Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124251017
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124251017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu ESCO
Servis, s.r.o., so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 706 053, v konaní zast. BADUCCI
Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému VULKAN
PARTIZÁNSKE a.s., so sídlom Nitrianska 503/60, 958 01 Partizánske, IČO: 34 152 024, v konaní zast.
ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 248 653,
o zaplatenie 24.642,45 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 36Cb/143/2024-110 zo dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.36Cb/143/2024-110zodňa22.januára2025vnapadnutom
výroku I. a v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti napadnutému výroku III. rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
36Cb/143/2024-110 zo dňa 22. januára 2025 o d m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 24.642,45 Eur s 0,04 % denným úrokom z omeškania zo sumy 12.412,82 Eur od
29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 3.923,39 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 8.306,24 Eur od
29.02.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu 100 % trov konania. Vo výroku III. súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 78 702,53 Eur s 0,04% denným úrokom z omeškania zo sumy 22 817,52 Eur
od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 3 519,38 Eur od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 4 462,73 Eur
od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 8 190,61 Eur od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 20 974,70
Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 5 817,55 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 4 408,57
Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 8 511,47 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, paušálnej náhrady

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a náhrady trov konania.

3. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 29.04.2019 uzatvorili strany sporu tri zmluvy o dodávke a
odbere tepla (č. 1010, č. 1012 a č. 1013). Predmetom jednotlivých zmlúv je dodávka a odber teplana vykurovanie a dodávka a odber tepla pre technologické účely. Listom zo dňa 29.09.2023 žalovaný
oznámil žalobcovi, že na základe predmetných zmlúv si na rok 2024 neobjednal žiadne teplo pre
technologické účely, a to z dôvodu ukončenia jedného z výrobných programov. Žalovaný zároveň

oznámil žalobcovi, že nepredpokladá obnovenie odberu tepla pre technologické účely ani v budúcnosti
a z tohto dôvodu žalobca vypovedal všetky uvedené zmluvy o dodávke a odbere tepla v časti týkajúcej
sa dodávky a odberu tepla pre technologické účely, a to k 31.12.2023. Listom zo dňa 19.10.2023
oznámil žalovaný žalobcovi, že z dôvodu ukončenia jedného z výrobných programov nebude v jednom
z odberných miest odoberať žiadne teplo na vykurovanie a z toho dôvodu čiastočne, pre toto odberné

miesto, vypovedá Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 1010, a to k 31.12.2023.

4. Ďalej žalobca uviedol, že zmluva o dodávke a odbere tepla je osobitným typom zmluvy, ktorou sa
zabezpečuje dodávka tepla. Náležitosti, ako i samotná právna úprava zmluvy o dodávke a odbere tepla,
sú obsiahnuté v ustanovení § 19 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej ako „zákon o
tepelnej energetike“). S účinnosťou novely č. 363/2022 Z. z. od 1.12.2022 sa podmienky skončenia

odberu tepla (ako výpovedný dôvod pre zmluvy o dodávke a odbere tepla) aplikujú priamo na základe
zákona v každom zmluvnom vzťahu zo zmluvy o dodávke a odbere tepla. Platí to aj pre zmluvy uzavreté
pred účinnosťou novely. Uvedená skutočnosť ale nie je pre posudzovaný prípad právne významná,
nakoľko možnosť skončenia uzavretých zmlúv bola v ich ustanoveniach 5.2, 5.3, 5.4, 5.5 upravená
rovnako, ako v zákone o tepelnej energetike. Z podaní žalovaného vyplýva, že zmluvy chcel vypovedať

čiastočne(včastiodberuteplapretechnologickéúčelyaprejednoodbernémiestoajvčastiodberutepla
na vykurovanie) z dôvodu ukončenia jedného z výrobných programov. Išlo teda o vnútorné rozhodnutie
žalovaného, týkajúce sa výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Takýto dôvod však nie je možné podradiť
podžiadenzákonný(anizmluvný)dôvodvýpovede(prípadneodstúpenia)odzmluvyododávkeaodbere
tepla. Z uvedených dôvodov žalobca považoval výpovede žalovaného za neplatné právne úkony pre

rozpor so zákonom. Navyše nebola dodržaná ani zákonná a zmluvne dohodnutá lehota oznámenia
výpovede najmenej 6 mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla.

5. Nakoľko nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, žalobca vystavil a doručil
žalovanémufaktúryzadodávkutepelnejenergiezaobdobie1/2024,atofaktúruč.101001241vystavenú

za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/71 na sumu vo výške 20 974,70 Eur, splatnú dňa
28.02.2024; faktúru č. 101101241 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/73 na
sumu vo výške 5 817,55 Eur, splatnú dňa 28.02.2024; faktúru č. 101201241 vystavenú za dodávku tepla
do budovy na Nitrianskej č. 503/81 na sumu vo výške 4 408,57 Eur, splatnú dňa 28.02.2024 a faktúru č.
101301241 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/82 na sumu vo výške 8 511,47

Eur, splatnú dňa 28.02.2024.

6. Okrem predmetných faktúr, žalovaný neuhradil žalobcovi ani faktúry, ktoré žalobca vystavil a doručil
žalobcovi v súlade so zmluvnými dojednaniami, a to faktúru č. 101012231 vystavenú za dodávku tepla
do budovy na Nitrianskej č. 503/71 za obdobie 12/2023 vo výške 22 817,52 Eur, splatnú dňa 20.01.2024;

faktúruč.101112231vystavenúzadodávkutepladobudovynaNitrianskejč.503/73zaobdobie12/2023
vo výške 3 519,38 Eur, splatnú dňa 20.01.2024; faktúru č. 101212231 vystavenú za dodávku tepla do
budovy na Nitrianskej č. 503/81 za obdobie 12/2023 vo výške 4 462,73 Eur, splatnú dňa 20.01.2024
a faktúru č. 101312231 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/82 za obdobie
12/2023 vo výške 8 190,61 Eur, splatnú dňa 20.01.2024.

7. Záväzok žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu vo výške 78 702,53 Eur s príslušenstvom.

8. Písomným podaním zo dňa 21.05.2024 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 54 060,08
Eur s prísl. a naďalej sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 24 642,45 Eur s 0,04% denným úrokom z

omeškania zo sumy 12 412,82 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 3 923,39 Eur od 29.02.2024 do
zaplatenia, zo sumy 8 306,24 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur.

9. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že neuhradená časť nároku uplatneného žalobcom

predstavuje súčet nasledovných súm - sumy 12 412,82 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť faktúry
č. 101001241 zo dňa 13.02.2024, splatnej dňa 28.02.2024, pôvodne vystavenej na sumu 20 974,70 Eur
vrátaneDPH,aktorázodpovedáfixnejzložkecenyteplanatechnologickéúčelyprebudovuč.71;-sumy
3 923,39 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť faktúry č. 101201241 zo dňa 13.02.20024, splatnej dňa28.02.2024, pôvodne vystavenej na sumu 4 408,57 Eur vrátane DPH, a ktorá zodpovedá fixnej zložke
ceny tepla na technologické účely pre budovu č. 81; - sumy 8 306,24 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú
časť faktúry č. 101301241 zo dňa 13.02.20024, splatnej dňa 28.02.2024, pôvodne vystavenej na sumu 8

511,47 Eur vrátane DPH, a ktorá zodpovedá fixnej zložke ceny tepla na technologické účely pre budovu
č. 82.

10. Poukázal na to, že predmetné faktúry eviduje vo svojom účtovníctve, a zároveň ich uviedol vo
svojom kontrolnom výkaze podľa ust. § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v

znení neskorších predpisov, ale výlučne z dôvodu, že predmetom fakturácie boli aj položky týkajúce sa
dodávky a odberu tepla na vykurovanie, ktoré žalovaný uznáva a ktoré aj riadne uhradil. Zostávajúce
časti fakturovaných súm žalovaný neuznal, pretože žalobca napriek podanej výpovedi v týchto faktúrach
zamesiacjanuár2024fakturovalžalovanémuajfixnézložkycenyteplanatechnologickéúčely.Žalovaný
listom zo dňa 22.02.2024 všetky uvedené faktúry vrátil žalobcovi a oznámil mu, že nesúhlasí s výškou
fakturovaných súm, keďže neuznával položky na uvedených faktúrach týkajúce sa dodávky tepla pre

technologické účely a zároveň žalobca požiadal žalovaného o storno faktúr a vystavenie nových faktúr
na sumy krátené o náklady súvisiace s technologickým teplom. Žalobca uvedenej žiadosti žalovaného
nevyhovel.

11. Žalovaný argumentoval tým, že podľa ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná

zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo
záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva
spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho
štvrťroka. Predmetom zmlúv o dodávke a odbere tepla boli dve samostatné služby, a to dodávka a odber
tepla pre vykurovanie a dodávka a odber tepla na technologické účely. Žalovaný naďalej na základe

zmlúv odoberá teplo na vykurovanie a hradí žalovanému dohodnutú cenu takto dodaného tepla. Všetky
zmluvy sú v zmysle čl. 6 ods. 6.2 uzavreté na dobu neurčitú. Z ust. čl. 5 ods. 5.3 zmlúv o dodávke a
odbere tepla síce vyplýva, že odberateľ je oprávnený písomne vypovedať príslušnú zmluvu najmenej
šesť mesiacov pred požadovaným skončením odberu tepla, ale táto výpovedná doba je dohodnutá
pre prípad splnenia niektorej z podmienok skončenia odberu tepla vyplývajúcich z článkov 5.4 alebo

5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla. Ustanovenia článkov 5.4 a 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla
však upravujú podmienky skončenia odberu tepla len v prípade neplnenia povinností dodávateľa (čl.
5.4) alebo v prípade uzavretia dohody medzi dodávateľom a odberateľom, pokiaľ odberateľ uhradí
dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných
zariadení dodávateľa (čl. 5.5). V zmysle ust. čl. 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla je teda pre ukončenie

zmluvypotrebnénielenpodanievýpovedesošesťmesačnouvýpovednoudobou,aleajuzavretiedohody
s odberateľom a súčasná úhrada ekonomicky oprávnených nákladov spojených s odpojením odberateľa
od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Žalovaný však nevypovedal uvedené zmluvy o dodávke
a odbere tepla podľa ust. čl. 5.4 z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, ani podľa ust. čl. 5.5
na základe dohody so žalobcom. Žalovaný ani neodpojil svoje odberné miesta od sústavy tepelných

zariadení žalobcu, keďže naďalej odoberá od žalobcu teplo na vykurovanie. Je teda zrejmé, že námietka
žalobcu, podľa ktorej nebola pri výpovedi žalovaného dodržaná lehota oznámenia výpovede najmenej
6 mesiacov pred požadovaným skončením dodávky, nie je dôvodná, keďže uvedená výpovedná doba
je v zmluve dohodnutá len pri splnení konkrétnych podmienok skončenia odberu tepla, ktoré v tomto
prípade nenastali.

12. Dodávku tepla na technologické účely je potrebné posudzovať odlišne od dodávky tepla na
vykurovanie. Teplo určené na technologické účely je dodávané v rámci štandardného obchodného
vzťahu a potreba jeho dodávky závisí výlučne od podnikateľských aktivít odberateľa. Na druhej
strane teplo na vykurovanie potrebuje odberateľ vždy počas vykurovacej sezóny a ukončenie zmluvy

s dodávateľom tohto tepla je spravidla motivované buď zmenou dodávateľa alebo vybudovaním/
inštaláciou vlastného vykurovacieho zariadenia. Z uvedeného dôvodu zákonná úprava spája vo
vymedzených prípadoch s ukončením odberu tepla povinnosť odberateľa uhradiť dodávateľovi
ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení
dodávateľa. Žalovaný svoj zámer neodoberať teplo na technologické účely oznámil žalobcovi včas v

období, kedy žalobca mal možnosť ukončenie tohto odberu zohľadniť vo výške svojej ceny tepla pre
nasledujúci rok. Svoj postup konzultoval aj so zástupcom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý
potvrdil, že odberateľa v tomto prípade nemožno nútiť zotrvať v zmluvnom vzťahu a odoberať teplo na
technologické účely, ktoré nepotrebuje pri svojej podnikateľskej činnosti.13. S prihliadnutím na skutočnosť, že zmluvy o dodávke a odbere tepla sú uzavreté na dobu neurčitú,
žalovaný ich v súlade s ust. § 582 Občianskeho zákonníka (ktoré predstavuje všeobecnú úpravu

výpovedezmlúvuzavretýchnadobuneurčitú)vypovedalvlehotetrochmesiacovkukoncukalendárneho
štvrťroka. Žalovaný svoj zmluvný záväzok týkajúci sa odberu technologického tepla riadne vypovedal a
nárok žalobcu na úhradu sumy 26 642,45 Eur, ktorá predstavuje fixnú zložku ceny tepla na technologické
účely za mesiac január 2024, nie je dôvodný.

14. Súd prvej inštancie v konaní považoval za zistené, že dňa 29.04.2019 uzatvoril žalobca ako
dodávateľ so žalovaným ako odberateľom Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 v
zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, predmetom
ktorých bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a technologické účely.
Čiastočnou výpoveďou Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010, Zmluvy o dodávke a odbere tepla
č. 1012 a Zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa 29.09.2023, žalovaný čiastočne vypovedal Zmluvy

o dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 v časti týkajúcej sa dodávky a odberu tepla pre
technologické účely, a to k 31.12.2023.
Čiastočnou výpoveďou Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010 - čiastočné ukončenie odberu tepla zo
dňa 19.10.2023 žalovaný čiastočne vypovedal Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 1010 v časti týkajúcej
sa dodávky a odberu tepla pre vykurovanie.

15. Faktúrou č. 101001241 zo dňa 13.02.2024, splatnou 28.02.2024, vyfakturoval žalobca žalovanému
dodávku tepla za 01/2024 v sume 20 974,70 Eur. Jednostranným zápočtom pohľadávok a záväzkov
zo dňa 18.04.2024 žalovaný započítal uvedenú faktúru v sume 8 561,88 €, neuhradená časť faktúry
predstavuje sumu 12 412,82 Eur.

Faktúrou č. 101201241 zo dňa 13.02.2024, splatnou 28.02.2024, vyfakturoval žalobca žalovanému
dodávku tepla za 01/2024 v sume 4 408,57 Eur. Jednostranným zápočtom pohľadávok a záväzkov
zo dňa 18.04.2024 žalovaný započítal uvedenú faktúru v sume 485,18 Eur, neuhradená časť faktúry
predstavuje sumu 3 923,39 Eur.
Faktúrou č. 101301241 zo dňa 13.02.2024, splatnou 28.02.2024, vyfakturoval žalobca žalovanému

dodávku tepla v sume 8 511,47 Eur. Jednostranným zápočtom pohľadávok a záväzkov zo dňa
18.04.2024žalovanýzapočítaluvedenúfaktúruvsume205,23Eur,neuhradenáčasťfaktúrypredstavuje
sumu 8 306,24 Eur.

16. Súd prvej inštancie prijatie napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že čiastočnou výpoveďou zo

dňa 29.09.2023, doručenou žalobcovi 02.10.2023, žalovaný Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010,
č. 1012 a č. 1013 čiastočne vypovedal v časti dodávky tepla na technologické účely. Ustanovenie
§ 19 ods. 4 zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov ustanovuje
pre výpoveď zmluvy o dodávke a odbere tepla šesťmesačnú výpovednú dobu. Vzhľadom k tomu, že
uvedená výpoveď bola žalobcovi doručená 02.10.2023, ku dňu 31.12.2023, a ani ku dňu 31.01.2024,

neuplynula 6-mesačná výpovedná doba podľa § 19 ods. 4 zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike
v znení neskorších predpisov.

17. Ďalej doplnil, že k vypovedaniu zmluvy podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. môže v zásade dôjsť vždy
iba ku koncu kalendárneho štvrťroka. Uvedeným zákonným ustanovením sú teda vymedzené štyri dni

(31. 3., 30. 6., 30. 9. a 31. 12), kedy môže dôjsť k zániku zmluvy všeobecnou výpoveďou pri absencii
dohody zmluvných strán o výpovednej dobe. Keďže zákonnou požiadavkou je trvanie výpovednej doby
v rozsahu (aspoň) troch mesiacov, dochádza k zániku zmluvy vždy ku koncu ďalšieho kalendárneho
štvrťroka, nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Čiastočná výpoveď zo dňa
29.09.2023 bola žalobcovi doručená 02.10.2023, z čoho vyplýva, že podľa § 582 ods. 1 Obč. zák.

mala pri tejto čiastočnej výpovedi uplynúť dňa 31.03.2024, a teda v tomto prípade ku dňu 31.12.2023
neuplynula ani trojmesačná výpovedná lehota v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák..

18. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že čiastočnou výpoveďou zo dňa 19.10.2023 žalovaný čiastočne
vypovedal Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 1010 v časti dodávky tepla pre vykurovanie. Už

zo samotného dátumu vyhotovenia čiastočnej výpovede zo dňa 19.10.2023 je zrejmé, že ku dňu
31.12.2023, a ani ku dňu 31.01.2024, pri tejto čiastočnej výpovedi neuplynula 6-mesačná výpovedná
doba podľa § 19 ods. 4 zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, a ani
3-mesačná výpovedná doba ustanovená § 582 ods. 1 Obč. zák..19. Pretože výpovedná doba pre čiastočné výpovede zo dňa 29.09.2023 a zo dňa 19.10.2023 ku dňu
31.01.2024neuplynula,malsúdprvejinštanciezato,žezmluvnévzťahystránvjanuári2024trvali(neboli

skončené predmetnými výpoveďami), a teda trvala aj zmluvná povinnosť žalovaného uhradiť zmluvne
dohodnutú cenu tepla za 01/2024, ktorú si žalovaný riadne nesplnil vo výške 24 642,45 Eur.

20. Súd prvej inštancie sa potom vznesenou námietku žalobcu o neplatnosti čiastočných výpovedí zo
dňa 29.09.2023 a zo dňa 19.10.2023 s ohľadom na preukázané neuplynutie výpovednej doby ku dňu

31.01.2024, a teda trvanie žalovaných zmluvných vzťahov v 01/2024, z dôvodu hospodárnosti konania
nezaoberal s odôvodnením, že nie je spôsobilá privodiť iný výsledok sporu, keďže jej následkom v
prípade preukázania jej dôvodnosti by mohol byť tiež iba záver o trvaní predmetných zmluvných vzťahov
v 01/2024.

21. Súd prvej inštancie na základe uvedených zistení v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov a čl. 3 bodu 3.1 Zmlúv o dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 zo
dňa 29.04.2019 zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny tepla, dodaného v 01/2024, spolu v sume 24
642,45 Eur, ktoré bolo vyfakturované faktúrami č. 101001241, č. 101201241 a č. 101301241. Nakoľko
sa žalovaný so zaplatením žalovanej ceny tepla v sume 24 642,45 Eur dostal do omeškania, súd prvej
inštancie v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. zaviazal žalovaného i na zaplatenie zmluvne dohodnutých

úrokov z omeškania 0,04% denne zo sumy 12 412,82 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 3
923,39 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia a zo sumy 8 306,24 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia. V zmysle
§ 369c ods. 1 Obch. zák. zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur (I. výroková veta napadnutého rozhodnutia).

22. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal
proti žalovanému náhradu 100% trov konania (II. výroková veta napadnutého rozhodnutia).

23. Pokiaľ na pojednávaní dňa 22.01.2025 žalovaný navrhol, aby súd podľa § 162 ods. 1 písm. c)
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)

konanie prerušil z dôvodu, že sú splnené podmienky pre konanie o súlade právnych predpisov, a podal
Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa § 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR v spojení s §
74 písm. d) Zákona o ústavnom súde, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto
spore vychádzalo z toho, že ku dňu 31.01.2024 neuplynula výpovedná lehota stanovená § 19 ods. 4
zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, alebo § 582 ods. 1 Obč. zák.,

a preto prípustnosť výpovede zmluvy podľa § 20 zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení
neskorších predpisov posudzovaná nebola, súd prvej inštancie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP
návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, keďže nemal preukázané podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov podľa návrhu žalovaného (III. výroková veta napadnutého
rozhodnutia).

24. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a zároveň rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

25. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného spočíva v tom, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 CSP a ustanovením § 186 ods.
2 CSP vykonal dokazovanie vo vzťahu k otázke doručenia výpovede zmlúv o dodávke a odbere tepla
napriek tomu, že táto otázka nebola medzi stranami sporná a strany zhodne uvádzali, že predmetné

zmluvy boli vypovedané dňa 29.09.2023. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
čiastočná výpoveď žalovaného zo dňa 29.09.2023 bola žalobcovi údajne doručená dňa 02.10.2023, z
čoho podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že výpovedná doba mala uplynúť dňa 31.03.2024, a teda
ku dňu 31.12.2023 trojmesačná výpovedná lehota v zmysle ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskehozákonníka neuplynula. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, čím
má za preukázané doručenie predmetnej výpovede práve v tento deň. Žalovaný sa domnieva, že
súd prvej inštancie pri určení tohto dátumu doručenia vychádzal z doručenia predmetnej výpovede

poštou, keďže výpovede sú datované dňa 29.09.2023 (piatok) a najbližší nasledujúci pracovný deň
bol pondelok 02.10.2023. Predmetná výpoveď bola ale žalobcovi doručovaná aj elektronicky a to
emailom na emailovú adresu poverenej osoby žalobcu (p. A. A.) určenú v Prílohe č. 6 zmlúv o dodávke
a odbere tepla ako adresa pre elektronickú komunikáciu súvisiacu so zmluvou. Toto doručovanie
osobitne súdu prvej inštancie nepreukazoval, keďže okamih doručenia výpovede nebol medzi stranami

sporu sporný a žalobca nikdy v priebehu súdneho konania nenamietal, že výpoveď mu bola doručená
až dňa 02.10.2023. Žalobca opakovane označoval výpoveď žalovaného ako list zo dňa 29.09.2023,
pričom nikdy nepopieral, že sa o podanej výpovedi dozvedel v rovnaký deň, keďže mu bola doručená
elektronicky na ním určenú adresu. Túto skutočnosť preto bolo potrebné považovať za nespornú v
zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP a preto žalovaný nenavrhoval preukazovanie dátumu výpovede
v konaní, pretože bol presvedčený, že vykonanie tohto dôkazu je prípustné aj v odvolacom konaní.

Postup súdu, ktorý založil odôvodnenie napadnutého rozsudku na termíne doručenia výpovede dňa
02.10.2023 napriek tomu, že tento dátum nebol uvádzaný žiadnou zo zmluvných strán, pričom medzi
stranami zároveň nebolo sporné, že žalobca sa o výpovedi dozvedel ešte dňa 29.09.2023, je porušením
ustanovenia § 186 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán sporu, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Vychádzajúc z tohto nesprávneho skutkového zistenia

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ku dňu 31.12.2023 ani ku dňu
31.01.2024 nedošlo k výpovedi zmluvy ku koncu kalendárneho štvrťroka v zmysle ustanovenia § 582
ods.1Občianskehozákonníkaamalzato,žezmluvnévzťahystránsporuzaloženézmluvamiododávke
a odbere tepla v januári 2024 ešte trvali.

26. Žalovaný namietal tiež to, že súd prvej inštancie svoj záver, podľa ktorého ku dňu 31.01.2024
zmluvné vzťahy medzi stranami sporu neboli vypovedané, založil aj na nesprávnom použití ustanovenia
§ 19 ods. 4 zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého je však zmluvu o dodávke a odbere tepla
možné ukončiť len za splnenia podmienok uvedených v § 20 zákona o tepelnej energetike, ktoré v
tomto prípade splnené neboli. Všetky dotknuté zmluvy sú v zmysle článku 6 ods. 6.2 uzavreté na

dobu neurčitú. Z ustanovenia článku 5 ods. 5.3 zmlúv o dodávke a odbere tepla síce vyplýva, že
odberateľ je oprávnený písomne vypovedať príslušnú zmluvu najmenej 6 mesiacov pred požadovaným
skončením odberu tepla, ale táto výpovedná doba je dohodnutá pre prípad splnenia niektorej z
podmienok skončenia odberu tepla vyplývajúcich z článkov 5.4 alebo 5.5 zmlúv o dodávke a odbere
tepla. Obdobne ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o tepelnej energetike umožňuje odberateľovi vypovedať

zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej 6 mesiacov pred
požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok skončenia odberu tepla podľa §
20 tohto zákona. Ustanovenia článkov 5.4 a 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla upravujú podmienky
skončenia odberu tepla len v prípade neplnenia povinností dodávateľa (článok 5.4) alebo v prípade
uzavretia dohody medzi dodávateľom a odberateľom, pokiaľ odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky

oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa (článok
5.5). V zmysle ustanovenia článku 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla je teda pre ukončenie zmluvy
potrebné nielen podanie výpovede so 6 mesačnou výpovednou dobou, ale aj uzavretie dohody s
odberateľom a súčasná úhrada ekonomicky oprávnených nákladov spojených s odpojením odberateľa
od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Obdobne ustanovenie § 20 zákona o tepelnej energetike,

na ktoré odkazuje súdom prvej inštancie použité ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o tepelnej energetike,
umožňuje odberateľovi ukončiť odber tepla na základe zákona z dôvodov upravených v ustanovení §
20 ods. 2 zákona o tepelnej energetike, ktoré na strane žalovaného nenastali, alebo dohodou. Žalovaný
však nevypovedal uvedené zmluvy o dodávke a odbere tepla podľa ustanovenia článku 5.4 z dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného ani podľa ustanovenia článku 5.5 na základe dohody so žalobcom.

Žalobca žiadny takýto návrh dohody žalovanému nepredložil. Žalovaný ani neodpojil svoje odberné
miesta od sústavy tepelných zariadení žalobcu, keďže naďalej odoberá od žalobcu teplo na vykurovanie.
Rovnako na strane žalovaného nenastali podmienky uvedené v ustanovení § 20 zákona o tepelnej
energetike, keďže podmienky uvedené v ustanovení § 20 ods. 2 písm. a) a b) zákona o tepelnej
energetike odberateľ nie je schopný ovplyvniť vôbec a podmienky uvedené v písmene c) a d) nie je

schopný splniť odberateľ, ktorý nemá záujem na ďalšom odbere tepla. O takéhoto odberateľa ide aj v
prípade odberateľa technologického tepla, ktorý už nemá ďalší záujem na odbere kvôli ukončeniu svojej
výrobnej činnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je teda založené aj na nesprávnom právnom
posúdení, ktoré vychádza zo skutočnosti, že zmluvy o dodávke a odbere tepla bolo možné vypovedať so6 mesačnou výpovednou dobou vyplývajúcou z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o tepelnej energetike,
nakoľko táto výpovedná doba sa môže uplatniť len v prípade splnenia podmienok uvedených v § 20
zákona o tepelnej energetike, ktoré v danom prípade nenastali. Nakoľko zmluvy o dodávke a odbere

tepla sú uzavreté na dobu neurčitú, žalovaný ich v súlade s ustanovením § 582 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vypovedal v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka, a to ku dňu 31.12.2023,
preto nárok žalobcu na úhradu sumy 26.642,45 Eur, ktorá predstavuje fixnú zložku ceny tepla na
technologické účely za mesiac január 2024, nie je dôvodný.

27. Z dôvodu týchto nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súd
prvej inštancie tiež zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný. Žalovaný navrhol
prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP, keďže sa domnieval, že úprava
ukončenia zmluvy o dodávke tepla obsiahnutá v ustanovení § 19 ods. 4 a v ustanovení § 20 ods. 1 až
4 zákona o tepelnej energetike, resp. jej doslovný výklad použitý žalobcom, je v rozpore s princípom
zmluvnej slobody ako jedného zo základných princípov súkromných práv, princípom rovnosti zmluvných

strán, ústavou garantovaným právom na podnikanie a ústavou garantovaným právom vlastniť majetok.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

29. Uviedol, že na pojednávaní, ktoré sa konalo v predmetnej veci dňa 22.01.2025, sám žalovaný
uviedol, že podľa doručenky bola výpoveď žalobcovi doručená dňa 02.10.2023, čo žalobca žiadnym
spôsobom nenamieta.

30. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poznamenal, že výpoveď bola žalobcovi doručená aj elektronicky na

emailovú adresu poverenej osoby žalobcu určenú v Prílohe č. 6 zmlúv o dodávke a odbere tepla, ktoré
k odvolaniu i priložil, a zároveň priložil elektronickú správu členky predstavenstva žalovaného Ing. Sone
Vrankovej zo dňa 29.09.2020 spolu s prílohou, ktorá preukazuje zaslanie výpovede na adresu poverenej
osoby žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr. Žalovaný

tak mohol urobiť najneskôr na pojednávaní dňa 22.01.2025, keď sa ho súd dopytoval, kedy bola výpoveď
žalobcovi doručená, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nie sú
tak splnené podmienky na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, resp. obrany podľa § 366 CSP a
odvolací súd je preto viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

31. Skutočnosť, že žalobca vo svojich podaniach označoval výpoveď ako list zo dňa 29.09.2023
nepotvrdzuje doručenie listu žalobcovi v tento deň. Toto označenie vypovedá len o tom, že daný list je
datovaný týmto dátumom. Žalobca považoval výpovede žalovaného za neplatný právny úkon, a preto
neuvádzal konkrétne dátumy, kedy bolo ktoré podanie strane sporu doručené. Túto otázku riešil súd
počas pojednávania, ktoré sa v predmetnej veci konalo dňa 22.01.2025, kedy žalovaný na otázku súdu

odpovedal, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 02.10.2023, čo žalobca nenamietal. Žalovaný
naviac preukázal elektronické zaslanie výpovede na adresu poverenej osoby žalobcu, ale nepreukázal
jej doručenie v súlade s bodom 5.1 zmluvy.

32. Žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry za dodávku tepelnej energie za obdobie január 2024,

ktoré predstavujú predmet sporu. Pre rozhodnutie v danej veci bolo dôležité posúdiť, či právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným trval v období, za ktoré žalobca vystavil žalovanému faktúry. Posúdenie
platnosti výpovede prípadné prerušenie konania pre začatie konania o súlade právnych predpisov by
bolo právne irelevantné a v rozpore s princípom hospodárnosti. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, aj
za predpokladu, že by boli výpovede platné, čo žalobca namietal, ani podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o

tepelnej energetike a ani podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka by neuplynula výpovedná
doba, teda zmluvný vzťah v predmetnom období trval.

33. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že výpoveď žalovaného v listinnej podobe skutočne bola
žalobcovi doručená až dňa 02.10.2023, čo vyplýva z doručenky, doručenka však preukazuje doručenie

iba listinného vyhotovenia výpovede. Uvedené nie je v rozpore s tvrdením žalovaného, že zmluvu
vypovedal najskôr prostredníctvom elektronickej pošty a následne aj v listinnej podobe prostredníctvom
pošty. Žalobca ani vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2025 nepoprel, že obdržal výpoveď žalovaného
prostredníctvom elektronickej pošty dňa 29.09.2023 a obmedzil sa iba na konštatovanie, že žalovanýsíce preukázal elektronické zaslanie výpovede, ale nepreukázal jej doručenie v súlade s bodom 5.1
zmluvy o dodávke a odbere tepla. V súlade s bodom 5.1 zmluvy musí byť akákoľvek komunikácia
prebiehajúca elektronickou poštou potvrdená prostredníctvom písomnosti doručenej inou formou

doručovania, a to v lehote nasledujúcich troch dní. Žalovaný doručil predmetnú výpoveď emailom zo
dňa 29.09.2023, pričom následne doručil žalobcovi v lehote troch dní výpoveď aj v listinnej podobe v
súlade s ustanovením článku 5 ods. 5.1 zmluvy. Práve doručenie listinnej podoby výpovede zmluvy
právny zástupca žalovaného spomenul na pojednávaní dňa 02.10.2023. Žalovaný tak vykonal všetky
kroky k vypovedaniu zmlúv tak, aby bol zachovaný správny spôsob aj lehota pre riadne ukončenie

zmlúv ku dňu 31.12.2023. Zopakoval, že žalobca opakovane označoval výpoveď žalovaného ako list
zo dňa 29.09.2023, pričom nikdy nepopieral, že sa o podanej výpovedi dozvedel v rovnaký deň, keďže
mu bola doručená elektronicky na ním určenú adresu. Túto skutočnosť bolo preto potrebné považovať
za nespornú, a preto žalovaný nevyužil prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku,
nakoľko s poukazom na absenciu spornosti v tejto otázke nebolo potrebné vykonať žiadne dokazovanie.
Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o uplatnení princípu koncentrácie konania.

34. Súd prvej inštancie dňa 06.05.2025 žalobcovi doručoval odvolaciu repliku žalovaného a umožnil mu,
aby sa k nej najneskôr v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadril. Písomnosti boli do elektronickej
schránky zástupcu žalobcu, ktorým je advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s
ručením obmedzeným [§ 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii], doručené do jeho

elektronickej schránky dňa 20.05.2025 [§ 110 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 2 CSP a § 32 ods. 5 písm. b),
bod 1. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon
o e-Governmente)], čo vyplýva z údajov el. doručenky (č.l. 138 + 2 listinnej podoby spisu). Žalobca v
súdom určenej lehote a ani neskôr k odvolacej replike žalovaného písomné vyjadrenie nepodal.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonompredpísanénáležitosti(§363CSP),viazanýrozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokoch

I. a II. vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, a pretože odvolanie žalovaného v rozsahu výroku III. smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku III. napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP. Na prejednanie odvolania odvolací
súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok verejne vyhlásil, keď miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského
súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP).

36. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

37. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných
podmienok, t.j. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,
spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania umožňuje odvolaciemu
súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a

povinnostiach strán. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak
odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa.

38. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie Civilný sporový poriadok normuje podľa

formy rozhodnutia, keď podľa § 355 ods. 1 CSP platí, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje a podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie
je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Napadnuté rozhodnutie má formu rozsudku a súd prvej
inštancie ním vo výroku III. zamietol návrh žalovaného na prerušenie tohto súdneho konania podaného
žalovaným z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a podanie

návrhu Ústavnému súdu na začatie konania podľa ustanovenia § 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s § 74 písm. d) zákona o Ústavnom súde. Keďže súd prvej inštancie napadnutým
rozhodnutím rozhodoval tiež vo veci samej (výrok I. napadnutého rozhodnutia), v zmysle § 212 ods. 1
CSP správne rozhodoval rozsudkom a v zmysle § 162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samejsprávne rozhodoval aj o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. Hoci proti rozsudku súdu
prvej inštancie je odvolanie v zásade prípustné, procesná situácia, kedy súd prvej inštancie v súlade s §
162 ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej rozhodne aj o zamietnutí návrhu strany na prerušenie

konania, nezakladá prípustnosť odvolania aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu strany na prerušenie
konania (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/43/2022 zo dňa
29.09.2023). Bez ohľadu na formu napadnutého rozhodnutia rozhodnutie o zamietnutí návrhu strany
na prerušenie konania má vždy povahu uznesenia. Na rozdiel od uznesenia súdu prvej inštancie o
prerušení konania [§ 357 písm. n) CSP], uznesenie o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania, a

to tak návrhu podaného podľa § 162 ods. 1 písm. a), ako aj návrhu podaného podľa § 164 CSP, nie je v
ustanovení § 357 CSP zaradené medzi uznesenia, proti ktorým odvolanie je prípustné. V súdenej veci to
znamená, že odvolanie žalovaného proti výroku III. napadnutého rozhodnutia smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), a preto podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd
odvolanie žalovaného proti výroku III. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol.

39. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poučil strany
sporu tak, že proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné (teda vrátane jeho výroku III.), v rozsahu
výroku III. išlo o nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. Ani nesprávne poučenie súdu prvej
inštancieoprípustnostiodvolaniavšaknemôžemaťzanásledokpripustenieodvolaniaprotirozhodnutiu,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (porov. obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Sžf/47/2010 zo dňa 07.12.2010). Súd totiž nie je oprávnený priznať stranám sporu
viac procesných práv, ako im priznáva samotný zákon.

40.OdvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancievovecisamejvrozsahuvýrokuI.zdôvodov
uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav na ich podklade obstojí, nie sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného
útoku, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd v konaní nezistil, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
a na zdôraznenie jeho správnosti s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa
ďalšie dôvody, keď odvolací súd vyhodnocoval iba tie námietky a argumenty uplatnené žalovaným
v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

41. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o tepelnej energetike“), dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke
a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.

42. Podľa § 19 ods. 4 zákona o tepelnej energetike, odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a
odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej šesť mesiacov pred požadovaným
skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok skončenia odberu tepla podľa § 20 tohto zákona.
Odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi
najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok

skončenia odberu tepla podľa § 20 tohto zákona.

43. Podľa § 582 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na
nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť

a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote
troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

44.Zobsahupodanéhoodvolaniažalovanéhojemožnévyvodiť,žeodvolateľvytýkasúduprvejinštancie
nesprávnosť jeho skutkového záveru, že výpoveď zmlúv o dodávke a odbere tepla bola žalobcovi

doručená dňa 02.10.2023. Doručenie výpovede dňa 29.09.2023 považoval žalovaný za nespornú
skutočnosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP, z ktorej mal súd prvej inštancie vychádzať (§ 186 ods. 2 CSP).
Podľa odvolacích tvrdení žalovaného výpoveď bola žalobcovi doručená už dňa 29.09.2023 elektronickyelektronickou správou členky predstavenstva žalovaného Ing. S. Vrankovej na adresu poverenej osoby
žalobcu B. A. A. určenú v prílohe č. 6 zmlúv o dodávke a odbere tepla.

45. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

46.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

47. K tejto odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu súdu prvej
inštancie vyplýva, že žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom okolností a dátumu doručenia
výpovede zo dňa 29.09.2023 žalobcovi strany tohto konania vo svojich písomných podaniach v konaní
pred súdom prvej inštancie nepredniesli. Pokiaľ aj žalobca označoval právny úkon výpovede ako
„list zo dňa 29.09.2023“, z takéhoto označenia dôkazného prostriedku nie je možné vyvodiť skutkové

tvrdenie o dátume jeho doručenia žalobcovi, pretože žiadna informácia o doručení z takéhoto označenia
dôkazného prostriedku ani nevyplýva. Ako na to správne poukazoval v odvolacom konaní tiež žalobca,
skutočnosť, že žalobca vo svojich podaniach označoval výpoveď ako list zo dňa 29.09.2023 totiž
žiadnym spôsobom nepodáva informáciu o tom, že tento list mal byť žalobcovi v tento deň, teda
29.09.2023, i doručený. Takéto vyjadrenie žalobcu vypovedá len o tom, že písomnosť je datovaná

týmto dátumom. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že z obsahu podaní žalobcu v priebehu konania
je možné vyvodiť, že žalobca považoval výpoveď žalovaného za neplatný právny úkon, a preto sa
otázkou doručovania tohto listinného dôkazného prostriedku vo svojich podaniach ani nezaoberal. Ani
na podklade celkového kontextu prednesených skutkových tvrdení žalobcu potom nie je možné ustáliť,
že by žalobca označovaním výpovede ako listu zo dňa 29.09.2023 mienil uviesť, že týmto dňom mu

bola táto výpoveď tiež doručená.

48. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva tiež to, že dňa 22.01.2025 bolo vo veci nariadené
pojednávanie. Zo zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP) a zo zvukového záznamu o pojednávaní (§ 98
CSP) vyplýva, že na výslovnú otázku zo strany súdu prvej inštancie smerujúcej na žalovaného, kedy

bola žalobcovi doručená čiastočná výpoveď zo dňa 29.09.2023, právny zástupca žalovaného výslovne
uviedol dátum 02.10.2023. Súd prvej inštancie po doplnení skutkových tvrdení o doručení výpovede
dňa 02.10.2023 zo strany (zástupcu) žalovaného pri predbežnom právnom posúdení konštatoval, že
čiastočná výpoveď zo dňa 29.09.2023 bola žalobcovi doručená 02.10.2023 a vyslovil predbežné právne
posúdenie veci, podľa ktorého ku dňu 31.12.2023 vo vzťahu k tejto výpovedi výpovedná doba podľa

§ 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuplynula. V reakcii na predbežné právne posúdenie sporu
zo strany súdu prvej inštancie, ktoré vyslovene vychádzalo z dátumu doručenia výpovede uvedeného
žalovaným, strany sporu (a teda ani žalovaný) nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a
nedoplnili ani žiadne skutkové tvrdenia vo vzťahu ku skutočnosti, kedy a akým spôsobom bola výpoveď
zo dňa 29.09.2023 žalobcovi doručená. Súd prvej inštancie následne vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil

dokazovanie za skončené.

49. Z priebehu konania pred súdom prvej inštancie tak nepochybne vyplýva, že žalobca žalovaným
uvedený dátum doručenia výpovede zo dňa 29.09.2023 žalobcovi dňa 02.10.2023 žiadnym spôsobom
nerozporoval a toto tvrdenie žalovaného sa tak stalo nesporným a spôsobilým tvoriť skutkový základ

prijatého rozhodnutia súdu prvej inštancie bez potreby jeho dokazovania (§ 151 ods. 1, § 186 ods. 2
CSP).Ikeďtopotomznapadnutéhorozhodnutiapriamonevyplýva,napodkladeobsahuspisujezrejmé,
že súd prvej inštancie vychádzal z nesporného (žalobcom nepopretého) tvrdenia žalovaného o doručení
spornej výpovede žalobcovi dňa 02.10.2023, ktoré bolo priamou reakciou (zástupcu) žalovaného na
otázku súdu na nariadenom pojednávaní a preto správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní tohto sporu

vychádzal z tohto dátumu doručenia výpovede.

50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že žalobcovi bola doručená výpoveď elektronicky na
emailovú adresu poverenej osoby žalobcu určenú v prílohe č. 6 zmlúv o dodávke a odbere tepla, keď
k odvolaniu priložil prílohy č. 6 k zmluvám o dodávke a odbere tepla s rovnakým znením a elektronickú

správu členky predstavenstva žalovaného Ing. Sone Vrankovej zo dňa 29.09.2023 spolu s prílohou o
zaslaní výpovede na adresu poverenej osoby žalobcu, z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé,
že žalovaný tieto prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, ale ich
prvýkrát uplatnil až v odvolacom konaní. Jedná sa preto o tzv. novoty v odvolacom konaní.51. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej
procesnejaktivitystranysporu.Procesnúaktivitustranarealizujeuplatňovanímprostriedkovprocesného

útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. V ustanovení § 150 ods. 1 CSP je upravená pre strany
sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou

obranou strany sporu a sú aj koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného
sporového konania v zmysle § 153 CSP a následne i zákonnej koncentrácie civilného sporového
konaniavzmysle§151ods.1CSP.Zákonnákoncentráciakonaniaznamená,žeprostriedkyprocesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí tak, ako to upravuje § 154 CSP. V súdenej veci súd prvej inštancie v súlade s § 182
in fine CSP na pojednávaní konanom dňa 22.01.2025 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, a

preto v zmysle zákonnej koncentrácie konania strany mohli prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia predmetného uznesenia súdu prvej inštancie o
skončení dokazovania. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.

52. Koncepcia odvolacieho konania v sporovom konaní vychádza z takzvaného neúplného apelačného

systému, a teda právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je prípustné
len za splnenia zákonom stanovených podmienok definovaných v ustanovení § 366 CSP. Právo tzv.
novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené zákonodarcom ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky

procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie
(porov. dôvodová správa k ustanoveniu § 366 CSP). Keďže tieto prostriedky procesného útoku, resp.
procesnej obrany predstavujú tzv. novoty v odvolacom konaní, bolo povinnosťou odvolacieho súdu v
zmysle § 366 CSP vyhodnotiť, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby žalovaný predmetné
prostriedky procesného útoku, resp. obrany mohol prvýkrát použiť až v odvolaní.

53. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

54. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli v konaní pred súdom

prvej inštancie uplatnené, možno podľa § 366 písm. a) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, keď okolnosť, že na konanie neboli splnené procesné podmienky, predstavuje
aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaný síce v odvolaní ako dôvod, z akého
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. ako odvolací dôvod neuviedol nesplnenie
procesných podmienok, avšak podľa § 380 ods. 2 CSP platí, že na vady, ktoré sa týkajú procesných

podmienok,prihliadneodvolacísúd,ajkeďnebolivodvolacíchdôvodochuplatnené,apretoodvolacísúd
k skúmaniu procesných podmienok pristúpil z úradnej povinnosti. Dospel pritom k záveru, že v súdenej
veci boli splnené procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán sporu,
i vecné procesné podmienky, pričom zároveň nezistil existenciu negatívnych procesných podmienok,
prekážky res iudicata a litispendencie, a preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie

sú prítomné vady procesných podmienok.

55. Podľa § 366 písm. b) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť vtedy, ak sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď okolnosť, že rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. c) CSP. Žalovaný však
v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, rozhodovanie
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ani neuvádzal.56. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. c) CSP v odvolaní použiť tiež vtedy, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, keď okolnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. d) CSP. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva,
že žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h), a teda nepodal odvolanie
pre existenciu tzv. inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda
z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

57. Napokon prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. d) CSP v odvolaní použiť aj vtedy, ak ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu termínu „bez svojej viny nemohol“,
avšak totožnú terminológiu používa aj pri vymedzení dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania

[§ 397 písm. a) CSP]. Odvolací súd preto pri obsahovom vymedzení pojmu bez svojej viny nemohol
použitého v ustanovení § 366 písm. d) CSP primerane odkazuje na ustálenú judikatúru týkajúcu sa
výkladu tohto pojmu. V zásade nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov
bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia
v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol

bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z
procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej procesnej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia
Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým skutočnosť alebo dôkaz označil
na účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo/4/2007 zo
dňa 20.03.2008.)

58. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v prípade ustanovenia § 366 písm. d) CSP sa otázka viny
posudzujezostriktneprocesnéhohľadiska.Onemožnostipoužitiaauplatneniaprostriedkovprocesného
útoku alebo prostriedkov procesnej obrany bez viny odvolateľa tak pôjde v situácii, keď strana konania
bez svojej viny nemohla prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany uplatniť,

pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie si svojej procesnej
povinnosti. Ak však strana o prostriedkoch procesného útoku alebo prostriedkoch procesnej obrany
objektívne vedela, ale v konaní na súde prvej inštancie ich nepoužila, nemožno hovoriť o nemožnosti
ich uplatnenia. Preto ak určitá skutočnosť alebo dôkaz existovali a boli uplatniteľné už v konaní pred
súdom prvej inštancie, a odvolateľ o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov na ich označenie

a na splnenie svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, avšak pred súdom prvej inštancie túto
skutočnosťnetvrdilalebotakýmtodôkazomdoplneniedokazovanianenavrhol,nejednásanaúčelytohto
odvolacieho konania o prípustnú novotu v zmysle § 366 písm. d) CSP.

59. Žalovaný v podanom odvolaní ani len neargumentoval tým, že na jeho strane existovala taká

objektívna prekážka, ktorá by mu počas konania na súde prvej inštancie bez jeho viny bránila v uplatnení
a použití tých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré prvýkrát uplatnil až
vodvolaní,atopredtým,akosúdprvejinštancieuznesenímvyhlásildokazovaniezaskončené.Zobsahu
spisu naopak vyplýva, že skutkové tvrdenia o doručení výpovede tiež elektronickou formou žalovaný
mohol predniesť už na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktoré bolo vo veci uskutočnené dňa

22.01.2025, keďže z povahy týchto skutočností a dôkazov vyplýva, že žalovaný mal o nich vedomosť
a mal ich aj vo svojej dispozícii už ku dňu 29.09.2023. Žalovanému pritom musel byť zrejmý predbežný
právny názor súdu prvej inštancie o trvaní zmluvných vzťahov strán aj v mesiaci január 2024 opierajúci
sa o žalovaným uvedený dátum doručenia výpovede žalobcovi dňa 2.10.2023, a teda aj to, že súd prvej
inštanciežiadaldoplniťskutkovúokolnosťzostranyžalovanéhovpodobeuvedeniakonkrétnehodátumu

doručenia čiastočnej výpovede zo dňa 29.09.2023, pretože tento dátum súd prvej inštancie považoval
na účely vysporiadania sa obranou žalovaného za podstatný pre posúdenie (ne)uplynutia lehoty podľa §
582 ods. 1 Občianskeho zákonníka resp. trvania zmluvných záväzkov strán aj v časti dodania a odberu
tepla na technologické účely za obdobie vystavenia sporných faktúr, ktorým obdobím bol január 2024.

60. Žalovaný v tomto súdnom konaní pritom založil svoju obranu proti uplatnenému nároku na tom,
že nárok žalobcu na úhradu sumy 26 642,45 Eur, ktorá predstavuje fixnú zložku ceny tepla na
technologické účely za mesiac január 2024, nie je dôvodný, pretože svoj zmluvný záväzok týkajúci
sa odberu technologického tepla riadne vypovedal podľa ust. § 582 Občianskeho zákonníka (ktoréobsahuje všeobecnú úpravu výpovede zmlúv uzavretých na dobu neurčitú) ku dňu 31.12.2023. Zo
šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka vyplýva, že k zániku záväzkov dochádza tiež výpoveďou. Z
komentárovej literatúry [napr. porov. Fekete, I. : Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové

právo - všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex
2015] vyplýva, že výpoveď je jednostranným právnym úkonom, a preto je nevyhnutné, pokiaľ majú
nastať predpokladané účinky výpovede, aby bol tento úkon doručený druhej zmluvnej strane. Okamihom
dôjdenia sa tento právny úkon stáva perfektným, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky, pričom od
tohto momentu začína plynúť výpovedná lehota. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že dokazovanie je

proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese
dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Inak povedané,
súd musí mať jasno v tom, ktorú stranu zaťažuje preukázanie ktorej spornej a pre spor významnej
skutočnosti. Túto záťaž nazývame dôkazným bremenom. To, že niekto znáša dôkazné bremeno,
znamená, že v prípade, ak ho ohľadom určitej skutočnosti neunesie a túto nepreukáže v požadovanej
miere, súd ju bude považovať za nepreukázanú, čo môže rezultovať do jeho neúspechu v spore.

Tiež je nevyhnutné doplniť, že dôkazné bremeno nezaťažuje len žalobcu, ale sa delí medzi obidve
sporové strany. V otázke delenia dôkazného bremena platí všeobecné pravidlo, že každú procesnú
stranu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom skutkových predpokladov pre ňu priaznivej právnej normy
a skutočností svedčiacich v jej prospech.

61. Premietnutím týchto teoretických východísk na pomery prejednávanej veci odvolací súd dospel k
záveru, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať právne významnú skutočnosť v
prospech ním presadzovanej procesnej obrany o zániku záväzkového vzťahu so žalobcom výpoveďou
ku dňu 31.12.2023, a teda bolo jeho procesnou povinnosť tvrdiť a preukázať, kedy nastali účinky
výpovede, ktorý záver sa odvíjal od uvedenia a preukázania dátumu jej doručenia druhej zmluvnej

strane. Žalovaný tieto údaje v priebehu konania neuviedol a až na výzvu súdu sám ako moment
doručenia spornej výpovede uviedol dátum 2.10.2023. Iné tvrdenia a dôkazy o skoršom dátume jej
doručenia do vyhlásenia dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie nepredniesol.

62. Z uvedeného je potom možné vyvodiť pomerne pasívny prístup žalovaného k preukazovaniu

skutočnosti o dátume doručenia výpovede žalobcovi pred súdom prvej inštancie, ktorá mala svedčiť
v jeho prospech a na uvedenie ktorej bol súdom prvej inštancie tiež vyzvaný. V kontexte odvolacej
argumentácie žalovaného potom odvolací súd považuje za potrebné poukázať predovšetkým na to,
že odvolateľ sám neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy o doručení výpovede žalobcovi dňa
29.09.2023, o ktorých si aj na základe vysloveného predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie

musel byť vedomý, že majú celkom zásadný význam pre posúdenie otázky, či zmluvný vzťah medzi
stranami sporu, a teda i povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi faktúry vystavené za mesiac január
2024, počas mesiaca januára naďalej trval, alebo zanikol ku dňu 31.12.2023, ako sa toho domáhal
žalovaný na základe listu (výpovede) zo dňa 29.09.2023, ktorým vypovedal zmluvy o dodávke a odbere
tepla (č. 1010, č. 1012 a č. 1013) v časti dodávky a odberu tepla na technologické účely. Odvolací

súd nenachádza žiadne pochybenie súdu prvej inštancie v jeho procesnom postupe, keď požiadal (pri
správnom posúdení dôkazného bremena) práve žalovaného o doplnenie skutkových tvrdení o dátume
doručenia výpovede tak, ako to vyplýva z § 150 ods. 2 CSP, podľa ktorého na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže bez tohto údaja
sa nemohol riadne vysporiadať ani s otázkou (ne)dôvodnosti procesnej obrany žalovaného.

63. Odvolací súd preto dospel k záveru, že tvrdenia a dôkazy o doručení spornej výpovede žalobcovi
tiež elektronickou cestou dňa 29.09.2023 žalovaný v odvolaní už použiť nemohol (§ 366 CSP), pretože
sa jedná o tzv. neprípustné novoty. Odvolací súd tak bol viazaný skutkovým zistením zo strany súdu
prvej inštancie o dátume doručenia spornej výpovede dňa 2.10.2023.

64. Za tejto procesnej a skutkovej situácie odvolací súd dospel k záveru, že obrana žalovaného o zániku
zmlúv o dodávke a o odbere tepla ku dňu 31.12.2023 na základe listu datovaného dňa 29.09.2023 podľa
§ 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola v konaní preukázaná, a preto žalovanému nebolo možné
pripísať v tomto súdnom spore procesný úspech, čo sa odrazilo vo vecne správnom rozhodnutí súdu

prvej inštancie vo veci samej, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, a teda rozhodnuté v neprospech
žalovaného. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky rozhodné
skutočnosti umožňujúce mu posúdiť žalovaný nárok a dospel k odôvodnenému právnemu záveru, že
žalovaným tvrdené účinky čiastočného vypovedania zmlúv o dodávke a odbere tepla (i v prípade jehoplatnosti) v podobe ich zániku vo vzťahu k dodávke a odbere tepla pre technologické účely ku dňu
31.12.2023 podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka nenastali, a teda nebola preukázaná jeho
procesná obrana, že žalobca v dôsledku tohto právneho úkonu spôsobujúceho zánik zmlúv už nemá

nárok na zmluvné plnenie od žalovaného za mesiac január 2024 zodpovedajúce fixnej zložke ceny tepla
na technologické účely, pretože v relevantnom období 1/2024 by stále plynula trojmesačná výpovedná
doba v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák..

65. Pokiaľ aj výpoveďou zo dňa 29.09.2023, doručenou žalobcovi 02.10.2023, žalovaný Zmluvy o

dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 čiastočne vypovedal v časti dodávky tepla na
technologické účely, k vypovedaniu každej zmluvy podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. mohlo dôjsť vždy iba ku
koncu kalendárneho štvrťroka (k 31. 3., 30. 6., 30. 9. a 31. 12), a keďže zákonnou požiadavkou je trvanie
výpovednej doby v rozsahu (aspoň) troch mesiacov, dochádza k zániku zmluvy vždy ku koncu ďalšieho
kalendárneho štvrťroka, nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Ak bola výpoveď
doručená po začiatku príslušného kvartálu, nenastáva účinnosť výpovede na jeho konci, ale až na konci

nasledujúceho kalendárneho štvrťroka [Fekete, I. : Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové
právo - všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex
2015]. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje tiež na to, že žiadny ďalší prieskum správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo vzťahu k právnemu posúdeniu (ne)uplynutia výpovednej doby podľa § 582 ods.
1 Občianskeho zákonníka na základe takto zisteného skutkového stavu už odvolateľ odvolaciemu súdu

neumožnil, pretože vo vzťahu k aplikácii tohto zákonného ustanovenia na konkrétne okolnosti súdenej
veci žiadne ďalšie námietky nesprávneho právneho posúdenia nevzniesol.

66. Logickú a dostatočne skutkovo podloženú úvahu súdu prvej inštancie, na ktorej založil napadnuté
rozhodnutie, že aj za predpokladu, že by boli výpovede platné (čo žalobca namietal), ani podľa zákona

č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ani podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka by
ku dňu 31.1.2024 výpovedná doba neuplynula, sa tak žalovanému v podanom odvolaní spochybniť
nepodarilo. Odvolateľovi sa potom v podanom odvolaní nepodarilo spochybniť ani ten záver súdu prvej
inštancie, podľa ktorého nakoľko výpovedná doba pre čiastočné výpovede zo dňa 29.09.2023 a zo dňa
19.10.2023 ku dňu 31.01.2024 neuplynula, zmluvné vzťahy strán v januári 2024 trvali (neboli skončené

predmetnými výpoveďami), a teda trvala aj zmluvná povinnosť žalovaného uhradiť zmluvne dohodnutú
cenu tepla za 01/2024, ktorú si žalovaný riadne nesplnil vo výške 24 642,45 Eur.

67. I keď je potom síce pravdou, že súd prvej inštancie nepodal jasnú odpoveď na všetky sporné
otázky nastolené stranami tohto súdneho konania, keď sa nezaoberal otázkou platnosti výpovedí a jasne

neuviedol ani to, či je § 582 Občianskeho zákonníka možné uplatniť na daný spor, je nepochybné,
že zodpovedal všetky otázky, ktoré boli nevyhnutné pre prijatie napadnutého rozhodnutia. Jedným
zprincípovpredstavujúcichsúčasťprávanaspravodlivýprocesjepovinnosťsúdu,abysvojerozhodnutie
(výrok vo veci samej) odôvodnil tak, aby z neho boli zrejmé dostatočné dôvody, ktoré viedli k jeho
vysloveniu. Keďže v súdenej veci jadrom sporu medzi stranami bolo posúdenie otázky, či zmluvy

v januári 2024 trvali alebo nie, zodpovedanie tejto otázky predstavovalo v okolnostiach súdenej veci
dostatočný podklad pre prijatie napadnutého rozhodnutia.

68. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní argumentoval tiež tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď na vec aplikoval tiež ust. § 19 ods. 4 zákona o tepelnej energetike, odvolací súd pripomína,

že nakoľko odvolací súd skutočnosť doručenia výpovede žalobcovi dňa 29.09.2023 ako i dôkazy na
jej preukázané posúdil ako neprípustné novoty, tejto odvolacej argumentácii už na účely odvolacieho
konania odvolací súd nemohol pripísať žiadnu relevanciu, pretože už nebola spôsobilá zvrátiť výsledky
tohto konania v prospech žalovaného resp. spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
pretože jej význam pre konanie sa odvíjal od preukázania doručenia výpovede dňa 29.09.2023. Nad

rámec odvolacieho prieskumu ale odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že zo
znenia ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka priamo vyplýva, že úprava výpovede podľa § 582 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý je uplatniteľný aj na obchodné záväzkové vzťahy, sa nemôže uplatniť, ak
zákonvprípadeurčitejzmluvymávýslovnúúpravuvýpovedezmluvy,aleboakspôsobvýpovedevyplýva
priamo z uzavretej zmluvy, čo je aj prípad súdenej veci, keď ako zákon o tepelnej energetike, tak i zmluvy

obsahovali (obsahovo totožnú) výslovnú úpravu výpovede uzavretých zmlúv, vrátane úpravy výpovednej
doby6mesiacov.Ibapokiaľbysizmluvnéstranydojednalizmluvubezvýslovnéhodojednaniavýpovede,
pričom ani osobitný zákon by nemal pre daný typ zmluvy úpravu výpovede, len vtedy je možné zvážiťmožnú aplikáciou všeobecnej zákonnej úpravy výpovede zakotvenej v § 582 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

69. Odvolací súd zároveň pripomína, že v súlade s procesnou hospodárnosťou konania ani odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

70. Vedený týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec i správne právne posúdil,
keď žalobe žalobcu vo výroku I. vyhovel a vo výroku II. priznal žalobcovi ako úspešnej strane proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní
na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ex offo ani vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380

ods. 2 CSP). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete
vo veci samej ako aj v závislom II. výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

71. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a

dospel k záveru, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, patrí proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

72.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).