Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 15P/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203668
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2026:6625203668.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v právnej veci navrhovateľky

- manželky: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, F., v zast.: JUDr. Renáta
Endrödyová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Dr. Herza č. 26, 984 01 Lučenec a
manžela: G. G. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, XXXX A., J. K., štátny občan Švajčiarskej
konfederácie, za účasti maloletého dieťaťa: E. B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní
zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o rozvod manželstva
a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania G. G. B. C., narodeného XX.XX.XXXX a A. B. C., D. J., narodenej

XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 01.09.2023 vo Wetzikon vo Švajčiarskej konfederácii, zapísané v knihe
manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/153,
ročník 2023, na strane 72, pod poradovým číslom 144 r o z v á d z a.

II. Maloleté dieťa E. B. C., narodená XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky A. B. C..

III. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec G. G. B. C. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E. B. C. výživným v sume 700,-
Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky A. B. C..

L. I. otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e a ponecháva sa na vzájomnej dohode rodičov.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol, nakoľko ich
vzájomné vzťahy sú nakoľko narušené a rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj spoločenský účel.
V podanom návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo manželov bolo uzatvorené dňa 01.09.2023
vo Wetzikon (Švajčiarska konfederácia) a je zapísané v knihe manželstiev vedenej osobitnou matrikou
v Bratislave, vo zväzku OM/153, ročník 2023, strana 72, pod por. č. 144. S manželom sa zoznámili v
roku 2020 na pracovisku, keď obaja pôsobili v rovnakej spoločnosti vo Švajčiarsku. Manželstvo bolo pre

oboch manželov ich prvé manželstvo, pričom manžel má z predchádzajúceho vzťahu dve maloleté deti,
s ktorými mala navrhovateľka spočiatku harmonický vzťah. Tieto deti sa často zdržiavali v spoločnej
domácnosti manželov. Dňa 28.12.2022 sa manželom narodila spoločná dcéra E. B. C.. Do leta 2024
bol vzťah medzi manželmi bez vážnejších problémov. Prvé vážnejšie nezhody sa objavili po prvomsúdnom pojednávaní vo veci úpravy styku manžela s jeho deťmi z predchádzajúceho vzťahu. Po tomto
pojednávaní sa vzťahy manžela s bývalou partnerkou vyostrili, čo negatívne ovplyvnilo aj jeho vzťah
k navrhovateľke a spoločnej dcére. Manžel sa začal sústreďovať výlučne na spory so svojou bývalou

partnerkou a zanedbával spoločný rodinný život. Opakované upozornenia a snahy navrhovateľky o
riešenie situácie boli bezvýsledné. Navrhovateľka opakovane navrhovala spoločnú návštevu manželskej
terapie, čo manžel odmietal. Dňa 1. 11. 2024 navrhovateľka spolu s dcérou dočasne odišla na Slovensko
s cieľom poskytnúť manželovi priestor na zamyslenie a obnovu vzťahu. Po návrate do Švajčiarska v
decembri 2024 sa situácia nezlepšila, naopak, došlo k jej zhoršeniu. Manžel naďalej venoval väčšinu

svojho času riešeniu sporov s bývalou partnerkou, pričom sa u neho objavili aj kontakty s kolegyňou,
ktorá podľa viacerých osôb z okolia navrhovateľky nemá dobrú povesť. Tieto skutočnosti viedli k
strate dôvery navrhovateľky voči manželovi a taktiež má podozrenie že manžel má mimomanželský
pomer. V januári 2025 navrhovateľka prejavila záujem zúčastniť sa spolu s manželom na firemnom
večierku, čo bolo v danom pracovnom prostredí bežnou praxou. Manžel účasť navrhovateľky odmietol,
čo v nej prehĺbilo podozrenia o možnom mimomanželskom kontakte. Napriek jej upozorneniu, že v

prípade jeho účasti na večierku bez nej podá návrh na rozvod, sa manžel akcie zúčastnil sám a vrátil
sa až nasledujúce ráno. Krátko nato začal pravidelne odchádzať zo spoločnej domácnosti, vrátane
prenocovania mimo nej, bez vysvetlenia a bez záujmu o spoločný rodinný život. Vzhľadom na stratu
perspektívy manželského vzťahu a na úplné citové odlúčenie sa navrhovateľka rozhodla pre návrat na
Slovensko. V priebehu februára 2025 ukončila prechodný pobyt vo Švajčiarsku a spolu s dcérou sa

trvalo presťahovala na Slovensko, kde má navrhovateľka dlhodobo evidovaný trvalý pobyt. Od februára
2025 manžel nekontaktoval ani spoločnú maloletú dcéru.
V súčasnosti navrhovateľka býva na adrese D. E. XXX/XX, XXX XX F. v spoločnej domácnosti iba
s maloletou dcérou. Je na materskej dovolenke, jej mesačný príjem tvorí rodičovský príspevok vo
výške cca 482,30 Eur a príspevok od manžela vo výške cca 700,00 EUR (z toho 500,00 EUR

dobrovoľné výživné a 215,00 Eur rodinný prídavok na dieťa – Kinderzulage). Manžel je od marca 2025
nezamestnaný, jeho mesačné príjmy sú cca 5.000,00 Eur z poistných dávok v nezamestnanosti, jeho
posledný príjem zo zamestnania bol vo výške cca 8.000,00 Eur mesačne.
Navrhovateľka vzhľadoom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby na čas po rozvode manželstva
bolo maloleté dieťa E. B. C., nar. XX.XX.XXXX, zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá je

oprávnená spravovať majetok maloletej a zastupovať ju, a výživné navrhuje určiť vo výške 700,00 Eur/
mesačne Styk otca s maloletou navrhovateľka nežiadala upraviť, v prípade ak otec prejaví o maloletú
záujem, nemieni mu brániť v stretávaní sa s dcérou, a to za podmienky, že tento styk sa bude realizovať
a území Slovenskej republiky.

2. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“) predložil súdu správu z prešetrenia
pomerov v domácnosti matky maloletého dieťaťa, z ktorej je zrejmé, že sociálne šetrenie v domácnosti
matky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX na adrese D. E., F. bolo vykonané dňa 18.11.2025. Pani B. C.
žije v spoločnej domácnosti s mal. dcérou E. B. C., nar. XX.XX.XXXX. Matka je t.č. na rodičovskej
dovolenke. Z informačného systému úradu o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že je poberateľkou

rodičovského príspevku v sume 482,30 Eur mesačne (pozn. vyplácaného do konca januára 2026).
Maloletá E. navštevuje od februára 2025 Materskú školu na Partizánskej ulici v Lučenci. Pediatrom
maloletej je M. L., Lučenec. Podľa vyjadrenia matky je maloletá zdravá, má absolvované preventívne
prehliadky a povinné očkovania.
Rodina býva v 2 – izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. V predmetnom byte sa nachádzala

chodba, kuchyňa, spálňa, obývacia izba, kúpeľňa s WC. V obývacej izbe mala maloletá E. vytvorený
detský kútik s hračkami, detským stolíkom a stoličkami. Maloletá spí s matkou v spálni na manželskej
posteli. Ďalšie miestnosti bytu boli zariadené účelovým nábytkom a elektrospotrebičmi bežnej potreby.
Vykurovanie bytu je ústredné. Hygiena v čase sociálneho šetrenia bola na požadovanej úrovni.
Pani B. C. medzi pravidelné výdavky zahrnula náklady na energie spolu v sume 147,- Eur mesačne.

Ohľadne ďalších výdavkov uviedla, že ich upresní na pojednávaní.
Matka v rozhovore uviedla, že trvá na podanom návrhu a skutočnostiach v ňom uvedených. Maloletá sa
s otcom podľa vyjadrenia matky t.č. nestretáva. Otec sa o maloletú zaujíma, sú v telefonickom kontakte
a vtedy sa na dcéru pýta. Pani B. C. uviedla, že niekedy sa aj mesiac neozve. Matka iniciuje udržiavanie
kontaktu otca s maloletou dcérou. V rozhovore pani B. C. uviedla, že sa snažila s otcom dohodnúť

na nejakom pravidelnom čase kedy by volal dcére, ale neúspešne. Matka je spolu s maloletou E. so
súhlasom otca odhlásená z pobytu vo Švajčiarsku. Pani B. C. sa vyjadrila, že sa ohľadne maloletej dcéry
vedia s otcom dohodnúť. Otec jej od odchodu zo Švajčiarska posiela výživné v sume 500,- Eur mesačne
a príspevok na dieťa v sume 215,- Eur mesačne.V čase sociálneho šetrenia sa doma nachádzala aj mal. Izabella. Maloleté pôsobila spokojným
dojmom, bola komunikatívna, usmievavá a vykazovala známky dobrej starostlivosti. Komunikovala
s matkou, ktorá jej pokojne odpovedala, maloletá vyhľadávala blízkosť matky. Zo správania medzi

matkou a maloletou kolízny opatrovník pozoroval silnú citovú väzbu. S maloletou bol v súvislosti s
podaným návrhom vykonaný pohovor, kedy bola maloletá primerane veku a rozumovým schopnostiam
oboznámená so všetkými skutočnosťami a bol jej vysvetlený účel použitia informácii získaným
rozhovorom. V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 43 ods.1 zákona o rodine
má maloleté dieťa právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho

týkajú. Maloletá E. súhlasila s vykonaním pohovoru ako aj so zverejnením záznamu z rozhovoru pre
účely súdneho pojednávania. Maloletá E. v rozhovore uviedla, že chodí do škôlky. V škôlke je dobre.
Má tam kamaráta B.. Spí s maminkou v postieľke (ukázala na manželskú posteľ). Tato za ňou chodí.
Mali Vianoce. V škôlke aj spinka.
Úrad vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre
výchovu a starostlivosť o mal. E.. Vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že pokiaľ súd usúdi,

že trvanie manželstva nie je v záujme maloletého dieťaťa, navrhuje zveriť maloletú E. do osobnej
starostlivosti matky. Výšku výživného úrad ponecháva na úvahu súdu s prihliadnutím na oprávnené
výdavky a potreby maloletého dieťaťa a na reálne zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.02.2026 za

osobnej súčasti navrhovateľky a kolízneho opatrovníka. Manžel na pojednávaní nebol osobne
prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa 13.01.2026, svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Preto súd nariadil pojednávanie v
neprítomnosti manžela a otca maloletého dieťaťa v súlade s § 180 Civilného sporového priadku v spojení
s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie
konania spolu s predloženými listinnými dôkazmi, listinných dôkazov predložených manželom na
preukázanie majetkových pomerov č.l. 89-107 spolu s emailom doručeným manželom tunajšiemu súdu,
správy ÚPSVaR Lučenec zo dňa 21.11.2025.

5. Manželka na pojednávaní trvala na podanom návrhu, k majetkovým pomerom sa navrhovateľka
vyjadrila nasledovne: za mesiac február 2026 navrhovateľka uhrádza poplatok spojení s užívaním bytu
v sume 149,-Eur, od mesiaca marec 2026 sa tento poplatok zvyšuje na sumu 175,-Eur mesačne. Ďalej
navrhovateľka uhrádza štvrťročne plyn v sume 8,-Eur a elektrinu štvrťročne v sume 14,-Eur, internet a TV

platím v sume spolu 50,-Eur operátorovi T-Com. Na stravu v škôlke platí mesačne 55,-Eur za dcéru, na
stravuvdomácnostivynakladáspolusumu600,-Eurdo700,-Eurmesačne(prematkuadcéruspoločne),
na drogériu vynakladá sumu od 150,-Eur mesačne (tiež spoločne na seba aj dcéru), na oblečenie pre
dcéru vynakladá sumu približne 100,-Eur mesačne, na pohonné hmoty približne 240,-Eur mesačne (z
dôvodu pravidelných návštev starých rodičov v Brezničke, plávania v Dolnej Strehovej minimálne 1x do

mesiaca, jedenkrát za 2 mesiace výlet do Bratislavy, kde žije brat navrhovateľky, zároveň pravidelne
každý jeden pracovný deň chodí autom aj po meste a to z dôvodu dochádzky maloletej do škôlky).
Momentálne je matka evidovaná na ÚPSVaR Lučenec, ktorý jej platí zdravotné poistenie. Nemá nárok
na žiadne dávky. Rodičovský príspevok naposledy obdržala v januári 2026, teda v čase rozhodnutia
súdu je bez akéhokoľvek príjmu. Ďalším výdavkom matky je 26,-Eur na životné postenie, celkovo sa

mesačné výdavky matky pohybujú v sume 1.300,-Eur až 1.400,-Eur, ktoré matka uhrádza z našetrených
peňazí (a z príspevku otca na výživu maloletého dieťaťa v sume 700,-Eur mesačne).

6. Kolízny opatrovník trval na obsahu podanej správy, mal za to, že matka má vytvorené vhodne
podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

7. V zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v
manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom) je právomoc slovenských súdov daná,
ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

8. Podľa článku 5 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti
rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ďalej len "Dohovor"), právomoc prijímať
opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu,
kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.9. Z vyššie uvedených ustanovení § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom a článku 5 Dohovoru upravujúceho právomoc vo veciach úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je zrejmé, že súdy Slovenskej
republiky majú právomoc čo do konania o rozvod manželstva ako ak úpravu pomerov manželov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, nakoľko maloleté dieťa aj spolu s matkou, ktoré je štátnou
občiankou Slovenskej republiky, má od februára 2025 obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní

miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh

jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

14. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.18. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

20. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

28. Manželia G. G. B. C., narodený XX.XX.XXXX a A. B. C., D. J., narodená XX.XX.XXXX uzatvorili

manželstvo dňa 01.09.2023 vo Wetzikon vo Švajčiarskej konfederácii, zapísané je v knihe manželstiev
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/153, ročník 2023,
na strane 72, pod poradovým číslom 144.

29. Súd mal v konaní preukázané, že manželstvo manželov už neplní svoj spoločenský účel, manželka

z dôvodu dlhodobého odcudzenia, straty dôvery a celkového ochladnutia vzťahu k manželovi vylúčila
možnosť obnovenia manželského spolužitia. Na základe pevného rozhodnutia manželky a okolností,
pre ktoré došlo k rozvratu vzťahov medzi manželmi, súd dospel k záveru, že manželstvo manželovje vnútorne rozvrátené do tej miery, že už neplní účel predpokladaný zákonom o rodine, a preto súd
manželstvo manželov rozviedol.

30. Vo vzťahu k úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá E. B. C. žije v spoločnej domácnosti s matkou
A. B. C., ktorá poskytuje maloletej osobnú starostlivosť od narodenia. Otec maloletej G. G. B. C.
prostredníctvom mailovej komunikácie prezentoval záujem byť súčasťou života maloletého dieťaťa
a žiadal o rešpektovanie jeho rodičovských práv vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Keďže vykonaným

šetrením neboli v starostlivosti matky o maloleté dieťa zistené žiadne nedostatky, súd vyhovel návrhu
matky a zveril maloletú E. na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Zároveň s poukazom na
preukázaný záujem otca ako aj skutočnosť, že rodičovskými právami a povinnosťami disponujú obaja
rodičia v rovnakom rozsahu, súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zároveň zastupovať
a spravovať jeho majetok.

31. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti, súd mal v konaní preukázané, že otec na výživu
maloletého dieťaťa dobrovoľne prispieva sumou 700,-Eur mesačne, ktorú sumu matka považovala
za dostatočnú na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Z informácii poskytnutých
manželom a otcom maloletého dieťaťa súčasný príjem otca činí 5.460,30Eur. Výdavky otca sú 3.835,35
Eur, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov zo strany otca, ako aj z predpokladaných výdavkov

otca na stravu, pohonné hmoty, oblečenie, obuv a kozmetiku. Celkové voľné finančné prostriedky otca
činia 1.624,50 Eur. Z rozpisu výdavkov na maloleté dieťa tak, ako je prednesené matkou na pojednávaní
je zrejmé, že alikvotná čiastka na vedenie domácnosti na maloletú činí 116,16 Eur, súd ďalej akceptuje
výdavky matky na stravu maloletej v škôlke 55,-Eur mesačne, stravu v domácnosti 200,-Eur mesačne,
výdavky na drogériu v polovici výdavkov uvádzaných výdavkov matkou v sume 75,-Eur mesačne,

oblečenie a obuv XXX,-XXX mesačne, plne akceptovaná suma výdavkov na pohonné hmoty 240,-Eur
mesačne.Celkovásumavýdavkovmatkynamaloletédieťačiní786,16Eur,matkanamaloletúnepoberá
prídavok na dieťa, nakoľko tieto poberá otec maloletej vo Švajčiarsku a teda celkové výdavky matky
na výživu maloletého dieťaťa činia 786,16 Eur. Z uvedeného je zrejmé, vzhľadom na absenciu príjmu
matky v súčasnosti z dôvodu hľadania si práce po ukončení rodičovskej dovolenky, že suma žiadaného

výživného vo výške 700,-Eur je plne dôvodná a v majetkových možnostiach povinného rodiča, ako aj
odôvodnený potrebami maloletého dieťaťa.

32. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uložil otcovi prispievať na výživu maloletého
dieťaťa výživným vo výške 700,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva,

vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky A. B. C..

33. Vzhľadom na to, že matka nijakým spôsobom nebráni maloletej v kontakte s otcom a túto skutočnosť
nenamietal ani otec, mal súd vzhľadom na bydlisko otca za to, že nie je dôvodné ani žiaduce akýmkoľvek
spôsobom obmedzovať kontakt otca s maloletým dieťaťom, a preto styk otca s maloletým dieťaťom

neupravoval a bol ponechaný na dohode rodičov.

34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo

veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada

odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Upozornenie:

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.