Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424201140
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6424201140.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcov 1/ A.
B., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Lúčky 42, 2/ C. B., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom D. XX, proti žalovaným 1/ E. B., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. G. XXX, 2/ H.
B., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. E. J. XXX/XX, D., 3/ K. B., narodená XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom I. E. J. XXX/XX, D., 4/ L. M., narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F.. K. XXXX/
XX, H., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 5C/35/2024-214 z 26. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) zamietol žalobu a žalovaným 1/ až 4/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s povinnosťou zaplatenia do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
rozhodne o ich výške.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že sú
každý po 1/6 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. D. vedených na LV č. XXX ako rodinný
dom súp č. XXX, hospodárska budova súp. č. XXX a pozemky C-KN parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/
X G. XX/XX. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia
spoluvlastníctva titulom dedenia po ich starej matke E. B., zomr. XX. XX. XXXX, vo vzťahu k rodinnému
domu nebolo možné žalobe vyhovieť kvôli žalovanými dôvodne vznesenej námietke premlčania. Otec
žalobcov 1/ a 2/ C. B., zomr. XX. XX. XXXX ako syn menovanej túto predumrel a on ani žalobcovia ako

jeho právni nástupcovia neboli konštatovaní ako dedičia v osvedčení o dedičstve po nej, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 01. 12. 2005 a odvtedy uplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa § 101
v spojení s § 105 OZ ohľadne práva žalobcov na vydanie dedičstva podľa § 485 ods. 1 OZ, keďže žaloba
bolažalobcamipodanánasúdeaždňa02.04.2024.Vtejtosúvislostisúdprvejinštancievysvetlil,žeust.
§ 485 OZ upravuje ochranu oprávneného dediča v prípadoch, ak súd rozhodol o dedičstve vo vzťahu k
osobámodlišnýmodskutočných(oprávnených)dedičov,ktorýmalezákonneposkytujerovnakúochranu
ako skutočným vlastníkom a tento rozdiel spočíva v premlčaní práva oprávnených dedičov na vydanie

dedičstva, kedy premlčacia doba je trojročná a jej začiatok sa spája s právoplatnosťou rozhodnutia
(osvedčenia)odedičstve.Vovzťahukhospodárskejbudovesúdprvejinštancieskonštatoval,žetátoako
vedľajšia stavba tvorila príslušenstvo rodinného domu súp. č. XXX a tak bola tiež predmetom dedenia po
E. B. a teda ohľadne hospodárskej budovy bolo z rovnakých dôvodov právo žalobcov takisto premlčané.Ohľadne sporných pozemkov súd prvej inštancie dospel vykonanými dôkazmi k záveru, že tieto neboli
a ani nemohli byť predmetom dedenia po E. B., pretože táto nebola ich vlastníčkou, žalovaný 1/ a právny
predchodca žalovaných 2/ až 4/ ich totiž nadobudli na základe osvedčenia o vydržaní zo dňa 14. 08.

2007. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaných
v spore.

3. V zákonnej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorých odvolacie námietky
možno zhrnúť tak, že podľa ich názoru odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá ust. § 220

ods. 2 CSP, pretože súd sa nevysporiadal s nimi predostretou argumentáciou o tom, že nejde o žalobu
na vydanie dedičstva. Tým porušil ich právo na spravodlivý proces. Okrem toho súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, lebo rozhodoval o otázke vydania dedičstva, ktorá ale nebola predmetom
konaniaatedaaplikácia§485OZnebolanamieste.Vtejsúvislostipoukázalinaprávoplatnérozhodnutie
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/54/2022-106 zo dňa 21. 04. 2023, ktorým bolo určené,
že sú dedičmi v 1. dedičskej skupine po E. B., zomr. XX. XX. XXXX, čím podľa nich už bolo súdom

určené, že nadobudli dedičstvo po nej dedením podľa § 460 OZ v spojení s § 132 ods. 1 a 2 OZ
a takto nimi nadobudnuté vlastnícke právo k predmetu dedičstva nie je právom, ktoré by podliehalo
premlčaniu. Otázka ich vlastníckeho práva k predmetu dedičstva teda už bola právoplatne vyriešená
a podaná žaloba slúži na zapísanie ich vlastníckych práv do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie
sa v tejto súvislosti nevysporiadal ani s tým, že kataster nevykonal zápis ich vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností na základe spomenutého rozsudku OS Žiar nad Hronom č. k. 7C/54/2022-106 zo
dňa 21. 04. 2023 odkazujúc ich na podanie určovacej žaloby na súd, ktorý ale na druhej strane podanú
žalobu zamietol. Pritom správnosť ich argumentácie potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci
konania o neodkladnom opatrení OS Žiar nad Hronom sp. zn. 7C/54/2022.

4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo zo strany žalovaných podané.

5.Nazákladeodvolaniažalobcov1/a2/krajskýsúd,akosúdodvolacívzmysle§34CSP,vecpreskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387

ods. 1 CSP.

6. Odvolanie nie je dôvodné. Výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby je vecne správny.

7. Aj keď odvolací súd musí dať za pravdu žalobcom a vytknúť súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie

nezdôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže sa nijak nevysporiadal s podstatnou právnou
argumentáciou žalobcov spočívajúcou v tom, že v prípade podanej žaloby nejde o žalobu o vydanie
dedičstva vzhľadom na to, že ich vlastnícke právo (ako právo premlčaniu nepodliehajúce) už bolo
deklarované právoplatným rozsudkom OS Žiar nad Hronom č. k. 7C/54/2022-106 zo dňa 21. 04. 2023
a podaná žaloba má slúžiť na zápis ich vlastníckych práv k predmetu sporu do katastra nehnuteľností,

tento procesný nedostatok nebol spôsobilým privodiť pre odvolateľov priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Nedosahoval totiž intenzitu významnú pre zrušenie napadnutého rozsudku, keďže bol odstrániteľný (a aj
odstránený, ako bude ďalej uvedené) odvolacím súdom v rámci tohto rozhodnutia s poukazom na ust.
§ 387 ods. 3 CSP. Prvoinštančné konanie a odvolacie konanie tvoria jednotu a to znamená, že odvolací
súd sa musí vysporiadať v rozhodnutí aj s takými právne relevantnými argumentmi podstatnými pre

rozhodnutie v spore, s ktorými sa prvoinštančný súd opomenul vysporiadať.

8. V prejednávanom prípade sa žalobcovia domáhali určenia (spolu)vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam titulom dedenia po svojej starej matke E. B., zomr. XX. XX. XXXX poukazujúc pritom na
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/54/2022-106 zo dňa 21. 04. 2023,

ktorým bolo určené, že sú dedičmi v 1. dedičskej skupine po menovanej.

9. Odvolací súd konštatuje, že označené rozhodnutie nemá žalobcami tvrdené právne následky a treba
zdôrazniť, že v žiadnom prípade týmto rozhodnutím nebolo určené vlastnícke právo žalobcov k určitým
veciam poručiteľky. Rozhodnutie deklarovalo len to, že žalobcovia sú dedičmi po E. B. a takýto

deklaratórny výrok nemá žiadne právne účinky vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu vlastníctva, ktorý
bol predmetom dedenia po menovanej. Vlastnícke právo (§ 123 OZ) sa totiž viaže nielen na jeho subjekt
(nositeľa), t. j. kto je vlastníkom, ale aj na jeho objekt (predmet), t. j. čo je vlastníctvom. Predmetom
konania sp. zn. 7C/54/2022 a jeho výsledkom nebolo určenie vlastníckeho práva ku konkrétnymnehnuteľným veciam, ktoré v minulosti patrili poručiteľke a preto také rozhodnutie ani nemohlo byť
spôsobilé na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je preto mylným tvrdenie žalobcov, že
otázka ich vlastníckeho práva k predmetu dedičstva už bola právoplatne vyriešená. Nič také sa v konaní

sp. zn. 7C/54/2022 neriešilo ani nevyriešilo a nedôvodným bol aj poukaz žalobcov na tam vydané
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o neodkladnom
opatrení. Rozhodnutie súdu (ani odvolacieho) o neodkladnom opatrení nijak nepredurčuje výsledok
sporu samotného a ani nie je pre ďalší priebeh a výsledok sporu záväzné, lebo vychádza len z dovtedy
zisteného stavu veci, ktorý sa v následnom procese dokazovania môže skutkovo i právne úplne zmeniť.

Ide o procesné rozhodnutie, z ktorého pre súd nevyplýva žiaden záväzný právny názor (na rozdiel od
kasačného rozhodnutia podľa § 391 ods. 2 CSP), ktorý by musel v ďalšom konaní rešpektovať.

10. V situácii, kedy dedičské konanie po E. B. bolo právoplatne ukončené ešte v roku 2005 bez účasti
žalobcov ako dedičov po v tom čase už ich nebohom otcovi C. B., súdne rozhodnutie v konaní sp. zn.
7C/54/2022 určujúce iba to, že žalobcovia sú dedičmi po ich starej matke E. B., nemalo žiaden praktický

význam, lebo sa ním nijako nezmenilo ich právne postavenie, rozhodnutie úplne zbytočne deklarovalo
nespornú skutočnosť. Odvolací súd musí totiž uviesť, že pokiaľ by sa okresný súd v uvedenom
konaní dôsledne zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/ a 2/ na takom určení
podľa § 137 písm. c) CSP ako základným procesným predpokladom vecného prejednania žaloby,
nevyslovil by (napriek uznávaciemu stanovisku žalovaných) v podstate nič neriešiaci výrok o právnom

nástupníctve žalobcov po svojej starej matke (ako o otázke predbežného charakteru vo vzťahu k otázke
vlastníckeho práva). Žalobcovia mohli a mali hneď podať túto žalobu o určenie spoluvlastníctva, na
ktorej mali naliehavý právny záujem vzhľadom na skutočnosť, že smeruje voči žalovaným 1/ až 4/ ako
podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností a pozitívne
súdne rozhodnutie o takej žalobe by potom predstavovalo spôsobilý podklad pre zmenu zápisu v katastri

nehnuteľností podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.

11. Odvolací súd uzatvára, že výrok rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/54/2022-106 zo
dňa 21. 04. 2023 nebol spôsobilým podkladom pre zosúladenie stavu zápisov v katastri nehnuteľností so
žalobcami tvrdeným stavom o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Kataster

na jeho základe zmenu zápisu vlastníckych vzťahov vykonať nemohol, keďže rozhodnutie sa netýkalo
konkrétnych nehnuteľností a teda katastrálny úrad mohol iba usmerniť žalobcov k podaniu riadnej žaloby
o určenie (spolu)vlastníckeho práva na súd.

12. Súd prvej inštancie potom správne právne posúdil vec vychádzajúc z toho, že žalobcami podaná

určovacia žaloba predstavuje žalobu o vydanie dedičstva podľa § 485 ods. 1 OZ. Ak sú totiž predmetom
vydania dedičstva nehnuteľnosti, potom žaloba o vydanie dedičstva (§ 485 OZ) ako osobitná žaloba
na plnenie môže obsahovať žalobný návrh znejúci na určenie vlastníctva (viď rozhodnutie NS SR
publikované ako R 58/2025). V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne v 23. odseku odôvodnenia
rozsudku poukázal na skutočnosť, že aj keď je dedenie jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho

práva podľa § 132 ods. 1 OZ a dedičstvo sa nadobúda podľa § 460 OZ smrťou poručiteľa, usporiadanie
majetkových vzťahov poručiteľa po jeho smrti prebieha v rámci dedičského konania a ak právo dediča
nebolo deklarované v rámci takého konania príslušným dedičským rozhodnutím (ako tomu bolo aj
v súdenej veci v prípade žalobcov), nemá takýto dedič rovnakú právnu ochranu ako skutočný vlastník.
Zákon tu v § 485 OZ konštruuje osobitné právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva od toho, kto

dedičstvo nadobudol, ale na rozdiel od vlastníckeho práva nepodliehajúceho premlčaniu podľa § 100
ods. 2 prvej vety OZ, právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva premlčaniu podlieha podľa §
100 ods. 2 druhej vety OZ a všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa § 101 OZ plynie v zmysle §
105 OZ od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Inak povedané, oprávnený
dedič, ktorý nebol účastníkom konania o dedičstve práve z toho dôvodu nemôže uplatniť vlastnícke

právo, keďže mu nesvedčí žiadne dedičské rozhodnutie, ktoré by jeho vlastnícke právo po poručiteľovi
deklarovalo a preto oprávnený dedič môže uplatniť len právo na vydanie dedičstva založené na tom,
že mal byť povolaný k dedeniu.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne tieto ustanovenia aplikoval na

zistený stav veci a dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní práva žalobcov na vydanie
spoluvlastníckychpodielovkspornémurodinnémudomuahospodárskejbudoveakojehopríslušenstvu,
ktoré nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po poručiteľke. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na
odsek č. 24 a nasl. odôvodnenia napadnutého rozsudku bez potreby opakovania tých istých správnychzáverov ako ich už uviedol súd prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval aj to, že nakoľko sporné
pozemky neboli predmetom dedenia po právnej predchodkyni žalobcov, táto ich nevlastnila, bola žaloba
aj v tejto časti nedôvodnou. Podané odvolanie nebolo dôvodné a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, pričom len dodáva, že podľa obsahu
spisu súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť podľa § 335 CSP o nariadenom neodkladnom opatrení.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí aplikoval zásadu zodpovednosti

za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom
konaní plne úspešní žalovaní 1/ až 4/, v zásade by teda mali nárok aj na náhradu trov odvolacieho
konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaným v odvolacom konaní nejaké
účelne vynaložené trovy vznikli (k podanému odvolaniu sa nevyjadrili), odvolací súd im náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.