Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118208850
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1118208850.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci navrhovateľky, manželky (matky
maloletého): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr.
Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom Klincová 35, Bratislava, a manžela navrhovateľky (otca
maloletého): A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, E., zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Michaela

Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: H. C., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II,
č.k. B1-3P/66/2018-1992 zo dňa 18. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V., VI. a v závislom výroku VIIr u š í

a vec v r a c i a súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I manželstvo A. F. C., narodeného X.X.XXXX
a A. B. C., G. I., narodenej XX.X.XXXX, uzavreté 14.6.2014 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Bratislava - Petržalka vo zväzku 23, ročník 2014, strana 139, poradové číslo 123
rozviedol, výrokom II. maloletého H. C., narodeného X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky

s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, výrokom III.
upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým na čas po rozvode
manželstva nasledovne: - každý párny týždeň od utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 9:00 hod., - každý
nepárnytýždeňodpiatkaod15:00hod.donedele19:00hod.,-počasjarnýchprázdninkaždéhopárneho
kalendárneho roka od soboty predchádzajúcej prázdninám od 9:00 hod. do nedele pred skončením
prázdnin do 19:00 hod., - počas Veľkonočných prázdnin každého nepárneho kalendárneho roka od

Zeleného štvrtka od 8:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod., - počas letných prázdnin
každého kalendárneho roka od 1.7. od 19:00 hod. do 14.7. do 19:00 hod. a od 1.8. od 19:00 hod. do
15.8. do 19:00 hod., - počas zimných prázdnin každého nepárneho kalendárneho roka od 23.12. od
8:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a v nasledujúcom párnom kalendárnom roku od 02.01. od 10:00 hod.
do 06.01. do 19:00 hod. a v párnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do nasledujúceho nepárneho roka
do 2.1. do 10:00 hod., miestom prevzatia maloletého je počas školských dní školské zariadenie, ktoré

maloletý navštevuje, v prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom prevzatia bydlisko
matky, otec maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska, matka maloletého riadne pripraví na styk
s otcom, výrokom IV. otca zaviazal na čas po rozvode manželstva povinnosťou prispievať na výživu
maloletého sumou 500 eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, výrokom V. zamietol návrh matky na schválenie rodičovskej dohody, v časti určenia
styku otca s maloletým a v prevyšujúcej časti na určenie výživného na maloletého na čas po rozvode,

výrokom VI. zamietol návrh otca na určenie výživného na maloletého na čas po rozvode a výrokom VII.
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 18, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 5, § 25 ods.
1, 2, 4, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3

z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že úprava výkonu rodičovských
práva a povinností bola upravená neodkladným opatrením - uznesením Krajského súd v Bratislave č. k.
11CoP/77/2021 - 106 z 26.4.2021, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý
kalendárny týždeň od utorka od 15:00 hod. do stredy 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň
od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:30 hod. Otec prispieva na výživu maloletého sumou 300 eur

mesačne. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťa na čas do rozvodu
manželstva rozhodol Mestský súd Bratislava II rozsudkom, č. k. B4-20P/57/2022-418 z 9.10.2023, v
spojení s opravným uznesením z 21.12.2023, (okrem iného) o styku otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 9:00
hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele 19:00 hod. s individuálnou úpravou
prázdnin a zaviazal otca na čas do rozvodu manželstva prispievať na výživu maloletého sumou 500 eur

mesačne. Tohto času konanie nie je právoplatne skončené v dôsledku podaného odvolania. Uznesením,
č. k. 3P/66/2018 - 1823 z 14.11.2022, bolo matke, otcovi a maloletému uložené výchovné opatrenie,
na základe ktorého sa majú rodičia aj maloletý podrobiť sociálnemu poradenstvu v TENENET o. z.
(vylúčené na samostatné konanie pod sp. zn. 5P/72/2023).

3. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania a obsahom spisu súd prvej
inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo
rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v
budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, zhodne sa
vyjadrili, že netúžia tvoriť rodinu ako jeden celok, manželia spolu dlhodobo nežijú v jednej domácnosti

a nehospodária spolu. Matka má nového partnera, s ktorým má maloletú dcéru, má už novú rodinu. Od
podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili, manželka aj manžel
po celú dobu konania trvali na rozvode manželstva, pričom obnovu manželského spolužitia vylúčili aj do
budúcnosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo
účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol (výrok I.).

4. Počas konania došlo medzi rodičmi k zhode ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
matky, zastupovania a spravovania majetku maloletého oboma rodičmi. O zastupovaní a správe majetku
maloletého H. súd prvej inštancie rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok (výrok II.), nakoľko nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by vylučovala z tejto

rodičovskej kompetencie niektorého z rodičov.

5. Sporná ostala úprava styku otca s maloletým a určenie výživného. Zo znaleckého posudku č.
11/2021, vyhotoveného znalcom Mgr. et Mgr. Martinom Balkom vyplynulo, že rodičia majú narušené
vzájomné vzťahy, je medzi nimi nedôvera, sú prítomné kritické až obviňujúce postoje. Maloletý udáva

pozitívny postoj k matke, pričom vo vzťahovej stránke preberá otcovskú rolu partner matky. Je však
odôvodnene predpokladať skôr negatívny výchovný vplyv matky pri zadefinovaní optimálnej role jej
partnera v živote maloletého. Obaja rodičia majú osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečovanie
výchovy ako aj osobnej starostlivosti o maloletého. Maloletý má silnejšie emotívne väzby vo vzťahu
k matke. Pri hodnotení rodičovských kompetencií matky je z pohľadu maloletého relevantný nie

odmietavý postoj matky k zvereniu maloletého do striedavej starostlivosti, ktorú otec už nepresadzoval,
ale limitovaná schopnosť efektívne podporovať rozširovanie stretávania maloletého s otcom v zhode
s jeho vývinovými potrebami. Maloletý v súčasnej dobe kvôli komplikovanej rodinnej situácii nie je
schopný sa vysporiadať nielen so zmenou doterajšej úpravy styku s otcom na formu striedavej osobnej
starostlivosti, ale ani s extenzívnym stretávaním podľa nariadeného neodkladného opatrenia v dôsledku

neštandardného výchovného prístupu rezidenčného rodiča, t. j. matky vo vzťahu k nerezidenčnému
rodičovi, t. j. otcovi, ktorého rolu prebral aktuálny partner matky. Príčinou je destabilizácia rodinnej
situácie, matka nie je schopná v dostatočnej miere schopná akceptovať význam role druhého rodiča.
Znalec odporučil extenzívny stretávanie sa otca s maloletým. Neodkladným opatrením upravený styk
s otcom maloletý odmietal, kontakt s otcom odmieta od októbra-novembra 2020. Súd prvej inštancie

nesúhlasilsargumentácioumatky,žestykotcasmaloletýmvširšomakoaktuálneprebiehajúcomrežime
počas každej soboty je pre maloletého ohrozujúci navyše, keď neuvádza žiadne pochybenia v osobnej
starostlivosti otca o maloletého, alebo jej zanedbávanie a takéto zistenia nevyplývajú ani z obsahu
oboch preštudovaných spisových materiálov. Rovnako nemožno súhlasiť s matkou v tom, že upravenýmstykom otca s maloletým došlo k narušeniu jeho pomerov, keď maloletý má vybudovaný hlboký vzťah
nielen s ňou, ale už aj s jej priateľom, ktorého vníma ako otca. Naopak narušenie pomerov maloletého a
jeho zdravý vývoj sa javí v tom, že matka ako rezidenčný rodič, ktorý má na maloletého nesporne väčší

vplyv ako otec, nepodporuje dostatočne udržiavanie a budovanie vzájomných väzieb medzi maloletým a
jeho otcom, ktoré nesprávne maloletému nahrádza v rámci novej rodiny vo vzťahu k svojmu aktuálnemu
partnerovi. Nie je správne, že matka neumožňuje otcovi tak ako bolo nastavené v minulosti, preberať
maloletéhovpredškolskomzariadení.Matkaneuvádzaazobsahuspisupreodvolacísúdaninevyplývali
žiadne relevantné okolnosti, pre ktoré maloletý vo svojom predškolskom veku odmieta kontakt s otcom

na viac ako niekoľko hodín.

6. Matka navrhla styk maloletého s otcom neupraviť, pričom uviedla, že styku brániť nebude, teda
v styku maloletého s otcom a jeho rodinou. Je zrejmé, že tohto času maloletý otca odmieta (a to
pričinením matky, ktorá má maloletého vo svojej starostlivosti), avšak pri rozhodovaní o úprave styku
s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy okrem veku dieťaťa, zdravotného stavu a pod. aj

skutočnosť, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo
výchovu v neúplnej rodine. Nesúhlas maloletého s realizáciou práva styku s druhým rodičom musí byť
súdom preskúmaný a je nutné hľadať jeho pôvod. Nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že vyjadrený názor
maloletého vždy zodpovedá aj jeho najlepšiemu záujmu. V danom prípade súd prvej inštancie nezistil

žiadne obmedzujúce skutočnosti na strane otca v súvislosti s jeho rodičovskými schopnosťami, nezistil
ani relevantný dôvod maloletého na odmietanie otca. Tak ako bolo uvedené vyššie odmietanie otca
maloletými je spôsobené nielen výchovnými chybami, ale aj negatívnym postojom matky.

7. V záujme maloletého súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým extenzívne, rozšírene napriek

postoju maloletého k otcovi. Za daných okolností súd prvej inštancie považoval za rozumné očakávanie,
aby kontakt otca so synom bol umožnený. Zo znaleckého posudku vyplývalo, že výchovné schopnosti
otca boli hodnotené ako dobré, zatiaľ čo v prípade matky sa upozorňovalo na jej snahu ovplyvniť
maloletého negatívnym spôsobom voči otcovi. K obnoveniu narušených väzieb medzi maloletým
dieťaťom a jeho otcom môže viesť jedine zodpovedný a mimoriadne empatický prístup rodičov k

vzniknutej komplikovanej rodinnej situácii, predovšetkým k chápaniu citových potrieb dieťaťa.

8. Matka navrhovala určiť mesačné výživné v sume 1 100 eur, náklady na maloletého vyčíslila na sumu 1
231,50eur.Otecsnávrhommatkynesúhlasil,rozporovaltakmervšetkymatkouuvedenépoložky,pričom
ich považoval za nadhodnotené. Otec navrhol mesačné výživné v sume 250 eur. Otec od 2017 prispieva

na maloletého sumou 300 eur mesačne. Matka rozporovala životný štýl otca voči jeho prezentovanému
príjmu. Otec súhlasil so sumou výživného 300 eur, maloletému hradil v tom čase škôlku v sume 300
eur, výlety, dovolenky, oblečenie, stravu v jeho domácnosti. Z aktualizácie majetkových pomerov otca z
25.8.2021 vyplýva, že jeho príjem zo závislej činnosti (J. B.) je v sume 477 eur v čistom za rok 2020 a
v sume 509 eur mesačne v čistom za rok 2021, čo vyplýva aj z priložených daňových priznaní, príjem

z prenájmu rodinného domu v K. C. je za rok 2020 4 466,52 eur ročne, čo pokrýva hypotekárny úver
tejto nehnuteľnosti (vyplýva z daňového priznania za rok 2020). Príjem z podnikania predstavuje 17
874 eur za rok 2020 po zdanení, za spoločnosť J. B. (podľa účtovnej závierky v spise). Ďalej podľa
doložených listov vlastníctva otec vlastní nehnuteľnosti - byt v L. M., kde otec býva a je zaťažený
hypotékou, byt v N. v užívaní otcovej matky a je zaťažený hypotékou, rodinný dom v K. C. - v prenájme

a je zaťažený hypotékou a záhradu v I.. Nehnuteľnosti otec získal ešte pred podaním návrhu na rozvod,
preto nie je klásť otcovi za vinu, že by sa neprimerane zaťažoval neúmernými záväzkami. Otec pracuje v
spoločnosti O., B. ako manager, jeho priemerný čistý mesačný príjem mám 1 240 Eur. Iné zamestnanie
nemá. Spoločnosť O., B. v ktorej je zamestnaný, vlastní spoločnosť H., B. a táto spoločnosť vlastní časti
podielov v spomínaných spoločnostiach, managerskou úlohou je hájiť záujmy spoločnosti O., B., preto je

tam konateľ a zato poberá mzdu v spoločnosti O., B.. Príjem z prenájmu rodinného domu v K. C., je 950
eur mesačne, tento príjem pokrýva hypotéku, ktorá viazne na tomto dome. Vlastní aj iné nehnuteľnosti
a to byt - 4 izbový, v kat. území L. M., v ktorom býva, a byt v rodičovskom rodinnom dome na G. X C. E. -
N.. Je to dom, ktorý má 3 bytové jednotky. Ešte má záhradu v I., 1400 m2. Nevyužíva ju na záhradkárske
účely, zakúpil ju za účelom dlhodobej investície.

9. Majetkové pomery boli podrobne popísané na pojednávaní 27.10.2022, ako aj listinnými dôkazmi
doloženými do spisu (vrátane obchodných spoločností - daňové priznania, účtovné závierky, zmluvy
o prevode obch. podielov), výpismi z banky, listami vlastníctva, kúpnymi zmluvami, hypotekárnymizmluvami a ďalšími. Z vyjadrení otca vyplýva, že od roku 2012 otca živila jediná spoločnosť J. B..
Túto spoločnosť vlastnil, bol jej spoločníkom. Mal príjem zo zisku a zo závislej činnosti. Od roku 2012
podnikal v tejto spoločnosti v oblasti energií a biomasy. Obchod s biomasou ukončil pred 4 rokmi

vzhľadom na trhové podmienky a konkurenciu. Naďalej podnikal v dodávke plynu a elektriny, čo je
jediná činnosť tejto spoločnosti. S ohľadom na energetickú krízu, ktorá prišla v r. 2020, resp. 2021 s
nárastom vysokých cien na burze, spoločnosť J. B. nebola schopná ako aj mnoho ďalších väčších niesť
garancie niekoľkonásobných cien voči dodávateľom. Musela k 31.12. (rok? – poznámka odvolacieho
súdu) ukončiť svoju činnosť s tým, že v r. 2020 nepristúpila k žiadnym zmluvám na rok 2022. Spoločnosť

už nedodáva plyn a elektrinu žiadnym subjektom, očakávania boli, že situácia sa zlepší, avšak sa
ukázalo v r. 2022, že situácia sa kvôli vojne na Ukrajine zhoršila, ceny energií išli vyššie. V prvej
polovici 2022, kedy vedel, že spoločnosť nebude vykonávať činnosť ani v r. 2023, záujem bol, aby
spoločnosť neskrachovala, dohodol sa s matkou, P. C., s H. Q., že majetkovo vstúpi do J. B.. Odpredal
podiel spoločnosti H. Q., ktorá sa zaviazala vyrovnať záväzky a vyplatiť mu ako majiteľovi zisk za rok
2021. Výdavky otca sú hypotekárny úver na bývanie v sume 970 eur zaokrúhlene, na energiu a správu

nehnuteľnosti, v ktorej býva, 200 eur, príspevok na výživu matke 300 eur, osobné výdavky má cca 200 až
250 eur, zahŕňa stravu cca 100 - 150 eur, oblečenie a iné. Vzhľadom na to, že má služobný telefón, má
k dispozícii internet a notebook. Tie má od spoločnosti, pre ktorú pracuje, a preto tieto výdavky uhrádza
firma, sú to jej výdavky. Používa služobné vozidlo aj na súkromné účely, náklady na toto vozidlo a PHM
nehradí, sú to výdavky spoločnosti J., B.. Je to vozidlo značky Audi Q7, rok výroby 2016, mobilný telefón

má značky IPhone 10. Je zdravý, výdavky na zdravotnú starostlivosť nemá. Hypotekárny úver, ktorý
má v R., sa týka nehnuteľnosti v N. S., K. C., je to 950 eur cca. Ešte má hypotekárny úver na byt v N.,
tento byt užíva jeho matka, nejde o osobné výdavky a tieto výdavky, čiže účelový aj bezúčelový úver
hradí jeho matka. Ona každý mesiac pošle tieto platby a tie potom automaticky odchádzajú z otcovho
účtu vo C.. Spoločnosť J. B. nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadne príjmy, bola odpredaná za

výšku základného imania, aby boli pokryté náklady. Čo sa týka podielu v J. H., B., tam išlo tiež o predaj
v hodnote základného imania s ohľadom nato, že spoločnosť nemala hospodárske výsledky.

10. Z dokazovania vyplynulo, že otec má príjmy zo závislej činnosti v spoločnosti O. B. vo výške
1 240 eur mesačne v priemere netto. Otec v spise preukázal vlastníctvo nehnuteľností, preukázal

nadobúdacie ceny nehnuteľností, zdroj peňazí ako i splácanie, pričom súd prvej inštancie zohľadnil aj
pasívne zaťaženie vo forme hypotekárnych úverov. Matka má príjem cca 850 eur mesačne, poberá
rodičovský príspevok a daňový bonus na maloletého.

11. Súd prvej inštancie považuje výživné na maloletého v sume 500,- eur mesačne za výživné, ktoré

zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca prihliadajúc aj na skutočnosť, že matka vykonáva osobnú
starostlivosť maloletého, ktorý navštevuje základnú školu ZŠ D. C. E. od 1.9.2021. Vyčíslené priemerné
mesačné výdavky na maloletého (bývanie, oblečenie, strava, škola, záujmové krúžky, cestovanie,
priemerná zdravotná starostlivosť) súd prvej inštancie považuje za primerané, odôvodnené a všeobecne
známe pre dieťa prvého stupňa základnej školy (6-10 rokov). Taktiež prihliadol na vývoj životných

nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Pri takýchto pomeroch na strane zúčastnených osôb je podľa §
62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine primerané, aby otec na maloletého prispieval výživným v sume
500 eur mesačne. Otec je v produktívnom veku, ktorej schopnosť pracovať nie je žiadnym spôsobom
znížená, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov III, IV a VI podal odvolanie otec maloletého z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „Civilný sporový poriadok“). Navrhol, aby odvolací súd zmenil styk otca s maloletým tak, že otec

je oprávnený stretávať sa s maloletým na čas po rozvode manželstva nasledovne: - každý kalendárny
týždeň od utorka od 15.00 hod do nasledujúceho štvrtka do 09.00 hod.; - každý nepárny kalendárny
týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele 19.00 hod.; s výnimkou jarných, veľkonočných, letných a
zimných prázdnin, kedy je otec oprávnený sa stretávať s maloletým počas jarných prázdnin vyhlásených
MŠ SR pre Bratislavský samosprávny kraj v párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej

jarným školským prázdninám od 09.00 hod. do nedele bezprostredne nasledujúcej po jarných školských
prázdninách do 19.00 hod., - počas veľkonočných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od
Zeleného štvrtka od 08.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., - počas letných prázdnin v
každom kalendárnom roku v čase od 01. 07. od 19.00 hod. do 14. 07. do 19.00 hod. a od 01. 08. od19.00 hod. do 15. 08. do 19.00 hod., - počas zimných prázdnin v nepárnom roku od 23. 12 od 08.00
hod. do 25.12. do 10.00 hod. a v nasledujúcom párnom kalendárnom roku od 02.01. od 10.00 hod. do
06.01.. do 19.00 hod. a v párnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do nasledujúceho nepárneho roka do 2.1.

do 10.00 hod. Otec je na čas po rozvode manželstva povinný prispievať na výživu maloletého sumou
250,- EUR mesačne, ktorú je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Výrok VI sa zrušuje.

14. Dôvodil, že s upraveným stykom počas školských prázdnin, t.j. počas jarných, veľkonočných, letných

a zimných prázdnin sa v zásade stotožňuje s určitými výnimkami pri jarných prázdninách. Pri úprave
jarných prázdnin súd prvej inštancie uviedol úpravu v rozsahu od soboty do v podstate bezprostredne
nasledujúcej nedele a pravdepodobne z neznalosti, že jarné prázdniny trvajú vždy od pondelka do
piatku, upravil styk tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým od soboty predchádzajúcej
prázdninám (čo je v poriadku) do nedele pred skončením prázdnin, čo by bol rozsah len jedného
víkendu, keďže jarné prázdniny sa končia v piatok. Zrejme mal súd prvej inštancie na mysli upraviť

jarné prázdniny do nedele nasledujúcej po skočení jarných prázdnin, a nie pred ich skončením. Je
presvedčený, že ide len o technickú vec správnej úpravy jarných prázdnin a nebolo zámerom jarné
prázdniny obmedzovať len na jeden víkend od soboty do nedele.

15. Nestotožňuje sa ani s úpravou styku počas bežného roka mimo prázdnin vzhľadom na obsah

znaleckého posudku č. 11/2021 vyhotoveného súdnym znalcom Mgr. et Mgr. Martinom Balkom,
ktorý odporučil aj napriek odmietavému postoju maloletého H., síce zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti matky, ale s extenzívnym stretávaním otca. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
odmietavé správanie maloletého H. k osobe otca ako skutočnosť zapríčinenú prevažne konaním matky
maloletého, na strane otca nevidel žiadne dôvody, ktoré by obmedzovali jeho rodičovské zručnosti. Zo

záverečnej správy TENENETU doručenej súdu dňa 19.03.2024 vyplynulo, že matka maloletého voči
otcovi maloletého prezentovala celkom otvorene negatívny postoj, ktorý sa ani počas celého trvania
výchovného opatrenia a absolvovaní niekoľko hodín poradenských psychologických služieb voči otcovi
maloletému nezmenil.

16. Z vykonaného znaleckého dokazovania v predmetnej veci bolo tiež preukázané, že otcove povahové
vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloletého H. negatívne vplývať, naopak bolo
preukázané, že je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého
dieťaťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Z tohto dôvodu sa nestotožňuje s úpravou bežného
styku ako je uvedené v napadnutom rozsudku, ale naopak sa javila ako lepšia úprava v záujme

maloletého H. ešte širšieho styku ako upravil súd prvej inštancie.

17. Nestotožňuje sa tiež s určenou vyživovacou povinnosťou k maloletému vo výške 500,- eur mesačne.
Súdprvejinštanciepritomsprávnevodôvodnenísvojhorozsudkuuviedol,žeotcovpravidelnýpriemerný
mesačný príjem je vo výške 1.240,- eur netto, aj správne vyhodnotil otcove majetkové pomery, kedy tieto

boli podrobne do súdneho spisu zdokladované, boli preukázané finančné zdroje na ich financovanie a
zabezpečenie, ako aj skutočnosť, že sú všetky nehnuteľnosti, ktoré otec maloletého vlastní, zaťažené
úverom a záložným právom v prospech financujúcej banky, pričom tieto nehnuteľnosti boli získané pred
podaním návrhu na rozvod manželstva, a preto nešlo z strany otca o neprimerané zaťaženie sa úvermi.
Tieto nehnuteľnosti nepredstavujú pre otca žiaden zdroj dodatočného príjmu. Jediný jeho príjem je suma

1.240,EUR mesačne. Z tejto sumy potom súd ustálil jeho vyživovaciu povinnosť na výšku 500,EUR, čo
predstavuje viac ako 40 % otcovho príjmu. Podľa metodického pokynu Ministerstva spravodlivosti by
sa pritom výška výživného mala určiť v takomto prípade v rozsahu maximálne 20% z príjmu povinného
rodiča len na jedno maloleté dieťa.

18. V bode 60. svojho odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že vyčíslené priemerné výdavky na
maloletého považuje za primerané, odôvodnené a všeobecne známe. Počas celého konania však
matkou vyčíslené výdavky spochybňoval a doteraz tvrdí, že rozhodne matkou vyčíslené výdavky na
výživu na maloletého H. nepovažuje ani za primerané, ani za odôvodnené, ani za všeobecne známe.
Rozhodne matkou deklarovaný výdavok na maloletého, ktorý je zdravý, 8 ročný, navštevuje bežnú

štátnu základnú školu bez príplatkov, s bežnou krúžkovou činnosťou, vo výške 1.100,- eur mesačne
nepovažuje ani za primeraný, ani za odôvodnený, ani všeobecne známy. V tomto smere absentuje
akékoľvek ďalšie odôvodnenie, a preto sa rozsudok v tejto časti výživného javí ako absolútne arbitrárny
a nepreskúmateľný.19. Matka maloletého predložila aj svoj výpis z bankového účtu, z ktorého bolo zrejmé, že výdavky matky
na stravu na maloletého H. určite nie sú vo výške 250,- EUR mesačne. Matka si takýto výdavok ani

nemôže dovoliť, nie preto, že by si otec nedostatočne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
H., ale je momentálne na rodičovskej dovolenke s maloletou C., ktorej otcom je matkin dlhodobý priateľ
G. I.. Matkin partner G. I., ktorý žije s matkou v jednej domácnosti podniká v rámci spoločnosti T.,
B., IČO: 53 344 910, ktorá za rok 2022 dosiahla zisk vo výške 1.273,- EUR a spoločnosti G., B.,
IČO: 52217621, ktorá za rok 2022 dosiahla zisk vo výške 3.687,- EUR. Súčasne si matka maloletého

vyčíslila aj výdavok na školské obedy vo výške 55,- EUR mesačne. Školské obedy na základnej škole na
území Slovenskej republiky sú dotované a skutočný náklad predstavuje len sumu 15,- EUR ako režijný
poplatok. Takýmto spôsobom si matka maloletého navýšila každú jednu mesačnú položku (oblečenie
- 150,- EUR, školské potreby - 40,- EUR, zdravie - 70,- EUR, hračky, knihy - 50,- EUR, cestovanie,
dovolenky-150,-EUR....,krúžkováčinnosťanijejnákladpreukázanývôbecnebolanavyšebolzahrnutý
aj na obdobie prázdnin), aby dosiahla matematicky sumu 1.231,50 EUR, čo je suma, ktorú rozhodne

nedosahovali ani len celkové mesačné výdavky matky uvedené v jej výpise z bankového účtu, nieto
ešte výdavky na samotného maloletého H.. Nevie posúdiť z akých úvah vychádza súd prvej inštancie,
ktorý sa vo svojom odôvodnení zúžil len na konštatovanie o primeranosti, odôvodnenosti a všeobecnej
známosti výdavkov na maloletého H..

20. K odvolaniu otca sa matka a kolízny opatrovník nevyjadrili.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie aj matka maloletého v časti výrokov III., IV. a V. z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil vzhľadom na nevykonané dokazovanie

(navrhovala vykonať dodatok k znaleckému posudku z dôvodu jeho neaktuálnosti, zistenie majetkových
pomerov, možností a schopností otca, vypočutie druha matky), arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť
rozsudku, ako aj vzhľadom na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval styk neupravovať,
postoj a prejavenú vôľu maloletého, skutočnosti nezohľadnené súdom prvej inštancie podrobne opísané
matkou v písomných vyjadreniach, resp. navrhla, aby odvolací súd napadnuté časti rozsudku zmenil

tak, že styk otca s maloletým sa neupravuje a otec je povinný prispievať na výživu mal. H. sumou 1 100
eur mesačne, vždy do 15 – dňa mesiaca vopred k rukám matky.

22. Vecne dôvodila, že vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie upravil
styk otca s maloletým H. namieta, že nevychádza z reálneho stavu, nesleduje vôľu a názor maloletého,

ani jeho najlepší záujem. Široký styk otca s maloletým upravený nariadeným neodkladným opatrením,
inak plno zodpovedajúci návrhu otca, mal na maloletého opačný efekt. Maloletý, ktorý si potrpí na
dodržiavanie pravidiel, začal odmietať častejšie stretávanie s otcom než bolo obvyklé. Otec však zotrval
na potrebe dodržania nariadeného neodkladného opatrenia, čím medzi maloletým a otcom vznikol
zásadný konflikt. Maloletý začal otca kategoricky odmietať a žiadal o stretávanie iba v sobotu, s čím otec

nesúhlasil otec. Zo styku otca s maloletým, ktorý prebiehal dve poobedia počas týždňa a jeden deň s
príležitostnýmprespanímpočaskaždéhovíkendu,ktorýsapostupnezužovalzrôznychdôvodov,nastala
situácia, že maloletý otca odmieta. Matka mala záujem o stretávanie sa maloletého s otcom, otcovi
navrhovala zmenu prístupu k maloletému, upustenia od neúspešného odovzdávania na dva týždne až
mesiac a následného rozširovania styku a pod. Avšak všetky jej ponuky boli otcom odmietnuté. Aktuálne

stretnutia prebiehajú každý utorok, stredu o l6.00 hod. a v sobotu o 9.30 hod. tak, že po príchode otca
sa v prítomnosti matky zrealizuje obligátna komunikácia otca s maloletým. Otec sa maloletého opýta, či
chce s ním odísť, maloletý mu odpovie, že nie, nechce. Následne odbehne k bytu, kde čaká na matku,
ktorá zatiaľ komunikuje s otcom o veciach súvisiacich s maloletým.

23.Maloletýsastretávasostaroumatkou(matkouotca),sjehobratom,bratrancami.Ostretnutiesotcom
sa rovnako ako matka pokúsila i stará matka, avšak bezúspešne. Maloletý starú matku jednoznačne
informoval, že v prípade, ak otec príde počas času, kedy je u nej, už k nej nepríde. Prvý pohovor
maloletého s kolíznym opatrovníkom prebehol ešte v roku 2019. Už vtedy sa maloletý vyjadril, že sa
chce stretávať s otcom iba v sobotu napriek tomu, že otec sa s ním stretával častejšie. Otec sám priznal,

že nie je v záujme maloletého, aby si ho od matky preberal bez jeho súhlasu, nasilu. Otec na jednej
straneakceptujestanoviskoaprejavenúvôľumaloletéhoanadruhejstranenavrhujeviacakoširokýstyk
s maloletým, pričom vie, že jeho realizácia je zo strany maloletého odmietaná. Maloletý je frustrovaný
z konania otca, hnevá sa na neho, hnevá sa, že ho neakceptuje, odmieta to čo mu hovorí, správa sa knemu ako kamarát, pričom maloletého nepočúva, neguje jeho prejavy, hnevá sa, že neakceptuje jeho
matku a správa sa k nej s neúctou a agresivitou.

24. Matka nesúhlasí so závermi znaleckého dokazovania, či tvrdeniami otca, spočívajúce v jej
tzv. deficitnom výchovnom prístupe. Zastáva názor, že znalecké dokazovanie, ktoré bolo ukončené
v apríli 2021, je neaktuálne. Absolútne sa zabúda na zmenu pomerov na strane matky, ktorej sa
narodila mal. dcéra C., sestra maloletého, ktorý k maloletej prechováva srdečný, vrúcny a ochranársky
vzťah, súrodenecká väzba sa stala pre maloletého významnou citovou istotou. Maloletý cíti veľkú

nespravodlivosť, nakoľko bol súdom, kolíznym opatrovníkom, psychológom viackrát vypočutý, svoj
názor jasne prezentoval a napriek tomu nebol zohľadnený. Maloletý je o šesť rokov starší ako keď sa
začal súdny proces jeho rodičov a je teda značne vyspelejší, edukovanejší a komunikačne zručnejší.
Rozumie celej situácii. Aj z týchto dôvodov matka viackrát navrhovala, práve v najlepšom záujme
maloletého a v záujme vzťahu s jeho otcom styk neupraviť.

25. Veľká časť argumentácie otca sa opiera o znalecký posudok, ktorý je viac ako 3 roky starý. Pomery
sa medzitým radikálne zmenili, a teda aj citácie zo znaleckého posudku dnes nie sú aktuálne. Maloletý
H. v čase vytvorenia znaleckého posudku ešte navštevoval materskú školu, momentálne končí tretí
ročník na základnej škole. Primárna emočná väzba medzi maloletým a otcom žiaľ neexistuje a nikdy
neexistovala. Súčasný extenzívny styk opisovaný znalcom Dr. Balkom mohol v tej dobe znamenať jedine

styk každú druhú sobotu (prípadne stretávanie sa utorky a soboty pred bránou), keďže presne tak
v dobe vyhotovenia znaleckého posudku styk prebiehal a znalec sa vyslovene na to pýtal. Znalec v
závere znaleckého dokazovania navrhol zachovanie vtedajšieho styku. Avšak vtedajší styk maloletého
prebiehal iba počas soboty každého druhého týždňa. Aktuálne maloletý otca odmieta. Preto opieranie sa
o znalecký posudok, tak ako to robí otec, je nevyhnutné považovať v dnešnej dobe za nekorešpondujúce

dlhodobej realite. Aktuálne upravený styk otca s mal. H. je nereálny a je v rozpore s prejavenou
vôľou maloletého. Maloletý je frustrovaný z toho, že opätovne jeho názor, vôľa nebola zohľadnená pri
rozhodovaní súdu prvej inštancie.

26. Matka podala odvolanie voči úprave styku otca s maloletým aj počas prázdnin, pretože maloletý

s otcom nikdy nestrávil obdobie dvoch týždňov. S otcom pred piatimi rokmi strávil max. 4 dni, teda
predĺžený víkend, nikdy s otcom nestrávil dovolenku v dĺžke dvoch týždňov. V domácnosti otca nebol
dlhšie ako jednu noc.

27. V časti výrokov týkajúcich sa výživného matka namieta, že súd prvej inštancie nesprávne a

nedostatočne posúdil majetkové a príjmové pomery otca dieťaťa. Tvrdí, že otec účelovo znižuje svoje
príjmy, zadlžuje sa neprimeranými úvermi a zbavuje sa majetku a obchodných podielov za nevýhodné
ceny, čím sa umelo snaží znížiť svoju vyživovaciu povinnosť. Napriek tomu, že oficiálne deklaruje
mesačný príjem vo výške 1 240 eur, má otec v skutočnosti vyšší príjem vzhľadom na svoje manažérske
postavenie a podnikateľské aktivity, z ktorých profituje ako konečný užívateľ výhod. Súd prvej inštancie

prijal iba potvrdenie o príjme zo zamestnania, bez dôkladného preverenia ďalších príjmov otca – z
podnikania, prenájmu alebo kapitálového majetku – a bez skúmania jeho reálnych výdavkov. Rovnako
nezohľadnil otcov majetok, prevody majetku, záväzky, výkazy spoločností, v ktorých otec figuruje, ani
celkový životný štandard, ktorý otec vedie. Otec prenajíma len jednu nehnuteľnosť a to za neobvykle
nízku sumu, pričom je vlastníkom viacerých nehnuteľností. Počas súdneho konania predal niekoľko

obchodných podielov za sumy, ktoré nezodpovedali hodnote spoločností. Súd prvej inštancie tiež
nevyhodnotil otcov potenciálny príjem ako konateľa alebo spoločníka viacerých firiem, ani nepreskúmal
výkazy ziskov a strát spoločností, v ktorých je činný, nepostupoval v súlade s vyšetrovacou zásadou,
keď si nevyžiadal dôkazy, ktoré by boli potrebné na zistenie skutočného stavu, ani tie, ktoré neboli
výslovne navrhnuté účastníkmi. Nepreskúmal účtovné závierky, rozdiely v majetku a záväzkoch otca

a nevenoval sa ani jeho bežným výdavkom. Zoznam výdavkov, ktoré súd prvej inštancie nevzal do
úvahy, zahŕňa náklady na bývanie, stravu, ošatenie, úvery, mobilné služby, internet, výdavky spojené s
podnikaním, starostlivosťou o domácnosť a dieťa, zdravotný stav, dovolenky, kozmetiku a iné osobné
či pracovné potreby. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie na
správne určenie výživného. Výživné tak bolo určené v rozpore s hmotnoprávnymi zásadami, ako aj s

najlepším záujmom maloletého.

28. K odvolaniu matky sa otec a kolízny opatrovník nevyjadrili.29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami – otcom a matkou maloletého (§
359, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku),

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného
sporového poriadku), odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby

zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), a dospel
k záveru, že odvolanie matky a otca je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V. a VI. a v závislom výroku VII. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/,
c/ Civilného sporového poriadku) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

30. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. B1-3P/66/2018 bol rozvod
manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas po rozvode.

31. Predmetom odvolacieho konania je v dôsledku odvolania matky a otca posúdenie vecnej a právnej

správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý výrokom III. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým na čas po rozvode manželstva nasledovne: - každý párny týždeň od
utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 9:00 hod., - každý nepárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele
19:00 hod., - počas jarných prázdnin každého párneho kalendárneho roka od soboty predchádzajúcej
prázdninám od 9:00 hod. do nedele pred skončením prázdnin do 19:00 hod., - počas Veľkonočných

prázdnin každého nepárneho kalendárneho roka od Zeleného štvrtka od 8:00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 19:00 hod., - počas letných prázdnin každého kalendárneho roka od 1.7. od 19:00 hod. do
14.7. do 19:00 hod. a od 1.8. od 19:00 hod. do 15.8. do 19:00 hod., - počas zimných prázdnin každého
nepárneho kalendárneho roka od 23.12. od 8:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a v nasledujúcom párnom
kalendárnom roku od 02.01. od 10:00 hod. do 06.01. do 19:00 hod. a v párnom roku od 25.12. od

10:00 hod. do nasledujúceho nepárneho roka do 2.1. do 10:00 hod., výrokom IV. otca zaviazal na čas
po rozvode manželstva povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 500 eur mesačne, ktorú
je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred., výrokom V. zamietol návrh
matky na schválenie rodičovskej dohody, v časti určenia styku otca s maloletým a v prevyšujúcej časti
na určenie výživného na maloletého na čas po rozvode, výrokom VI. zamietol návrh otca na určenie

výživného na maloletého na čas po rozvode a výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

32. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

33. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.35. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa Čl. 6 Civilného mimosporového poriadku súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak,
aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky
potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

37. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

38. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

39. Podľa § 37 Civilného mimosporového poriadku súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia
účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

40. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

41. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

42. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

43. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým
výrokom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil.
V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexné zistenia skutočného stavu v spojitosti s čiastkovými

zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom
skutočnom stave vo vzťahu k úprave styku a k určeniu výživného. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej
inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave

veci urobil súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil
právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto
rozhodnutiejezaťaženévadou,ktorámázanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Takýmtopostupom
súdu prvej inštancie bolo znemožnené účastníkom konania, aby uskutočňovali procesné práva, a tým

došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom
konaní.44.Zobsahuspisuvprejednávanejvecitedanemožnovyvodiť,žebysúdprvejinštancieposudzovalvec
dôsledne,ažebytomudostatočneprispôsobilipostuppridokazovaní.Súčasneodvolacísúdkonštatuje,
že v napadnutej časti je rozhodnutie súdu aj nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v časti úpravy styku

upravil styk otca s maloletým počas každého párneho týždňa od utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 9:00
hod. a každého nepárneho týždňa od piatka od 15:00 hod. do nedele 19:00 hod. Takto upravený rozsah
styku počas tzv. bežného roka namietal otec uvádzajúc, že v zásade mal záujem ešte o širší styk každý
týždeň od utorka od 15,00 hod. do štvrtka do 9,00 hod., pričom neodkladným opatrením nariadeným
uznesením Krajského súd v Bratislave, č. k. 11CoP/77/2021 - 106 z 26.4.2021, bol oprávnený stretávať

sa s maloletým každý kalendárny týždeň od utorka od 15:00 hod. do stredy 18:30 hod. Matka naopak
vzhľadom na aktuálny odmietavý postoj maloletého k styku s otcom, vyjadrený názor maloletého, ako aj
skutočnosť, že otec sa s maloletým od r. 2023 vôbec nestretáva, navrhla styk otca s maloletým neupraviť
namietajúc súčasne neaktuálnosť znaleckého posudku. Súd prvej inštancie síce dôvodil, že styk otca s
maloletým upravil vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania extenzívne rozšíreným stykom otca
s maloletým, avšak nie je možné zistiť, ako sa vysporiadal s návrhom otca na úpravu styku v ešte

širšom rozsahu, z akého dôvodu na tento návrh otca v plnom rozsahu neprihliadol, keďže bol vyššie
uvedeného názoru súčasne uvádzajúc, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že výchovné schopnosti
otca boli hodnotené ako dobré. Z odôvodnenia tiež nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal
s pretrvávajúcim návrhom matky, aby styk otca s maloletým zostal neupravený.

45. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie ním upravený styk považoval za extenzívny, pričom
nie je potom zrejmé, z akých dôvodov ho upravil v užšom rozsahu ako bol upravený vyššie citovaným
neodkladným opatrením. Tiež nebolo možné preskúmať akými úvahami sa riadil pri úprave styku
otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin, keďže k tejto časti rozhodnutia súd prvej inštancie
v odôvodnení nevenoval akúkoľvek pozornosť. Zároveň nebolo možné zistiť ako sa súd prvej inštancie

vysporiadal s návrhmi matky na doplnenie dokazovania v danej časti, namietajúc najmä neaktuálnosť
znaleckého posudku, a tým nezohľadnenie aktuálne kategoricky odmietavého postoja maloletého.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku síce uviedol všeobecný výklad príslušných zákonných
ustanovení, avšak nie je zrejmé ako ich na zistený skutočný stav aplikoval, čím účastníkom konania
neposkytol konkrétne odpovede na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, najmä na ich riadne

špecifikované argumenty.

46. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

47. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

48. V zmysle vyššie uvedeného je každý z rodičov povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou, tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného

ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v
zásadevyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníaosobnoustarostlivosťou.Rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky
vyživovacejpovinnostijesmerodajnáživotnáúroveňkaždéhozrodičov,nakoľkodieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška

mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne).
Určujúcou môže byť tiež výška hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že peňažný ústavposkytne hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej
výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné
nákladynatotovozidlo,kdebýva,akémákoníčky,čisúfinančnenáročnéalebonieapodobne.Vodiacou

zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ
dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.

49. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je tiež
vyhodnotenie nákladov na dieťa. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd
rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na
dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie

jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého „... položky, ktoré
sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu

mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť
v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba
suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie

bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške
zodpovedajúcej na jedného člena rodiny.“

50. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia
povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne

obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné
zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a
podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní
otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne
rodičov a dieťaťa. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže

súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý
z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej
povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, a
napokonajplnenievyživovacejpovinnostiajvecnýmiplneniaminadrámecurčenýsúdnymrozhodnutím.

Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť
tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade,
ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám
dieťaťa, musí súd zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než
zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov

súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do
osobnej starostlivosti ) určí výživné. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom
rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

51. Ani v časti výživného vykonané dokazovanie, ako aj odôvodnenie rozsudku týkajúce sa pomerov
rodičov a maloletého nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej inštancie
vyslovený záver o určení výživného otcovi vo výške 500 eur mesačne. Z obsahu preskúmavaného
rozsudku nie je možné zistiť, z čoho sa skladá matkou uvádzaný výdavok vo výške 1 231,50 eur
mesačne najmä za situácie, že tento otec pred súdom prvej inštancie namietal, rozporujúc takmer všetky

matkou uvedené položky, pričom ich považoval za nadhodnotené, nezodpovedajúce jej príjmu a príjmu
jej partnera. Túto skutočnosť konštatoval aj súd prvej inštancie, avšak z odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku nie je možné zistiť, ako sa s týmito námietkami otca vysporiadal.52. Súd prvej inštancie tiež nedostatočne individualizoval celkovú príjmovú a majetkovú situáciu otca,
keď potom vo veci rozhodol o výživnom bez zisťovania relevantných skutkových okolností. Nenáležité je
odôvodnenie súdu prvej inštancie, že príjem otca je vo výške 1 240,- eur, ktorému zjavne nezodpovedajú

výdavky otca na hypotekárny úver na bývanie v sume 970 eur, na energiu a správu nehnuteľnosti, v
ktorej býva, 200 eur, príspevok na výživu matke 300 eur, osobne výdavky má cca 200 až 250 eur, z toho
na stravu cca 100 - 150 eur, oblečenie a iné. Súd prvej inštancie síce v odseku 55 síce opísal majetkové
pomery otca, avšak nie je zrejmé aké závery z uvedeného dokazovania vyvodil. Odvolací súd sa tiež
stotožňuje s odvolacími námietkami matky, že súd prvej inštancie napriek jej návrhom na doplnenie

dokazovaniadôkladneneskúmalostatnépríjmyotca(zpodnikania,prenájmu,kapitálovéhomajetku),ani
účtovné výkazy spoločností, v ktorých otec pôsobí, jeho reálne životné náklady nezohľadňujúc súčasne
reálne príjmy z prevodov majetku, pričom sa uspokojil iba s tvrdeniami otca o dôvodoch prevodov a ich
výšky, pričom otec účelovo znižuje svoje deklarované príjmy, zadlžuje sa, prevádza majetok a obchodné
podiely za neprimerane nízke ceny vzhľadom na majetok a podnikateľskú činnosť týchto spoločností.
Odvolací súd dopĺňa, že napriek tomu, že otec je podnikateľsky aktívny a pôsobí v manažérskych

pozíciách viacerých spoločností, súd prvej inštancie pri posúdení jeho príjmov prakticky vychádzal len
z potvrdenia o príjme zo závislej činnosti.

53. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkami matky a otca o nepreskúmateľnosti aj tejto časti
rozsudku. Konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 56 napadnutého rozsudku, t.j. že majetkové

pomery boli podrobne popísané na pojednávaní 27.10.2022, ako aj listinnými dôkazmi doloženými
do spisu (vrátane obchodných spoločností - daňové priznania, účtovné závierky, zmluvy o prevode
obch. podielov), výpismi z banky, listami vlastníctva, kúpnymi zmluvami, hypotekárnymi zmluvami
a ďalšími, je nepreskúmateľné, keďže neobsahuje akúkoľvek konkrétnu informáciu, ktorá by mala takto
vykonaným dokazovaním vyplynúť, a nie je ani zrejmé ako tieto skutočnosti súd prvej inštancie následne

vyhodnotil. Nie je tiež zrejmé na základe akých úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri
deklarovanom príjme otca vo výške 1 240,- eur je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné
vo výške 500 eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy
Slovenskejrepublikyneurčujútabuľkovúúpravuvýživnéhoaurčenievýživnéhojevzmyslezákonanutné
posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre

výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho
charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe
súdov v rodinnoprávnej agende s cieľom objektivizácie výživného bez ohľadu na skutočnosť, ktorý súd
a v ktorom regióne v výške výživného rozhoduje. Z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie
jednej vyživovacej povinností k dieťaťu vo veku 6 - 9 rokov, predstavuje primerané výživné cca 20 %

z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Uvedená metodika má však odporúčací
charakter, a preto je pri určení výšky výživného otcovi pre maloletého potrebné vziať zreteľ na
individuálne okolnosti predmetnej veci.

54. Tiež nie je možné zistiť akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov (najmä majetkových a príjmových

pomerov otca) súd prvej inštancie spravoval. Postup súdu prvej inštancie teda ani vo vzťahu
k rozhodnutiu o výživnom nie je riadne a zrozumiteľne odôvodnený a odvolaciemu súd zostáva len
skonštatovať, že preskúmavaný rozsudok postráda aj v tejto časti dostatočné zdôvodnenie, v dôsledku
čoho tak rozsudok súdu prvej inštancie nie je vyhotovený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Odvolacie námietky otca i matky sú tak opodstatnené aj v časti výživného.

55. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V danej veci pritom matka
a otec konkrétnymi návrhmi aktívne navrhovali doplnenie dokazovania. V prípade, ak súd prvej inštancie
tieto návrhy vyhodnotil ako nerelevantné, bolo potrebné tieto úvahy v odôvodnení rozhodnutia uviesť.

56. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení

súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnostirozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania).

57. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležite nezisťoval všetky relevantné
okolnosti potrebné pre posúdenie pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie dokazovanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti
daného prípadu, pričom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V. a VI. a v závislom výroku VII. podľa § 389 ods. 1 písm. b/

a c/ Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu podľa § 391 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

58. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie napadnutým výrokom V. zamietol návrh matky na
schválenie rodičovskej dohody, v časti určenia styku otca s maloletým a v prevyšujúcej časti na určenie
výživného na maloletého na čas po rozvode a napadnutým výrokom VI. zamietol návrh otca na určenie

výživného na čas po rozvode. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje, keďže sa jedná o časť
konania v rámci rozvodu manželstva, ktorá je obligatórne spojená s rozvodom manželstva, pričom v
takýchto konaniach v zmysle Čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada,
ktorou je ovládané sporové konanie. Výrok rozhodnutia preto nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže
z neho samého je zrejmé, či súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.

Z uvedených dôvodov sú napadnuté výroky V. a VI. nadbytočné.

59. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku bude konať vo vyššie naznačenom smere,
najmä však dôsledne zistí skutočný príjem otca za rozhodné obdobie, riadne ustáli jeho majetkové

pomery vrátane jeho možnosti a schopnosti platiť matkou žiadané výživné. Riadne zistí, preverí a najmä
vyhodnotí ďalšie možné príjmy otca (z podnikania, prenájmu, kapitálového majetku), ako aj z pohľadu
prevodov majetku. Rozhodujúce je tiež zistenie potencionálnej životnej úrovne otca, ktorá je daná
okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nákladmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Nemožno tiež poskytnúť ochranu špekulatívnemu správaniu rodiča, ktorý znižuje svoj príjem za účelom

stanovenia čo najnižšieho výživného, prípadne priorizuje rozvoja majetku a podnikateľských aktivít na
úkor vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie sa tiež vysporiada s otcom namietanými výdavkami
matky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Všetky skutočnosti je potrebné aktualizovať ku
dňu nového rozhodnutia. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňujú aj peňažné
prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch, tiež spolužitím s inými osobami. Pri rozhodovaní o styku

otca s maloletým súd prvej inštancie zváži aktuálne okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako
sú jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj na
strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery. Vzhľadom
na uplynuté obdobie zváži doplnenie znaleckého dokazovania, prípadne zváži opätovné zisťovanie
názoru maloletého. Výsledky vykonaného dokazovania, teda skutočný stav zistený v načrtnutom smere,

komplexne vyhodnotí vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného
v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky
a otca, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, a potom vo veci
znova rozhodne. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku náležite v súlade s ustanovením

§ 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

60. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).