Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421201113
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8421201113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr.MarekaKoščaaJUDr.JozefaAngelovičavsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Žoldoš, advokát,
s.r.o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, proti žalovanej: E. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Maroš Zima,
s.r.o., so sídlom Okružná 1945/107, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, o vypratanie nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. KK-10C/11/2021-469 zo 4. decembra
2024, v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. KK-10C/11/2021-478 z 5. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením .

Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení
s dopĺňacím uznesením rozhodol tak, že:
„I. U r č u j e s a , že stavba so súp. č. XXXX, druh – hospodárska budova, zapísaná na LV č. XXX, k.ú.
C. D., postavená na parcele súp. č. XXX/X, výmera XX m2, druh – zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“, evidovaná na LV č. XXX, k.ú. C. D., patrila ku dňu smrti D. B., naposledy bytom C. D. XXX,

C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a D. B..
II. Žalovanej sa u k l a d á povinnosť vypratať stavbu so súp. č. XXXX, druh – hospodárska budova,
zapísanánaLVč.XXX,k.ú.C.D.,postavenánaparcelesúp.č.XXX/X,výmeraXXm2,druh–zastavaná
plocha a nádvorie, parcela registra „C“, evidovaná na LV č. XXX, k. ú. C. D., a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Návrh na prerušenie konania s a z a m i e t a .
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR; § 123; 126 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“); § 151 ods. 2; § 164; § 183; § 187 ods. 1, § 191; § 225 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1; § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že spornú stavbu postavili koncom šesťdesiatych a

začiatkom sedemdesiatych rokov, že i v súčasnosti vykazuje znaky stavebných materiálov a technológií
typických pre dané obdobie v rámci svojpomocnej výstavby a stavbu užívala žalobkyňa so svojim
nebohým manželom. Preukázalo sa, že nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX a XXXX tvoria
zo stavebnotechnického hľadiska jeden celok. Vyjadrenie katastrálneho odboru Okresného úraduKežmarok, č. j. OU-KK–KO–K1/289/21 z 9.6.2021 preukazuje, že zápis listiny Z XXXX/XX vykonali v
rozpore s § 36 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), a to z dôvodu, že v čase zápisu
bola na parcele C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 už evidovaná

stavba so súpisným číslom XXXX a že nepredložili potvrdenie príslušného stavebného úradu o reálnej
deľbe stavby, z čoho logicky vyplýva, že vlastnícke právo v prospech žalovanej k spornej stavbe
so súpisným číslom XXXX v príslušnom katastri vykonali nezákonným spôsobom, a preto žalovaná
nemohla nadobudnúť ani žiadne z oprávnení vlastníka, ktoré predstavujú obsah vlastníckeho práva tak
ako to predpokladá § 123 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobkyňa účinne poprela i skutkové tvrdenie žalovanej, podľa ktorého mali kritickú stavbu v 90-tych
rokoch a začiatkom roku 2000 ,,zhodiť“ a postaviť od základov nanovo. Žalovaná o. i. navrhla ako dôkaz
čestné vyhlásenie svedkov B. B. a F. G. na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že bývalú maštaľ
ona a H. B., ako jej druh, v rokoch 2002 až 2003 zbúrali do základov a nanovo postavili a zrekonštruovali
na byt pre p. I.. Žalobkyňa aj toto skutkové tvrdenie žalovanej účinne poprela predložením vyššie

uvedeného čestného vyhlásenia F. G. týkajúceho sa vjazdu do garáže ako aj čestným vyhlásením
samotného B. B. z 2.10.2023, v ktorom uviedol, že H. B. (druh žalovanej) ho uviedol do omylu, keď
tvrdil, že budovy, o ktoré sa vedie spor, postavil on, pričom toto tvrdenie sa nezakladá na pravde.
Budovy, o ktorých rozprával, už boli postavené a neboli v jeho vlastníctve. Vykonaným dokazovaním
súd zistil, že nehnuteľnosť, špecifikovaná vo výrokovej časti I. rozsudku, patrila ku dňu smrti D. B. do

jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nemohla
k spornej časti nehnuteľnosti nadobudnúť vlastnícke právo. V závere súd uviedol dôvody, pre ktoré
odmietol odročiť pojednávanie vytýčené na deň 4.12.2024.

5. V dopĺňacom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, keďže žalobkyňa

sa v konaní KK-10C/11/2021 nedomáhala žiadnych nárokov týkajúcich sa nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom konania vedeného pod sp. zn. KK– 6C/31/2021, kde vystupuje v procesnom postavení
žalovanej.

6. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f),

g), h), v ktorom uviedla, že žalobkyňa a jej nebohý manžel nikdy neboli spoluvlastníkmi parcely č. XXX/
X, táto právne nikdy nevznikla, takže v súčasnosti nie je rozdelená na parcely XXX/X, XXX/X, XXX/X.
Takisto nie je pravda, že žalobkyňa s nebohým manželom svojpomocne postavili stavbu v r. 1968, ktorá
pôvodne stála na parcele č. XXX/X, keďže stavba, ktorá je predmetom tohto sporu fyzicky existovala už
v r. 1944, k čomu predložila snímok z katastrálnej mapy (ohl. hárok č. XX/XX z 24.4.1944), z ktorého

je zrejmé, že na parcele č. XXX/X v k. ú. C. D. sú zakreslené dve nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy spísanej na štátnom notárstve Dr. Igora Čabru v Poprade 5.4.1990 (N XXX/XX, NZ XXX/
XX), kde na strane predávajúcich boli B. I. a E. I. (rodičia žalobkyne) a na strane kupujúceho H. B. (syn
žalobkyne a druh žalovanej). Predmetom prevodu na základe tejto kúpnej zmluvy bol domový majetok č.
XXX. k. ú. C. D., a parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 976 m2 a parcela. č. XXX/X

vo výmere 120 m2. Sporná nehnuteľnosť, zapísaná ako hospodárska budova súp. č. XXXX, postavená
na pozemku parc. č. XXX/X bola predmetom prevodu v roku 1990, kedy ju nadobudol do výlučného
vlastníctva H. B. a ktorá bola zapísaná na LV č. XXX v k. ú. C. D..

7. V roku 2003 H. B. odpredal žalovanej do výlučného vlastníctva všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č.

XXX v k. ú. C. D., vrátane oboch budov, ktoré medzitým zmenili svoj úžitkový charakter na hospodársku
budovuagaráž.Zdôvodu,žeodroku1990bolitietobudovyvovýlučnomvlastníctveH.B.aodroku2003
vo výlučnom vlastníctve žalovanej, títo ako dobromyseľní vlastníci budovy nerušene užívali, opravovali
ich a po roku 2003 prešli aj rozsiahlou rekonštrukciou, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa. Žalobkyňa
a jej neb. manžel mali vedomosť o všetkých týchto prevodoch a rekonštrukciách, pretože na základe

darovacej zmluvy spísanej na Štátnom notárstve v Poprade 19.12.1966 pod č. NZ XXX/XX, žalobkyňa
nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nezastavaný stavebný pozemok parc. č. XXX/X – záhrada,
o výmere XXX m2, v k. ú. C. D., ktorý bezprostredne susedí s pozemkom parc. XXX/X, na ktorej sa
nachádza sporná nehnuteľnosť (dôkaz: Notárska zápisnica NZ XXX/XX z 19.12.1966). Informácia, že
stavbu pôvodne postavili na parc. č. XXX/X, je zavádzajúca. Stavbu pred rokom 1944 postavili na parc.

č. XXX/X. V roku 2015 po vyhotovení a overení GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX (geodet J. D.) za účelom
zamerania stavby a oddelenie pozemku parc. č. XXX/X, žalobkyňa dala vyhotoviť darovaciu zmluvu,
ktorej predmetom mala byť tam nachádzajúca sa stavba a prevod parc. č. XXX/X na žalobkyňu a jej
manžela. K podpísaniu a uzavretiu darovacej zmluvy nikdy nedošlo. V tejto súvislosti poukazuje naSmernicu na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov S XX.XX.XX.XX.XX,
podľa ktorej vyhotovený geometrický plán má len informatívny charakter, slúži ako podklad na právne
úkony (v danom prípade k právnemu úkonu, uzavretiu darovacej zmluvy, nedošlo). K právnemu členeniu

parc. č. 132/2 o výmere XXX m2 uvádza, že táto sa v roku 2015 na základe geometrického plánu č. XX/
XXXX vyhotoveného K. H. L. rozdelila na parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere
XXXXX a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2. V roku 2018 sa parc. č. XXX/X na základe geometrického
plánu č. XX/XXXX vyhotoveného K. H. L. rozdelila na parc. č. XXX/X o výmere XX m2, parc. č. XXX/X
o výmere XX m2 a parc. č. XXX/X o výmere XX m2. Všetky tieto parcely sú od roku 2003 nepretržite

vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Je zrejmé a preukázané, že parc. č. XXX/X nikdy právne nevznikla
a nikdy nebola vo vlastníctve žalobkyne.

8. Žalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, že 15.11.2016 na základe Žiadosti o zápis stavby pod Z
XXXXX/XX došlo neoprávnene a protizákonne k zápisu stavby súp. č. XXXX v k. ú. C. D. na LV č.
XXX, ktorá je postavená na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej v prospech žalobkyne a jej neb.

manžela. K zápisu tejto stavby na cudzom pozemku (pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej) došlo
bez toho, aby sa zisťoval vlastnícky a užívací stav k stavbe, vyžiadal sa súhlas vlastníka pozemku. Pri
zápise stavby sa použili falošne vydané čestné vyhlásenia a niekoľkokrát menené žiadosti o pridelenie
súpisného čísla k stavbe. S poukazom na nelegálny zápis stavby v prospech žalobkyne a jej neb.
manžela,žalovanápodalanaOkresnýsúdKežmarokžalobunaurčenievlastníckehoprávakstavbesúp.

č. XXXX postavenej na parc. č. XXX/X v k. ú. C. D.. Konanie sa vedie pod sp. zn. 6C/31/2021. Žalovaná
navrhla,abysúdkonanievovecisp.zn.10C/11/2021prerušildodobyprávoplatnéhorozhodnutiavoveci
vedenej na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. 6C/31/2021. Návrh žalovanej súd doplňujúcim uznesením
z 5.12.2024 zamietol.

9. M. C. D., ako stavebný úrad, dňa 23.4.2016 pod č. j.: SÚ XXXX/XXXX-XX vydala rozhodnutie,
ktorým dodatočne povolila stavbu „Garáže“ na pozemku parc. č. XXX/X a povolila jej užívanie (dôkaz:
Rozhodnutie č. j. SÚ XXXX/XXXX-XX z 23.4.2016 + dokumentácia). V tejto súvislosti poukazuje na
Odborné vyjadrenie č. 1/2025 K. N. E. zo dňa..., ktorý v rámci vlastného odborného stanoviska pod
bodom 2. okrem iného uviedol: „Predložená dokumentácia preukazuje, že sa jedná o celý súbor objektov

na p. č. KM-C XXX/X (s. O. XXX), p. č. KN-C XXX/X (s. č. XXXX), p. č. XXX/X (s. č. XXXX), teda
nie len stavieb na p. č. XXX/X a p. č. XXX/X.... „Teda, všetky tieto 3 stavby sú vzájomne závislé v
statickom systéme na strednom nosnom múre a tento nosný múr je tým, na ktorom sú osadené jednak
vodorovné nosné konštrukcie, ale tiež strešná konštrukcia všetkých stavieb na troch parcelných číslach.
Ak by sme chceli tieto stavby oddeliť reálne (podotýkam všetky tri) určite by si to vyžadovalo vykonanie

nevyhnutných stavebných úprav, aby stavby mohli reálne samostatne existovať. Jedna z troch stavieb
a to stavba súp. č... bola dodatočne povolená na základe rozhodnutia z 23.4.2016“ (dôkaz: Odborné
vyjadrenie č. X/XXXX). Žalobkyňa tvrdí, že stavby súp. č. XXXX J. XXXX predstavujú jeden stavebný
celok, z tohto dôvodu si uplatňuje právny nárok na stavbu súp. č. XXXX. V ďalšom texte odvolania
žalovaná namietala postup súdu, ktorý na pojednávaní 4.12.2024 vyhlásil rozsudok napriek neúčasti

žalovanej a jej právneho zástupcu a namietala právny záver súdu v uznesení, ktorým zamietol návrh na
prerušenie konania, nepripustenie H. B. ako intervenienta na strane žalovanej a rovnako úvahu súdu
pri posúdení skutkového stavu a vykonaných dôkazov. Navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu
zrušil napadnutý rozsudok ako aj napadnuté doplňujúce uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie. V prípade úspechu v odvolacom konaní si žalovaná uplatňuje právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K odvolaniu pripojila prílohy, ktoré sú uvedené pri jednotlivých
odvolacích námietkach.

10. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že akákoľvek argumentácia týkajúca sa vlastníctva
parciel,naktorýchjespornánehnuteľnosťpostavená,jevovzťahukpredmetutohtokonaniairelevantná,

keďže predmetom tohto konania nie je otázka vlastníckeho práva k pozemkom, ale k stavbe. Žalovaná
odôvodňuje odvolanie listinami, ktoré neboli ani ako dôkaz označené v prvoinštančnom konaní.
Uvedené nové listiny majú preukázať iný skutkový stav, než ku ktorému dospel na základe vykonaného
dokazovania súd. Zo žiadnej časti odvolania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by preukazovali
okolnosti, ktoré by znemožnili žalovanej označiť takéto dôkazy (nové listiny) už v priebehu konania, t.

j. že ich žalovaná bez zavinenia nemohla uplatniť pred súdom prvej inštancie. Je zjavné, že žalovaná
má k predmetnej nehnuteľnosti neobmedzený prístup, Odborné vyjadrenie č. X/XXXX, ktorým žalovaná
nepochybne reaguje na odborné vyjadrenie č. X/XXXX znalca K. B. P., mohla žalovaná uplatniť
kedykoľvek v priebehu prvostupňového konania. Z odborného vyjadrenia č. X/XXXX však vyplýva,že žalovaná zadala objednávku na vypracovanie odborného vyjadrenia až 25.10.2024, kedy už bol
termín pojednávania vytýčený na deň 4.12.2024 dávno známy. Žalovaná ani vo svojom podaní zo
dňa 27.11.2024 (doručeného súdu 4.12.2024) ani len neoznačila znalca, ktorý mal odborné vyjadrenie

pripraviť, ani kedy malo byť odborné vyjadrenie vyhotovené, ani skutočnosť, že zadala objednávku
na vyhotovenie odborného vyjadrenia. Z podania žalovanej naopak vyplýva, že chcela doložiť do
spisu znalecký posudok (ktorý nakoniec nebol ani vypracovaný) a ani nenavrhla vykonať takýto dôkaz
(doloženie do spisu nie je návrhom na vykonanie dôkazu). Uvedená námietka sa rovnako týka aj Snímky
z katastrálnej mapy z roku 1944 a rozhodnutia č. j. SÚ XXXX/XXXX- Q. zo dňa 23.4.2016. Okrem

toho, rovnako nič nebránilo žalovanej ani skôr uviesť skutkové tvrdenie, že sporné stavby mal byť
údajne postavené už minimálne v 40-tych rokoch 20. storočia ani predložiť rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby, ktorým očividne disponovala od roku 2016. Už len absencia neexistencie zavinenia
pritom vylučuje možnosť uplatniť novoty v rámci odvolacieho konania. Žalobkyňa na základe uvedeného
má za to, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie novôt zo strany žalovanej v rámci odvolacieho
konania a na listiny predložené žalovanou nie je možné prihliadnuť a nie sú spôsobilé ovplyvniť skutkový

stav zistený prvostupňovým súdom. Bez ohľadu na nespôsobilosť listín predložených žalovanou v rámci
Odvolania, žalobkyňa k ich obsahu len poznamenáva, že zo snímky z katastrálnej mapy z roku 1944
nevyplýva žiadna existencia stavby. Zelenou farbou označená časť parcely č. XXX/X je označená tzv.
zlučkou,ktoráoznačujelenhranicuďalšíchpredmetovmerania,avšakuvedenénepreukazujeexistenciu
samotnej stavby hospodárskej budovy. Z danej snímky vyplýva naopak len existencia 2 iných stavieb,

ktoré majú samostatné parcelné čísla XXX/X J. XXX/X a ktoré sa nachádzajú na opačnom konci danej
parcely, než je sporná nehnuteľnosť. Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby sa týka č. j. SÚ XXXX/
XXXX- Q. zo dňa 23.4.2016 sa týka úplne inej stavby so súpis č. XXXX, ktorá na nachádza na inej
parcele (XXX/X), než je sporná nehnuteľnosť. Výpovedná hodnota tejto listiny k predmetu sporu je
nulová. Odborné vyjadrenie č. X/XXXX len potvrdzuje, že stavba so súpis č. XXXX a súpis č. XXXX

predstavuje jeden stavebný celok (zhodne s tvrdením žalobkyne). Z odborného vyjadrenia žiadnym
spôsobom nevyplýva, že by stavba č. XXXX alebo č. XXXX mala byť postavená v 40. rokoch minulého
storočia (ako to tvrdí žalovaná) a ani z neho nevyplýva, kedy malo dôjsť k postaveniu daných stavieb.
Dané odborné vyjadrenie je na účely tohto konania nepoužiteľné, bez ohľadu na jeho nespôsobilosť
predstavovať dôkaz.

11. Žalovaná v odvolaní namieta, že vykonaním pojednávania 4.12.2024 súd porušil jej procesné
práva, keďže pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná ani jej právny zástupca. Žalobkyňa považuje
argumentáciu žalovanej za neopodstatnenú a účelovú. Žalovaná a ani jej právny zástupca nepreukázali
existenciu takých zákonom predpokladaných okolností, ktoré by odôvodňovali odročenie pojednávania.

Je zrejmé, že právny zástupca žalovanej sa 30.9.2024 dozvedel o kolízii obidvoch súdnych konaní.
Z podaní právneho zástupcu žalovanej ako aj samotného odvolania však nie je možné identifikovať
žiadnu skutočnosť, ktorá by bránila vyžiadať si od klientov právneho zástupcu žalovanej ich stanovisko k
možnosti substitučného zastúpenia a v prípade nesúhlasu obidvoch klientov včas požiadať OS Poprad
o stanovenie iného termínu pojednávania. Žalobkyňa zastáva názor, že právny zástupca žalovanej

nevenoval kolízii pojednávaní dostatočnú pozornosť a následne sa snažil účelovo odročiť pojednávanie
vytýčené na 4.12.2024, pričom ani nepreukázal skutočnú existenciu dôvodov pre odročenie tohto
pojednávania.

12. Žalovaná namieta, že súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkov navrhnutých žalovanou. Žalobkyňa

poukazuje na uznesenie súdu z 5.4.2024, ktorým súd nariadil výsluch navrhnutých svedkov (vrátane
svedkov navrhnutých žalovanou) a stranám uložil povinnosť zložiť predddavky spojené s výsluchom
svedkov. Je zrejmé, že žalovaná súdom stanovené preddavky nezložila. Z dôvodu § 253 ods. 3 CSP sú
potom dodatočné vyhlásenia navrhnutých svedkov, že sa vzdávajú svedočného irelevantné. Rovnako
sú potom irelevantné aj vedomosti svedkov týkajúce sa tohto sporu. Bolo výslovne v zodpovednosti

žalovanej, aby preddavky stanovené súdom zložila včas. Nie je preto dôvodné, aby zodpovednosť za
nevykonanie navrhnutých dôkazov z jej strany prenášala na súd. S dôvodnosťou žiadosti H. B. ako
intervenienta sa súd vysporiadal uznesením zo dňa 13.8.2024, keď konštatoval absenciu právneho
záujmu podľa § 81 CSP na strane navrhovaného intervenienta a ani splnenie podmienky v zmysle §
84 CSP. Žalobkyňa zastáva názor, že tá istá osoba nemôže v konaní vystupovať ako svedok aj ako

intervenient, čo oslabuje aj dôvodnosť návrhu H. B., aby sa stal intervenientom v konaní.

13. Žalovaná namieta, že svedecké vyhlásenia svedkov navrhnutých žalobkyňou majú zhodné znenie a
boli svedkami len podpísané, čo spochybňuje hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí. Žalobkyňa ktomu uvádza, že tieto listiny sú súčasťou spisu viac ako 2 roky a žalovaná do skončenia prvostupňového
konania nenamietla ich hodnovernosť. Prostriedky procesnej obrany je možné uplatniť do momentu
skončenia dokazovania a žalovaná túto možnosť nevyužila. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že

svedok R. C. bol v konaní vypočutý ako svedok a vypovedal v súlade so svojou svedeckou výpoveďou
v listinnej podobe, čím je námietka žalovanej o nedôveryhodnosti listinnej podoby jeho svedeckej
výpovede vylúčená. Keďže nedošlo k výsluchu všetkých osôb ako svedkov, ktoré podpísali svedecké
vyhlásenia, súd ich vyhodnotil ako listinný dôkaz, proti ktorému žalovaná neuplatnila žiadne námietky.

14. Žalovaná argumentuje, že sporná nehnuteľnosť mala dve garážové brány, a to do dvora žalobkyne
ako aj do dvora žalovanej, preto bol vstup do spornej nehnuteľnosti zabezpečený z oboch strán.
Žalobkyňa považuje toto tvrdenie za nepravdivé. Pokiaľ došlo k vybudovaniu brány smerom do dvora
žalovanej, udialo sa tak na dodatočný zásah žalovanej alebo jej druha. Pôvodná stavba vybudovaná
žalobkyňou a jej manželom mala iba jednu bránu, ktorá bola smerovaná do dvora žalobkyne. Žalovaná
argumentuje, že stavby so súpisnými číslami XXXX, XXXX, XXXX predstavujú jeden stavebný celok

troch stavieb so spoločným stredným nosným múrom. Bez ohľadu na skutočnosť, že na odborné
vyjadrenie č. X/XXXX nie je možné v tomto konaní prihliadnuť, samotná argumentácia žalovanej v tomto
smere je iracionálna. Je zrejmé, že stavba so súpisným číslom XXXX bolo postavená H. B. (partnerom
žalovanej). Pokiaľ však sporné stavby mali byť postavené už v 40 rokoch (podľa tvrdení žalovanej),
je vylúčené, aby boli postavené od počiatku ako súbor 3 stavieb, lebo k postaveniu stavby súpis č.

XXXX by došlo skôr, ako sa narodil H. B.. Je zrejmé, že H. B. svoju čiernu stavbu „nalepil“ na spornú
nehnuteľnosť dodatočne. Závery odborného vyjadrenia č. X/XXXX sú vo vzťahu k otázkam podstatným
pre toto konanie bez výpovednej hodnoty.

15. Žalovaná argumentuje, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti

XXXX od svojho vlastníckeho práva k stavbe súpis č. XXXX a preto je podľa žalovanej potrebné najskôr
rozhodnúť v konaní 6C/31/2021. Uvedené tvrdenie žalovanej je zavádzajúce a účelové. Žalobkyňa
odvodzuje svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti (XXXX) od skutočnosti, že ako stavebník
túto stavbu postavila. Stavba XXXX nepredstavuje príslušenstvo k hlavnej veci, aby nasledovala osud
hlavnej veci. Rovnakú argumentáciu by tak mohla použiť žalobkyňa v konaní 6C/31/2021 (tam v pozícii

žalovanej), a pokiaľ by mala byť táto argumentácia relevantná, tak by sa vytvorila kruhová argumentačná
situácia a obidve konania by boli prerušené a nekonalo by sa ani v jednom. Žalobkyňa navrhuje, aby
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

16. V odvolacej replike žalovaná uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych

dôvodoch uvedených v odvolaní. S vyjadrením žalobkyne sa v celom rozsahu nestotožňuje.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym

posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

23. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod na to, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k

zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný
pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje
rozhodnutienáležitýmspôsobomodôvodnilpodľaustanovenia§220ods.2CSP.Sdôvodmirozhodnutia
súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Preto len

na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:

24. Odvolacie námietky možno podľa ich povahy rozdeliť na procesnoprávne a hmotnoprávne. K prvým
patria námietky týkajúce sa postupu súdu prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku bez účasti žalovanej
a jej právneho zástupcu na pojednávaní 4.12.2024, postup súdu po nezaplatení preddavku na trovy

dôkazu žalovanou a námietky voči rozhodnutiam súdu o návrhoch na pripustenie vstupu intervenienta
na strane žalovanej a na prerušenie konania. Kľúčovou hmotnoprávnou námietkou je určenie, ktorej zo
sporových strán svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

25. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na

spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo
na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo

na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho
dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu
dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé.

Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie
pochybenia,možnosťzvrátenianesprávnehopostupu,následky,atď..Zároveňniejemožnéprehliadnuť,
že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola
naplnená.

26. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.27. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka nebola naplnená, pretože súd prvej inštancie aplikoval na predmetný prípad správny
právny predpis a tento aj správne interpretoval.

28. K jednotlivým námietkam odvolací súd dodáva, že ak súd prvej inštancie nevykonal výsluch
svedkov navrhnutých žalovanou, pričom postupoval podľa § 253 ods. 3 CSP, nemožno tento
zákonom aprobovaný postup považovať za porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, keďže
žalovaná nerealizovaním súdom uloženej povinnosti nedala súdu inú možnosť, len aplikovať citované
ustanovenie. Nesplnenie uloženej povinnosti žalovanou nemožno interpretovať ako zásah do jej

procesných práv, zvlášť ak rovnakú povinnosť súd uložil aj druhej strane, ktorá preddavok na vykonanie
dôkazu zložila. Čo sa týka rozhodnutia súdu o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania na
strane žalovanej, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že intervenient
nepreukázal právny záujem na výsledku sporu, keďže konečné rozhodnutie súdu by nijako nezasiahlo
do jeho práv alebo právom chránených záujmov a odvolací súd súhlasí aj s argumentáciou žalobkyne,

že tá istá osoba nemôže v spore vystupovať v pozícii svedka a zároveň v pozícii intervenienta.
K otázke prerušenia konania na návrh žalovanej do skončenia iného súdneho konania týkajúceho sa
tých istých sporových strán, odvolací súd konštatuje, že obe súdne konania (KK-10C/11/2021, resp.
KK-6C/31/2021) spájajú osoby sporových strán, ale líšia sa v predmete konania, keďže sa týkajú iných
nehnuteľností, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bolo

v danej situácii správne a odôvodnené vzhľadom na zásadu procesnej ekonómie, ale aj vzhľadom na
právo sporových strán na prejednanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov. Najzásadnejšou sa
z pohľadu práva na spravodlivý proces javila námietka voči postupu súdu, ktorý neakceptoval žiadosť
o odročenie pojednávania, na ktorom vyhlásil rozsudok. Po preskúmaní spisovej dokumentácie však
odvolacísúd,vzhľadomnakonkrétneokolnostiprípadu,konštatuje,žetentopostupsúdunepredstavoval

neprípustný zásah do práva na spravodlivý proces. Kolízia súdnych pojednávaní sa považuje za
akceptovateľný dôvod na odročenie pojednávania, ale nie absolútne a vždy so zreteľom na konkrétne
okolnosti. V priebehu tohto konania, ktoré samo o sebe v čase rozhodnutia súdu, trvalo už 3 a pol
roka a súd vykonal niekoľko pojednávaní, každá ďalšia žiadosť o odročenie pojednávania musí byť
posudzovaná prísnejšie aj vzhľadom na ústavou garantované právo na prejednanie veci v primeranom

čase. Súd prvej inštancie v dostatočnom časovom predstihu upovedomil právneho zástupcu žalovanej,
že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje a ďalšie kroky žalovanej v podobe podania na
súd len dva dni pred termínom pojednávania už nemohli rozhodnutie súdu zvrátiť. Žalovaná i jej právny
zástupca teda najneskôr 2.12.2024 museli vedieť, že nariadené pojednávanie sa uskutoční, napriek
tomu sa ani jeden z nich na pojednávaní nezúčastnil, čo v prípade právneho zástupcu žalovanej možno

považovať aj za konanie v rozpore so zákonom o advokácii vo vzťahu k jeho mandantke. Ak sa žalovaná
a jej právny zástupca na pojednávaní, na ktoré boli riadne a včas predvolaní, vediac, že súd ich žiadosť
o odročenie pojednávania neakceptoval, nezúčastnili, toto ich opomenutie nemožno vykladať ako zásah
do práva na spravodlivý proces, keďže bolo dôsledkom ich vlastného rozhodnutia.

29. Zásadnou hmotnoprávnou otázkou v tomto spore bolo určenie komu zo sporových strán svedčí
vlastnícke právo, pretože od zodpovedania tejto otázky sa odvíjali všetky ďalšie žalobné nároky. Na
úvod treba pripomenúť, že slovenský právny poriadok umožňuje oddeliť vlastnícke právo k pozemku
od vlastníckeho práva k stavbe, ktorá na pozemku stojí. Odvolateľka podstatnú časť svojej odvolacej
argumentácie založila na spochybnení vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku, na ktorom stojí sporná

stavba, predmetom tohto konania však nebolo vlastnícke právo k pozemku, na ktorom stavba stojí,
ale vlastnícke právo k samotnej stavbe. Žalovaná v rámci odvolania predostrela argumentáciu, že
žalovaná a jej nebohý manžel neboli stavebníkmi spornej stavby, keďže túto postavili ešte rodičia
žalovanej, teda nemohli k nej nadobudnúť vlastnícke právo, čo preukazovala listinnými dôkazmi. Tieto
prostriedky procesnej obrany však žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila, pričom

novoty v odvolacom konaní sú podľa § 366 CSP prípustné len z taxatívne vymedzených dôvodov.
Žalovanávodvolaníneuviedla,prečotietoprostriedkyprocesnejobranynemohlauplatniťužpredsúdom
prvej inštancie, preto na ne odvolací súd nemohol prihliadnuť a pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo skutkového stavu, ako ho zistil súd prvej inštancie. V podstate jediný dôkaz svedčiaci v prospechžalovanej bol záznam v katastri nehnuteľností z r. 2018, o ktorom však katastrálny odbor Okresného
úradu Kežmarok zistil, že bol vykonaný v rozpore s katastrálnym zákonom. Žalovaná v otázke komu
svedčí vlastnícke právo k spornej stavbe neuniesla dôkazné bremeno, čoho následkom je vždy strata

sporu.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné, a preto
napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, a to spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).