Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/279/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126218479
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126218479.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína
Hegedüšová advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., o vymoženie 267,99 Eur s príslušenstvom,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/279/2026 zo

dňa 05.03.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/279/2026 zo
dňa 05.03.2026 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.01.2026
domáhal od povinného vymoženia 267,99 Eur s príslušenstvom, na podklade notárskej zápisnice sp. zn.
N XXXX/XXXX, NZ 22766/2005 zo dňa 22.05.2005 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondrej Ďuriač,
so sídlom v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4.

2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/279/2026 zo dňa 05.03.2026 súd návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie (podľa § 53 ods. 3 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)) zamietol. V odôvodnení uznesenia
vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, predovšetkým
exekučného titulu a zmluvy o úvere zo dňa 28.04.2004 uzavretej medzi oprávneným a povinným zistil,
že exekučný titul - notárska zápisnica č. N 2392/2005, NZ 9699/2005 zo dňa 22.05.2005 obsahujúca
vyhlásenie povinnej osoby o uznaní právneho záväzku a o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou

bola urobená zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý bol oprávnený konať
za povinného na základe substitučnej plnej moci dohodnutej v Zmluve o úvere. Povinný ako dlžník
v zmluve o úvere udelil splnomocnenie pre advokáta D. E. C. na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok vyplývajúci z danej zmluvy tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu. Exekučným titulom v tejto exekúcii je
notárska zápisnica podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktorej rozhodujúcim prvkom,

resp. súčasťou je súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou podľa Exekučného poriadku tzn. súhlas
povinnej osoby s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom na exekúciu podľa Exekučného
poriadku. Ak niekto ako zástupca povinného subjektu vysloví súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice musí tak konať len na základe platného zastúpenia. Pokiaľ súčasťou zmluvy o úvere
je aj splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorým dlžník (povinný)
udelil plnú moc vopred určenej osobe presne špecifikovanej v zmluve o úvere, možno konštatovať v

zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority (napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo
61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo
10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014,

8 CoE 115/2014), že splnomocnenie uvedené v zmluve zo dňa 28.04.2004 je neplatným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Potom aj vyhlásenie povinnej osoby, za ktorú konal
substitučný zástupca povinného na základe splnomocnenia, ktoré má byť súčasťou zmluvy o úvere zo
dňa 28.04.2004, uvedené v notárskej zápisnici je neplatné. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovaťinéhonemôžeajten,záujmyktoréhosúvrozporesozáujmamizastúpeného-otakýtoprípad

ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany
(dlžníka), následne úkony ktorého sledujú nie záujmy zastúpenej osoby (dlžníka, povinného) ale záujmy
nebankového subjektu (veriteľa, oprávneného). Táto skutočnosť vyplýva aj zo spôsobu uzatvorenia
splnomocnenia pre zástupcu povinného na spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice obsiahnutého v
zmluve o úvere zo dňa 28.04.2004. Predmetné splnomocnenie je obsahovo aj formálne splynuté s
ostatnými dojednaniami resp. ustanoveniami zmluvy o úvere zo dňa 28.04.2004, teda zmluvné strany

nemohli uzavrieť predmetnú zmluvu bez predmetného splnomocnenia t.j. predmetné splnomocnenie
je neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy o úvere. Splnomocnenie bolo zo strany oprávneného
vopred pripravené na predtlačenom tlačive, o čom svedčí predtlačené meno splnomocnenca D. E.
C., v čoho dôsledku je zrejmé, že už pri koncipovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere bol tento
advokát v kontakte s oprávneným, a mal hájiť záujmy oprávneného v súvislosti s vymáhaním prípadných

dlhov. Zároveň určením osoby zástupcu povinného pre spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice určitým
spôsobom (v rozsahu meno, priezvisko a adresou) možno skonštatovať, že zástupca povinného vopred
určený oprávneným na spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice v zmluve o úvere nesleduje záujmy
zastúpeného subjektu (dlžníka, povinného) ale záujmy veriteľa (oprávneného). Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať.

Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže
napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu, zakladá bezdôvodné
obohatenie. Na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený. Súd v exekučnom
konaní predmetné splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, a ktorého účelom bolo spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kvalifikoval ako rozporné s ustanovením § 22 ods. 2 OZ,
keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného, ktorým bol povinný.
Takéto zmluvné dojednanie preto treba považovať za odporujúce zákonu v zmysle § 39 OZ, a preto
z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako
absolútne neplatný právny úkon. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného

hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je
spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (k tomu pozri napr. uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011).Vzhľadom na to, že notárska
zápisnicaakoexekučnýtitulvzmysleustanovenia§45ods.2písm.c)Exekučnéhoporiadkuneobsahuje

súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou z dôvodu neplatnosti splnomocnenia na spísanie notárskej
zápisnice a tiež nespĺňa zákonné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného
poriadku zamietol.

3. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie
zrušil. Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 28.04.2004 zmluvu
o úvere č. 9130050, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 531,10
eur. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi

oprávnenýmapovinnýmsprihliadnutímnacharakterzmluvyniejevzťahomspotrebiteľským.Oprávnený
má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej
uzavretie v uvedenej forme sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu
dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako
k danému prípadu došlo v predmetnom spore. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa

zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka.
Zmluva sa uzatvorila vz mysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný
zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho
zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník

nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na
osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi
nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola
povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu
jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s

právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým
exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil D. E. C. svojím zastupovaním. Pokiaľ sa
zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne
tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým
mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené D. E. C. je platné a nie
je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádza, že udelené

plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“). Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne, určito
a zrozumiteľne. Oprávnený má za to, že konanie Mgr. Tomáša Kušníra (uznanie záväzku) nemožno
kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). Povinný dlhodobo

ignoroval výzvy oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy (neuhradil ani poskytnutý
úver vo výške istiny) v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči oprávnenému sa
rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu záväzku nedošlo a
tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka oprávneného
zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec D. E. C. konal v záujme dlžníka (povinného).

Oprávnený uzavieral zmluvu v dobrej viere, že povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy
plniť a z tohto dôvodu mu aj poskytol úver. Konanie povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie výziev
oprávnenéhoaneplneniezáväzkovpovažujeoprávnenýzakonanie,ktoréjevrozporesdobrýmimravmi
a v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku. Oprávnený má za to, že dohoda o plnomocenstve
je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú.

Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v
tejto súvislosti podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo
obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej
viere zmluvu uzavrel a povinnému úver poskytol.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa§239ods.1a2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.11. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

12. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Vdôsledkupodanejsťažnostioprávnenéhosúdprvejinštancievecprejednal vmedziach
daných ustanoveniami § 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že
sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil

s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie zamietol, a preto naň v podrobnostiach odkazuje. Odôvodnenie napadnutého
uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal
so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd nemal v tejto veci dôvod (a to
napriek presne opačnému názoru oprávneného), pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej v napádanom rozhodnutí na podporu ním zvoleného postupu a týmto pojatej aj do odôvodnenia
napadnutého uznesenia. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto
rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti, súd nad rámec zákona
(§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:

15. K námietke oprávneného o tom, že v danom prípade zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným
a povinným nie je spotrebiteľskou zmluvou súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 28.04.2004 bola
uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa a je zmluvou spotrebiteľskou
(a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka). Oprávnený ako dodávateľ v danom prípade pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem
iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Povinný v predmetnom spore
vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (povinný je
v zmluve označený menom, bydliskom, rodným číslom a číslom Občianskeho preukazu. V danom

prípadeideozmluvuospotrebiteľskomúverepodľazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,
na ktorú sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník.

16. Súd ďalej udáva, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na
spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy

účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS
204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej
inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

17. Súd konajúci sudcom dopĺňa, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť
oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia
pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh
na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov

stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK
zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného
konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh av intenciách § 9 ods. 2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote
najneskôr jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom
exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe

opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu
zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu
súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.3Cdo/164/1996).ČiužZoUNEKaleboExekučnýporiadokneobsahujúžiadneustanovenia,zktorých
by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a

nepreskúmať exekučný titul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá
§ 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá
nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s
dobrými mravmi. Účelom ZoUNEK-u bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho
však nemožno vyvodiť, že nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov

by boli vyňaté z procesu ich posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh
na vykonanie exekúcie (III. ÚS 106/2022). Naopak, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý
by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Exekučný súd je tak povinný

zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, prípadne z úradnej povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

18. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia súd konštatuje, že vyšší súdny úradník
vykonal náležitý prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný titul a v rámci

tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít, v súlade s
ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že predložená notárska zápisnica nie je
spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a preto na jej podklade
nemožno vykonať exekúciu. Je treba zdôrazniť, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti
má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť

údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala
právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na
základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho

dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z
náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z
materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej

osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli
osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie
je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie
je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú

napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Notárska zápisnica
ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému
rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13. 07. 2000, okrem iného, do istej miery
pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní
s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako

exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho
vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný
súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia
zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska
zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v

zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ustanovenie § 45 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa §
53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže ďalšie
pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.19. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí
rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto

súkromnoprávnoudohodouzachovanéprincípyzákonnejaleboústavnejhodnoty,naktorýchjepotrebné
trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je
považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000,
v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania
zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný

poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska
možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom
požadované náležitosti, musel vyšší súdny tak bez toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného
poriadku,preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či D. E. C. bol splnomocnený
na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného.

20. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nebolo sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica
spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 22.05.2005 s tým, že za povinného
konal a zápisnicu podpísal D. E. C., na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve, ktorá
je prílohou notárskej zápisnice. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške

23.761Sk, z toho úver a poplatok prestavujú sumu 10.640,-Sk, ktorá suma sa bude úročiť úrokom z
omeškania vo výške 0,25% denne od 03.05.2005 do zaplatenia. Povinný v notárskej zápisnici uznáva
uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený
zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí
povinnývlehotedo16.06.2005,krukámoprávnenejosoby,vopačnomprípadevyjadrilsúhlasspoužitím

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že dlh povinného voči
oprávnenému vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 9130050 uzavretej dňa 28.04.2004, na základe
ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 16.000,-Sk.

21. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym

záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti
udeleného plnomocenstva s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Uznanie
dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený
zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu, a
preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti práve s námietkou

oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so
záujmami zastúpeného – povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje a opakuje, že § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako
nemožno opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá

zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,
ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky
právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za
prospešné. Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami klienta -
povinného uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej

doby či vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom
bez toho, aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sťažnostný
súd dospel k záveru, že tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného.
V neprospech argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným

oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto
plnomocenstva splnomocniteľom - povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to
že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho
sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Súčasne je sťažnostnému
súdu z rozhodovacej praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere či spísania notárskej

zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneným) na
jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom
spoločnosti. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť rozpor nielen
s pravidlami profesijnej etiky, ale v konečnom dôsledku predovšetkým rozpor s dobrými mravmi a sozáujmami klienta - povinného, ktorej zástupcom v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka mal byť Mgr.
Tomáš Kušnír.

22. Ďalej, tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa §
31 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v
čase uznania. Splnomocnením povinný poverila tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého

výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška
poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy
právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, a čo znamená slovo „iné“ obsiahnuté tiež v
texte splnomocnenia. Z plnej moci tak nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi
vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec
konal v rámci udeleného splnomocnenia. Súčasne, sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať

záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží
to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa
niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je
právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v

čase uzavretia dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah
oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú, nemohla povinná platne udeliť plnomocenstvo advokátovi
D. E. C. na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatný.

23. Súd zároveň uvádza, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej
nemal ani vedomosť a nemal vedomosť ani o tom, že začala plynúť lehota na plnenie, pričom na
základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Práve súhlas
povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného
titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na

nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je
vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému
zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť
notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie
obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach

podľa príslušných predpisov procesného práva. V prejednávanej veci splnomocnený zástupca v mene
povinného v notárskej zápisnici uviedol, že povinný splatí dlh v lehote do 16.06.2005 k rukám oprávnenej
osoby. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že
začala plynúť, pretože nebolo v konaní preukázané, že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a
akým spôsobom sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia dozvedel.

24. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej
obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohla udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil, uvedené v žiadnom
prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva, pretože

možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V
nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci
vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bola práve povinný ktorého konanie (ignorácia
existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi.

25. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za
potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh

neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a
sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Vsúvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

26. Súd konajúci sudcom vzhľadom na vyššie uvedené sumarizuje, že nemôže akceptovať ako
exekučný titul notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola
napísaná na základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak

splnomocnenie,niejeplatné,nespĺňapotomaninapísanánotárskazápisnicapodmienkyvykonateľného
exekučného titulu, pretože vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba.

27. Ak vyšší súdny úradník dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným
titulom pre exekúciu a návrh na vykonanie exekúcie zamietol, sťažnostný súd konštatuje správnosť

napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/279/2026 zo dňa 05.03.2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

29. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol súdom zamietnutý, pričom do vydania poverenia na
vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, súd rozhodol, že tento nemá nárok na
náhradu trov sťažnostného konania. Naviac oprávnený nebol vo veci podaného návrhu na vykonanie
exekúcie úspešný a to ani v časti podanej sťažnosti, pričom v tomto štádiu konania je účastníkom

exekučného konania výlučne oprávnený a teda ani niet subjektu, ktorého by bolo možné v prípade
úspechu oprávneného k náhrade trov konania zaviazať. Povinný sa stáva účastníkom exekučného
konania až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a
taxatívnym spôsobom vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania. Na strane oprávneného sú
to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie

a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok
a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Tieto trovy v zmysle § 199b
Exekučnéhoporiadkuplatíoprávnený.Naichnáhraduodpovinnéhomávšaknároklenvprípade,žesúd
vyhodnotí jeho návrh na vykonanie exekúcie ako dôvodný a teda vydá poverenie na vykonanie exekúcie,
v ktorom sa tieto trovy uvedú a na jeho základe vymáhajú. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku

má totiž oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom
konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie. Argumentum
a contrario ak teda súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydá, pretože návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie zamietne ako nedôvodný, oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného
konania, ktoré platil. Na ich náhradu teda nemá nárok, keďže úspech v konaní nemal a neexistuje

subjekt, ktorého by bolo možné na náhradu trov zaviazať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).