Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201304
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8525201304.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne
zastúpená: PETRÁN a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01
Prešov,IČO:36854581,protižalovanej:D.E.,nar.XX.X.XXXX,F.XXXX/XX,XXXXXD.G.,ozaplatenie
11.500,- eur s prísl., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobkyne záložné právo k nehnuteľnosti - byt č. XX na 1. poschodí

bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. 3470/3, zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s
podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch
bytového domu o podiele 7135/339906 k celku, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. D. G., obec D. G., H. D.
G., a to za účelom zabezpečenia jej peňažnej pohľadávky vo výške 11.500,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 7,4 % ročne zo sumy 11.500,- eur odo dňa 1.5.2025 do zaplatenia, ktorej sa domáha v konaní

vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/76/2025.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná, s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 3.12.2025 podala na tunajší súd žalobu o zaplatenie dlžnej sumy a žiadala, aby súd
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť sumu vo výške 16.732,32 eur spolu s úrokmi z omeškania odo dňa
podania žaloby až do úplného zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa uzatvorila dňa 12.3.2025 s 365.bank, a.s.
úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 11.800,- eur. Pôžička bola

poskytnutá pre potreby žalovanej, ktorá ich o poskytnutie úverov požiadala. Žalobkyňa finančné
prostriedky odovzdala v plnej výške žalovanej, čo preukazuje výpismi z bankového účtu. Dňa 2.4.2025
žalovaná pred notárom písomne uznala svoj záväzok splatiť pôžičku a zaviazala sa uhrádzať ju riadne
a včas. . Následne žalovaná porušila svoju povinnosť a prestala plniť splátky, pričom žalobkyňa je
vystavená riziku vymáhania zo strany banky. Žalovaná aj napriek opakovaným výzvam svoju povinnosť
nesplnila. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiada, aby súd jej žalobe vyhovel. Žalobkyňa o tvrdených

skutočnostiach predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dohodu o uznaní dlhu a splácaní vrátane
úrokov a budúcich nákladov a výpisy z bankového účtu.

3. Dňa 4.2.2026 do súdneho spisu bolo doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne, ktorým, zobral
žalobný návrh čiastočne späť z dôvodu právneho omylu a navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie. Právny zástupca zároveň daným podaním doplnil ďalšie rozhodujúce skutočnosti a dôvody

podanej žaloby. Uviedol, že žalovaná požiadala o poskytnutie pôžičky celkovo 11 osôb vrátane
žalobkyne. Tieto osoby poskytli žalovanej v období od marca 2025 sumu presahujúcu 428.000,- eur, čovyplýva z priznania samotnej žalovanej, ktoré je zaznamenané v trestnom oznámení zo dňa 17.11.2025,
ktoré žalobcom poskytla sama žalovaná. Jednou z osôb, ktoré poskytli žalovanej pôžičky je aj syn
žalobkyne I. E. a jeho družka J. E. K., ktorí si požičali sumy 21.000,- eur a 22.000,- eur, ktoré poskytli

následne žalovanej. Tieto osoby taktiež podali na žalovanú žalobu a konanie je vedené pod sp. zn.
6C/95/2025. V danej veci súd dňa 29.1.2026 nariadil zabezpečovacie opatrenie. Žalovaná presviedčala
žalobkyňu, že z dôvodu jej rozvodu s manželom a potreby financovania svojho vlastného bývania, že
potrebuje naakumulovať značné množstvo prostriedkov pre údajné dokladovanie úveru. Ukázalo sa
však, že osoby, ktorým zverila túto úlohu a získané finančné prostriedky, sú podozrivé z podvodnej

činnosti, a tieto prostriedky boli pravdepodobne spreneverené a s pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou sú nenávratne stratené bez možnosti ich vrátenia. Žalobkyňa uviedla, že na základe ústnej
dohody, sa žalovaná zaviazala peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 30.4.2025 a uhradiť aj všetky
náklady spojené s poskytnutím úveru žalobkyni. O uvedených skutočnostiach predložila žalobkyňa
čiastkové výpisy z bankového účtu a fotokópie správ z komunikácie cez aplikáciu Messenger medzi
žalobkyňou a žalovanou.

4. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu uviedla, že si uplatnila voči žalovanej zaplatenie svojho nároku,
ktorý vyčíslila v zmysle svojej zmluvy o splátkovom úvere ako „Celková suma, ktorú má dlžník zaplatiť“,
ktorá zahŕňa aj budúce splatné úroky a poplatky voči banke. Uznanie dlhu jednoznačne, určito a
zrozumiteľne potvrdzuje, že žalovaná ako „Dlžník sa týmto zaväzuje

splatiť aktuálny zostatok tohto úveru k 30.4.2025“. Následne sa v texte uznania dlhu zmätočne uvádza,
že istinu „+ budúce náklady na splátky a úroky“ sa uhradia jednorazovo dňa 30.4.2025, alebo v
pravidelných mesačných splátkach počnúc neuvedeným dňom. Žalobkyňa uviedla, že uvedená časť
dlhu je neurčitá, pretože nie je zrejmé, ktorá zo súm (či istina alebo náklady splátky a úroky) je splatná
naraz 30.4.2025 a ktorá v splátkach. Následne žalobkyňa uviedla, že uznanie dlhu jednoznačne definuje

sumu 11.800,- eur ako požičanú sumu, a že túto sumu je žalovaná povinná uhradiť najneskôr do
30.4.2025.Žalovanájetedasvrátenímistinypôžičkyvomeškaníod1.5.2025.Žalovanáreálnežalobkyni
zaplatila sama, alebo prostredníctvom tretích osôb, spolu 1.560,- eur, čím došlo k refundácii zaplatených
splátok spolu 1.557,72 eur. Poplatok z úveru 118,- eur, bol kompenzovaný zo sumy 300,- eur, ktorú si
žalobkyňa ponechala na budúce splátky. U žalobkyne je teda osvedčené, že k dnešnému dňu má voči

nej žalovaná povinnosť zaplatiť istinu pôžičky o sume 11.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 7,4
% ročne odo dňa 1.5.2025 do zaplatenia, vzhľadom na uvedené preto v prevyšujúcej časti berie žalobu
späť.

5. Vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu uviedla, žiada, aby súd zriadil záložné právo na byt č. XX na

1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. 3470/3, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150
m2, spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných
pozemkoch bytového domu o podiele 7135/339906 k celku, evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. D. G., obec
D. G., H. D. G., v prospech žalobkyne, na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky o sume 11.500,- eur

s úrokom z omeškania vo výške 7,4 % ročne zo sumy 11.500,- eur odo dňa 1.5.2025 do zaplatenia.

6. Žalobkyňa uviedla, že finančná situácia žalovanej nebude umožňovať zaplatiť nároky žalobcov,
pretože žalovaná: a) ako to vyplýva z trestného oznámenia, si od svojich známych a blízkych
napožičiavala viac ako 420.000,- eur, čo odôvodnila nevierohodnou historkou o potrebe zabezpečenia

úveru 183.000,- eur pre získanie vlastného bývania po rozvode, b) z trestného oznámenia, ako aj z
elektronickej komunikácie vyplýva, že žalovaná uznáva, že splatiť svoje dlhy voči žalobcom, ale ani voči
ďalším veriteľom nedokáže, c) z trestného oznámenia ďalej vyplýva, že žalovaná je zamestnankyňa
„vodární“, teda nepodniká alebo nedosahuje iný významný príjem odôvodňujúci predpoklad zvýšenej
možnosti úhrady záväzkov voči žalobcom, d) vlastní jediný známy nehnuteľný majetok, a to byt v BSM

s jej (bývalým) manželom F. E. na LV č. XXXX, k.ú. D. G., č. XX na 1. poschodí bytového domu
súp. č. XXXX, vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. 3470/3, zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 573 m2 a C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s podielom
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch bytového
domu o podiele 7135/339906 k celku, e) byt je založený záložným právom banky, čo napovedá,

že žalovaná bola a je, spoločne a nerozdielne s manželom, zaviazaná hypotekárnym úverom, ktorý
doposiaľ nebol splatený, f) sa s manželom údajne nedávno rozviedla a chce s ním vyporiadať BSM
(vyplýva z elektronickej písomnej komunikácie žalovanej zo dňa 25.10.2025 so žalobkyňou), čo však
vzhľadom na existujúce dlhy vzbudzuje obavu, že k vyporiadaniu bytu dôjde spôsobom, ktorý sťažíalebo zmarí vymoženie nárokov žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že bezodkladnosť potreby nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia spočíva v očakávaní, že svojich nárokov sa začnú domáhať aj iní veritelia
žalovanej (čo už začalo v konaní 6C/95/2025), ktorá sa práve rozviedla a chce urýchlene vyporiadať

BSM s manželom, čo môže vymáhanie nárokov žalobkyne skomplikovať.

7. Žalobkyňa spolu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojila listinné dôkazy, a to:
zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 17.11.2025, dohoda s bankou o odklade splátok do 7/2026,
výpisy z účtu žalobkyne, elektronickú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovanou, čiastočný výpis z

listu vlastníctva č. XXXX k. ú. D. G. - byt.

8. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania,
počas konania a aj po skončení konania.

13. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný cieľ
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

19. Podľa § 151d Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), záloh môže byť vec, právo, iná majetková

hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj
súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

20. Podľa § 119 ods. 1 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

21. Podľa § 119 ods. 2 OZ, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

22. Podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.23. Podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

24. Podľa článku 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

25. Podľa článku 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

26. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku
efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia, a teda posilnenie postavenia veriteľa
zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka

veriteľa s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená.
Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri
rozhodovaníoňomnevykonávadokazovanie.Jepretopovinnosťoužalobcuoznačiťapredložiťdôkazné
prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,
legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a
že jej exekúcia bude ohrozená, resp. preukázať dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená.

27. Zabezpečovacie opatrenie je vo svojej podstate inštitútom civilného sporového procesu, ktorý
povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových

hodnotách dlžníka. Tento inštitút má posilniť postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva
na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania, v priebehu konania ale aj po jeho skončení. Zákon určuje nasledovné predpoklady na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia:
a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh;
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty;
c) zabezpečenie peňažnej pohľadávky;
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

28. Spôsobilý predmet záložného práva je vymedzený v § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka tak,
že záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, by ta nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné,
ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je

tak konkrétna hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky
podiel, za predpokladu ich prevoditeľnosti. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom,
čo bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 Civilného sporového
poriadku). Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá
môže vzniknú na základe rôznych právnych titulov. Takáto pohľadávka musí byť v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia špecifikovaná tak, aby bol možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

29. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej

pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné
exekúciou postihnúť. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa
voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie
opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svojupohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia však súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj
primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania

zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením
nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná
sledovanému cieľu.

30. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu

konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa má poskytnúť rýchla
ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho

(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

31. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.

Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie
skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút
procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie
odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou

nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo resp. nárok žalobcu
môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie
opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe
kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené
osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich,
nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.
Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade,

ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.

32. Súd má v konaní osvedčené, že žalobkyňa uzatvorila s 365.bank, a.s. dňa 12.3.2025 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere – Digitálna pôžička, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebný úver vo
výške 11.800,- eur. Z elektronickej komunikácie so žalovanou zo dňa 19.3.2025 ako aj z predloženého

výpisu z účtu je preukázané, že žalobkyňa finančné prostriedky vo výške 11.500,- eur previedla v dňoch
12.3.2025 – 14.3.2025 na účet žalovanej. Následne dňa 2.4.2025 žalovaná podpísala so žalobkyňou
Dohodu o uznaní dlhu a splácaní vrátane úrokov a budúcich nákladov v zmysle uzatvorenej zmluvy
o úvere. Od novembra 2025 žalovaná prestala žalobkyni refundovať splátky jej úveru. Z elektronickej
komunikácie medzi žalovanou a žalobkyňou vyplýva, že žalovaná sama uviedla, že nemá finančné

prostriedky na splatenie svojho záväzku. Z trestného oznámenia, ktoré učinila samotná žalovaná
vyplýva, že táto požiadala o poskytnutie pôžičky jedenásť osôb, ktorý jej poskytli pôžičku v sume
presahujúcej 428.000,- eur. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že žalobkyňa
a F. E. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX,
vo vchode č. XX, na pozemkoch C-KN č. 3470/3, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 573 m2 a

C-KN č. 3470/88, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2, spolu s podielom na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve, a zastavaných pozemkoch bytového domu o podiele
7135/339906 k celku, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. D. G., obec D. G., H. D. G..

33. Lustráciou v súdnom registri má súd preukázané tvrdenie, že žalovaná bola rozvedená, a to

rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/56/2025, pričom rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.10.2025 a doposiaľ k vyporiadaniu ich zaniknutého BSM nedošlo.34. Súd má za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu svojich nárokov predloženými listinnými dôkazmi –
zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako aj dohodou o uznaní dlhu a splácaní vrátane úrokov a budúcich
nákladov. Taktiež aj z predloženej elektronickej komunikácie medzi stranami sporu mal súd osvedčené,

že žalovaná nemá finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku. Žalobkyňa taktiež osvedčila, že
žalovaná má majetok, ktorý je spôsobilým predmetom záložného práva.

35. Následne súd skúmal, či žalobkyňa osvedčila existenciu dôvodnej obavy, že budúce vymoženie
jej prípadnej súdnej pohľadávky bude ohrozené, resp. zmarené. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,

že by prípadné vymoženie súdom priznaného nároku bolo ohrozené patrí predovšetkým také konanie,
ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku povinnej osoby, ktorý možno výkonom exekúcie
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery
povinnej osoby. Z obsahu § 343 a ani zo žiadneho ďalšieho ustanovenia CSP nevyplýva záver v tom
zmysle, že obava z ohrozenia budúcej exekúcie môže vzniknúť iba na základe nejakých konkrétnych
úkonov žalovanej. Pokiaľ by bolo možné zriadiť záložné právo až po realizácii úkonov žalovanej,

tak by sa inštitút zabezpečenia peňažnej pohľadávky zriadením sudcovského záložného práva minul
predpokladanému účinku. Uvedené vyplýva z jednoduchej dedukcie, že v čase rozhodovania o zriadení
záložného práva až po vykonaní úkonov žalovanej (napríklad predaj, darovanie, zámena a podobne)
by už žalovaná nemusela byť vlastníkom príslušných vecí, čo by malo za následok nemožnosť vydania
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pri posudzovaní existencie obavy ohrozenia budúceho

vymoženia pohľadávky je potrebné v každom jednom individuálnom prípade vychádzať z celkovej
aktuálnej situácie ohľadom osoby žalovaného (finančná situácia, úverová zaťaženosť, zaťaženie
majetku, existencia ďalších súdnych sporov a podobne) a nielen z toho, či žalovaný vykonal nejaké
konkrétne úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2024, ktorý vyslovil, že obavy z ohrozenia existencie

je potrebné vnímať aj v širších súvislostiach, než len z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby. V
konaní žalobkyňa osvedčila, že medzi stranami je relevantný právny vzťah a zároveň osvedčila, že je
tu daná obava z ohrozenia vymáhateľnosti jej pohľadávky, keďže na predmetných nehnuteľnostiach je
v súčasnosti zriadené záložné právo v prospech Československej obchodnej banky, a.s., čo vyplýva z
predložených listov vlastníctva. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a

to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá
by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa.

36. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť

zásadu primeranosti - proporcionality zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k
pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Súd teda musí posúdiť, či
nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k zásahu do práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru a
či z neho vyplývajúce obmedzenia sledujú legitímny cieľ. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie
vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti každého

prípadu.

37. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol na vyššie
uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke.
Súdpritombraldoúvahyvýškuzabezpečovanejpohľadávky11.500,-eurspríslušenstvomaskutočnosť,

že žalobkyňa je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky
súdnou cestou. Žalovaná nepodniká, pracuje ako zamestnanec a nemá žiaden iný majetok. Naviac
z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach - byt a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch, tak ako sú špecifikované vo výroku
rozhodnutia, je zriadené záložné právo v prospech Československej obchodnej banky, a.s. podľa zmluvy

V 743/11 zo dňa 26.7.2011. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech
žalobkyne v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach.

38. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, nakoľko žalobkyňa osvedčila všetky podmienky na vyhovenie

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

39. Keďže súd zriadil záložné právo k nehnuteľností špecifikovanej vo výroku I., ktorá je doposiaľ na liste
vlastníctva vedená v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a F. E., ktorý v čase poskytnutia pôžičiekžalobcami žalovanej, bol manželom žalovanej, avšak v čase rozhodovania o tomto zabezpečovacom
opatrení už nie, vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv F. E. bývalého manžela žalovanej, súd
poukazuje na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s aplikáciou čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP ako

základných princípov, na ktorých Civilný sporový poriadok spočíva. V tejto súvislosti súd poukazuje i
názor vyslovený Ústavným súdom SR sp. zn. III. ÚS 345/2025, z ktorého vyplýva, že stranami sporu
o zabezpečovacom opatrení, ktoré sa týka majetku v BSM, nemusia byť obaja manželia, je ústavne
akceptovateľný.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O náhrade trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Preto žalobkyni prislúcha voči žalovanej právo

na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne po
právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d), m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.

1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania
vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Súd na návrh zabezpečovacie opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 344 v
spojení s § 334 CSP).

Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 344 v spojení s § 333
CSP).

Súd na návrh uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší, ak vzhľadom na stav exekučného konania

už nie je potrebné alebo navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom
čase neurobil (§ 344 v spojení s § 338 písm. a), b) CSP).

Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak dôjde k výkonu záložného práva (§ 343 ods. 3 CSP).

Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak dôjde k zániku záložného práva (§ 151md ods. 1 písm. a) - i)
CSP).

Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§ 344 v spojení s § 332 ods. 1 CSP).