Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125268697
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:6125268697.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený:
JUDr. Michal Barnovský, advokát, so sídlom Námestie gen. Štefánika 7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:
53 287 461, v konaní o zaplatenie 6.928,71 eur príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 6.928,71 eur s príslušenstvom titulom uzatvorenia úverovej zmluvy č. 7402103311 dňa 17.2.2024,
z dôvodu porušenia povinností žalovaným vyplývajúcich z predmetnej zmluvy.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 11Up/397/2025 dňa 7.5.2025 návrhu

žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala voči platobnému rozkazu odpor. Namietala
nesplnenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch, nedostatočné
hodnotenie výdavkovej stránky žalovanej a má za to, že nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru. Ďalej namietala skutočnosť, že v zosplatnení úveru žalobcom – v listine zo
dňa 28.1.2025 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplateniu úveru a ani vo
výzve zo dňa 23.12.2024, ktorým žalobca upozornil žalovanú ako dlžníka na omeškanie nie je uvedené,
s ktorou splátkou sa mala dostať do omeškania. Žiadala, aby súd žalobu zamietol.

3. Žalobca v reakcii na odpor žalovanej uviedol, že posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, a to interným dokumentom o posúdení bonity spolu s výpisom zo sociálnej
poisťovne, správou z registra dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotreb. úver, pričom posúdenie vykonáva interný automatizovaný systém. K neuvedeniu splátky,
s ktorou je žalovaná v omeškaní poukázal na to, že tieto úkony boli vykonané po nadobudnutí účinnosti
novely Občianskeho zákonníka, t.j. po 1.11.2024, teda má za to,ž e výzva zo dňa 23.12.2024 bola

vyhotovená v súlade s požiadavkami § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlas s konaním
a prejednaním v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho právneho zástupcu a zároveň učinil krátkevyjadrenie vo veci. Zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd jej v celom rozsahu vyhovel. Z opatrnosti
ako podpornú procesnú obranu pre prípad, ak by súd dospel k právnemu záveru o neplatnosti právneho
úkonu predčasného zosplatnenia uviedol, že aj tak žalobca má právo na splatné mesačné splátky úveru

v sume 240,12 eur, (napr. ku dňu 19.2.2026 je splatných 23. splátok po 240,12 eur, teda suma 5.522,76
euruktorejžalovanáuhradilasumu1.719,-eur)kudňuvyhláseniarozsudku.Naviacpredmetomkonania
sú aj dlžné splátky pred zosplatnením v poradí 20.10.20224 v sume 228,12 eur, 20.11.2024 v sume
235,12 eur, 20.12.2024 v sume 216,12 eur a 20.1.2025 v sume 228,12 eur. Právny zástupca žalovanej
zotrval na pojednávaní na skutkovej i právnej argumentácií a žiadal žalobu zamietnuť, a to s poukazom

na § 11 ods. 2 ZSÚ v spojení s § 7 ods. 1, 19, 20, 21, 23 a 27 ZSÚ. Podporne poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 a rozhodnutia KS Prešov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 17.2.2024 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver
č. 7402103311, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou

úverového rámca 1.400,- eur, ročnou úrokovou sadzbou 29,90% a RPMN 34,4%. Celková čiastka
splatná spotrebiteľom 1.626,74 eur, výška minimálnej mesačnej splátky 3,455% z výšky úverového
rámca (48,37 eur). Frekvencia splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Dodatkom zo
dňa27.2.2024kúverovejzmluvesazmluvnéstranydohodlinazmenevýškykreditnéholimituúverového
rámca, a to na sumu 6.950,- eur s minimálnou mesačnou splátkou vo výške 240,12 eur.

6. Dňa 23.12.2024 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá spolu so zaslanou
upomienkou predstavuje sumu 720,36 eur. Poučil ju, že ak do 15 dní od doručenia výzvy nezaplatí dlžnú
sumu, bude požadovať jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Zároveň
žalobca predložil potvrdenie o podaní predmetnej výzvy na poštovú prepravu.

7. Dňa 28.1.2025 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celého úveru v sume 7.866,98 eur do 15 dní
od spísania výzvy, zároveň predložil potvrdenie o podaní na poštovú prepravu.

8. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkovo čerpala sumu 6.919,71 eur a celkovo

poukázala žalobcovi splátky vo výške 1.719,- eur.

9. V súvislosti so skúmaním bonity žalobca predložil výpis z automatizovanej úverovej správy, výpis zo
sociálnej poisťovne.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 51 ods. 1, 2, 3, 4, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže
obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní

aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške
a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky

a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ
podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.12. Podľa § 53 ods. 10 OZ ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve
na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na

plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s
ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo
výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa
predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.

13. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

15. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 7 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať
údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené

podmienky podľa odsekov 16 a 17.

17. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;

vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

18.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané

informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných

bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Podľa § 7 ods. 20 ZSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

20. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.21. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

22.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd dospel k právnemu záveru:
24. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a

každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom

procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

25. Žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, a preto
je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZSÚ
a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil

povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..

26. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou

vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej

schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať akosituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/

domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp
16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn.

7Csp 80/2020).

27. Zo žalobcom predloženého vyjadrenia vyplýva, že skúmal bonitu – schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver na základe posúdenia interného dokumentu a správy zo sociálnej poisťovne. Takéto
posúdenie schopnosti splácať je podľa názoru súdu nedostatočné. Bolo povinnosťou veriteľa zohľadniť
celkové mesačné výdavky žalovanej a tak vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby tým splnil

povinnosť odbornej starostlivosti. Bolo preto povinnosťou veriteľa skúmať priemerné mesačné výdavky
žalovanej na živobytie (nájom, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.).

28. Súd teda uzatvára, že žalobca pri preverovaní bonity nepostupoval s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené

predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j., že nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zosplatnenie úveru je teda neplatným
právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov.

29. Zároveň súd uvádza, že nedošlo k splatnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru aj z dôvodu, že

výzva na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní neobsahovala určenie splátky – splátok,
s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Žalobca poukázal na zmenu podmienok na vyhlásenie predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru s účinnosťou od 01.11.2024. Táto zmena podmienok vyplývajúca zo
zmeny znenia ust. § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka však nič nemení na povinnosti uviesť
vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní. Žalobca vo výzve na

zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024 tieto splátky neoznačil. Výzva je teda neurčitá, a preto aj
neplatná. Aj po zmene právnej úpravy je použiteľná ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu (napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, sp. zn.
2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2021, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06.06.2024). Uvedenie splátok, s
ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je naďalej potrebné na posúdenie splnenia podmienok na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru (omeškanie s aspoň tromi splátkami), ako aj na posúdenie začiatku plynutia
premlčacej doby. Neobstojí ani tvrdenie, že ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neukladá takúto
povinnosť. Toto ustanovenie totiž používa slovné spojenie „výzva na vrátenie splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní“, je teda zrejmé, že na jej určitosť je potrebné tieto splátky uviesť, aby bolo jasné,
na vrátenie ktorých splátok sa vyzýva.

30. Súd vzhľadom na záver o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru konštatuje, že pokiaľ sa
žalobca domáhal celého nároku zo zmluvy, takáto žaloba bola podaná predčasne, keďže nemôže
prekročiť rámec žalobcom vymedzeného petitu a priznať mu plnenie z iného skutkového základu (nárok
na zaplatenie jednotlivých splatných splátok), než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (nárok na

plnenie zo zosplatneného úveru), keďže uvedeným spôsobom by došlo k porušeniu zásady „ne ultra
petitum“.

31. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa

vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké
dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou
náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z
osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na

spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady
viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právnakvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je
obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie NS SR z 27.07.2011, sp. zn. 4MCdo 15/2010). Súd je
viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo

strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených
mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. V tejto
súvislostí súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, ktoré prešlo

aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024
ústavnú sťažnosť proti uzneseniu NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 odmietol. Keďže súd
nemôže rozhodnúť o inom nároku, ako bol uplatnený v žalobe a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
považuje za neplatné, žalobu v celom rozsahu zamietol.

32. Žalobca dňa 18.2.2026 o 15,23 hod. doručil súdu podanie, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní nariadenom na deň 19.2.2026, zároveň učinil vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že ak
by súd dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu predčasného zosplatenia má nárok na splatné
mesačné splátky úveru v sume 240,12 eur – viď bod 4 tohto rozsudku. Súd na predmetnú argumentáciu
žalobcu neprihliadol poukazujúc na ust. § 153 CSP, v zmysle ktorého strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Koncentrácia konania predstavuje

efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy
na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana

predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo
ažpotom,akomalastranapovinnosťoznačiťapredložiťskutočnostiadôkazy.Žalovanýužvodporevoči
platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/397/2025 zo dňa 7.5.2025 namietal
neplatné zosplatnenie úveru. Žalobca však na túto argumentáciu zareagoval procesnou obranou až
deň pred nariadeným termínom pojednávania a preto súd využil sudcovskú koncentráciu konania a na

predmetné podanie žalobcu neprihliadol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
33. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

35. Vzhľadom na to, že v danom prípade bola v konaní plne úspešná žalovaná, súd jej priznal náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.