Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122200543
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:4122200543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Ervin Mészáros TZB PROFI,
s miestom podnikania: Veľká Lúč 381, 930 03 Lúč na Ostrove, IČO: 30 724 503, právne zastúpeného:
JUDr. Miroslav Pekár, advokát, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti
žalovanému: INSOLVENCY SOLUTIONS, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 48 003 506, správca úpadcu: MHMH, s.r.o. v konkurze, so sídlom Šrobárová
52, 946 32 Šrobárová, IČO: 47 076 054, právne zastúpenému: Advokátska kancelária FARDOUS
PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretej pohľadávky a o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/2/2022 - 218 zo dňa 12.05.2023 v
spojení s opravným uznesením č. k. 30Cbi/2/2022 - 294 zo dňa 21.11.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/2/2022 - 218 zo dňa 12.05.2023
v spojení s opravným uznesením č. k. 30Cbi/2/2022 - 294 zo dňa 21.11.2023 v napadnutom I. výroku
v časti určenia pohľadávok 1. až 15. čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia p o t
v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/2/2022 - 218 zo dňa 12.05.2023
v spojení s opravným uznesením č. k. 30Cbi/2/2022 - 294 zo dňa 21.11.2023 v napadnutom I. výroku
v časti určenia pohľadávok 16. až 39. čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia m e
n í tak, že žalobu z a m i e t a .

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/2/2022 - 218 zo dňa 12.05.2023
v spojení s opravným uznesením č. k. 30Cbi/2/2022 - 294 zo dňa 21.11.2023 v súvisiacom II. výroku o
trovách prvoinštančného konania m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na

náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 23,08 %.

IV. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 23,08 %. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho
súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1, ods. 5, ods.

6, ods. 9, ods. 14 a ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
aj „ObZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom
I. určil, že žalobca je veriteľom iných pohľadávok uplatnených súhrnnou prihláškou nezabezpečenýchpohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 2/1 - 2/39 v konkurznom konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021 voči úpadcovi MHMH, s.r.o., v jednotlivých konkrétnych
výškach titulom pristúpenia k záväzku následného objednávateľa ALKON KOŠICE, a.s., podľa Zmluvy

o dielo zo dňa 07.02.2017 (ďalej aj „ZoD“), resp. pristúpenia k záväzkom pôvodného objednávateľa
ELIS PLUS, s.r.o., titulom nedoplatku na zádržnom a titulom náhrady trov súdnych konaní, čo do výšky,
poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Zároveň súd prvej inštancie výrokom II. priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. S poukazom na § 224 CSP súd prvej
inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil záhlavie rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
06.10.2021 domáhal určenia, že je veriteľom správcom popretých pohľadávok 2/1 - 2/39 v konkurznom
konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021 voči úpadcovi čo do výšky, poradia,
právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žalovaný oznámil žalobcovi popretie pohľadávok písomným
potvrdením zo dňa 13.12.2021, doručeným žalobcovi 20.12.2021. Jednotlivé pohľadávky boli správcom

popreté z nasledovných dôvodov: pohľadávka 1 - právny dôvod neurčitý, zmätočný, nie je možné
identifikovať žiadny zmluvný ani mimozmluvný vzťah, nie je zrejmé, za koho úpadca prevzal záväzok,
kto je následný objednávateľ, prihláška nespĺňa náležitosti podľa § 132 CSP a § 3a ObZ a trovy sú
pohľadávkou sui generis, konanie ešte nebolo právoplatne skončené, a tak nemožno hovoriť o existencii
náhrady trov konania, pohľadávka 2 (následný objednávateľ ALKON) - dlžník mal pristúpiť k úhrade

záväzku za bližšie nešpecifikovaného objednávateľa, nie je zrejmý následný objednávateľ - rozpor s §
132 CSP a § 3a ObZ, z právneho dôvodu nevyplýva, že by k pristúpeniu záväzku došlo platne, nakoľko
absentuje existencia tohto záväzku, nie sú priložené žiadne súpisy prác, preberacie protokoly, nič, čo by
osvedčovalo vykonanie diela, nie je splnená ani povinnosť informovať úpadcu pred vystavením faktúry
o súpise vykonaných prác, nie je zrejmé, kto bol obligačným dlžníkom popri úpadcovi a či nesplnil

záväzok, alebo jeho časť, pohľadávky 3-12 (pôvodný objednávateľ ELIS) - obdobne ako pri pohľadávke
2, pohľadávka 13 - náhrada trov konania je pohľadávka sui generis, k prihláške pripojený len zoznam
úkonov a výška hodnoty jedného úkonu, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu náhrady trov
konania, pohľadávka 14 - nie je zrejmé, z čoho zádržné pozostáva, § 132 CSP a § 3a ObZ, nevyplýva
platné pristúpenie k záväzku a trovy sui generis, pohľadávka 15 - obdobne ako pohľadávka 14 bez

trov, pohľadávky 16-39 - len uvedenie faktúry - je to účtovný doklad, nepreukazuje právny dôvod vzniku
pohľadávok, nie je v nich, či boli za tovar, službu, alebo na základe ZoD, alebo iného titulu, nie je v nich
subjekt, ktorý faktúru vystavil a či bol úpadca skutočne odberateľom, faktúry navyše veriteľ nepriložil
k prihláške. Všetky pohľadávky vznikli v súvislosti so Zmluvou o dielo zo dňa 07.02.2017 uzatvorenou
medzi žalobcom ako zhotoviteľom a úpadcom ako objednávateľom, predmetom ktorej bolo zhotovenie

diela na stavbe Malopodlažná bytová zástavba - Hviezdne bývanie, G.. Žalovaný v predmetnej zmluve
pristúpil tiež k záväzkom ALKON KOŠICE, a.s. a ELIS PLUS, s.r.o.. Podľa žalobcu sú jednotlivé dôvody
popretia tak nejasné a neurčité, že nie možné sa voči nim účinne brániť. Neexistuje pritom žiadna
špecifikácia, v akom rozsahu pohľadávky správca popiera. Popretie sa javí byť účelové, a tým fakticky
došlo k spochybneniu postavenia najväčšieho veriteľa. Žalovaný spochybnil spornosť právneho dôvodu

pohľadávok, keď mal pochybnosti jednak o riadnom pristúpení záväzku, resp. o existencii jednotlivých
pohľadávok uplatnených žalobcom prihláškou.

3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca realizoval pre žalovaného dielo, pričom pôvodnými
objednávateľmi boli ELIS PLUS, s.r.o., resp. ALKON KOŠICE, a.s.. V rámci Zmluvy o dielo zo dňa

07.02.2017 žalovaný preto pristúpil aj k záväzkom týchto pôvodných objednávateľov. Súd prvej inštancie
sa zaoberal platnosťou pristúpenia, ako aj tým, že správca neuviedol v popretí, v čom vidí neplatnosť
pristúpenia, riešil tiež faktúry, ktoré boli v prílohe ZoD a úpadca vedel, k čomu pristupuje. V prípade
pohľadávok 2/1 a 2/2 - vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/9/2019 - 255 zo dňa
10.07.2019 a zo ZoD a dospel k záveru, že popierací prejav správcu neobstojí, keď úpadca v zmysle

čl. IV bod 4.1 ZoD vyhlásil, že pristupuje k záväzku následného objednávateľa ALKON KOŠICE, a.s.,
vo výške 57.848,60 eur podľa zoznamu faktúr, ktorý tvorí prílohu č. 2 ZoD. Prejav vôle úpadcu bol
jednoznačný. Následný objednávateľ bol dostatočne identifikovaný. V zmluve je jasne vymedzená výška
záväzku a predmetom preskúmania súdu nie je v incidenčnom konaní celý právny vzťah medzi veriteľom
a úpadcom. Vo vzťahu k pohľadávkam 2/3 - 2/12 súd vychádzal nielen z rozhodnutia Okresného súdu

Komárnoč.k.5Cb/43/2019-236zodňa10.10.2019,kdenámietkyvznášanéžalovanýmbolipredmetom
súdneho konania a správca tak mal dosť času získať informácie a podklady, ktoré by odôvodňovali
spornosť týchto pohľadávok, keďže súdne konanie bolo vedené už od roku 2019. Súd tiež vychádzal z
čl. 5.1 ZoD, podľa ktorého sa žalobca zaviazal zaslať elektronicky faktúry s tým, že ak do 3 dní neobdržíod objednávateľa (úpadcu) vyjadrenie, ich obsah sa považuje za nesporný. Ak mal úpadca výhrady k
prácam, mal ich namietať v lehotách podľa zmluvy a nie až v súdnom konaní, resp. nie v incidenčnom
konaní. Dôvodom popretia nemôže byť ani to, že sa vedie súdne konanie. Dôkazné bremeno o tvrdení,

že dielo nebolo vykonané, ťažilo žalovaného. Súd prvej inštancie k pohľadávke 2/13 uviedol, že nemôže
byť dôvodom popretia skutočnosť, že sa vedie súdne konanie o zaplatenie, ale spornosť pohľadávky
musí posúdiť správca sám bez ohľadu na vedenie súdneho konania. V prípade pohľadávok 2/14 - 2/15,
tieto boli vyšpecifikované článkom IV. bod 1 a 2 ZoD, žalovaný bol oboznámený, k čomu pristupuje
a záväzky pôvodného objednávateľa nenamietal. Ohľadne pohľadávok 2/16 - 2/39 súd uviedol, že

veriteľ bol povinný tieto v prihláške vymedziť skutkovo a právne, pričom dôkazy o oprávnenosti mohol
priložiť až v incidenčnom konaní. Súd zároveň poukázal na povinnosti správcu vyhľadávať, zisťovať v
súčinnosti s dlžníkom, s tým, že nie je povinnosťou veriteľa, aby všetko preukázal. Rovnako uviedol,
že neevidencia v účtovníctve nie je účinný dôvod popretia a skutočnosť, že sa o pohľadávke vedie
súdne konanie, nezbavuje správcu presne uviesť dôvody popretia. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že voči úpadcovi boli vedené viaceré konania na Okresnom súde Komárno, teda úpadca mal informácie

o týchto pohľadávkach (rozsudky boli vydané v mesiacoch júl a október 2019, upomínací súd rozhodoval
vo februári 2019), oproti tomu prihláška žalobcu bola podaná až v roku 2021 a popretie správcu je z
decembra 2021. V prejednávanej veci správca poprel všetky prihlásené pohľadávky žalobcu, pričom
podľa súdu prvej inštancie boli dôvody popretia vyvrátené vykonanými dôkazmi. Súd mal za preukázané,
že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny z vystavených faktúr a nároky vyplývajúce zo ZoD.

Správcom vykonané popretie posúdil ako nedôvodné, a preto určil popreté pohľadávky žalobcu v celom
rozsahu. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v
rozsahu 100 % ako úspešnému v spore.

4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených

v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu, keď má za to, že sa súd
nevysporiadal s dôvodmi popretia správcu a tieto nevyhodnotil dostatočne. Súd v prípade pohľadávky
2/1 neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď posúdil existenciu nároku na trovy a na základe akých
dôkazov dospel k ich správnosti. Rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Uvedené platí obdobne
aj k pohľadávkam 2/13 - 2/14, pri ktorých absentuje odôvodnenie. V prípade pohľadávok 2/1 - 2/2 mala

byť právnym dôvodom vzniku ZoD a pristúpenie dlžníka k záväzkom. Súd mal vyhodnotiť ex offo, či
sa jedná o platné/neplatné pristúpenie. Ak by malo byť pristúpenie platné, potom jej obsahom mala
byť špecifikácia záväzkov, ku ktorým tretia osoba pristupuje. Uvedené dôvody namieta žalovaný aj vo
vzťahu k pohľadávkam 2/14 - 2/15. V prípade pohľadávok vo vzťahu k spoločnosti ALKON KOŠICE, a.s.,
žalovaný namieta, že táto nebola v zmluve riadne označená identifikačnými údajmi. Od správcu nie je

možné požadovať, aby suploval povinnosť riadneho uplatnenia prihlášky pohľadávky so špecifikovaním
dôvodu a s uvedením podstatných náležitostí, a to aj s ohľadom na náležitosti upravené v § 132 CSP.
Nemôže obstáť ani argumentácia, aby správca suploval úlohu veriteľa tým, že má iniciatívne namiesto
veriteľa zabezpečovať listiny zo súdnych konaní o záväzkoch dlžníka. ZoD iba uvádza, že úpadca uhradí
faktúry uvedené v čl. 4.2, avšak právny dôvod ich vzniku nie je zrejmý. K prihláške neboli pripojené

žiadne listiny preukazujúce vykonanie diela, ani jeho odovzdanie a prevzatie úpadcom. Žalovaný má za
to, že prihlášku nie je možné v incidenčnom konaní ani doplniť, ani meniť a na akékoľvek skutočnosti
a dôkazy, ktoré neboli súčasťou prihlášky, nemal súd prihliadať. Absencia akéhokoľvek odôvodenia je
v rozpore s ustálenou judikatúrou. V prípade pohľadávok 2/16 - 2/39 žalovaný zotrval na dôvodoch
popretia,faktúraniejeprávnymdôvodomvznikupohľadávky,predpokladásauvedeniezmluvnéhoalebo

mimozmluvnéhovzťahu.Správcabolpretopovinnýpohľadávkypoprieť.Skutočnosť,žeúpadcaneúčtuje
o prihlásených pohľadávkach, správca uviedol len ako podporný fakt, ktorý spochybňuje prihlásenú
pohľadávku. Úlohou súdu, ale ani žalovaného, nie je vytvárať si domnienky a predpoklady, na podklade
akých okolností mohli prihlásené pohľadávky vzniknúť, aby bolo vôbec možné posúdiť, či ich žalobca
uplatnil dôvodne. Priloženie listinných dôkazov k prihláške nenahrádza tvrdenia veriteľa, ktoré majú byť

špecifikované v samotnej prihláške. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný preto
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo, aby rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania a odvolacieho konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny, riadne a rozsiahlo zdôvodnený a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Súd
správne uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať pohľadávky z iných ako správcom uvedených
dôvodov v popretí. Existenciu, ani platnosť pristúpenia úpadcu k jednotlivých záväzkom, úpadca nikdynespochybnil, samotné znenie pristúpenia jednoznačne vymedzuje pohľadávku, jej výšku, ako aj právny
dôvod jej vzniku. Ide o jednoznačný prejav vôle úpadcu smerujúci k pristúpeniu záväzku následného
objednávateľa. Úpadca v súdnych konaniach nerozporoval pristúpenie, ale iba údajné vady diela, ktoré

však notifikoval oneskorene a ani ich nevedel preukázať. Žalovaný doposiaľ neuviedol žiaden dôvod, pre
ktorý by malo byť pristúpenie k záväzkom neplatné. Doplnenie prihlášky spočívalo výlučne v odstránení
technického, resp. administratívneho nedostatku (pohľadávka 2/1), resp. v doplnení riadne označených
faktúr (pohľadávky 2/16 - 2/39). Samotné faktúry potom obsahujú právny dôvod vzniku uplatňovaného
nároku, ktorý správca spochybňoval z dôvodu údajných vád, resp. duplicitného fakturovania. Zároveň

žalobca uviedol, že pohľadávky 2/16 - 2/28, 2/32 a 2/39 neboli popreté v reštrukturalizácii, ktorá
predchádzala konkurzu. Podľa žalobcu správca opomína svoje povinnosti z § 32 ZoKR, ktoré vymedzujú
jeho povinnosti pri prieskume a popieraní jednotlivých pohľadávok. Žalobca preto navrhol odvolanie
ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom nesúhlasí so žalobcom, že napadnutý rozsudok
je vecne správny. Žalovaný trvá na tom, že súd sa nevysporiadal s dôvodmi popretia správcu a tieto v
konaní nedostatočne vyhodnotil. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nedostatočne preskúmaval
prihlášky pohľadávok. Žalovaný ako správca konal s odbornou starostlivosťou v záujme všetkých
účastníkov konania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že časť pohľadávok nebola v reštrukturalizácii

popretá,žalovanýuviedol,ževyhlásenímkonkurzusaplánstalneúčinnýmaveriteliasisvojepohľadávky
mohli prihlásiť v konkurze. Zároveň zotrval na svojich odvolacích dôvodoch. Zdôrazňuje absenciu
odôvodnenia vo vzťahu nákladom uplatnenia pohľadávok 2/1, 2/13 a 2/14.

7. Žalobca sa vyjadril aj k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že žalovaný sa vyhol vyjadreniu k povinnosti

podľa§32ZoKR,akbypostupovalodborne,vedelbypohľadávkyriadneidentifikovať.Chýbavyjadrenie,
či správca prešiel prihlášku s úpadcom a či tento spochybnil existenciu prihlásených pohľadávok.
Žalobca si je vedomý neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, to však nemení nič na tom, že pohľadávky
v rámci reštrukturalizácie neboli popreté.

8. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380
CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie nariadil vo veci, s poukazom na

§ 385 ods. 1 CSP, pojednávanie, na ktorom umožnil stranám vyjadriť sa k popieraciemu prejavu správcu
vo vzťahu k pohľadávkam pod poradovým č. 16. - 39., ktoré správca poprel v celom rozsahu (v právnom
dôvode,výške,vymáhateľnostiaporadí),atozdôvodu,ževprihláškeniejeskutkovovymedzenýprávny
dôvod, ale predmetné pohľadávky sú označené iba číslom faktúry. Podstatnou otázkou pre odvolacie
pojednávanie bolo, na akom právnom základe žalobca vidí nedôvodnosť popieracieho prejavu správcu

pri identifikácii pohľadávok v prihláške. Vo zvyšku odvolania (námietky ohľadne určenia pohľadávok 1.
- 15.) a tam uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacej argumentácie, boli písomné vyjadrenia strán
dostatočné a odvolacie pojednávanie vo vzťahu k nim nebolo nariadené.

10. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

11. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
doterajších ústnych a písomných vyjadrení. Zotrval na tvrdení, že pohľadávky prihlásené súhrnnou
prihláškou pod č. 16. - 39. a vymedzené v právnom dôvode ako nedoplatky tam označených faktúr, boli

špecifikovanéaidentifikovanédostatočneariadne.Pohľadávkypredstavovalinedoplatkyzpredmetných
faktúr ohľadom zádržného. Úpadca ako objednávateľ predkladal žalobcovi oneskorené notifikácie vád,
ktorých dôvodnosť ani úpadca ani správca doposiaľ v neskončených súdnych konaniach nepreukázal.
Poukázal na to, že podľa jeho názoru je správca povinný pri zisťovaní prihlášok pohľadávok vykonávať
aj osobné zistenia, ktoré ak by urobil, dospel by k pravdivosti týchto pohľadávok. Navrhol, aby odvolací

súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a pre prípad úspechu žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.12. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
ústnych a písomných vyjadrení. Poukázal na to, že faktúra nepreukazuje právny dôvod pohľadávky, ale
je len účtovným dokladom, čomu svedčí aj početná judikatúra. Z faktúr nevyplýva, z akého právneho

vzťahuvznikli.Zprihlášokpohľadávok16.-39.,vovzťahukuktorýmprávnyzástupcažalobcuuviedol,že
ideozádržné,niejemožnéustáliť,kedytentonárokvznikolanaakomprávnomzáklade.Úlohousprávcu
je síce komplexné posúdenie prihlášky a prihlásených pohľadávok, ale úlohou veriteľa je špecifikácia
právneho dôvodu. K námietke žalobcu o osobnom zisťovaní správcu uviedol, že úlohou správcu nie je
nahrádzať zákonné povinnosti veriteľa. V zhode s odvolacím návrhom žiadal, aby odvolací súd rozsudok

súduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniealebo,abynapadnutérozhodnutiezmeniltak,
že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na trov konania. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

13. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou
žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné

sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.
Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi. Incidenčné konanie je svojou povahou
určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej prihlásenej popretej
pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky. Ak sa domáha aj určenia
už zistenej časti pohľadávky, je potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť.

14. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o. i. vyplýva,
že: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate

len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k
účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu
úpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce

skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa
konkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu
incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.

15. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v

incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca
uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej
lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty
popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.

16. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že:
Z § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len
v rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s
tým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia

pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky
sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze
neprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“,
čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie
je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v

popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore
nemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd
už skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

17. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/38/2015 zo dňa 29.12.2016 vyplýva, že:

Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom
správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna
pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav
správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajúskutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, teda úplne, alebo
v určitej časti alebo v určitom poradí (II. ÚS409/2013-49 zo dňa 11.09.2014). Rozhodnutím v tomto
konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená

v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie
je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací
prejav správcu je dôvodný.

18. Najvyšší súd SR zároveň aj v uznesení sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 (R63/2017)

uviedol,že:Konkurznýsúdniejeoprávnenýpreskúmavaťpopretúpohľadávkuzinýchdôvodovakotých,
ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

19. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/1089/2000 zo dňa 30.01.2003 o. i. vyplýva, že:

Koncentračnázásadasavincidenčnomkonanítýkaibaskutkovéhoaprávnehovymedzeniapohľadávky
a jej výšky (§ 32 ods. 15 in fine ZoKR) a netýka sa prípadného doplnenia dôkazov o oprávnenosti
popretej pohľadávky v incidenčnom konaní. Žalobca môže v incidenčnom konaní okrem rozhodujúcich
skutočností, ktoré obsahovala prihláška, uviesť aj ďalšie potrebné tvrdenia významné podľa hmotného
práva pre jeho úspech v incidenčnom spore (pre doloženie toho, že ide o pravú pohľadávku, že ide o

pohľadávku uplatnenú v správnej výške alebo pohľadávku uplatnenú v správnom poradí).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávok zapísaných

v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 2/1 - 2/39 (v texte aj pohľadávky 1. - 39.) spolu vo
výške 401.223,59 eur. Pohľadávky si žalobca prihlásil prihláškou zo dňa 29.10.2021 (č. l. 24 spisu) v
konkurze vedenom na majetok úpadcu MHMH, s.r.o., ktorý bol vyhlásený Okresným súdom Nitra pod
sp. zn. 29K/8/2021. Prihlásené pohľadávky žalobcu poprel správca v zákonnej lehote (č. l. 33 spisu).

23. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie v otázke
určeniapohľadávok1.-15.čodoprávnehodôvodu,výšky,vymáhateľnostiaporadia.Súdprvejinštancie
sa dostatočne vysporiadal s popieracím prejavom správcu k jednotlivým pohľadávkam. Odvolateľom
uvádzané dôvody nie sú schopné spochybniť napadnuté rozhodnutie v tejto časti. Žalovaný namietal
absenciu odôvodnenia s poukazom na ex offo povinnosť súdu skúmať platnosť pristúpenia k záväzku,

ktorý bol obsiahnutý v ZoD. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie posúdil platnosť
pristúpenia úpadcu k záväzkom pôvodného a následného objednávateľa (ods. 34., 38. odôvodnenia
rozsudku) a dospel k správnemu záveru o jednoznačnosti prejavu úpadcu. Súd prvej inštancie správne
posúdilšpecifikáciuzáväzkov,kuktorýmúpadcapristúpilaktorébolivZoDvymedzenépresnousumoua
faktúrami, resp. označením dôvodu vzniku, ktoré boli v prípade pôvodného objednávateľa špecifikované

včl.IVbod4.2ZoDavprípadenáslednéhoobjednávateľabolišpecifikovanévčl.IVbod4.3ZoD.Právny
dôvod prihlásených pohľadávok 1. - 15. bol z prihlášky pohľadávok zrejmý, a preto súd prvej inštancie
správne vyhodnotil popierací prejav ako nedôvodný. Správca v popretí namietal tiež skutočnosť, že
veriteľ nepreukázal, že úpadcu informoval o súpise vykonaných prác a ani ich odsúhlasenie. Odvolací
súd len v krátkosti uvádza, že ide o nedôvodnú námietku popretia, nakoľko úpadca nemohol byť

informovaný pred vystavením faktúr o daných skutočnostiach, keďže sa jednalo o záväzky pôvodného
a následného objednávateľa, ku ktorým úpadca pristupoval až následne po vystavení faktúr, čo je
nepochybné z čl. IV ZoD, z ktorého vyplýva, že faktúry pôvodného a následného objednávateľa mu boli
odovzdané, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie.

24. Žalovaný namietal tiež nedostatočnú identifikáciu následného objednávateľa (ALKON KOŠICE,
a.s.). Zo ZoD (č. l. 91 spisu) je nepochybné, že pôvodný objednávateľ (ELIS PLUS, s.r.o.), ako aj
následný objednávateľ (ALKON KOŠICE, a.s.), sú v čl. IV bod 4.1 ZoD presne identifikovaní obchodným
menom, sídlom a identifikačným číslom. V následných článkoch ZoD je ich označovanie ako pôvodnýobjednávateľ ELIS PLUS, s.r.o. a následný objednávateľ ALKON KOŠICE, a.s., plne postačujúce a
nevznikajú pochybnosti o tom, kto je pôvodným, resp. následným objednávateľom.

25. Pokiaľ ide o popieraciu námietku (opätovne zopakovanú v rámci odvolania) vo vzťahu k skutočnosti,
že prihláška nemá náležitosti podľa § 132 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorého nie je možné opísanie
rozhodujúcich skutočností odkazom na označené dôkazy, odvolací súd uvádza, že náležitosti prihlášky
upravuje ZoKR a nie ustanovenia CSP o náležitostiach podaní adresovaných súdu. V súvislosti s
námietkou žalovaného, že správca nemá suplovať veriteľa a preukazovať nárok uplatnený prihláškou,

odvolacísúduvádza,žestýmtotvrdenímžalovanéhosúhlasí,jevšaknevyhnutnéuviesť,žesúdnežiada
od správcu, aby nahrádzal veriteľa a jeho povinnosti, ale aby jasne a zrozumiteľne formuloval popierací
prejav vo vzťahu k jeho povinnostiam ako správcu, t. j. aby uviedol zrozumiteľné dôvody popretia
prihlásených pohľadávok. Súd prvej inštancie preto správne poukázal na povinnosť odbornosti správcu
pri preskúmaní prihlásených pohľadávok, ktoré musí predchádzať prípadnému popretiu prihlásených
pohľadávok.

26. Námietka neevidencie pohľadávok v účtovníctve rovnako nezakladá dôvodnosť popieracieho
prejavu. Zároveň súd prvej inštancie správne konštatoval, že dôvodom popretia nemôže byť skutočnosť,
že sa o pohľadávke viedlo súdne konanie. Pokiaľ ide o nároky žalobcu spočívajúce v trovách konania
(uplatnené pri pohľadávkach 1., 13., 14.), je nevyhnutné uviesť, že v prípade prihlášky sa nejedná

o rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania ako je to v prípade súdneho konania, ale ide o
spôsob uplatnenia pohľadávky spočívajúcej v nákladoch uplatnenia, ktoré žalobca podložil rozpismi
úkonov, uvedením hodnoty úkonu právnej služby a správca v popieracom prejave neuviedol žiadne
skutočnosti o nesprávnom výpočte a ani žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu
na takto uplatnenú pohľadávku. V danom prípade sa jedná o náklady, ktoré vznikli pred vyhlásením

konkurzu, t. j. ich uplatnenie v konkurze je možné výlučne formou prihlášky a nejedná sa o pohľadávky
vylúčené z uspokojenia. Žalovaný počas incidenčného konania rozvinul popretie vo vzťahu k absencii
nepredloženia rozhodnutia Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/9/2019, čo malo správcovi brániť
porovnať existenciu a dôvodnosť vykonaných úkonov. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je
možné rozširovať popierací prejav a predmetom posúdenia v konaní o určení popretej pohľadávky je

iba popierací prejav, ktorý bol správcom vyhotovený a doručený popretému veriteľovi. Iba vo vzťahu
k takémuto popretiu je možné podať určovaciu žalobu. Vo vzťahu k pohľadávkam 13. a 14. je navyše
konanie sp. zn. 4Cb/9/2019 bezvýznamné, nakoľko sa jedná o náklady uplatnenia pohľadávok z
iných súdnych konaní. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval dôvodnosť nároku žalobcu aj
na určení tejto časti pohľadávok. Odvolací súd na doplnenie záverov súdu prvej inštancie uvádza, že

správca v popretí pohľadávky 1. poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2018,
ktoré má svedčiť v prospech popretia správcu. Z obsahu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že
predmetné rozhodnutie NS SR sa zaoberá otázkou definície „vymáhateľná pohľadávka“, a to vo vzťahu
k odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 42a Občianskeho zákonníka a možným odchýlením
sa od zbierkového rozhodnutia R44/2001, podľa ktorého v prípade vymáhateľnej pohľadávky ide o

takú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní a nemožno ho
interpretovať tak, že ide len o pohľadávku priznanú súdnym rozhodnutím. Ani závery predmetného
rozhodnutia NS SR však podľa odvolacieho súdu nepreukazujú dôvodnosť popretia správcu.

27.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanývpodanomodvolanírelevantnýmspôsobomnespochybnil,ani

nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku I. v časti určenia pohľadávok 1. -
15., odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v napadnutom výroku I. v časti určenia pohľadávok 1. - 15. čo do právneho dôvodu, výšky,
vymáhateľnosti a poradia vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v
zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti v spojení s opravným uznesením v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

29. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že žalobca si prihlásil pohľadávky č. 16. - 39. ako nároky z faktúr.
Vymedzil ich číslom jednotlivých faktúr a výškou sumy, resp. neuhradeným zostatkom z faktúry. Správca
tieto pohľadávky poprel o. i. z dôvodu, že nepostačuje uvedenie len faktúry, ktorá predstavuje účtovný
doklad. Uvedenie faktúry nepreukazuje právny dôvod vzniku pohľadávky.30. Podľa českého rozhodnutia R29/2002 právnym dôvodom vzniku pohľadávky je teda potrebné
rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, t. j. skutkové okolnosti, z ktorých je možné

usudzovať na existenciu pohľadávky.

31. Z rozhodnutia uverejneného v SJ 127/2003 je zrejmé, že: veriteľ nie je povinný podriadiť nárok
uplatnený v prihláške pohľadávky v konkurze konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, musí však úplne
a určito opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá.

32. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/119/2023
zo dňa 18.06.2025, zo záverov ktorého vyplýva, že: Súčasťou obsahu prihlášky a popísania právneho
dôvodu vzniku pohľadávky sú aj skutočnosti ohľadne zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom
a s tým súvisiace informácie o úhradách zálohových platieb a o dodávkach tovaru. Uvedenie okolností
vzniku a priebehu zmluvného vzťahu podľa odvolacieho súdu nie je možné vnímať ako právny dôvod

prihlásenej pohľadávky, ale ako skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať na existenciu
pohľadávky žalobcu a ktoré úplne a určito opisujú skutočnosti, na ktorých sa pohľadávky žalobcu
zakladajú. Nie je podstatným spôsob vyjadrenia žalobcu v prihláške a nebolo potrebné ani podriadenie
tohto nároku žalobcu pod niektoré konkrétne zákonné ustanovenie. Dôležité pre riadne prihlásenie
bolo, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vysvetľovali vznik ním uplatnených

pohľadávok.

33. Odvolací súd v súvislosti s pohľadávkami 16. - 39. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné. V danom prípade ani priloženie príloh nemôže nahrádzať tvrdenia, ktoré mali byť obsahom
prihlášky. Náležitosti prihlášky sú upravené v § 29 ZoKR a jednou z nich je aj uvedenie právneho

dôvodu. Vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam 16. - 39. uvedená náležitosť v prihláške absentovala.
Odvolací súd uvádza, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej
vznikla veriteľovi pohľadávka. Podľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky posúdi správca oprávnenosť
prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť a prípadne aj súd v incidenčnom konaní (ak je podaná
incidenčná žaloba). Preto je nepochybné, že absencia riadne uvedeného právneho dôvodu vzniku

pohľadávkyvprihláškedokonkurzu,neumožňujesprávcovipohľadávkuzistiťčodoprávnehodôvoduav
nadväznosti na to ani čo do výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia a poradia pohľadávky. Keďže správca
nevedel posúdiť oprávnenosť pohľadávky, popierací prejav smeroval voči popretiu v celosti, keďže
správca nemal inú možnosť. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca bol povinný v
prihláške vymedziť skutkovo svoje pohľadávky. Odvolací súd však nemohol prisvedčiť tomu, že dôkazy

o ich oprávnenosti je veriteľ oprávnený predložiť až v incidenčnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné
dôsledne rozlišovať, či ide len o doplnenie príloh na podporu skutkových tvrdení v prihláške alebo, či
doplnením príloh dochádza k nahradeniu podstatných náležitostí prihlášky. V prejednávanom spore vo
vzťahu k pohľadávkam 16. - 39. je nepochybné, že právny dôvod prihlásených pohľadávok nebol v
prihláške vymedzený. Uvedená skutočnosť nebola zo strany súdu prvej inštancie správne posúdená,

a preto odvolací súd v tejto časti konštatoval dôvodnosť odvolania, a teda nesprávnosť napadnutého
výroku I. v časti určenia pohľadávok 16. - 39. Odvolateľ správne poukázal na to, že faktúra nie je právny
dôvod vzniku pohľadávky a že žalobca ako veriteľ mal uviesť právny dôvod vzniku pohľadávok 16. -
39. Nebolo povinnosťou veriteľa uviesť právne posúdenie pohľadávok 16. - 39., ale skutočnosti, ktoré
boli rozhodujúce a ktoré vysvetľovali vznik žalobcom uplatnených pohľadávok. Takéto tvrdenia však

žalobcavprihláškevovzťahukpohľadávkam16.-39.neuviedol.Následnépopretiepohľadávok16.-39.
správcom tak bolo v celom rozsahu dôvodné. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípade pohľadávok
1. - 15., kde v prihláške bol riadne vymedzený právny dôvod vzniku pohľadávky, je prípustné doplnenie
listinných dôkazov na preukázanie dôvodnosti prihlásených pohľadávok. V prípade pohľadávok 16. -
39. je však práve neuvedenie právneho dôvodu v samotnej prihláške tým dôvodom, pre ktorý správca

nemal inú možnosť, ako tieto pohľadávky poprieť a v prípade ktorých ani predloženie príloh, či už k
samotnej prihláške, alebo v incidenčnom konaní, nemôže prihlášku doplniť o uvedenie právneho dôvodu
prihlásených pohľadávok, t. j. prílohy nenahrádzajú uvedenie právneho dôvodu v prihláške. V tomto
prípade nebolo ani povinnosťou správcu identifikovať pohľadávky podľa jednotlivých faktúr a na základe
takejto iniciatívy zvážiť, či sú splnené podmienky na popretie alebo, či je dôvodné pohľadávku uznať.

Správca popretím pohľadávok 16. - 39. postupoval plne v súlade so zákonom a jeho popretie v časti
pohľadávok 16. - 39. je dôvodné.34. Nakoľko odvolací súd nezistil splnenie podmienok pre potvrdenie napadnutého výroku I. v časti
určenia pohľadávok 16. - 39., ani podmienky pre jeho zrušenie, rozhodol s ohľadom na § 388 CSP
tak, že rozhodnutie v napadnutom výroku I. v časti určenia pohľadávok 16. - 39. je potrebné zmeniť.

Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie v napadnutom výroku I. v časti určenia pohľadávok 16. - 39. čo do
právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia v spojení s opravným uznesením, zmenil a žalobu
v tejto časti zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Nakoľko došlo k zmene meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k predmetu
žaloby, kedy odvolací súd časť žaloby žalobcu zamietol pre dôvodnosť popieracieho prejavu správcu,
bolo potrebné rozhodnúť aj o zmene rozsudku v spojení s opravným uznesením, a to v časti
súvisiaceho výroku II. o trovách prvoinštančného konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval

určenie pohľadávok 1. - 15., teda 15 pohľadávok z celkového počtu 39 pohľadávok, t. j. 38,46 %.
Úspech žalovaného predstavoval zamietnutie žaloby vo vzťahu k určeniu pohľadávok 16. - 39., teda 24
pohľadávok z celkového počtu 39 pohľadávok, t. j. 61,54 %. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje
23,08 % (61,54 % mínus 38,46 %). Odvolací súd preto súvisiaci výrok II. rozsudku v spojení s opravným
uznesením v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 23,08 %.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že z dôvodu čiastočného úspechu žalovaného (24
pohľadávok, t. j. 61,54 %) a čiastočného úspechu žalobcu (15 pohľadávok, t. j. 38,46 %) v odvolacom

konaní, priznal ich náhradu žalovanému v rozsahu jeho čistého úspechu, t. j. v rozsahu 23,08 % (61,54
% mínus 38,46 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).