Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012667
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012667.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B.,
v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.11.2025 pod sp. zn. 2PP/61/2025 - 71,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.02.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku za použitia § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona
odsúdeného A. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt všeobecne B., okres Galanta,
Slovenská republika, toho času vo VTOS v ÚZVJS Hrnčiarovce n/P, podmienečne prepúšťa z výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý trest aktuálne vykonáva v ústave na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ktorý trest mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Galanta, sp. zn. 11T/86/2023 - 605 zo dňa 17.01.2025, právoplatný dňa 13.05.2025 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/35/2025 - 687 zo dňa 13.05.2025.

III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určuje odsúdenému A. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,

skúšobnú dobu podmienečného prepustenia v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov s probačným
dohľadom v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, a zároveň mu ustanovuje s poukazom na § 51 ods.
3, ods. 4 Trestného zákona počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným dohľadom
nasledovné primerané obmedzenia a povinnosti:
- povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa resp. legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na
svoje živobytie, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

- povinnosť spočívajúcu v príkaze pravidelne raz za 2 (dva) mesiace, prvýkrát nasledujúci pracovný deň
po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, dostaviť sa k probačnému a mediačnému
úradníkovi súdu a (i) oznámiť mu adresu svojho aktuálneho pobytu a svoju aktuálnu doručovaciu adresu
a tiež (ii) oznámiť mu a preukázať aktuálny spôsob a zdroje svojej obživy.
- obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava ako súd prvého stupňa (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením

zo dňa 24.11.2025, sp. zn. 2PP/61/2025 - 71 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že
(citácia): ,,podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného A. B., nar.
XX. XXXXXXXXX XXXX v C., hlásený trvalý pobyt mesto B., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 10. októbra 2025 na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 11T/86/2023 - 605 zo 17. januára
2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 3To/35/2025 - 687 z 13. mája 2025 vo výmere

3 (tri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia“.Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 71 až 73 spisu. Podľa zistení/právneho
názoru súdu prvého stupňa, odsúdený síce naplnil tzv. formálnu podmienku zakotvenú v § 66 ods. 1
písm. b) Trestného zákona (t. j. vykonanie potrebnej časti trestu), avšak nie je u neho naplnená ani jedna

z tzv. materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona, t. j. odsúdený sa nepolepšil
vovýkonetrestuodňatiaslobody(ďalejaj,,VTOS“)anemožnounehoaniprognózovaťvedenieriadneho
života za predpokladu, že VTOS neprebehne u neho celý.

Vzápätí po vyhlásení napadnutého uznesenia (i) sa prokurátor vzdal práva podať proti nemu sťažnosť,

a (ii) odsúdený proti nemu zahlásil sťažnosť (č. l. 69 spisu) bez bližšieho vymedzenia dôvodov podľa §
189 ods. 1 písm. a) až písm. c) Trestného poriadku; svoju sťažnosť následne odsúdený neodôvodnil (s
poukazom na § 189 ods. 3 Trestného poriadku nebolo však povinnosťou odsúdeného svoju sťažnosť
odôvodniť).

K odsúdenému zahlásenej sťažnosti sa prokurátor osobitne nevyjadril.

Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín

uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže
zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a
súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie

počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,sťažnostný súd“) ako nadriadený súd súdu prvého stupňa podľa
§ 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, nakoľko
u odsúdeného sú aktuálne prítomné/naplnené všetky zákonom predpokladané podmienky zakotvené v
§ 66 a nasl. Trestného zákona na jeho podmienečné prepustenie z aktuálneho VTOS. Z daného dôvodu

sťažnostný súd napadnuté uznesenie v celom jeho rozsahu zrušil a nahradil týmto vlastným uznesením,
ktorým odsúdeného podmienečne prepustil z VTOS. K danému viď podrobnejšie nižšie.

Na úvod sťažnostný súd uvádza, že pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia, toto bolo s jednou výnimkou vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, pričom

vprocesedokazovanianaverejnomzasadnutípredsúdomprvéhostupňabolaprocesnýmstranámdaná
plná možnosť realizovať práva, ktoré im garantuje zákon. Spomínanou jedinou výnimkou bolo v rámci
dokazovania na verejnom zasadnutí pred súdom prvého stupňa oboznámenie výsledkov znaleckého
skúmania (č. l. 30 až 61) osoby odsúdeného z pôvodného trestného konania vedeného pred Okresným
súdomGalantapodsp.zn.11T/86/2023cez§295ods.2Trestnéhoporiadkuvspojenís§269Trestného

poriadku, ktoré ustanovenia zakotvujú vykonávanie dokazovania pred súdom cez listinný dôkaz. Nejde
totiž o listinný dôkaz, ale o znalecký posudok, ktorým mal súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí
oboznamovaťcezaplikáciu§295ods.2Trestnéhoporiadkuvspojenís§268ods.2Trestnéhoporiadku,
a ideálne pripojením spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/86/2023. Avšak bez ohľadu na to, danéznalecké závery sú pomerne podrobne zhrnuté v procesne správne na verejnom zasadnutí konanom
pred súdom prvého stupňa oboznámenom rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/86/2023 –
605 zo dňa 17.01.2025 (č. l. 15 až 26), preto na konci dňa toto procesné pochybenie súdu prvého

stupňanemámateriálnežiadnedopadynasprávnosťzistenísúduprvéhostupňazprednímnaverejnom
zasadnutí vykonaného dokazovania.
Pokiaľ ide o správnosť výroku napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa zistil všetky rozhodné
skutočnosti pre svoje rozhodnutie, avšak tieto podľa názoru sťažnostného súdu nesprávne vo svojom
súhrne posúdil a dospel tak k nesprávnym právnym záverom o nenaplnení všetkých zákonných

podmienok vyžadovaných v § 66 a nasl. Trestného zákona na podmienečné prepustenie odsúdeného
z VTOS.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a nasl. Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného
podmienečne prepustiť z VTOS po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby
výkonu trestu (resp. pomernej časti trestov), a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými

sú (i) plnenie povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j.
polepšenie sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život (t. j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého
stupňa k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená tzv. formálna podmienka na podmienečné
prepustenie z VTOS, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona vykonal potrebnú časť

z výmery uloženého trestu, a to dňa 03.07.2025 (k tomu viď druhý odsek na strane 4 napadnutého
uznesenia). Danému záveru nie je teda čo vytknúť.

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv.
druhejmateriálnejpodmienky(t.j.prognózavedeniariadnehoživotaodsúdenýmnaslobode)zakotvenej

v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich
súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
u odsúdeného nebola splnená tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66 ods.

1 Trestného zákona a spočívajúca v (i) jeho polepšení sa počas doterajšieho VTOS a v (ii) prognóze
vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode.

Sťažnostný súd, vychádzajúc z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania ako i z aktuálneho
obsahu spisu, vyhodnotil vo svojom súhrne

- trestnú činnosť odsúdeného, pre ktorú bol do času tohto uznesenia sťažnostného súdu vo VTOS. Ide
o závažnú trestnú činnosť dopadajúcu na partnerku odsúdeného a ich spoločného maloletého syna,
ktorej sa odsúdený dopúšťal nepravidelne v priebehu cca 2 rokov a vždy pod vplyvom alkoholu – alkohol
je teda v podstate ak nie jediným, tak rozhodným/významným kriminogénnym faktorom u odsúdeného.
- trestnú minulosť odsúdeného. Okrem odsúdenia, na základe ktorého bol do času tohto uznesenia

sťažnostného súdu vo VTOS, bol odsúdený pred cca 33 rokmi za pokus podvodu (majetková trestná
činnosť), kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a aktuálne sa na neho hľadí, akoby
odsúdený v danej veci nebol (t. j. jeho správanie sa vtedy pod pôsobením odsúdenia/uloženého trestu
upravilo do zákonom želanej normy, osvedčil sa).
- aktuálny/doterajší priebeh jeho prvého VTOS (v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia). Síce v začiatkoch obmedzenia jeho osobnej slobody (v čase väzby v ÚZVJS
Leopoldov od júla 2023 do júna 2024) nebolo vždy jeho správanie súladné s ústavným poriadkom
(evidované má jedno neuposlúchnutie výzvy príslušníka ZVJS), počas VTOS neabsolvoval žiadne
vzdelávanie/rekvalifikačný kurz, nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu (no ani nebol potrestaný),
pracovne zaradený nebol a výživné na maloletého syna (poškodeného je trestnou činnosťou) si

nenahlásil, a vo výsledku možno jeho pobyt vo VTOS ohodnotiť ako výsledok správania sa režimovo
prispôsobeného odsúdeného vyčkávajúceho na koniec VTOS bez nejakej väčšej motivácie k rozvíjaniu
vlastných schopností smerom k úspešnému opätovnému zaradeniu sa do spoločnosti v čase po
VTOS, no na druhej strane (ako plynie aj z dodatočných listín vyžiadaných od ÚZVJS sťažnostným
súdom), odsúdený súdom uložené ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou úspešne vo

VTOS absolvoval, v čase od júla do októbra 2025, kedy z pohľadu zdravotníckeho zariadenia liečba
splnila svoj účel (viď č. l. 88). Tým odsúdený (dôvodne zo strany sťažnostného súdu prezumujúc)
odstránil vo vzťahu k svojej osobe ak nie jediný, tak rozhodný/významný kriminogénny faktor, ktorý
ho priviedol do VTOS, tiež podľa hodnotenia ÚZVJS (č. l. 62) odsúdený k vlastnej trestnej činnostiverbalizuje kritický postoj, a je v kontakte s rodinou (obeťami svojej trestnej činnosti, ktoré tak evidentne
majú záujem podporovať odsúdeného v jeho náprave),
čo všetko v spojení so skutočnosťou, že ide u neho o prvý VTOS (s predpokladaným výrazným

dopadom/zásahom na jeho doterajší život), je možné podľa názoru sťažnostného súdu zhodnotiť ako
vlastné polepšenie sa odsúdeného/existenciu prognózy u neho o vedení riadneho života v budúcnosti
v miere dostatočnej pre kladné rozhodnutie súdu o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z VTOS.
To všetko za vhodne zvolenej dĺžky skúšobnej doby/probačného dohľadu a uložených primeraných
obmedzeniach/povinnostiach.

A to napriek tomu, že resocializačná prognóza je u neho menej priaznivá a riziko recidívy stredné,
kedy počas VTOS odsúdený dosiaľ plnil ciele programu zaobchádzania (len) čiastočne. Zjednodušene
povedané, ak alkohol bol u neho rozhodujúci, prípadne jediný faktor/príčina jeho trestnej činnosti, no
úspešne absolvoval ústavné liečenie na zbavenie sa tohto faktora, kedy inak sklony k trestnej činnosti
v podstate nemá, kontakt s ním rodina neprerušila (aj keď bola cieľom jeho trestnej činnosti) a možno

tak badať/predpokladať jej podporný charakter, pričom tento jeho prvý VTOS je zásahom do jeho života
s dôvodne prezumovaným výrazným preventívnym dopadom, pokiaľ ide o protiprávnu činnosť, nie
je z pohľadu sťažnostného súdu dôvodné nepreniesť VTOS do režimu podmienečného prepustenia
z VTOS. Uvedené totiž vo svojom súhrne dokladuje aktuálnu schopnosť odsúdeného rešpektovať
pravidlá správania sa (teda predčasné naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona).

Tzv. prvú i druhú materiálnu podmienku tak vidí sťažnostný súd za naplnenú v kvalite dostatočnej pre
pozitívne rozhodnutie súdu o žiadosti odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie na slobodu. Súd
konajúci o žiadosti o podmienečné prepustenie z VTOS nemôže nahliadať na niektoré skutočnosti
izolovane resp. prikladať im na úkor iných vyššiu váhu, súd musí vychádzať z komplexného hodnotenia

odsúdeného (jeho minulosti, doterajšieho života a aktuálneho správania sa počas VTOS); k tomu viď
aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález zo dňa 17.07.2025
sp. zn. III. ÚS 85/2025-30, či nález zo dňa 19.12.2024 sp. zn. I. ÚS 523/2024-24). Sťažnostný
súd tak vidí jednoznačne takú mieru naplneného resocializačného potenciálu u odsúdeného, ktorá
výrazne relativizuje potrebu ďalšieho nepodmienečného VTOS, kedy účel trestu zakotvený v § 34

Trestného zákona možno považovať za (predčasne) docielený, s následným preventívnym pôsobením
podmienečného prepustenia z VTOS za súčasného sledovania správania sa odsúdeného cez dohľad
probačného a mediačného úradníka, popri uložení primeraných obmedzení/povinností odsúdenému.

Podľa názoru sťažnostného súdu, hodnotiacou správou ÚZVJS identifikované riziko prípadného

opätovného skĺznutia odsúdeného do protiprávnej činnosti (a to aj tej relevantnej pre trestné právo)
v čase po jeho podmienečnom prepustení z aktuálneho VTOS, nemusí byť a ani nie je aktuálne
prekážkou podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS, kedy podľa názoru sťažnostného súdu
možno toho času jednoznačne u odsúdeného badať jeho polepšenie/existenciu prognózy vedenia
riadneho života (ako je detailne už uvedené vyššie). Každopádne, také riziko je zo strany sťažnostného

súdu tu minimalizované do pre súd dostatočnej/akceptovateľnej miery prostredníctvom tu
- vhodne zvolenej dĺžky skúšobnej doby; sťažnostným súdom zvolená dĺžka skúšobnej doby dva roky
a šesť mesiacov je toho času adekvátna a postačujúca (a to aj vzhľadom na vyššie uvedené informácie
o správaní sa odsúdeného vo VTOS, berúc jeho trestnú minulosť, povahu trestného činu, pre ktorý bol
dosiaľ vo VTOS, či riziko recidívy identifikované v hodnotiacej správe z VTOS).

- vhodne zvolenej dĺžky uloženého probačného dohľadu (v trvaní dva roky a šesť mesiacov); probačný
dohľad počas skúšobnej doby považuje sťažnostný súd za potrebný, berúc do úvahy najmä povahu
trestného činu, pre ktorý bol dosiaľ vo VTOS ako i riziko možnej recidívy u odsúdeného; dohľad
probačného a mediačného úradníka súdu pri tom má za cieľ aj uľahčiť/napomôcť odsúdenému opätovné
začlenenie sa do spoločnosti ako jej plnohodnotný člen.

- vhodne zvolených obmedzení/povinností zameraných a cieliacich na (i) elimináciu kriminogénneho
faktora v podobe opojenia alkoholom/inými návykovými látkami u odsúdeného, a (ii) podporu činností
(pracovná činnosť, pravidelný režim kontaktu s probačným a mediačným úradníkom), ktoré sú
podľa názoru sťažnostného súdu spôsobilé napomôcť odsúdenému úspešné/riadne zaradenie sa do
spoločnosti po podmienečnom prepustení z VTOS a tým aj úspešné naplnenie skúšobnej doby takého

prepustenia.
Totiž odsúdený, i keď napriek vlastnému polepšeniu sa vo VTOS nemusí mať eventuálne úplne
eliminované sklony k trestnej činnosti (súd na účely rozhodovania podľa § 415 Trestného poriadku
v spojení s § 66 a nasl. Trestného zákona vychádza, i keď z dôvodného, no stále len predpokladuo vedení riadneho života odsúdeným po jeho podmienečnom prepustení z VTOS, nie istoty,
nakoľko ,,súd budúcnosť nepozná“), no ten si vie aj po čiastočnom VTOS v rámci vlastného
vnútorného brzdného mechanizmu uvedomiť protiprávnosť svojho konania i jeho následky v podobe

trestu a tým predísť vlastnému trestnoprávne relevantnému protiprávnemu správaniu sa, čím je
naplnená tzv. individuálna prevencia trestu, kedy sa páchateľ ponaučený z minulosti už trestnej činnosti
nedopustí (takejto charakteristike odsúdeného podľa názoru sťažnostného súdu plne nasvedčuje obsah
hodnotiacej správy z VTOS a úspešne absolvované protialkoholické liečenie).

Sťažnostný súd preto dospel k záveru/predpokladu, že odsúdený je aktuálne už schopný viesť na
slobode riadny život (má k tomu všetky zákonom vyžadované predpoklady zakotvené v § 66 a nasl.
Trestného zákona). Vyššie uvedené poznatky o odsúdenom vo svojom súhrne dávajú predpoklad pre
jeho úspešnú resocializáciu a znižujú riziko opätovného spáchania trestnej činnosti do takej miery,
že je u neho použiteľný inštitút podmienečného prepustenia z VTOS zakotvený v § 66 Trestného
zákona. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia spočíva aj v motivácii odsúdeného k tomu, aby

svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie. Ak vykonanou časťou trestu
odňatia slobody bol účel trestu dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný, a teda aj neodôvodnený. Hroziace
nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy znižuje (k tomu viď bod 13.
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 85/2025-30 zo dňa 17.07.2025).

Pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru,
že je možné predpokladať, že aj len doterajšia časť z vykonaného nepodmienečného trestu odňatia
slobody splnila u odsúdeného svoj účel z hľadiska kritérií definovaných v § 34 Trestného zákona. S
poukazom na sťažnostným súdom zistené splnenie tzv. prvej i druhej materiálnej podmienky sťažnostný
súd predpokladá, že odsúdený potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného

činu v minulosti a od odsúdeného právom očakáva, že už bude viesť riadny život (a to nielen v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z VTOS). Sťažnostný súd je zároveň toho názoru, že podmienečné
prepustenie odsúdeného môže mať na neho pozitívny vplyv v tom smere, že ho skutočne odradí od
páchania ďalšej trestnej činnosti a motivuje ho k vedeniu riadneho života. K tomuto prispeje aj tu určená
primeranádĺžkaskúšobnejdoby,dohľadprobačného/mediačnéhoúradníkasúduatuuloženéprimerané

obmedzenia/povinnosti.

Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Takúto istotu
súdy rozhodujúce o žiadostiach/návrhoch o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani nemôžu
nikdy mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že pre takýto záver nebolo možné

mať ani rozumný dôvodný predpoklad. Z vyššie uvedených dôvodov práve naopak takýto dôvodný
predpoklad vyplýva.
Záverom sťažnostný súd dodáva, že podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného rovnako
prevýchovný vplyv, pričom odsúdenému chce sťažnostný súd poskytnúť (po jeho dúfajúc poslednom
výkonetrestu)šancunariadnyživotstým,žesaužtrestnejčinnostiviacnedopustí,nakoľkorozhodnutím

o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že doterajší výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu
k osobe odsúdeného svoj účel a ďalší výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody (no
ani žiadneho iného) už nebude potrebný.
Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko sťažnostný súd nezistil podmienky pre iný procesný postup a
mal za to, že u odsúdeného boli (v súčasnej fáze VTOS) splnené všetky (formálna i obe materiálne)
podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1
písm. b), ods. 2 Trestného zákona, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (t.

j. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.