Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010152
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7624010152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov

JUDr. Mateja Čintalu a Mgr. Petra Lengyela, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. marca 2026, v
trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Tr.zák.
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 18.11.2025 sp.zn. 4T/22/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B..

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom F., G. C. D.
E., t.č. v ÚVTOS Košice,

u k l a d á

Podľa § 179 ods. 2 Tr.zák. (účinného od 6.8.2024), § 43 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. (§ 37
písm. m) Tr.zák.) ď a l š í trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr.zák. ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu

s poškodenou H.I. nar. XX.XX.XXXX v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr.zák. ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr.zák. ukladá obžalovanému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaných A. B. a ml. H. J. za vinných zo zločinu
obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Tr.zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., na
tom skutkovom základe, že:

dňa 7. októbra 2020 v F., okres C. D. E. C. zlákali do H. mal. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom
čase nedovŕšila osemnásty rok svojho veku a v dôsledku nedostatku životných skúseností podliehala
momentálnymimpulzom,kdevycestovalivlakom,pričompopríchodenaželezničnústanicuH.,spoločne
odišli do bytového domu na sídlisko K. L., H., kde popíjali alkohol, pričom mal. H., nar. XX.XX.XXXX

uzamkli v izbe bytu a následne ju spoločne s treťou osobou odviezli motorovým vozidlom nezistenej
značky a typu na železničnú stanicu v H., kde ju ponúkali na poskytovanie sexuálnych služieb doposiaľ
nestotožneným mužom, pričom takto najmenej jedenkrát poskytla mal. H., nar. XX.XX.XXXX sexuálne
služby neznámemu mužovi v motorovom vozidle a taktiež v nočných hodinách ju spoločne s treťou
osobou odviezli najmenej dvakrát do domu na presne nezistené miesto, kde ju pod rôznymi hrozbami
odovzdávali doposiaľ nestotožneným mužom na poskytovanie sexuálnych služieb, za čo dostávali

odmenu vo výške 20,- až 30,- eur, pričom takéto služby bola nútená vykonávať až do dňa 12. októbra
2020, kedy sa jej podarilo utiecť a vrátiť sa do miesta trvalého bydliska,

Za to mestský súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 179 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák.
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr.zák. uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu
s poškodenou H.I. nar. XX.XX.XXXX v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom

elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr.zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu

a obžalovanému ml. H. J. mestský súd uložil podľa § 179 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák.,
§ 117 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 119 ods. 1 Tr.zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd odkázal poškodenú L. I., nar. X.X.XXXX v H., okres C. D. E., trvale bytom

F. M. XXX G. B. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal prokurátor odvolanie v časti týkajúcej sa
uloženého trestu obžalovanému A. B.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa § 34 ods. 1
Tr.zák. platí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V rámci uvedenej zásady ukladania trestov Trestný zákon vyjadruje okrem individuálnej prevencie aj tzv.
generálnu prevenciu, v zmysle ktorej má uložený trest pôsobiť smerom k ostatným členom spoločnosti

tak, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení na
primeraný trest.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä

s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu,
má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 vety prvej súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť

výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Pri posudzovaní doterajšíeho života je významné, či spáchanie trestného činu, za ktorý ho súd
odsudzuje, bolo len výnimočným vybočením zo spoločenských noriem, a či dosiaľ táto osoba viedla
riadny život. Pri posudzovaní, či osoba viedla riadny život, zaváži najmä, či bola dosiaľ trestaná v rámci

trestného konania, ale rovnako môže aj zavážiť, závisiac od povahy veci, predchádzajúce uloženie
sankcií v rámci administratívneho trestania. Čo sa týka okolností prípadu, typickými otázkami, ktorých
zodpovedanie by malo zavážiť sú, aká je miera účasti na spáchaní trestného činu.

Prokurátor má za to, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na postup podľa § 51 ods. 1 Tr.zák.

s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. V čase, keď sa obžalovaný A. B. mal dopustiť trestného činu,
ktorý je mu v tomto konaní kladený za vinu, bol od roku 2014 už 5-krát odsúdený pre úmyselné trestné
činy. Pri piatom odsúdení Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 0T/28/2019 mu bol rozhodnutím zo dňa
11.03.2019, právoplatným dňa 12.03.2019, za prečin krádeže uložený trest odňatia slobody v trvaní 3
mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 02.12.2019. Taktiež bolo zistené, že sa obžalovaný pred
spáchaním skutku, ktorý mu je kladený v tomto konaní mal dopustiť 7 priestupkov. Pri obžalovanom

A. B. nemožno skonštatovať, že by došlo k výnimočnému vybočeniu zo spoločenských noriem, ale
pri ňom ani doposiaľ uložené tresty neviedli ku rešpektovaniu právneho poriadku Slovenskej republiky,
o čom svedčia aj ďalšie odsúdenia po skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu v tomto konaní.
V danom prípade, účel trestu, konkrétne ochrana spoločnosti a náprava páchateľa, môže byť dosiahnutý
len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Taktiež sa nejaví, že by účasť obžalovaného A. B. na spáchaní skutku bola zanedbateľná.

Je zjavné, že súdom uložený trest generálnu prevenciu neplní, pretože uložený trest musí vo vzťahu
k iným jasne signalizovať, že za závažné porušenie spoločenských pravidiel bude páchateľ postihnutý

aj primerane prísnym trestom. V tomto prípade nevysiela dostatočný signál vo vzťahu k iným, aby sa
vyvarovali takéhoto závažného konania, lebo inak budú potrestaní prísnym, ale zákonným trestom.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol,
že prokurátor vo svojom odvolaní poukazuje na to, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky
na postup podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., nakoľko podľa jeho
názoru v čase, keď sa obžalovaný mal dopustiť trestného činu, ktorý je mu v tomto konaní kladený za

vinu, bol od roku 2014 už 5-krát odsúdený pre úmyselné trestné činy. Pri piatom odsúdení Okresným
súdom Košice I pod sp.zn. 0T/28/2019 mu bol rozhodnutím zo dňa 11.03.2019, právoplatným dňa
12.03.2019, za prečin krádeže uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne,
ktorý vykonal dňa 02.12.2019. Taktiež podľa prokurátora bolo zistené, že pred spáchaním skutku sa
mal dopustiť 7 priestupkov, preto pri jeho osobe nemožno skonštatovať, že by došlo k výnimočnému

vybočeniu zo spoločenských noriem, nakoľko podľa jeho názoru doposiaľ uložené tresty neviedli ku
rešpektovaniu právneho poriadku Slovenskej republiky, o čom svedčia aj ďalšie odsúdenia po skutku,
ktorý je obžalovanému kladený za vinu v tomto konaní. Prokurátor preto má za to, že v tomto prípade
účel trestu, konkrétne ochrana spoločnosti a náprava páchateľa, môže byť dosiahnutá len uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom má za to, že je zjavné, že súdom uložený trest

generálnu prevenciu neplní, pretože uložený trest musí vo vzťahu k iným jasne signalizovať, že za
závažné porušenie spoločenských pravidiel bude páchateľ postihnutý aj primerane prísnym trestom.

Z vyššie uvedených dôvodov preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e)
Tr.por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol.

Obžalovanýpoukázalnato,žesúdpriurčenídruhutrestuajehovýmeryvychádzalvzmysleustanovenia
§ 34 ods. 4 Tr.zák., súd mal za to, že je tu dôvod na uloženie mu podmienečného trestu, a to s poukazom
na dobu spáchania od skutku, t.j. cez 5 rokov, ako aj na rozpory vo výpovediach poškodenej a svedkov,
na ktoré obžalovaný v konaní poukázal, ktoré síce podľa súdu neboli natoľko zásadné, aby súd mohol

vysloviť rozhodnutie o oslobodení jeho osoby spod obžaloby, pričom súd uviedol aj to, že vo výpovediach
svedkov treba brať do úvahy ich individuálnu mentálnu štruktúru, vyjadrovanie, ako aj dobu od spáchania
skutku, ďalej osobu poškodenej, ktorá podľa lekárskeho nálezu zo dňa 18.8.2020 N. O. H., poškodená
bola v tom čase problémovým dieťaťom, mala na svedomí krádeže, utekala z domu, chodila pozaškolu, nerešpektovala rodičov, mala predčasné známosti s chlapcami, odbrzdené sexuálne správanie,
exprerimentovanie s návykovými látkami – alkohol, nikotizmus, toulen, klamala a pod., tieto skutočnosti
svedčia o charaktere jej osoby a teda aj nevierohodnosti jej výpovede. Zo znaleckého posudku č.

53/2021 P. Q. H. vyplynulo, že H. I. má znížený intelekt na pásme mentálnej retardácie, jej slovná
zásoba je príliš nízka a krátkodobá aj dlhodobá pamäť je slabá, nepresná a táto nepresnosť prakticky je
spôsobená zvýšeným rizikom dispozícií, kedy menovaná si popletie rovnako znejúce slová ale s iným
významom. Iné priame dôkazy v rámci dokazovania neboli, pričom tento bol vypracovaný k 6.12.2021,
teda viac ako rok po údajnom spáchaní skutku. Obžalovaný má naďalej za to, že sú tu stále vážne

pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý je popísaný v rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves.

Súd správne poukázal na to, že novelou Trestného zákona nie je povinnosťou súdu pri prevahe
priťažujúcich okolností zvyšovať tresty. V súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby odvolanie prokurátora bolo v zmysle ustanovenia

§ 319 Tr.por. zamietnuté.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal dňa 11.3.2024 na obžalovaného A. B.
a obžalovaného H. J. obžalobu pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Tr.zák. na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnej obžalobe.

Okresný súd po rozsiahlom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 18.11.2025 vo vzťahu
k obžalovanému A. B. tak, že ho uznal vinným podľa § 179 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák.
a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov so skúšobnou dobou s probačným
dohľadom nad jeho správaním v trvaní 4 rokov a zároveň mu uložil podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr.zák.

obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou H.I. nar. XX.X.XXXX v akejkoľvek forme,
vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými
prostriedkami a zároveň mu súd uložil povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr.zák. spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovného programu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor s odôvodnením ako je to uvedené
vyššie. Obžalovaný bol s vyhláseným rozsudkom spokojný, nakoľko odvolanie nepodal. Z uvedeného
vyplýva, že krajský súd sa v rámci revízneho princípu zameral len na odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Spišská Nová Ves, ktorého odvolanie smerovalo do výroku o treste napadnutého rozsudku.

Je teda zrejmé, že v rámci priestupnej povinnosti krajský súd zistil, že vina obžalovaného A. B. bola
v rámci preskúmavania spisu krajským súdom právoplatná.

Správne rozhodol okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným za skutok uvedený v napadnutom
rozsudku právnou kvalifikáciou ako je to vyššie uvedené, nakoľko aj krajský súd sa stotožňuje s tvrdením

okresného súdu, že v konaní sú obžalovaní usvedčovaní vykonanými dôkazmi, a to výsluchom
poškodenej, dnes už plnoletej H. I., ktorá popísala ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom,
ako ju zlákali do Košíc, kam ju prepravili a ďalej predávali bielym mužom, ale aj Rómom za peniaze, ktoré
jej nedali. Poškodená popísala správanie sa obžalovaných k nej, ktorí ju bili, zatvárali do kúpeľne, liali
na ňu studenú vodu, dávali jej málo jedla a žiadali od nej, aby sa predávala. Poškodená uviedla koľkým

mužom bola predaná a s koľkými mužmi mala aj pohlavný styk. Obžalovaných poškodená označila
aj pri rekognícii. Uvedené potvrdil aj svedok B. H., ktorý „kúpil" poškodenú od obžalovaných za 10
eur, čo potvrdila aj poškodená. Uvedené sa udialo na stanici v H.. Napokon tento svedok jej pomohol
ujsť. Sprostredkovane sú obžalovaní usvedčovaní matkou poškodenej L. I., ktorá najskôr ohlásila
nezvestnosť dcéry a napokon po pár dňoch podal trestné oznámenie na polícii aj otec poškodenej.

Svedkyňa, matka poškodenej popísala to, čo jej maloletá uviedla, a teda, že ju obžalovaní zlákali
do H. pod zámienkou, že jej kúpia „maľovačky" a napokon ju nútili k prostitúcii. Uviedla, že v H. ju
obžalovaní bili, dávali jej alkohol a drogy. Peniaze, ktoré obžalovaní za poškodenú dostali, si nechali
pre seba. Hoci obhajcovia poukazovali na rozpory vo výpovedi poškodenej H. I., je potrebné poukázaťna znalecký posudok znalkyne N. Q. H., ktorá poškodenú vyšetrila. Hoci zistila, že ide o osobnosť,
ktorej intelektové a rozumové schopnosti sa nachádzajú v hraničnom pásme mentálnej retardácie, avšak
sú dostatočné na to, aby pochopila predmet veci, o ktorej bola vypočúvaná, vedela sa o nej vyjadriť

vlastným, jednoduchým spôsobom. Tiež uviedla, že jej krátkodobá, aj dlhodobá pamäť sú slabé. Je
schopná učenia a zapamätania si malého množstva slov, avšak množstvo konfabulácií je v medziach
normy. Je orientovaná správne miestom aj osobou. V časových úsekoch sa horšie orientuje, čo je
dané nižším intelektom, nie narušeným vedomím. Vnímanie a myslenie sú správne, netrpí poruchami
vnímania a myslenia v zmysle bludov a halucinácií. Psychické fenomény nebadať. Na schopnosť

reprodukcie má vplyv slovná zásoba. Odpovedá na jednoduché otázky, rozhovor sama rozvíja málo.
Po prežitých udalostiach u nej prebehla akútna stresová reakcia. Jej výpoveď v rámci pamäťových
schopností a intelektových schopností vyhodnotila ako vierohodnú, ku čomu bolo smerované celé
psychologické vyšetrenie.

V rámci preskúmania napadnutého rozsudku vo výroku o treste sa však krajský súd nestotožňuje

so zákonnými ustanoveniami, na základe ktorých okresný súd uložil obžalovanému A. B. samostatný
trest. Krajský súd sa domnieva, že okresný súd mal aplikovať ustanovenie § 43 Tr.zák. o ďalšom treste.

Podľa§43Tr.zák.aksúdodsudzujepáchateľazatrestnýčin,ktorýspáchalpredtýmnežboltrestuložený
skorším rozsudkom vykonaný a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz

nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto
zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takto
najvyššou mierou doba 25 rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Ďalší trest nie je takisto druhom trestu v „pravom“ zmysle slova. Vo svojej podstate znamená

obmedzenie, ktoré limituje maximálnu možnú výmeru trestu, ktorý sa má obžalovanému uložiť v prípade,
než bol predchádzajúci trest uložený skorším rozsudkom vykonaný. Rozhodujúca je v tomto prípade
skutočnosť, že obžalovaný vykonáva trest, ktorý mu bol uložený za jeho iný trestný čin predchádzajúcim
odsudzujúcim rozsudkom, na čo musí súd ukladajúci ďalší trest obligatórne prihliadnuť.

Krajský súd len podotýka, že uvedené ustanovenie o ďalšom treste je príkladom aj nášho obžalovaného
A. B., ktorý momentálne vykonáva 7-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/44/2020 zo dňa 30.9.2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/119/2020 zo dňa 10.3.2021. Predmetný skutok bol spáchaný
7.10.2020. Okresný súd teda v odôvodnení správne uviedol, že v danom prípade ide o nepravú recidívu

vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Košice II, sp.zn. 5T/44/2020, keďže spáchal žalovaný skutok
dňa 07.10.2020 (do 12.10.2020, kedy sa poškodenej podarilo ujsť) a teda tento čin spáchal po vyhlásení
rozsudku vo veci sp.zn. 5T/44/2020 dňa 30.09.2020, avšak pred jeho právoplatnosťou dňa 10.03.2021,
avšak ustanovenie o ďalšom treste už neaplikoval.

Ustanovenie o ďalšom treste sa preto z povahy veci použije v prípadoch recidívy, alebo nepravej
recidívy, a to vtedy, ak má súd uložiť páchateľovi trest rovnakého druhu. Spáchaniu skutku, za ktorý
má páchateľovi byť uložený ďalší trest, musí predchádzať skorší vyhlásený právoplatný (recidíva) alebo
neprávoplatný (nepravá recidíva) odsudzujúci rozsudok, zatiaľ čo páchateľ buď ešte nezačal vykonávať
trest uložený skorším rozsudkom, alebo ho ešte nevykonal celý.

Krajský súd konštatuje, že pri aplikovaní ustanovenia § 43 Tr.zák. o ďalšom treste, zákon umožňuje
uloženie trestov, ktoré sú odstupňovateľné (trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej
práce, peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest vyhostenia ). Z ustanovenia § 43
Tr.zák. vyplýva len tá skutočnosť, že ak je najvyššia prípustná výmera určitého druhu trestu už vyčerpaná

skôr uloženým a doposiaľ nevykonaným trestom, nemožno ďalší trest toho istého druhu vôbec uložiť.
V takom prípade je potrebné uložiť iný druh trestu. Upustenie od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44
prichádza do úvahy iba v prípade trestu odňatia slobody, pretože ak sa ďalší trest má týkať iného druhu
trestu než trestu odňatia slobody, nemožno upustiť od jeho uloženia, naopak, je potrebné pristúpiť k
uloženiu iného druhu trestu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon povoľuje, tak ako je to v predmetnom prípade, keď obžalovaný A.
B. vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, uloženie mu aj podmienečného
trestu odňatia slobody. V napadnutom rozsudku prvostupňový súd správne konštatoval tú skutočnosť,že hoci má obžalovaný 9 záznamov v registri trestov, odsúdenia spáchané pred skutkom, t.j. pred
07.10.2020 má zahladené. V ďalších záznamoch v registri trestov mu bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu.

Okresný súd v podstate zákonne a správne rozhodol o uložení podmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému A. B. /akurát bez uloženia § 43 Tr.zák./ s probačným dohľadom. Uvedený trest po úprave
ustanovenia § 43 Tr.zák. vo forme podmienečného trestu odňatia slobody tým, že oproti okresnému súdu
mu odvolací súd uložil síce štvorročný ďalší trest odňatia slobody, avšak skúšobnú dobu s probačným

dohľadom stanovil odvolací súd na maximálnu možnú mieru v trvaní piatich rokov. Zároveň okrem
obmedzeníapovinností,ktoréboliuloženéobžalovanémuvnapadnutomrozsudkumuKrajskýsúduložil
povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. k) Tr.zák. spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe,
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade účel trestu vrátane ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa

môže byť dosiahnutý aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody s maximálnou skúšobnou
dobou s probačným dohľadom, aj vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný momentálne vykonáva
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a s poukazom na skutočnosť, že po skončení
výkonu trestu odňatia slobody nastupuje obžalovaný do režimu podmienečného trestu odňatia slobody
vo výmere piatich rokov, čo sa týka skúšobnej doby, možno konštatovať, že ide o dlhú dobu, pričom bude

záležať len na samotnom obžalovanom ako s uvedenou skutočnosťou naloží. Trest je uložený zákonne
a spravodlivo s možnosťou nápravy páchateľa po dlhoročnom nepodmienečnom treste odňatia slobody.

Takýto trest považuje odvolací súd za postačujúci vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným
skutočnostiam, tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

To boli dôvody pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.