Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27C/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203212
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225203212.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F.
XXXX/XX, B., zastúpená: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, advokát so sídlom Veľkoblahovská 6750/9E,
Dunajská Streda, proti žalovanej: N: RV s.r.o. Vydrany, IČO: 36 233 323, so sídlom Družstevná 1007,
Vydrany, o vypratanie nehnuteľnosti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa nasledovné neodkladné opatrenie:

Žalovanejsaukladápovinnosťzdržaťsa,svýnimkouneodkladnýchpoľnýchprácnazberovýchplochách
poľnohospodárskych plodín, akéhokoľvek ďalšieho vstupu alebo ďalšieho užívania nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., okres H. F., evidovanej I. J. H. F., katastrálnym
odborom na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape
ako parcelné číslo XXXX, vo výmere 28216 m2, druh pozemku: orná pôda, v spoluvlastníckom podiele

žalobkyne 1/1 k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2025, domáhala vypratania
nehnuteľnosti a súčasne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej s výnimkou
neodkladných poľných prác na zberových plochách poľnohospodárskych plodín akýkoľvek ďalší vstup
alebo ďalšie užívanie nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres H. F., obec G.,

katastrálne územie G., parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX
vo výmere 28216 m2 orná pôda v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/1 k celku 1/1.

2. Žalobkyňa v podanom návrhu tvrdila, že je výlučná vlastníčka nehnuteľnosti vedenej na liste
vlastníctva číslo XXXX pre okres H. F., obec G., katastrálne územie G., parcela registra „C“ evidovaná
na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX vo výmere 28216 m2 orná pôda, a jej spoluvlastnícky

podiel predstavuje 1/1 k celku 1/1 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Dňa 29.09.2014 so žalovanou uzavrela
Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov (ďalej len „nájomná zmluva“). Podľa článku III. bod
3.1 tejto nájomnej zmluvy bola doba prenájme uvedenej nehnuteľnosti dohodnutá na dobu určitú, a
to od 01.10.2014 do 30.09.2024, a teda na 10 rokov. Podľa článku IV. bod 4.1 tejto nájomnej zmluvy
predstavuje výška nájmu 145,- Eur/1 hektár, čo pri výmere predmetu nájmu predstavuje celkovo 409,-
Eur/1 rok. Podľa článku VI. bod 6.1 tejto nájomnej zmluvy nájomný vzťah je možné ukončiť až po uplynutí

doby nájmu, pričom podmienkou je, že žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu bude podaná najneskôr
jeden rok pred uplynutím doby nájmu, najneskôr do 31.08. príslušného roka. Dňa 07.07.2019 som so
žalovanou uzatvorila Dodatok číslo 1 k zmluve o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretej dňa
29.09.2014(ďalejlen„dodatok1“).Podľatohtododatku1sazmenilavýškanájomnéhopodľačlánkuIV.a
totak,ževýškanájmupredstavuje160,-Eur/1hektár,čoprivýmerepredmetunájmupredstavujecelkovo
451,46 Eur/1 rok. Všetky ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy ostali týmto dodatkom 1 nedotknuté.

Keďže žalobkyňa v roku 2023, a to najneskôr do 31.08. príslušného roka, teda najneskôr jeden rok pred
uplynutím doby nájmu, nepodala žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu, tento sa predĺžil o jeden ďalšírok. Aj keď považovala za obsolentné podávať extra ukončenie nájomnej zmluvy rok pred uplynutím
doby, na ktorú bola uzavretá, rešpektovala tento stav. Nasledujúci rok si na lehotu ale dala už pozor,
a listom zo dňa 14.07.2024, ktorý list podala doporučene na pošte dňa 15.07.2024, ukončila nájomnú

zmluvu, pričom toto ukončenie preukázateľne a v súlade s článkom VI. bod 6.1 nájomnej zmluvy podala
najneskôr jeden rok pred uplynutím doby nájmu, najneskôr do 31.08. príslušného roka. Dôkazom toho je
podací lístok, ako aj pečiatka pošty v B. zo dňa 15.07.2024. Žalovaná si však túto zásielku jednoducho
neprevzala v odbernej lehote. Žalovaná tým porušila ustanovenia vlastnej nájomnej zmluvy, ako aj
povinnosť zabezpečiť prevzatie písomností na adrese sídla zverejnenej v obchodnom registri. Ako to

vyplýva z podacieho lístka, a aj z adresáta na žalovanou neprevzatej zásielke, jej sídlo uviedla správne,
a bola to len z dôvodu jej vopred premysleného účelového konania (resp. nekonania, lebo zásielku
neprevzala), že jej táto zásielka nebola doručená. Dôkaz o tom, že žalovaná pri neprevzatí jej listu zo
dňa 14.07.2024 konala vopred premyslene a účelovo, je jej list zo dňa 27.08.2025, ktorý jej bol doručený
v obálke bez uvedenia odosielateľa, v ktorom uvádza s aktuálnou nájomnou zmluvou nesúvisiace
tvrdenia (napríklad o uzatvorení zmluvy na 5 rokov), a vyvíja na navrhovateľku nátlak na uzavretie ďalšej

nájomnej zmluvy. Listom zo dňa 08.09.2025, ktorý list podala doporučene dňa 11.09.2025, a ktorý list
žalovaná preukázateľne prevzala dňa 12.09.2025, žalovanú vyviedla z omylu, a zotrvala na svojom
stanovisku, že nájomný vzťah je ukončený dňa 30.09.2025. Zároveň žalovanú vyzvala na vypratanie a
vrátenie nehnuteľnosti, a taktiež žiadala zaplatenie dlžného nájomného do konca tohto roka. Žalovaná
jej odpovedala listom zo dňa 16.09.2025, ktorý jej bol doručený v obálke bez uvedenia odosielateľa,

a v ktorom ju ako osobu vyššieho veku a vdovu opakovane urazila, a ešte mala tú drzosť, že ju išla
poučovať o prevzatí a neprevzatí doporučenej listovej zásielky. Zrazu jej vadí aj absencia vykolíkovania,
hoci jej pozemok užíva viac ako 10 rokov, a posledný rok bez nájomnej zmluvy. Ďalej uviedla, že
podľa platnej právnej úpravy neexistuje všeobecná zákonná povinnosť vlastníka pozemok vykolíkovať,
pokiaľ jeho hranice sú jednoznačne určené v katastrálnej mape a nedochádza k sporom o priebeh

hraníc. Zároveň jej žalovaná jednostranne oznámila, že napriek jej nesúhlasu vykonala na pozemku
poľnohospodárske práce, a dňa 12.08.2025 zasiala repku olejnú na rok 2026. Žalovanej napriek tomu
poskytla ešte jednu možnosť na ukončenie nájmu dohodou, a to listom zo dňa 02.10.2025, pričom
žalovaná si ani túto zásielku neprevzala v odbernej lehote. Nemá preto inú možnosť, než sa obrátiť
na súd s touto žalobou u vypratanie nehnuteľnosti, keďže žalovaná jej jednostranne vnucuje svoju

vôľu. Nad rámec toho má už iného záujemcu o nájom pozemku, a konanie žalovanej jej tým pádom
spôsobuje škody. Žalobkyňa mala za to, že jej žaloba o vypratanie nehnuteľnosti je dostatočne jasná,
odôvodnená, ako aj právne podložená. Žalovanej v roku 2024 riadne a včas v súlade s ustanoveniami
nájomnej zmluvy odoslala ukončenie nájomného vzťahu, a nemôže jej byť pripísané na škodu to, že
žalovaná si nesplnila svoju povinnosť prevziať riadne doručovanú písomnosť na pošte. Jej následné

konanie bolo už len účelové a zamerané na zmarenie vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku. Tomuto
svedčí aj konanie žalovanej, ktorá vedomá si neexistencie právneho titulu užívania, keďže nájomná
zmluva zanikla, zasiala na pozemku žalobkyne bez jej súhlasu ešte v auguste 2025 repku olejnú na
rok 2026, a tým pádom si vlastne násilným spôsobom vynútila ďalšie užívanie predmetného pozemku.
Uvedenú skutočnosť žalovaná so žalobkyňou žiadnym spôsobom nedohodla, nekonzultovala, iba jej

to oznámila vo svojom liste zo dňa 16.09.2025. Žalovaná týmto protiprávnym konaním sleduje vlastné
zištné ciele vo forme hospodárenia na mojom pozemku bez právneho titulu. Taktiež je presvedčená,
že žalovaná si v rozpore zo zákonom uplatnila na PPA žiadosť o dotácie na uvedený pozemok,
hoci na jej užívanie nemá žiadny právny titul. Podľa právnej teórie ak sa vlastník domáha vydania
(vindikácie) v zmysle uchopenia sa držby nehnuteľnej veci (pozemku), musí znieť žalobný petit na jej

vypratanie. Procesnoprávna teória potom v súvislosti s tým vyvodzuje, že nehnuteľnosť je vyprataná
vtedy, ak z nej povinný nielen odstránil všetky v nej (na nej) umiestnené veci, ale až vtedy, keď ju urobil
prístupnou oprávnenému. Táto žaloba je prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu
proti tomu, kto tento pozemok neoprávnene užíva. V prejednávanej veci sa domáha uchopenia a držby
svojho vlastného pozemku v situácii, kedy žalovaná vlastným protiprávnym užívaním pozemku bez

právneho titulu neumožňuje, aby ho užívala ona (dala do prenájmu inej osobe). Nakoľko žalovaná
svojim doterajším konaním preukázala, že si nectí vlastnícke právo iných osôb, a že si protiprávne
presadzuje vlastné zištné záujmy pred záujmami oprávnenej vlastníčky, žalobkyňa je presvedčená,
že je na mieste aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej s výnimkou
neodkladných poľných prác na zberových plochách poľnohospodárskych plodín akýkoľvek ďalší vstup

aleboďalšieužívaniejejnehnuteľnosti.Uvedenýcieľochranysvojichoprávnenýchzáujmovniejemožné
dosiahnuť iným spôsobom, a taktiež nie je možné použitie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaná
na jej výzvy nereaguje, selektívne preberá / nepreberá doporučené listové zásielky, a zakladá novú
úrodu na jej pozemku, hoci jej je známa jasná a zrozumiteľná vôľa žalobkyne, že si už neželá, abyvyužívala jej pozemok pre svoje vlastné potreby. Žalovaná týmto svojim konaním prejavila dešpekt
voči záväzným normám občianskeho spolunažívania v spoločnosti, a nedá sa s istotou povedať,
že by od svojho konania po podaní žaloby upustila. Je preto na mieste nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým vo veci konajúci súd zabráni opakovaniu sa protiprávneho konania žalovanej až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Technologické systémy pestovania poľnohospodárskych
plodín dávajú odpoveď na otázku, v čom spočívajú neodkladné poľné práce na zberových plochách
poľnohospodárskych plodín, nakoľko výrobný proces v rastlinnej výrobe sa vyznačuje osobitnou
charakteristikou. Súvisí to so zvolenou plodinou, agrotechnickými podmienkami, kondíciou plodiny a

pod. Samotná žalovaná pritom listom zo dňa 27.08.2025 oznámila, že sa „stará o pozemok, má
odborné znalosti, odstraňuje buriny, hnojí, svoju prácu vykonáva s dôkladnou pozornosťou, s vhodným
technickým vybavením a v súlade so všetkými predpismi“. Rovnako je žalovanej známe, že „pozemky
sa odovzdávajú po zbere úrody a v zaoranom stave“. To znamená, že žalovaná ovláda technologické
systémy pestovania poľnohospodárskych plodín, a zaiste pozná aj termíny uskutočnenia jednotlivých
neodkladných poľných prác. Na základe horeuvedených skutočností preto navrhla, aby súd jej návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

3. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia pripojila výpis z katastra nehnuteľnosti č. XXXX, výpis z obchodného registra, Zmluvu
o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 29.09.2014, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme

poľnohospodárskych pozemkov uzavretej dňa 20.09.2014, Ukončenie nájmu poľnohospodárskych
pozemkov zo dňa 14.07.2024, ftc. podacích lístkov, ftc. nedoručenej zásielky, Oznámenie žalovaného zo
dňa 27.08.2025, Vyjadrenie žalobkyne k listu žalovaného zo dňa 08.09.2025, ftc. doručenky, Oznámenie
žalovaného zo dňa 16.09.2025, Výzvu na podpis Dohody o urovnaní zo dňa 02.10.2025, informáciu
Slovenskej pošty, a.s. o sledovaní zásielok.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat.
území G., obec G., okres H. F., parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX, druh pozemku – orná pôda
vo výmere 28216 m2.

5. Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti N:RV s.r.o. Vydrany vyplýva, že sídlom
menovanej obchodnej spoločnosti je Družstevná 1007, Vydrany.

6. Zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzatvorenej žalobkyňou ako prenajímateľkou
a žalovanou ako nájomcom dňa 29.09.2014 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je prenájom

poľnohospodárskych pozemkov o celkovej výmere 2,8216 ha v kat. území G., vo vlastníctve
prenajímateľky, LV č. XXXX, parc. č. XXXX. Doba prenájmu pozemkov bola dohodnutá na dobu určitú
od 01.10.2014 do 30.09.2024. Výška nájomného bola dojednaná sumou 145,- Eur/ha. V článku VI. bode
6.1 zmluvy sa uvádza, že nájomný vzťah je možné zo strany oboch účastníkov ukončiť v zmysle tejto
zmluvy až po uplynutí doby nájmu. Podmienkou je, že žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu bude

podaná najneskôr jeden rok pred uplynutím doby nájmu, najneskôr do 31.08. príslušného roka.

7. Z Ukončenia nájmu poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 14.07.2024 vyplýva, že žalobkyňa ako
prenajímateľ žiadala žalovanú ako nájomcu o ukončenie nájmu v súlade s článkom VI. predmetnej
nájomnej zmluvy. Nájom sa skončí dňom 30.09.2025. Žalobkyňa zároveň vyzvala žalovanú o vrátenie

pozemkov ku dňu skončenia nájmu. Z ftc. podacieho lístka (č.l. 13-14) je zrejmé podanie predmetnej
listiny žalobkyňou na poštovú prepravu dňa 15.07.2024. Z ftc. nedoručenej zásielky (č.l. 14-15) vyplýva
vrátenie poštovej zásielky žalobkyni s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

8. Z Oznámenia žalovanej zo dňa 27.08.2025 vyplýva, že aj podľa žalovanej bola doba nájmu zmluvnými

stranami dohodnutá na dobu určitú v trvaní 5 rokov od 01.10.2019 do 30.09.2024. Žalovaná poukázala
o.i. na to, že pozemky nie sú vykolíkované, geometricky zamerané, nebola podaná výzva užívateľovi
na vrátenie a prevzatie pozemkov a žiadne vypratanie sa neuskutočnilo. Pozemky sa vždy odovzdávajú
po zbere úrody a v zaoranom stave. Pozemky žalobkyne naďalej užíva. Zároveň žiadala o uzavretie
novej nájomnej zmluvy.

9. Z vyjadrenia žalobkyne k oznámeniu žalovanej zo dňa 08.09.2025 o.i. vyplýva, že žalobkyňa nemá
záujem o ďalšie trvanie nájmu a preto opakovane vyzvala žalovanú k vyprataniu a vráteniu príslušných
pozemkov ku dňu skončenia nájmu dňa 30.09.2025. Súčasne žalobkyňa poukázala na svoju žiadosťo ukončenie nájmu a vrátenie pozemkov, ktorú doručovala žalovanej na platnú adresu jej sídla.
Predmetné vyjadrenie bolo podľa ftc. doručenky (č.l. 20) doručené žalovanej dňa 12.09.2025.

10.Zoznámeniažalovanejzodňa16.09.2025vyplýva,želistžalobkynenepovažujezaprevzatýariadne
doručený, pričom žalobkyňa nepreukázala opakované doručenie. Ďalej uviedla, že na pozemkoch
vykonala poľnohospodárske práce, zasiali repku olejnú už na rok 2026, čiže po zbere úrady sa môžu
odovzdať pozemky. Opätovne navrhla uzatvorenie novej nájomnej zmluvy.

11. Listom zo dňa 02.10.2025 žalobkyňa vyzvala žalovanú na podpis Dohody o urovnaní, ktorej cieľom
je usporiadanie práv a povinností medzi stranami vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskych
pozemkov.

12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

16.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

18.Podľa§329ods.1,ods.2CSP,súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

22. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, nájomná zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak
tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske

účely.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto
zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou,2) b) evidovaný v katastri
nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo

pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) tým nie sú dotknuté.

26. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej

zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na
vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva
na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody
alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka.

27. Podľa 676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu

sa obnovuje na túto dobu.

28. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a
podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych

pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem
osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a
reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má
miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by

vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí
tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie
ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti
osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.
Súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia vo veci samej, neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na
základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo
hroziacej ujmy. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd
musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov procesných
strán alebo tretích osôb. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný

osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť
aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná
úprava pomerov medzi stranami je potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne
regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Na
konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky

zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie a pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie
podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania rozhodnutia.29. Navrhovateľ, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom
opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje

zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia,

musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní.

30. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla
sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie
navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia

navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov
strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.

31. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie základných
skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej
dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Procesné zabezpečenie (formou

neodkladného opatrenia) má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia

podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Dosiahnutie náležitej
miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porovnaj
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

32. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže
žalovanej s výnimkou neodkladných poľných prác na zberových plochách, akýkoľvek ďalší vstup
alebo ďalšie užívanie spornej nehnuteľnosti, argumentujúc tým, že žalovaná po ukončení nájomného

vzťahu naďalej neoprávnene užíva nehnuteľnosť, nerešpektuje vôľu žalobkyne, ktorá nechce zotrvať v
záväzkovom vzťahu so žalovanou, pričom týmto svojím konaním žalovaná neoprávnene zasahuje do
vlastníckeho práva žalobkyne, neumožňujúc jej voľné nakladanie s nehnuteľnosťou.

33. Z obsahu spisu mal súd osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu. Vlastníkom

vypratať sa majúceho pozemku je žalobkyňa, ktorej je tak daná aktívna vecná legitimácia v tomto spore.
Žalovaná je právnická osoba, ktorá po ukončení nájomného vzťahu neoprávnene užíva vec a je tak
v spore pasívne vecne legitimovaná.

34. Rovnako mal súd za osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa

osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z predloženej Zmluvy o nájme poľnohospodárskych
pozemkov uzavretej žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom dňa 29.09.2014,
- predmetom ktorej je prenájom spornej nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia poľnohospodárskej
výroby v súlade s jej zatriedením – rezultuje, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.10.2014do 30.09.2024. V zmysle článku VI. bodu 6.1 predmetnej zmluvy nájomný vzťah mohli zmluvné strany
ukončiť až po uplynutí doby nájmu a to tak, že žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu mala byť podaná
najneskôr jeden rok pred uplynutím doby nájmu, najneskôr do 31.08. príslušného roka. Keďže žalobkyňa

v roku 2023 najneskôr do 31.08. žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu nepodala, nájomná zmluva sa
podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka obnovila na rok za tých istých podmienok, za akých bola
pôvodne dojednaná, čo v konkrétnom prípade znamená, že žalobkyňa mohla opätovne najneskôr do
31.08.2024 požiadať o ukončenie nájomného vzťahu ku dňu 30.09.2025.

35. Z obsahu súdneho spisu mal súd za osvedčené, že žalobkyňa listom zo dňa 14.07.2024 požiadala
žalovanú o ukončenie nájmu v súlade s článkom VI. predmetnej zmluvy o nájme a súčasne aj vyzvala
žalovanú o vrátenie pozemkov ku dňu skončenia nájmu, t.j. ku dňu 30.09.2025. Žalobkyňa tento list
preukázateľne odoslala žalovanej na adresu jej sídla (viď. podací lístok z č.l. 13-14), avšak sa jej
zásielka vrátila s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ (viď ftc. nedoručenej zásielky
na č.l. 14-15). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020 (R 4/2021), v ktorom sa uvádza: „Ustanovenie § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovanie hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného
ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa
jednáotakzvanúteóriudôjdenia,atedaprihmotnoprávnychúkonochsanevyžadujeskutočnédoručenie
a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. 13.2. Účinnosť adresovaných jednostranných

hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva
predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho
dispozície-užtýmtookamihomzačínaprávnyúkonpôsobiťvočidruhejzmluvnejstrane.Slovnéspojenie
„dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním
potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym

úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného
hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho
prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením
oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu
objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát

skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať
jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn.
5Cdo/129/2010). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle
nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom
prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu

sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu
príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce
je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu
na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav

vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu
vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením
prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a
od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.
13.3. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v

zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za
doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané.
V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú
uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej
vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie

doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno
platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa
považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto
názorovéhoprúdufikciadoručenianeobstojíakoplatnedojednanáprejejrozporsustanovením§45ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania

právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je
jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv
a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu
bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak mábyť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba
aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je
vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo

určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým,
že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry
adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty
doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste
alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné

strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov
- zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak
jej táto zmena nebola včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť
dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je
neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v
zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby,

ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania
fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to
ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie
určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa
s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná

strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie.
Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri
doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho
vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez
ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia Občianskeho

zákonníka je postavená na dispozitívnosti väčšiny jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je
ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú
úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si totiž účastníci môžu
vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a
ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia §

45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú
dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto
ustanovenímtotižzabezpečujespravodlivévyvažovaniezáujmovzmluvnýchstrán.Adresátoviprávneho
úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného
právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má

na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané
právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci
i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej
strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa
mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle,

že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav
vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne
oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné
bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom
doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“ V danom prípade

žalovaná v Zmluve o nájme poľnohospodárskych pozemkov (ako aj v Dodatku 1) uviedla ako kontaktnú
adresu, adresu svojho sídla: Družstevná 1007, Vydrany, pričom žalobkyňa svoj list o ukončenie nájmu
poľnohospodárskych pozemkov doručovala práve na túto žalovanou uvedenú adresu. Z tohto potom
vyplýva, že tu nastala fikcia doručenia zásielky dňa 12.08.2024 (kedy sa zásielka vrátila žalobkyni –
viď ftc. nedoručenej zásielky na č.l. 14-15) bez ohľadu na to, či sa žalovaná s obsahom tejto zásielky

skutočne oznámila. S prihliadnutím na uvedené súd má osvedčené ukončenie nájmu dňom 30.09.2025.
Rovnako je osvedčené aj neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalobkyne žalovanou od ukončenia
nájmu, a to priamo z oznámenia žalovanej zo dňa 16.09.2025 (viď. č.l. 21), v ktorom žalobkyňa uvádza,
že už zasiali repku olejnú na rok 2026.

36. S prihliadnutím na to, že žalovaná nerešpektovala vôľu žalobkyne a napriek opakovaným výzvam
žalobkyne pokračuje v užívaní nehnuteľnosti, súd má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je
dôvodné s tým, že vzhľadom na druh pozemku a aktívnu poľnohospodársku činnosť, súd v súlade
s návrhom žalobkyne umožnil žalovanej naďalej vykonávať neodkladné poľné práce na nehnuteľnosti.37. V súlade s § 333 CSP súd určil čas, na ktorý je toto neodkladné opatrenie nariadené, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej (ktoré konanie je vedené tiež pod spisovou značkou

27C/78/2025).

38. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, súd návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel.

39. O trovách konania súd nerozhodoval, keďže podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje, t.j. na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§

359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.