ a 2/ so spoločnosťami: Cetelem, Slovenská sporiteľňa, a.s., VÚB, a.s., Quatro, a.s.,

Toyota Financial Services Slovakia s.r.o., Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. (zmluva z roku 2016, 2017),
Home Credit Slovakia, a. s., Silverside, a.s., Zinc Euro, a.s., Prima banka Slovensko, a.s. (čl. 20-120).

24. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku (čl. 218) uviedla, že odbor ochrany finančných
spotrebiteľov dodatočne preskúmal zmluvnú dokumentáciu a konštatuje, že žalovaný poskytuje

medziúver a následný stavebný úver úhrne ako jeden spotrebiteľský úver na základe jedinej zmluvy.
V prípade, ak dôjde k poskytnutiu medziúveru, medziúver a stavebný úver nie sú poskytované ako
samostatné úvery, ale úvery naviazané na seba. RPMN plní porovnávaciu funkciu spotrebiteľských
úverov na trhu, a teda informácia o výške musí byť uvedená zrozumiteľne, úplne a takým spôsobom, aby
neuvádzala spotrebiteľa do omylu. Vzhľadom na to, by mal byť v zmluve uvedený údaj o výške RPMN

a o výške priemernej RPMN predpokladajúci zjednotenie medziúveru a stavebného úveru do jedného
úveru. Týmto nie je dotknuté poskytnutie informácii spotrebiteľovi o výške RPMN a priemernej RPMN
aj pre jednotlivé fázy úveru.

25. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru č. XXXXXXXXXX za rok 2018 vyplýval poplatok za

spracovanie 231,60 Eur, výplata medziúveru 18.617,85 Eur, poistenie 9,65 Eur a úroky z úveru 5,96
Eur s konečným zostatkom -18.865,06 Eur. Za rok 2019 zostatok -19.315,61 Eur, za rok 2020 zostatok
-20.047,69 Eur, za rok 2021 zostatok -20.139,20 Eur, za rok 2022 zostatok -20.139,20 Eur, za rok 2023
zostatok -20.139,20 Eur, za rok 2024 zostatok -20.139,20 Eur (čl. 267 a nasl.).

26. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru č. XXXXXXXXXX za rok 2018 vyplýval konečný zostatok
-1,09 Eur, za rok 2019 zostatok 433,42 Eur, za rok 2020 zostatok 567,33 Eur, za rok 2021 zostatok
930,96 Eur, za rok 2022 zostatok 1.340,19 Eur, za rok 2023 zostatok 1.750,75 Eur, za rok 2024 zostatok
-1.920,52 (čl. 267).

27. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase

uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými

nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti
pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém
poskytovania spotrebiteľských úverov.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,

alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ

nemápridelenérodnéčíslo,uvediesadátumnarodenia,d)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tietoinformácieovšetkýchuplatniteľnýchúrokovýchsadzbáchspotrebiteľskéhoúveru,h)ročnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade

omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského

úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa

§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný
účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom

vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú
z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov

spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajovospotrebiteľochnaúčelyposudzovaniaschopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky

zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

28. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne
zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a žalobcami 1/ a
2/, ktorí uzatvorili spolu dňa 17.12.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe

ktorej poskytol žalovaný žalobcom 1/ a 2/ medziúver vo výške 19.300,- Eur. Súd vyhodnotil zmluvný
vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento

výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

29. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobcovia ako spotrebitelia,
pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,

úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd tak mal za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcami
ako spoludlžníkmi bola uzatvorená zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe mal byť žalobcomposkytnutý medziúver vo výške 19.300,00 Eur. Reálne im boli zo strany žalovaného poukázané iba
finančné prostriedky vo výške 450,55 Eur, nakoľko v zmysle zmluvných dojednaní najprv žalovaný
zaúčtoval voči žalobcom svoj nárok na zaplatenie spracovateľského poplatku vo výške 231,60 Eur a o

túto sumu následne ponížil aj sumu finančných prostriedkov, ktoré im vyplatil 18.617,85 Eur.

31. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu

svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobcovia sú spotrebiteľmi, keďže sú fyzickými
osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a pred jej uzatvorením
veriteľ mal konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalobcov v zmysle § 7 zákona o

spotrebiteľských úveroch.

32.Vďalšomsasúdvprvomradezaoberalskutočnosťou,čižalovanýakoveriteľpredposkytnutímúveru
žalobcom skúmal ich bonitu s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Rozhodovacia prax odvolacích súdov je taká, že veriteľ má povinnosť posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona
o spotrebiteľských úveroch aj pri refinancovaných úveroch (viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 11CoCsp/14/2024 zo dňa 30.05.2024, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020
zo dňa 24.12.2022).
Súdu žalovaný predložil svoje vyjadrenie a tiež doklady, z ktorých pred uzatvorením zmluvy posudzoval

schopnosť žalobcov úver splácať. Pracovníčka žalovaného na pojednávaní uviedla, že zisťovala príjmy
a výdavky, no podrobnú lustráciu podľa nej realizovala centrála banky, ktorej boli odosielané žiadosti
o úver. Žalovaný zisťoval schopnosť žalovaných splácať úver tak, že lustroval pomery žalobcov v registri
bankových inštitúcií.
Z výpisu zo spoločného registra bankových inštitúcii (dáta dopytu) zo dňa 13.12.2018 (čl. 165 a nasl.)

vyplýva, že žalobkyni 1/ k uvedenému dňu: 1 zmluva bola žiadaná, 17 odmietnutých, 13 odvolaných,
6 existujúce, 7 ukončených. Zostatková hodnota úverov bola 65.931,- Eur a výška mesačnej splátky
1.202,- Eur. Z výpisu zo spoločného registra bankových inštitúcii (dáta dopytu) zo dňa 13.12.2018 (čl.
172 a nasl.) vyplýva, že žalobcovi 2/ k uvedenému dňu: 0 zmluva bola žiadaná, 19 odmietnutých, 16
odvolaných,6existujúce,7ukončených.Zostatkováhodnotaúverovbola69.000,-Euravýškamesačnej

splátky 1.146,- Eur.
Ďalšie presné príjmy a výdavky žalovaný nezisťoval z dôvodu, že podľa jeho názoru mu právny predpis
neuvádza povinnosť skúmať bonitu pri refinancovaných úveroch.

33.SúdvtomtopoukazujenarozhodnutieSúdnehodvoraEÚ C-679/18,zktoréhovyplýva,žeČlánky8a

23smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8
tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a
vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou,

že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa
majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za
porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva
v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny
v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť

namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutiach Súdneho
dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014.

34. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Zuvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,

či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

35. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 12Co/136/2019 zo dňa 28.05.2020 uviedol: ,,

Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní
bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu,
avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť
celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie

bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie
bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou
starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných,
ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na
zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej

situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného
teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o
nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd
záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia

spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
spotrebiteľa.“

36. V tomto smere možno poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/26/2020,
ktorý hovorí o tom že cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11. ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch

je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy
a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Zároveň v predmetnom rozhodnutí uvádza, že dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,

aká bude potrebná pre splácanie úveru.

37. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6CoCsp/5/2023 zo dňa 15.06.2023 uviedol: ,,Zo spisu
vyplýva, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania predložil (i) printscreen obrazoviek z úverového
registra zo dňa 16.01.2017 s (ii) printscreen dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa 16.01.2017.

Odvolací súd poukazuje na to, že síce z predložených printscreenov výpisu z úverového registra
a Sociálnej poisťovne vyplýva, že tento dopyt bol uskutočnený v deň poskytnutia úveru, teda jeho
právny predchodca skúmal záväzky žalovanej voči iným bankovým subjektom, ako aj príjem žalovanej,
avšak žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej, napr. nadomácnosť, stravu, atď. Žalobca tak nepreukázal, či jeho právny predchodca skúmal celkovú finančnú
situáciu na strane žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru alebo až po jej uzatvorení, preto
nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dostatočnom skúmaní bonity jeho právnym predchodcom,

keďže v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to už uviedol súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení. Odvolaciemu súdu v tomto smere vyplýva, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca v prípade ďalších nákladov a záväzkov žalovanej vychádzal len z jej tvrdení, ktoré uviedla
v žiadosti o poskytnutie úveru. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, a teda,
že právny predchodca žalobcu neskúmal všetky aspekty a okolnosti na strane žalovanej, teda možno

konštatovať, že z tvrdení žalobcu nevyplýva ani to, či si jeho právny predchodca utvoril reálny obraz
o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Žalobca
síce poukazoval na rodinnú situáciu a počet vyživovacích povinností žalovanej, avšak v prípade týchto
informácií vychádzal len z vyjadrení žalovanej, bez toho, aby tieto mal preukázané. Rovnako ani v
prípade výdavkov žalovanej nevyplýva, aby došlo k ich dostatočnému skúmaniu, pretože boli tieto
vôbec uvedené a ani zisťované neboli a rovnako vôbec neboli zisťované ani bytové a rodinné pomery

žalovanej, teda či táto býva sama alebo spolu s inými osobami, aké sú jej mesačné výdavky na stravu,
atď. Z uvedených dôvodov teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení
si povinnosti žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti
posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie
splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká

bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca,
resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“

38. V rozhodnutí sp. zn. 1CoCsp/12/2023 zo dňa 13.06.2023 Krajský súd v Prešove uviedol: ,,Žalobca
bol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie splnenia povinností veriteľa v súvislosti so zisťovaním

bonity žalovaného s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenú
výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 8.11.2022, v ktorom uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem
spotrebiteľa a údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov. Existujúce
záväzky spotrebiteľa veriteľ v danom prípade overil dopytom do úverového registra, z ktorého bolo

zistené, že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver splátkový úver so zostatkom 6.870,- Eur s
mesačnou splátkou 127,65 Eur a Kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 300,- Eur s mesačnou
splátkou 15,- Eur. Žalovaný deklaroval čistý príjem vo výške 410,- Eur, ktorý bol overený dopytom
do Sociálnej poisťovne a pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb braná do úvahy paušálna suma 198,- Eur. Výpočet disponibilného zostatku

z príjmu bol realizovaný: 410,- Eur (príjem) - 127,65 Eur (existujúce záväzky) - 198,- Eur (paušálna
suma výdavkov) = 84,35 Eur (disponibilný zostatok). Disponibilný zostatok podľa žalobcu je vyšší
ako splátka schvaľovaného úveru. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti
pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta

druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by jeho právny
predchodca zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím Zmluvy
o úvere. Žalobca podobne neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného
pred uzavretím tejto zmluvy. Žalobcom predložený dopyt do úverového registra sa týkal len úverovej
zaťaženosti žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. Navyše

skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné,
pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné.
Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné
mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou, či počtom vyživovacích povinností dlžníka. Pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný

splácať požadovaný úver.“

39. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 3CoCsp/5/2023 zo dňa 01.06.2023 uviedol: ,,Odvolací
súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
ani pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobcu o

mesačných výdavkoch žalovanej vo výške 400,- Eur neboli ničím podložené. Pri získavaní relevantných
informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj
preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov
tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácií spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu nezískalhodnoverné informácie o výdavkoch žalovanej na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a
pod. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient
je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

40. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 22CoCsp/16/2023 zo dňa 19.12.2023 uviedol: ,,Pri
skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej
starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal zo
sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 210,20 Eur. Z dôkazov predložených

žalobcom však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval priemerné mesačné výdavky
žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené
svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust.
§ 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto

zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup
nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Tento postup
dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec
neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. §2 ods.5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje

najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na
inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto
osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných

potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak
rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z

uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky
(resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú
rovnať sume životného minima.“
V tomto smere súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020
zo dňa 23.09.2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 53CoCsp/30/2021 zo dňa 23.09.2021.

41. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný v konaní hodnoverne nepreukázal, že žalobcovia v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spĺňali maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7

ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal
nielen výšku príjmov ale najmä výšku výdavkov žalobcov potrebných na zabezpečenie ich základných
životných potrieb a vplyv týchto výdavkov na posúdenie ich spôsobilosti splácať úver. Pravidelné ani
bežné každodenné výdavky žalobcov nijak nezisťoval. Pokiaľ ide o údaje z úverového registra, u
žalobcov v tom čase existovalo ďalších 6 existujúcich úverových zmlúv a dlžná sumu nesplatených

úverov bola vo výške 65.931,- Eur u žalobkyne a 69.000,- Eur u žalobcu, pri celkovej výške mesačných
splátok 1.202,- Eur,- u žalobkyne a 1.146,- Eur u žalobcu. Žalobcom v predchádzajúcich obdobiach
bolo odmietnutých viacero žiadostí o poskytnutie osobných splátkových úverov. Celkový čistý mesačný
príjem žalobcov bol nižší ako ich záväzky. Uvedené skutočnosti u žalovaného museli rozhodne vzbudiť
isté podozrenie o možnej nespôsobilosti žalobcov splácať požadovaný úver v tejto veci.

42. Žalovaný sa nezaoberal príjmom žalobcov v súvislosti s ich úverovým zaťažením. Vôbec neskúmal
reálne výdavky žalobcov, a to náklady na bývanie, dopravu alebo domácnosť. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie
toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude

potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa
nepredstavujú iba splátky úverov. Žalovaný teda nepreukázal, aby skúmal skutočné výdavky žalobcov,
keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva.Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou
cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné.

Postup žalovaného bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalovaný
vôbec nezisťoval skutočné výdavky žalobcov, napriek tomu poskytol žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké
mali žalobcovia výdavky na živobytie, a či teda im zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie
úveru. V danom prípade neobstojí obrana žalovaného, že povinnosť skúmať bonitu mu vzhľadom na
skutočnosť, že išlo o refinančný úver zo zákona nevyplýva. K tomuto súd uvádza, že časový odstup

šiestich rokov medzi poskytnutím pôvodného úveru, ktorý bol refinancovaný úverom z roku 2018, sám
o sebe je dôvodom, pre ktorý mal žalovaný povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a bol
povinný skúmať bonitu. Ako už súd uviedol vyššie, z jednotlivých reportov, ktoré si žalovaný vyžiadal
pred uzavretím zmluvy, bola zjavná predĺženosť žalobcov. Bez skúmania ďalších ich výdavkov si však
nemohol utvoriť celkový a reálny obraz o finančnej situácii žalobcov. Neobstojí ani skutočnosť, že
poskytnutím refinančného úveru došlo k zníženiu mesačnej splátky, pretože celková situácia žalobcov

od poskytnutia úveru v roku 2012 do poskytnutia úveru v roku 2018 sa evidentne zmenila a ich úverové
zaťaženie výrazne vzrástlo.
Žalovaný v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch
pred poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou
bonitu klientov - žalobcov prostredníctvom preukázania príjmov, výdavkov a rodinného stavu, a

teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej
situácii spotrebiteľov, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver.

43. Súd tiež skúmal, či zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.

2 Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna hodnota RPMN v zmysle ust.
§ 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere je uvedená hodnota RPMN
vo výške pri medziúvere 4,82 % a pri úvere 6,62% p.a. V čase uzatvorenia zmluvy bola teda platnou
hodnotouRPMNtá,ktorábolauverejnenánawebovomsídleMinisterstvafinanciíSRza4.štvrťrok2018.

Táto hodnota RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo výške viac ako 6 500,- Eur od
10 rokov) bola vo výške 5,94 % (Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2018 zverejnené MS SR) a nie ako je uvedené žalovaným v zmluve o
úvere, čo znamená, že v zmluve o úvere je uvedený údaj o RPMN v nesprávnej výške v neprospech
spotrebiteľa. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o RPMN na

príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o úvere, preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné aj z uvedeného dôvodu poskytnutý úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov.
Údaj o RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je pritom údaj, na základe ktorého získa spotrebiteľ
informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu výhodný alebo

nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných
dodávateľom. V tomto prípade dodávateľ v zmluve uviedol, že hodnota RPMN obdobných úverov na
trhu bola v rozhodnom období pri medziúvere 4,82 % a pri úvere 6,62%, avšak táto bola vo výške 5,94
%, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda úvery poskytované konkurenciou) sú
nevýhodnejšie ako v skutočnosti, resp. inak povedané, čo následne vedie spotrebiteľa k záveru, že úver

poskytovaný žalobcom je výhodnejší než v skutočnosti je.

44. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
tiež obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch).

V zmluve výška poskytnutého úveru bola uvedená sumou 19.300,- Eur. Z vykonaného dokazovania
však vyplynulo, že pred poskytnutím reálnej sumy úveru žalobcom, žalovaný zaúčtoval poplatok za
spracovanie úveru vo výške 231,60 Eur a žalobcom boli reálne vyplatené finančné prostriedky iba vo
výške 450,55 Eur po ponížení sumy 18.617,85 Eur na refinancovanie úveru.
Takýto postup žalovaného rozhodne nepotvrdzuje, že žalobcom žalovaný úver reálne neposkytol vo

výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac, keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom
dodávateľa (veriteľa) bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať
v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného
vzťahu.Za tejto situácie je preukázané, že žalobcovia mohli disponovať reálne sumou úveru iba vo výške
450,55 Eur a ak v zmluve bola výška úveru uvedená sumou 19.300,- Eur bola uvedená nesprávne.
Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať tento

spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z §11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.(Vobdobnýchveciachžalovanéhovsúvislostipoplatkomzaposkytnutieúveru
porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24.02.2022, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28.02.2024 v prípade iných dodávateľov
porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/51/2021 z 20.04.2022, porovnaj

tiež rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/15/2021 z 27.10.2021).

45. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 9Cdo/287/2021,
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá
spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy
nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok
za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok
za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška

hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť
poplatokzaposkytnutieúveruzistiny,jeokolnosťouvyvolávajúcounielensankciuvpodobebezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

46. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosť pri skúmaní bonity žalobcov pred
uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo strany žalovaného, vzhľadom na absenciu povinných
zákonnýchnáležitostívzmluveospotrebiteľskomúvereuzatvorenejmedzistranamikonania,súddospel
z záveru, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2018 uzatvorenej

medzi stranami sporu je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, teda súd konštatuje,
že žaloba zo strany žalobcov bola podaná dôvodne a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Záverom súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a prvostupňový súd sa s týmto v
plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.
ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný hrubým spôsobom porušil
svoju povinnosť pri skúmaní bonity žalobcov a takisto, že v zmluve je nesprávne uvedená výška
RPMN, celková výška poskytnutého úveru, teda už na základe uvedených záverov je potrebné úver
zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu považovať za bezúročný a bezpoplatkový,
preto žalobe žalobcov vyhovel.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto úspešným žalobcom voči žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.
Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.