Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201092
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky
senátu vo veci žalobkyne: E.. W. E. U., nar. XX. D. XXXX, D. XXX/X., F., zastúpenej: JUDr. Ladislav
Chmelár, advokát, Levická 579, Vráble, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre,
Piesková 32, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia zo 17. júna 2020, č. KRPZ-NR-VO2-1-006/2020-PK, o
kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-15S/4/2021-71 z 26.
októbra 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. NR-15S/4/2021-100 z 12. augusta 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola príslušníčkou Policajného zboru
Slovenskej republiky od 1. októbra 2004. Dňa 13. marca 2020 požiadala o uvoľnenie zo služobného
pomeru k 31. máju 2020, no už 23. apríla 2020 vzala žiadosť späť, „nakoľko nebol doposiaľ vydaný
personálny rozkaz“. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre jej 28. apríla 2020 oznámil,
že so späťvzatím nesúhlasí, a zároveň ju personálnym rozkazom č. 120 z toho istého dňa uvoľnil

podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskoršíchpredpisov.Žalobkyňavodvolanínamietlalento,žežiadosťouvoľnenieužvzalaspäť,riaditeľ
žalovaného ho však zamietol preskúmavaným rozhodnutím zo 17. júna 2020. Na odôvodnenie uviedol,
že nadriadený žalobkyne nesúhlasil so späťvzatím, čo bolo jeho právo, a preto sa konanie nemohlo
skončiť bez rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 4 cit. zák.
2. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu

napadnutým rozsudkom č. k. NR-15S/4/2021-71. Vyšiel zo zistenia, že riaditeľ okresného riaditeľstva
žalobkyni personálny rozkaz č. 120 vyhlásil ústne 28. apríla 2020, čo potvrdila svojím podpisom. Takýto
spôsob oznámenia zodpovedal § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., a preto tým nebol porušený zákon.
Doručenie by sa vyžadovalo, len ak by ho nebolo možné oznámiť vyhlásením. Vydaniu personálneho
rozkazu nebránilo, že žalobkyňa vzala späť svoju žiadosť, pretože nadriadený v zmysle § 191 ods. 4 cit.
zák. nesúhlasil s týmto späťvzatím a v tejto otázke mu patrila správna úvaha. Správny súd dal žalobkyni
za pravdu, že nadriadený zmeškal lehotu podľa § 191 ods. 8 cit. zák. na oznámenie rozhodnutia o

uvoľnení, tú však považoval len za procesnú a napriek jej prekročeniu nadriadený rozhodol v zhode so
žalobkyninou vôľou skončiť služobný pomer. Opravným uznesením č. k. NR-15S/4/2021-100 správny
súd opravil označenie žalovaného v rozsudku.
II.Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zrušia
preskúmavané rozhodnutie aj personálny rozkaz č. 120. Namietla, že aj prekročenie procesných lehôt

môže mať závažné dôsledky. V tomto smere ako na príklady odkázala na to, že zmeškanie lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti podľa § 451 ods. 2 SSP alebo správnej žaloby v zmysle § 181 SSP má
za následok ich odmietnutie. Výklad § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý podal správny súd,
považovala za formalistický.
4. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože napadnutý rozsudok je podľa neho správny.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
6. V prerokúvanej veci sú predmetom prieskumu rozhodnutia žalovaného a personálny rozkaz riaditeľa

okresného riaditeľstva, ktorými žalobkyňu v zhode s jej žiadosťou uvoľnili zo služobného pomeru,
pretože nesúhlasili so späťvzatím tejto žiadosti. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti spôsobom, ktorý v
minimálnej miere zodpovedá ustanoveniu § 440 ods. 2 SSP, polemizuje so záverom správneho súdu,
že prekročenie lehoty podľa § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. nebolo dôvodom nezákonnosti oboch
rozhodnutí. Podľa citovaného ustanovenia rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením

oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti. Podľa
skutkového stavu v prerokúvanej veci žalobkyňa žiadosť podala 13. marca 2020, no rozhodnutie o
uvoľnení sa jej oznámilo až 28. apríla 2020, teda po uplynutí jedného mesiaca.
7. Správny súd však správne dospel k záveru, že táto lehota je len procesnou lehotou a jej prekročenie
nemá za následok zánik oprávnenia nadriadeného rozhodnúť o uvoľnení. Taký výklad zodpovedá aj

ustálenej rozhodovacej praxi, v zmysle ktorej prekročenie lehoty ustanovenej zákonom môže mať takýto
následok, len ak ho s ním spája zákon (v tomto smere porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Sžo 42/2013 alebo 10 Sžd 14/2014, príp. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 263/09 a tam citovanú prejudikatúru). Hoci sú žalobkynine príklady lehôt na
podanie správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti nepriliehavé (ide o procesné úkony účastníkov, nie

orgánu verejnej moci), následky ich zmeškania sú tiež jasne ustanovené v § 459 písm. a) SSP, aj § 98
ods. 1 písm. d) SSP. Zákon č. 73/1998 Z. z. spája zánik práva len so zmeškaním lehôt vyrátaných v
ustanovení § 254 ods. 4 a nepatrí medzi ne lehota podľa § 191 ods. 8 cit. zák. Žalobkyňa v kasačnej
sťažnosti nepredstavila žiadnu argumentáciu, prečo by si jasné znenie tohto ustanovenia vyžadovalo
rozšíriť tento výpočet prípadov aj o § 191 ods. 8. Len všeobecné odkazy na judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej sa k výkladu právneho predpisu musí pristupovať komplexne, nič nemenia na tom, že súdy
takto nemôžu právny predpis „fakticky“ novelizovať (porov. nález sp. zn. II. ÚS 796/2016).
IV.
Záver
8. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná,

a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
9. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci
nemala úspech a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok
na náhradu trov priznal.
10. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.