Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200170
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5724200170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX, D. E., F. A., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom
so sídlom Holubyho 51, 036 01, Martin, IČO: 42 058 945, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85, Bratislava,
IČO: 00 166 481, v konaní o zaplatenie 369,02 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 369,02 € spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne
z tejto sumy od 21.12.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.1.2024 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci vo výške 369,02 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 21.12.2023 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 25.1.2022 vydal vyšetrovateľ policajného zboru
(OKP OR PZ Martin) uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, ktorým mu vzniesol
obvinenie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. (sp. zn.: ČVS:ORP-665/1-VYS-
MT-2021).Odzačiatkužalobcaposkytovalpolíciimaximálnusúčinnosť,novinuodmietal.Jepravdou,že
proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, no predpokladal,
že to dokáže vysvetliť aj bez obhajcu a situáciu komplikovalo aj to, že je štátny príslušník ČR.

3. Napriek výpovedi žalobcu a súčinnosti, bola na neho zo strany dozorujúceho prokurátora Okresnej
prokuratúry Martin podaná na Okresný súd Martin obžaloba (sp. zn.: 2 Pv 63/22/5506-8 zo dňa
19.4.2022). Konanie na Okresnom súde Martin sa viedlo pod sp. zn. 1T/22/2022. Po doručení trestného
rozkazu sa žalobca skontaktoval s obhajcom, ten mu pripravil (ešte v mene žalobcu) odpor a následne
ho žalobca splnomocnil na jeho obhajobu. Keď človek uvidí v rukách rozhodnutie o vine za niečo, čo
neurobil, voľba obhajcu sa stáva nevyhnutnosťou. Okresný súd Martin žalobcu po dvoch termínoch

hlavného pojednávania oslobodil spod podanej obžaloby (rozsudkom zo dňa 13.6.2023). Oslobodzujúci
rozsudok nadobudol právoplatnosť po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania.4. Zvolený obhajca doručil žalobcovi vyúčtovanie trov obhajoby, z ktorého vyplýva, že za jeho obhajobu
zaplatilcelkovosumu369,02€(vdvochsplátkach).Zaplatenímtrovobhajobyvzniklažalobcoviskutočná
škoda (§ 17 ods. 1 Zákona NR SR č. 514/2003 Z. z. v aktuálnom znení (ďalej len Zákon), ako skutočný

reálny úbytok na majetku žalobcu. Táto skutočná škoda mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s
uznesením o vznesení obvinenia, ktoré je v zmysle konštantnej judikatúry, no v danom prípade i podľa
zdravého rozumu, nezákonným rozhodnutím. Účelne vynaložené trovy obhajoby v sume 329,02 €
predstavujú túto skutočnú škodu.

5. Nárok na náhradu tejto škody žalobca predbežne prerokoval so žalovanou na základe jeho podania
zo dňa 13.10.2023. Dňa 21.12.2023 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené oznámenie o
neuspokojení nároku. Z odôvodnenia tohto oznámenia je zrejmé, že žalovaná tvrdí, že žalobca
nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre uspokojenie uplatneného nároku – nepodal riadny opravný
prostriedok (sťažnosť) v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona. Pre úplnosť žalobca uviedol, že nič
z vyššie uvedených skutkových tvrdení žalovaná nerozporovala.

6. Vo vzťahu k tomuto názoru žalovanej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.10.2022 sp. zn. 1VCdo/2/2022 (ide o rozhodnutie veľkého senátu s účinkami v
zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 C.s.p.), v zmysle ktorého sa „splnenie podmienky podať riadny opravný
prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v
trestnom konaní oslobodený.“ (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
č. 5/2022).

7. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že všetky podmienky pre priznanie uplatneného nároku

spĺňa. Žalovaná je s plnením uplatneného nároku od 21.12.2023 v omeškaní (§ 16 ods. 4 Zákona).

8. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil vyúčtovanie trov obhajoby zo dňa 11.9.2023,
dôkaz o zaplatení trov obhajoby obhajcovi žalobcom – detail pohybu na účte obhajcu žalobcu, list
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 3.10.2023, ktorým žalobca vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre SR

navrhol predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odpoveď Generálnej prokuratúry SR zo dňa
21.12.2023aprehľadovývojiúrokovýchsadziebEurópskejcentrálnejbanky.Súčasnežalobcanadôkaz
svojich tvrdení navrhol pripojiť a oboznámiť sa so spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/22/2022.

9. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

10. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát listom z 27.2.2024, z ktorého vyplynulo, že nárok žalobcu
uplatnený žalobou neuznáva.

11. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že za nezákonné rozhodnutie označuje žalobca uznesenie

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Martin o vznesení obvinenia sp.
zn. ČVS: ORP-665/1-VYS-MT-2021 zo dňa 25.1.2022 a napriek tomu, že žalobca proti uzneseniu o
vznesení obvinenia sťažnosť nepodal, má za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre priznanie
nároku na náhradu škody v uplatnenej výške a to s poukazom na výsledok trestného konania, ktoré sa
neskončilo oslobodením spod obžaloby. Žalovaná poukázala na ust. § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.

z. a na ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona. Uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi
osobne krátkou cestou doručené 26.1.2022 pred výsluchom v procesnom postavení obvineného
a obsahovalo riadne a správne poučenie o opravnom prostriedku, ktorým bola sťažnosť. Znenie ust.
§ 6 ods. 2 druhá veta Zákona č. 514/2003 Z.z. pripúšťa existenciu výnimky, kedy orgán rozhodujúci o
zodpovednostnom nároku môže upustiť od splnenia zákonnej podmienky, podania riadneho opravného

prostriedku. Musí však ísť o dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorého existencia spôsobila, že žalobca
riadny opravný prostriedok nepodal, hoci takýto zámer mal. Konaniu o zodpovednostnom nároku
musí predchádzať konanie sledujúce zistenie nezákonnosti a v tejto súvislosti zmena, alebo zrušenie
nezákonného rozhodnutia. Žalobca potom, čo mu bolo uznesenie o vznesení obvinenia riadne doručené
a obsahovalo riadne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, sťažnosť nepodal. Nepreukázal

súčasne existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré mu v tom bránili. Priznanie nároku na
náhraduškodyniejepodmienenéúspešnosťou,resp.neúspešnosťoupodanéhoopravnéhoprostriedku.
Zákon však podmieňuje vznik nároku na náhradu škody využitím opravného prostriedku bez ohľadu na
to, ako bolo o ňom rozhodnuté. A keďže v danom prípade nie je splnená zákonná podmienka podaniaopravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu v zmysle § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona,
žaloba žalobcu nie je dôvodná. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30.3.2023 sp. zn. 7Cdo/78/2022.

12. Na uvedené reagoval žalobca replikou zo dňa 5.3.2024, z ktorej vyplynulo, že v prípade
žalovanej ide o argumentáciu, ktorý nerešpektuje závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu
Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, na ktorý žalobca poukazoval v žalobe. Žalovaná síce
poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré je síce neskoršieho dáta, nie je však rozhodnutím

v porovnateľnej veci, čo preukazuje najmä odsek 16 odôvodnenia rozhodnutia, na ktoré žalovaná
poukazuje.To,ženejdeoporovnateľnesúdenéveci,vyplývapodľanázoružalobcuajzobsahutrestného
spisu Okresného súdu Martin, s ktorým mal súd na pojednávaní oboznámiť.

13. Žalovaná následne reagovala duplikou, z ktorej vyplynulo, že na svojom pôvodnom písomnom
vyjadrení k žalobe zotrváva.

14. Na nariadenom pojednávaní obidve procesné strany zotrvali na svojich stanoviskách.

15. Súd na pojednávaní dňa 24.4.2024 prečítal listiny, ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu
a oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/22/2022.

16. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

17. Z pripojeného trestného spisu súd zistil, že dňa 30.9.2021 G. H., bývalá priateľka žalobcu, podala na
Obvodnom oddelení policajného zboru Martin – Východ v Martine trestné oznámenie pre skutok, ktorého

sa mal žalobca dopustiť a totiž, že jej dňa 5.7.2021 v ranných hodinách odcudzil jej osobné motorové
vozidla Škoda Rapid Style 1.2. EVČ: E..

18. Uznesením vyšetrovateľa policajného zboru ČVS: ORP–665/1-VYS-MT-2021 zo dňa 9.11.2021
bola vec na základe podozrenia zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2

písm. a) Tr. zákona vedená na základe vyššie uvádzaného trestného oznámenia odmietnutá, nakoľko
podľa vyšetrenia nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr.
poriadku. Na základe sťažnosti G. H. prokurátor Okresnej prokuratúry Martin listom z 13.12.2021 vrátil
spisový materiál pre formálne nedostatky vyšetrovateľovi bez rozhodnutia o sťažnosti a uznesením
zo dňa 15.12.2021 ČVS: ORP-665/1-VYS-MT-2021 vyšetrovateľ policajného zboru uznesenie ČVS:

ORP-665/1-VYS-MT-2021 zo dňa 9.11.2021 zrušil v celom rozsahu. Opatrením prokurátora 1Pn
550/21/5506-7 zo dňa 10.1.2022 bolo nariadené vykonať vo veci vyšetrovanie a uznesením sp. zn.
ČVS: ORP-665/1-VYS-MT-2021 zo dňa 25.1.2022 začalo trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie
žalobcovi pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 125 ods. 1
Tr. zákona a to pre skutok zo dňa 5.7.2020, kedy mal z garáže rodinného domu užívaného spoločne

s jeho bývalou družkou G. H. odcudziť vyššie uvádzané motorové vozidlo. Toto uznesenie bolo žalobcovi
doručené 26.1.2022 a to krátko pred jeho výsluchom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru
v Martine, odbor kriminálnej polície dňa 26.1.2022. Už zo zápisnice o výsluchu žalobcu v procesnej
pozícii obvineného vyplýva, že skutkové tvrdenia v uznesení o vznesení obvinenia popiera a síce priznal,
že motorové vozidlo dňa 5.7.2020 zobral a to z toho dôvodu, lebo mu to dovolila jeho bývalá partnerka G.

H., ktorá mu dala kľúče od auta, otvorila mu elektrickú garáž a následne aj elektrickú bránu a povedala
mu, aby si auto zobral a odišiel preč.

19. Nesporné medzi stranami sporu bolo (ale nakoniec to vyplynulo aj z trestného spisu), že žalovaný
nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia napriek tomu, že z jeho výsluchu vyplýva,

že sa s ním oboznámil a že mu porozumel. Uznesenie obsahovalo správne poučenie o opravnom
prostriedku. Z doručeniek pripojených v trestnom spise je zrejmé, že žalobca sa v roku 2022, keď
bolo vedené voči nemu spomínané trestné stíhanie, zdržiaval v Českej republike v obci Lučina. Na
spise je pripojené aj uznesenie vyšetrovateľa z inej trestnej veci, ktorá bola voči žalobcovi vedená
na základe trestného oznámenia jeho bývalej družky G. H. a totiž uznesenie ČVS: ORP-472/1-VYS-

MT-2020 zo dňa 30.6.2021, ktorým bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže
v spolupáchateľstve, ktorého sa mal dopustiť žalobca spolu s ďalšou osobou dňa 16.7.2020, keď mal
z priestoru rodinného domu G. H. v I. odcudziť rôzne veci, okrem iného aj sadu zimných kolies nezistenej
značky, doklady k osobnému motorovému vozidlu uvedenému vyššie, doklad o platnej STK, emisnejkontrole, poistné zmluvy k motorovému vozidlu a podobne. Trestné stíhanie bolo zastavené pretože po
vykonanom dokazovaní vyšetrovateľ zistil, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. To uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.8.2021. Teda niekoľko mesiacov predtým ako žalobcovi

bolo v januári 2022 vznesené obvinenie pre samotnú krádež motorového vozidla. Z trestného spisu
vyplýva,žesťažnosťktorúpodalapoškodenáG.H.vočivyššie uvádzanémuuzneseniu,bolauznesením
prokurátora Okresnej prokuratúry Martin dňa 13.8.2021 zamietnutá.

20. Prípravné konanie bolo potom ukončené návrhom na podanie obžaloby z 12.4.2022. Dňa 5.4.2022

sa žalobca riadne oboznámil s výsledkami prípravného konania.

21. Dňa 20.4.2022 došlo k podaniu obžaloby na Okresný súd Martin na žalobcu pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre skutok z 5.7.2020, keď mal svojej bývalej – družke odcudziť
vyššie uvádzané motorové vozidlo. Okresný súd Martin najskôr rozhodol vydaním trestného rozkazu
z 9.5.2022, voči ktorému už žalobca podal odpor a žiadal, aby svedkovia uvádzaní v obžalobe boli

vypočutí pred súdom a žiadal aj o pripojenie vyšetrovacieho spisu z Okresného riaditeľstva policajného
zboru Martin ČVS:
ORP-472/1-VYS-MT-2021. Dňa 27.10.2022 žalobca udelil plnomocenstvo JUDr. Vladimírovi Kašubovi
PhD. advokátovi, Holubyho 51, Martin, aby ho v trestnej veci, ktorá mala sp. zn. 1T/22/2022 obhajoval.
Podľa úradného záznamu v trestnom spisu JUDr. Vladimír Kašuba nahliadol dňa 3.11.2020 v čase o 9.45

hod. do 10.30 hod. do trestného spisu. Dňa 9.11.2022 bolo vo veci vykonané prvé hlavné pojednávanie,
ktoré trvalo od 9.00 – 12.05 hod. a ktorého sa zúčastnil Následne bolo pojednávanie odročené a ďalšie
hlavné pojednávanie vo veci bolo potom vykonané 13.6.2022 v čase od 12.20 hod. až do 14.40 hod.
a opätovne sa ho zúčastnil žalobca a aj jeho obhajca JUDr. Vladimír Kašuba. Na tomto pojednávaní bol
vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalobca podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku. oslobodený spod obžaloby

pre skutok, ktorého sa dopustil dňa 5.7.2020, pretože tento skutok nebol trestným činom. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2023 a prokurátor proti nemu odvolanie nepodal.

22. Listinami, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, potom súd zistil, že obhajca žalobcu listom
z 11.9.2023 vyúčtoval žalobcovi trovy obhajoby za úkony z 27.10.2022 – prevzatie a príprava obhajoby,

udelenie plnej moci a za účasť na dvoch pojednávaniach dňa 9.11.2022 a 13.6.2023 (viď č.l. 6) spolu
vo výške 369,29 €. Výška trov obhajoby, teda škody, ktorá vznikla žalobcovi, medzi stranami sporu
sporná nebola. žalobca trovy obhajoby zaplatil svojmu obhajcovi v dvoch splátkach a zo dňa 18.11.2022
mu zaplatil sumu 268 € a dňa 16.6.2023 mu zaplatil sumu 101,02 €. Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu listom z 3.10.2023, adresovaným Generálnej prokuratúre SR, navrhol predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 369,02 € s odôvodnením, že je to skutočná škoda,
ktorá mu bola spôsobená nezákonným trestným stíhaním v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
uznesenia o vznesení obvinenia vo veci ČVS: ORP-665/1-VYS-MT-2021. K tomuto listu žalobca pripojil
plnomocenstvo svojho právneho zástupcu, vyúčtovanie trov obhajoby a prvú a druhú platbu trov
obhajoby. Listom z 21.12.2023 Generálna prokuratúra SR odpovedala žalobcovi, že jeho nárok nebude

ani len čiastočne uspokojený, nakoľko neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie nároku
poškodeného na náhradu škody. Tento postup Generálna prokuratúra odôvodnila tou skutočnosťou,
že žalobca nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo doručené krátko pred jeho
výsluchom dňa 26.1.2022 sťažnosť napriek tomu, že bol o takejto možnosti podať takýto opravný
prostriedok riadne a správne poučený a žalobca nepreukázal také dôvody, pre ktoré by bolo možné

považovať ho za prípad hodný osobitného zreteľa, pre ktorý splnenie podmienky podania opravného
prostriedku by sa nevyžadovalo.

23. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
dôvodná. Podľa súdu je nesporné, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je orgán, ktorý koná

v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

24. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

a ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní, alebo v správnom konaní.

25. Odkaz na orgán podľa osobitného predpisu uvádza § 38 Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.26. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

27. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
mal účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

28. V zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ak tento zákon neustanovuje inak, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

29. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

30.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4 a 11.

31. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody,
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

32. V prejednávanej veci bolo sporné, či žalobca má právo na náhradu škody, ktorá mi vznikla trovami
obhajoby na základe uznesenia o vznesení obvinenia a ďalej vedeného trestného konania, ktoré
sa ukázalo v konečnom dôsledku ako nezákonné, ak žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia
nepodal sťažnosť, teda riadny opravný prostriedok. Žalobca dôvodil v žalobe tou skutočnosťou, že aj
iné proti nemu trestné konania, v ktorých figuroval, ukázali sa ako nedôvodné a z toho dôvodu podaní

sťažnosti v podstate nepripisoval význam. Takýto názor, resp. záver žalobcu vo vzťahu k účinnosti, alebo
neúčinnosti podanej sťažnosti, čiastočne odôvodňuje aj fakt, že na začiatku trestného konania bolo
trestné oznámenie jeho bývalej partnerky odmietnuté a až neskôr sa voči nemu začalo trestné stíhanie
a bolo vznesené obvinenie a to dokonca v čase, keď už iné konanie, ktoré začalo rovnako na základe
trestného oznámenia jeho bývalej partnerky, voči nemu bolo právoplatne zastavené (sp. zn. ČVS:

ORP-472/1-VYS-MT-2020). Žalobca pritom spáchanie trestného činu, resp. toho, že by sa mal úmysel
dopustiť trestného činu krádeže dňa 5.7.2020, dôsledne v priebehu celého trestného konania popieral.

33. Je síce pravdou, že podaním sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia môže obvinený
uvedením nejakých novších skutočností podrobiť konanie voči nemu prokurátorskému prieskumu a v

prípade uvedenia zásadných skutočností dosiahnuť aj zrušenie napadnutého uznesenia o vznesení
obvinenia, avšak podľa presvedčenia súdu o takýto prípad v prípade žalobcu nešlo. Pokiaľ žalovaná
strana argumentovala právnym názorom, ktorý bol vyslovený uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.3.2023, tak v tomto prípade šlo o odlišný prípad, než bol prípad
v prejednávanej veci. Vo veci 7Cdo/78/2022 bolo podstatou trestného stíhania žalobcu dôvodné

podozrenie, že 24.8.2012 viedol motorové vozidlo, hoci bol rozhodnutím o priestupku, vydaným OR
PZ, Okresný dopravný inšpektorát, Lipt. E., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2012, potrestaný
trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov. Žalobca bol nakoniec ale
oslobodený spod obžaloby pre trestný čin, keďže vykonateľnosť označeného rozhodnutia dopravnéhoinšpektorátu bola na základe žiadosti samotného žalobcu ku dňu 24.8.2012 odložená, teda rozhodnutie,
ktorým bol žalobcovi uložený trest zákazu činnosti, nebolo vykonateľné. V tomto prípade však žalobca
sťažnosť nepodal, hoci v nej mohol uviesť právne zásadnú skutočnosť, ktorá by mala určite za následok

s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia a zastavenie
trestného stíhania. Predmetná sťažnosť by totiž v tomto prípade predstavovala efektívny opravný
prostriedok.

34. V prejednávanej veci tak tomu nebolo. Žalobca na svoju obranu by nemohol ani v podanej

sťažnosti uviesť nič iné, než tvrdil pri svojom samotnom výsluchu 26.1.2022 a totiž, že sa krádeže
motorového vozidla svojej bývalej družky nedopustil. Trestné konanie voči žalobcovi však naďalej
pokračovalo a to napriek tomu, že vyšetrovateľ mal vedomosť o pripojenom uznesení z konania, ktoré
bezprostrednesoskutkomz5.7.2020súviseloatotižuznesenímsp.zn.ČVS:ORP-472/1-VYS-MT-2020
zo dňa 30.6.2021. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že 16.7.2020, keď si žalobca prišiel pre
svoje veci do spoločného obydlia, došlo k incidentu, na miesto boli privolaní policajti, pričom stretnutia

sa zúčastňovala aj jeho bývalá družka G. H., ktorá pred privolanými policajtmi v žiadnom prípade
nenamietala odcudzenie motorového vozidla.

35. V čase vznesenia obvinenia žalobcovi dňa 26.1.2022 polícia a vyšetrovateľ úplne ignorovali výsledky
vyššie uvádzaného konania a preto je ťažko predstaviteľné, že by podaná sťažnosť žalobcu mohla

nejakým spôsobom zvrátiť rozbehnuté trestné stíhanie proti nemu.

36. Za takýchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že na prípad žalobcu v súvislosti s výkladom
ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. je nutné prihliadať cez názor najvyššej súdnej autority
a totiž cez rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR – rozsudok

1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022.

37. V tomto rozhodnutí Veľký senát Najvyššieho súdu SR uviedol, že:

38. „Podľa doslovného výkladu príslušných ustanovení zákona možno právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola
škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a súčasne
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Avšak sumarizujúc
vyššie uvedené právne východiská, zohľadniac predovšetkým skutočnosť, že ide o špecifický prípad

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, že zákon č. 514/2003
Z. z. výslovne neupravuje právo na náhradu škody v prípade trestného stíhania a so zreteľom na to, že
podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných
v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného konania, niet pochýb
o tom, že zmyslu a účelu ustanovenia § 6 ods. 1 v spojení s ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z.

zodpovedá taká interpretácia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o
vznesení obvinenia na základe podaného riadneho opravného prostriedku podľa osobitných predpisov
(sťažnosť podľa Trestného poriadku), má aj oslobodzujúci rozsudok vydaný z dôvodu, že sa nepotvrdil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.“

39. Týmto spôsobom dochádza k rozporu znenia so zmyslom a účelom príslušných ustanovení zákona,
o ktorých jednoznačnosti na podklade doposiaľ uvedeného (body 16. až 22.) v okolnostiach konkrétnej
veci niet pochybností, na základe čoho bolo plne opodstatnené, aby veľký senát občianskoprávneho
kolégia najvyššieho súdu uprednostnil výklad e ratione legis ustanovenia § 6 ods. 2 veta prvá zákona č.
514/2003 Z. z. pred jeho doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

40. Dôsledkom tejto interpretácie je potom záver vyslovený v tretej výrokovej vete rozsudku veľkého
senátu, že splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa
nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.

41. Vychádzajúc z tohto právneho názoru najvyššej súdnej autority súd dospel k presvedčeniu, že
uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi bolo nezákonným rozhodnutím a súčasne keďže žalobca
bol spod obžaloby v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Martin oslobodený, splneniepodmienky podať riadny opravný prostriedok podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa voči nemu
nevyžaduje. Súd preto v rozsudku konštatuje, že žalobca má proti žalovanej právo na náhradu škody,
ktorá mu bola spôsobená v dôsledku vyššie uvádzaného uznesenia o vznesení obvinenia a následného

trestného konania vedeného na základe tohto uznesenia v konaní pred súdom trovami jeho obhajoby.

42. Výška trov obhajoby rozporovaná nebola a preto ju súd aj vzhľadom na zistený skutkový stav
vyplývajúci z trestného spisu považoval za nespornú. Súd preto žalobou uplatnený nárok žalobcovi
priznal, pokiaľ ide o istinu.

43. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten nachádza základnú právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč.
zákonníka, pričom výšku z úrokov z omeškania upravuje ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObč.zákonníka.Výškaúrokovzomeškaniajeo5%-uálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 21.12.2023 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky vo výške 4,50 % ročne.

44. Žalobca konštatoval, že žalovaná sa dostala do omeškania dňom 21.12.2023, pričom vychádzal
z listu žalovanej z 21.12.2023, ktorým žalovaná žalobcovi oznámila, že jeho nárok na náhradu škody
neuspokojí. V zmysle ust. § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. lehota omeškania začala plynúť žalovanej

dňom oznámenia, že nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojí. Keďže podľa presvedčenia súdu aj
nárok žalobcu na úroky z omeškania tak, ako bol uplatnený, zodpovedal vyššie citovaným zákonným
ustanoveniam a aj zistenému skutkovému stavu nebol dôvod ani v tejto časti žalobe nevyhovieť.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. (Zákon č. 160/2015 Z.z.) a žalobcovi,

ktorý bol plne úspešný, priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.