Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoCsp/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122496720
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6122496720.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G.
XXX, právne zastúpený U. KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1.mája
1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanej: S. poisťovňa, a.s. B. H. F., so sídlom
B. 4, XXX XX O., H.: 00 XXX XXX o zaplatenie 8.450,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou 11 Csp/74/2023 - 389 zo dňa 13. augusta 2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t. j. vo výrokoch I. a III.

II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie) v konaní o zaplatenie 8450,15 eur s
príslušenstvom rozhodol takto

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumy 8.450,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 8.450,15 eur od 24.12.2022 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou na

Okresnom súde Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 8.450,15 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 8.450,15 eur od 12.08.2022 a trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom (zapísaný pod B1) rodinného domu č. XXX,
postaveného na parcele C-KN č.XXX- zastav. plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, ktorý je
zapísaný na J. vlastníctva č.XXX, k.ú. G.. Žalovaná je poisťovňa, ktorá na základe poistnej zmluvy
poistila túto predmetnú nehnuteľnosť pre prípad jej poškodenia. Žalobca je poisteným v poistnej

zmluve č. XXXXXXXXXX/X poistenie „ O. domov“, uzavretej so žalovano, kde predmetom poistenia
sú nehnuteľnosti. P. XX.XX.XXXX vznikla poistná udalosť, kedy došlo k požiaru na dome žalobcu.
Táto poistná udalosť je evidovaná u žalovanej pod číslom PU XXXXXXXXXX. Písomným oznámením
žalovanej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, číslo XXXXXXXXXX bola táto poistná udalosť prešetrenáa bolo zo strany žalovanej poisťovne vykonané poistné plnenie vo výške 39 391 eur, ktoré bolo aj
dňa 07.03.2022 pripísané na bankový účet žalobcu. Lenže škoda na poistených veciach žalobcu
toto vykonané plnenie presiahla. Žalobca dal výšku škody na poistených nehnuteľnostiach hodnotiť

znaleckým posudkom číslo 15/2022 vyhotovený znalcom H.. G. C. zo dňa 07.05.2022, ktorým stanovil
výšku primeraných nákladov na odstránenie škody spôsobenej požiarom do pôvodného stavu a to vo
výške 60.292,51 eur. Následne dňa 12.08.2022 žalovaná zaplatila na účet žalobcu sumu 11 307,49 eur
a so zvyškom náhrady škody sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobca preto považoval aj úrok z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 8450,15 eur od 12.08.2022.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, od začiatku namietala skutočnosť, že žalobcovi vyplatila všetky
oprávnené a preukázané náklady a uvádzala, že výmera plochy poistenej nehnuteľnosti bola zadaná
bez vedomia žalobcu a ak je to teda tvrdenie žalobcu, toto tvrdenie nie je možné akceptovať. Okrem
iného taktiež žalovaná strana tvrdila ,že z celkového plnenia, ktoré poskytla žalobcovi odpočítala aj
takzvaný podpoistenie vo výške 4.664,76 eur pričom postupovala na základe vyjadrenia spoločnosti

W., ktorá vykonala porovnanie znaleckého posudku z kalkulačného programom a nepriznáva položky
celkovo vo výške 6407,89 eur z dôvodu, že predmetné položky boli buď nepreukázané, respektíve
žalobca navrhoval opravu niektorých poškodených časti, tak že nepredstavovali návrat do pôvodného
stavu, ale vylepšenie pôvodného stavu. Žalovaná tak žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom
z listu vlastníctva č.XXX, oznámením o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX, znaleckým posudkom
č. XX/XXXX, výzvou žalobcu na poistné plnenie zo dňa 07.07.2022, oznámením o poistnom plnení
zo dňa 11.08.2022, zápisom z obhliadky škodovej udalosti spoločnosti W., návrhom poistnej zmluvy
pre poistenie domu, bytu a domácnosti „O. domov“, B. poistnými podmienkami pre poistenie majetku

občanov, smernicou pre dojednávanie produktu č. XXX vrátane prílohy č. 1, znaleckým posudkom č.
X/XXXX, odborným vyjadrením č.XX/XXXX, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovanej, výpoveďami
žalobcu, svedkov.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti, LV č. XXX, okres B. nad I., k.ú. G. žalobca je vlastníkom
rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX.

8. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.03.2022 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi oznámila

ukončenie šetrenia poistnej udalosti, na základe ktorého určila výšku plnenia na sumu 39 391 eur.

9. Z predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného H.. G. C., súd zistil, že primerané
náklady na odstránenie škody požiarom predstavujú sumu 60 292,51 eur. Táto suma predstavuje
náklady už po odrátaní použiteľných zvyškov.

10. Žalobca výzvou na zaplatenie zo dňa 07.07.2022, vyzval žalovanú na vykonanie doplňujúceho
poistného plnenia vo výške 21 784,91 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi škodou určenou
znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky žalobcu spolu s nákladmi na ZP a
doterajším plnením poisťovne.

11. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.08.2022 je zrejmé, že žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa
10.08.2022 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej určila výšku plnenia na sumu 11 307,49
eur. Do tejto sumy bola započítaná aj odmena za vyhotovenie znaleckého posudku v sume 883,40 eur.

12. Zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 20.12.2021 súd zistil, že spoločnosť W. s.r.o.
pomocou svojho technika vykonala obhliadku na mieste požiaru, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu
majetku žalobcu s tým, že požiarom bola poškodená strecha a zatečené priestory RD v dôsledku
hasenia. Výška škody bola vyčíslená na sumu 43 146,93 eur.

13. Z návrhu poistnej zmluvy pre poistenie domu, bytu a domácnosti „ O. domov“ je zrejmé, že žalobca
dal u žalovanej poistiť rodinný dom na adrese G. XXX, pričom zastavaná plocha spolu predstavovala
XXX m2. Celkové ročné poistné predstavovalo sumu 86,21 eur.14. Podľa čl. XI bod 5. písm. b) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov,
ak bola poistená vec poškodená, vzniká poistenému právo, aby mu S. vyplatila sumu zodpovedajúcu
primeraným nákladom v čase vzniku poistenej udalosti potrebným na opravu veci, zníženú o cenu

prípadných použiteľných zvyškov nahradzovaných častí poškodenej veci.

15. Podľa čl. XIV bod 1. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov, ak je v dobe
poistnej udalosti poistná suma poistenej veci nižšia ako je poistná hodnota, upraví S. výšku poistného
plnenia,naktorévznikolnárokpodľavšetkýchpodmienokpoistnejzmluvypredodpočítanímspoluúčasti,

pomerom poistnej sumy k poistnej hodnote.

16. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19.05.2023 uviedla, že trvá na tom, že pri výpočte výšky
poistného plnenia postupovala v súlade s V. zmluvou č. XXXXXXXXXX pre poistenie domu, bytu a
domácnosti „O. domov“ zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrela so žalobcom, ako aj v zmysle príslušných
všeobecných a osobitných poistných podmienok. Žalovaná sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že

podpoistenie nehnuteľnosti malo byť spôsobené samotnou žalovanou, resp. osobou konajúcou za
poisťovňu, ktorá zadávala údaje do poistnej zmluvy. Stanovenie výšky poistnej sumy, od ktorej potom
závisel výpočet výšky poistného, bolo priamo závislé od výmery podlahovej plochy rodinného domu.
Pokiaľ poisťovací poradca predmetný údaj zaznamenal do návrhu PZ, mohol tak urobiť výlučne na
základeinformácie,danejmužalobcom.UvedenévyplývazosamotnejPZ,kdejevkolónke„Stanovenie

poistnej sumy“ zaškrtnuté políčko „ na základe ZP v m2, a teda poistná suma bola určená na základe
poistníkom oznámenej zastavanej plochy v metroch štvorcových. Pokiaľ žalobca tvrdí, že stavba mala
byť poisťovaná na základe znaleckého posudku z dôvodu čerpania úveru, toto svoje tvrdenie ničím
nepreukázal. Naopak, ak by sa skutočne poistná suma stanovovala na základe znaleckého posudku,
poisťovací poradca by v návrhu PZ v kolónke „ Stanovenie poistnej sumy“ zaškrtol políčko „znalecký

posudok - príl.č., pričom predmetný posudok (resp. jeho fotokópia) by nevyhnutne musel tvoriť prílohu
PZ. Trvá na to, že údaj o zastavanej ploche uviedla v návrhu PZ na základe informácie, oznámenej
jej žalobcom ako záujemcom o poistenie, ktorý mal k dispozícii nielen všetky relevantné dokumenty
za účelom zistenia podlahovej plochy rodinného domu, ale mal prístup aj k samotnej nehnuteľnosti.
Žalobca uviedol menšiu rozlohu zastavanej plochy rodinného domu, ako bola skutočná, avšak žalovaná

zdôrazňuje, že žalobca svojim podpisom potvrdil pravdivosť všetkých, v zmluve uvedených údajov,
vrátane zastavanej plochy poisťovanej nehnuteľnosti., o ktorej správnosti, na rozdiel od žalovanej, mohol
a mal mať vedomosť. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp.zn. 8Co/238/2019 zo dňa 27.04.2021.

17. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 18.12.2023 uviedol, že dom, ako aj poistná zmluva je písaná na
neho. Dlhodobo pracuje a žije v E. Y.. B. veci, čo sa týka poistenia a domu, riešil s rodičmi. Mali aj starší
znalecký posudok, podľa ktorého sa robila poistná zmluva. Poistnú zmluvu uzatváral osobne s tým, že
pri výmere rodinného domu vychádzali zo znaleckého posudku. Pracovník poisťovateľa nepreveroval
výmeru rodinného domu, nakoľko zmluvu uzatvárali v K. a dom je v G.. Všetky veci v súvislosti s

vykonávaní práca likvidáciou poistnej udalosti riešili rodičia.

18. Súd vypočul ako svedkov Q. X. a J. X., H.. V. P. a ďalej taktiež oboznámil so znaleckým posudkom
č. posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený znalcom H.. I. Q., pričom uviedol, že znalec v
roku 2014 určil, že stavba má po výpočte zastavanej plochy výmeru spolu XXX,XX mX (z toho XXX mX

je 1. NP a XX,XX m2 je 1. PP). Preto bola v návrhu, pri uzavretí poistenia) uvedená výmera podlahovej
plochy XXX m2.

19. Na návrh žalovanej vzhľadom na sporné položky, súd vo veci ustanovil odborne spôsobilú osobu na
podanie odborného vyjadrenia H.. R. Q..

20. Z odborného vyjadrenia č.X/XXXX vyplýva, že náklady vyčíslené kalkuláciou v znaleckom posudku
č. XX/XXXX H.. C. (z ktorých vychádzal žalobca), sú správne a relevantné. Z kalkulácie priloženej v
posudku spoločnosti W. s.r.o. nie je možné zistiť, aké náklady boli v sume 42 485,71 s DPH započítané.
Odborne spôsobilá osoba uviedla, že vyjadriť sa k podpoisteniu nie je v jej kompetencii. Je to zmluvná

dohoda medzi poisťovňou a klientom na základe akej výmery bude poistenie nehnuteľnosti vypočítané.
Pokiaľideospornépoložkyatomanipuláciusútepodemontáži,montážkontralátaparopriepustnúfóliu,
tieto položky ako súčasť kalkulácie v znaleckom posudku č. XX/XXXX H.. C. považuje odborne spôsobilá
osoba za správne. Montáž kontralát a paropriepustnej fólie je technologický postup a ich nepoužitieby bolo technicky nesprávne. Pokiaľ ide o zastavanú plochu, tú odborne spôsobilá osoba uviedla, že
zastavaná plocha X.NP je XXX,XX mX a pivnica XX,XX m2, spolu teda XXX,XX m2. R. spôsobilá osoba
zároveň vyhotovila vlastnú kalkuláciu nákladov na opravu poškodených častí domu žalobcu a to vo

výške 52 395,33 eur bez DPH a 62 870,80 eur s DPH.

21. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 788 ods. 1 zákona číslo
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ďalej len (OZ), § 790 písm. a) OZ, § 793 ods. 1, 2 OZ, § 795
ods. 1 OZ, § 797 OZ, § 799 ods. 2 OZ, § 420 ods. 1,2 OZ, ako aj § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1,

2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy .

22. Koštatoval, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 16.12.2021 došlo k
poistnej udalosti, požiaru rodinného domu žalobcu. Tento rodinný dom bol poistený u žalovanej na
základe poistnej zmluvy zo dňa 28.02.2012. V dôsledku poistnej udalosti došlo ku škode na rodinnom

dome žalobcu. Žalovaná ako poisťovateľ vyplatila žalobcovi škodu - poistné plnenie na rodinnom dome
v sume 39.391 eur dňa 04.03.2022. V dôsledku tohto, že výška škody presiahla túto vyplatenú sumu
žalobca s ňou nesúhlasil, na vlastne náklady v sume 883,40 eur si dal vypracovať znalecký posudok.
Znalec H.. G. C. stanovil znaleckým posudkom č. XX/XXXX výšku škody na sumu 60.2952,51 eur.
Po jeho doručení žalovanej, táto pristúpila ešte k doplateniu poistného plnenia v sume 11.307,49 eur

dňa 11.08.2022. V tejto sume bola zahrnutá aj suma 883,40 eur - náklady za vyhotovenie znaleckého
posudku.

23. Žalovaná ako poisťovateľ neuznala sumu 2.027,27 eur (túto žalobca nepožaduje).

24. Žalovaná neuznávala ani sumy za odvoz sute, za kontralaty a paropriepustnú fóliu. K týmto položkám
sa podrobne vyjadrila znalkyňa H.. R. Q., ktorú ustanovil súd na návrh žalovanej, vo svojom odbornom
vyjadrení č. XX/XXXX , ako aj k dôvodnosti ich zohľadnenia.

25. Žalobca taktiež uviedol, že k sume ktorú požaduje - 8.450,15 eur , dospel tak, že od sumy celkovej

škody 60.292,51 eur a nákladov za posudok v sume 883,40 eur ktorú určil znalec H.. C. (61.175,91 eur)
odrátal plnenia poisťovne 39.391 eur a 11.307,49 eur, ďalej odrátal sumu za kotly 2.027,27 eur, ktorú
nepožaduje (61.175,91 - 39.391 - 11.307,49 - 2.027,27 = 8.450,15 eur). ZP si zabezpečil žalobca na
vlastné náklady, ktoré sú vo výške 883,40 eur. Aj tieto náklady považoval žalobca za súčasť nároku z
poistenia a preto túto sumu (883,40 eur) si v rámci poistného plnenia voči žalovanej nárokoval. Uviedol,

že zvyšne námietky žalovanej neakceptuje a sú nedôvodné.

26. K sporným položkám žalobca a jeho rodičia ako svedkovia, vo svojich výpovediach uviedli, že
vykonávali opravu nehnuteľnosti po požiari svojpomocne a svojpomocne realizovali aj vývoz súte. Preto
neočakávali, že musia žalovanej poisťovni, preukazovať sumu nákladov na odvoz súte. Ich dôvodnosť

a výška bola potvrdená ZP H.. C. a odborným vyjadrením H.. R. Q..

27. K týmto položkám (vývoz súte) je potrebné zdôrazniť, že oprava bola vykonaným dokazovaním,
výsluchom žalobcu a svedkov, jednoznačne preukázaná. Bola vykonávaná svojpomocne a tieto
náklady nemusel preukazovať, ich výška bola preukázaná v konaní znaleckým posudkom a odborným

vyjadrením.

28. Nedôvodné sú aj námietku vo vzťahu k spôsobu opätovného vybudovania strechy, ktorá po požiari
bola postavená už iným spôsobom vzhľadom na nové materiály a novú technológiu. Realizácia
opravy strechy pôvodným spôsobom už logicky a technicky nebola možná. Ich dôvodnosť a výška bola

potvrdená aj odborným vyjadrením H.. R. Q. a aj ZP H.. C..

29. Pokiaľ sa týka kontralát, je to technická súčasť strešnej konštrukcie bez namontovania týchto
kontralát, by nebolo možné stavebne dokončiť opravu strechy, keďže strecha bola dokončená, znamená
to, že tieto kontroláty museli byť použité. Rovnako paropriepustná fólia bola použitá a je inštalovaná na

streche. Ich dôvodnosť a výška bola potvrdená opäť odborným vyjadrením H.. R. Q..

30. Pokiaľ ide o kuchynskú linku v sume 657,935 eur, tak táto kuchynská linka musela byť vymenená
z dôvodu, že bola poškodená, keďže dom bol zhoreniskom a zhorela strecha, cez ktorú pretekalo, tátokuchynská linka nabobtnala, pretože bola z dreveného materiálu a nebola už použiteľná, ani nebola
súca na opravu, preto musela byť vymenená. Dôvodnosť a výška bola potvrdená odborným vyjadrením
H.. R. Q. a výsluchom žalobcu a svedkov.

31. Žalovaná namietala, že hodnota využiteľných zvyškov vo výške 689,53 eur nebola zohľadnená a
preto ju žiada odpočítať. Je potrebné poukázať, že (stranu 24 znaleckého posudku znalca H...), že táto
suma je už odpočítaná, kedy pri výpočte škody na nehnuteľnosti, znalec od zistenej všeobecnej hodnoty,
odpočítal práve túto sumu 689,53 eur a preto je výsledná výška škody vyčíslená sumou 60.292,51 eur,

znamená to, že táto suma už bola vyčíslená a odpočítaná a nie je správne, aby bola v tomto konaní
odpočítavaná 2krát.

32. V konaní na návrh žalovanej strany bol ustanovený znalec H.. R. Q. za účelom podania odborného
vyjadrenia za účelom stanovenia výška škody. Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX a jeho záveru
vyplýva, že podľa názoru znalca sú náklady vyčíslené kalkuláciou v znaleckom posudku č. XX/XXXX H..

C. (ktorý predložil žalobca spolu so žalobou) správne a relevantné. Uviedla, že z kalkulácie priloženej
v posudku spoločnosti W. s.r.o nie je možné zistiť, aké náklady boli v sume XX.XXX,XX eur s DPH
započítané. Sporné položky medzi H.. C. a W. sú správne uplatnené zo strany znalca H.. C.. U.
je uvedené sporné položky sú podrobne rozpísané a zdôvodnené v bodoch 2.3 až 2.6 Odborného
vyjadrenia. Znalkyňa sa tiež vyjadrila a určila rozmery jednotlivých podlaží domu súp. č. XXX v obci G.

a tieto sú zakreslené v prílohe Odborného vyjadrenia (XXX m2).

33. Znalkyňa uviedla kalkuláciu nákladov potrebných na opravu poškodených častí rodinného domu
súp. č.XXX v obci G., ktorá je v prílohe Odborného vyjadrenia a bola vyčíslená na sumu 52.395,33 eur
bez DPH, 62.870,80 eur s DPH (bez odpočítanej hodnoty použiteľných zvyškov). Týmto bola potvrdená

dôvodnosť žaloby.

34. Znalkyňa určila škodu na sumu 62.870,80 eur, teda ešte viac ako určil znalec v znaleckom posudku
žalobcu. Z tohto dôvodu, sú námietky žalovanej k sporným vyššie uvedeným položkám nedôvodné.
Znalkyňou vyčíslená škody bez odpočítanej hodnoty použiteľných zvyškov je ešte vyššia ako uvádzal

žalobca.

35. K tomuto odbornému vyjadreniu žalovaná uviedla, že ho akceptuje , čo sa týka vyčíslenia nákladov
na opravu poškodených častí domu. Súhlasil s ním aj žalobca. Žalovaná zotrvala na tvrdení , že
nehnuteľnosťbolapodpoistená aženiejeviazanávýpočtomzastavanejplochystanovenýmvodbornom

vyjadrení, pretože má stanovenú na účely výpočtu výšky poistného vlastnú metodiku.

36. Žalovaná počas konania poukazovala, že plnenie znížila jednak v zmysle dohodnutého
spoluzavinenia a aj z dôvodu podpoistenia. Plnenie znížené za podpoistenie nehnuteľnosti, KP
=X,XXXXX /poistné XXXm2, skutočné rozmery nehnuteľnosti 252,60 m2/.

37. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uviedol, že z predložených listín, výsluchu svedkov
a podaného odborného vyjadrenia vyplýva, že krátenie poistného plnenia z dôvodu podpoistenia je
nedôvodné. Jednak je to z dôvodu, že z dokazovania vyplynulo, že k podpoisteniu nedošlo, nakoľko
v poistnej zmluvy je uvedená výmera XXX m2, túto výmeru určil sama žalovaná, čo potvrdili vo svojej

výpovedi svedkovia, ktorí potvrdili, že žalovaná vychádza z výmery určenej ZP podaným pri vybavovaní
hypotekárneho úveru. Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX bolo preukázané, že skutočná výmera je
X21 m2 teda menej ako je uvedená výmera v poistnej zmluve. K podpoisteniu preto nemohlo vôbec
dôjsť. To že žalovaná ako poisťovateľ určila nepresne výmeru, je to na jej ťarchu. To, že by bola výmera
určená v menšej výmere zavinením žalobcu žalovaná v konaní nepreukázal. Nie je preto ani daný dôvod

na krátenia poistného plnenia. Pokiaľ ide o spoluúčasť z oznámenia o plnení vyplýva, že túto žalovaná
už odrátala, dokonca dvakrát pri každom plnení.

38. Žalobca uviedol, že neuvádzal žiadne nepravdivé okolnosti, ale zastavanou plochou sa rozumie
obstavaná časť zemského povrchu, bez ohľadu na to, či je nad ňou alebo pod ňou, nejaká výmera

ďalšieho podlažia XXX mX a XX,XX m2 pivnice pod rodinným domom, práve vytvárajú tú hodnotu, tú
výšku, teda rozsah zastavanej plochy a tento rozsah zastavanej plochy bol uvedený aj v poistnej zmluve.
V tomto ohľade žalobca tvrdil, že nedošlo k podpoisteniu nehnuteľnosti a neuviedol žiadne nepravdivéokolnosti. Žalobca toto vyjadrenie žalovanej k podpoisteniu preto neuznáva. Na každú námietku
žalovanej, existuje logické a zdôvodniteľné vysvetlenie, pre ktorú táto námietka je neakceptovateľná.

39. Na potvrdenie nedôvodnosti samotného inštitútu podpoistenia a nedôvodnosti zníženie poistného
plnenia pre podpoistenie súd prvej inštancie poukázal na Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 9Co/9/2021 zo dňa 10.06.2021 cit: „Rozhodnutie bolo vydané v spore o zaplatenie poistného
plnenia určeného na kompenzáciu škody spôsobenej haváriou vozidla. Podaním žaloby sa žalobca
domáhal čiastky predstavujúcej zníženie poistného plnenia kvôli tzv. podpoisteniu vozidla. Žalobca

v súvislosti s uplatnením nároku tvrdil, že k podpoisteniu nemohlo dôjsť, pretože cenu motorového
vozidla rozhodnú pre stanovenie poistného stanovuje poisťovňa, resp. jej obchodný partner, ktorého ako
sprostredkovateľa využila na uzatvorenie poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalobcovi,
keď uviedol, že aj keby bolo vozidlo pre účely poistenia podhodnotené, má zodpovednosť za stanovenie
jeho hodnoty žalovaná poisťovňa a prenášanie zodpovednosti za stanovenie hodnoty na žalobcu,
ktorý bol v danom vzťahu v postavení spotrebiteľa, je neprípustné.“ Názor súdu prvej inštancie bol

potvrdený aj odvolacím súdom. Tento upozornil, že ak si poisťovňa v zmluvných dokumentoch vymienila,
aby zodpovednosť za stanovenie poistnej sumy prevzal poistený, je takéto dojednanie neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Poistná zmluva mala v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
spotrebiteľský charakter a žalovanej nevzniklo právo na zníženie plnenia tzv. podpoistením, keď
zodpovednosť za riadne stanovenie poistnej sumy znáša žalovaná a túto zodpovednosť nemôže

prenášať na žalobkyňu. Inštitút podpoistenia je možné charakterizovať ako situáciu, kedy majetok v
poistnej zmluve je podhodnotený a základe toho určená splátka poistného je nižšia než by bola určená z
reálnej hodnoty poistenej veci. Podpoistenie je inštitútom, ktorý je nevýhodným nielen pre poisťovateľa,
nakoľko inkasuje nižšie poistné ako pri správne určenej poistnej sume, ale rovnako je nevýhodný aj
pre poisteného, pretože v prípade poistenej udalosti by bolo krátené poistné plnenie a tak by mu

neboli kompenzované náklady na obnovu poisteného majetku. V konaní nebolo spornou skutočnosťou,
že poistná suma uvedená v poistnej zmluve bola ustálená za spolupráce s poisťovacím agentom.
V tejto súvislosti nemožno hovoriť o konaní, ktoré by bolo možné pripočítať žalobkyni so snahou
podhodnotiť majetok, ktorý bol predmetom poistenia. Nepochybne nemožno zaťažovať spotrebiteľa pri
poistnej zmluve povinnosťou zisťovať všeobecné koeficienty, ktoré sa týkajú ohodnocovania majetku,

ktorého hodnotu možno ustáliť len osobami disponujúcimi odbornými znalosťami. Zaťažovať poisteného
takouto povinnosťou, hlavne za stavu, keď sa domáha plnenia len zo sumy, ktorá bola určená v
spolupráci so zástupcom poisťovateľa, sa javí byť neprimerané a nesúladné s princípom proporcionality.
K podpoisteniu veci teda musí prísť na základe vedome nepravdivej a lebo vedome neúplnej odpovedi
poisteného. Túto skutočnosť musí preukázať poisťovateľ. Ak však samotný poisťovateľ (jeho zástupca)

vedel, resp. mal vedieť o tom, že poistník (poistený) uviedol nesprávne alebo neúplné odpovede na jeho
písomné otázky, nemožno túto skutočnosť pričítať na vrub poistníka.

40. Žalobca považoval námietky žalovanej poisťovne za dôvodné iba v časti sumy pripadajúcej na
plynový kotol a jeho montáž, teda v sume 2.027,27 eur. Tieto položky sa v ZP nachádzajú na liste č. 15

ZP, v rozpočte s výkazom výmerom, v časti XXX ústredné kúrenie- kotolne, - pod poradov.č. XX „ montáž
plynového kotla stacionárneho kondenzačného do XXkW“ v sume 458,907 eur, - pod poradov.č. XX
„ kotol stacionárny plynový zliatinový kondenzačný, výkon 15kW“ v sume 1.568,36 eur. Žalobca však
nepožadoval túto sumu 2027,27 v žalobe a od celkovej škody ju odrátal.

41. Námietka žalovanej vo vzťahu k opakovanému uplatnenia nákladov v sume 883,40 eur je tiež
nedôvodná. Žalobca k výslednej sume škody túto sumu neprirátal. Je zahrnutá v sume 61 175,91 eur,
pričom je zarátaná v plnení poisťovne zo dňa 12.8.2022 v sume 11 307,49 eur). Tvrdenie žalovaného
je tak nedôvodné.

42. Vykonaním sumarizácie a z vykonaného dokazovania je teda nesporné, že celková výška škody a
súvisiacich nárokov poisteného, je určená na vyššiu sumu ako požadoval žalobca. Žalobca žiadal sumu
60 292,51 eur a náklady na ZP = 883,40 eur, spolu 61 175,91 eur. Od tohto je potrebné odrátať plnenie
poisťovne = 50 698,49 eur (39 391 eur + 11 307,49 eur), rozdiel je 10 477,42 eur. Žalobca nežiadal
položky pripadajúcej na plynový kotol a jeho montáž = 2 027,27 eur, čo je po odrátaní suma 8 450,15

eur, teda žalovaná suma. Súd priznal a uznal aj podľa žalovanej sporné položky, ktorých dôvodnosť a
výška boli preukázané odborným vyjadrením H.. R. Q. , tak ako to vyššie odôvodnené.43. Na základe uvedeného, preto súd po vykonanom dokazovaní žalobe čo do istiny vo výške 8.450,15
eur ako dôvodnej vyhovel. Ako je to vyššie zdôvodnené ,žalobca má nárok na náhradu zvyšku
škody titulom poistného plnenia následkom poistnej udalosti v sume 8.450,15 eur. Námietky a obrana

žalovanej sú nedôvodné.

44. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania od 12.08.2022, kedy žalovaná zaplatila na účet žalobcu
zvyšnú sumu 11 307,49 eur, pričom rozdiel do celkovej sumy bol podľa žalobcu žalovanou nezaplatený
bezdôvodne, hoci už v tento deň mohol a mal byť zaplatený.

45. Súd má za to, že k tomu dňu sa žalovaná nemohla dostať do omeškania tak ako to žalobca
odôvodňoval, nakoľko mu žalovaná listom zo dňa 11.08.2022 (čl. 31) oznámila plnenie v sume 11307,49
eur a aj dôvody pre ktoré zvyšnú sumu neuhradila a s rozpisom poistného plnenia. Ak bol žalobca
nespokojný s výškou celkového poskytnutého plnenia z poistnej udalosti, mal žalovanú vyzvať na
zaplateniezvyšnejčastipoistnéhoplneniaaposkytnúťmuprimeranúlehotunaplnenie.Žalobcavkonaní

žiadnu takúto výzvu a jej doručenie žalovanej, súdu nepreukázal.

46. Preto sa ku dňu 12.08.2022 žalovaná nemohla sa dostať do omeškania v zmysle ust. § 517 OZ.
Za kvalifikovanú výzvu na plnenie adresovanú žalovanej preto tak možno považovať žalobu, ktorú si
žalovaná prevzala dňa 20.12.2022. Po uplynutí primeranej lehoty na plnenie, ktorá je 3 dní, sa tak

žalovaná mohla dostať do omeškania až od 24.12.2022.

47. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške až od
24.12.2022 a zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

48. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky dosahovala ku dňu 24.12.2022 výšku 2,5%.
žalobca však žiadal úroky z omeškania vo výške 5,5%. Keďže súd nemôže ísť ultra petit priznal
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne tak ako ich žalobca žiadal.

49. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

51. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

52. Súd žalobe čo do istiny vyhovel a aj čo do úroku z omeškania, kde tieto priznal, no len od neskoršieho

dňa. Uvedené však možno v zmysle judikatúry súdov SR považovať za úspech v celom rozsahu.
Úspešný žalobca má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

53. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaná. Uviedola, že odvolanie podáva proti
výrokom I. a III. a podala ho z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP ), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

54. Uviedla, že súd podľa žalovanej dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu záveru,
keď konštatoval, že k podpoisteniu nemohlo dôjsť a to, že žalovaná ako poskytovateľ určil nepresne
výmeru, je to na jej ťarchu. To, že by bola výmera určená v menšej výmere je zavinením žalobcu.
Ďalej uviedla žalovaná , že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa rozhodol uzatvoriť

poistenie domácnosti iba z dôvodu, že mal záujem o hypotekárny úver, ktorého podmienkou zrejme
malo byť uzatvorenie poistného predmetu hypotéky, a teda mohol mať záujem platiť čo najnižšie poistné.
Ďalej uviedla, že žiaden zamestnanec žalovanej nebol na ohliadke poisťovanej nehnuteľnosti, ale
táto sa v zmysle metodiky žalovanej oceňovala výlučne na základe informácií uvádzaných žalobcom.Žalobca nepreukázal ani len existenciu tvrdeného znaleckého posudku, ktorý mal žalovanej predložiť
pri uzatváraní poistnej zmluvy. Z predloženej poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX je zrejmé, že poistná
suma na nehnuteľnosť žalobcu bola stanovená na základe zastavanej plochy metrov štvorcových.

Išlo pritom o jednu z možností stanovenia hodnoty poisťovacej nehnuteľnosti, tak, aby nedošlo k
nadpoisteniu, ale ani k podpisteniu , to je stav kedy by reálna hodnota nehnuteľností nezodpovedala
poistnej hodnote poistenej veci. Zo žalovanej predložených listinných dôkazov je zrejmé, že bola použitá
alternatíva, ktorá výslovne počítala s tým, že záujemca o poistenie pozná, resp. vie zistiť zastavanú
plochu poisťovacej nehnuteľnosti a zároveň nemá k dispozícii znalecký posudok . V žiadnom prípade tak

zastavanú plochu nemohol stanoviť samotný obchodný zástupca, respektíve zamestnanec žalovanej.
Smernica zároveň obsahovala presný spôsob určenia zastavanej plochy rodinného domu , takže v
prípade,žeplochajednotlivýchpodlažíviacpodlažnejbudovyniejerovnakátrebaurčiťzastavanúplochu
každého podlažia osobitne a následne ich spočítať, čo bolo uvedené aj v samotnej poistnej zmluve. Ďalej
poukázala na odborné vyjadrenie č. XX/XXXX znalkyne H.. R. Q. zo dňa 22.04.2025, ktorá v odpovedi
na zadanú otázku uviedla, že vyjadrenie k podpoisteniu nie je v jej kompetencii znalca a je teda zmluvná

dohoda medzi poisťovňou a klientom na základe akej výmery bude poistenie nehnuteľnosti vypočítané.
Poukázala na ustanovenia § 788 ods. 1 a 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako aj na všeobecné
poistné podmienky pre poistenie majetku občanov číslo B. XXX - 2.

55. Podľa článku L. podpoistenie pod bod 1 VPP , je uvedené, ak je v dobe poistnej udalosti poistná

suma poistenej veci nižšie ako aj poistná hodnota, upraví S. výšku poistného plnenia, na ktoré vznikol
nárok podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy pred odpočítaní spoluúčasti pomerom poistnej sumy
k poistnej hodnote . Uviedla tak, že zastáva názor, že správne žalovaná strana dospela k záveru, že
nehnuteľnosť žalobcu bolo podpoistená, nakoľko suma poistného bola nižšia ako by bola, ak by žalobca
uviedol správne údaje zastavanú plochu každého podlažia osobitne.

56. Taktiež žalovaná napadla aj ďalšiu časť rozsudku a to výrok III. v tom zmysle, že súd prvej
inštancie pochybil, keď priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania s poukazom na výrokII. napadnutého
rozsudku, ktorým súd žalobu v časti zamietol. Má za to, že bolo potrebné zohľadniť každý neúspech
a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Nepatrný úspech CSP aktuálne nepozná,

zohľadňuje sa teda celý neúspech a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu
úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo
znaleckéhoposudku.Spoukazomnauvedenémázato,žejevylúčené,abyžalobcamalplnýúspech ,čo
do základu uplatneného nároku a, teda aby jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Má za to,
že súd prvej inštancie mal preto náhradu trov konania pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiadna

zo zákona nemá nárok na náhradu trov tohto konania. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

57. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovanej sú v podanom odvolaní
nesprávne a jej výčitky voči rozsudku súdu prvej inštancie sú nedôvodné. Uviedol, že žalovaná opomína

v odvolaní fakt, že z písomného odborného vyjadrenia znalkyne H.. Q. číslo XX/XXXX vyplýva (okrem
iného), že zastavaná plocha podlaží rodinného domu súpisné číslo XXX kat. uz. G. je XXX,XX metrov
a zastavaná plocha rodinného domu súpisné číslo XXX kat. uz. G. je XXX,XX metrov štvorcových .
Tento výsledok odborného vyjadrenia správne vyhodnotil súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že je
preukázané, že skutočná výmera je XXX metrov štvorcových, a teda menej ako je výmera uvedená v

poistnej zmluve, a k podpoisteniu preto nemohlo dôjsť. Námietka žalovanej pri tzv. podpoistení je zjavne
chybná a tvrdenia žalovanej sú zbytočné a irelevantné. Taktiež uviedol, že je preto úplne nepodstatné,
či poisťovací agent vedel alebo nevedel , aká je výmera zastavanej plochy podlaží rodinného domu .

58. Žalobca taktiež poukázal, že žalovaná, ak v odvolaní namieta voči rozsudku, že súd prvého inštancie

chybne rozhodol o náhrade trov konania, pretože mal zohľadniť a to dokonale matematicky pomer
úspechu a neúspechu žalobcu v súdnom konaní, pričom žalobca zdôraznil, že v súdnom konaní sa
neúspech žalobcu týka iba príslušenstva a to ohľadne v tom, že súd nepriznal úroky z omeškania
od 12.08.2002, ale priznal ich až od 24.12.2022 a v matematickom vyjadrení, pri kapitalizácii úrokov z
omeškania sa tak jedná o sumu 169,33 eur. Ak by k tejto sume bola pripočítaná suma priznanej istiny,

neúspech žalovanej strany by bol iba 1,7 % oproti úspechu žalobcu 98,3 . Táto miera neúspechu je
skutočne zanedbateľná a nepredstavuje ani právny ani skutkový dôvod pre krátenie práva žalobcovi
na plnú náhradu trov konania, teda pre aplikáciu § 255 ods. 1 CSP. Žiadal, aby odvolací súd potvrdilrozsudok súdu prvej inštancie, pretože je vecne správny a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania.

59. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa žalovaná už nevyjadrila.

60. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok zákon číslo 160/2015 Z.z, ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich

CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

61.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

62. Odvolací súd v prvom rade pripomína, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného
procesu, aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť , musí mať zabezpečený dostatok skutkových
poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní CSP sa do ustanovenia § 185

CSPzaviedol princípformálnejpravdy, čopredstavujejednuznajzásadnejšíchzmiencivilnéhoprocesu.
Formálnou pravdou sa tak rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu
navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať do úplného zistenia pravdy vzhľadom na to, že si o spore
môže robiť svoj obraz iba v rozsahu ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi
dôkazmi . Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkazné

iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

63. Podľa § 185 CSP môže súd tak vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám
rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako
tie, ktoré navrhli strany sporu. Avšak ide o prípady, keď je kladený dôraz na ochranu práv a oprávnených

záujmov jednej zo strán . Aj keď v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú vec , v danom prípade sa
však priorizovala procesná aktivita sporových strán, ktoré tvrdili rozhodujúce skutočnosti a označili
dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá strana má právo sa oboznámiť a reagovať
na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany
sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku .Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie žiadne

dôkazy sám nevykonával.

64. Taktiež odvolací súd pripomína, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu veci a čo za konania sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov ( § 187 pds.1
CSP ).Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie ,

znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd
(187ods.2 CSP ).

65. Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada
odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby ( § 206 CSP ).

66. Žalovaná strana navrhla písomne , podaním doručeným súdu dňa 26.2.2024 , ale aj ústne, na
pojednávaní konanom dňa 12.8.2024, doplniť dokazovanie znaleckým posudkom, prípadne odborným
vyjadrením súdom ustanoveného znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti
a Odhad hodnoty stavebných prác , ktorý by sa okrem iného vyjadril , resp. stanovil správne rozmery

jednotlivých podlaží domu žalobcu a vyjadril sa aj k otázke podpoistenia poškodenej nehnuteľnosti, a to
z dôvodu rozdielnych záverov znaleckého posudku H.. C. a vyjadrenia-posudku W..

67. Následne preto súd prvej inštancie uložil odborne spôsobilej osobe H. . R. Q. podať odborné
vyjadrenie a okrem iného stanoviť správne rozmery jednotlivých podlaží rodinného domu súp. Č. XXX,

postaveného na parcele č. XXX a zapísanom na LV č. XXX kat. úz. G..68. Ustanovená znalkyňa ako odborne spôsobilá osoba podala odborné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že
zastavaná plocha podlaží rodinného domu je 221,66 m2 a zastavaná plocha rodinného domu je 195,31
m2. K otázke podpoistenia sa vyjadrila, že vyjadrenie k podpoisteniu nie je v jej kompetencii.

69. V súvislosti z uvedeným sa nelogickým potom javí vyjadrenie žalovanej, ktorá navrhovala doplniť
znalecké dokazovanie , čo súd prvej inštancie aj akceptoval a ktorá sa následne vyjadrila, že žalovaná
predmetným výpočtom výmery poistenej nehnuteľnosti ,stanoveným odborným vyjadrením, nie je
viazaná.

70.Odvolacísúdpretoďalejpripomína,aleaj zdôrazňuje,žekaždástranasporunapreukázaniesvojich
tvrdení musí označiť dôkazy. Ak súd navrhované dôkazy vykoná ,a tým sa preukážu skutkové okolnosti
tvrdené stranou sporu, strana sporu uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení.

71. Taktiež platí, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
( § 191 ods.1. CSP ) .

72. Ak žalovaná strana sa v odvolaní výslovne odvoláva na podpoistenie , (čo je jej prvou odvolacou
námietkou ) vychádzajúc z údajne nesprávneho určenia zastavanej plochy rodinného domu žalobcu a

vychádza najmä zo záverov spoločnosti W. , je takáto úvaha zavádzajúca , čo jednoznačne vyplýva z
Odborného vyjadrenia č. XX/ XXXX znalkyne H.. R. Q.. Je len logické, že ak v poistnej zmluve uzavretej
medzižalobcomažalovanoujeuvedenýúdajZPspolu(zastavanáplochaspolu) XXX(mX),odborným
vyjadrením bol tento údaj stanovený na XXX,XX mX., ide ,tak o menšiu výmeru zastavenej plochy ,ako
je v poistnej zmluve uvedená. Nemohlo preto dôjsť k podpoisteniu. Odvolací súd sa preto v celom

rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie.

73. Odvolací súd pripomína aj to, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom ako fyzickou osobou
(spotrebiteľom) a poisťovňou (dodávateľom) je spotrebiteľskou zmluvou a riadi sa ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ je chránený klauzulami v poistných podmienkach, ktoré by mohli

spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Poisťovňa je preto
povinná poskytnúť a to vopred, informácie o svojom produkte. Nemôže byť úspešná v spore , ak tvrdí,
že došlo k podpoisteniu, čo v konaní ani nebolo preukázané naopak poistná hodnota poistenej
veci bola stanovená nesprávne ,a to v neprospech spotrebiteľa .Táto nesprávnosť však nemôže
byť na ťarchu spotrebiteľa a už vôbec nemá oporu v ust. Čl XIV. Všeobecných poistných podmienok

pre poistenie majetku občanov S. poisťovne a.s. V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje
odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v bode 69 za dostatočné a stotožňuje sa s ním.

74. Taktiež odvolací súd taktiež zdôrazňuje , že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS
78/05.) Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre
rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ( II. ÚS 76/07).

75. Druhou odvolacou námietkou žalovanej je jej tvrdenie, že súd prvej inštancie pochybil, ak priznal
žalobcovi plnú náhradu trov konania s poukazom na výrok II. napadnutého rozsudku , ktorým súd prvej
inštancie žalobu v časti zamietol. Uviedla, že CSP nepatrný úspech aktuálne nepozná ,zohľadňuje sa
teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Je preto vylúčené, aby

žalobca mal v konaní plný úspech, ak časť jeho nároku bola zamietnutá.

76. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej úroky z
omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ) a pokiaľ nie sú
samostatne predmetom konania ( čo znamená vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určite

obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania ) ,súd pri
rozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniavychádzalenzuplatnenejistinyazúspechustránsporuk
tomuto nároku. Čiastočný úspech žalovanej v časti úrokov z omeškania ( výrok II. ) nemá na rozhodnutiesúdu o náhrade trov prvoinštančného konania žiaden vplyv. Odvolací súd preto aj v tejto časti potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

77. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku
správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

78. Odvolací súd konštatuje zmysle ustanovení § 220 CSP správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej
inštancie a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

79. Súčasne odvolací súd preskúmal všetky námietky vo vyjadrené v odvolaní žalovanej a aj po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť
zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

80.Aj vodvolacomkonanímalžalobcaplnýúspech,apretosúdotrováchodvolaciehokonaniarozhodol
v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu
trov konania v celom rozsahu.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v konečnom
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

82.Podľa§262ods.2CSP ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).