Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Vozár
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 9PP/121/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124012280
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Vozár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3124012280.4
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., B.
XX/XX, prechodne (bez prihlásenia) D. XXX, okr. Čadca, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a
ÚVTOS Trenčín, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na
verejnom zasadnutí konanom v NOO a ÚVTOS Trenčín dňa 26.01.2026, v senáte zloženom z predsedu
senátu Mgr. Martina Vozára a prísediacich E. E. F. a E. G., takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a § 67 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa
odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/2/2014 zo dňa 30.09.2014, právoplatným dňa
30.09.2014.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona sa odsúdenému u r č u j e skúšobná doba v trvaní 7 (sedem) rokov
a súčasne sa n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri) roky a zároveň sa
odsúdenému u k l a d a j ú na čas probačného dohľadu obmedzenia a povinnosti, a to
- podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve so zameraním na násilnú trestnú minulosť odsúdeného a na formovanie
osobnosti po dlhodobom výkone trestu za účelom predchádzania rizika recidívy trestnej činnosti,
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať
o zamestnanie.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 02.12.2024 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, datovaný dňa 02.12.2025, ktorý odôvodnil
poukázaním na splnenie formálnej podmienky, a to ku dňu 26.12.2024. Na účely rozhodovania o tomto
návrhu boli vykonané verejné zasadnutia v dňoch 13.03.2025 a 26.01.2026.
Na verejnom zasadnutí dňa 13.03.2025 bolo vykonané nasledovné dokazovanie :
Z hodnotenia NOO a ÚVTOS Trenčín zo dňa 13.12.2024 vyplynulo, že odsúdený je vo výkone
trestu prvýkrát. Má stredoškolské vzdelanie bez maturity, odbor elektromechanik. Pred výkonom trestu
pracoval na živnosť. Prevádzkoval kasína. Je rozvedený. Má dve deti.
Výkonu trestu predchádzala väzba, ktorú vykonával v ústave Nitra, kde aj začal vykonávať trest.
Následne vykonával trest postupne v ďalších ústavoch v Ilave, Ružomberku, Želiezovciach, Dubnici nad
Váhom a naposledy od 02.05.2024 v Trenčíne, kde je umiestnený v otvorenom oddelení v Opatovciach.
Počas výkonu väzby ani následne počas výkonu trestu v rôznych ústavoch neboli zistené žiadne
negatívne poznatky. Dodržiaval ústavný poriadok. Pôvodne bol zaradený v ústave so stredným stupňom
stráženia a Okresným súdom Levice pod sp. zn. 4Nt/8/2019 zo dňa 19.03.2019 mu bol zmenený spôsob
výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.Voľný čas trávil vo všetkých ústavoch aktívne, vrátane účasti na krúžkoch a kultúrno-osvetovej činnosti.
Tiež bol v predchádzajúcich ústavoch pracovne zaradený. Aktuálne pracuje na nestráženom pracovisku
mimo ústav s voľným pohybom, kde vykonáva údržbárske práce.
Počas celého obdobia výkonu trestu udržiava kontakt s rodinou, aktuálne s bývalou manželkou, deťmi,
matkou, súrodencami a ich rodinami. Vzťahy sú hodnotené ako stabilné, funkčné a podporné. Boli
mu viackrát umožnené aj vychádzky mimo ústav za účelom návštevy blízkych osôb, ktoré prebehli
bezproblémovo.
Bol doposiaľ 17 krát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol.
K trestnej činnosti má kritický postoj. Svoje konanie priznáva a vyjadruje nad ním ľútosť. Uvedomuje
si jej následky. Po výkone trestu chce obnoviť funkčnosť rodiny, zamestnať sa ako zámočník vo firme
H. F., D. a viesť riadny život.
Program zaobchádzania plní vo všetkých bodoch. Riziko recidívy bolo v prípade odsúdeného určené
ako stredné a resocializačná prognóza ako menej priaznivá. Ústav záverom odsúdeného odporučil
podmienečne prepustiť s nariadením probačného dohľadu, uložením povinnosti zamestnať sa alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.03.2025 okrem vyššie uvedeného návrhu odsúdeného
a hodnotenia ústavu oboznámil aj ďalšie listinné dôkazy. Spolu s hodnotením boli súdu doručené
aj skrátený výpis klienta a príslušné súdne rozhodnutia, pričom súd zabezpečil aj lustrácie k osobe
odsúdeného a príslušný súdny spis, ktoré tiež oboznámil.
Po vrátení veci okresnému súdu na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k.
23Tos/40/2025-67 zo dňa 07.05.2025 bolo na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.01.2026 doplnené
dokazovanie čítaním znaleckého posudku z odboru psychológie, oboznamovaním listinných dôkazov
a výsluchom odsúdeného.
Zo záverov prečítaného znaleckého posudku, vypracovaného na odsúdeného znalcom A. F. I., A., MPH
č. 23/2025 zo dňa 08.01.2026, vyplynulo, že
1) Znalecké psychologické vyšetrenie sa uskutočnilo dňa 17.11.2025 v priestoroch NOO a ÚVTOS
Trenčín a odsúdený bol privedený príslušníkom ZVJS. Vyšetrenie prebiehalo štandardným spôsobom
a počas neho neboli spozorované a zistené žiadne zreteľa hodné skutočnosti. Vyšetrovaný prišiel
primerane upravený, sociálne konvencie osvojené primerane, spolupráca bola nadviazaná bez
problémov, správanie pokojné, ústretové, jednotlivým psychodiagnostickým metódam vyšetrovaný
porozumel a spolupracoval.
Do spracovávania informácií je investované viac úsilia, ako je potrebné a zodpovedá to vyhýbavému
štýlu. Je tak robené z dôvodu, aby sa vyhol nedbanlivosti a tak sú na vstupe aj menej podstatné
informácie. Kvalita pri spracovávaní informácií je adekvátna, ale môžu sa objaviť sklony spracovávať
informácie menej zrelým spôsobom, napr. čo je typické pre deti a adolescentov. Ciele sú volené nad
svoje možnosti, čo vedie k ich neuspokojeniu.
Testovanie reality zúžené, ale nie psychoticky, čo vedie k nedorozumeniam a nekonvenčnému
správaniu. Myslenie bez porúch, menej konvenčné a sofistikované, viac individualistické a
redukcionalistické, s prehliadaním sociálnych konvencií a uprednostňovaním individuálnych záujmov
a prianí. Racionálne myslenie slabšie rozvinuté. Vnímanie neporušené.
Rozhodovanie je nekonzistentné, ovplyvnené vyhýbavým štýlom. Vyhýba sa pri ňom komplexnosti. Do
procesu rozhodovanie sa zapojuje aj periférna ideácia (to čo sa deje na periférii). Svoje potreby si
uvedomuje menej. Riešenia sú menej sofistikované, s redukciou podnetov.
Osobnosť nezrelá, rigidná, povrchná, ťažkopádna, s domýšľavosťou, grandiozitou, nižším emočným
a sociálnym prispôsobením, nižšou racionálnou a emočnou kontrolou, zameranosťou na seba,
s nedostatkom otvorenosti, zodpovednosti, priamočiarym videním, prehliadaním jemných sociálnych
a interpersonálnych signálov, nižšia introspekcia a vhľad, preferencia jednoduchých a priamočiarych
rozhodnutí, s vyhľadávaním vzruchu a uznania, s nízkymi vnútorným zvládacími stratégiami, ktoré
sú však pod slabou rozumovou kontrolou a viac môžu byť ovplyvnené emóciami, tolerancia záťaže
a frustrácie sú nízke.
Emocionalita nezrelá, slabo rozvinutá, inhibovaná, čim dochádza k vyhýbaniu sa zmätku v nich či
emočná nestabilita. Afektivita je ľahšie podrážditeľná. Empatia slabšie rozvinutá, v emočných situáciách
sa cíti nepohodlne.Zaujatie sebou samým je zvýšené. Sebaobraz založený na fantázii a imaginácii, menej zrelý, čo
negatívne ovplyvňuje možnosť vlastného sebapoznania a komplikuje tak rozhodovanie a riešenie
problémov.
Interpersonálna oblasť komunikatívna, družná, spoločenská, s absenciou náklonnosti v nej,
konzervatívna, opatrná, s nízkym záujmom o druhých. Úsudok o druhých je pravdepodobne skreslený
s tendenciou misinterpretácie správania druhých. Nízke sociálne porozumenie, čo vedie k sociálnym
omylom. Do sociálnej oblasti sa zapája menej adaptívnym spôsobom. V rámci interpersonálneho
kontaktu a styku neočakáva pozitívne sociálne výmeny. Asertivita slabšie rozvinutá.
Konštruktívne riešenie problémov je zachované. Agresivita je potláčaná, je pravdepodobné, že
dochádza k zlyhávaniu pri kontrole agresívnych impulzov v emočne vypätých situáciách, čo spôsobuje
problémové správanie, pričom agresivita sa aktuálne javí primerane kontrolovaná naučenými vzorcami
správania. T. č. konštatujeme neexistenciu rizika násilného správania u vyšetrovaného, resp. takéto
riziko je veľmi nízke. Aktuálne možno konštatovať, že celkový index agresivity je u odsúdeného
podpriemerný, teda vyšetrovaný sa skôr sťahuje z kontaktu, ustupuje a prispôsobuje sa tlakom okolia.
Skôr preferuje pokoj a mier vo vzťahoch k okoliu. Radšej ustúpi ako ide do konfliktu. Preferuje
spoločnosť, v prípade nedorozumenia sa snaží udobriť či zmierniť. Radšej hľadá chyby v sebe a berie
na seba vinu. Hnev prežíva skôr na seba, pričom chyby iných sa snaží tolerovať. Vyjadrovanie vlastných
názorov je problematické, tiež aj presadzovanie sa, čo v podmienkach väzenstva možno považovať za
bežné. U odsúdeného sa objavuje vyššia citlivosť voči nezdarom z dôvodu hromadenia negatívnych
emócií. Vyšetrovaný disponuje strednou citlivosťou voči hraniciam a tendencii prekračovať hranice
v bežnom živote. K hraniciam vo svojom okolí sa vyšetrovaný môže správať benevolentne, menej sa
nad nimi zamýšľať, či riešiť dôsledky svojho správania.
Aktuálny komplexný intelektový výkon je u odsúdeného v subnormnom pásme (pod populačnou
normou), čo zodpovedá aj dosiahnutému vzdelaniu u odsúdeného - vyučený. V rámci intelektového
výkonu neboli zistené deteriorácie, resp. významné odchýlky a to aj napriek skutočnosti, že odsúdený
mal cievne mozgové príhody. Pamäťové schopnosti boli počas vyšetrenia u vyšetrovaného primerané,
čo korešponduje aj so subnormným intelektom. Všetky zistené zníženia, resp. odchýlky od normy (napr.
znížená pracovná pamäť, logická pamäť, asociačné učenie) nie sú forenzne významné.
2) Úroveň intelektu, povahové rysy a vlastnosti odsúdeného sú vyšetrené a rozpísané v otázke č. 1.
Z A. hľadiska k spáchaniu trestného skutku došlo z dôvodu ohrozenia integrity osobnosti a rodiny
u odsúdeného, nakoľko sa obával o svoj život a život svojej rodiny zo strany nebohého C., nakoľko mu J.
H.opakoval,žeakhooninezabijú,takichnecházabiťpoškodený.Vyšetrovanývtejdobezvolilstratégiu,
ktoráriešilajehoproblém,nonielegálnym,etickýmamorálnymspôsobom–účasťnaplánovanejvražde.
Na odsúdeného bol vyvíjaný opakovaný psychologický stres zo strany svojho zamestnávateľa J. H.,
ktorému odsúdený podľahol, čo je v súlade s jeho osobnosťou. Aj keď je psychologická komponenta
(pohnútka) zrozumiteľná, nie je to ospravedlnenie vykonaného skutku a to zo žiadneho hľadiska.
Zo spisu vidíme, že odsúdený primerane funguje v štruktúrovanom prostredí, nakoľko bol opakovane
pochválený počas výkonu trestu. Preto predpokladáme, že ak bude odsúdený podmienečne prepustený
a bude mať štruktúrované prostredie (robota, rodinné zázemie a iné), riziko recidívy je veľmi nízke, čo
je bližšie popísané v otázkach č. 3 a 4).
3)PodľaprognostickýchkritériírecidívypáchateľovnásilnýchtrestnýchčinnostízostavenýchDobrotkom
(1972vHeretik,A.:Forenznápsychológia.Lindeni,2019),ideookruhy:spoločenskéfaktory,osobnostné
faktory a symptomatické faktory. Z okruhu spoločenských faktorov odsúdený spĺňa 2 z 10 faktorov
(selektívna sociabilita v dissociálnej skupine, podliehanie „nasávaciemu“ efektu; osvojenie si sociálne
nežiaducich zručností, získanie kvalifikácie pre istý druhy kriminality). Z okru osobnostných faktorov
spĺňa 2 z 10 faktorov a to: afektívna nestálosť; egocentrizmus ako prevažujúci motivujúci faktor
konania. Z okruh symptomatických faktorov spĺňa 1 z 10 faktorov (hrozba násilím až zavraždením /
i s formulovaním podmienky upustenia od realizácie/). Spolu ide celkovo o 5 faktorov, pričom na
signifikantný nález je potrebných dosiahnuť 30% (9 faktorov) z celkového počtu 100% (30 faktorov).
Vyšetrovaný dosiahol 5 faktorov, čo nespĺňa podmienku pre signifikantný (platný) nález. Z toho
vyvodzujme, že prognóza recidívy u odsúdeného je pravdepodobne veľmi nízka.
Ako vyplynulo z klinickej metódy interview s odsúdeným, po prípadnom prepustení na slobodu nastúpi
do roboty, čo mu bude zabezpečovať finančné prostriedky na vedenie života (platenie za bývanie,
kupovanie jedla a iné). Tiež rodinné zázemie (primárna rodina - matka) ponúka odsúdenému po
prepustení stabilitu.
Z psychologického hľadiska konštatujeme, že u odsúdeného je pravdepodobne riziko recidívy veľmi
nízke. Samozrejme, celkovo bude na odsúdenom, ako naloží s prípadnou slobodou po podmienečnom
prepustení.4) Z výsledkov nástroja na posúdenie rizika násilia (HCR-20) používaného pre forenzné účely a prax
je na základe jeho výsledku zrejmé (HS=1), že pravdepodobne ide o neexistenciu rizika násilného
správania u vyšetrovaného, resp. takéto riziko je veľmi nízke.
Celkovýindexagresivity(TABaK)jeuodsúdenéhopodpriemerný,čovkvalitatívnomvyjadreníznamená,
že vyšetrovaný sa skôr sťahuje z kontaktu, ustupuje a prispôsobuje sa tlakom okolia. Skôr preferuje
spoločnosť, pokoj a mier vo vzťahoch k okoliu, v prípadne nedorozumenia radšej ustúpi ako ide do
konfliktu. Škála prognózy agresívneho správania vyšla 3, čo predstavuje nízku roveň agresívneho
správania (ŠPAK v TABaK).
Citlivosť voči hraniciam a tendencia prekračovať hranice aj v bežnom živote je na strednej úrovni.
Vyšetrovaný si stredne (priemerne) všíma hranice vo svojom okolí, môže sa k nim správať benevolentne,
či sa menej zamýšľať a menej riešiť možné dôsledky svojho správania (TKC). Príklady porušovania
hraníc z bežného života u odsúdeného pred odsúdeným boli: opakované porušenie pravidiel cestnej
premávky (22.3.2010 – rýchlosť jazdy, 11.11.2010 – povinnosť vodiča, 8.4.2011 – rýchlosť jazdy,
29.5.2011 – rýchlosť jazdy, 13.3.2013 – rýchlosť jazdy, 17.7.2013 – rýchlosť jazdy, 22.8.2013 –
používanie bezpečnostných pásov a iných zadržiavaniach zariadení).
Z výsledkov psychologického vyšetrenia konštatujeme, že sklony k agresívnemu spávaniu sú
u odsúdeného nízke. Schopnosť zvládať záťažové situácie sú nižšie, a to hlavne, ak sú v emočne
vypätých situáciách, kedy môže dôjsť k zlyhaniam (spoločensky akceptovateľným napr. prekročenie
rýchlosti), avšak z psychologického hľadiska nepredpokladáme návrat k predošlému spôsobu života.
5) Z hľadiska intelektu, ktorý bol zistený v subnormnom pásme, odsúdený je schopný chápať zmyslu
a obsahu právnych noriem. V rámci osobnosti neboli zistené také odchýlky, ktoré by ukazovali na opak.
Zo spisovej dokumentácie je zrejmé, že vyšetrovaný má opakovane udelené pochvaly v rámci výkonu
trestu.
Z uvedeného vyvodzujeme, že vyšetrovaný pravdepodobne disponuje schopnosťami prispôsobiť sa
všeobecne záväzným právnym a mravným normám a schopnosti rešpektovať spoločenské a mravné
normy.
6) Nie sú známe iné relevantné skutočnosti, ktoré by boli zistené pri znaleckom skúmaní a mohli by byť
dôležité pre rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení.
Z hodnotenia NOO a ÚVTOS Trenčín zo dňa 13.01.2026 vyplynulo, že ústav zotrval na svojom
predchádzajúcom hodnotení zo dňa 13.12.2024. Za obdobie cca 1 roka medzi týmito hodnoteniami
neboli zistené žiadne negatívne poznatky o odsúdenom, správanie odsúdeného je stabilné, slušné, boli
zistené ďalšie pozitíva – uloženie disciplinárnych odmien v dňoch 18.02.2025, 27.05.2025, 01.09.2025
a 19.12.2025, a to vždy uložením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu za plnenie programu
zaobchádzania.
Z ostatných listinných dôkazov (skrátený výpis klienta, súdne rozhodnutia, podstatný obsah pôvodného
trestného spisu súdu Okresného súdu Bratislava Isp. zn. 3Tk/2/2014, lustrácie k osobe odsúdeného)
oboznámených na oboch verejných zasadnutiach v súhrnne vyplynulo, že odsúdený vykonáva jeden
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov a 9 mesiacov, pôvodne uložený so zaradením do
ústavu v strednom stupni stráženia, aktuálne zaradený v minimálnom stupni stráženia, ktorý bol uložený
v pôvodnej trestnej veci Okresného súdu Bratislava Isp. zn. 3Tk/2/2014 (t. č. trestná vec Mestského súdu
Bratislava I pod sp. zn. B1-3Tk/2/2014, schválená dohoda o vine a treste), a to pre trestné činy vraždy
(z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu, medializovaná vražda A. C. a pokus vraždy spolujazdca,
spáchané dňa 09.09.2004) a trestné činy nedovoleného ozbrojovania (súvisiace s trestným činom
vraždy).Tentotrestvykonávasozapočítanímväzbyododňa04.12.2013amáhopredpokladanevykonať
dňa 04.09.2028. Tiež bol odsúdenému uložený ochranný dohľad v trvaní 2 roky s povinnosťou zdržiavať
sa v mieste trvalého pobytu a nevzďaľovať sa z neho bez súhlasu orgánu vykonávajúceho ochranný
dohľad. V tomto pôvodnom trestnom konaní nebola zistená potreba ukladania niektorého z ochranných
opatrení.
Okrem predmetného odsúdenia má podľa odpisu registra trestov a ostatných listinných dôkazov
evidované ešte ďalšie dva záznamy. Konkrétne ide o trestnú veci Okresného súdu Čadca sp. zn.
1T/215/2003 (ublíženie na zdraví, uložený peňažný trest 6000 Sk, ktorý zaplatil, trest je zahladený) a
trestnú veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/117/2007 (pre pokračovací zločin vydierania a prečin
ublíženia na zdraví, oboje spolupáchateľstvom, spáchané dňa 29.10.2006, upustené od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
3Tk/2/2014).Aktuálne podľa lustrácie GP a v databáze súdov proti odsúdenému nie je vedené žiadne iné
trestné konanie. Podľa lustrácii v Sociálnej poisťovni, ktoré boli oboznámené na oboch verejných
zasadnutiach, je odsúdený v prostredí výkonu trestu odňatia slobody s prestávkami pracovne zaradený.
Pred aktuálnym výkonom trestu odňatia slobody, resp. nástupom do väzby, teda bezprostredne
pred 04.12.2013, pracoval u rôznych zamestnávateľov (Velus, s.r.o., Program spol. s r.o., LasVegas
International, s.r.o.).
Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí dňa 26.01.2026 zotrval na hodnotení ústavu s nezmeneným
záverom.
Odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 26.01.2026 v podstate zotrval na svojej výpovedi
z predchádzajúceho verejného zasadnutia konaného dňa 13.03.2025, keďže oľutoval svoje konanie
a deklaroval, že sa chce zaradiť do spoločnosti, starať sa o rodinu a viesť riadny život. V prípade
prepustenia bude bývať v rodinnom dome na adrese D. XXX, okr. Čadca, ktorý je vo vlastníctve jeho
syna, a kde býva aj jeho matka. Zároveň má prisľúbenú aj prácu u vo firme H. F., D.. V konečnom návrhu
uviedol, že mu je ľúto, čoho sa dopustil. Zobral by to späť. Môže za to sám. Rád by dostal šancu ísť
na slobodu a žiť riadny život.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí dňa 26.01.2026 uviedol, že napriek záveru
ústavu a znaleckému posudku stále odporúča nevyhovieť návrhu a aj vzhľadom na závažnosť trestného
činu, a preto navrhol zamietnuť návrh odsúdeného.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnoteniami ústavu a k ním pripojeným prílohám
a po prečítaní zabezpečeného psychologického znaleckého posudku a oboznámení sa s ďalšími
listinnými dôkazmi, ako aj po výsluchu odsúdeného, zotrval na závere, prezentovanom už v uznesení
o podmienečnom prepustení zo dňa 13.03.2025, teda že u odsúdeného je splnená tak formálna
podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ako aj podmienka materiálna. Na tomto
základe dospel k záveru, že návrh odsúdeného je dôvodný.
Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a § 67 ods. 1 Tr. zákona, ktorých splnenie je dôvodné
skúmať v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom prepustení odsúdeného s poukazom na § 437
ods. 2 Tr. zákona, v súhrne vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú
časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenia
vyjadrujú predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie
riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho
pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri
rozhodovaní sa prihliadne na povahu spáchaného trestného činu, ako aj na to, v akom ústave vykonáva
trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, odsúdený už s prihliadnutím na údaje
uvedené v skrátenom výpise klienta a so zohľadnením oboznámených súdnych rozhodnutí vykonal
ku dňu 26.12.2024 pomernú časť trestu, menovite vo výmere 3/4 z úhrnného trestu odňatia slobody
v pôvodnej trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/2/2014. Úhrnný trest bol uložený za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť, z ktorej je najprísnejšie trestný spáchaný trestný čin vraždy podľa § 219
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. i), písm. j) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, z časti
dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona, pre ktorý bolo možné uložiť výnimočný
trest (za taký sa považoval jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov,
jednak trest odňatia slobody na doživotie), čiže podľa § 437 ods. 1 Tr. zákona vykazuje znaky obzvlášť
závažného zločinu. Uvedená skutočnosť v spojení s ustanovením § 437 ods. 2 Tr. zákona odôvodňuje,
aby pre splnenie formálnej podmienky vykonal odsúdený 3/4 z uloženého úhrnného nepodmienečného
trestu. Táto podmienka tak je splnená.Čo sa týka druhej zákonnej (prvej materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu
preukazuje polepšenie, tak táto podmienka je v danom prípade taktiež splnená. V prípade tejto
podmienky súd skúma či je odsúdený schopný viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, a to
plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem
vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody. Súd zároveň dodáva, že jedným zo znakov polepšenia
sa odsúdeného je aj spôsob nazerania odsúdeného na ním spáchanú trestnú činnosť.
Obe hodnotenia ústavu (zo dňa 13.12.2024 a zo dňa 13.01.2026) možno celkovo vnímať ako výlučne
pozitívne. V správaní a vystupovaní odsúdeného neboli počas celého obdobia pobytu vo väzbe
a následne vo výkone trestu zaznamenané žiadne nedostatky. Odsúdený si svojím správaním vytvoril
podmienky pre zmenu spôsobu výkonu trestu a uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 4Nt/8/2019
zo dňa 19.03.2019, právoplatným dňa 19.03.2019, bol preradený zo stredného stupňa stráženia do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Aj po tomto preradení odsúdený pokračoval v príkladnom
spôsobe výkonu trestu a vytvoril si podmienky pre umiestnenie do otvoreného oddelenia, najskôr v K.
a následne v Omšení v rámci NOO a ÚVTOS Trenčín, kde sa nachádza aj v súčasnosti, a kde taktiež
pokračuje v príkladnom spôsobe výkonu trestu. Je tak dôvodné pozitívne hodnotiť, že odsúdený sa
nachádza v najmiernejšom režime v rámci minimálneho stupňa stráženia, pričom mu boli opakovane
uložené aj disciplinárne odmeny v podobe mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pričom vždy
dodržal podmienky opustenia ústavu. Na odsúdeného sa tak v súčasnosti pôsobí len najmiernejšími
nápravno-výchovnými prostriedkami, čo je dôvodné vyhodnotiť v prospech odsúdeného.
Pri skúmaní tejto druhej podmienky tak možno konštatovať, že doterajší výkon trestu mal na odsúdeného
pozitívny vplyv. Doterajším správaním vo výkone trestu odsúdený preukázal, že je dôvodné, aby mu
bola daná šanca v podobe podmienečného prepustenia. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na postoj
odsúdeného k jeho trestnej činnosti, pretože sa k nej priznával aj v pôvodných konaniach (v trestnej veci
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/2/2014 bola schválená dohoda o vine a treste a v trestnej veci
Okresného súdu Žilina sp. zn. 9T/117/2007 napokon urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní)
a kritický postoj k nej pretrváva u odsúdeného aj naďalej, vychádzajúc aj z hodnotenia ústavu a vyjadrení
odsúdeného na verejnom zasadnutí.
Pozitívne vyznievajú hodnotenia ústavu aj v súvislosti s cieľmi odsúdeného, ktoré si kladie do ďalšieho
života, a ktoré sa zdajú byť reálne, a to vrátiť sa k svojím blízkym (k rodine) a záujem pracovať, pričom
aj vo výkone trestu odňatia slobody je veľmi snaživý a v pracovnom zaradení spoľahlivý. To sa prejavilo
aj v tom smere, že odsúdenému boli za plnenie pracovných povinností ukladané disciplinárne odmeny.
Disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený je aj vo voľnom čase aktívny. Zapája sa do kultúrno-osvetovej
činnosti ako aj do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti.
Súd tak pri posudzovaní splnenia druhej zákonnej (prvej materiálnej) podmienky nevzhliadol žiaden taký
dôležitýdôvod,prektorýbybolonutnékonštatovať,žebytátopodmienkanebolasplnená.Akopodstatné
sa okrem príkladného správania odsúdeného javí najmä to, že odsúdený si uvedomuje dôsledky jeho
predchádzajúcej trestnej činnosti,
a že postupne uňho, aj prostredníctvom pôsobenia penitenciárneho zaobchádzania v rôznych stupňoch
stráženia, dochádza dlhodobo k požadovanej náprave pozitívnym smerom, čomu zodpovedá aj
skutočnosť, že odsúdený dlhodobo plní program zaobchádzania vo všetkých bodoch. Možno teda
uzavrieť, že odsúdený podľa názoru súdu preukazuje polepšenie na účely podmienečného prepustenia.
V prípade tretej zákonnej (druhej materiálnej) podmienky, v rámci ktorej sa skúma dôvodné očakávanie
vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (t. j. neexistenciu zvýšeného rizika jeho recidívy), súd
taktiež dospel k záveru, že aj táto je splnená.
Z hodnotení ústavu síce vyplýva, že riziko recidívy (sociálneho zlyhania) u odsúdeného bolo
vyhodnotené ako stredné a resocializačná prognóza ako menej priaznivá, avšak nejde o také
skutočnosti, ktoré by odsúdeného na účely podmienečného prepustenia jednoznačne diskvalifikovali,
najmä keď aj ústav podmienečné prepustenie odporúča.
Vzhľadom ku skutočnostiam zisteným z odpisu registra trestov a z ďalších oboznámených listinných
dôkazov(súdnychrozhodnutíapod.),takčosatýkatrestnejminulosti,túmožnohodnotiťakonegatívum,zohľadniac najmä závažnosť páchanej trestnej činnosti. Na druhej strane je dôvodné prihliadnuť, že
tejto trestnej činnosti sa dopúšťal pred 19 a viac rokmi (v trestnej veci Okresného súdu Žilina sp. zn.
9T/117/2007 spáchaná dňa 29.10.2006 a v trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/2/2014
spáchaná naposledy dňa 09.09.2004) a pozitívne vyznieva skutočnosť, že následne v období od
novembra 2006 (od spáchania poslednej trestnej činnosti) do 04.12.2013 (odkedy začal vykonávať
väzbu a následne trest) sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, čiže odsúdený ešte pred výkonom
aktuálneho trestu zmenil spôsob svojho života a napokon za spáchanú trestnú činnosť prevzal aj
zodpovednosť,keďžesaknejpriznávalužvpôvodnýchtrestnýchkonaniachajeknejkritickýnaďalej,čo
bolo pozitívne vyhodnotené aj v odôvodení vyššie v súvislosti so splnením prvej materiálnej podmienky.
Preto odsúdeného možno charakterizovať ako osobu, ktorá sa síce dopúšťala závažnej trestnej činnosti,
a ktorá mala aj fatálny následok (smrť človeka), avšak jeho ďalšie správanie od novembra 2006 až
doposiaľ dáva záruku, že doposiaľ vykonaný trest bol na jeho nápravu dostatočný a je dôvodné mu dať
šancu, keďže vo výkone trestu je po prvýkrát, aby preukázal, že dokáže na slobode viesť riadny život.
Riziko recidívy znižuje u odsúdeného aj jeho vek, pretože so stúpajúcim vekom vo všeobecnosti získava
človek skúsenosti a uvedomuje si svoje fungovanie v rámci spoločnosti a podstatné sa stávajú pre neho
pozitívne hodnoty (najmä rodina či práca ako spôsoby sebarealizácie). Tieto hodnotové posuny badať
aj u odsúdeného, vychádzajúc z hodnotenia ústavu a tiež zo skutočnosti, že od novembra 2006 sa
nedopustil ďalšej trestnej činnosti.
Ako už bolo uvedené vyššie, odsúdený počas doterajšieho priebehu výkonu trestu odňatia slobody
preukázal svoj proaktívny a pozitívny vzťah k práci. Súd to považuje za dôležité aj pre ďalší život
odsúdeného na slobode. Podľa súdu je odsúdený schopný zabezpečiť si riadne živobytie, pri ktorom
je schopný aj vytrvať a primerane plniť svoje povinnosti. Dôkazom toho je už aj proklamovaný záujem
odsúdeného sa na slobode zamestnať. V tejto súvislosti je však potrebné odsúdeného upozorniť, že
v prípade podmienečného prepustenia mu začne plynúť aj ochranný dohľad v trvaní 2 roky, v rámci
ktorého má tiež uloženú povinnosť zdržiavať sa v mieste trvalého pobytu a nevzďaľovať sa z neho bez
súhlasu orgánu vykonávajúceho ochranný dohľad. Preto aj na účely dochádzania do zamestnania si
musí vopred zabezpečiť súhlas tohto orgánu (miestne príslušného probačného a mediačného úradníka).
Tiež je dôvodné prihliadnuť, že odsúdený má zabezpečené sociálne zázemie v rámci jeho rodiny.
Vonkajšie vzťahy odsúdeného sú súdom, vychádzajúc z hodnotení ústavu, hodnotené ako podporné.
Z celkového hľadiska sa ciele odsúdeného do budúcna javia ako reálne a je v jeho možnostiach
a osobných schopnostiach, aby na slobode viedol riadny život. Zároveň takéto odhodlanie odsúdeného,
ktoré proklamoval aj na verejnom zasadnutí, keď uviedol, že sa chce zaradiť do spoločnosti, eliminuje
riziko jeho možnej recidívy, pretože nejde iba o verbálne proklamovanie, ale vychádza aj z dlhodobého
správania sa odsúdeného počas pobytu vo výkone trestu.
Napokon pri konštatovaní splnenia tejto druhej materiálnej podmienky nemožno opomenúť závery
psychologického znaleckého posudku. Síce v jeho záveroch je poukázané na negatívne poznatky
k osobe odsúdeného (napr. nezrelá osobnosť a z toho plynúca nižšia racionálna a emočná kontrola,
či menej zrelý sebaobraz), avšak napriek týmto črtám osobnosti znalec súčasne konštatoval, že
u odsúdeného je zachované konštruktívne riešenie problémov a jeho agresivita sa aktuálne javí
primerane kontrolovaná naučenými vzorcami správania. Na tomto základe, vychádzajúc z výsledkov
psychologického vyšetrenia, znalec konštatoval neexistenciu rizika násilného správania, resp. takéto
riziko je podľa znalca veľmi nízke. Odsúdený podľa znalca primerane funguje v štruktúrovanom prostredí
(v podmienkach výkonu trestu), a ak bude mať v prípade podmienečného prostredia štruktúrované
prostredie (práca, rodinné zázemie a iné), tak riziko recidívy je veľmi nízke, poukazujúc tiež na
skutočnosť, že u odsúdeného je prítomných iba 5 rizikových faktorov z 30. Na záver znalec konštatoval,
že odsúdený pravdepodobne disponuje schopnosťami prispôsobiť sa a rešpektovať všeobecne záväzné
právne a mravné normy. Uvedené zistenia znalca vo svojom súhrne podľa hodnotenia súdu odôvodňujú
konštatovanie, že u odsúdeného nie je zvýšené riziko recidívy, pričom tieto závery znalca podporne
nadväzujú na úvahy súdu prezentované v predchádzajúcich odsekoch.
Súd konštatuje, že riziko recidívy nemožno u odsúdeného vylúčiť, ale je výrazne eliminované vyššie
uvádzanými závermi znalca, odhodlaním odsúdeného viesť po podmienečnom prepustení riadny život
(vrátane záujmu odsúdeného sa zamestnať a mať legálny príjem) ako aj jeho sociálnym (rodinným)
zázemím, ktoré je kladne hodnotené aj v hodnoteniach ústavu.Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach
dospel súd k záveru, že u odsúdeného nie je riziko recidívy zvýšené, a tak je daná dostatočná záruka,
že na slobode bude viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko po dôslednom zvážení odsúdený spĺňa zákonom stanovené
podmienky pre takéto rozhodnutie. Súčasne súd určil odsúdenému maximálnu skúšobnú dobu, teda
v trvaní 7 (sedem) rokov, ktorú vzhľadom na zostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, ale aj
vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, považuje za primeranú. Na posilnenie účelu skúšobnej
dobyuložilsúdodsúdenémuzároveňprobačnýdohľadvmaximálnomtrvaní,tedav trvaní3(tri)roky,ato
za súčasného uloženia povinností a obmedzení uvedených vo výroku, ktoré majú prispieť k dovŕšeniu
nápravy odsúdeného a ich dodržiavaním má odsúdený preukázať, že doposiaľ vykonaný trest bol na
jeho nápravu dostatočný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný
účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.