Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/168/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203294
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125203294.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Ščury, PhD., Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovanej: D. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, žalobcom označená ako zastúpená Slovenskou republikou

– Okresný úrad Žilina, majetkovoprávny odbor, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 11C/18/2025-54 zo dňa 01.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (výrokom I.) súd prvej inštancie konanie zastavil a (výrokom II.) žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2025 domáhal
sa žalobca proti označenej žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele
KNEč.326–trvalýtrávnyporastovýmere183m2,ktorájezapísanánaLVč.XXXXvedenéhoOkresným
úradom Čadca, katastrálnym odborom pre kat. úz. C., obec C., okres H.. Žalobca navrhol vykonať

vyporiadanie tak, že parcela č. KNE č. 326 bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobca
bude zaviazaný povinnosťou vyplatiť žalovanej sumu 1 667,50 EUR titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.
2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom označená žalovaná je vedená na LV č. XXXX pod
B2 ako E. D. (F. G.), nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX. Z lustrácie Registra obyvateľov SR vyplýva, že
žalovanázomreladňaXX.XX.XXXX.Zoznámenia D.D.I.malsúdprvejinštanciezistené,žepredmetom

dedičského konania je aj nehnuteľnosť KNE č. 326 – trvalý trávny porast o výmere 183 m2 na LV č.
XXXX, kat. úz. C., kde je poručiteľka zapísaná pod B2 v podiele 1/3. O stave dedičského konania po
menovanej predložil dôkaz aj samotný žalobca (č. l. 36 spisu). Na základe uvedených skutočností mal
súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred začatím súdneho
sporu. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto
súd s poukazom na ust. § 62, § 161 ods. 1 a 2 CSP konanie voči žalovanej zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP, konštatujúc, že žalobca tým, že žaloval nespôsobilý subjekt, procesne zavinil
zastavenie konania. Žalovanej by prináležala náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na
skutočnosť, že je neexistujúci subjekt, v konaní jej žiadne trovy nevznikli, ani vzniknúť nemohli, preto
súd žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal.

4. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobca zrušenia napadnutého uznesenia, vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal riadne odstrániteľnou procesnou podmienkou. Žalobca
so žalobou doložil všetky potrebné dokumenty, ktorými sa snažil preklenúť právne uvažovanie súdu.
Vytýka súdu prvej inštancie, že neučinil dopyt za účelom zistenia právnych nástupcov – dedičov po

nebohej D. E., F. G.. Pokiaľ by tak súd prvej inštancie z úradnej moci počas kontaktu s notárom urobil,
tak by zistil, že notár vykonáva odúmrť, a teda jediným dedičom je štát Slovenská republika. Žalovaná
D. E., F. G., zomrela bez právnych nástupcov.
6. Neznáma spoluvlastníčka D. E., F. G., nemá dedičov, čo žalobca zistil pri dopyte na notársky úrad
D. I. a preto uviedol, že ju zastupuje, a teda za ňu koná v rámci odúmrti Slovenská republika, a to

konkrétne Okresný úrad Žilina – majetkovoprávny odbor. Žalobca nemal ako inak označiť žalovanú,
pretože nemohol žalovať Slovenskú republiku v rámci odúmrti, nakoľko táto ešte nededila po D. E., F.
G.. Nie je totiž skončené dedičské konanie.
7. Z rovnakého dôvodu žiadal súd prvej inštancie, aby pripojil dedičský spis Okresného súdu Žilina
sp.zn.16D/135/2023,zktoréhobymalsúdprvejinštanciejednoznačneustálenýokruhdedičov,atedaaj
okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov. Žalobca nebol súdom vyzvaný, aby poskytol akékoľvek

informácie k žalovanej, ktoré by súd potreboval. Ak by súd žalobcu okamžite vyzval, žalobca by na jeho
výzvu reagoval a navštívil by príslušného notára.
8. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal ustálený okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania, tak mu
nič nebránilo v tom, aby prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania po D. E., F.
G., ak sa domnieval, že v danom štádiu konania nemôže jej záujmy hájiť Slovenská republika, ktorá je

jej jediným dedičom.
9. Keďže žalovaná D. E., F. G., ako neznáma spoluvlastníčka na sporné nehnuteľnosti mohla byť
označená aj druhovým označením v zmysle rozhodnutia NS SR ako „neznámy právny nástupca po
neznámom vlastníkovi D. E., F. G., bytom na neznámom mieste, v zast.: SR v zast.: Okresný úrad
Žilina – majetkovoprávny odbor, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina“. Takéto označenie vychádza

z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v zmysle ktorého: cit. „Je
totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i § 121
O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a
povinností, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke í nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej

osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi
podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania
nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez
ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej
O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka

majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom
„Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo
„Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast.
Slovenským pozemkovým fondom, ...“.“

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
vec preskúmal v rozsahu v z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia
pojednávania(§385ods.1CSPacontrariovspojenís§219ods.3CSP)uzneseniesúduprvejinštancie
pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako
aj rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vydanie uznesenia, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie, vrátane

výroku o náhrade trov konania, náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého uznesenia konajúceho súdu prvej inštancie a preto naň v celom rozsahu
a v podrobnostiach v súlade s úpravou § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

12. Odvolací súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou

praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).
13. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie vytnúť žiadne nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (obdobne sp. zn. I. ÚS 50/04).

14. Vo väzbe k vznesenej odvolacej argumentácii a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie odvolací súd udáva, že ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú
subjektivitu kedykoľvek počas konania ako jednu zo základných procesných podmienok konania; jej
nedostatok v čase začatia konania (t. j. v deň doručenia žaloby alebo doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) má za následok, že súd nemôže

vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť.

15. Spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, t. j. procesnú spôsobilosť, má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Procesnou subjektivitou
sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva

účastníkom konania. Procesnú subjektivitu má teda len ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva
hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na
práva a povinnosti svojím narodením, stráca ju svojou smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

16. Nedostatok procesnej subjektivity žalovanej už v čase začatia konania je neodstrániteľným

nedostatok procesných podmienok konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania.
Keďže v tomto prípade zistený nedostatok nie je možné odstrániť opravou ani doplnením, pretože nejde
o vadu žaloby spočívajúcu v jej nesprávnosti alebo neúplnosti, súd prvej inštancie postupoval správne,
keď voči žalovanej s chýbajúcou procesnou subjektivitou konanie bez ďalšieho zastavil.

17. Odvolacia argumentácia nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, odvolací súd ju v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodnú, vychádzajúc
z nasledovných úvah.

18. Odvolateľ namieta, že súd za účelom zistenia právnych nástupcov – dedičov po žalovanej D. E.

neučinil dopyt na notára (zistil by tak, že žalovaná zomrela bez právnych nástupcov a jediným „dedičom“
je Slovenská republika), nepripojil si napriek žiadosti žalobcu notársky spis, nevyzval žalobcu, aby
poskytol informácie k žalovanej atď.

19. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie nebol povinný

pripojiť si dedičský spis sp. zn. 16D/135/2023, učiniť dopyt za účelom zistenia právnych nástupcov
po nebohej žalovanej, nakoľko zo zistení súdu prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalobcom
označená žalovaná – D. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX (t. j. cca 12 rokov pred
podaním žaloby). Žalovaná tak už v čase začatia konania (preukázateľne) nemala právnu subjektivitu,
nestala sa teda nikdy de iure stranou sporu, a preto súd nebol povinný (ale ani oprávnený) v konaní

„pokračovať“ s jej právnymi nástupcami (ako to predpokladá ust. § 63 CSP), resp. za týmto účelom
vykonávať ex offo akékoľvek zistenia.
20. Z rovnakého dôvodu je nutné ako nedôvodnú označiť aj námietku odvolateľa, podľa mienky ktorého,
cit.: „Pokiaľ súd nemal ustálený okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania, tak mu nič nebránilo
v tom, aby prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania po D. E., F. G., ak sa

domnieval, že v súčasnom štádiu konania nemôže jej záujmy hájiť SR, ktorá je zároveň jej jediným
dedičom na základe odúmrte“. Odvolací súd akcentuje, že súdu neprináleží namiesto strany sporu
ustaľovať okruh žalovaných. Pasívna vecná legitimácia je daná hmotnoprávnymi predpismi. Napokon,
z dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť za stanovenie okruhu strán sporu nesie práve
žalobca. Pre prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 CSP nebol splnený žiaden zo zákonom

taxatívne určených dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci zomrela žalovaná ešte pred
začatím konania vo veci samej, nebol splnený predpoklad pre postup súdu v intenciách ust. § 63 CSP
(aplikovateľného len v situácii, že strana sporu zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatneskončí) vo väzbe na ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, t. j. prerušenie konania do právoplatného skončenia
dedičského konania po nebohej D. E..

21. Odvolateľ zastáva názor, že žalovanú zastupuje a za ňu koná Slovenská republika (konkrétne
Okresný úrad Žilina – majetkovoprávny odbor) z dôvodu, že táto nemá dedičov. Odvolací súd udáva,
že Slovenská republika (resp. Okresný úrad Žilina – majetkovoprávny odbor) nemôže „zastupovať“
neexistujúci subjekt. Elementárnym predpokladom vzniku právneho vzťahu zastúpenia je existencia
zástupcu aj zastúpeného. Nad rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd dodáva, že pokiaľ

nenadobudne dedičstvo žiaden dedič, prípadne štátu nie titulom dedenia (ako to nesprávne uvádza
v odvolaní odvolateľ, označujúc Slovenskú republiku za dediča žalovanej), ale na základe osobitného
právneho nástupníctva. Štát je v prípade odúmrti účastníkom dedičského konania a nie „zástupcom“
poručiteľa.

22. Odvolateľ zdôrazňuje, že žalovaná D. E., F. G., cit.: „ako neznáma spoluvlastníčka na spornej

nehnuteľnosti mohla byť označená aj druhovým označením neznámy právny nástupca po neznámom
vlastníkovi D. E., F. G., bytom na neznámom mieste atď.“. Žalobca v danej súvislosti poukazuje na
závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.03.2016, ktoré
v podrobnostiach v odvolaní cituje (tak, ako sú obsiahnuté v bode 9. tohto uznesenia).

23. Odvolaciemu súdu sú známe závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté
v označenom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/11/2016. Odvolateľ však opomína zásadnú skutočnosť a tou
je, že fikcia subjektivity nezisteného vlastníka trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno
na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy, prípadne ďalšie verejné listiny
a potvrdenia) jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby

(obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/238/2021).
24. Odhliadnuc od uvedeného je v potrebné v danej veci zdôrazniť, že pojem „nezistený/
neznámy vlastník“ je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným/neznámym vlastníkom),
u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich

spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do
samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného/neznámeho vlastníka), pri ktorom sa naďalej
uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita
je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon prizná. Fikcia nezisteného vlastníka

umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti
a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje
zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností.
25. Odvolací súd akcentuje, že v prípade žalovanej sa však nejednalo o „nezisteného/ neznámeho

vlastníka“, resp. spoluvlastníka, ale od počiatku v zmysle zistení plynúcich z LV č. XXXX, kat. úz. C.
(č. l. 6 spisu), bola žalovaná identifikovateľná osoba, a to ako adresou pobytu (XXX XX C. H. XX), tak
aj menom a priezviskom (E. D., F. G.), ako aj dátumom narodenia (XX.XX.XXXX). Z uvedeného dôvodu
nie je správna úvaha odvolateľa, podľa ktorej mal súd prvej inštancie postupovať podľa zmieňovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, ktorého závery sú žalobcom

v podrobnostiach citované v odvolaní.

26. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť
(pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi – § 380 ods. 1 CSP, ktoré neboli
odvolateľom vo väzbe k danému výroku produkované) aj od neho závislého výroku o náhrade trov

konania.

27. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou rozhodol odvolací súd podľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec)
úspešný, preto by mala žalovaná voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Osobe bez

procesnej subjektivity však súd nemohol priznať nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd (formálne) rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
nepriznáva.28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)