Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011357
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011357.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.
E., trvale bytom F., t. č. výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 18.2.2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 2Pp/95/2025 zo dňa 5.11.2025 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 415 ods. 1 Trestného poriadku
sa odsúdený A. B., nar. XX.X.XXXX podmienečne p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra p. zn. 5T/37/2021 zo dňa 15.5.2021 v spojení
s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/37/2021 zo dňa 28.6.2022 a rozsudkom Okresného súdu

Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/24/2023 zo dňa 10.5.2023 .

III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdenému u r č u j e skúšobná doba v trvaní 30
(tridsať) mesiacov a zároveň sa n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 30
(tridsať) mesiacov za súčasného ustanovenia v čase probačného dohľadu nasledujúcich primeraných

obmedzení a povinností:

- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. sp. zn. 2Pp/95/2025 zo dňa 5.11.2025 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. zamietnutý návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený v podstate
uviedol, že súd pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie musí brať do úvahy celý výkon

trestu odňatia slobody, nie len jeho problémový začiatok, keď sa jeho správanie neskôr stabilizovalo a je
vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát. Tiež namietal, že okresný súd si nezabezpečil potrebné
podklady k jeho odsúdeniam.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
odsúdeného je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom

stanovenej lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmalsprávnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdpostupovalprocesnesprávne,keďonávrhuodsúdenéhovsúlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť
vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu. V konečnom

dôsledku krajský súd konštatuje, že odsúdený v dôvodoch sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto
procesných vád v postupe okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti výroku napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je napadnuté
uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

- ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
- ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pokiaľ ide o vecnú stránku posudzovania splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie

odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke
trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu

nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého

odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho-ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť aj to, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,

vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u tejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou

odsúdeného krajský súd dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval dôsledne v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol.

Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd dospel k záveru, že

odsúdený síce vykonal ustanovením § 66 ods. 1 písm. a) a b) Tr. zák. určenú požadovanú časť
z výmery trestov odňatia slobody (formálna podmienka), ktorú okolnosť nikto nenamietal, avšak
počas doterajšieho výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal nielenpolepšenie (prvá materiálna podmienka), vzhľadom k čomu nemožno dôvodne očakávať, že by
odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život (druhá materiálna podmienka).

Podľa názoru krajského súdu však čiastkové závery okresného súdu spočívajúce v tom, že odsúdený
počas doterajšieho výkonu trestu nepreukázal polepšenie, nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch.
Okresný súd v napadnutom uznesení odôvodnil svoj právny záver o nepreukázaní polepšenia
odsúdeného tým, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu má evidované viaceré porušenia
interných predpisov, čo svedčí o kolísavom a nevyrovnanom správaní odsúdeného v podmienkach

výkonu trestu. Okresný súd tiež poukázal na formálne kritický postoj odsúdeného k jeho trestnej činnosti,
ktorú mal ospravedlňovať vplyvom návykových látok.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to,
že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy

je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody iba prejavom vonkajšej adaptácie
odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré
oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými
hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie.

Pozitívne poznatky o dodržiavaní ústavného poriadku v podmienkach výkonu testu odňatia slobody
odsúdeným by mohli odôvodňovať preukázanie nápravy a dosiahnutie výchovného účelu trestu len za
podmienky,žesúčasnedošloktakejzmenevsprávaníodsúdeného,ktorábybezpochybnostísvedčilao
skutočnej zmene osobnostných čŕt odsúdeného z pohľadu odstránenia hlavných príčin páchania trestnej

činnosti, pre ktoré aktuálne vykonáva trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti krajský súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že na rozdiel od názoru okresného
súdu, ktorý nekriticky prevzal ničím nepodložené hodnotenie ústavu na výkon trestu v časti o formálne
kritickom postoji odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti (teda je k nej nekritický), podľa názoru

krajského súdu na verejnom zasadnutí oboznámené skutočnosti svedčia o opaku. Samotný ústav
v hodnotení odsúdeného jasne deklaruje pozitívny progres v jeho postoji k spáchanej trestnej činnosti.
Krajský súd k tomu uvádza, že odsúdený opakovane v podmienkach výkonu trestu odňatia prejavil
kritický postoj k svojej trestnej činnosti, ktorý postoj korešponduje s jeho priznaním sa k trestnej činnosti
v konaní pred súdom. Okresný súd tiež nedostatočne zhodnotil okolnosť, že odsúdený počas výkonu

trestu odňatia slobody úspešne absolvoval nariadené ochranné protialkoholické liečenie, ktorého výkon
u odsúdeného splnilo svoj účel. Možno preto rozumne predpokladať, že sa tým do značnej miery
eliminovala jedna z možných hlavných príčin ním páchanej trestnej činnosti, pre ktorú je aktuálne vo
výkon trestu odňatia slobody.

Krajský súd považuje za potrebné ďalej poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje
celá doba výkonu trestu odsúdeného. Už od nástupu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným je
cieľom výkonu tohto trestu pôsobiť na odsúdeného v tom smere, aby sa podriadil normám správania
a dodržoval ústavný poriadok. Je potom na odsúdenom, či sa podriadi týmto normám a či podriadenie sa
týmto normám je jeho dobrovoľným predsavzatím, alebo ide len o okolnosťami výkonu trestu vynútené

podriadenie sa týmto normám. Z hľadiska preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. preto
podľa názoru krajského súdu sa vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval
ústavný poriadok a normy správania sa. Tu však treba zdôrazniť, že súdna prax z hľadiska splnenia
podmienky preukázania polepšenia akceptuje možnosť existencie určitých nedostatkov v krátkej dobe
po nástupe z dôvodu adaptačných problémov, avšak takéto nedostatky z hľadiska preukázania

polepšenia nemožno akceptovať u odsúdených, ktorí majú skúsenosť s podmienkami výkonu trestu,
teda u odsúdených, ktorí sú opakovane vo výkone trestu pre recidívu trestnej činnosti. Podľa zistení
okresného súdu odsúdený, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát, v počiatočnej fáze
výkonu trestu odňatia slobody porušoval interné a pracovné predpisy. Z vykonaných dôkazov pred
okresným súdom tiež vyplynulo, že si zobral ponaučenia zo svojich zlyhaní v adaptačnej fáze výkonu

trestov a postupom času sa jeho správanie stabilizovalo a dostalo do súladu s ústavným poriadkom.
Dôkazom toho je aj skutočnosť, že odsúdený nevykazuje žiaden trest, ale má naopak evidovanú jednu
disciplinárnu odmenu.Z uvedeného tak vyplýva, že odsúdený aktuálne dlhodobo plní riadne program zaobchádzania.
Vzhľadom k uvedenému podľa názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie.

Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je možné
posudzovať izolovane od otázky možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v
zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa preukáže skutočné polepšenie
odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver okresného súdu, že u odsúdeného nie je možné očakávať v

budúcnosti vedenie riadneho života. V prejednávanom prípade nie sú pochybnosti o pozitívnej prognóze
vedenia riadneho života odsúdeným, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, založené na konkrétnych skutočnostiach, ktoré by vyplynuli z výsledkom vykonaného
dokazovania. V osobe odsúdeného sa pritom nejedná o osobu so zjavnými sklonmi k páchaniu trestnej
činnosti. Odsúdený, ktorý je po prvý krát vo výkone trestu, a to v minimálnom stupni stráženia, má
v registri trestov evidované celovo 3 záznamy, z ktorých v prvom prípade mu bol uložený trest zrušený

z dôvodu ukladania súhrnného trestu. Z tohto dôvodu sa pre účely posudzovania splnenia zákonných
podmienok na podmienečné prepustenie na odsúdeného hladí ako na osobu, ktorá bola doteraz len dva
krát odsúdená. Neobstojí preto záver okresného súdu o negatívnej prognóze vedenia riadneho života
odsúdeným po podmienečnom prepustení. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustálenú súdnu
prax, v zmysle ktorej podmienečné prepustenie v zásade prichádza do úvahy pri absencii vysokého

rizika recidívy, čo nie je prípad odsúdeného v preskúmavanom prípade. K vedenie riadneho života
môžu tiež napomôcť pozitívne rodinné vzťahy s primárnou rodinou a počas výkonu trestu nadobudnuté
pracovné návyky. Navyše ako bolo preukázané úspešným absolvovaním nariadeného ochranného
liečenia sa minimalizovalo riziko možného páchania ďalšej trestnej činnosti odsúdeným v budúcnosti
s poukazom na jeho zdravotný stav. Všetky tieto poznatky o odsúdenom sú pozitívnymi predpokladmi

pre jeho úspešnú resocializáciu a výrazne u neho znižujú riziko opätovného spáchania trestnej činnosti.

S poukazom na tieto konkrétne skutočnosti sa krajský súd nestotožnil so správnosťou záveru okresného
súdu o nesplnení zákonných materiálnych podmienok odsúdeným pre jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.

Zvyššieuvedenýchdôvodovkrajskýsúddospelkzáveru,žesťažnosťodsúdenéhojedôvodnáazakladá
zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného
okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre
správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

Krajský súd vzhľadom na polepšenie odsúdeného pod vplyvom aktuálne vykonávaných trestov odňatia
slobody a pri absencii zvýšeného rizika recidívy má za to, že výkon trestov mal na odsúdeného výchovný
vplyv a možno očakávať vedenie riadneho života po podmienečnom prepustení.

Krajský súd preto dospel k záveru, že u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky v zmysle §
66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na podmienečné prepustenie. Za týchto okolností krajský súd vyhovel návrhu
odsúdeného a podmienečne ho prepustil z výkonu trestov odňatia slobody, ktorých koniec je plánovaný
na8.11.2026. Zároveňodsúdenémuuložilprimeranúskúšobnúdobuvtrvaní30mesiacovzasúčasného
uloženia probačného dohľadu spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré by tiež

maliprispieťkzníženiumožnýchrizíksúvisiacichspríčinami,ktoréviedliodsúdenéhokpáchaniutrestnej
činnosti, pre ktorú je v súčasnosti vo výkone trestu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.