Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/814/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120298751
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120298751.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnomkonaníoprávnenéhoPlatiťsaoplatís.r.o.,sosídlomMostová
2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO 45 684 618, právne zastúpený Beňo & partners
advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomNámestiesvätéhoEgídia40/93,05801Poprad,IČO44250029,
proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. X, XXX XX B. C., o vymoženie 146,90 eur s prísl.,
vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom so

sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 127EX 281/20, o námietkach oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 127EX 281/20 zo dňa
30.05.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad
Hronom z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 13.05.2020 domáhal od
povinného vymoženia 146,90 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu
Okresného súdu Lučenec, č.k. 17Csp/272/2017-32 zo dňa 15.11.2017. Exekučný súd dňa 28.05.2020
vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/814/2020, ktorým poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1
Exekučného poriadku začala dňa 29.05.2020, kedy bolo poverenie doručené do elektronickej schránky

súdneho exekútora.

2. Súdny exekútor dňa 30.05.2025 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

3. Proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie oprávnený v zákonnej lehote podal
námietky, pričom namieta, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný
skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal
aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie

osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce
v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,
že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý
je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí

mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v
hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Citujúc ust. §115 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávnený ďalej uviedol, že v správach súdneho exekútora
rovnako nie je uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40
Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku,

o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti,
použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy
exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané
alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu
Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať,

že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k
zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až
j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších

vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na
uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené
podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu

neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto žiada, aby súd podaným námietkam
vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči
povinnému.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že z poslednej lustrácie Sociálnej
poisťovne zo dňa 03.05.2025 vyplýva, že povinný bol v Sociálnej poisťovni naposledy vedený
03.04.2018. Ďalej vykonával priebežné lustrácie a to zo dňa 01.02.2025, 02.11.2024, 03.08.2024,
04.05.2024, 03.02.2024, 09.10.2023, 12.07.2023, 03.01.2023, 28.11.2022, 21.06.2022, 16.03.2022,
16.01.2022, 16.09.2021, 08.04.2021, 08.12.2020. Posledná evidencia v Sociálnej poisťovni do

03.04.2018. Lustráciou v zdravotných poisťovniach povinný nemá evidovanú kategóriu. Lustráciou
bánk zistený účet v A. D., na ktorom boli zostatky -1.284,79 eur a -1.278,13 eur, dňa 08.10.2020
vydaný exekučný príkaz, neboli pripísané žiadne finančné prostriedky. Následnou lustráciou už nemá
evidované žiadne účty. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Povinný sa na adrese trvalého
pobytu nenachádza, nepodarilo sa doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, preto bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku a na úradnej tabuli súdu. K námietkam oprávneného súdny exekútor uviedol,
že Exekučný poriadok v § 61n upravuje dôvody zastavenia exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v
prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a
výzvu na úhradu trov exekútora. Z dikcie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súčasne vyplýva,
že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá

alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane
niektorý z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie
o zastavení exekúcie vydať. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia,
keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Účelom tohto dôvodu zastavenia exekúcie
je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné
skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení
jeho pohľadávky totiž nie je možné považovať za „večné“, a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity
povinných osôb. Je však potrebné zdôrazniť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku,

ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť (nemajetnosť z
pohľadu konkrétneho exekučného konania) a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, či
jeho absolútna nemajetnosť. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí 5-ročnej doby od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol
zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie

o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na
základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetenciesúdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného
poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí

exekútortak,abybolprimeranývymáhanejpovinnostiaabyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinného
zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Zároveň uviedol, že oprávnený bol v zmysle § 59 ods.
3 a 5 pravidelne informovaný o stave exekúcie. Na záver súdny exekútor poznamenal, že zastavenie
exekúcie z dôvodu tzv. nemajetnosti upovedomením o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku má povahu iba procesného rozhodnutia, nezakladá prekážku rozhodnutej veci

(prekážku res iudicata) a oprávnenému nič nebráni v budúcnosti podať opätovný návrh na vykonanie
exekúcie, ak povinný nadobudne majetok alebo príjmy, ktoré bude možné exekvovať.

5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do

piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

6.Podľa§61nods.3Exekučnéhoporiadkuakjedôvodnazastavenieexekúcievcelosti,vupovedomení
o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov

(§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov
doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané
alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané,
právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

9. Podľa § 61n ods. 7 Exekučného poriadku lehoty podľa odseku 1 písm. c) a d) sa predlžujú o dobu
odkladu exekúcie.

10. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do

rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní
všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod
zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali
exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný

majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho
zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Tak, ako to
uviedol aj súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie, z dikcie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí
súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením

„súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom
takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných
konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný
nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Vo

väzbe na uvedené exekučný súd ako irelevantnú vyhodnotil námietku oprávneného o tom, že nie je
možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej
pohľadávky.11. Súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a
teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu
a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok
povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností
povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok

povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného
registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých
sú vedené záznamy o majetku povinného.

12. Za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, keď v posudzovanej
veci exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou, exekučný súd sa

oboznámil s obsahom exekučného spisu a súdnym exekútorom predloženými lustráciami majetku
povinného a konštatuje, že súdny exekútor v priebehu exekúcie hromadnou elektronickou lustráciou
zisťoval, či povinný je evidovaný ako majiteľ účtu vedeného v banke, resp. v pobočke zahraničnej banky
so sídlom na území SR. Z výsledkov lustrácií bolo zistené, že povinný má zriadený účet v jednom
peňažnom ústave (A., E.D.). Súdny exekútor vzhľadom na uvedené zistenia dňa 28.10.2020 vydal

Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak tento spôsob
vykonania exekúcie zostal bezvýsledný. Vo väzbe na uvedené exekučný súd uvádza, že pre úspešnosť
vykonania exekúcie týmto spôsobom je rozhodujúci nielen disponibilný zostatok na tomto účte, ale aj
výška nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy alebo z iných
príjmov (§ 70 Exekučného poriadku), ak má povinný mzdu zasielanú na účet v banke a zároveň aj

na sumu stanovenú zákonom, ktorá exekúcii nepodlieha (§ 104 Exekučného poriadku). Exekučný súd
pre úplnosť uvádza, že na predmetnom účte bol mínusový disponibilný zostatok. Z výsledkov lustrácií
v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR, konkrétne v evidencii vozidiel vyplýva, že povinný
nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. K pozitívnym zisteniam v súvislosti s majetkom
povinného nedošlo ani lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne. Z výsledkov pravidelne vykonávaných

lustráciíbolozistené,žepovinnýniejezamestnanýazároveňniejepoberateľomdôchodkovej,úrazovej,
nemocenskej dávky, ako aj dávky v nezamestnanosti. Lustráciou v katastri nehnuteľností nebolo
zistené vlastníctvo povinného k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností. V nadväznosti
na uvedené možno uzavrieť, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré lustrácie za účelom
zistenia majetku povinného, avšak ich výsledky neviedli k zisteniu, že povinný vlastní majetok, resp. má

príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

13. Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádza, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať,
že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom

obydlí, exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak
dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať.
Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana,
ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany,

táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený
však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd
mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len
tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych
príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní

relevantným spôsobom preukázané.

14. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom jezefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť
efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému
za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti

povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť
preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.
Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane
povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci

exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať
povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,
nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na
lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme

peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti
a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

15. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý
možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek
majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je
postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného
konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje

zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí,
nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.

16. Po posúdení námietok oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdnyexekútorpostupovalzákonnýmspôsobom,keďvydalupovedomenie
o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov
nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na
úhradu trov exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n

ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.