Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821202272
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5821202272.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v sporovej veci žalobkyne: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., právne zastúpená: JUDr. Michal Murina, advokát, so
sídlom Chlebnice 190, proti žalovanému: RAKVIEM - FP spol. s r.o., so sídlom ul. Nová Bobrovská č.
100, Zubrohlava, IČO: 36 388 106, právne zastúpený: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom Klinec II.

215/29, Zubrohlava, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo č. k. 12C/44/2021-160 zo dňa 31. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknuté.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.). Žalovanému priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti

žalovanému vypratať stavbu označenú ako prístrešok a príslušenstvo, ktorá stojí na pozemku parc. KN-
C č. 1069/14, v obci a k. ú. E., pozemky zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E. parc. KN-C č.
1069/23 – trvalý trávny porast o výmere 672 m2, parc. KN-C č. 1069/24 – ostatná plocha o výmere
423 m2, parc. KN-C č. 1069/16 – ostatná plocha o výmere 812 m2, stavby, ktoré stoja na pozemkoch
zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E., ako skladové priestory, kotolňa a kancelárie, stojace
na pozemku parc. KN-C č. 1069/24, ako aj tri sušičky dreva a príručnú skladovú miestnosť, stojace

na pozemku parc. KN-C č. 1069/16, ako aj náhrady trov konania. Zároveň sa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 12C/44/2021-27 zo
dňa 18.01.2022, právoplatným dňa 28.03.2022, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu
v Žiline č. k. 9Co/23/2022-62 zo dňa 14.03.2022 tak, že návrh zamietol. Podaním doručeným súdu dňa
29.10.2025 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že po podaní žaloby došlo
zo strany žalovaného k vyprataniu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a žalovaný ich už neužíva.

Žiadala konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania v plnej výške. Na základe dispozitívneho
úkonu žalobkyne súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1
CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko
procesné zavinenie na zastavení tohto konania, v ktorom bola žalobkyňa neúspešná ohľadne jej návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v uvedenej veci, možno v plnom rozsahu pričítať
žalobkyni. Žalobkyňa sa domáhala uloženia požadovaných povinností žalovanému – spoločnosti, ktorej

jednýmzospoločníkovasúčasnejedinýmkonateľomjeF.B.–bývalýmanželžalobkynesodôvodnením,
že má byť bezpodielovou spoluvlastníčkou dotknutých pozemkov, stavby a sušičiek dreva. Podaniu tejtožaloby predchádzalo podanie žaloby sp. zn. 7C/58/2021 voči F. B. ako žalovanému, voči ktorému sa
domáhala vyporiadania ich zaniknutého BSM s tvrdením, že dohoda o vyporiadaní BSM, ktorú uzatvorila
so žalovaným dňa 10.05.2021, je neplatná, pretože ju podpísala v omyle, keďže neodrážala skutočnú

vôľu zmluvných strán. V rámci uvedeného konania, pre ktoré bolo terajšie konanie prerušené, však
žalovaná bola neúspešná. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. E., na ktorom sú zapísané o. i. aj dotknuté
pozemky parc. KN-C č. 1069/23, 1069/24 a 1069/16, je zrejmé, že ich výlučným vlastníkom je F. B. a
ako tituly ich nadobudnutia sú uvedené kúpna zmluva V 784/03 a kúpna zmluva V 688/2020 – vklad
povolený dňa 10.06.2020. Žalobkyňou uvádzaný dôvod späťvzatia žaloby sa v danom kontexte súdu

javil ako nedôveryhodný a nerozhodný, keďže žalobkyni ani v čase podania žaloby nesvedčil zápis
takého práva k nehnuteľnostiam, ktoré by ju malo oprávňovať požadovať od žalovaného ich vypratanie
a ani v priebehu tohto konania do späťvzatia žaloby nebolo preukázané jej vecné právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Ak za uvedenej situácie zobrala žalobkyňa žalobu späť, týmto úkonom z procesného
hľadiska zavinila zastavenie konania, na čom sa relevantne nemohlo podieľať žalobkyňou len tvrdené,
ale nijako nepreukázané, údajné konanie žalovaného po podaní žaloby.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, vo výroku II. o trovách konania, podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil
tak, že náhradu trov konania v rozsahu 100% prizná žalobkyni. Argumentovala, že žaloba bola podaná
dôvodne, pretože žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobkyne bez riadneho plnenia nájomného. Predmet

sporu odpadol a zavinenie na zastavení konania je preto na strane žalovaného. Dňa 15.01.2025
žalovaný uznal dlh voči žalobkyni vo výške 147 500,- EUR formou notárskej zápisnice N 11/2025,
NZ 949/2025. Tento úkon žalovaného potvrdzuje, že užíval predmetné nehnuteľnosti a že žaloba bola
legitímna. Skutočnosť, že druhý konateľ – ako väčšinový spoločník – následne odvolal konateľa, ktorý
zápisnicu podpísal, je vnútorná záležitosť žalovaného, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť uznania dlhu

ani na posúdenie zavinenia na zastavení konania, tento postup žalovaného svedčí o účelovosti jeho
konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. m) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré v napadnutom výroku

II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I.,
odvolaním nenapadnuté, zostáva nedotknuté.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu

posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v
odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP).

7. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za
obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti žalovanému vypratať stavbu označenú ako prístrešok a príslušenstvo, ktorá stojí
na pozemku parc. KN-C č. 1069/14, v obci a k. ú. E., pozemky zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.
ú. E. parc. KN-C č. 1069/23 – trvalý trávny porast o výmere 672 m2, parc. KN-C č. 1069/24 – ostatná

plocha o výmere 423 m2, parc. KN-C č. 1069/16 – ostatná plocha o výmere 812 m2, stavby, ktoré
stoja na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E., ako skladové priestory, kotolňa a
kancelárie, stojace na pozemku parc. KN-C č. 1069/24, ako aj tri sušičky dreva a príručnú skladovú
miestnosť, stojace na pozemku parc. KN-C č. 1069/16, dôvodiac, že uvedené nehnuteľnosti patria domasyzaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(ďalejlen„BSM“)anezákonnýmužívaním
uvedených nehnuteľností žalovaným na účely podnikania ruší a zasahuje do výkonu jej vlastníckych
práv. Dňa 29.10.2025, pred prvým pojednávaním vo veci, zobrala žalobkyňa žalobu späť, z dôvodu, že

po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k vyprataniu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu
a žalovaný ich už neužíva. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne súd prvej inštancie podľa § 145
ods. 1 CSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s prihliadnutím na
zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania, v súlade s ktorou žalovanému patrí
náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

9. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby na
strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú
zodpovednosť. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska,
a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil

zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách
konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod,
pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo
splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil
žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný plnil po podaní

žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť
nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obo 12/2018 zo dňa 20.11.2018). Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, v zmysle ktorého ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej

požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993,
tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, keď späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že po podaní žaloby žalovaný
predmetné nehnuteľnosti vypratal a už ich neužíva, pričom svoje tvrdenie nepreukazovala žiadnymi
dôkazmi. Žalobkyňa teda nepreukázala, že žalovaný po podaní žaloby konal v zmysle žalobnej

požiadavky, argumentácia žalobkyne bez ďalšieho zostala len v rovine tvrdení. S poukazom na vyššie
konštatované žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto žalovanému vznikol nárok na
náhradu trov konania.

11. Odvolací súd podotýka, že už v čase podania žaloby, vychádzajúc zo skutočností zapísaných na

LV č. XXXX k. ú. E. predloženom žalobkyňou, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
sporu, svedčalo výlučne F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. G. XXX, E. (ktorý je jedným zo spoločníkov
a jediným konateľom žalovaného), ktorý tieto nadobudol titulom kúpnych zmlúv. Zároveň odvolací
súd poukazuje na neúspech žalobkyne v konaní o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podanom v tomto konaní, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa

užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, dôvodiac, že je ich bezpodielovým spoluvlastníkom.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
žalovanému výrokom II. napadnutého uznesenia priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, v súlade s § 256 ods. 1 CSP.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie vo výroku II. o trovách
konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Proti výroku I. napadnutého uznesenia
odvolanie nebolo podané, čo znamená, že tento výrok uznesenia súdu prvej inštancie zostal nedotknutý.

14. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Nakoľko mu podľa obsahu spisu v súvislosti
s odvolacím konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.15. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).