Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34P/197/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325200287
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325200287.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., narodená XX.XX.XXXX,
a C., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako rodičia, deti rodičov - matky: B. A., D. E., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. – G. H. XXXX, toho času Česká republika, v konaní zastúpená: JUDr. Ivan
Rendek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1527/47, Galanta, a otca: A. A., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. – G. H. XXXX, toho času Česká republika, v konaní zastúpený: JUDr. Ivan

Rendek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1527/47, Galanta, o návrhu navrhovateľov
– starých rodičov maloletých detí I. A., narodená XX.XX.XXXX a J. A., narodený XX.XX.XXXX, obaja
bytom E. J. K. XXX/X, L. M. L., v konaní zastúpení: Mgr. Ľubomír Karika, advokát, so sídlom M. R.
Štefánika 638/56, Myjava, na úpravu styku maloletých detí s blízkymi osobami, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci návrhu navrhovateľov – starých rodičov zo strany
otca, na úpravu styku s maloletými deťmi.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa starí rodičia maloletých detí zo strany

otca domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by tunajší súd upravil ich styk s maloletými deťmi. Tunajší
súd dňa XX.XX.XXXX postúpil vec H. E. F. podľa § 6 ods. 1 v spojení s ustanovením § 112 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s tým, že bydlisko maloletých
detí, v čase podania návrhu, nebolo v okrese N., nakoľko rodičia ako aj maloleté deti sa z pobytu v N.
odhlásili. Následným šetrením pobytu maloletých detí prostredníctvom H. M. a opätovnou lustráciou v
Registri obyvateľov SR tunajší súd zistil, že maloleté deti majú trvalý pobyt na adrese G. H. XXXX, F..

H. E. F. listom zo dňa XX.XX.XXXX predložil spis Krajskému súdu v Trnave ako súdu nadriadenému na
rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci podľa § 6 ods. 2 CMP s poukazom na ustanovenia § 3 ods.
1, § 5 a § 112 ods. 1, ods. 2 CMP s tým, že v priebehu konania, z vyjadrení účastníkov konania zistil,
že hoci majú maloleté deti a ich rodičia evidovaný trvalý pobyt v okrese Komárno, fakticky sa na tejto
adrese nezdržiavajú. Rodičia H. E. F. oznámili, že po predaji nehnuteľnosti v N. a odhlásení trvalého
pobytu v SR sa vysťahovali s úmyslom trvalo žiť v zahraničí, pričom aktuálne žijú v O. D.. Prihlásenie

na trvalý pobyt v F. bolo realizované výlučne z praktických dôvodov, nakoľko to vyžadoval prenajímateľ
nehnuteľnosti, resp. realitná kancelária v O. D. pred podpisom nájomnej zmluvy. Išlo teda len o formálne
prihlásenie trvalého pobytu, pričom rodina sa v F. nezdržiava a nemá tam bydlisko. Na preukázanie
týchto skutočností rodičia predložili nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je prenájom
rodinného domu v O. D., pričom oprávnenými na užívanie domu sú aj matka a maloleté deti. H. E. F.
preto dospel k záveru, že maloleté deti v jeho územnom obvode nikdy dlhodobo nežili, nenadobudli tu

obvyklý pobyt, a teda nie je daná jeho miestna príslušnosť. Krajský súd v Trnave uznesením doručeným
tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, ako súd nadriadený H. E. F. podľa ustanovenia § 3 ods. 5 písm. b/a § 6 ods. 2 CMP prejednal vec podľa ustanovenia § 378 ods. 1 a ustanovenia § 177 ods. 1 a contrario
zákona č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez pojednávania (pretože tu
nešlo o prejednanie veci samej), a dospel k záveru, že nesúhlas H. E. F. s postúpením mu veci H. E. N.

je dôvodný. V tejto súvislosti nadriadený súd dal do pozornosti H. E. N., že v ďalšom procesnom postupe
- popri zisťovaní obvyklého pobytu maloletých detí v čase začatia konania – bude potrebné preskúmať
aj procesnú podmienku právomoci slovenského súdu, keďže jej posúdenie je neoddeliteľnou súčasťou
povinností súdu podľa CSP.

2. Okresný súd Galanta vyzval rodičov maloletého dieťaťa, aby sa vyjadrili kde majú maloleté deti v
súčasnosti obvyklý pobyt, resp. kde mali rodičia a maloleté deti obvyklý pobyt v čase podania návrhu na
úpravu styku maloletých detí s blízkymi osobami (XX.XX.XXXX) a kde bývali najmenej šesť mesiacov
bezprostredne pred podaním návrhu. Rodičia maloletých detí vo svojom vyjadrení doručenom dňa
XX.XX.XXXX uviedli, že podľa ich názoru v čase začatia súdneho konania, t.j. ku dňu XX.X.XXXX,
bolo krajinou obvyklého pobytu maloletých detí J.. Ďalej uviedli, že ešte počas P. XXXX vedeli, že

sa budú sťahovať do J., nakoľko tam otcovi maloletých detí ponúkli prácu a celá rodina (vrátane
maloletých detí) bola v čase od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX odcestovaná v J.. Účelom cesty bolo
prezrieť si miesto, kde mal otec maloletých detí pracovať, kde mali spolu bývať, kde mali deti chodiť
do škôlky, atď. Po návrate sa rodičia maloletých utvrdili v tom, že sa chcú natrvalo presťahovať do J.
a z toho dôvodu ešte cez leto oslovili realitnú kanceláriu so sídlom v N., aby im pomohla s predajom

ich bytu v N.. Dňa XX.XX.XXXX s ňou uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Dňa
XX.XX.XXXX kupujúcemu odovzdali ich byt a všetky ich veci prostredníctvom sťahovacej spoločnosti
preniesli do J.. Otec maloletých detí uzatvoril so zamestnávateľom pracovnú zmluvu a celá rodina bývala
v priestoroch, ktoré im dal zamestnávateľ do nájmu, celá rodina sa registrovala v J. na pobyt, boli
im pridelené rodné čísla, boli registrovaní kvôli zdravotnej starostlivosti u lekára. Teda celé zázemie

mali v J. a rovnako im boli každý štvrťrok (k X.X.XXXX a k X.X.XXXX) doručované rozhodnutia o
poberaní prídavkov na deti, nakoľko však pred tým v J. nepracovali, prídavky boli nulové. Rodičia
uviedli, že je zrejmé, že obe maloleté deti a aj rodičia mali na základe ich vlastného rozhodnutia obvyklý
pobyt ku dňu začatia súdneho konania v J., pričom presťahovaniu sa celej rodiny do J. predchádzala
zrelá úvaha a dlhodobejšie plánovanie. Úmyslom rodičov bolo trvalé premiestnenie do uvedeného

štátu. Obaja rodičia maloletých detí odmietajú, že by v danom prípade mali súdy Slovenskej republiky
právomoc rozhodovať o podanom návrhu v zmysle čl. 7 Nariadenia rady (EÚ) 2019/1111. Zároveň
ani neprijímajú právomoc súdov Slovenskej republiky v zmysle čl. 10 ods. 1 písm. b) ii) Nariadenia
rady (EÚ) 2019/1111. Rodičia maloletých detí vo vyjadrení pripúšťajú, že tak maloleté deti, ani oni, v
tomto čase už v J. nebývajú. Kým otec maloletých detí nastúpil do práce, jeho zamestnávateľ obsadil

pôvodne ponúkané pracovné miesto inou osobou a tejto aj prenajal pôvodne ukázané ubytovanie. To
ubytovanie, ktoré nakoniec zamestnávateľ otcovi maloletých detí (vrátane zvyšku rodiny) zabezpečil,
do značnej miery nezodpovedalo kvalitou pôvodne ukázanému ubytovaniu. Vzhľadom k tomu, ako aj
vzhľadom k tomu, že otec maloletých deti medzičasom dostal výhodnejšiu pracovnú ponuku v O. D.,
sa napokon rodina rozhodla presťahovať sa natrvalo do O. D.. Z J. sa odsťahovali začiatkom B. XXXX,

teda po viac ako pol roku. Otec maloletých detí býva v O. D. od K. XXXX, matka aj s maloletými
deťmi od K. XXXX. Je pravdou, že sa celá rodina musela registrovať na E. k trvalému pobytu, pričom
tak urobili na adrese starých rodičov zo strany matky v F., avšak len z praktických dôvodov, nakoľko
prenajímateľ nehnuteľnosti v O. D., kde v súčasnosti celá rodina žije, resp. už realitná kancelária pri
sprostredkovaní nájmu nehnuteľnosti, na tejto podmienke trvali. Reálne sa však celá rodina na uvedenej

adrese v Komárne nezdržiava a nezdržiava sa ani na žiadnej inej adrese na území Slovenska. Obe
maloleté deti spolu s ich rodičmi dlhodobo žijú v O. D., kde má otec maloletých detí prácu a kde aj
celá rodina býva. Deti tam majú svojho pediatra, strašia z maloletých detí má byť už v tomto období
prijatá do materskej školy. Záverom rodičia, s poukazom na ustanovenie § 195 ods. 4 kancelárskeho a
spravovacieho poriadku, požiadali konajúci súd o nesprístupnenie priložených dokumentov a ich adresy

v O. D. navrhovateľom, nakoľko s nimi majú rodičia maloletých detí opakované negatívne skúsenosti,
keďže v minulosti viackrát nevyžiadane a proti ich vôli vyhľadávali ich prítomnosť, či už to bolo v N. alebo
dokonca aj po presťahovaní v J..

3. Nakoľko v konaní je prítomný medzinárodný prvok – maloleté deti a ich rodičia sa zdržiavajú v O. D.,

a predtým sa zdržiavali v J., členskom štáte Európskej únie súd skúmal, či môže na danú vec aplikovať
Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z XX. XXXX XXXX o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
(nariadenie Brusel IIb) (ďalej len „Nariadenie Brusel IIb“). Súd po zistení, že boli splnené podmienky najeho aplikáciu spočívajúce v prítomnosti medzinárodného prvku, teritoriálnej pôsobnosti (nariadenie je
aplikovateľné aj v E. D. aj v O. D. aj J. F.), časovej pôsobnosti (návrh bol podaný dňa XX.XX.XXXX)
a vecnej pôsobnosti (v predmetnej veci žiadajú starí rodičia o úpravu styku s maloletými deťmi t.j. ide

o vec, ktorá sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom), skúmal či má danú právomoc na
konanie t.j. či sú v predmetnej veci splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci.

4.Podľačl.1ods.1písm.b)vspojenísods.2písm.a)NariadeniaBruselIIb,totonariadeniesauplatňuje
v občianskych veciach: nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv

a povinností, ktoré môžu zahŕňať najmä: opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.

5. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

6. Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia Brusel IIb, odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.

7. Podľa článku 10 ods. 1 písm. a) – c) Nariadenia Brusel IIb, súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky:
a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i)

aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii)
dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom;
b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: i) sa slobodne dohodli na voľbe
právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného
konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc;

c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.

8. Podľa článku 10 ods. 2 Nariadenia Brusel IIb, dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí
mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa

musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá
komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za
rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť
svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený.

9. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb, ak miesto obvyklého pobytu dieťaťa nemožno určiť a
právomoc nemožno určiť podľa článku 10, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza.

10. Podľa čl. 18 Nariadenia Brusel IIb, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej

podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do
právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

13. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.16. Súd vychádzajúc z tvrdení rodičov maloletých detí a predložených dôkazov dospel k záveru, že
v predmetnom konaní nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie a rozhodovanie vo
veci, z dôvodu, že nie sú splnené podmienky predpokladané čl. 7 Nariadenia Brusel IIb, maloleté deti

totiž nemajú a v čase začatia konania ani nemali, obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a zároveň
nie sú splnené podmienky predpokladané čl. 10 Nariadenia Brusel IIb, nakoľko rodičia maloletých detí
počas konania výslovne odmietli prijať právomoc Slovenských súdov v zmysle čl. 10 ods. 1 písm. b) ii)
Nariadenia Brusel IIb.

17. Pojem obvyklý pobyt nie je definovaný. Jeho definíciu je potrebné určiť v každom jednotlivom prípade
na základe konkrétnych okolností prípadu. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý
pobyt ani s pojmom bydlisko, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania
sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možné chápať predovšetkým ten členský štát,
na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko. V zmysle
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie vo veci Q./XXXX zo dňa X.X.XXXX, Q./XX zo dňa

XX.XX.XXXX), pojem obvyklý pobyt v zmysle článkov Nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že tento
pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory,
z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter.
Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského

štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.

18. Podľa názoru súdu maloleté deti majú aktuálny obvyklý pobyt na území O. D., kde sa maloleté
deti, spolu so svojimi rodičmi, zdržiavajú od K. XXXX. Otec maloletých detí je v O. D. zamestnaný

a maloleté deti tam navštevujú pediatra, staršie z maloletých detí má byť prijaté do materskej školy.
Súd pre úplnosť dodáva, že uvedené vyplýva aj z vykonaných Lustrácií a z predložených dôkazov,
pričom maloleté deti sa spolu s rodičmi, po odsťahovaní sa z územia Slovenskej republiky v H. XXXX
dlhodobo zdržiavali v J.. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otec maloletých detí bol na území J.
riadne zamestnaný, maloleté deti boli prihlásené na zdravotnú starostlivosť a boli im pridelené osobné

identifikačné čísla. Súd konštatuje, že v čase začatia konania mali maloleté deti obvyklý pobyt v J.,
ich prítomnosť nemala dočasný, ani príležitostný charakter. Súd má tiež za to, že aktuálna prítomnosť
maloletých detí v O. D. takisto nemá iba dočasný alebo príležitostný charakter, naopak, z okolností
predmetného prípadu jednoznačne vyplýva, že rodičia maloletých detí majú záujem vytvoriť stabilné
centrum záujmov maloletých detí v O. D., a preto na konanie v tejto veci má právomoc súd v O. D.. Je

v záujme maloletých detí, aby v ich veci rozhodoval súd, v obvode ktorého majú svoj obvyklý pobyt.

19. Na základe uvedeného súd vzhľadom na nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie
veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v súlade s § 9 CSP konanie
zastavil a osobitným výrokom v súlade s čl. 18 Nariadenia Brusel IIb vyslovil, že nemá právomoc vo

veci konať a rozhodnúť.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).