Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123256265
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123256265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Železničná
spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému:
1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 151
700 a žalovanému: 2/ Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom Balkán
53, Zvolen, IČO: 36 054 666, právne zastúpeným Advokátska kancelária GABE – BB, s.r.o., so sídlom
Profesora Sáru 3873/44, Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, o zaplatenie 23.121,16 Eur s prísl., na
odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.10.2024, č. k.

63Cb/30/2023-228, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 23.121,16 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne
z dlžnej istiny 23.121,16 Eur od 26. 11. 2022 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a to na účet žalobcu vedený vo A., B.,

číslo účtu/IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT (BIC): C., a to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ vo výške 100 %.
III. Súd priznáva znalcovi D. E. F. G., H., bytom H. I. XX/X, D. nárok na znalečné vo výške 100 % voči
žalovaným 1/, 2/.“

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou dorueenou súdu doa

23.02.2023 domáhal voei žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 23.121,16 EUR s príslušenstvom,
titulom náhrady škody vzniknutej v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo doa 11.03.2021
na železnienom priecestí medzi železnienými stanicami Radvao a Vlkanová, kde došlo k zrážke
osobného vlaku s autobusom znaeky IVECO vo vlastníctve žalovaného 2/. Autobus viedol zamestnanec
žalovaného 2/, ktorý pod3a zistení orgánov železnienej bezpeenosti nehodu zavinil. V dôsledku
nehody došlo k poškodeniu železnieného ko3ajového vozidla žalobcu, poškodeniu zabezpeeovacieho
zariadenia, zraneniam osôb a k prerušeniu železnienej dopravy. Žalobca tvrdil, že v dôsledku tejto

udalosti mu vznikla škoda vo výške 213.702,17 EUR pozostávajúca najmä z nákladov na opravu
poškodeného ko3ajového vozidla, nákladov na náhradnú autobusovú dopravu a interných výkonov.
Žalovaný 1/ ako pois?ovate3 žalovaného 2/ z povinného zmluvného poistenia, uhradil žalobcovi
190.581,01 EUR, prieom zvyšnú eas? nároku vo výške 23.121,16 EUR odmietol plni? z dôvodutakzvaného zhodnotenia veci opravou (amortizácie). Žalobca namietal, že krátenie náhrady škody z
dôvodu amortizácie je neopodstatnené. Pod3a jeho názoru náklady vynaložené na opravu poškodeného
vozidla predstavovali skutoenú škodu, keiže boli nevyhnutné na uvedenie veci do stavu pred

poškodením. Oprava žalobcu neviedla k reálnemu zhodnoteniu vozidla, ale iba k odstráneniu následkov
škodovej udalosti. Zdôraznil tiež, že pri oprave nebolo možné použi? použité náhradné diely, keiže
ide o špecifické železniené vozidlo. Žalovaný 1/ potvrdil existenciu poistného vz?ahu so žalovaným
2/ a skutoenos?, že predmetná škodová udalos? bola likvidovaná z povinného zmluvného poistenia.
Uviedol, že po preverení škody a po ohliadke poškodeného vozidla pristúpil k ureeniu výšky škody na

základeznaleckéhoposudku.Pod3aznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomzodboruželeznienej
dopravy došlo pri oprave vozidla k zhodnoteniu ko3ajového vozidla oproti jeho stavu pred poškodením,
a to z dôvodu použitia nových náhradných dielov. Na základe porovnania všeobecnej hodnoty vozidla
pred a po oprave znalec ureil zhodnotenie vo výške približne 23.405,- EUR. Žalovaný 1/ preto z nákladov
na opravu odpoeítal sumu predstavujúcu toto zhodnotenie (po odpoeítaní hodnoty kovového odpadu)
a žalobcovi vyplatil náhradu škody v sume 190.300,99 EUR, ktorú považoval za skutoenú škodu.

Žalovaný 1/ argumentoval, že náhrada škody má vies? len k uvedeniu poškodeného do pôvodného
majetkového stavu, nie k jeho zlepšeniu. V prípade opravy veci, ktorá bola už opotrebovaná, je pod3a
jeho názoru potrebné zoh3adni? jej opotrebenie a odpoeíta? zhodnotenie vzniknuté opravou. Žalovaný
2/ v podstate prevzal argumentáciu žalovaného 1/. Potvrdil, že škoda bola uhradená pois?ovate3om
v rozsahu ureenej výšky škody a že žalobca nepreukázal existenciu ialšej skutoenej škody. Pod3a

žalovaného 2/ žalobca neuniesol dôkazné bremeno oh3adom výšky škody, keiže samotné náklady na
opravu nemusia predstavova? skutoenú škodu. Pri ureovaní škody na ko3ajových vozidlách je pod3a
názoru žalovaného 2/ potrebné vychádza? z metodiky stanovenej vo vyhláške o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. Súd vykonal dokazovanie najmä listinnými dôkazmi, a zároveo vypoeul znalca, ktorý
predmetný znalecký posudok vypracoval – D. E. F. G., H. - znalecký posudok e. 2/2022. Znalec na

pojednávaní potvrdil metodiku výpoetu škody pod3a príslušnej vyhlášky a vysvetlil použité koeficienty.
Zároveo pripustil ureité nepresnosti v niektorých vstupných údajoch, avšak zotrval na záveroch posudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že doa 11.03.2021 došlo k zrážke vlaku žalobcu s
autobusom žalovaného 2/, za vznik nehody zodpovedal vodie autobusu, zamestnanec žalovaného 2/,
autobus bol v ease nehody poistený u žalovaného 1/ z titulu povinného zmluvného poistenia, žalobcovi

vznikla škoda na železnienom ko3ajovom vozidle, žalovaný 1/ uhradil žalobcovi eas? náhrady škody
vo výške 190.581,01 EUR, zvyšná suma 23.121,16 EUR zostala neuhradená z dôvodu uplatnenia
amortizácie.Súdzároveomalpreukázané,žežalovaný1/nespochyboovalsamotnúexistenciuškodyani
oprávnenos? jednotlivých nákladových položiek uvedených vo faktúrach, spornou bola výluene otázka
možnosti odpoeítania zhodnotenia veci vzniknutého opravou. Súd teda za spornú považoval najmä

otázku, ei je pri náhrade škody spôsobenej dopravnou nehodou prípustné kráti? náklady na opravu
poškodeného vozidla o amortizáciu alebo zhodnotenie vzniknuté použitím nových náhradných dielov.
Súd vychádzal z právnej úpravy všeobecnej zodpovednosti za škodu pod3a § 420 a nasl. Obeianskeho
zákonníka a z právnej úpravy náhrady škody pod3a § 442 OZ. Zdôraznil, že úeelom náhrady škody
je plná reparácia majetkovej ujmy, teda uvedenie poškodeného do takého majetkového stavu, v akom

by sa nachádzal, keby k škodovej udalosti nedošlo. Pod3a názoru súdu náklady vynaložené žalobcom
na opravu poškodeného železnieného vozidla predstavovali skutoenú škodu, keiže išlo o nevyhnutné
náklady potrebné na uvedenie veci do prevádzkyschopného stavu. Použitie nových náhradných dielov
bolo v danom prípade nevyhnutné a nebolo možné požadova? od poškodeného, aby obstarával použité
alebo spotrebované diely. Súd dospel k záveru, že samotná skutoenos?, že pri oprave boli použité nové

diely, automaticky neznamená zhodnotenie veci v právnom zmysle. Oprava smerovala len k odstráneniu
následkov škody a k obnoveniu funkenosti vozidla. Súd preto považoval krátenie náhrady škody o
amortizáciu za neopodstatnené a dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada škody v plnej výške
uplatneného nároku. Poukázal na to, že pokia3 žalovaný 1/ svoj postup odôvodooval od rozhodnutia
NSSR zo doa 26.04.2012 sp. zn. 5Cdo/200/2011, toto rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu

prax najvyššieho súdu. Poukázal na to, že k výkladu pojmu „výška škody“ existuje aj rozhodnutie
s odlišnými právny závermi, na ktoré poukazoval žalobca, a to rozsudok najvyššieho súdu zo doa
28.03.2013 sp. zn. 2Obdo/48/2012, ako aj nález Ústavného súdu Eeskej republiky z 19.03.2008 sp. zn.
II. ÚS 2221/07 a rozsudok KS Bratislava zo doa 29.04.2021 sp. zn. 4Cob/33/2020. O trovách konania
rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu

100 %. Zároveo v zmysle § 258 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
úeelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov i znalcovi vo výške 100 % voei
žalovaným 1/, 2/, ktoré si znalec vyeíslil v zákonnej lehote.3. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/.

4. Žalovaní 1/ uplatnil odvolacie dôvody pod3a § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Namietal, že okresný

súd predmetný nárok nesprávne právne posúdil, nesprávne aplikoval ust. § 420 a nasledujúce OZ
a ustanovenia zák. e. 381/2001 Z. z., a tiež sa nesprávne vysporiadal s ustanoveniami vyhlášky e.
492/2004 Z. z. Súd sa tiež nesprávnym spôsobom vysporiadal s vykonaným dokazovaním, najmä s
predloženým znaleckým posudkom e. 02/2022, eo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V
prvom rade namietal, že nedošlo k žiadnemu zníženiu výšky škody zo strany žalovaných. Žalovaný 1/

postupoval výhradne v súlade s právnymi predpismi. Znalec D. E. F. G., H., ktorý vypracoval znalecký
posudok e. 02/2022 vo veci skutoenej škody, vyeíslil výšku škody zmysle svojich odborných znalostí
a všeobecne záväzných právnych predpisov a akéko3vek tvrdenie súdu, že došlo k zníženiu výšky
škody je nesprávne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Znalecký posudok a ani znalcom prijaté
závery neboli v konaní vôbec sporné. Súd bol preto povinný takýto záver znalca akceptova? s tým, že
skutoená výška škody predstavuje sumu 190.300,99 EUR. Okresný súd v rozsudku nevysvetlil, v eom

bol posudok žalovanej strany nesprávny, kei plnil skutoenú škodu vyeíslenú znaleckým posudkom v
zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný 1/ nesúhlasil s konštatovaním okresného
súdu v odôvodnení rozsudku, že rozhodnutie NSSR z 26.04.2012 sp. zn. 5Cdo/200/2011, R5/1988,
R25/1990, R13/1985 a R57/2003, rozsudok KS Bratislava sp. zn. 16Co/187/2018, ako aj rozsudok
NSSR sp. zn. 5Cdo/89/2008, na ktoré žalovaný 1/ poukazoval, sú prekonané. Zákonodarca pois?

ovate3ovi doslova prikazuje, aby postupoval v súlade s vyhláškou MS SR e. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, a aby túto vyhlášku aplikoval pri škode na majetku. Namietal, že napríklad
rozhodnutie NSSR sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo doa 28.03.2013, z ktorého okresný súd vychádzal pri
rozhodovaní, je na daný prípad neaplikovate3né, pretože predmetná argumentácia sa týka výluene
cestných motorových vozidiel. Postup súdu pri odôvodoovaní rozhodnutia preto nie je správny, kei

preberá argumentáciu z konaní, ktoré sa netýkali dráhových vozidiel, teda skutkovo išlo o odlišné
prípady. Namietal aj priznanie úroku z omeškania s tým, že nemožno žalovanú stranu sankcionova?
ialším plnením (úrokom z omeškania) za to, že žalovaný 1/ postupoval spôsobom, ako im to prikazuje
samotný zákon. V danom prípade nejde o svojvo3né odmietanie plnenia. Rozhodnutie okresného súdu
žiadal zmeni? tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný 2/ podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom namietal správnos?
skutkových zistení aj právneho posúdenia veci a poukazoval na viaceré procesné pochybenia konania.
Pod3a jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu,

nesprávne právne posúdil otázku výšky skutoenej škody a zároveo sa dopustil vád konania, ktoré
mohli ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predovšetkým namietal nesprávne skutkové
zisteniasúduprvejinštanciepriureovanívýškyskutoenejškodynadráhovomvozidle.Uvádzal,žemedzi
stranami konania bola sporná výluene výška skutoenej škody, keiže žalobca tvrdil, že škoda predstavuje
sumu 213.422,15 EUR, zatia3 eo žalovaný 2/ zastával názor, že skutoená škoda dosahuje výšku

190.300,99 EUR, ktorá už bola v plnom rozsahu uhradená. Pod3a žalovaného 2/ žalobca nepreukázal
ním tvrdenú výšku škody, keiže v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by výšku škody objektivizoval. Naopak,
žalovaný 2/ predložil znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že skutoená škoda predstavuje sumu
190.300,99 EUR. Pod3a jeho názoru z vykonaného dokazovania vyplýva skutkový záver o tejto výške
škody, a pokia3 súd prvej inštancie dospel k odlišnému záveru, ide o nesprávne skutkové zistenie.

S tým súvisí ialšia odvolacia námietka, pod3a ktorej súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na
znalecký posudok predložený žalovaným 2/. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by sa
súd týmto dôkazom zaoberal, keiže rozsudok neobsahuje žiadne skutkové ani právne úvahy týkajúce sa
znaleckého posudku, jeho záverov alebo jeho hodnotenia. Pod3a žalovaného 2/ tak súd neuviedol, ei
považuje závery znalca za správne, ani z akých dôvodov z nich nevychádzal. Takýto postup predstavuje

vadu konania, ktorá mohla ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prieom rozhodnutie súdu
možno z tohto dôvodu považova? za arbitrárne. Žalovaný 2/ ialej namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne formuloval samotný premet sporu. Súd vychádzal z predpokladu, že skutoená škoda
predstavuje sumu 213.422,15 EUR, a riešil len otázku, ei je možné túto sumu zníži? o tzv. amortizáciu
vo výške 23.121,16 EUR. Pod3a žalovaného 2/ však takto formulovaný predmet sporu nezodpovedá

jeho procesnej obrane, keiže žalovaný nikdy netvrdil, že uvedená suma predstavuje zhodnotenie vozidla
v dôsledku použitia nových náhradných dielov. Pod3a jeho názoru suma 23.121,16 EUR nepredstavuje
odpoeet amortizácie, ale rozdiel medzi nákladmi na opravu a skutoenou výškou škody stanovenou
znaleckým posudkom, prieom ide o sumu presahujúcu skutoenú škodu, na ktorú žalobca nemá nárok.Zároveo namietal nesprávne právne posúdenie otázky tzv. amortizácie. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie sa rozsiahlo zaoberal otázkou, ei je možné od nákladov na opravu odpoeítava? zhodnotenie
vozidla spôsobené použitím nových náhradných dielov, prieom dospel k záveru, že takýto odpoeet

nie je prípustný. Žalovaný 2/ uviedol, že s uvedeným právnym názorom sa stotožouje a nikdy netvrdil
opak. Pod3a jeho názoru však súd riešil otázku, ktorá v prejednávanej veci vôbec nevznikla, keiže
zo znaleckého posudku nevyplýva, že by znalec vykonal akýko3vek odpoeet za zhodnotenie vozidla
z dôvodu použitia nových náhradných dielov. Znalec vychádzal z plnej výšky nákladov na opravu a tieto
v celom rozsahu zoh3adnil pri výpoete skutoenej škody. Pojem „amortizácia“, ktorý sa v znaleckom

posudku používa, oznaeuje základnú amortizáciu vyjadrujúcu znehodnotenie technického stavu vozidla
v dôsledku plynutia easu. Táto velieina má vplyv na ureenie technickej hodnoty vozidla, prieom
v prejednávanej veci viedla k zníženiu technickej hodnoty vozidla po oprave. Pod3a žalovaného 2/ teda
nejde o odpoeet za zhodnotenie vozidla opravou, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Ialšou odvolacou
námietkoubolonesprávneprávneposúdenievecispoeívajúcevneaplikovanívyhláškye.492/2004Z.z.,
ktorákomplexneupravujespôsobureeniavýškyskutoenejškodynadráhovýchvozidláchastanovuje,že

skutoená škoda sa ureuje ako súeet nákladov na opravu a rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla
pred poškodením a po oprave, znížený o hodnotu zvyškov. Znalec pod3a odvolate3a postupoval presne
pod3a tejto metodiky. Pod3a žalovaného 2/ súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z právneho názoru,
že výška škody sa automaticky rovná nákladom na opravu. Zdôraznil, že náklady na opravu predstavujú
len jednu zo zložiek ureovania skutoenej škody, prieom je potrebné zoh3adni? aj zmenu všeobecnej

hodnoty vozidla pred a po oprave. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä
na rozsudok sp. zn. 5Cdo/200/2011, z ktorého pod3a jeho názoru vyplýva potreba aplikácie vyhlášky e.
492/2004 Z. z. pri ureovaní výšky škody na dráhových vozidlách. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej
inštancie, pod3a ktorého uvedené rozhodnutie nemožno považova? za ustálenú rozhodovaciu prax,
apoukázalnajudikatúruNajvyššiehosúduSR,pod3aktorejmôžeby?súeas?ouustálenejrozhodovacej

praxe aj nepublikované rozhodnutie. Žalovaný 2/ zároveo poukázal na ustanovenie § 4 ods. 7 zákona e.
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, pod3a ktorého pois?ovate3 pri výpoete poistného plnenia
postupuje pod3a osobitného predpisu, prieom poznámka pod eiarou výslovne odkazuje na vyhlášku e.
492/2004 Z. z. Na základe uvedených skutoeností žalovaný 2/ zastáva názor, že skutoená škoda na
dráhovom vozidle bola riadne stanovená znaleckým posudkom vo výške 190.300,99 EUR a keiže táto

suma už bola žalobcovi uhradená, žalobca sa neoprávnene domáha zaplatenia ialšej sumy 23.121,16
EUR, ktorá presahuje skutoenú škodu. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných 1/ a 2/ s ich odvolacími námietkami nestotožnil
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
Uviedol, že tvrdenia žalovaných o nesprávne zistenom skutkovom stave, existencii procesných vád
konania a nesprávnom právnom posúdení veci považuje za nedôvodné. Pod3a žalobcu súd prvej
inštancie vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Zdôraznil, že rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu neboli medzi stranami sporu v zásade sporné,
keiže žalovaní nespochyboovali vznik škody, priebeh a výsledky vyšetrovania dopravnej nehody, ani
svoju zodpovednos? za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rovnako nespochybnili ani
samotnú výšku škody vyeíslenú žalobcom, prieom predmetom sporu pod3a žalobcu zostala výluene
právna otázka oprávnenosti odpoeítania amortizácie zo strany žalovaného 1/. Žalobca uviedol, že

žalovaný 1/ síce uznal výšku škody, avšak z nákladov na opravu poškodenej veci následne odpoeítal
amortizáciu vypoeítanú na základe znaleckého posudku vypracovaného na jeho objednávku. Takýto
postup žalobca považuje za nesprávny a odporujúci právnej úprave náhrady škody. Pod3a jeho názoru
výška škody v prípade poškodenia veci predstavuje úeelne vynaložené náklady potrebné na uvedenie
veci do pôvodného stavu, eo vyplýva najmä z § 442 ods. 1 a § 443 zákona e. 40/1964 Zb. OZ. Uplatnenie

amortizácie by pod3a žalobcu znamenalo neprípustné prenesenie easti škodovej ujmy na poškodeného,
eím by došlo k popretiu princípu plnej náhrady škody. Žalobca zároveo poukázal na to, že pod3a § 4 ods.
2 písm. b) zákona e. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení je pois?ovate3 povinný nahradi?
poškodenému škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v plnom rozsahu. V tejto súvislosti
zdôraznil, že oprava poškodeného železnieného ko3ajového vozidla smerovala výluene k obnoveniu

jehopôvodnéhotechnickéhostavuaneviedlakjehozhodnoteniu.Kznaleckémuposudkupredloženému
žalovaným 1/ žalobca uviedol, že tento bol vypracovaný na objednávku žalovaného 1/ a pri ureení
amortizácie vychádzal z vyhlášky e. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá
pod3a jeho názoru na posudzovaný prípad nedopadá. Poukázal tiež na to, že znalec pri svojom výsluchuna pojednávaní potvrdil správnos? výpoetu výšky škody vykonaného žalobcom. Pokia3 žalovaní
poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/200/2011, žalobca
uviedol, že toto rozhodnutie nepovažuje za ustálenú rozhodovaciu prax, keiže nebolo publikované ako

rozhodnutie zásadného právneho významu. Naopak poukázal na existenciu rozhodnutí s odlišnými
právnymi závermi, ako aj na judikatúru zdôrazoujúci princíp plnej náhrady škody. Z uvedených dôvodov
žalobca zastával názor, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádza zo
správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol, aby ho
odvolací súd potvrdil.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaných 1/, 2/ bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne v zmysle 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Pod3a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v odvolaním napadnutej easti, so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatoenom rozsahu zistil skutoenosti
rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220

ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vz?ah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
neabsentuje žiadna relevantná skutoenos? alebo okolnos?, ktorú by súd náležitým spôsobom v celom
súhrne nebol posúdil a vyhodnotil. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie
boli výsledkom arbitrárneho alebo nelogického hodnotenia vykonaných dôkazov. Rovnako nezistil ani

existenciu takých procesných pochybení, ktoré by mohli ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedeivé, premisy v oom zvolené aj závery, ku
ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijate3né. Žalovaní 1/, 2/ v odvolaní neuviedli relevantné
skutoenosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd
sa zároveo v plnom rozsahu stotožouje aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a v

podrobnostiach nao odkazuje.

11. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaných 1/ a 2/, ako aj odvolacie dôvody uvedené v ich
odvolaniach, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru,
že podané odvolania žalovaných 1/ a 2/ nie sú dôvodné.

12. Žalovaní 1/, 2/ v odvolaniach predovšetkým namietali, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávnezistenéhoskutkovéhostavuvecianevykonalvšetkydôkazypotrebnénaspo3ahlivéustálenie
rozhodujúcich skutkových okolností. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetom konania bola
náhrada škody vzniknutej poškodením železnieného ko3ajového vozidla žalobcu v dôsledku dopravnej

nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (autobusu žalovaného 2/). Zo spisového materiálu
vyplýva, že medzi stranami sporu nebol sporný samotný vznik škody, ani zodpovednos? žalovaného 2/
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti
za škodu. Spornou zostala predovšetkým otázka rozsahu náhrady škody, konkrétne oprávnenosti
odpoeítania amortizácie zo strany žalovaného 1/ ako pois?ovate3a žalovaného 2/.

13. Argument žalovaných, že v predmetnom konaní nedošlo k zníženiu výšky škody, pretože žalovaný
1/ plnil celú skutoenú škodu vyeíslenú znaleckým posudkom, je nedôvodný, úeelový a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca vynaložil náklady na opravu poškodeného
ko3ajového vozidla v rozsahu 213.422,15 EUR, ktoré boli potrebné na uvedenie veci do pôvodného

technického stavu. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal jednotlivými
vykonanými dôkazmi a presvedeivo vysvetlil, akým spôsobom k svojim skutkovým záverom dospel, kei
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Odvolací súd nezistil dôvod tieto závery spochybni?. Samotný
žalovaný 1/ (napr. vo svojej odpovedi o výške plnenia zo doa 10.11.2022 - e. l. 28, v odpore - e. l.44, vo svojom vyjadrení zo doa 21.06.2023 - e. l. 131) viackrát v priebehu konania uviedol, že došlo
k „zhodnoteniu opravou“, ktoré bolo odpoeítané z predmetnej faktúry a predstavuje žalovanú sumu.
Pri vypracovaní posudku znalec tiež vychádzal zo žalobcom predloženej faktúry oh3adom nákladov na

opravu vo výške 213.422,15 EUR a dospel k záveru, že predložený súpis prác, normohodín a materiálu
zodpovedá spôsobenej škode na vozidle a jednotkové náklady sú na porovnate3nej úrovni v danom
období. Fakturované boli náklady na základe objednávky a verejne dostupnej zmluvy uzatvorenej na
základe verejného obstarávania, a teda znalec ureil NO = 213.422,15 EUR bez DPH.

14. Spornou medzi stranami teda zostala suma 23.121,16 EUR, ktorú žalovaný 1/ z dôvodu uplatnenia
amortizácie (zhodnotenia) žalobcovi nevyplatil, eo žalovaný 1/ v konaní potvrdil. Okresný súd pri
rozhodovaní správne poukázal na právne závery Najvyššieho súdu SR zo doa 28.03.2013, sp. zn.
2Obdo/48/2012, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožouje. Aj pod3a názoru odvolacieho
súdu sa za skutoenú škodu pokladá majetková ujma vyjadrite3ná v peniazoch, ktorá spoeíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaloži? na

to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce
z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo úeelné. Majetok žalobcu sa
v danom prípade znížil nevyplatením finanených prostriedkov vynaložených žalobcom na zaobstaranie
náhradných dielov a za vykonané práce v súvislosti s opravou jeho poškodeného ko3ajového vozidla
po dopravnej nehode zavinenej žalovaným 2/. Odvolací súd dodáva, že ak je za škodu považovaná

ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým
stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zoh3adni? výšku všetkých
prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaloži? k obnoveniu pôvodného majetkového stavu. Ak
obnovenie pôvodného majetku nie je možné inak, ako použitím nových náhradných dielov a oprava
bola vykonaná úeelne a smerovala len na odstránenie dôsledkov škodnej udalosti, povinnos? k úhrade

nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu nemožno prenáša? na poškodeného a neodôvodnene
ho znevýhodoova? proti škodcovi. Je potrebné prihliadnu? aj na to, že v prípade havarovaného vozidla,
hoc aj opraveného novými dielmi, je jeho skutoená hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého
vozidla tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.

15. V neposlednom rade je tiež potrebné vzia? do úvahy, že poškodenému ono diskutabilné
„zhodnocovanie“ vozidla bolo v podstate protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku tejto škodovej
udalosti sa žalobca dostáva do situácie, kde, hoci na rozdiel od vinníka škody, si poeínal v súlade
so zákonom (neporušil dopravné predpisy), je však nútený vynaloži? zo svojich prostriedkov eiastku
peoazí, aby železniené ko3ajové vozidlo mohol naialej používa?, ako pred škodovou udalos?ou

(obdobne rozsudok NSSR zo doa 28.03.2013 sp. zn. 2Obdo/48/2012, rozsudok KS Bratislava zo
doa 27.05.2014 sp. zn. 5Co/63/2014, nález Ústavného súdu Eeskej republiky zo doa 19.03.2008 sp.
zn. II. ÚS 2221/07, na ktoré poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a tiež nález
Ústavného súdu Eeskej republiky zo doa 11.06.2014 sp. zn. I. ÚS 1902/13). Žalobcovi musí by? preto
kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, t. j. vrátane amortizácie - zhodnotenia

železnienéhoko3ajovéhovozidla,ktorámubolastrhnutápois?ovooupredvyplatenímpoistnéhoplnenia,
kei žalovaní 1/, 2/ nepreukázali v konaní, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, to znamená, že by
opravou vozidla nadobudlo vyššiu hodnotu, resp., že by na opravu vozidla boli použité nové diely,
ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, respektíve že by, nové diely s opravou
poškodeného železnieného ko3ajového vozidla nesúviseli.

16. Pokia3 ide o znalecký posudok predložený žalovaným 1/, odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie sa s týmto dôkazom dostatoene vysporiadal a vysvetlil, preeo z jeho záveru nevyvodil
žalovanými tvrdené právne dôsledky. Skutoenos?, že znalec pri ureení amortizácie vychádzal z
metodiky stanovenej vyhláškou e. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, sama

osebe neznamená, že takýto postup je rozhodujúci pre ureenie výšky škody v rámci obeianskoprávnej
zodpovednosti za škodu. Uvedená vyhláška upravuje postup pri ureovaní všeobecnej hodnoty
majetku na úeely znaleckej einnosti, nie však pravidlá ureovania rozsahu skutoenej náhrady škody
v obeianskoprávnych vz?ahoch. Znalecký výpoeet škody pod3a vyhlášky je len „matematická fikcia“.
Skutoená škoda je reálny úbytok majetku – „zaplatená faktúra“ žalobcom za opravu dráhového vozidla,

ktorá nebola sporná medzi stranami sporu. V danom prípade odvolací súd dáva do pozornosti aj tú
skutoenos?, že sa jednalo o nový vlak, ktorý bol daný do prevádzky v auguste 2020 a k dopravnej
nehode - poistnej udalosti došlo doa 11.03.2021. Okresný súd správne poukázal na to, že mechanická
aplikácia vyhlášky e. 492/2004 Z. z., na ktorú strany sporu v konaní poukazovali, by viedla k absurdnýmdôsledkom, ktoré by v koneenom dôsledku opätovne poškodzovali len žalobcu ako poškodeného na
úkor škodcu a subjektu povinného nahradi? vzniknutú škodu škodcom (žalovaného 1). Aplikáciou danej
vyhlášky by došlo k popretiu úeelu zákonných ustanovení o náhrade škody tak, ako na to správne

poukázal okresný súd v odôvodnení sa svojho rozhodnutia a odvolací súd sa s jeho záverom v plnom
rozsahu stotožouje. Uvedené skutoenosti okresný súd podrobne odôvodnil v bode 25. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožouje.

17. Žalobca teda v konaní preukázal, že oprava bola nevyhnutná a fakturované ceny boli v mieste a

ease obvyklé a nedošlo k žiadnemu obohateniu sa na strane žalobcu. Pod3a Obeianskeho zákonníka
sa uhrádza skutoená škoda, ktorou sú náklady vynaložené na uvedenie veci do predošlého stavu.
Keiže oprava bola vykonaná úeelne a odborne, fakturovaná suma predstavuje túto skutoenú škodu, eo
v konaní bolo pod3a názoru odvolacieho súdu jednoznaene preukázané. Vyhláška je len pomocným
technickým nástrojom, ktorý nemôže negova? zákonný nárok na plnú náhradu skutoenej škody
doloženej faktúrou, ktorú strany konania nespochybnili. Zo strany žalobcu išlo o nutne vynaložené

náklady. Žalobca ako poškodený si nehodu nevybral a opravou len obnovil prevádzkyschopnos?
železnieného ko3ajového vozidla. Ak by mu súd priznal len sumu po odpoeítaní „zhodnotenia“,
poškodený by musel rozdiel doplati? z vlastného, eím by došlo k jeho majetkovej ujme v dôsledku
cudzieho zavinenia, eo je neprípustné.

18. Námietka žalovaných, že okresný súd nevysvetlil, v eom bol postup žalovanej strany nesprávny,
kei plnil skutoenú škodu vyeíslenú znaleckým posudkom v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov, je nedôvodná. Okresný súd sa správne nenechal zavies? technickým výpoetom pod3a
vyhlášky e. 492/2004 Z. z., ale dôvodne uprednostnil zákonný princíp úplnej náhrady škody. Odvolací
súd zdôrazouje, že najnovšia judikatúra a prax súdov smerujú k tomu, že pri náhrade škody sa má hradi?

skutoená škoda, teda úeelné náklady na opravu, bez neprípustného krátenia o amortizáciu, pokia3 nebol
preukázate3ne dôvodný dôvod kráti? z dôvodu opotrebovania dielov. Amortizácia sa nemá automaticky
uplatoova? pri hodnotení náhrady škody na vozidlách. Pod3a § 442 a nasl. Obeianskeho zákonníka
náhradaškodymáreparaenúfunkciu,toznamená,žemápoškodenéhoprivies?dostavu,vakombybol,
keby škodová udalos? nenastala. Náhrada škody musí zoh3adni? všetky prostriedky, ktoré žalobca ako

poškodený vynaložil úeelne na opravu dráhového vozidla bez toho, aby poškodený niesol ekonomickú
ujmu spôsobenú niekým iným. Správne okresný súd poukázal na to, že rozhodnutia súdov, napr. NSSR
zo doa 26.04.2012 sp. zn. 5 Cdo/200/2011 a ialšie, na ktoré poukazovali žalovaní v predmetnom konaní,
sú už prekonané.

19. Námietka žalovaného 1/, že v danom prípade sa jedná o železniené ko3ajové vozidlo a nie
cestné vozidlo a okresný súd túto skutoenos? nerozlišuje, je pod3a názoru odvolacieho súdu právne
irelevantná, pretože § 442 OZ nerozlišuje medzi hnute3nými vecami pod3a druhu pohonu alebo miesta
prevádzky.

20. Z vykonaného dokazovania teda jednoznaene vyplynulo, že žalovaní 1/, 2/ z žalobcom uplatnenej
celej výšky škody, ktorá v konaní nebola spochybnená a predstavovala skutoenú škodu, nezákonným
spôsobom odpoeítali eas?, ktorú žalovaný 1/ oznaeil ako „zhodnotenie opravou“.

21. Vzh3adom na vyššie uvedené skutoenosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného

súdu je vecne správne, a preto ho potvrdil v celom rozsahu.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, kei v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voei žalovaným 1/, 2/ v plnom rozsahu, prieom

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov elenov senátu 3 : 0.