Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100546
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: LITIGIS – Centrum
ochrany ľudských práv, so sídlom Petrikovicha 5, Martin, IČO: 50 088 670, právne zastúpený advokátom
Mgr. Pavlom Balážom, AK so sídlom A. B. X, C. X, D., IČO: 50 119 303, proti žalovanému: Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 16023/2023/20-II zo dňa 08.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie ministra spravodlivosti SR č. 16023/2023/20-II zo dňa 08.06.2023
a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 534/2023-142-I zo dňa 19.05.2023 zrušuje a vec vracia

orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca doručil žalovanému elektronicky dňa 24.09.2019 žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákonoslobodeinformácií)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.211/2000Z.z.“)vrozsahu:
„písomných pripomienok všetkých účastníkov/subjektov konania z týchto konaní Súdneho dvora (EÚ):
C-34/13, C-83/11, C-370/12, C-113/17, C-626/16, C-593/15P a C-594/15P, C-643/15 a C-647/15".

2.MinisterstvospravodlivostiSR(ďalejlen„prvostupňovýsprávnyorgán“)rozhodnutímč.534/2019-142-
I zo dňa 04.10.2019 najprv odmietol sprístupniť informácie v celom rozsahu z dôvodu § 11 ods. 1 písm.
d) zákona č. 211/2000 Z. z., lebo sa týkajú rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“)

a po podaní rozkladu minister spravodlivosti SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 45013/2019-42-
II zo dňa 29.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie č. 1“) rozklad žalobcu zamietol, prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Na základe správnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/265/2019 - 52 zo dňa
09.02.2023 zrušil rozhodnutie č. 1, vec mu vrátil na ďalšie konanie a následne žalovaný rozhodnutím č.
15240/2023/20-II zo dňa 09.05.2023 zrušil rozhodnutie č. 534/2019-142-I zo dňa 04.10.2019, vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu.

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 534/2023-142-I, zo dňa 19.05.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z. z. čiastočne nesprístupnil informácie v časti písomných pripomienok iných subjektovako je Slovenská republika, resp. slovenská vláda z dôvodu, že sa dotýkajú rozhodovacej činnosti
medzinárodného súdneho orgánu a že sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzických osôb.

4.Žalovanýrozhodnutímč.16023/2023/20-IIzodňa08.06.2023(ďalejlen„druhostupňovérozhodnutie“)
zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II.

Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového ako
aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Z obsahu žalobných bodov vyplýva, že
žalobca namieta aj dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) SSP.

6. Žalobca namieta podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy postupom
žalovaného, ktoré podľa neho spočívalo v tom, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia došlo
k porušeniu § 32 ods. 1 Správneho poriadku, lebo administratívny spis bol neúplný, jeho súčasťou
neboli všetky ním požadované informácie, preto aj povinný nemohol preskúmať dôvod obmedzenia

práva na informácie a ani potrebu prípadnej anonymizácie. Prvostupňový správny orgán vychádzajúc
z neúplného administratívneho spisu nezistil skutočný stav veci. Žalovaný si od Kancelárie zástupcu
SR v konaniach pred súdmi EÚ (ďalej len „zástupkyňa SR“) vyžiadal výlučne informácie v rozsahu
vyjadrení SR v žalobcom označených konaniach a informáciu, akými vyjadreniami a od akých subjektov
disponuje. Zástupkyňa SR zaslala najprv vyjadrenia SR v konaniach sp. zn. C-34/13, C – 370/12

a C-113/17 a následne doložila žalovanému pripomienky SR v konaniach C-626/16, C – 593/15 P a C –
594/15 P, C-643/15 a C-647/15. Ďalej namieta, že žalovaný nepostupoval v súlade s pokynmi v zmysle
rozsudku KS v Bratislave č. k. 6S/265/2019 - 52 zo dňa 09.02.2023, lebo sa nevysporiadal s vlastnou
rozhodovacou praxou a rozhodovacou činnosťou NS SR, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho
poriadku (tzv. precedenčnej zásady). Žalovaný v svojom rozhodnutí odkazuje iba na rozhodnutia NS

SR spis. zn.: 5Sži/3/2018, 3Sžik/1/2018, 7Sžik/2/2018, 6Sžik/1/2018, 2Sžik/1/2019, 2Sžik/5/2019 a
2Sžik/6/2019, ale neuvádza rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžik/4/2019 z 02.06.2020.

7. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
odôvodnenia z dôvodov, že:

- Žalovaný sa nevysporiadal s vlastnou rozhodovacou praxou, rozhodnutiami č. 38653/2019-42-II
z 06.06.2019, č. 40244/2019-42-II z 06.06.2019 a č. 246/2013- 34-I z 18.06.2019, ktoré bližšie
nešpecifikoval. Ďalej to, že sa nevysporiadal osobitne s rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžik/4/2019 z
02.06.2020, ktorý sa podľa tvrdenia žalobcu týkala sprístupnenia obdobných informácií o aké žiadal
žalobca v posudzovanom prípade.

- Prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené ohľadom odmietnutia prístupu k informáciám
z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.
z. Podľa názoru žalobcu obsah písomných pripomienok fyzických osôb v konaní pred SD EÚ nie je
vylúčený zo sprístupňovania podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Ďalej namieta, že žalovaný sa
nevysporiadal s jeho argumentáciou, že písomné pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania

sú dostupné na základe nariadenia č. 1049/2001.
- Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s materiálnym charakterom
obmedzeniažalobcovhoprístupukinformáciámpodľa§12zákonač. 211/2000Z.z.aanisavysporiadať
nemohol, lebo sa v administratom spise nenachádzali všetky dokumenty, o ktoré žaloba v žiadosti
žiadal. Žalobca namieta, že žalovaný nerešpektoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžik/1/2017 zo dňa

30.05.2018, z ktorého časť citoval v žalobe. Podľa žalobcu nemožno chrániť písomné pripomienky
Európskej komisie ani z dôvodu ochrany osobnosti či súkromia, pretože ide o právnickú osobu a ak
obsahujú osobné údaje, stačilo ich anonymizovať a vo zvyšku bolo možné tieto písomné pripomienky
sprístupniť.
- Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva konkrétny rozsah informácií, ku ktorým

bol žalobcovi obmedzený prístup z dôvodov podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 211/2000 Z. z. a absentuje
odôvodnenie,prečobymalabyťchránenározhodovaciačinnosťsúdu ajpoprávoplatnomskončeníveci.
8.Žalobcaďalejnamieta,žežalovanývychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,lebožalovaný
vec posúdil v rozpore s vlastnou rozhodovacou praxou, nesprávne právne posúdil tzv. precedenčnúzásadu.Ďalejžežalovanýnesprávneinterpretoval§9ods.1,2a§11ods.1písm.d)zákonač.211/2000
Z. z. v spojení s §12 zákona č. 211/2000 Z. z. v rozpore s rozhodovacou praxou KS v Bratislave a NS SR
(pr. sp. zn.: 3Sžo/105/2015, 3Sžik/1/2018, 5Sžik/3/2018, 7Sžik/1/2019, 2Sžik/5/2019 či 2Sžik/6/2019),

lebo podľa ktorej sa ust. §11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona týka iba prebiehajúcich konaní.
9. Žalobcom požadované informácie pochádzajú z pojednávaní, ktoré boli verejné a účastníci konania
boli dopredu oboznámení, že po právoplatnom skončení konania budú písomné pripomienky dostupné
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30.5.2001 o prístupe verejnosti k
dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „nariadenie 1049/2001"). V jeho veci

išlo o právoplatne ukončené súdne konanie, preto požadované informácie nepodliehajú výnimke a mali
mu by byť sprístupnené. Pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania pred SD EÚ obsahovali
právnu argumentáciu, ktorú mohol žalovaný sprístupniť, lebo je obsiahnutá v zverejnených návrhoch
generálneho advokáta SD EÚ, v samotnom meritórnom rozhodnutí SD EÚ a jej sprístupňovanie vyplýva
z interpretácie Nariadenia č. 1049/2001.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.01.2024 žiadal žalobu zamietnuť, lebo rozhodnutia správnych
orgánov boli vydané v súlade so zákonom.

11.Kveciuviedol,žeidentifikovalajednoznačnevymedzilvšetkypísomnépodaniaúčastníkov/subjektov
v konaniach označených žalobcom, ktorými disponoval. Kancelária zástupcu SR v konaniach pred
súdmi EÚ mu zaslala vyjadrenia Slovenskej republiky v žalobcom označených konaniach (tieto boli
žalobcovi následne aj sprístupnené) a identifikovala písomné podania iných účastníkov (o ktorých

mal spolupracujúci útvar vedomosť) označením konkrétnych subjektov a konania, ku ktorému boli
ich podania zaslané. Požadované pripomienky si rozdelil na dve skupiny, dva rozdielne typy podaní
podľa ich pôvodcu: pripomienky Slovenskej republiky a pripomienky iných subjektov (vlády/členské
štáty, orgány, fyzické osoby). Pri sprístupňovaní pripomienok Slovenskej republiky bolo ministerstvo
v osobitnom postavení, lebo ich pôvodcom bolo ministerstvo, vysporiadalo sa s potenciálnymi

obmedzeniami § 11 ods. 1 písm. d) aj § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. a podania sprístupnilo. Žalovaný mal
však inú pozíciu vo vzťahu k písomným pripomienkam iných subjektov, ktoré boli doručené Slovenskej
republike len ako účastníkovi konania (ministerstvo nebolo ich pôvodcom). Žalovaný ako povinný nebol
pôvodcom požadovaných podaní, preto pre vybavenie druhej časti žiadosti nebolo potrebné fyzicky
zakladať do spisu samotné písomnosti. Súčasťou administratívneho spisu (čl. 24) je postačujúci e mail

Kancelárie zástupcu SR v konaniach pred súdmi EÚ zo dňa 16.5.2023, ktorý identifikoval podania iných
subjektov. Súčasťou spisu sú len listiny, ktoré boli žalobcovi sprístupnené. Žalovaný je samozrejme
pripravený v súlade s § 84 SSP predložiť súdu všetky dokumenty.

12. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že nepostupoval v zmysle rozsudku KS v Bratislave č. k.

6S/265/2019 - 52 zo dňa 09.02.2023 a rozhodnutím žalovaného č. 15240/2023/20-II z 09.05.2023, lebo
práve na ich základe žalobcovi sprístupnil informácie v časti podaní Slovenskej republiky. Nevyhovel
však žiadosti ohľadom podaní iných subjektov z dôvodov podľa § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 zákona
č. 211/2000 Z. z. Podľa žalovaného sa riadne vysporiadal v rozhodnutí s otázkou údajného rozporu
s vlastnou rozhodovacou praxou ako aj s námietkami žalobcu z rozkladu a objasnil, že žalobcom

uvádzané rozhodnutia NS SR riešia inú situáciu a preto ich nemožno aplikovať v jeho konkrétnej veci.
Dôvody nesprístupnenia informácií neviazal osobitne ku každému dokumentu, ale na okruhy informácií
podľa ich pôvodcu. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že sa po zanonymizovaní sprístupňujú informácie,
ktorých pôvodcom je Európska komisia alebo jednotliví účastníci konania pred súdnym dvorom EU. Pri
rozhodovaní v roku 2020 reagoval na rozhodnutia NSS SR sp. zn.: 2Sžik/6/2019 z 18.12.2019, sp. zn.

7Sžik/2/2018 z 29.01.2020, sp. zn. 2Sžik/5/2019 z 18.12.2019, sp. zn. 7Sžik/1/2019 z 29.10.2019.

13. V prvostupňovom aj v druhostupňovom rozhodnutí sa žalovaný osobitne zaoberal nariadením
č. 1049/2001 a jeho aplikáciou. Námietku, že druhostupňový orgán neskúmal individuálne okolnosti
prípadu a nevysporiadal sa s otázkou materiálneho charakteru obmedzenia prístupu k informáciám

považuje len za formálny úkon. Ak by sa žalovaný uspokojil s formálnym subsumovaním požadovaných
informácií pod § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., nesprístupnil by ich v časti a nevenoval
by sa dôvodom, prečo ich vo zvyšnej časti nebolo možné sprístupniť. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by
nedostatočne odôvodnil aplikáciu § 9 zákona č. 211/2000 Z. z.14. Žalovaný zastáva názor, že vyjadrenia fyzických osôb v konaniach pred Súdnym dvorom EÚ sú
informáciami týkajúcimi sa ich osobnosti a súkromia. Ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie dokumentov

obsahujúcich informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, resp. dotýkajúcich sa osobnosti a súkromia
fyzickej osoby, povinná osoba ich môže sprístupniť len ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe
predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby .

IV.

Replika žalobcu

15. Žalobca v replike zotrval na žalobných bodoch. Žalovaného svojim vyjadrením potvrdil, že
prvostupňový orgán nepreskúmal materiálny charakter požadovaných informácií, pretože ich ani nikdy
nemal k dispozícií a ani o ne nežiadal od svojho príslušného odboru. Čiže ani nemal možnosť skúmať,
či požadované dokumenty obsahujú informácie, ktoré je potrebné z dokumentu vylúčiť. V ďalšom texte

prezentuje vlastný názor na závery rozsudku NS SR sp. zn. 3Sži/44/2014. Podľa jeho názoru by mali byť
súčasťou administratívneho spisu všetky informácie, ktoré požadoval pre prípady súdneho prieskumu
zákonnosti administratívneho rozhodnutia.
16. Žalobca v replike vzniesol žalobný bod, v ktorom namietal porušenie § 23 ods. 3 Správneho poriadku
zo strany správneho orgánu. Zopakoval argumentáciu žalovaného z jeho vyjadrenia k žalobe, reagoval

naň vlastnou argumentáciou a deklaroval svoj nesúhlas s názormi žalovaného. Argumentáciu
žalovanéhopovažujevovzťahuk(ne)porušeniuprecedenčnejzásadyzavnútorneprotirečivú.Poukázal
na to, že žalovaný poskytol inému žiadateľovi obdobné informácie z právoplatne skončenej veci pred SD
EÚ. Nesprístupnením zvyšnej časti požadovaných informácií žalovaný odmietol prístup k charakterovo
rovnakým informáciám, aké následne sám sprístupnil. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že celý obsah

požadovaných informácií alebo ich podstatná časť sa týka osobnosti či súkromia účastníkov konania,
ak tieto informácie boli dostupné verejnosti už počas prebiehajúceho konania.
V.
Duplika žalovaného

17. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe ako aj na tom, že v jeho rozhodnutiach je uvedený
dôvod obmedzenia prístupu k časti požadovaných informácií ako aj jeho úvahy. Posúdenie materiálneho
charakteruobmedzenianeznamenávkaždomprípadefyzicképreskúmaniepožadovanýchdokumentov,
ale postačuje skutkové zistenie, že požadovaný dokument nie je informáciou o výsledku. Nikdy netvrdil,
že požadované nesprístupnené informácie boli súčasťou administratívneho spisu. Podľa jeho názoru

nebol postup podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku.
VI.
Konanie na správnom súde

18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 26.02.2026.

VII.
Relevantné právne predpisy

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
20.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa
musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.23. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.
25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli
zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 5 dní od podania žiadosti,
namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadávanie a získanie

zverejnenej informácie.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá

osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie
sú dotknuté.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane
medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa

sprístupňuje podľa osobitného predpisu; rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti
druhej hlavy piateho dielu trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,
ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy.

28. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná
osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých
informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

29. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len
sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
30. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkov konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Podľa čl. 4 ods. 2 druhá odrážka nariadenia č. 1049/2001 orgány odmietnu prístup k dokumentu v
prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana súdneho konania a právneho poradenstva, pokiaľ
nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

35. Podľa čl. 5 nariadenie č. 1049/2001, ak členský štát dostane žiadosť o dokument pochádzajúci
z nejakého orgánu, ktorý má v držbe, a pokiaľ nie je jasné, či tento dokument môže alebo nemôže
byť zverejnený, poradí sa členský štát s príslušným orgánom tak, aby jeho rozhodnutie neohrozilo
dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení. Členský štát tiež môže postúpiť túto žiadosť

príslušnému orgánu.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom36. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 11 ods. 1 písm.

d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie
informácií, špecifikovanej v bode 1. tohto rozsudku.

37. Správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci
povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených

subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie
v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený
na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú
všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený
priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.

38. Povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť akúkoľvek žiadanú informáciu. Informáciu povinná osoba
sprístupní iba v takom prípade, ak ju má k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) a súčasne
nie je daný niektorý zo zákonných dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám vymedzený v § 8
až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z.

39. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134
ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.
2 SSP, § 195 SSP).

40. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v správnom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či žalovaný postupoval pri zisťovaní
skutkového stavu zákonným spôsobom, aplikoval pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne
popísal svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009,
sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

41. Konkrétne súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v

súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

42. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namietal okrem iného aj nedostatočné zistenie skutkového
stavu pre absenciu dokladov v administratívnom spise a že skutkový stav vzatý za základ napadnutých
rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise. Súd uznal tieto námietky za dôvodné ( § 191 ods. 1

písm. e), f) SSP).

43.1. Súd sa oboznámil z obsahom administratívneho spisu a zistil, že jeho súčasťou sú pripomienky
Slovenskej republiky, ktoré podávala v rámci žalobcom deklarovaných súdnych konaní a boli aj
žalobcovi sprístupnené. Taktiež sa v ňom nachádza vzájomná e mailová komunikácia medzi žalovaným

a Kanceláriou zástupcu SR v konaní pred súdmi EÚ, ktorá okrem pripomienok Slovenskej republiky
ostatné podania žalovanému do administratívneho spisu nedoručila. Odpovedala len na otázky
žalovaného, akými vyjadreniami a od akých subjektov disponuje v konkrétnych súdnych konaniach. V e -
mailovejkomunikáciiuviedla,vktorýchkonaniachsariešilaprejudiciálnaotázkaanaotázkužalovaného,
či v niektorom konaní nejde o vec, ktorá by sa mohla dotýkať osobnosti alebo súkromia fyzickej osoby

odpovedala, že „pri viacerých to nemožno vylúčiť“.

43.2. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že na pripomienky fyzických osôb sa vzťahuje
obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000Z. z. a že ohľadom pripomienok Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie
(ďalej len „pripomienky EK,EP, Rady EÚ“) postúpilo ministerstvo žiadosť v zmysle čl. 5 nariadenia č.
1049/2001. Ďalej bolo k veci uvedené, že na informácie týkajúce sa konania pred Súdnym dvorom EÚ

sa vzťahuje obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. s výnimkou samotného
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Žalobca požadoval sprístupniť pripomienky subjektov v konaniach
pred Súdnym dvorom EÚ, ktorými sú: pripomienky fyzických osôb, vlád vybraných členských štátov
alebo samotných členských štátov, Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie.
Takýto typ dokumentov sa na jednej strane týka rozhodovacej činnosti súdu a na strane druhej nejde

o dokument, ktorý by sa napriek tomu mal sprístupniť, keďže vo vzťahu k nemu ustanovenie § 11 ods.
1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. neobsahuje žiadnu výnimku z obmedzenia jeho sprístupnenia.
Žiadateľovi boli sprístupnené písomné pripomienky Slovenskej republiky, resp. slovenskej vlády, ktoré
boli Súdnemu dvoru EÚ predložené berúc do úvahy aj to, že pôvodcom pripomienok bol žalovaný.

43.3. Ďalej bolo v odôvodnení uvedené, že vo vzťahu k písomným pripomienkam ďalších subjektov,

ktoré boli doručené Slovenskej republike ako účastníkovi konania nebolo ministerstvo ich pôvodcom,
striktne sa prihliadalo ako na dokumenty týkajúce sa konania a rozhodovania vo veci vedenej pred
Súdnym dvorom Európskej únie a aplikovalo sa obmedzenie v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona
č. 211/2000 Z. z. Rovnopisy týchto vyjadrení sa nachádzajú v spise žalovaného, lebo boli doručené
Slovenskej republike „na vedomie" ako subjektu konania. V odôvodnení bolo poukázané na to, že

osobitne v prejudiciálnych konaniach Súdny dvor pri ich doručovaní uvádza nasledovné poučenie:
„Upozorňujeme Vás na skutočnosť, že vyjadrenia predložené v rámci prejudiciálneho konania sa
doručujú výlučne subjektom oprávneným podľa článku 23 štatútu. V záujme riadneho priebehu konania
tieto vyjadrenia nemôžu byť uverejnené ani oznámené tretím osobám." Preto nie je možné, aby
Slovenská republika žiadateľovi automaticky bez ďalšieho sprístupnila pripomienky iných subjektov,

ktoré sú adresované Súdnemu dvoru Európskej únie. Správny orgán dospel k záveru, že vzhľadom na
charakter požadovaných pripomienok od fyzických osôb ako účastníkov konania pred Súdnym dvorom
EÚ ide o informácie týkajúce sa súkromia a osobnosti fyzickej osoby, preto ministerstvo v nadväznosti
na § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovelo žiadosti ani v tejto časti.

43.4. Nesprístupnenie pripomienok Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie
(ďalej len (pripomienky EK,EP, Rady EÚ“) žalovaný odôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí tým, že
vychádzalo z nariadenia č. 1049/2001, ktoré v čl. 4 obsahuje obmedzenie týkajúce sa súdneho konania
a v čl. 5 upravuje postup členského štátu pri obdržaní žiadosti o dokument pochádzajúci z nejakého
orgánu, ktorý má v držbe a mohol by byť zo sprístupnenia vylúčený. Vzhľadom na zákonnú lehotu

na sprístupnenie informácií resp. vydanie rozhodnutia o nesprístupnení podľa zákona č. 211/2000
Z. z. nebolo možné vykonať konzultáciu ( podľa čl. 5 nariadenia č. 1049/2001) ohľadom možnosti
sprístupnenia požadovaných pripomienok EK,EP, Rady EÚ, jediným riešením bolo vydať rozhodnutie a
postúpiť žiadosť v uvedenej časti Európskej komisii v zmysle čl. 5 nariadenia č. 1049/2001. Odmietnutie
sprístupnenia pripomienok subjektov konania bolo odôvodnené aj odkazom na čl. 22 Rokovacieho

poriadku SD EÚ (len účastníci konania môžu po zaplatení poplatku získať kópie podaní, iné osoby majú
právo len na overené kópie rozsudkov a uznesení). Odvolací správny orgán sa po odporúčaní osobitnej
komisie v druhostupňovom rozhodnutí v podstate len stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené v ods. 43 súd konštatuje, že síce sa uvádza v odôvodení

prvostupňového rozhodnutia, že sa striktne prihliadalo na dokumenty týkajúce sa konania a
rozhodovania vo veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie, ale reálne súčasťou
administratívneho spisu nie sú a ani nikdy neboli ( napr. ak by mal žalovaný dokumenty aspoň
zapožičané od zástupkyne) pripomienky ostatných subjektov/ účastníkov okrem Slovenskej republiky.
Súd je toho názoru, že ak by sa podania iných subjektov administratívnom spise aspoň po

istý čas nachádzali, bol by o tom v spise založený úradný záznam. Taktiež sa v administratívnom
spise nenachádzajú ďalšie listiny, ktorými mohol súd verifikovať závery odôvodnení prvostupňového
a odvolacieho rozhodnutia: Nie je tu žiadny písomný doklad, ktorý potvrdil, že žalovaný postúpil
infožiadosť žalobcu o pripomienky EK,EP, Rady EÚ v zmysle čl. 5 nariadenia č.1049/2001 príslušnému
orgánu. Taktiež tam nie je žiadny listinný dôkaz na osvedčenie tvrdenia ohľadom upozornenia Súdneho

dvora („...vyjadrenia nemôžu byť uverejnené ani oznámené tretím osobám.") pri doručovaní podaní
v prejudiciálnych konaniach a taktiež ani nie je vymedzené, o ktoré konkrétne konania malo ísť, keďže
nie vo všetkých žalobcom označených konaniach sa prejudiciálna otázka riešila. Pre absenciu vyššie
uvádzaných listín nebolo možné zo strany súdu zaoberať sa tvrdením žalovaného, že pripomienky odfyzických osôb predstavujú informácie týkajúce sa súkromia a osobnosti fyzickej osoby. V konečnou
dôsledku toto tvrdenie bolo veľmi všeobecné a ani nebolo uvedené, v ktorých konkrétnych konaniach
mali byť fyzické osoby.

45. Ak je v prieskumnom konaní predmetom sprístupnenia obsah listiny (písomné pripomienky), súdny
prieskum nemožno vykonať bez toho, aby správny súd vzhliadol čo i len tieto listiny a pri rozhodovaní
nemôže súd vychádzať len z tvrdení žalovaného správneho orgánu, ale je oprávnený verifikovať
tvrdenia orgánu verejnej správy a to obzvlášť za situácie, ak sporné listinné dôkazy nie sú vôbec

súčasťou administratívneho spisu ( uznesenie NS SR sp. zn. 3 Sži/44/2014 zo dňa 19.01.2016; R
46/2016). Žalovaný síce vo vyjadrení uviedol, že je pripravený predložiť súdu všetky dokumenty, ale
nakoľko s obsahu administratívneho spisu ako aj ďalších vyjadrení žalovaného vyplýva, že súčasťou
administratívneho spisu nie sú pripomienky iných subjektov než Slovenskej republiky, súd nemal dôvod
iné listiny žiadať. Inou by bola situácia, ak by napríklad z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že žalovaný mal od Kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ pripomienky zapožičané a že ich vrátil

späť. Súd nemá úlohu nahrádzať funkciu správneho orgán a hodnotiť obsah listín, ktorý preukázateľne
správne orgány ani nehodnotili.

46. Správny súd po preskúmaní prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia musí konštatovať, že
trpia aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Konštatovanie žalovaného ako odvolacieho

orgánu, že „je nepochybné, že požadované písomné pripomienky účastníkov fyzických osôb
obsahovali informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby“ hodnotí súd ako formalistické
a zavádzajúce, lebo jednak ani len nenačrtol o aké konkrétne informácie by malo ísť a v konečnom
dôsledku z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že reálne sa odvolací orgán s pripomienkami
fyzických osôb ani neoboznámil.

47. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

48. Na základe vyššie uvedeného neostávalo súdu iné, než zrušiť obe rozhodnutia podľa § 191 ods. 1
písm. d), e), f) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný musí
v ďalšom konaní primárne požiadať Kanceláriu zástupcu SR pred súdmi EÚ o zapožičanie pripomienok,

o ktoré žalobca žiadal. Následne sa oboznámi s ich obsahom a nanovo posúdi žiadosť žalobcu
v časti, v ktorej doposiaľ neboli požadované informácie sprístupnené. Pokiaľ zvolí postup v zmysle čl. 5
nariadenia č.1049/2001 (buď sa poradí ako členský štát s príslušným orgánom alebo postúpi žiadosť
príslušnému orgánu), urobí o tom záznam v administratívnom spise.

49. Z dôvodu vád rozhodnutia spočívajúcich v ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia,
žalovaným uvádzaný skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise a s tým je spojené aj
nedostatočne zistený skutkový stav považoval súd za predčasné vysporiadavať sa aj s ostatnými
žalobnými námietkami. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym záverom vyjadreným v tomto
rozsudku a svoje rozhodnutie presvedčivo a dostatočne odôvodní.

50. Správny súd zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude / má byť
požadovaná informácia sprístupnená alebo nie, ale žalovaný bude povinný svoj záver (či už pozitívny
alebo negatívny) dostatočne odôvodniť.

51. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že účelom zákona č. 211/2000 Z. z. nie je
paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácii
verejnosti „primeraným spôsobom“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
96/2010-14 zo dňa 09.03.2010). Zároveň odkazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, že
účelom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.

10 ods. 1 Dohovoru (a zároveň účelom zákona č. 211/2000 Z. z.) nie je právo dostávať informácie podľa
predstáv a očakávaním žiadateľa (II. ÚS 184/03), ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti
„primeraným spôsobom“ tak, aby nedochádzalo k paralyzovaniu činnosti orgánov verejnej moci ako
povinných osôb, ktorých účel činnosti ustanovujú samostatné zákony (III. ÚS 96/2010-14). ÚstavaSlovenskej republiky v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je
potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha.
Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho

obmedziť, ak tak ustanoví zákon.

52. Ďalej súd uvádza, že žalobca zahltil žalobu odkazom na rôzne rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít, citoval z nich a namietal, že sa k nim nevyjadril žalovaný v kontexte zjednocovania svojej
rozhodovacej činnosti. Z obsahu všetkých uvádzaných rozhodnutí však vyplýva, že v nich žiadatelia

žiadali informácie ohľadom vyjadrení len Slovenskej republiky v konaniach pred súdnym dvorom EÚ
resp. ESĽP, ale netýkali sa podaní subjektov z iných krajín, ktorými Kancelária zástupcu SR pred
súdmi EÚ len disponovala. Pr.: rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020 ( žiadosť
o spisové značky prebiehajúcich konaní pred Súdnym dvorom EÚ, v ktorých Slovenská republika
podala akékoľvek písomné vyjadrenie), rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo dňa 29. 10. 2019
(žiadosťosprístupneniežiadostiSlovenskejrepublikyadresovanejEurópskemusúdupreľudsképrávav

ŠtrasburguopreskúmanierozsudkuVeľkoukomorouvoveciKontrováv.Slovenskárepublika),rozsudok
NS SR sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020 (žiadosť o sprístupnenie žiadosti Slovenskej republiky
adresovanej Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o preskúmanie rozsudku Veľkou komorou
vo veci Kormoš v. Slovenská republika). Vzhľadom na dôvody zrušenia rozhodnutí správnych orgánov
ako aj vzhľadom na vyššie uvedený dôvod sa súd nateraz k žalobcom uvádzaným rozhodnutiam nebude

vyjadrovať.

53. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov,
s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou a to aj z dôvodu, že súd zrušil napadnuté rozhodnutia pre procesné pochybenia
žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a správcu dane a preto už nebolo potrebné
vyporiadavať sa s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúce sa hmotnoprávnej stránky veci (pr.:
že žalovaný vydal rozhodnutie o jeho odvolaní v rozpore s § 65 ods. 2,3 a § 3 ods. 2 daňového poriadku
až po 157 dňoch, žalovaný doručil oznámenie o doplnení konania bez výzvy dovyjadriť sa k zisteným

skutočnostiam, absencia riadne vyhodnoteného skutkového stavu, atď. v zmysle bodov uvedených
v odôvodnení tohto rozsudku). V závere súd k ostatným kasačným námietkam žalobcu uvádza, že
podrobné a výstižné právne posúdenie, právnou obcou akceptované, je obsiahnuté v odôvodneniach
rozsudkov NS SR sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30.06.2020, sp. zn. 4 Asan/29/2018 z 13.11.2019 a sp. zn.
7Sžo/262/2015 z 27.9.2017, na ktoré správny súd odkazuje.

54. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.