Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Pc/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203161
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225203161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : A. B., nsar. 03.06.l977, bytom XXXX C., D. D. E. XX/X/XX, F., zast. advokátom G. B. E.,
so sídlom H. I. J. XXXX, K. L., M. : XXXXXXXX, proti synovi navrhovateľa: G. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom mesto Dunajská Streda, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje povinnosť navrhovateľa platiť výživné na plnoletého syna G. B., nar. XX.X.XXXX
stanovený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa XX.XX.XXXX, J. XX/XXX/XXXX
počnúc od 22.10.2025.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom dňa 22.10.2025 domáhal zrušenia povinnosti platiť výživné na plnoletého
syna, stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa XX.XX.XXXX, J. XX/XXX/XXXX
sumou 50,-€ mesačne. Návrh dôvodil tým, že syn je vo veku 21 rokov. Ukončil štúdium na strednej škole.
Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Styk so synom mal zakázaný matkou dieťaťa. Mal za to,
že dieťa je schopné vzhľadom na ukončené štúdium sám sa živiť, v dôsledku čoho už jeho povinnosť
mu platiť výživné odpadla.

2. Plnoletý syn sa k návrhu nevyjadril. Poslednú známu adresu mal Mesto Dunajská Streda, v dôsledku
čoho mu súd doručoval cestou Mestského úradu Dunajská Streda, keď zásielky nepreberal. Termín
pojednávnaia mu bol oznámený na vývesnej tabuli úradu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím práv neho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav vo veci:

4. Právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a žiadala zrušiť povinnosť
navrhovateľa platiť výživné na plnoletého syna.

5. Zo spisu tunajšieho súdu X//XXX/XXXX súd zistil, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom na G.
B., nar.XX.XX.XXXX dňa 25.03.2009, keď ako maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti
matke a určené výživné sumou 50,-€ mesačne. V rozhodnom čase mal. Navrhovateľ ďalšiu vyživovaciu
povinnosť na malol. D., nar. XX.XX.XXXX.

6. Z evidencie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava vyplynulo, že plnoletý syn navrhovateľa pracoval
u L. N., L.. K. L., O. P. J. XX v období od 05.09.2024 do 10.12.2024 a od 03.10.2025 je zamestnaný
u spoločnosti C. Q., L., K. L., R. S..XX, vykonávajúci prácu na živnosť. V zmysle § 78 odsek 1 až 3Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem
výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh

7.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčasspotrebovanévýživné
sa nevracia.
8. .Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

12. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

14. .Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Zmenou pomerov v zmysle § 78 odsek 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností
(na 1 či 2. strane, to jesť oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku,

či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen
na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo
zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj individualita povinného. Súd vždy musí prihliadnuť pri
rozhodovaní o zmene výšky výživného na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od
vydania rozhodovania o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zmene ktorého súd začal

konanie bez návrhu.

16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťajepotrebnéskúmaťjehoskutočnéodôvodnenépotrebyspohľadomnazákonnúmierupovinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti
živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako

sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že syn navrhovateľa sa zamestnal ,
so zrušením povinnosti navrhovateľa platiť výživné odpadla, súd v dôsledku toho zrušil povinnosť
navrhovateľa prispievať na výživu plnoletého dieťaťa počnúc od .10.205, od podania návrhu.

18. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP , žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať.