Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125220459
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125220459.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore navrhovateľa: BUILDING
ELEMENTS, s.r.o., IČO: 288 03 094, so sídlom nám. 1. května 1306/4, 664 34 Kuřim, Česká republika,
právne zastúpeného LAW FIRM s.r.o., IČO: 36 867 209, so sídlom Špitálska 2209/10, 811 08 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, proti odporcovi: FORBUILD, s.r.o., IČO: 50 651 277, so sídlom Kukučínova

1621/26, 052 01 Spišská Nová Ves, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa
19.12.2025, č.k. 88Cb/103/2025 – 42 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie č. k. 88Cb/103/2025 – 42 zo dňa 19.12.2025.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd, alebo súd prvej inštancie) uznesením rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
III. Odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepriznáva.
IV. Odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

nepriznáva.

2. Rozhodol tak o návrhu, doručenom mu dňa 27. 11.2025, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v
katastrinehnuteľností,vedenomOkresnýmúradomSpišskáNováVes,katastrálnymodborom,preokres
Spišská Nová Ves, obec A., k. ú. A., na LV číslo XXX ako pozemok, parcela reg. C, číslo 2440/3,

zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 805 m2, a stavba, súpisné číslo XXX (rodinný dom), postavená
na pozemku, parcelné číslo 2440/3, všetky v podiele 1/1, a to najmä nehnuteľnosti predať, darovať,
zameniť, uskutočniť zabezpečovací prevod práva, prenajať, vypožičať, zaťažiť záložným právom,
vecným bremenom, či inou ťarchou; a pre prípad, že by dospel k záveru, že nie je daný dôvod, respektíve
nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne žiadal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech navrhovateľa na účely zabezpečenia peňažnej

pohľadávky vo výške 42.690,00 eur s príslušenstvom záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným v
katastrinehnuteľností,vedenomOkresnýmúradomSpišskáNováVes,katastrálnymodborom,preokres
Spišská Nová Ves, obec A., k. ú. A., na LV číslo XXX ako pozemok, parcela reg. C, číslo 2440/3,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 805 m2, a stavba, súpisné číslo XXX (rodinný dom), postavená
na pozemku, parcelné číslo 2440/3, všetky v podiele 1/1(ďalej len nehnuteľnosť).

2.1. Navrhovateľ dôvodil, že ako dodávateľ – predávajúci dodal odporcovi ako odberateľovi –
kupujúcemu ním objednaný tovar, na základe čoho mu vystavil faktúru č. 250100562 na sumu 7.876,00eur, splatnú dňa 29.7.2025; č. 250100595 na sumu 4.443,00 eur, splatnú dňa 31.7.2025; č. 250100830
na sumu 6.290,00 eur, splatnú dňa 21.8.2025; č. 250100978 na sumu 10.652,00 eur, splatnú dňa
9.9.2025; č. 250101154 na sumu 8.011,00 eur, splatnú dňa 25.9.2025; a č. 250101235 na sumu 5.418,00

eur, splatnú dňa 3.10.2025.
V reakcii na jeho výzvu na úhradu týchto pohľadávok odporca navrhol splátkový kalendár, avšak
k dohode nedošlo, nakoľko odporca navrhoval úhradu daných záväzkov formou splátok vo výške
3.000,00 eur mesačne, no nepristúpil k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným v
katastrinehnuteľností,vedenomOkresnýmúradomSpišskáNováVes,katastrálnymodborom,preokres

SpišskáNováVes,obecA.,k.ú.A.,naLVčísloXXX,ktorýchjevlastníkom.Navrhovateľtvrdí,žeodporca
uhrádzal svoje záväzky voči nemu včas až do zmeny konateľa odporcu koncom mája 2025, od ktorého
momentu mu neuhradil už ani jednu faktúru. Považoval preto za zjavné, že odporca po zmene konateľa
selektuje veriteľov, ktorým pohľadávky uhradí a ktorým nie, a tento postup je rozporný s požiadavkou
poctivého obchodného styku.

2.2. V ďalšom navrhovateľ uvádza, že vzhľadom na nesúhlas odporcu so zabezpečením jeho
pohľadávok záložným právom k nehnuteľnostiam, podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorý bol vydaný pod sp. zn. 25Up/1415/2025, ktorým odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 42.690,00 eur spolu s príslušenstvom (ku dňu podania návrhu
nebol platobný rozkaz právoplatný).

2.3. V ďalšom argumentuje, že v zmysle údajov z katastra nehnuteľností prebieha ohľadom
nehnuteľností vkladové konanie, na základe návrhu na vklad doručený na príslušný okresný úrad dňa
18.11.2025, teda po tom, čo sa strany nedohodli na uzatvorení splátkového kalendára, a zároveň po tom,
čoupomínacísúdvydalplatobnýrozkaz.Zuvedenéhojepodľanavrhovateľazrejmé,žeodporcanakladá

so svojím majetkom, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávok, čím bude ich uspokojenie
v budúcnosti podstatne sťažené, ak nie celkom znemožnené. Zároveň uviedol, že z verejne dostupnej
účtovnej závierky odporcu za rok 2024 je zrejmé, že na obstaranie tovaru za rok 2024 vynaložil cca
480.000,00 eur, z čoho podľa navrhovateľa vyplýva, že výška jeho pohľadávky dosahuje takmer 10 %
ročných nákladov odporcu na obstaranie tovaru, a teda je jeho významným, ak nie najvýznamnejším

záväzkom. Zhrnul, že z celkového správania odporcu po tom, čo u neho došlo k zmene konateľa a
najmä po tom, čo sa s ním nedohodol na uzatvorení splátkového kalendára a po tom, čo bol podaný
návrh na vydanie platobného rozkazu, in concreto (i) zo skutočnosti, že odporca nepristúpil k žiadnej
(ani len čiastočnej) úhrade svojich záväzkov voči nemu, (ii) zo skutočnosti, že odporca zjavne nakladá
s nehnuteľnosťami i s poukazom na významnú výšku jeho pohľadávok, existuje dôvodná obava, že

exekúcia na ich vymoženie bude ohrozená, respektíve úplne znemožnená. Zároveň zdôraznil, že iný
nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky odporca toho času nevlastní.

3. Súd prvej inštancie po zistení, že má právomoc vec prejednať a rozhodnúť, vec právne posúdil podľa
§ 324 a nasl. CSP (vo vzťahu k žiadanému neodkladnému opatreniu) a návrh zamietol argumentujúc,

že navrhovateľom sledovaným účelom požadovaného neodkladného opatrenia, bolo zabrániť odporcovi
v nakladaní s jeho majetkom, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávok navrhovateľa, aby tak
v dôsledku konania odporcu nedošlo k podstatnému sťaženiu, resp. až k znemožneniu ich uspokojenia
v budúcnosti. Navrhovateľ sa teda neodkladným opatrením snažil zabezpečiť, aby v prípade jeho
úspechu v spore o zaplatení pohľadávky vo výške 42.690,- eur s príslušenstvom, vedenom Okresným

súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/1415/2025, táto mohla byť uspokojená z majetku odporcu.
Uvedené chcel dosiahnuť odporcovi uloženým zákazom nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami,
avšak netvrdil ani neosvedčil, že by v tomto individuálnom prípade neboli splnené konkrétne podmienky
na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.
Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že zabezpečovacie opatrenie je inštitútom zabezpečujúcim

navrhovateľom sledovaný cieľ, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Vo vzťahu k žiadanému zabezpečovaciemu opatreniu tento posúdil podľa § 343 a nasl. CSP a rovnako
návrh zamietol, keď síce mal za osvedčenú existenciu nároku, ktorému žiadal navrhovateľ poskytnúť
súdnu ochranu (predloženými faktúrami, e-mailovou komunikáciou, vydaným platobným rozkazom) no

navrhovateľ
1. neosvedčil, že odporca realizuje faktické, alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu
prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu. Osvedčil totiž len, že ohľadom nehnuteľností
prebieha (nejaké) vkladové konanie. Tu súd prvej inštancie zdôraznil, že len na základe skutočnostíže prebieha vkladové konanie, nemožno mať za osvedčené, že odporca sa zbavuje svojho majetku
(napríklad jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za vec nižšej hodnoty). Z
predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXX nemožno mať dokonca osvedčené ani to, že vo

vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam má v rámci vkladového konania V-3301/2025 dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva, keďže sa vedie na podklade nepomenovanej zmluvy uzavretej podľa § 51
Občianskeho zákonníka. Tu súd prvej inštancie zdôraznil, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ
akýmkoľvek spôsobom disponuje (nakladá) so svojimi nehnuteľnosťami, ešte bez ďalšieho neznamená,
že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, keďže prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je zbavovaním sa majetku, iba zmenou jeho formy, a aj
prípadné zaťaženie nehnuteľností vecným právom môže byť kompenzované primeraným finančným
protiplnením;
2. predmetné nehnuteľnosti nie sú podľa navrhovateľom predloženej poslednej riadnej účtovnej závierky
odporcu jediným majetkom odporcu, ale tento disponuje aj hnuteľným majetkom väčšej hodnoty
(neobežným majetkom v hodnote 48.379,00 eur a zásobami v hodnote 130.394,00 eur), ako aj

pohľadávkami (vo výške 116.004,00 eur) a prostriedkami na účtoch v bankách (vo výške 60.654,00 eur).
Nemožno sa preto stotožniť s názorom navrhovateľa, že nakladaním s nehnuteľnosťami, ktoré majú v
zmysle poslednej riadnej účtovnej závierky odporcu hodnotu 26.745,00 eur, odporca sleduje zmarenie
prípadnej budúcej exekúcie, či jej výrazné sťaženie.
3. v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 92Cb/103/2025 navrhovateľ na podklade

tých istých okolností a za účelom zabezpečenia svojich rovnakých pohľadávok dosiahol voči odporcovi
vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorý je v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z. z. o
európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov neodkladným
opatrením nariadeným podľa osobitného predpisu (ktorým je nariadenie Európskeho parlamentu a

Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na
zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných
veciach).
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by v situácií, kedy si
už navrhovateľ úspešne uplatnil iný právny inštitút, prostredníctvom ktorého sú jeho oprávnené záujmy

adekvátne a účinne chránené, by nebolo možné považovať za súladné s princípom proporcionality.

5. Súd prvej inštancie zdôraznil aj to, že osvedčenie, že odporca pohľadávky navrhovateľa neuhradil,
resp. neuhrádza včas, nie je na zriadenie sudcovského záložného práva postačujúce. Prijatie
argumentácie navrhovateľa v tomto smere by totiž v podstate znamenalo, že súdna ochrana vo forme

zabezpečovacieho opatrenia by mohla byť (bez ďalšieho) poskytnutá v každom spore, kde by odporca
mal dlhy; čo ale nie je zmyslom a účelom tohto procesného inštitútu.

6. Záverom pre úplnosť súd prvej inštancie zdôraznil, že navrhnutému zneniu petitu nebolo možné
vyhovieť ani z formálnych dôvodov, pretože bez opory v hmotnom, či procesnom práve navrhovateľ

sformuloval (podľa voľby slov) alternatívny, resp. (podľa toho ako sa javí) eventuálny petit a následnú
voľbu konkrétneho prostriedku ochrany ponechal na súd, hoci v civilnom spore, ovládanom princípom
prísnejprocesnejzodpovednostistranyzavýsledoksporu,jeúlohoutoho,ktosadomáhaochrany,vedieť
rozlíšiť, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a
teda aj jednoznačne definovať, ktorého z nich sa domáha.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu by mali v konaní
úspešní žalovaní, keďže im žiadne trovy nevznikli, ich náhradu im nepriznal.

8. Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

8.1. Odvolateľ argumentuje, že v návrhu uvádzané skutočnosti v ich časových súvislostiach nasvedčujú
okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami, prípadne
tomu, že sa odporca začne zbavovať nehnuteľností v úmysle zamedziť navrhovateľovi alebo iným
veriteľom v uspokojení ich pohľadávok. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci

teda spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda exekúcia v prospech neho by mohla byť a aktuálne aj je
ohrozená, keď vo vzťahu k nehnuteľnostiam prebieha vkladové konanie. V zmysle ustanovenia § 5 ods.
1 katastrálneho zákona totiž vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.Vďalšomzdôraznil,žesijevedomýsubsidiarityneodkladnéhoopatreniavovzťahukzabezpečovaciemu
opatreniu, avšak práve z dôvodu, že ohľadom nehnuteľností vo vlastníctve odporcu prebieha
v súčasnosti vkladové konanie, a teda odporca s týmito nehnuteľnosťami nakladá, má za to,

že sledovaný účel (už) zabezpečovacím opatrením dosiahnuť nemožno, preto požadoval vydanie
zabezpečovacieho opatrenia iba alternatívne.
Zdôraznil, že súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia správne konštatoval, že v jeho nároku – jeho
dôvodnosť a trvanie – je osvedčený, do tej miery, do akej je to potrebné pre poskytnutie ochrany vo forme
zabezpečovacieho opatrenia. Z celkového správania odporcu (v časových súvislostiach) po tom, čo

došlo u neho k zmene konateľa a najmä po tom, čo sa so žalobcom nedohodli na uzatvorení splátkového
kalendára a po tom, čo navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu na upomínací súd a zo
skutočnosti, že odporca nepristúpil k žiadnej (ani len čiastočnej) úhrade jeho záväzkov zo skutočnosti, že
odporca zjavne nakladá s nehnuteľnosťami a s poukazom na významnú výšku pohľadávok navrhovateľa
tak existuje dôvodná obava, že exekúcia na ich vymoženie bude ohrozená. Odvolateľ zdôraznil aj to, že
odporca žiadny nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky nevlastní.

8.2. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že úspešne uplatnil iný právny inštitút,
prostredníctvom ktorého sú jeho oprávnené záujmy adekvátne a účinne chránené, a to predovšetkým
z dôvodu, že hoci súd prvej inštancie európsky príkaz na zablokovanie účtov vydal, banka tento doposiaľ
nevykonalaatedavôbecniejezrejmé,čiodporcanejaképeňažnéprostriedkynaúčtemá.Akonelogický

označil záver súdu prvej inštancie, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
(alebo zabezpečovacieho opatrenia) v tom smere, že v inom konaní na základe toho istého skutkového
stavu dospel ten istý súd k úplne opačnému názoru.

8.3. Na základe uvedeného navrhovateľ žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil

a nariadil neodkladné opatrenia, resp. ak dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, nariadil zabezpečovacie opatrenie.

9. Odporca sa k návrhu, uzneseniu a k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

10.1.V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) t.j., že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie veľmi dôsledne posúdil uplatnený (é) nároky
navrhovateľom žiadanej súdnej ochrany, z predložených dôkazov správne vyvodil skutkový stav
a dospel k správnym právnym záverom vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok pre vydanie
zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia. Odôvodnenie jeho rozhodnutia je vyčerpávajúce, výstižné

a zrozumiteľné, odvolací súd sa s ním stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 1 CSP).
Jediná pripomienka odvolacieho súdu smeruje k záveru uvedenému v odseku 53 odôvodnenia jeho
rozhodnutia, ktorý je ale len „orbiter dictum“, t.j. mimo hlavného posúdenia (viď nižšie).

12. Tak, ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ síce osvedčil, že

má vo vzťahu k odporcovi pohľadávku na zaplatenie 42.690,- eur, no neosvedčil, že je splnená ďalšia
ním tvrdená podmienka (relevantná tak pre neodkladné ako aj pre zabezpečovacie opatrenie) a to
obava o ohrozenie budúcej exekúcie. Túto obavu navrhovateľ odvodzuje z 1. časových súvislostí
v prejednávanej veci a 2. existencie vkladového konania vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých sa majú
navrhované prostriedky súdnej ochrany týkať.

Tu odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené skutkové tvrdenia sú pre osvedčenie obavy z ohrozenia
budúcej exekúcie nedostatočné, pretože 1. vkladové konanie samo o sebe neosvedčuje znižovanie
majetku, ktorý by mohol byť exekúciou postihnutý, 2. ak by aj došlo k zmene vlastníka nehnuteľností
odporca stále disponuje majetkom, ktorým by pohľadávka navrhovateľa mohla byť uspokojená, 3.navrhovateľ už zabezpečil svoj nárok v konaní vedenom pod sp. zn. 92C/103/2025 (aj bez tohto
zabezpečenia by obava o ohrozenie exekúcie nebola osvedčená z dôvodu skutočností uvedených pod
bodom 1. a 2).

13. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie uvedenému v odseku 53 odôvodnenia jeho rozhodnutia
odvolací súd uvádza, že niet žiadneho procesného (a ani hmotného) ustanovenia, ktoré by bránilo
navrhovateľovi dožadovať sa vydania neodkladného (a v prípade, ak nebudú splnené podmienky na
jeho vydanie), tak zabezpečovacieho opatrenia, resp. že by uvedená formulácia žalobného petitu mala

byť dôvodom, prečo nemožno „z formálnych dôvodov“ návrhu vyhovieť (a to zvlášť za situácie, ak je
navrhovateľom prezentovaným dôvodom vydania týchto „zabezpečovacích“ inštitútov rovnaká obava –
obava o ohrozenie budúcej exekúcie).

14. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené (§ 387
CSP).

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný odporca. Keďže mu ale žiadne
preukázateľné trovy nevznikli (nevyjadril sa k návrhu, k rozhodnutiu ani k odvolaniu) ich náhrada mu
nebola priznaná.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).