Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125220566
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125220566.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., E. F.
G. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krivá 3, IČO:
51 941 244, proti odporcovi: A. H. C., C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., E. F. G. XXXX/XX, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi ukladá povinnosť nevstupovať do rodinného

domu so súp. č. 2110, nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 142 m2 a na pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX,
druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 391 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa
na adrese E. F. G. XX, D., okres Košice IV, obec D. - D., katastrálne územie D., evidované na Liste
vlastníctva č. XXXX.

II. U k l a d á odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil alebo sťažil
pokojné bývanie navrhovateľky v rodinnom dome so súp. č. 2110, nachádzajúcom sa
na parcele reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 142
m2 a na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 391
m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa na adrese E. F. G. XX, D., okres Košice IV, obec D. - D.,

katastrálne územie D., evidované na Liste vlastníctva č. XXXX, a to najmä zdržať sa zásahu do
zariadení, prostredníctvom ktorých sú dodávané elektrická energia, voda, plyn, internet ako aj zdržať
sa zásahu do systému inteligentnej domácnosti a do kamerového systému, na ktorý je nehnuteľnosť
napojená.

III. U k l a d á odporcovi povinnosť vydať prístupové údaje k pripojeniu na internet, ku kamerovému

systému a k systému inteligentnej domácnosti, na ktorý sú nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súp.
č. 2110, nachádzajúci sa na parcele reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 142 m2 a pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku:
ostatná plocha, o výmere 391 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa na adrese E. F. G.
XX, D., okres Košice IV, obec D. - D., katastrálne územie D., evidované na Liste vlastníctva č. XXXX,
napojené, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. U k l a d á navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia na príslušnom súde proti odporcovi (žalovanému) žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie
odporcu (žalovaného) z užívacieho práva k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu so súp. č. XXXX,
nachádzajúcom sa na parcele reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 142 m2 a pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku:

ostatná plocha, o výmere 391 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa na adrese E. F. G. XX, D.,
okres Košice IV, obec D. - D., katastrálne územie D., evidované na Liste vlastníctva č. XXXX.

V. Toto neodkladné nariadenie sa nariaďuje na dobu určitú do právoplatného skončenia konania o žalobe
navrhovateľky (žalobkyne) proti odporcovi (žalovanému) o obmedzenie alebo vylúčenie žalovaného
z užívacieho práva k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na

parcele reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere142 m2 a pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere
391 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa na adrese E. F. G. XX, D., okres Košice IV, obec D. - D.,
katastrálne územie D., evidované na Liste vlastníctva č. XXXX.

VI. Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol tunajšiemu súdu

doručený dňa 2.12.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi,
aby nevstupoval do rodinného domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“, parc. č.
1646/304, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 142 m2 a na pozemok parcely
reg. „C“, parc. č. 1646/189, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 391 m2, všetko nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na adrese E. F. G. XX, D., okres Košice IV, obec D. - D., katastrálne územie D.,

evidované na Liste vlastníctva č. XXXX, a to do skončenia právoplatného konania vo veci samej;
uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil alebo sťažil jej pokojné
bývanie v rodinnom dome so súp. č. 2110, nachádzajúcim sa na parcele reg. „C“, parc. č. 1646/304,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 142 m2 a na pozemok parcely reg. „C“,
parc. č. 1646/189, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 391 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce

sa na adrese E. F. G. XX, D., okres Košice IV, obec D., katastrálne územie D., evidované na Liste
vlastníctva č. XXXX, a to najmä zdržať sa zásahu do zariadení, prostredníctvom ktorých sú dodávané
elektrická energia, voda, plyn, internet ako aj zdržať sa zásahu do systému inteligentnej domácnosti a do
kamerového systému, na ktorý je nehnuteľnosť napojená, a to do skončenia právoplatného konania vo
veci samej; uložil odporcovi povinnosť vydať prístupové údaje k pripojeniu na internet, ku kamerovému

systému a k systému inteligentnej domácnosti, na ktorý je nehnuteľnosť napojená.
1.2 Zároveň navrhovateľka žiadala, aby jej súd priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tými skutkovými

okolnosťami, že strany sporu sú manželmi, pričom z manželstva strán pochádzajú dve maloleté deti
I. C., nar. XX.X.XXXX a I. C., nar. XX.X.XXXX. Uviedla, že strany sporu s maloletými deťmi
donedávna žili v spoločnej domácnosti v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na adrese E. F. G.
XX, D., nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice,
katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXXX, okres Košice IV, obec D. - D., katastrálne územie

D. ako rodinný dom so súp. č. XXXX, stojaci na parcele reg. „C“, parc.č. 1646/304, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 142 m2 a pozemok parcely reg. „C“, parc.č. 1646/189, druh
pozemku: ostatná plocha, o výmere 391 m2, obe vedené v bezpodielovom spoluvlastníctve strán
sporu. Konštatovala, že niekedy v lete roku 2025 ju odporca informoval o svojom zámere ukončiť
ich manželské spolužitie, následne v auguste opustil spoločnú domácnosť a podal návrh na rozvod

manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Konanie o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom je vedené na Mestskom súde Košice pod
sp.zn. 78P/172/2025. Navrhovateľka ďalej argumentovala, že po odchode odporcu rodinný dom užíva
spolu s maloletými deťmi, nakoľko odporca žije v prenajatom byte s novou partnerkou. Navrhovateľka
v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že napriek tomu, že odporca odišiel zo spoločnej domácnosti,

prenajíma si nehnuteľnosť, v ktorej žije s novou partnerkou, vstupuje do ich rodinného domu, ktorý spolu
s maloletými deťmi užíva, a to bez jej súhlasu a dokonca často aj bez jej vedomia, a to najmä v čase,
keď nie je doma. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby odporca vstupoval do ňou užívaného obydlia, čo mu
opakovane verbalizovala. Konštatovala, že odporca nerešpektuje jej nesúhlas, dokonca v komunikácii
s ňou uvádza, že nehnuteľnosti sú aj jeho vlastníctvom, a teda môže vstupovať do nehnuteľností, kedy

bude chcieť. Navrhovateľka ďalej argumentovala, že odporca zasahuje do jej súkromia a integrity aj
tým, že má zriadený vzdialený prístup ku kamerovému systému, ktorý monitoruje exteriér ako aj interiér
nehnuteľností. Uviedla, že odporca má možnosť kedykoľvek sa na kamery v rodinnom dome napojiť a na
diaľku sledovať, čo aktuálne robí, kde sa zdržiava, či sa v domácnosti zdržiavajú aj iné osoby a podobne.
Zdôraznila, že interiérové kamery nahrávajú dokonca aj zvuk a kamerový systém umožňuje,

aby si odporca (aj spätne) vypočul jej rozhovory, čím výrazným spôsobom zasahuje do jej práva nasúkromie. Navrhovateľa tiež konštatovala, že odporca ovláda prístup k Wi-fi sieti a systému inteligentnej
domácnosti, pričom opakovane potom ako odporcovi odovzdá maloleté deti, tento nehnuteľnosť odpája
od elektriny, internetu či systému inteligentnej domácnosti, vypína kúrenie v rodinnom dome a ovláda

svetlá. Uviedla, že naposledy, domnievajúc sa, že ide o poruchu služby na strane poskytovateľa Slovak
Telekom, a.s., kontaktovala zákaznícku službu, od ktorej ale nadobudla vedomosť, že príčina poruchy
nie je na strane poskytovateľa. Odporca napriek skutočnosti, že nehnuteľnosť neužíva už vyše štyroch
mesiacov, odmieta jej vydať prístupové údaje ku kamerám, internetu, systému inteligentnej domácnosti,
hoc o ne opakovane žiadala. Navrhovateľka uviedla tiež, že žiadala odporcu o zmenu prístupových

údajov tak, aby bola jediná oprávnená disponovať s nimi, no odporca uvedené odmietol s tým,
že internet má vedený na obchodnú spoločnosť. Navrhovateľka argumentovala, že tým, že sa jedná
o inteligentnú domácnosť (všetky spotrebiče sú napojené na wi-fi sieť, televízor, kúrenie, chladnička,
garážová brána) bez zamedzenia prístupu odporcovi je tak ohrozené pokojné užívanie nehnuteľnosti,
a tiež ohrozená príprava maloletej dcéry I. do školy, ktorá sa nevie pripojiť na wi-fi sieť. Navrhovateľka
ďalej poukázala na to, že odporca naposledy vstúpil do nehnuteľnosti dňa 29.11.2025, ale v tom čase

sa doma nenachádzala, kedy odporca odpojil káble pod televíznou skrinkou, v technickej miestnosti
prepájal routre, výsledkom čoho je, že inteligentná domácnosť nefunguje. Do sms správy uviedol, že
jej vytvoril nové konto na smart domácnosť, ale reálne ju nevie ovládať, pretože ju výlučne ovláda
odporca. Navrhovateľa dôvodila, že odporca taktiež zrušil prístup k aplikácii ovládajúcej kamerový
systém. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa ďalej uviedla, že odporca

dňa 22.11.2025 počas jej neprítomnosti vstúpil opätovne do nehnuteľností, následne ju kontaktovala
polícia s tým, že odporca na ňu podal trestné oznámenie, pretože mala ukradnúť dámsky a detský
bicykel, ktoré však dostali na Vianoce ako dar, ale tieto má odporca vedené v účtovníctve ako majetok
obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom a podal na ňu tiež trestné oznámenie,
že mala odcudziť obsah trezora, ktorý sa nachádza v ich domácnosti. Navrhovateľa poukázala na

skutočnosť, že odporca vstupuje do nehnuteľností za tým účelom, aby ju kontroloval, čo vedie k tomu,
že ich vzájomný rodičovský konflikt eskaluje, a to až do roviny trestnoprávnej. Má za to, že odporca
sa takýmto spôsobom snaží na ňu psychicky pôsobiť. Uviedla, že odporca vstup do nehnuteľností
vysvetľuje aj tým, že tak údajne realizuje styk s maloletými deťmi, ktorý momentálne nie je upravený
súdnym rozhodnutím. Poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že na informatívnom stretnutí rodičov

realizovanom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré sa
uskutočnilo dňa 14.11.2025, sa dohodli na dočasnej úprave styku odporcu s maloletými deťmi, avšak
odporca dohodnutý režim stretávania s maloletými deťmi vôbec nerešpektuje. Doplnila, že ak aj po
ukončení styku jej odporca maloleté deti odovzdá, pravidelne v nasledujúce dni vo večerných hodinách
a bez ohlásenia realizuje návštevy v jej domácnosti, zotrváva v rodinnom dome do neskorých večerných

hodín, pokiaľ maloleté deti nezaspia, čím narúša jej súkromie, jej osobnú slobodu a integritu.
Doplnila skutkové tvrdenie, keď uviedla, že na jej žiadosť, aby tak odporca nerobil a rešpektoval
jej súkromie, v písomnej komunikácii ju informoval, že takéto návštevy mieni realizovať pravidelne
každý deň a to aj napriek tomu, že stykom s deťmi odporcovi nebráni a odporca trávi dostatok času
s maloletými deťmi vo svojej novej domácnosti. Má za to, že odporca svojím celkovým správaním

a postojom zasahuje do jej duševnej integrity, od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti na ňu
vyvíja psychický nátlak, a to tým, že ju pravidelne kontroluje a spochybňuje jej rodičovskú spôsobilosť,
vyvoláva trestné konania, zároveň ju slovne osočuje, zosmiešňuje ju a spochybňuje ako matku.
Konštatovala, že svedkami slovných urážok a konfliktov sú nie raz aj maloleté deti, na ktoré táto napätá
situácia nepriaznivo vplýva a spôsobuje im psychické problémy. Uviedla, že maloletá I. začala trpieť

panickýmizáchvatmi,kedynekontrolovateľneplače,trasiesa,mápocitzvracania,nedokážesaupokojiť.
Navrhovateľka poukázala, že ako matka dvoch detí ťažko nesie aj skutočnosť, že ju po pätnástich
rokoch odporca opustil, žije s novou ženou, s ktorou bol pred niekoľkými dňami na luxusnej dovolenke
v Dubaji a s ktorou ju neustále porovnáva. Podľa navrhovateľky odporca koná systematicky, využíva
jej ekonomickú závislosť a cielene ju dostáva do psychickej nepohody. Ako príklad uviedla odňatie

motorového vozidla ŠKODA Kamiq, ktoré je vedené v majetku spoločnosti, ktorej je odporca jediným
spoločníkom a konateľom, pričom toto doposiaľ užívala. Navonok odporca odňatie motorového vozidla
odôvodnil tým, že predmetné motorové vozidlo obchodná spoločnosť potrebuje, avšak v komunikácii
s ňou jej odporca uviedol, že je to pomsta za to, že v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým
deťom žiada od neho vysoké výživné. Navrhovateľka uviedla v súvislosti s odňatím motorového vozidla,

že spoločnosť má v majetku viacero luxusných motorových vozidiel v státisícových hodnotách.
Zároveň navrhovateľka poukázala na fakt, že bola zamestnaná v spoločnosti, ktorej je odporca jediným
spoločníkom a konateľom, pracovný pomer však odporca jednostranne ukončil ku dňu 31.10.2025, o
čom sa dozvedela sprostredkovane. Správanie odporcu považuje navrhovateľka za nepredvídateľné,uviedla, že odporca ju zastrašuje, necíti sa bezpečne. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vidí
navrhovateľka v tom, že toto správanie odporcu sa neustále stupňuje, odporca deklaroval zámer tráviť
každý večer v rodinnom dome, pričom z jeho doterajšieho správania je zrejmé, že od svojho konania

dobrovoľne neupustí. Odporca odmieta rešpektovať jej právo na nedotknuteľnosť obydlia a právo na
súkromie, pričom za účelom vyriešenie situácie jej odporca navrhol, aby sa z nehnuteľnosti odsťahovala,
čo však vzhľadom na jej majetkové a sociálne pomery nie je objektívne možné. Navrhovateľka uviedla,
že na základe doterajšieho správania odporcu je presvedčená, že úmyslom odporcu je obmedzovať
jej osobnú slobodu, znižovať jej dôstojnosť, zhadzovať ju pred maloletými deťmi a inými osobami.

Psychicky ju deptá, zastrašuje ju a to až v takej miere, že bola nútená vyhľadať pomoc psychológa.
Podľa navrhovateľky nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv
odporcu, pretože odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval na základe vlastného slobodného
rozhodnutia, v súčasnosti má zabezpečené stále bývanie na inej adrese, kam ona nevstupuje. Uviedla
tiež, že styku odporcu s maloletými deťmi nijakým spôsobom nebráni, a tento styk má možnosť odporca
realizovať vo svojej novej domácnosti.

3.Navrhovateľkanapodporusvojejskutkovejaprávnejargumentácieavrámciprostriedkovprocesného
útoku do konania predložila a označila tieto listinné dôkazy: Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre
okres Košice IV, obec D. – D., katastrálne územie D. zo dňa 26.11.2025; zmluvu o krátkodobom
nájme bytu uzavretú medzi prenajímateľom C. G. I. a odporcom ako nájomcom zo dňa 1.9.2025; sms

komunikáciu medzi stranami sporu; záznamy z kamerového systému; čestné prehlásenie F. D. zo dňa
29.11.2025; čestné prehlásenie J. K. zo dňa 1.12.2025; výzvu na odstránenie poruchy adresovanú
zákazníckemu oddeleniu Slovak Telekom, a.s. a odpoveď na výzvu; snímku obrazovky z televízneho
prijímača;fotografiu motorovéhovozidla(minivan)továrenskejznačkyVolkswagenascreenshotyponúk
motorovýchvozidielzinternetovejstránkywww.L.; návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodaný

do konania o rozvod manželstva strán sporu a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva.

4. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej
veci a po dôkladnom zvážení všetkých relevantných okolností danej veci dospel k záveru, že sú

naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.9. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

11. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

12. Podľa ust. § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť

neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.

15.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa ust. § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

19. Z citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že tieto upravujú pomery
strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných
opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu.

20. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má

navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť
pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia
byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

21. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal
všakstarostlivozvážiťnajmärozsahnavrhovanýchobmedzeníadopadzožalovanejstrany.Neodkladné
opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo vecisamej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov
sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou
treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia

tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o
neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci
samej; o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia

neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na
domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa, a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda

už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného
neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä
rozsah navrhovaných obmedzení. Pri nariadení neodkladného opatrenia totiž súd musí pamätať nielen
na to, že súdna ochrana musí byť poskytnutá nielen tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia,

tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno,
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.

22. Potreba upraviť pomery musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a

jednorazový stav. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu.

23. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťoval v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j.
skutkový a právny základ nároku, ktorý navrhovateľka uplatňuje a potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia.

24. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v

návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného

opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a
či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené.

25. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania

podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z

dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter.
Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutiavovecisamej,avšakmusiabyťosvedčenéokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia.Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
saposudzujetakpodľaobsahunávrhu,pripojenýchlistínaskutkovýchokolností znichvyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

26. V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľka sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti odporcovi nevstupovať do rodinného domu a na
pozemok, patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm.
f) Civilného sporového poriadku; uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým

by obmedzil alebo sťažil jej pokojné bývanie v nehnuteľnostiach, a to najmä zdržal sa zásahov do
zariadení prostredníctvom ktorých sú dodávané elektrická energia, voda, plyn, internet ako aj zdržať
sa zásahu do systému inteligentnej domácnosti a do kamerového systému, na ktorý je nehnuteľnosť
napojená; uloženia povinnosti vydať prístupové údaje k pripojeniu na internet, ku kamerovému systému
a k systému inteligentnej domácnosti, na ktorý je nehnuteľnosť napojená podľa ust. § 325 ods. 2 písm.
d) Civilného sporového poriadku.

27. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nakoľko sa návrh
netýka situácie, kedy zákon takéto zabezpečovacie opatrenie aprobuje. Vzhľadom na uvedené je
splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

28. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatím konania, ktorý má byť podľa navrhovateľky nasledovaný žalobou,
pretože navrhovateľka je názoru, že bez poskytnutia dočasnej ochrany nariadením neodkladného
opatrenia by hrozilo, že odporca svojím konaním bude naďalej ohrozovať jej duševnú integritu, osobnú

slobodu, právo na súkromie a bezpečnosť.

29.Zhľadiskaexistencie,trvaniaavymedzenianárokunavrhovateľky,ktorémusamáposkytnúťochrana
v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla, že odporca svojím konaním
narúša jej slobodu, nerešpektuje jej právo na nedotknuteľnosť obydlia, právo na súkromie, narúša jej

sebaúctu, bezpečnosť, a to nielen pravidelnými neohlásenými návštevami, ale aj tým, že ju odporca
slovne osočuje, psychicky deptá, využíva jej finančnú závislosť na jeho osobe, pravidelne ju kontroluje
prostredníctvom kamerového systému nainštalovaného v rodinnom dome, ktorý nepretržite sníma
interiérajexteriér.Odporcazasahujedojejintegrityajtým,že jejobmedzujeprístupkinternetu,nadiaľku
vypína kúrenie, a tak je ohrozené nielen jej fungovanie v domácnosti a zabezpečenie jej základných

životných potrieb, ale vzniknutá situácia nepriaznivo vplýva aj na psychický stav maloletých detí.

30. Má tiež za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je spôsobilé obstáť v otázke proporcionality
zásahu, nakoľko odporca sa z nehnuteľnosti dobrovoľne odsťahoval a má zabezpečené vlastné bývanie
a jeho nariadením tiež nebude odporcovi bránené v možnosti stretávať sa s maloletými deťmi vo svojej

novej domácnosti, a teda neodkladné opatrenie nebude mať vplyv na výkon jeho rodičovských práv
a povinností.

31. Neodkladné opatrenie ako procesný nástroj ochrany práv možno aplikovať len na prípady, kedy
si situácia vyžaduje okamžitú úpravu pomerov medzi stranami sporu do času, kým tieto nebudú

usporiadané natrvalo.

32. Neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) až písm. h) Civilného sporového
poriadku slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich
život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie

akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
psychické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie.

33. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo
jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický

kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

34. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou,
keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli
sformulovanéneodkladnéopatreniavzmyslevyššiecitovanýchustanovení,ktorýchúčelomjeposkytnúť
ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za
cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

35. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá
smeruje k ochrane osoby, ktorá sa ocitne v pozícii obete domáceho násilia. Právo nebyť vystavený
násiliu (psychickému, fyzickému) alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.

Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi
ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o
odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok

vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

36. V dôsledku uplatnenia zákazu vstupovania osoby do obydlia, ktorá je podozrivá z ohrozovania
integrity druhej osoby, sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí
ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s osobou, ktorá ohrozuje akýmkoľvek spôsobom jej integritu a

nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi do svojho súkromia, integrity;
nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného
ubytovania (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/10/2012).

37. Súd po posúdení obsahu návrhu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľka

osvedčila podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany sporu sú manželia, z manželstva
pochádzajú dve maloleté deti I. C., nar. XX.X.XXXX a I. C., nar. XX.X.XXXX. Strany sporu približne do
leta 2025 žili v spoločnej domácnosti, a to v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že odporca podaním zo dňa 29.9.2025 inicioval proti
navrhovateľke konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k ich maloletým deťom na čas
po rozvode, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z listinných dôkazov tiež vyplýva, že odporca
ako nájomca dňa 1.9.2025 s prenajímateľom C. G. I. uzavrel zmluvu o krátkodobom nájme bytu, na
základe ktorej si odo dňa 1.9.2025 prenajal nehnuteľnosť, byt na dobu určitú – 2 roky.

39. Podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľka v konaní osvedčila, že by jej právo na súkromie,
osobná sloboda, psychická integrita mohli byť ohrozené v dôsledku konania odporcu, ktorý podľa
tvrdenia navrhovateľky opakovane bez ohlásenia vstupuje do rodinného domu, z ktorého sa však
dobrovoľne odsťahoval a zároveň predstavuje pre navrhovateľku jediné obydlie, následne sa v rodinnom

dome odporca zdržiava do neskorých večerných hodín, výlučne ovláda kamerový systém, ktorý
sníma exteriér ako aj interiér rodinného domu, zasahuje prostredníctvom aplikácii v rámci inteligentnej
domácnosti do zariadení, prostredníctvom ktorých sú do domu dodávané elektrická energia, voda,
plyn a internet, pričom v dôsledku týchto zásahov je navrhovateľka ohrozená v pokojnom užívaní
nehnuteľnosti. Navrhovateľka do konania predložila aj čestné prehlásenia F. D. zo dňa 29.11.2025 a J.

K. zo dňa 1.12.2025, ktoré preukazujú vonkajšie zásahy do zariadení a spotrebičov domácnosti, ktoré sú
ovládané cez inteligentnú domácnosť, ktorý integruje domáce zariadenia a spotrebiče v rodinnom dome
strán sporu, pričom podľa tvrdení navrhovateľky systém ovláda výlučne odporca, ktorý má k dispozícii
prístupové kódy, pričom navrhovateľka systém nemôže ovládať. V tejto súvislosti súd pripomína, že preposúdenieneodkladnostiúpravypomerovjezadanéhostavurelevantné,ženavrhovanýmneodkladným
opatrením sa v tomto konaní osvedčená ujma na právach navrhovateľky, zásahy do jej integrity nebudú
naďalej prehlbovať a rozširovať.

40. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že je potrebné navrhovateľovi poskytnúť ochranu uložením
zákazu odporcovi vstupovať do rodinného domu so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na parcele reg.
„C“, parc. č. 1646/304, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 142 m2 a na
pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 1646/189, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 391 m2, všetko

nehnuteľnosti nachádzajúce sa na adrese E. F. G. XX, D., okres Košice IV, obec D., katastrálne územie
D., evidované na Liste vlastníctva č. XXXX, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a z tých istých dôvodov uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktorým by obmedzil
alebo sťažil navrhovateľke pokojné bývanie v nehnuteľnostiach, a to najmä zdržať sa zásahu
do zariadení, prostredníctvom ktorých sú dodávané elektrická energia, voda, plyn, internet ako aj zdržať
sa zásahu do systému inteligentnej domácnosti a do kamerového systému, na ktorý je nehnuteľnosť

napojená. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka bez prístupových kódov k systému inteligentnej
domácnosti nevie zariadenia a spotrebiče napojené na inteligentnú domácnosť ovládať, uložil odporcovi
povinnosť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia vydať navrhovateľke prístupové údaje k pripojeniu na internet, ku kamerovému systému a k
systému inteligentnej domácnosti, na ktorý je nehnuteľnosť napojená.

41. Keďže v posudzovanom prípade súd nariadeným neodkladným opatrením poskytol navrhovateľke
procesnú ochranu pred začatím konania vo veci samej, následne v súlade s ust. § 336 Civilného
sporového poriadku posudzoval, či neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, v ktorom prípade by neukladal navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu

vo veci samej. Pri rozhodovaní o tejto otázke preto musel vyhodnotiť, či má požadované neodkladné
opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,
ktorý má byť riadne uplatnený žalobou alebo ide o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú
a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd v danej
veci dospel k záveru, že vzhľadom na povahu uplatneného nároku, nemožno procesným inštitútom

neodkladného opatrenia, pri ktorom súd posudzuje výlučne splnenie procesných podmienok na jeho
nariadenie, dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a s prihliadnutím na
skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia,
majú stranysporuvbezpodielovomspoluvlastníctveaobmedzenievlastníckehoprávaodporcunemôže
trvať neobmedzenú dobu, súd zaviazal navrhovateľku k podaniu žaloby o obmedzenie alebo vylúčenie

odporcu z užívacieho práva k nehnuteľnostiam (výrok IV. uznesenia) a postupom podľa ust. § 330 ods.
1 Civilného sporového poriadku určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok V. uznesenia).

42. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.47. V danom prípade týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
končí, a preto súd musí obligatórne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.

48. V danom prípade týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
končí, a preto súd musí obligatórne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola
úspešná navrhovateľka, ktorej podľa zásad civilného sporového konania patrí v súlade s ust. § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči v konaní
neúspešnej strane - odporcovi, o výške ktorých však bude rozhodnuté samostatným uznesením po

nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.