Uznesenie – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8226200486
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200486.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: 1./ A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. a 2./
E. F., G., so sídlom Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava, IČO: 47 238 046, zastúpených AK Pekár, s.r.o.,
so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: A. H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom (v súlade s terminológiou používanou v ustanoveniach § 324 a nasl.
Civilného sporového poriadku súd dané podanie žalobcov bude označovať ako „návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia“, prípadne skrátene „návrh“) podaným na tunajšom súde dňa 13.02.2026

domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, najmä do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti
a dobrej povesti žalobcu v 1./ rade uvádzaním, uverejňovaním a šírením akýchkoľvek vyjadrení, listov,
správapríspevkovobsahujúcichdifamujúceaosočujúcetvrdeniavpísomnejaleboelektronickejpodobe
na adresu žalobcu v 1./ rade (prvý navrhovaný výrok neodkladného opatrenia) a povinnosť zdržať
sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby žalobcu v 2./ rade

uvádzaním, uverejňovaním a šírením akýchkoľvek vyjadrení, listov, správ a príspevkov obsahujúcich
difamujúce a osočujúce tvrdenia v písomnej alebo elektronickej podobe na adresu žalobcu v 2./ rade
(druhý navrhovaný výrok neodkladného opatrenia) a náhrady trov konania.
2. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po citácii § 11, § 13 ods. 1, § 19b
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku
uviedli, že žalobca v 1./ rade je čelnom dozornej rady Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl

(ďalej len „SKVZA“), ktorá je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 359/2000 Z.z. ako samosprávna
profesijná organizácia združujúca na základe dobrovoľnosti fyzické a právnické osoby podnikajúce
v oblasti vykonávania výcviku vodičov motorových vozidiel a dopravnej výchovy a žalobca v 2./ rade
je právnickou osobou, v ktorej je konateľom žalobca v 1./ rade a zároveň je žalobca v 2./ rade členom
SKVZA. V návrhu tvrdili, že žalobca v 1./ rade je od septembra 2025 terčom nepodložených anonymných
nepravdivých obvinení a podaní, ktoré ho závažným spôsobom poškodzujú pri výkone jeho funkcie

člena dozornej rady, pričom sú na jeho adresu pravidelne uvádzané a prezentované nepravdivé údaje
spôsobilé ho značnou mierou poškodiť pri výkone funkcie člena dozornej rady SKVZA, v podnikaní,
ako aj ohroziť jeho vážnosť v spoločnosti. Ako príklad uviedli list zo dňa 23.11.2025 označený ako
„Vážení páni B. a K., vážení členovia DR“, na ktorom je na konci ako autor uvedený žalovaný, predseda
predstavenstva SKVZA. Poukázali na konkrétne časti daného listu, kde malo byť okrem iného na strane
5 ods. 5 uvedené, že žalobca v 1./ rade podniká v rozpore so zákonom, vedome a úmyselne porušuje

zákon o účtovníctve, daňové zákony a obchodný zákonník a na strane 6 ods. 8 zase to, že žalobca v 2./
rade ako spoločnosť, v ktorej je žalobca v 1./ rade jedným z konateľov, nemá na bežnom účte peniaze, čožalovaný nemal odkiaľ vedieť, nakoľko je to predmetom bankového tajomstva, a tak je daná informácia
získaná zjavne nezákonným spôsobom. Tiež tam bolo podľa žalobcov uvedené (na strane 6 ods. 8
daného listu), že žalobca v 1./ rade je „naschvál neplatič“, že opakovane neplatí poistné odvody, či kráti

tržby. Poukázali tiež na skutočnosti uvedené na strane 7 daného listu, kde žalobca v 2./ rade je označený
za dlžníka, hoci tam uvedený zoznam dlhov je vymyslený a nezakladajúci sa na pravde. Inzultácie voči
osobežalobcuv1./radepodľatvrdenívnávrhuuskutočňujúsaopakovane,pričombolopoukázanénae-
mailzodňa23.09.2025doručenýmuzadresyI.avkópiirozposlanýďalším5osobám,vktoromžalovaný
okrem iného nepravdivo uvádzal, cit. „Za celé Vaše doterajšie podnikanie je za Vami 37 spoločností,

ktoré skončili v strate a ostali po nich tomuto štátu dlhy a nedoplatky a dokonca aj záväzky...Teda
Vaša kandidatúra do orgánov SKVZA je omylom a mali by ste dobrovoľne odstúpiť. Nemáte ani štipku
práva na to, aby ste sa vôbec posadil ku stolu s ľuďmi, ktorí robia svoju prácu čestne, zodpovedne
a riadne platia dane. A navyše nemajú za sebou podvodnú a z môjho pohľadu trestnú činnosť ako
Vy.“ Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali aj na anonymný list zaslaný
členom SKVZA pred zasadnutím Valného zhromaždenia SKVZA, v ktorom sa okrem iného uvádzali

nepravdivé údaje a obvinenia dokonca aj z trestnej činnosti žalobcu v 1./ rade, z ktorého časť citovali
a tiež na zápisnicu zo zasadnutia Predstavenstva SKVZA zo dňa 16.09.2025, ktorého sa zúčastnilo
13 ľudí a kde sa v bode 7 „Rôzne“ pod písm. a) uvádza „Na základe podnetu z členskej základne
a došlého anonymného podania Predstavenstvo SKZA rokovalo o podnete a poveruje predsedu na
podanie preskúmania predmetného listu na OČTK- jeho obsahu, nakoľko A. B. je zvolený konateľ

spoločnosti HAPPY DRIVE s.r.o. ako člen DR SKVZA a je závažná pochybnosť o jeho morálnych
hodnotách byť členom takéhoto orgánu, aj je doterajšia jeho činnosť vo vážnom rozpore so zákonmi
SR: -zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve, obchodný zákonník,...a po jednoduchom preverení
údajov z písomného podania a na základe voľne dostupných údajov FINSTAT tento subjekt, ktorý je
členom SKVZA, neplatí ani uložené poriadkové pokuty, ignoruje rozhodnutia štátnych orgánov, ignoruje

správne konania pri svojej podnikateľskej aktivite vo viacerých spoločnostiach. Táto spoločnosť je člen
SKVZA a svojou činnosťou poškodzuje dobré meno všetkých členov SKVZA. Navrhujeme objektívne
preskúmať tieto skutočnosti relevantnými orgánmi.“ Vo vzťahu k zásahom do práv žalobcu v 2./ rade
bolo v návrhu poukázané na časť e-mailu zo dňa 23.09.2025, v ktorom žalovaný uviedol, cit. „A tá
terajšia, posledná živá spoločnosť, ktorá je členom SKVZA má rovnaké smerovanie. Znovu ste v dlhoch

a neplatíte odvody, poistné a dane, pokuty a nepredkladáte povinné uzávierky už 3 roky, prečo asi?!
Zabudli ste?! Je to povinnosť zo zákona - riaďte sa podľa zákona vo všetkom aj Vy a potom sa
môžete s ním oháňať!!!“. Jedná sa podľa žalobcov o očierňujúce tvrdenie, ktoré závažne zasahuje
do dobrej povesti žalobcu v 2./ rade. V súvislosti s anonymnými podnetmi na osobu žalobcu v 1./
rade poukázali na to, že na zasadnutí Dozornej rady SKVZA dňa 27.10.2025 žalovaný ako predseda

predstavenstva nepoprel a zároveň potvrdil, že je autorom týchto podnetov, vo vzťahu k čomu poukázali
na nahrávku zo zasadnutia DR SKVZA zo dňa 27.10.2025, čas 02:08:30, 02:08:13. V návrhu uviedli,
že funkcia člena dozornej rady SKVZA nenapĺňa definíciu verejne činnej osoby, a preto žalobca v 1./
rade požívajúci zvýšenú ochranu „bežného občana“ nie je povinný vo vyššej miere znášať expresívne
vyjadrenia, kritiku, či urážky, a to ani v prípade, ak sledujú legitímny cieľ (odborná diskusia, vecná

kritika). Zdôraznili, že neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov naďalej trvá, lebo žalovaný
osobné urážky a invektíva opakuje a ich ďalšie opakovanie hrozí, nakoľko dňa 16.04.2026 sa má
uskutočniť Valné zhromaždenie SKVZA a aj zo zasadnutia Predstavenstva SKVZA zo dňa 16.09.2025
vyplýva, že zasadnutia orgánov SKVZA sú zneužívané na osobné útoky voči žalobcovi v 1./ rade,
eventuálne voči žalobcovi v 2./ rade a z toho dôvodu je podľa nich potrebné bezodkladne upraviť pomery

strán. Poukazujúc na § 336 ods. 1 CSP uviedli, že sú toho názoru, že návrh a vydanie neodkladného
opatrenia konzumuje vec samu, preto uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej nie je potrebné,
nakoľko neodkladným opatrením by došlo k trvalej úprave pomerov medzi stranami, keď zdržaním sa
akýchkoľvek ďalších vyhlásení žalovaného na adresu žalobcov by bol zabezpečený účel sledovaný
týmto návrhom - ukončenie zásahov do osobnostných práv a oprávnených záujmov žalobcu v 1./ rade

a do dobrej povesti žalobcu v 2./ rade. Prípadné vykonanie ďalšieho dokazovania považujú žalobcovia
za neúčelné a nehospodárne, keďže predložené dôkazné prostriedky podľa nich bez ďalšieho legitímne
dokazujú nimi tvrdené skutočnosti.

3.Žalobcoviavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaakodôkazynapreukázaniesvojichtvrdení

označili a pripojili k nemu e-mail zo dňa 23.09.2025, Anonymné podanie, Zápisnicu zo zasadnutia
Predstavenstva SKVZA zo dňa 16.09.2025, Nahrávku zo zasadnutia DR SKVZA zo dňa 27.10.2025,
Zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 19.01.2026.4. Ako dôkaz označili aj List „Vážení páni B. a K., vážení členovia DR“ zo dňa 23.11.2025, ktorý však
nepredložili.

5. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu,
pričom tento v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobcovia podľa názoru súdu neosvedčili splnenie
zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

6. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods. 1
CSP).

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

10. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd toho názoru, že žalobcovia
neosvedčili splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok pre nariadenie nimi navrhovaného

neodkladného opatrenia. Žalobcovia, tvrdiac neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
(žalobca v 1./ rade), resp. do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby (žalobca v 2./ rade),
vychádzajúc z obsahu ich návrhu namiesto klasickej negatórnej (zdržovacej ) žaloby na upustenie od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti právnickej osoby podali jej
obdobný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (bez žaloby vo veci samej) argumentujúc, že je

tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov, že nariadením neodkladného opatrenia konzumujúceho vec
samu možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a že vykonávanie ďalšieho dokazovania
vo veci považujú za neúčelné a nehospodárne, keďže predložené dôkazné prostriedky podľa nich bez
ďalšieho legitímne dokazujú nimi tvrdené skutočnosti.

11. S uvedenými tvrdeniami žalobcov sa súd nestotožňuje.

12. Podľa názoru súdu žalobcovia opísaním rozhodujúcich skutočností v návrhu a tými dôkazmi,
ktoré k nemu predložili do doby rozhodnutia súdu o ich návrhu neosvedčili, že je možné
a dôvodné bezodkladne upraviť pomery nimi požadovaným spôsobom. Tieto nedostatky návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia (nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností a nepredloženie
dostatočných dôkazov na osvedčenie dôvodnosti požadovanej bezodkladnej úpravy) nie sú
nedostatkami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Nejde o nedostatky, ktoré bránia o návrhu konať
a rozhodnúť. Návrh žalobcov síce je prejednateľný, o takom návrhu súd môže a musí konať (z návrhu je
zrejmé kto ho robí, proti komu smeruje, čoho sa ním žalobcovia domáhajú), ale nemožno mu vyhovieť.

13. „Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom,
čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie jeopodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce
daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok
zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré
má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie.
Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri
koncipovaní návrhu a jeho príloh.“ (Citované z publikácie Veľký komentár k Civilnému sporovému
poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1252, výklad k § 327 CSP ).

14. Neodkladným opatrením nemá sa obchádzať konanie vo veci samej. Nie je namieste tam,
kde sa žalobcovi len nechce čakať na rozhodnutie vo veci samej, ale len tam, kde je neodkladná
úprava pomerov skutočne nevyhnutná, potrebná, dôvodná, osvedčená a podmienka neodkladnosti
a naliehavosti jeho vydania musí byť splnená aj v tých prípadoch, keď neodkladné opatrenie môže

nahradiť rozhodnutie vo veci samej a po vydaní ktorého nemusí nadväzovať konanie vo veci samej.
15. Konania o ochranu osobnosti a o ochranu dobrej povesti právnickej osoby sú typicky sporovými
konaniami, vyžadujúcimi v zmysle hmotnoprávnej úpravy, ktorú žalobcovia v žalobe citovali, ako
aj bohatej vnútroštátnej aj európskej judikatúry mnohovrstvové, podrobné a komplexné posúdenie
množstva otázok, vzájomných vzťahov, proporcionality a konfliktov viacerých základných práv a slobôd

(napr. sloboda prejavu verzus právo na ochranu jednotlivých zložiek osobnosti či dobrej povesti), ktoré
v zásade vykonať možno len po dôkladnom rozbore, prieskume a posúdení všetkých konkrétnych
okolností každej jednej súdenej veci.

16. V takomto type konania podľa záverov súdnej praxe a právnej teórie „Je potrebné, aby súdy

čiastkové zásahy do jednotlivých osobnostných práv skúmali jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.
Vlastný zásah je potom nutné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, za
ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako aj k osobe
postihnutej fyzickej osoby (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho
a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o zníženie dôstojnosti postihnutej fyzickej

osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značenej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, z ktorej
k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako aj s prihliadnutím na dotknutú fyzickú
osobu, možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k intenzite a trvaniu
nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti, pociťovala
ako závažnú zvyčajne každá fyzická osoba, nachádzajúca sa na mieste a v postavení postihnutej

fyzickej osoby“ (k tomu pozri napr. JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax – komentár,
Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, strana 197 a tam
citované rozhodnutie NS ČR 33Cdo 3223/2011).

17. Zároveň pre dané konania platí, že „V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru

(intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti),
a to práve v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a so zreteľom na požiadavku
proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah
bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby existovala príčinná súvislosť
medzi nimi. K zásahu do práva na ochranu osobnosti síce zásadne môže dôjsť aj objektívne, teda

s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak každé zverejnenie nepravdivého údaja nutne nemusí
automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. K takému zásahu dochádza iba
vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah
v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať“. (opätovne JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax –

komentár, Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, strana 198
a tam citované rozhodnutie NS ČR 30Cdo 524/2011).

18. Súdy v daných typoch konaní musia sa zaoberať tiež tým, že „K porušeniu práva na česť
môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného charakteru aj zverejnením neprípustných

hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Ak sú v kritike k charakterizácii určitých javov a osôb použité
výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, respektíve ak je obsah kritiky
neprimeraný posudzovanému rokovaní kritizovaného a vyplýva ak z nej úmysel znevážiť či uraziť
kritizovanúosobu(tzv.intenzívnyexces),ideokritikuneprimeranú,ktorájespôsobilázasiahnuťdoprávana ochranu osobnosti fyzickej osoby (§ 11 OZ). (opätovne JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník
pre prax – komentár, Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015,
strana 200 a tam citované rozhodnutie NS ČR 30 Cdo 1941/2008 R 102/2008.)

19. Zároveň otázkou, ktorú treba v danom type konaní hodnotiť je aj to, že „Neoprávneným zásahom do
práva chránených ustanovením § 11 a nasl. OZ nie sú ani prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a ciele je
možné považovať za upozornenie, podnety alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolností,
ak boli urobené v prostredí oprávnenom vec riešiť. Kritériom je preto vždy posúdenie, či tvrdený

zásah je potrebné v konkrétnom prípade ešte podradiť pod kategóriu plnenia zákonom stanovených
povinností, resp. výkonu zákonom predpokladaných oprávnení, alebo či sa už jedná o exces z takýchto
možností.“ (opätovne JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax – komentár, Judikatúra NS
SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, strana 201 a tam citované rozhodnutie,
30Cdo 146/2008 NS ČR.)

20. Súčasne v týchto konaniach je vecou súdu, aby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého
prípadu dôsledne zvážil, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým právom.
Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať skutočnosti, ktoré sú obsahom zásahu do
osobnosti občana, zaťažuje žalovaného. O hodnotiaci úsudok žalovaného v konaní o návrhu na ochranu
osobnosti ide iba vtedy, ak žalovaný pri svojom prejave, ktorý má byť zásahom uvedie pravdivé skutkové

okolnosti, z ktorých sám vyvodí svoj názor (úsudok). /V Cdo 6/1994/ (NS SR).

21. Podľa judikatúry ESĽP je sloboda prejavu jedným z najdôležitejších základov demokratickej
spoločnosti, zahŕňa informácie rôzneho druhu (pozitívne, negatívne, znepokojujúce), vychádzajúca z čl.
17 ods. 2 Dohovoru, je poznačená rozlišovaním medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotením (úsudkom).

Z uvedeného pre poskytnutie ochrany vyplýva požiadavka na úvahu o primeranosti vzájomného vzťahu
práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti a slobody prejavu. Pri úvahe o vzájomnom vzťahu práv
a povinností v konkrétnom vzťahu je treba zobrať do úvahy najmä nasledovné skutočnosti 1./ či skutok,
ktorý má byť zásahom (ďalej len „zásah“) do práv na ochranu osobnosti nie je kritikou alebo úsudkom,
2/ voči komu „zásah“ smeruje, najmä či ide o osobu verejne činnú, 3./ čo je obsahom „zásahu“, ako je

skutkovo vymedzený (opísaný ) skutok, ktorý je obsahom „zásahu“, 5./ ako sa osoba, do práv ktorej
bolo zasiahnuté prípadne bránila a či využila možnosti obrany (okrem práva na súdnu ochranu), 6./
aké boli dôsledky „zásahu“ na práva chránené ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Všeobecným
pravidlom, ktoré možno vyvodiť z európskej judikatúry je, že ak chce ktokoľvek zverejniť o inej osobe
informáciudifamačnéhocharakteru,nemožnojehopočínaniepovažovaťzarozumné,čilegitímne,pokiaľ

nepreukáže, že mal rozumné dôvody pre spoliehanie sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril,
a ďalej ak preukáže, že podnikol riadne dostupné kroky na overenie pravdivosti takejto informácie, a to
v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie informácie prístupné, a konečne pokiaľ sám nemal dôvod
neveriť, že difamačná informácia je nepravdivá. Dôležité je tiež skúmanie motívu zverejnenia informácie.
Legitimitu zverejnenia informácie nemožno vyvodiť, ak bola dominantne motivovaná túžbou poškodiť

difamovanú osobu, ak šíriteľ sám informácii neveril alebo ak ju poskytol bezohľadne, bez toho aby sa
riadne staral o to, či je alebo nie je pravdivá (I. ÚS 453/2003, Ústavný súd ČR).

22. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 189/2010 v prípade skutkových
tvrdení musí žalovaný spravidla preukázať ich pravdivosť, ak má byť v spore úspešný. Naproti tomu

u hodnotiacich úsudkov nemožno vôbec uvažovať o ich pravdivosti, či nepravdivosti, a to práve
preto, že hodnotiaci úsudok je vyjadrením subjektívneho názoru, a preto samozrejme nepodlieha ani
dokazovaniu. Môže však byť neprimeraný v prípade absencie akéhokoľvek skutkového základu (Hrico
proti Slovenskej republike z 20. júla 2004, De Haas a Gijsels proti Belgicku z 24. februára 1997).

23.Ajvzhľadomnavšetkovyššieuvedenéazosamotnejlogikyapovahyvecijepretopodľanázorusúdu
v týchto konaniach v zásade absolútne nevyhnutné zachovanie kontradiktórnosti a možnosti žalovaného
ako tvrdeného pôvodcu neoprávneného zásahu do daných práv sa ešte pred rozhodnutím súdu vyjadriť
„k skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu“, ako aj označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Rozhodnúť preto o de facto zdržovacej žalobe na ochranu osobnosti resp. ochranu dobrej povesti

právnickej osoby bez vyjadrenia protistrany a bez nariadenia pojednávania, neodkladným opatrením
nahrádzajúcim rozhodnutie vo veci samej, teda rozhodnutím, ktoré je hneď vykonateľné a až následne,
s limitmi danými pre tento inštitút a jeho zákonnú úpravu preskúmateľné v odvolacom konaní podľa
názoru súdu prichádzalo by do úvahy len v skutočne výnimočných, mimoriadnych prípadoch, kedy byopísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu bolo tak presvedčivé, komplexné a nevyvolávajúce žiadne
otázky a zároveň podopreté takými jednoznačnými a výpovednými dôkazmi, že potreba bezodkladnej
úpravy pomerov a rozhodnutia takýmto spôsobom bola by dôvodná bez najmenších pochybností. To

však nie je prípad tu podaného návrhu.
24. Záver, že neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu je možné v sporoch o ochranu osobnosti
(resp. dobrej povesti právnickej osoby) nariadiť len veľmi výnimočne nie je v súdnej praxi nijako nový.
Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/29/2021
zo dňa 30.04.2021, kde ten veľmi podrobne a presvedčivo rozobral dôvody vedúce k takému záveru

a nakoľko veľkú časť jeho všeobecnej argumentácie vo vzťahu k podmienkam výnimočnosti takej úpravy
možno podľa názoru súdu vzťahovať aj na tu prejednávanú vec, súd poukazuje na odôvodnenie daného,
verejne prístupného rozhodnutia (najmä body 25 až 37, 54 až 60 odôvodnenia). Aj pre tu súdenú vec
totiž platí, že pri danom type nároku test proporcionality predstavuje conditio sine qua non osvedčovania
danosti nároku (zákonného predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorému sa má
poskytnúť súdna ochrana neodkladným opatrením, avšak jeho riadnemu vykonaniu v súlade s princípom

kontradiktórnosti konania (t. j. aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie
protistrany), keďže v prípade konania o ochranu dobrej povesti právnickej osoby (ako aj ochrany
osobnosti fyzickej osoby) ide o spor par excellence, bráni charakter konania o neodkladnom opatrení,
ktorý umožňuje, aby súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ako uviedol uvedený krajský súd, a tunajší súd sa

stýmstotožňuje,uvedenézáveryneznamenajúneprípustnosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktoré
konzumuje vec samú v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby (resp. o ochranu osobnosti
fyzickej osoby), ale v záujme zabezpečenia prísneho, ale spravodlivého prieskumu (testu ústavnosti)
dotknutých (kolidujúcich) práv strán sporu, bude takéto neodkladné opatrenie z povahy veci prípustné
iba celkom výnimočne, keď bude bez najmenších pochybností aj v podmienkach konania o nariadenie

neodkladného opatrenia zjavné, že namietané výroky sú verbálnymi útokmi (hate speech), nenávistné,
podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, a teda, že akékoľvek oneskorenie by žalobcovi spôsobilo ťažko
napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu, t. j. namietané výroky by spĺňali podmienku bezprostrednej
nevyhnutnosti okamžitého zásahu.
25. Tu žalobcovia opísaním rozhodujúcich skutočností v návrhu, na osvedčenie ktorých predložili len

jeden e-mail, jedno anonymné podanie, zápisnice z rokovaní kolektívnych orgánov a jednu nahrávku
bez akéhokoľvek vyjadrenia sa k okolnostiam jej vyhotovenia za účelom posúdenia jej zákonnosti a tým
pádom jej použiteľnosti ako dôkazu, vyššie uvedenú výnimočnosť podľa názoru súdu neosvedčili.
26. Vo vzťahu k neosvedčeniu tvrdených skutočností žalobcami súd uvádza, že žalobcovia v návrhu ako
príklad osočujúcich tvrdení označili list zo dňa 23.11.2025 označený ako „Vážení páni B. a K., vážení

členovia DR“ a poukazovali na difamačné tvrdenia, ktoré sa v ňom mali nachádzať. Uvedený list však
súdu nepredložili, preto dané ich tvrdenia a zásahy do práv, ktoré mali byť spôsobené daným listom
ničím osvedčené neboli.
27. Ako jediný dôkaz na osvedčenie dôvodnosti návrhu tak žalobcovia okrem nepodpísaného
anonymného podania predložili súdu v podstate len správy elektronickej pošty (e-maily) zo septembra

2025.Prvájesprávazodňa08.09.2025,kderiaditeľúraduSKVZAA.B.zadresyL.oznamovalžalobcovi
v 1./ rade, že mu v prílohe zasiela žiadosť o písomné stanovisko, ktorú mal prevziať v listinnej podobe
dňa 25.08.2025 o 10:16 hod, na čo žalobca v 1./ rade mal reagovať správou elektronickej pošty zo dňa
09.09.2025 pre adresáta L., kde uviedol, že celá táto komunikácia je zvrátená, lebo ako člen dozornej
rady SKVZA sa nezodpovedá ani predstavenstvu, ani úradu komory, a preto žiada úrad komory, aj

predstaviteľov predstavenstva, aby ho spätne písomnou elektronickou formou informovali, na základe
akého právneho titulu, ustanovenia alebo zákona či interného predpisu SKVZA úkolovali a zaväzovali
k odpovedi na daný e-mail a že v konečnom dôsledku nie je povinný na takýto spôsob komunikácie ani
len reagovať. Zároveň uviedol, že odkedy bol zvolený do dozornej rady koná výhradne v zmysle zákona
a povinností vyplývajúcich zo štatútu člena dozornej rady, že na valné zhromaždenie pripravil ucelený

materiál s výhradami z pohľadu člena dozornej rady, ktorý mu bolo znemožnené riadne odprezentovať,
nakoľko niekto spoza predsedníckeho stola šikovne vypol projektor aj mikrofón. Zároveň tam žalobca
v 1./ rade uviedol, že odpoveď posiela v kópii aj ostatným členom dozornej rady, kde uvedená kópia
poslaná bola na adresy D.; K.; M. a G.. Potom sa tam nachádza e-mail zo dňa 23.09.2025 podpísaný
A. H. I. ako predsedom predstavenstva SKVZA adresovaný žalobcovi v 1./ rade a v kópii tiež riaditeľovi

SKVZA a tiež na štyri vyššie uvedené e-mailové adresy členov dozornej rady, kde je uvedené aj cit.
„Dobrý deň pán A. B., nikto Vám nedáva úlohy, naopak sme reagovali na Vaše vystúpenie na Valnom
zhromaždení v Žiline. Predstavenstvo rozhodlo o zaslaní žiadosti o vysvetlenie, ale to je z môjho
pohľadu zbytočný krok voči Vašej osobe. Vo vašom maily píšete, že táto komunikácia je zvrátená a mátepravdu!!! Vaša osoba je neprijateľná byť naďalej členom dozornej rady a ani členom SKVZA, nakoľko
Vaše doterajšie pôsobenie nie je vôbec v súlade so zákonmi SR, na ktoré sa odvolávate a je to práve
od Vás viac ako okázalé a drzé. Vaša komunikácia voči zamestnancom úradu komory je nedôstojná

a arogantná a Vaše správanie aj voči členom DR za to, že nezdieľajú Váš názor je neúctivé až urážajúce
s ironickým posmechom. Za celé Vaše podnikanie, je za Vami 37 spoločností, ktoré skončili v strate
a ostali po nich tomuto štátu dlhy a nedoplatky a dokonca aj záväzky za pokuty a rozhodnutia, ktoré
neplatíte ani ako fyzická osoba dlhodobo a vlastne vôbec. Vy neplatíte nič a ostáva za Vami spúšť
dlhov a záväzkov. Nemáte právo nikoho napomínať, dajte si najprv svoje veci do poriadku. Ale to sa

nedá, lebo Vy ste to robil ako cielenú činnosť- je to viditeľné a čitateľné aj bez ekonomického vzdelania.
A tá doterajšia, posledná živá spoločnosť, ktorá je členom SKVZA má rovnaké smerovanie. Znovu ste
v dlhoch a neplatíte odvody, poistné a dane, pokuty a nepredkladáte povinné uzávierky už 3 roky, prečo
asi?! Zabudli ste?! Je to povinnosť zo zákona – riaďte sa podľa zákona vo všetkom aj Vy a potom sa
môžete s ním oháňať!!! Teda Vaša kandidatúra do orgánov SKVZA je omylom a mali by ste dobrovoľne
odstúpiť. Nemáte ani štipku práva na to, aby ste sa vôbec posadil ku stolu s ľuďmi, ktorí robia svoju

prácu čestne, zodpovedne a riadne platia dane. A navyše nemajú za sebou podvodnú a z môjho pohľadu
trestnú činnosť ako Vy.“
28. Právo na česť sa uplatňuje vo viacerých sférach (súkromná, spoločenská, občianska, profesionálna).
Z tvrdení žalobcov vyplýva, že komunikácia a vyjadrenia ktoré označujú za zasahujúcu do ich práv mala
sa diať v súvislosti s pôsobením v Slovenskej komore výcvikových zariadení a autoškôl, kde žalovaný je

predsedompredstavenstva,žalobcav1./radečlendozornejradyažalobcav2./radečlen.Žalobcoviavo
vzťahu k e-mailu zo dňa 23.09.2025 poukazujú na jeho publicitu, nakoľko bol v kópii rozposlaný ďalším
piatim osobám. Vyplýva z neho, že uvedenými osobami boli riaditeľ SKVZA a členovia dozornej rady, a to
tíistí,ktorýmužsámžalobcav1./radezasielalsvoje-mailzodňa09.09.2025.Nakomplexnéhodnotenie
uvedenej komunikácie a vyjadrení v nej obsiahnutých preto nestačí jeden e-mail, ale vyžaduje sa

v zmysle judikatúry, ako už bolo uvedené dôsledné posúdenie, či z hľadiska obsahu, formy a cieľov
je možné považovať to za upozornenie, podnety alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých
okolností, či boli urobené v prostredí oprávnenom vec riešiť, posúdiť, či tvrdený zásah je potrebné
v konkrétnom prípade ešte podradiť pod kategóriu plnenia zákonom, či inými normami stanovených
povinností, resp. výkonu predpokladaných oprávnení, alebo či sa už jedná o exces z takýchto možností.

Na také posúdenie návrh žalobcov neposkytuje dostatočný podklad, dostatočný opis rozhodujúcich
skutočností ani ich osvedčenie. Nie je tak možné komplexne posúdiť v tomto konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia všetky skutočnosti potrebné pre žalobcami požadované rozhodnutie (neboli
predložené žiadne interné predpisy komory, podmienky pre výkon funkcie členov jej orgánov, či je medzi
nimi napr. neexistencia nedoplatkov, bezúhonnosť a podobne aby bolo možné dané vyjadrenia podrobiť

už vyššie uvedeným testom proporcionality a podobne, keď napr. sám žalobca v 1./ rade poukázal vo
vyššie citovanom maily na to, že koná výhradne v zmysle zákona a povinností vyplývajúcich zo štatútu
člena dozornej rady, ktorý ale predložený súdu nebol).

29. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom. V rámci

civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia
zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla bez nariadenia
pojednávania,bezvýsluchuavyjadreniaprotistrany,zprocesnéhohľadiskajezásadnýmdeterminantom
obsah samotného návrhu. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento

inštitút charakteristický a rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Je preto výlučne
vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby dostatočne konkrétne, podrobne a presvedčivo opísal
rozhodujúce skutočnosti a aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy (§

326 ods. 1 CSP) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické,
nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na také opatrenie nie je mysliteľné, aby
vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Súd
v tejto súvislosti opäť poukazuje na vyššie spomínaný Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku
a jeho výklad k § 326 z ktorého cit. “Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva.

To, prirodzene kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na zodpovednosť
navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.“30. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená, pričom potreba úpravy pomerov
musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Všetky zákonné podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia s dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov podliehajú
procesu osvedčovania (spravdepodobnenia). Navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu musí
označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam (§ 132 ods. 1 a 3 CSP) a k návrhu
musia byť pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom práve listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam. Dokazovanie v konaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, teda súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to,
že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl.

CSP).

31. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť

poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj
tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

32. V danom prípade žalobcovia obsahom svojho návrhu a opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom

neosvedčili, že ide o prípad, kedy by bolo možné nariadiť nimi požadované neodkladné opatrenie.
Na svoje tvrdenia označili ako dôkaz list, ktorý nepredložili, jeden e-mail, jedno anonymné podanie,
zápisnice zo zasadnutia kolektívnych orgánov a jednu nahrávku. Neuviedli pritom vôbec, na základe
čoho, kým, za akých okolností mala byť daná nahrávka zhotovená, či existoval na jej vyhotovenie
zákonný, či iný legálny podklad, či súhlas, aby súd mohol v konaní o neodkladnom opatrení vyhodnotiť,

či ide vôbec o použiteľný, teda zákonným spôsobom (§ 187 ods. 1 CSP) získaný dôkaz. Keďže
priamo zo zákona platí, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy,
ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom
je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 ( článok 16 ods. 2 Základných princípov CSP), tak potom
ak žalobcovia predkladajú v konaní o neodkladnom opatrení (kde sa rozhoduje od stola) ako dôkaz

nahrávkuzachytávajúcuprejavyosobnejpovahy,bolipodľanázorusúdupovinníuviesťdanéskutočnosti
(tedaminimálnekto,nazákladečohovyhotovilnahrávku,čisosúhlasom,svedomímnahrávanýchosôb,
z čoho prípadne má vyplývať možnosť vyhotovenia takej nahrávky), aby súd vedel posúdiť, či môže byť
daný dôkaz vôbec vykonaný.

33. Súd si nemá a ani nesmie rozhodujúce skutočnosti, ktoré má uviesť žalobca navrhujúci nariadenie
neodkladného opatrenia domýšľať, alebo vyhľadávať dôkazy, či by prípadne nebol skutočne dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom ochrany práv žalobcov. Nie je povinnosťou, ale ani
právom súdu, ktorý z podstaty svojho postavenia musí byť nezávislý a nestranný vyzývať žalobcov na
predloženie ďalších dôkazov, keďže by tým došlo k zvýhodňovaniu jednej strany v spore a porušeniu

princípu rovnosti strán. Nepredloženie dôkazov a neuvedenie skutočností osvedčujúcich návrh žalobcov
tu totiž nie je procesným nedostatkom návrhu, ale neunesením dôkazného bremena a bremena tvrdenia
potrebného pre úspech žalobcov. Bolo výlučne na žalobcoch aby osvedčili tie skutočnosti, ktoré zákon
predpokladá a aby už spolu s návrhom predložili relevantné dôkazy na ich osvedčenie, čo sa nestalo.

34. Ďalším, samostatným dôvodom, pre ktorý musel byť návrh žalobcov zamietnutý, je, že žalobcami
uvádzaný petit (navrhovaný výrok neodkladného opatrenia) nenadväzuje na ich tvrdenia. V sporoch
o ochranu osobnosti či dobrej povesti súd nie je oprávnený meniť žalobný petit, ktorého vyslovenia
(určenia) sa oprávnená osoba domáha. Je to dotknutá osoba, ktorá jediná môže uskutočniť
(neuskutočniť) voľbu spôsobu ochrany. Zo žalobcových tvrdení a z požadovaného znenia rozhodnutia

(petitu) musí byť celkom nepochybné a jednoznačné, čoho sa žalobca domáha. V prípade ochrany
osobnosti je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré konkrétne difamujúce výroky považuje za
zásah do osobnostných práv. Súdny výrok nesmie sa obmedziť iba na vyslovenie všeobecného zákazu
(zdržania sa) ohrozovania osobnosti človeka, či dobrej povesti právnickej osoby. Znamená to, že súdnemôže uložiť všeobecný zákaz (napr. „žalovaný sa nesmie už nikdy urážlivo vyjadrovať o žalobcovi“),
pretože takýto výrok by bol nevykonateľný a príliš široký. Výrok musí reagovať na konkrétne skutkové
tvrdenia alebo hodnotové súdy, ktoré už boli vyslovené a boli vyhodnotené ako neoprávnený zásah

a musí jasne definovať, čoho sa má žalovaný zdržať, aby bolo jasné, aké konanie by už znamenalo
porušenie rozhodnutia. Všeobecný zákaz by mohol neprimerane obmedziť ústavné právo na slobodu
prejavuajdobudúcna,pretosaochranaposkytujekonkrétnym,užexistujúcimzásahomasúdtedamôže
zakázať len opakovanie konkrétnych (neoprávnených) výrokov, nie akékoľvek negatívne vyjadrenia.

35. Žalobcami uvádzaný, len všeobecný a nekonkrétny výrok neodkazujúci na žiadne konkrétne tvrdenia
z ich návrhu, dané požiadavky nespĺňa.

36. V žalobách domáhajúcich sa uloženia povinnosti zdržať sa zásahov dotýkajúcich sa osobnosti
žalobcu má sa presne vyjadriť, akých činov sa má žalovaný zdržať. Iba vyjadrenie, že sa žalovaný má
zdržať urážlivých výrokov alebo výrokov zasahujúcich do cti žalobcu, nestačí, pretože výrok rozsudku

sa nemôže týkať iných zásahov, než ku ktorým už došlo. V rozsudku o týchto žalobách nemusí byť
stanovená lehota na splnenie uloženej povinnosti (Zborník stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotenia
súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu vydaný Najvyšším
súdom ČSSR, Praha 1980, S III. str.210).

37. Aby výrok o povinnosti zdržať sa ďalších zásahov, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana, mal
súčasne povahu podkladu pre súdny výkon rozhodnutia, je potrebné, aby rušivé činy boli vo výroku
rozsudku presne popísané. Inak by nebolo možné totožnosť skutku posúdiť. Nepresné a nesprávne sú
výroky rozsudku, ktorými sa žalovanému len všeobecne ukladá, aby „sa zdržal urážlivých výrokov voči
žalobcovi“ alebo sa mu zakazuje vyhlasovať výroky, ktoré „narušujú občiansku česť“. Aby rozsudok bol

vykonateľný, musí byť preto rušivý čin vo výroku presne popísaný (S III. str.205-206, tiež Doležílek, J.:
Přehled judikatury ve věcech ochrany osobnosti. ASPI, a.s. Praha 2008, str.74 a 75).

38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom

rozsahu ho zamietnuť.

39. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre
rozhodnutie, nič nebráni žalobcom podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods.

3 CSP). Nateraz ale podmienky na jeho nariadenie nie sú podľa názoru súdu osvedčené. Preto súd
návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

40. Čo sa týka výroku o trovách konania, Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie podobné § 145
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, v zmysle ktorého sa v uznesení o nariadení

predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle Civilného sporového
poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť
o nároku na náhradu trov konania, v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP).

41. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí. Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol, a to podľa
§ 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobcom nárok na náhradu trov konania nevznikol, lebo
vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na
plnú náhradu trov konania proti žalobcom. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo

spisuanižiadnepreukázateľnétrovykonaniažalovanéhonevyplývajú (návrhaniuznesenieozamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa mu v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP ani
nedoručujú), preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania
samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov
konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.