Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Pc/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224202202
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2224202202.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v rodinnoprávnej veci

malol. navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda, dieťa rodičov - otec: C. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. F. (bez adresy)
a matka: G. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. XX/XXXX, F., proti odporcom: v 1. rade: C. B.,
D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Mesto Senica (bez adresy), t.č. bytom I. E. F., H. XXXX/XX, F.
a v 2. rade: G. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. XX/XXXX, F., o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že C. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa: A. B., D. B., nar.
XX.XX.XXXX z matky: G. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.06.2024 sa maloleté dieťa, v zastúpení jeho zákonným
zástupcom (otcom), domáhalo rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že otec maloletého dieťaťa C. B.
(ďalej aj len „otec“) nie je otcom maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX z matky G. B.. Z odôvodnenia
návrhu vyplýva, že maloletá sa narodila matke v čase, kedy otec, ktorý je zapísaný v rodnom liste
maloletej, bol vo výkone trestu odňatia slobody v H. J. K. (od roku 2008 do roku 2011), počas ktorej
doby nebol s matkou maloletej v kontakte, ani telefonicky, ani písomne. O narodení maloletej sa otec

dozvedel až dňa 20.11.2011, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Manželstvo matky maloletej
a C. B., ktorý je ako otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa, bolo podľa návrhu rozvedené dňa 22.07.2008.
Podľa návrhu matka priznala, že C. B. nie je biologickým otcom dieťaťa. Podľa návrhu matka maloletej
žije naďalej s C. B. na adrese H. XXXX/XX, F.. Maloletá A. bola rozsudkom Okresného súdu Senica
sp.zn. 5P/47/2017, právoplatným dňa 30.11.2017 zverená do pestúnskej starostlivosti manželom F.,
bytom B.. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 11Pc/4/2019-14 zo dňa 05.06.2019, právoplatným
dňa 12.06.2019, súd určil, že zapretie otcovstva k maloletej A. B. po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme

dieťaťa a je prípustné. Preto maloleté dieťa v zastúpení zákonným zástupcom (otcom) žiadalo, aby súd
návrhu vyhovel a určil, že C. B. nie je otcom maloletej A. B..

2. Uznesením č.k. 15Pc/31/2024-50 zo dňa 27.12.2024 tunajší súd ustanovil maloletému dieťaťu
kolízneho opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.

3. Na výzvu súdu sa otec ani matka k návrhu písomne nevyjadrili.

4. Z rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 05.06.2019, č.k. 11Pc/4/2019-14 vyplýva, že tamojší
súd určil, že zapretie otcovstva k maloletej A. B. po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa a jeprípustnéadieťamôžepodaťpoprávoplatnostitohtorozhodnutianávrhnazapretieotcovstva.Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 12.06.2019.

5. Z rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 29.11.2017, č.k. 5P/45/2014-76 vyplýva, že tamojší súd
zveril maloletú do pestúnskej starostlivosti manželov F. a rodičom maloletej určil povinnosť prispievať
na jej výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na
účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
29.11.2017.

6. Na výzvu súdu L. J. B. M. N. F. B. H. O. K. dňa 31.12.2024 (č.l. 63) tunajšiemu súdu oznámil, že C. B.
vykonal trest odňatia slobody v ich ústave od 16.12.2008 do 02.12.2009, pričom nástup trestu mal dňa
02.12.2008 v ústave P. a tiež od 19.07.2010 do 31.11.2011, pričom nástup trestu mal dňa 24.05.2010
v ústave J..

7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 24.02.2005 (č.l. 76) vyplýva, že úrad práce vykonal
šetrenie v domácnosti pestúnov, informoval maloletú o prebiehajúcom súdnom konaní, primerane jej
veku a rozumovej vyspelosti jej poskytol potrebné poučenia a vysvetlenia. Maloletá bola vyrozumená
o podanom návrhu, bol jej vysvetlený význam a dôsledky rozhodnutia o zapretí otcovstva. Maloletá tomu
porozumela, uviedla, že ona svojich biologických rodičov nepozná, u pestúnov je spokojná.

8. Na výzvu tunajšieho súdu Okresný súd Senica dňa 01.07.2025 oznámil, že na tamojšom súde bolo
vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej pod sp.zn. 3C/104/2008.

9. Zo zapožičaného spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 3C/104/2008 tunajší súd zistil, že návrh

na rozvod podala matka dňa 01.08.2008. V tom čase mala matka 6 detí, všetky sa narodili za
trvania manželstva s C. B., ktoré bolo uzatvorené dňa 22.07.1995. Z rozvodového spisu vyplýva,
že manželia nežili v spoločnej domácnosti od roku 2006. Zo správy zo šetrenia tamojším úradom
práce zo dňa 09.12.2008 vyplýva, že manžel je vo výkone trestu, navrhovateľka je na materskej
dovolenke s maloletým O. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého biologickým otcom nie je jej manžel, pričom

bolo začaté konanie o zapretie otcovstva C. B., t.j. manžela matky. Ostatné maloleté deti sú v ústavnej
starostlivostí. Manžel navrhovateľky pri výsluchu uviedol, že od toku 2006 sa s manželkou intímne
nestýkajú. Navrhovateľka v konaní o zapretie otcovstva k maloletému O. B. uviedla, že s manželom sa
od roku 2006 intímne nestýkali. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2011.

10. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. J. K. zo dňa 16.12.2025 (č.l. 171) vyplýva,
že C. B., vykonával trest odňatia slobody v ich ústave od 16.12.2008 (s nástupom od 02.12.2008 v L.
P.). Na slobodu bol prepustený dňa 02.12.2009. Počas tohto obdobia výkonu trestu odňatia slobody
menovaný neopustil ústav H. J. K..

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.01.2026, na ktoré pojednávanie sa dostavila
kolízna opatrovníčka. Otec maloletej a matka maloletej sa bez ospravedlnenia nedostavili, o odročenie
nepožiadali. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa a matky maloletého
dieťaťa, nakoľko k tomu boli splnené všetky procesné podmienky. Na pojednávaní súd vykonal
dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správami ÚVTOS, so správami

kolízneho opatrovníka, s obsahom zadovážených listín - rozsudky Okresného súdu Senica ako
aj s obsahom rozvodového spisu rodičov, tiež s podstatným obsahom pripojených spisov, pričom
vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
Z rodného listu maloletej vyplýva, že táto sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky G. B.. Matka bola
v tom čase vydatá za C. B., čo vyplýva zo sobášneho listu. C. B. bol preto ako manžel matky zapísaný

do rodného listu maloletej. C. B. bol od 16.12.2008 vo výkone trestu odňatia slobody v L. H. J. K.,
ktorý ústav neopustil až do dňa 02.12.2009. Maloletá A. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, t.j. v priebehu
rozvodového konania jej rodičov, ktoré bolo vedené na Okresom súde Senica od 01.08.2008 do
17.08.2011. Rozsudkom zo dňa 05.06.2019, č.k. 11Pc/4/2019-14 Okresný súd Senica určil, že zapretie
otcovstva k maloletej A. B. po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa a je prípustné a dieťa

môže podať po právoplatnosti tohto rozhodnutia návrh na zapretie otcovstva. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 12.06.2019. Návrh na zapretie bol maloletým dieťaťom podaný na tunajší súd dňa
26.06.2024. V konaní o rozvod obaja rodičia zhodne vypovedali, že od roku 2006 sa intímne nestýkajú.
Otec C. B. bol obmedzený na slobode od 08.12.2008 nepretržite do 02.12.2009. Kolízna opatrovníčkana pojednávaní uviedla, že úrad práce s návrhom súhlasí a žiada, aby mu súd vyhovel a teda určil, že
C. B. nie je otcom maloletej A. B..

12. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po
zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

13. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR

č.104/1991 Zb.) je každé dieťa registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo
na štátnu príslušnosť, a pokiaľ je to možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

14. Podľa § 96 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. (ods.

1) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva
po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať
návrh na zapretie otcovstva. (ods. 2)

15. Návrh na zapretie otcovstva podáva dieťa proti matrikovému otcovi a matke. Pokiaľ jeden z nich

nežije, podáva sa návrh proti druhému rodičovi. Ak však nežije ani jeden z matrikových rodičov, nemožno
návrh na zapretie otcovstva podľa § 96 podať, a to ani v prípade, ak súd predtým rozhodol o prípustnosti
zapretia otcovstva. Takto vlastne nepriamo dochádza k presnému vymedzeniu lehoty, v ktorej môže
dieťa využiť svoje právo zaprieť otcovstvo matrikového otca. Začína 1. deň po márnom uplynutí lehoty na
určenie otcovstva tomu z rodičov, ktorému začala plynúť neskôr a končí smrťou druhého z matrikových

rodičov.

16. Vo všeobecnosti platí, že z medicínskeho hľadiska je pre dieťa nevyhnutnosťou poznať svoju
pravdivú rodinnú anamnézu. Zároveň nemožno opomenúť ani jedno z najdôležitejších práv dieťaťa
– jeho právo poznať svoj pôvod, ktoré je zakotvené v úvodných ustanoveniach Dohovoru o právach

dieťaťa.

17. Rozhodnutie súdu o zapretí otcovstva má závažné dôsledky pre všetkých účastníkov konania,
predovšetkým pre maloleté dieťa, preto súd musí zamerať dokazovanie predovšetkým na okolnosti,
ktoré by mohli viesť k záveru, že súčasný právny stav otcovstva nezodpovedá stavu skutočnému (R

20/1980).

18. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný maloletým dieťaťom po tom, ako obom
jeho matrikovým rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva a zároveň po tom, ako súd určil, že
zapretie otcovstva k maloletej A. po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, je prípustné a dieťa

môže podať po právoplatnosti daného rozhodnutia návrh na zapretie otcovstva. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 12.06.2019. Návrh bol na tunajší súd podaný dňa 26.06.2024.

19. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že rodičia zapísaní v rodnom liste maloletej boli
v rozvodovom konaní od 01.08.2008 do 17.08.2011, pričom A. sa narodila počas tohto ich rozvodového

konania dňa 01.05.2010. Do rodného listu maloletej tak bol ako otec zapísaný manžel matky. Rozsudok
o rozvode ich manželstva nadobudol právoplatnosť až dňa 17.08.2011. Matka s otcom (manželom) sa
ale už od roku 2006 spolu nestýkali, ako vyplynulo z ich zhodných tvrdení počas rozvodového konania,
dokonca i maloletý O., ktorý sa narodil za trvania ich manželstva, už nebol biologickým dieťaťom C.
B. (jeho otcovstvo bolo úspešne zapreté). Navyše, a čo je najpodstatnejšie, C. B. bol obmedzený na

slobode a to nepretržite od 02.12.2008 do 02.12.2009, t.j. aj v dobre rozhodnej pre počatie maloletej A..
V čase, keď bol C. B. prepustený (02.12.2009), bola matka maloletej (v tom čase ešte jeho manželka) už
v druhom trimestri tehotenstva. Z uvedeného vyplýva, že C. B. teda objektívne nemohol splodiť maloletú
A., a preto nemôže byť jej otcom. Všetky tieto okolnosti potom viedli tunajší súd k tomu záveru, že
súčasný právny stav otcovstva nezodpovedá stavu skutočnému. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že

je vylúčené, aby bol otcom maloletého dieťaťa muž, ktorý je ako otec vedený v rodnom liste maloletého
dieťaťa, a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletého dieťaťa, súd návrhu vo výroku I. tohto
rozsudku vyhovel a určil, že C. B. nie je otcom maloletej A. B..20. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

22. Podľa § 105 C.m.p. konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o

a) určenie materstva,
b) určenie otcovstva,
c) zapretie otcovstva a
d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

23. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

24. V mimosporových konaniach upravených C.m.p. platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy,
ktoré v konaní platil. Zákon však pripúšťa výnimky, pričom prvou výnimkou je citované ust. § 53 C.m.p.,

ktoré pripúšťa v uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu
v konaní.

25. Podľa cit. § 53 C.m.p., súd môže priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci
úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade

bolo v konaní plne úspešné maloleté dieťa - navrhovateľ, neúspešnými boli matka a otec. Vzhľadom
však k tomu, že navrhovateľ si nárok na náhradu trov konania v priebehu súdneho konania neuplatnil
(§ 57 C.m.p.), súd pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval ust. § 52 C.m.p. ako generálnu kauzulu
(výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave
cestou Okresného súdu Dunajská Streda (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Kolízny opatrovník nie je oprávnený voči rozsudku podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práve, po
vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 362 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§
62 ods. 1 C.m.p.).

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1 C.m.p.).