Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121206003
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5121206003.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Mlynská
28, 040 01 Košice, IČO: 00 620 157, proti žalovanej: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, IČO:
17 335 825, so sídlom A. F. XX, XXX XX E., právne zastúpená: AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 998 215,
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2021 domáhal náhrady za bolesť
v sume 7 497 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 65 957 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 32 978,50 eur. Podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že bol
dňa 72.07.2019 po páde z bicykla hospitalizovaný na Traumatologickom oddelení žalovanej v stave s

bolesťami v driekovej oblasti a dolných rebier. Bola mu indikovaná konzervatívna liečba. Dňa 25.07.2019
bol žalobca v stabilizovanom stave preložený na oddelenie liečebne dlhodobo chorých žalovanej.
Dňa 26.7.2019 došlo k nesprávnemu a necitlivému polohovaniu žalobcu zo strany zdravotníckeho
personálu, v dôsledku čoho žalobca mal silné bolesti, začala sa u neho prejavovať necitlivosť dolných
končatín. V ten istý deň neurologické konzílium vyhodnotilo stav žalobcu ako zmiešanú ťažkú parapézu
dolných končatín, pravú dolnú končatinu až plegickú s taktilnou, algickou a vibračnou hypestízou
s maximom akrálne obojstranne. Žalobca je toho názoru, že zo strany personálu oddelenia LDCH

žalovanej došlo nesprávnou manipuláciou s telom žalobcu pri jeho polohovaní, k poškodeniu jeho
zdravotného stavu a tým aj k porušeniu právnej povinnosti. Pri polohovaní žalobcu a pri manipulácii
snímnebolrešpektovanýazohľadnenýjehoindividuálnystavanesprávnaanecitlivámanipuláciaviedla
k posunu zlomeniny chrbtice a poškodeniu miechy. Podľa názoru žalobcu okrem porušenia právnej
povinnosti je daná aj objektívna zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.
Žalobca si v konaní uplatnil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho
posudku zo dňa 22.03.2021 vyhotovené B. G. C., B., znalcom v odvetví neurochirurgia. Znalec ohodnotil

bolestné u žalobcu vo výške 370 bodov. Sumka 7 497 eur tak zodpovedá 370 bodov x 20,26 €/bod
ako hodnota platná pre rok 2019. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec ohodnotil počtom bodov
3020. Náhrada predstavuje sumu 65 957 €, tzn. 3020 bodov x 21,84 €/bod – hodnota platná pre
rok 2020. Žalobca je toho názoru, že u neho vznikli dôvody pre zvýšenie náhrady o 50 %. Žalobcovisa výrazne skomplikoval zdravotný stav a zásadne zmenila kvalita života. Následkom poškodenia
zdravia je odkázaný na každodennú opateru, je mobilný len v invalidnom vozíku, je inkontinentný, pri
sebaobslužných činnostiach a zabezpečení bežných potrieb je odkázaný na asistenciu. Trpí tým jeho

psychika. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania.

2.Žalovanývovyjadrenízodňa18.10.2021(č.l.54spisu)uviedol,žestvrdeniamižalobcu,ženásledkom
nesprávneho a necitlivého polohovania žalobcu zo strany zdravotníckeho personálu žalovaného, v
dôsledku čoho mal mať žalobca silné bolesti a začala sa u neho prejavovať necitlivosť dolných končatín,

čo následne malo viesť k paraplégii dolných končatín, a inkontinencii moču a stolice, žalovaný nesúhlasí.
Rovnako žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že práve následkom údajne nesprávne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, ktoré bolo ohodnotené na základe
lekárskeho posudku vo forme bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovanému je úprimne
ľúto, v akom zdravotnom stave sa žalobca nachádza. Napriek tomu je žalovaný presvedčený a tvrdí,
že zdravotnú starostlivosť žalobcovi počas jeho hospitalizácie poskytol správne a v súlade s § 4 ods.

3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca nepripojil k žalobe žiadny dôkaz, z
ktorého by vyplývalo, že dňa 26.07.2019 došlo k nesprávnemu alebo necitlivému polohovaniu žalobcu
zo strany zdravotníckeho personálu žalovaného. Z prekladových a prepúšťacích správ, pripojených k
žalobe, vyplýva, že dňa 12.07.2019 bol žalobca prijatý na oddelenie úrazovej chirurgie s bolesťami v

driekovej oblasti a dolných rebier. Podľa záznamu ošetrujúceho lekára (ambulantný nález z 12.07.2019)
týždeň pred tým spadol žalobca z bicykla a od toho dňa u neho pretrvávali predmetné bolesti.
Po vykonaní potrebných vyšetrení bola u žalobcu diagnostikovaná zlomenina TH 11. Následne bol
žalobca prijatý na traumatologické oddelenie, kde mu boli vykonané ďalšie vyšetrenia a potvrdená
horizontálna fraktúra v dolnej časti tela TH 11. Niektoré vyšetrenia žalobcu boli značne limitované

z dôvodu nepolohovateľnosti pacienta, morbídnej obezity a meteorzimu. Z interného hľadiska bol
zvažovaný operačný výkon v celkovej anestézii, po vykonaní anesteziologických predoperačných
vyšetrení však bola príslušným lekárom konštatovaná vysoká rizikovosť operácie vzhľadom na dĺžku
trvania operačného výkonu a morbídnu obezitu, pričom žalobca vôbec netoleroval horizontálnu polohou.
Podľa lekára hrozila respiračná i kardiálna dekompenzácia. Podľa záznamov bol žalobca o rizikách

poučený. V nadväznosti na uvedené bola lekármi indikovaná konzervatívna liečba, o čom bol žalobca
taktiež riadne poučený a s takým postupom súhlasil. Z prekladovej správy oddelenia liečebne dlhodobo
chorých (ďalej len „LDCH“) zo dňa 26.07.2019 ďalej vyplýva, že ráno po preložení na oddelenie LDCH
si žalobca necítil nohy, na základe čoho bol vyšetrený neurológom, ktorý diagnostikoval zmiešanú ťažkú
paraparézu dolných končatín, PDK až plégia, s taktilnou, algickou a vibačnou hypestézou s maximom

akrálne bilat. Na základe toho bol žalobca znovu hospitalizovaný na traumatologickom oddelení a
bola indikovaná neodkladná operačná liečba dňa 26.07.2019 – otvorená repozícia chrbtice (dynamická
stabilizácia) systémom skrutiek a tyčí, laminektómia hrudnej chrbtice. Po operácii bol žalobca prísne
monitorovaný na JIS a po preložení na oddelenie medikamentózne liečený, pričom mu boli vykonávané
všetky potrebné vyšetrenia. Na účely komplexnej rehabilitačnej liečby bol žalobca dňa 30.09.20219

preložený na lôžkové oddelenie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (ďalej len „FBLR“) a
následne dňa 16.10.2019 prevezený na rehabilitácie do NRC v Kováčovej (prepúšťacia správa z odd.
traumatológie, FBLR lôžk. odd.). Žalovaný je toho názoru, že všetky zdravotnícke úkony žalovaného
boli realizované v súlade s profesijnými štandardami a lege artis, teda ku žiadnemu protiprávnemu
konaniu zo strany žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi nedošlo. Všetky výkony a

lekárskepostupybolivykonanélegeartis.Medzivzniknutýmizdravotnýmiťažkosťamižalobcu,ktorésau
neho prejavili po preložení na oddelenie LDCH dňa 26.07.2019 a postupom žalovaného pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti neexistuje príčinná súvislosť. Žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
žalobcovi neporušil žiadnu právnu povinnosť, teda ani nemôže zodpovedať za škodu. Žalovaný
opakovane zdôrazňuje, že všetky zdravotnícke úkony a vyšetrenia prebehli štandardným spôsobom a

dôrazne odmietame akékoľvek tvrdenia o tom, že nesprávnym alebo necitlivým polohovaním malo dôjsť
k poškodeniu zdravia žalobcu. Hoci sa neurologický nález žalobcu počas hospitalizácie u žalovaného
zhoršil, ako vyplýva z dôkazov predložených žalobcom, išlo o progresiu už indikovaného neurologického
nálezu, ktorý vzhľadom na vtedajší zdravotný stav žalobcu a pridružené okolnosti (extrémna obezita)
mohol nastať kedykoľvek a z akejkoľvek príčiny. Zhoršenie zdravotného stavu počas hospitalizácie

u žalovaného nie je dôkaz o tom, že žalovaný postupoval nesprávne ani že porušil svoje právne
povinnosti. Tvrdenia žalobcu, že pri polohovaní žalobcu a pri manipulácii s ním nebol rešpektovaný
a zohľadnený jeho individuálny stav a nesprávna a necitlivá manipulácia viedla k posunu zlomeniny
chrbtice a poškodeniu miechy, považuje žalovaná za zavádzajúce a nepreukázané. Dôkazné bremenona účely preukázania predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je na strane žalobcu. Žalobca k
žalobe žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, nepripojil. Skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu a
jeho zhoršenie, s opisom diagnóz, liečebných postupov a výsledkov vyšetrení sú zachytené v zdravotnej

dokumentácii žalobcu nie je dôkaz o porušení právnej povinnosti žalovaného.

3. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného (č.l. 63 spisu) uviedol, že počas hospitalizácie žalobcu
na H. u žalovaného muselo dôjsť k neprimeranému násiliu na chrbticu, kde muselo byt vyvinuté veľké
násilie na chrbticu, ktoré spôsobilo zmeny, ktoré viedli k poškodeniu jednak kostených štruktúr chrbtice

a jednak k poškodeniu miechy. U ležiaceho pacienta s kľudom na lôžku nemôže bez cudzieho zásahu
k tak rapídnej úrazovej zmene na chrbtici. Žalobca preto trvá na v žalobe uvedených tvrdeniach.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.12.2021 (č.l. 70 spisu) uviedol, že žalobca ku svojej žalobe
nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazoval, že posun
zlomeninynastalzdôvodukonaniakonkrétnejosoby,resp.konkrétnehočlenazdravotníckehopersonálu

žalovaného. Uvedenú skutočnosť nemôže potvrdzovať predložená zdravotná dokumentácia. Žalobca
nielenže nepredložil žiadny dôkaz o tom, že došlo k nejakému protiprávnemu konaniu zo strany
žalovaného, ale ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym zásahom a ujmou (škodou). Ide
o skutkovú otázku, ktorú posudzuje súd v každom jednotlivom prípade samostatne. Žalovaný uviedol,
že v celej zdravotnej dokumentácii, na ktorú žalobca odkazuje, a ktorú pripojil k žalobe, je uvedené,

že išlo o progresiu (zhoršenie) už indikovaného neurologického nálezu žalobcu počas hospitalizácie u
žalovaného.Lensamotnézhoršeniezdravotnéhostavupočashospitalizácieužalovanéhoniejedôkazo
tom, že žalovaný postupoval nesprávne ani že porušil svoje právne povinnosti. Poukázal na to, že postup
žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi nebol predmetom preskúmania pred
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a teda neexistuje rozhodnutie, ktorým by bol postup

žalovaného kvalifikovaný ako non lege artis. Z predložených vyjadrení primárov oddelení žalovaného,
na ktorých bol žalobca v dotknutom čase hospitalizovaný vyplýva, že že si nie sú vedomí žiadneho
porušenia právnych predpisov alebo medicínskych postupov. Na oddelení LDCH bola rehabilitačná
liečba aj polohovanie vykonávané podľa pokynov traumatológa, hoci bola dispozícia so žalobcom kvôli
jeho extrémnej obezite veľmi náročná.

5. Súd vo veci vykonal v poradí prvé pojednávanie dňa 16.05.2022, na ktorom vykonal výsluch žalobcu
a svedkyne I. B., dcéry žalobcu. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že v LDCH bol dva dni, polohovali ho tak,
že ho trhali, vyprávali, že je obézny, že si nemôžu s ním poradiť a keď plachtou tak trhali, dávali ho na
bok a ublížili mu. Vždy, keď ho polohovali, ublížili mu, celý deň tam vykríkal a druhý deň už nevládal, tak

nikto neprišiel, ani tak, ako kričal. Na traumatologickom oddelení ho polohovali aj dve aj tri osoby, vždy
opatrne. Na H., keď ho polohovali, tak ho museli preložiť na posteľ. V prvý deň tam boli dve sestričky
asi. Vždy, keď ho polohovali, tak mu ublížili. Posteľ nebola možno nejaká dobrá, na to ležanie na ten
jeho stav a vždy, keď ho polohovali, tak museli s ním vždy hádzať. Trhali ho plachtou, plachtou sa ho
snažili pretočiť, akože potiahli plachtu, aby sa dal nabok. V prvý deň tam boli pri polohovaní dve osoby,

ráno na druhý deň len jedna, tam mu prezliekli prádlo, vymenili mu, potom naraz polohovali. Odvtedy
bol v bolestiach, ako ho ráno polohovali. Polohovali ho tak, že sa snažili väčšinou za plachtu, trhať
plachtou, aby ho otočili a už keď nejako bol, zatlačili ho nasilu nabok. Zmenu zdravotného stavu pocítil
počas hospitalizácie na LDCH na druhý deň ráno, ako ho ráno polohovali. Ďalej z výsluchu vyplynulo,
že v takomto stave zavolal telefonicky dcére, ktorá okolo 10.00 hod. prišla. Potom prišiel syn. Zavolali

nejakú doktorku z iného oddelenia, večer ho museli operovať. Pred poškodením zdravia pracoval na
železničnej stanici, na umyvárke vlakovej, chodil na bicykli do roboty, z roboty. Robil od 7ej do 16tej,
dva dni, dva dni voľno, ako dôchodca, na dohodu. V súvislosti s úrazom si neuplatňoval žiadne dávky.
Sťažnosť na ÚDZS nepodávali. Schudol asi 50 kg. Z výsluchu svedkyne I. B., dcéry žalobcu vyplynulo,
že žalobca po páde z bicykla ležal vyše dvoch týždňov na úrazovke, tam bolo všetko v poriadku, tam

ho polohovali, bol tam úplne v pohode. Po preložení na LDCH jej žalobca vyvolával, že nech príde, že
ho zle polohovali, že je v totálnych kŕčoch, všetko ho bolí. V prvý deň so žalobcom cvičili, žalobca stále
hovoril, že ho všetko bolí, že posteľ nie je dobrá. Na I. deň hneď ráno, doobeda, jej zase volal, že ho
zle polohovali, lebo že si necíti nohy. Prišla sestrička, ktorá povedala, že je sama na celom oddelení na
tej strane a že ona ho nemá ako dvíhať a trhala plachtou. Svedkyňa požiadala o privolanie doktorky,

ktorá volala iných doktorov, večer ho operovali a zistili, že miecha bola poškodená. Svedkyňa bola počas
hospitalizácie žalobcu v LDCH v prvý deň dva alebo trikrát, v druhý deň doobeda len raz.6. Súd vo veci nariadil v poradí druhé pojednávanie na deň 20.06.2022, na ktorom vykonal výsluch
svedkyne G. J., ktorá bola v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcovi zástupkyňou primára
na oddelení dlhodobo chorých. Z výsluchu svedkyne G. J. vyplynulo, že žalobca bol preložený na

oddelenie dlhodobo chorých so zlomeninou stavca Th11, keď bol liečený iba analgetikami, nebola
vykonaná operácia. Hospitalizovaný v LDCH bol od 25.07.2019 do 26.07.2019. Pri príjme udával bolesti
krížov vyžarujúce do dolných končatín. V druhý deň mu robili odbery – biochemické, hematologické.
V deň prijatia bola pri ňom rehabilitačná lekárka, ktorá odporučila, ako pacienta rehabilitovať, ako
s ním manipulovať. V ten deň bol informovaný rehabilitačnou lekárkou aj pacient, žalobca, aj jeho

dcéra. 26-teho prebehla vizita, popoludní sa žalobca sťažoval na výrazné bolesti chrbta, dolných
končatín, necitlivosť dolných končatín. Bolo mu vykonané neurologické vyšetrenie, následne CT. Počas
hospitalizácie sa žalobca nesťažoval na nejaké násilné polohovanie, manipuláciu s ním. Z výsluchu ďalej
vyplynulo, že personál je poučený, ako sa má polohovať, ako sa má manipulovať s pacientom. Žalobca
z dôvodu nadváhy a extrémnej obezity nedokázal pomáhať pri polohovaní. Žalobca mal na druhý deň
hospitalizácie bolesti, ale také, ako pri príjme, sťažoval sa na bolesti dolných končatín, ale až popoludní,

keď ho cvičila rehabilitačná sestra, ju zavolali k pacientovi, že bolesti sú väčšie a končatiny menej citlivé.
V daný deň pracovala na pracovisku 1 staničná sestra, 2 sestry a buď 1 alebo 2 sanitárky. Na oddelení
je len jedna rehabilitačná sestra. Pri manipuláciách pomáha ďalšia buď sestra alebo sanitárka.

7. Súd vo veci vykonal v poradí tretie pojednávanie dňa 12.09.2022, na ktorom vykonal výsluch

svedka K. L., svedkyne B. M. N., svedkyne B. O. P. a svedkyne C. J.. Z výsluchu svedka K.
L., lekára traumatologického oddelenia žalovanej vyplynulo, že žalobca bol v čase hospitalizácie
ťažko primorbidný, obézny, dýchavične nedostatočný, preto po poučení žalobcu tento súhlasil
s konzervatívnou liečbou. Svedok žalobcovi dovolil zvýšenie polohy na 30 – 40 stupňov na lôžku
z dôvodu, že trpel dychovou tiesňou. Priebeh stavu žalobcu bol nemenný a keďže traumatologické

oddelenie je akútne oddelenie, preložili žalobcu na doliečovacie oddelenie. Žalobca mal režim
vertebropata, tzn. mohol byť polohovaný, dokonca musel byť zvlášť pri dennodennej toalete pacienta.
Z výsluchu ďalej vyplynulo, že žalobca bol morbídne obézny, mal okolo 160-170 kg, mal nedostatočnú
dychovú funkciu, uviedol, že spával v polosede, nebol schopný ležať rovno. Z výsluchu svedkyne B. O.
P., konziliárnej lekárky rehabilitačnej (odd. LDCH) vyplynulo, že žalobcu videla v poobedných hodinách,

kedy bola prítomná aj jeho dcéra. Všetko jej vysvetlila. Potom pacienta vyšetrovala v horizontálnej
podobe. Žalobca ľahučko hýbal končatinami. Žalobca sám uviedol, že posledných 6 rokov ani nemohol
sedávať, lebo mal obrovské bolesti chrbta. Svedkyňa žalobcu poučila, že sa nesmie hýbať. Mal byť
mesiac v horizontálnej polohe, ale v jeho prípade bola tá horizontálna poloha málo tolerovaná, musel
byť trošku vo zvýšenej polohe. Sám uviedol, že predtým šesť rokov nemohol byť v horizontálnej polohe.

Žalobca mohol pracovať len s rukami. Žalobca málo spolupracoval, bol ubolený, obrovský. Z výsluchu
svedkyne C. J., fyzioterapeutky LDCH vyplynulo, že na druhý deň hospitalizácie ho išla cvičiť s tým,
že pacient jej udával, že aktívne cvičil na oddelení na úrazovom, kde ležal predtým, ktorú skutočnosť
svedkyňa zadokumentovala. Z výsluchu svedkyne B. M. N., primárky rehabilitačného odd. žalovanej
vyplynulo, že počas hospitalizácie na rehabilitácii riešili žalobcove bio-psycho-sociálne potreby, čiže

cvičenie, polohovanie. Na konci hospitalizácie zvládol samostatný sed (oddelenie po LDCH, pred L.).

8. Tunajší súd vykonal vo veci znalecké dokazovanie, z ktorého znaleckého posudku č. 3/2024
znalca B. K. I. Q., J. vyplynulo, že zmena zdravotného stavu žalobcu počas jeho hospitalizácie na
oddelení LDCH u žalovanej popísaná ako dislokácia zlomeného stavca Th 11 s posunom 0,7 cm viedla

k priamemu poraneniu miechy s následnou nekompletnou léziou jej funkcií pod miestom poškodenia.
Takáto dislokácia zlomeného stavca nie je možná ako samovoľná, ale môže vzniknúť navodením
neprimeraného pohybu. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že k vzniku posunu mohlo dôjsť pri
samovoľnom polohovaní pacienta (keď sa do momentu preradenia už sám polohoval na boky), pokuse
posunúť sa vyššie na lôžku, alebo pri asistovanej činnosti pacienta spoločne so zdravotným personálom.

Z predloženej zdravotnej dokumentácie nevyplýva záznam o porušení liečebného režimu. Znalec
zároveň dospel k záveru, že v rámci hospitalizácie žalobcu u žalovanej boli včas a správne vykonané
diagnostické aj terapeutické opatrenia. Na posun zlomeniny môže mať vplyv aj kýchnutie v polohe so
zvýšeným hrudníkom. Tzn. zmena zdravotného stavu u žalobcu počas hospitalizácie u LDCH mohla
nastať bez cudzieho zásahu napríklad vlastným pokusom o zmenu polohy na zlepšenie kvality dýchania.

9. Na pojednávaní konanom dňa 08.08.2024 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhla výsluch znalca. Žalobca sa k navrhovanému výsluchu vyjadril v tom zmysle, že vzhľadom naskutočnosť, že znalec odpovedal na všetky otázky, ktoré mu boli položené dostatočne, nepovažuje
výsluch znalca za potrebný.

10.Súdvovecivykonaldokazovanie,zistilnasledovnýskutkovýstav,naktorýaplikovalzmienenéprávne
ustanovenia.

11. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

13. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

15.Podľa§420aods.2OZ,škodajespôsobenáprevádzkovoučinnosťou,akjespôsobenáa)činnosťou,

ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne
biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác,
ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie
nehnuteľnosti.

16. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

17. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodnˇujú bolesti poškodeného a sťaženie

jeho spoločenského uplatnenia.

18. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak

sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými
postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

19. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon č. 437/2004 Z.z.“), sťaženie spoločenského uplatnenia

je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí

byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti., pričom sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku.

21. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.22. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

23. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

24. Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

25. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 434/2004, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví.

26.Súdmalpovykonanomdokazovanízapreukázané,žežalobcabolvdňa 12.07.2019hospitalizovaný

na traumatologickom oddelení žalovanej po páde z bicykla, ktorý pád nebol spôsobený bezprostredne
predhospitalizácioužalobcu.Zvykonanéhodokazovaniaďalejvyplynulo,žežalobcaboldňa25.07.2019
preložený na oddelenie liečebne dlhodobo chorých žalovanej. V konaní nebolo sporné, že počas
hospitalizácie na oddelení liečebne dlhodobo chorých bolo u žalovaného zistený posun chrbtice v oblasti
fraktúry, na základe čoho bola realizovaná následná operácie chrbtice na traumatologickom oddelení

žalovanej.

27. Žalobca v konaní skutkovo tvrdil, že k zmene zdravotného stavu žalobcu počas jeho hospitalizácie
na oddelení liečebne dlhodobo chorých došlo z dôvodu porušenia právnej povinnosti zdravotníckeho
personálu žalovanej, ktorí žalobcu nesprávne a necitlivo polohovali, čím u žalobcu vznikol nárok na

náhradu škody podľa § 420 občianskeho zákonníka. Okrem toho je žalobca toho názoru, že mu
vzniká nárok na náhradu škody, keď žalobca zodpovedá za zmenu zdravotného stavu z dôvodu, že
k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v dôsledku činnosti, ktorá má prevádzkovú povahu a je teda daná
zodpovednosť žalovanej podľa § 420a občianskeho zákonníka.

28. V konaní bolo sporným, na základe akých skutočností, akého konkrétneho úkonu, či na základe
akej činnosti došlo k zmene zdravotného stavu u žalobcu počas hospitalizácie na oddelení liečebne
dlhodobo chorých (ďalej aj ako „LDCH“) a kto za takúto zmenu zdravotného stavu zodpovedá.
Žalovaná rozporovala tvrdenie žalobcu o nesprávnom polohovaní žalobcu, ktoré podľa žalobcu malo
viesť k poškodeniu jeho zdravotného stavu a namietala akúkoľvek zodpovednosť žalovanej za zmenu

zdravotného stavu u žalobcu, ktorá vyvstala pri hospitalizácii na oddelení liečebne dlhodobo chorých
žalovanej. Žalobca vo svojej záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na
tú skutočnosť, že popretie skutkových tvrdení zo strany žalovanej je nutné v súlade s § 151 ods. 2
CSP považovať za neúčinné, keď žalovaná neuviedla vlastné tvrdenia ohľadom tej skutočnosti, ako
došlo k zmene zdravotného stavu u žalobcu. S uvedeným názorom žalobcu sa súd nestotožňuje.

Žalovaná v priebehu konania rozporovala skutkové tvrdenia žalobcu o jej zodpovednosti za zmenu
zdravotného stavu u žalobcu, v konaní poukázala na tú skutočnosť, že v konaní neboli splnené
podmienky na ustálenie zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu vo forme bolestného u žalobcu.
Žalovaná v konaní účinne poprela tvrdenia žalobcu, keď uviedla vlastné vnímanie zmeny zdravotného
stavu u žalobcu. V zmysle § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania
alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie
neúčinné. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom

v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym,
čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť
skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť
nemôže. V tomto prípade potom nemôže žalobca prenášať svoju zodpovednosť za riadne uvádzanieskutkových tvrdení na protistranu a žiadať od nej, aby objasnila, z akého konkrétneho dôvodu došlo
k zmene zdravotného stavu u žalobcu. Predmetom konania je náhrady škody, ktorá u žalobcu vznikla
a pre úspech v spore musí žalobca preukázať splnenie podmienok na ustálenie zodpovednosti žalovanej

za vzniknutú škodu.

29. Podľa § 420 ods. 1, 2 občianskeho zákonníka platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Predpokladom pre úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 420 občianskeho zákonníka je preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi týmto porušením právnej povinnosti (vo
forme konania, či opomenutia) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda teda musí byť
spôsobená bez pochybností porušením právnej povinnosti, pričom príčinná súvislosť musí byť bezpečne
preukázaná. Žalobca porušenie povinnosti žalovanej ako základného predpokladu pre uplatnenie
nároku na náhradu škody odvíjal od porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti, podľa ktorého poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.
Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne
určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia
stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi
na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi

pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Žalobca na podporu svojich tvrdení o porušení právnej
povinnosti žalovanej, resp. jej zamestnancov, za ktorých žalovaná zodpovednosť nesie, preukazoval
predložením zdravotnej dokumentácie žalobcu, z ktorej vyplýva zmena zdravotného stavu u žalobcu
v priebehu hospitalizácie žalobcu u žalovanej v dňoch 25.09.2019 a 26.09.2019. Žalobca v konaní
tvrdil, že zo strany žalovanej mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, keď zdravotnícky

personál žalovanej vykonával nesprávne polohovanie u žalobcu. V konaní boli vypočuté dve skupiny
svedkov, na jednej strane svedkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že z vyjadrení otca zistila, že pri polohovaní
na oddelení LDCH s ním manipulovali necitlivo a spôsobovali mu bolesti. Svedkyňa, dcéra žalobcu
podľa jej vyjadrenia nebola prítomná žiadneho polohovania, o necitlivom polohovaní má vedomosť
od otca. Do druhej skupiny svedkov je nutné zaradiť svedkov žalovanej, lekárov a rehabilitačných

pracovníkovžalovanej,ktorísapriamo,alebonepriamoúčastnililiečbyžalobcuužalovaného.Zvýsluchu
svedkyne Poradovskej vyplynulo, že žalobca už pri preložení na oddelenie LDCH udával bolesti krížov
vyžarujúce do dolných končatín. Pri príjme bola pri ňom rehabilitačná lekárka, ktorá informovala žalobcu,
jeho dcéru, aj fyzioterapeutku, akým spôsobom je potrebné s pacientom rehabilitovať a manipulovať
s ním. Fyzioterapeutka C. J. potvrdila, že žalobca počas druhého dňa hospitalizácie na oddelení

LDCH uviedol, že aj sám aktívne cvičil, i keď z výsluchu svedka K. L., lekára traumatologického
oddelenia vyplynulo, že žalobca mal nariadený kľudový režim na lôžku. O tom, že sa žalobca nesmie
hýbať bol poučený aj svedkyňou B. M. N., ktorú skutočnosť uviedla vo svojej výpovedi. Z výsluchov
viacerých svedkov žalovanej vyplynulo, že žalobca bol morbídne obézny, dýchavične nedostatočný,
niekoľko rokov pred hospitalizáciou nespával v horizontálnej polohe, ležanie v horizontálnej polohe

mu spôsobovalo dychovú tieseň. To bol aj dôvod, prečo lekár K. L. povolil žalobcovi zvýšenie polohy
na 30 – 40 stupňov na lôžku počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení. Zo zdravotnej
dokumentácie žalobcu vyplynulo, že počas hospitalizácie na oddelení liečebne dlhodobo chorých mal
iba pod hlavou povolený uhol 20 stupňov. V konaní z výsluchu žalobcu, svedka K. L., aj zo zdravotnej
dokumentácie ďalej vyplynulo, že počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení, kedy žalobca

považoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej za dostatočnú, bol polohovaný 2
– 3 osobami. Uvedenú skutočnosť potvrdil pri svojom výsluchu samotný žalobca. Z výsluchu svedkyne
G. J. vyplynulo, že pri hospitalizácii žalobcu na oddelení LDCH na pracovisku pracovala 1 staničná
sestra, 2 sestry a buď 1 alebo 2 sanitárky. Žalobca v konaní sám potvrdil, že aj po hospitalizovaní na
oddelení LDCH bol v prvý deň polohovaný 2 osobami. V konaní nebolo preukázané, ktorý konkrétny

zdravotnícky personál vykonával polohovanie žalovaného a akým spôsobom. Žalobca na preukázanie
uvedených skutočnosti v konaní nenavrhoval vykonať dokazovanie. Dcéra žalobcu pri výsluchu uviedla,
že nebola pri polohovaní priamo prítomná, pričom svedkyňa G. J. uviedla, že zdravotnícky personál
je poučený dennodenne, ako sa má polohovať a manipulovať s pacientom. V predmetnom prípade
mal zdravotnícky personál sťaženú pozíciu z dôvodu extrémnej obezity žalobcu, uvedená skutočnosť

bola zaznamenaná aj v zdravotnej dokumentácii žalobcu (str. 89, 90 znaleckého posudku, poradové
číslo dekurzu: 149, 150, 151). Napriek uvedenému, tzn. opakovanému potvrdzovaniu viacerých
zdravotníckych pracovníkov žalovanej o nie jednoduchej manipulácii so žalobcom z dôvodu morbídnej
obezity v konaní nebolo preukázané, že by k manipulovaniu so žalobcom došlo nesprávnym spôsobom,čo by viedlo ku konaniu non lege artis, ku konaniu v rozpore s vyššie citovaným ustanovením §
4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., kedy by zdravotná starostlivosť nebola žalobcovi poskytovaná
s náležitou odbornou starostlivosťou. Samotný znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že

z predloženej zdravotnej dokumentácie nezistil, že by žalobca postupoval non lege argis. Je pravdou,
že zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec nenašiel v zdravotnej dokumentácii záznam o porušení
liečebného režimu žalobcom, ale zároveň znalec konštatoval, že zmena v zdravotnom stave žalobcu
mohla nastať akýmkoľvek spôsobom, napríklad vlastným pokusom o zmenu polohy na zlepšenie kvality
dýchania či dokonca kýchnutím. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nebol zvyknutý

ležať v horizontálnej polohe, v takej polohe ani nespával (6 rokov predtým), lebo vtedy vzhľadom na
svoju nadváhu nemohol dýchať. Tak, ako uviedol znalec, príčinou vzniku zmeny zdravotného stavu
u žalobcu mohlo byť vzhľadom na veľmi nepriaznivý zdravotný stav žalobcu čokoľvek a to vrátane
konania na strane žalobcu. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, či by žalobca uskutočnil konanie,
ktoré by mu mohlo spôsobiť nepriaznivú zmenu zdravotného stavu, a zároveň z tejto zdravotnej
dokumentácie nevyplýva, že by zdravotnícky personál žalovanej konal takým spôsobom, že by spôsobil

zmenu v jeho zdravotnom stave. Predmetom konania nie je zistenie, na základe akej skutočnosti, či
akou činnosťou (žalobcu či žalovaného) došlo k spôsobeniu zmeny na zdravotnom stave žalobcu,
avšak pre ustálenie zodpovednosti žalovanej za zhoršenie zdravotného stavu žalobcu bolo v konaní
nutné preukázať, že zodpovednosť je na strane žalovanej. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom
nepreukázal, kedy a kto mal zapríčiniť jeho nesprávnu manipuláciu, ktorá nesprávna manipulácia ako

konanie non lege artis by viedlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Žalobca v konaní poukázal
na skutočnosť, že pri polohovaní druhého dňa hospitalizácie na oddelení LDCH bol polohovaný iba
1 pracovníčkou. Polohovanie malo byť necitlivé a nesprávne. V konaní nebolo preukázané, že by
polohovanie vykonávala skutočne len 1 pracovníčka, keď žalobca v konaní nenavrhol vykonať výsluch
osoby, ktorá mu mala takúto necitlivú manipuláciu spôsobiť, keď z výsluchu ďalších svedkov vyplynulo,

že na oddelení sa nachádzalo viacero sestier. Pokiaľ by však aj bolo preukázané, že skutočne došlo
k vykonávaniu polohovania len jednou zdravotníckou pracovníčkou, ktorá vykonávala polohovanie
neodborne, v rozpore s povinnosťou vyplývajúcom z § 3 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. (ktorá
skutočnosť v konaní nebola preukázaná), pre naplnenie zodpovednosti by okrem preukázania porušenia
povinnosti zo strany žalovanej prostredníctvom jej zdravotníckeho personálu muselo byť zo strany

žalobcu preukázané, že tvrdenou necitlivou a neodbornou manipuláciou pri polohovaní bolo žalobcovi
spôsobené poškodenie zdravia, tzn. musela by byť v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti zo strany zdravotníckeho personálu žalovanej a poškodením zdravia u žalobcu,
čo však v konaní preukázané nebolo.

30. Ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, predpokladom zodpovednosti podľa § 420 občianskeho
zákonníka je preukázanie porušenia povinnosti žalovanej, vznik škody (následkov) a príčinná súvislosť
medzi týmto porušením povinnosti a vzniknutým následkom. Súd má za to, že v konaní nebolo
preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, resp. jej zamestnancov, ktoré malo
byť spôsobené neodbornou manipuláciou so žalobcom pri jeho polohovaní. V konaní zároveň

nebolo preukázané, že by akékoľvek konanie žalovanej, resp. jej zamestnancov súviselo so zmenou
zdravotného stavu u žalobcu, tzn. nebolo preukázané, že by zhoršenie zdravotného stavu žalobcu bolo
spôsobné konaním (či už odborným, právnym, alebo neodborným, protiprávnym) žalovanej, resp. jej
zdravotníckeho personálu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca netoleroval horizontálnu
polohu, v ktorej bol počas hospitalizácie na oddelení LDCH na rozdiel od polohy, v ktorej bol počas

hospitalizácie na oddelení traumatológie (na oddelení traumatológie mal povolené zvýšenie polohy
na 30 – 40 stupňov z dôvodu jeho problémov s dýchaním v horizontálnej polohe). Zo znaleckého
posudku vyplynulo, že akákoľvek snaha čo i len o mierny pohyb mohla spôsobiť zhoršenie zdravotného
stavu žalobcu. Pokiaľ potom žalobca v konaní nepreukázal, že konkrétnym neodborne uskutočneným
polohovaním zamestnancov žalovanej došlo k spôsobeniu zhoršenia zdravotného stavu u žalobcu,

nie je možné konštatovať zodpovednosť žalovanej za zhoršenie zdravotného stavu žalobcu podľa §
420 občianskeho zákonníka. Skutkové tvrdenia žalobcu podporené tvrdeniami svedkyne, jeho dcéry,
ktorá iba reprodukovala skutočnosti, ktoré jej uviedol žalobca, neboli v konaní potvrdené relevantnými
dôkaznými prostriedkami. V konaní zo strany žalobcu nebol predložený žiadny dôkaz, z ktorého by
boli preukázané tvrdenia žalobcu o nesprávnom a neodbornom polohovaní zo strany zdravotníckeho

personálu žalovanej, následkom ktorého by bolo zhoršenie zdravotného stavu žalobcu. Ako súd už
uviedol, dcéra žalovaného reprodukovala len tie skutočnosti, ktoré jej žalobca sám uviedol (týkajúce
sa neodborného polohovania), tieto nevnímala sama svojimi zmyslami, nezúčastnila sa polohovania,
ktoré mu podľa žalobcu malo spôsobiť zhoršenie jeho zdravotného stavu. Sporové konanie je konanímkontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky,
musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak
úspešnou byť nemôže. Skutočnosť, že k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v priebehu

hospitalizácie u žalovanej na oddelení LDCH je v konaní nesporná. Avšak pri zdravotnom stave žalobcu,
ktorý vyplýval zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že
na oddelení traumatológie nebolo možné žalobcu ani len operovať vzhľadom na jeho nepriaznivý
zdravotný stav spojený hlavne s jeho morbídnou obezitou, pri nepreukázaní konkrétneho porušenia
povinnosti žalovanej (uskutočnenia liečebného úkonu v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z.z.) nie je

možné ani len konštatovať, že akékoľvek úkony žalovanej viedli k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu.
Zmena zdravotného stavu žalobcu vznikla z už indikovaného neurologického nálezu, ktorá tak, ako to
vyplýva zo znaleckého posudku, vzhľadom na zdravotný stav žalobcu a pridružené okolnosti (extrémna
obezita) mohla nastať kedykoľvek a na základe akejkoľvek (aj zanedbateľnej) príčiny. Súd opätovne
zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané nielen to, že by žalovaná konala protiprávne, ale ani len
to, že by k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu došlo konaním žalovanej, resp. jej zdravotníckeho

personálu. Keď zo znaleckého dokazovania vyslovene vyplynulo, že takáto skutočnosť nevyplýva
z predloženej zdravotnej dokumentácie, pričom samotný zdravotný stav žalobcu mohol indikovať, že
k zhoršeniu zdravotného stavu mohlo dôjsť jeho konaním a to už len samotným kýchnutím. V konaní
produkované skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že u žalovaného muselo dôjsť k neprimeranému násiliu
na chrbticu, kde muselo byt vyvinuté veľké násilie na chrbticu, ktoré spôsobilo zmeny, ktoré viedli k

poškodeniu jednak kostených štruktúr chrbtice a jednak k poškodeniu miechy (č.l. 63 spisu) tak zostali
iba v rovine nepreukázaných tvrdení. Pokiaľ žalobca tvrdí, že u ležiaceho pacienta s kľudom na lôžku
nemôže bez cudzieho zásahu k tak rapídnej úrazovej zmene na chrbtici, tieto skutočnosti boli vyvrátené
znaleckým posudkom vyhotoveným v konaní, keď znalec uviedol, že k takémuto dôsledku mohlo dôjsť
aj „navodením neprimeraného pohybu žalobcu, nakoľko pacient do momentu poradenia sa už sám

polohoval na boky (str. 31 znaleckého posudku), ktorá skutočnosť vyplýva zo zdravotnej dokumentácie
predloženej znalcovi.

31. S poukazom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané splnenie
podmienok pre ustálenie zodpovednosti žalovanej podľa § 420 občianskeho zákonníka.

32. Žalobca v konaní okrem zmieneného porušenia povinnosti zo strany žalovanej a teda naplnenia
predpokladov zodpovednosti podľa § 420 občianskeho zákonníka poukázal na naplnenie predpokladov
zodpovednosti podľa § 420a občianskeho zákonníka. Žalobca je toho názoru, že k poškodeniu
zdravia žalobcu došlo v dôsledku činnosti, ktorá má prevádzkovú povahu a je teda daná objektívna

zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 420a občianskeho zákonníka. V zmysle § 420a ods. 1,
2a) občianskeho zákonníka platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou
činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má
prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. Predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu
tedavtomtoprípadeniejeporušenieprávnejpovinnosti,alezákonomkvalifikovanáskutočnosť(škodová

udalosť),ktorábolapríčinouškodynazdravíalebonamajetku.Toznamená,žepoškodenémupostačuje,
aby preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitou povahou prevádzky bez toho, aby dokazoval konkrétne
porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa. Je teda zrejmé, že pre vznik povinnosti nahradiť škodu
podľa§420aOZmusíísťoškoduspôsobenúprevádzkovoučinnosťou.Súdsasnázoromžalobcuotom,
že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je prevádzkovou činnosťou, nestotožňuje. Podľa názoru súdu,

pokiaľ by bolo v konaní preukázané nesprávne, resp. neodborné polohovanie, jednalo by sa o konanie
non lege artis a nie o vadu spôsobenú povahou prevádzky. K tomu súd uvádza, že podľa jeho názoru sa
nejedná o povahu prevádzky, pretože keby bol aj preukázaný chybný spôsob vykonávania polohovania,
tento chybný spôsob by viedol k vzniku škody a nie samotné vykonávanie prevádzky. Aj podľa ustálenej
rozhodovacej praxe platí, že zodpovednosť prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia za vzniknutú

škodu, ktorá mala príčinu v realizácii samotného zdravotníckeho zákroku, je zodpovednosťou podľa
§ 420 občianskeho zákonníka (R2/87). Rovnaký záver je prijatý aj judikatúrou Najvyššieho súdu ČR,
ktorý v rozhodnutí, sp. zn. 25Cdo 2542/2003, uviedol, že „ak bolo v konaní znaleckým posudkom
preukázané, že príčinou poškodenia zdravia žalobkyne bol lekársky zákrok (obstrek krčnej chrbtice),
ktorý bol žalovaným dňa 2.8.1996 vykonaný technicky nesprávne, potom i za situácie, kedy aplikovaná

látka (mezokain) vyvolala u žalobkyne alergickú reakciu a následnú chemickú myelitidu, nie je možné
dospieť k záveru, že škoda na zdraví bola žalobkyni spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe
použitéholieku(látky),alezodpovednosťžalovanéhozachybnýzákrokjenutnéposudzovaťpodľa§420
OZ, pretože práve chybný spôsob uskutočnenia tohto zákroku žalovaným bol vyvolávajúcim činiteľompoškodenia zdravia žalobkyne“. Súdna prax ďalej dovodila, že „lekársky zákrok je svojou povahou
natoľko špecifickou činnosťou, že by jeho podriadené pod ustanovenie § 420a bolo nevhodné a vo
svojom dôsledku by sa jednalo o objektívnu zodpovednosť za výsledok poskytnutej zdravotníckej služby,

teda zodpovednosť za vyliečenie“ (rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové, sp. zn. 25 Co 167/97).
Podobne, v neskoršom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že vo svojom dôsledku by
šlo o objektívnu zodpovednosť za výsledok poskytnutej zdravotníckej služby, teda zodpovednosť za
vyliečenie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 4758/2008). Nie je možné nevidieť, že asi
každý lekársky zákrok, aj ten zdanlivo jednoduchý, nesie v sebe určitú mieru rizika poškodenia zdravia

či dokonca straty života pacienta. Keby sa zdravotnícky personál vedome vystavoval nebezpečenstvu,
že aj napriek úplne najlepšiemu vykonaniu toho ktorého zákroku (lege artis) bude (on sám alebo
zdravotnícke zariadenie) v prípade následkov na živote či zdraví pacienta zodpovedný podľa § 420a
OZ, malo by to na neho zaiste nežiadúci vplyv. Zároveň prípadná aplikácia § 420a v takomto prípade by
viedla k tomu, že by išlo o objektívnu zodpovednosť za výsledok poskytnutej zdravotníckej služby, teda
zodpovednosť za vyliečenie (rovnako rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 2475/2008). Je teda nutné

konštatovať, že zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu spôsobenú lekárskym zákrokom
je daná v prípade konania non lege artis, podľa § 420 OZ. Súd k tomu nad rámec ešte uvádza, že
i v tomto prípade naplnenia zodpovednosti žalovanej by v konaní bolo nutné bezpečne preukázať
príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou (majúcou pôvod v prevádzke) a následkom v podobe
zhoršenia zdravotného stavu žalovanej.

33. S poukazom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané naplnenie predpokladov zodpovednosti
za škodu podľa § 420 OZ ani podľa § 420a OZ, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný základ nároku (zodpovednosť žalovanej),

súd sa v ďalšom nezaoberal konkrétnymi žalobou uplatnenými nárokmi (ich výškou) v rozsahu
bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

35. Právny zástupca žalovanej na ostatnom pojednávaní navrhol v konaní výsluch znalca, k čomu sa
vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý tento výsluch nepovažoval za potrebný. K tomu súd uvádza, že

sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom žalobcu prezentovaný jeho právnym zástupcom, keď je
súd toho názoru, že výsluch znalca (ktorý v konaní navrhol žalovaný) by bol v konaní (predovšetkým z
hľadiska obrany žalovanej) nadbytočný. Súd nemal za preukázaný nárok žalobcu, žalobca však výsluch
znalca nenavrhol. Zároveň je nutné uviesť, že súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu v tom smere, že
znalecdostatočnýmspôsobomodpovedalnastranamiprezentovanéotázky,pretojehovýsluchbyviedol

len k navyšovaniu trov konania a bol by v konaní nadbytočný. O to viac, keď výsluch nenavrhol žalobca,
ale žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, pričom žalobca sa k návrhu na výsluch znalca nepripojil.

36. Súd na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS

SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

40. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, preto bola žalovaná v konaní v plnom

rozsahu úspešná. S poukazom na uvedené skutočnosti, podľa zásady úspechu vznikol žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto
rozsudku.41. Dôvodová správa k citovanému zákonnému ustanoveniu (§ 259 CSP) uvádza, že predmetné
zákonné ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Štát sa tak stáva subjektom, ktorému
v konaní vznikli preukázané a účelne vynaložené výdavky, na ktorých náhradu má nárok voči stranám

sporu, a to podľa pomeru ich neúspechu v konaní. Nakoľko v konaní bola v plnom rozsahu úspešná
žalovaná, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, vznikol štátu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči v konaní neúspešnému žalobcovi.

42. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník, samostatným

rozhodnutím v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).