Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724010702
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724010702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Lucie

Bašistovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.03.2026 v trestnej veci
proti obžalovanému ml. A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/51/2024 zo dňa 31.01.2025,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti týkajúcej
sa obžalovaného 2/ ml. A. B. a to tak vo výroku o vine, o treste ako aj o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trv. bytom B., C. D. XXX/XX, okr. B.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 12.02.2023 v čase o 18:00 hod., na ulici E. F. XXXX/X G. H., na parkovisku pred OC I. H., na
miesteverejnostiprístupnom,popredchádzajúcejslovnejvýmene,spoločnýmkonanímsužprávoplatne
odsúdeným J. B., fyzicky napadli poškodených bratov K. A. a L. A., obaja bytom H., a to tak, že obvinený
J. B., ktorý počas celej slovnej výmeny držal v ruke teleskopický obušok, nastriekal slzotvorný sprej

do oblasti tváre a očí poškodenému L. A., ktorý sa potom vzdialil, následne obvinený ml. A. B. počas
toho, ako bol K. A. otočený chrbtom stojac pri svojom motorovom vozidle, ho zozadu začal udierať
päsťami po tele, vtom k ním pristúpil obvinený J. B., ktorý teleskopickým obuškom začal udierať K. A. do
hlavy, pritom mu nastriekal slzotvorný sprej do oblasti tváre a očí, následne ho opäť udrel teleskopickým
obuškom do hlavy, v dôsledku čoho K. A. spadol na zem, kde obvinený J. B. pokračoval v útoku
s teleskopickým obuškom a udieral ho po tele, v tom okamihu, však pribehol k bratovi poškodený L.
A., ktorý odstrčil obvineného J. B. od svojho brata, ktorý mu vzápätí opäť nastriekal slzotvorný sprej

do tváre a teleskopickým obuškom ho začal udierať po rukách, ktorými si kryl tvár a hlavu, pričom
poškodenému L. A. tým nespôsobil žiadne poranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom
však poškodenému K. A. odsúdený J. B. spôsobil dve tržno-zmliaždené rany mäkkých tkanív hlavy,
jednu v temennej oblasti dĺžky 6,5 cm a druhú v čelovo spánkovej oblasti vľavo dĺžky 2 cm, ktoré si
vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť 14 dní, počas ktorej bol obvyklý spôsob života poškodeného
obmedzený závažnejším spôsobom v trvaní najviac 2 dni.

t e d a- spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol

iného

č í m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň mladistvému

obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného K. A. a poškodenú G. vo vzťahu k obžalovanému ml. A.
B. s nárokom na náhradu škody
o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných J. B. a ml. A. B. za vinných zo
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 12.02.2023 v čase o 18:00 hod., na ulici E. F. XXXX/X G. H., na parkovisku pred OC I. H., na
mieste verejnosti prístupnom, po predchádzajúcej slovnej výmene, spoločným konaním fyzicky napadli
poškodených bratov K. A. a L. A., obaja bytom H., a to tak, že obvinený J. B., ktorý počas celej slovnej

výmeny držal v ruke teleskopický obušok, nastriekal slzotvorný sprej do oblasti tváre a očí poškodenému
L. A., ktorý sa potom vzdialil, následne obvinený ml. A. B. počas toho, ako bol K. A. otočený chrbtom
stojac pri svojom motorovom vozidle, ho zozadu začal udierať päsťami po tele, vtom k ním pristúpil
obvinenýJ.B.,ktorýteleskopickýmobuškomzačaludieraťK.A.dohlavy,pritommunastriekalslzotvorný
sprej do oblasti tváre a očí, následne ho opäť udrel teleskopickým obuškom do hlavy, v dôsledku čoho

K. A. spadol na zem, kde obvinený pokračoval v útoku s teleskopickým obuškom a udieral ho po tele, v
tom okamihu, však pribehol k bratovi poškodený L. A., ktorý odstrčil obvineného J. B. od svojho brata,
ktorý mu vzápätí opäť nastriekal slzotvorný sprej do tváre a teleskopickým obuškom ho začal udierať
po rukách, ktorými si kryl tvár a hlavu, pričom poškodenému L. A. tým nespôsobil žiadne poranenie,
ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom však poškodenému K. A. obvinení spôsobili dve tržno-

zmliaždené rany mäkkých tkanív hlavy, jednu v temennej oblasti dĺžky 6,5 cm a druhú v čelovo spánkovej
oblasti vľavo dĺžky 2 cm, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť 14 dní, počas ktorej bol
obvyklý spôsob života poškodeného obmedzený závažnejším spôsobom v trvaní najviac 2 dni.

Za to obžalovanému J. B. uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m),

§ 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. a), § 39 ods. 5 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Obžalovaný J. B. na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré okresný súd
uznesením prijal. Keďže voči napadnutému rozsudku v časti týkajúcej sa osoby J. B. nebolo v zákonomstanovenej lehote podané odvolanie, vo vzťahu k nemu výroky o vine, treste a náhrade škody rozsudku
nadobudli právoplatnosť.

Obžalovanému ml. A. B. uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. m), §
38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. a), § 118 ods. 1, § 41 ods. 1 a § 117 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov. Zároveň podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mladistvému určil skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov.

Ďalej okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť obžalovanému ml. A. B. (spolu so
spoluobžalovaným, teraz už odsúdeným J. B.) spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému K. A., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomH.,I.XXXX/XX,adresanadoručovaniepísomnostíH.,M.XX,škoduvovýške
224,95,- Eur a poškodenej spoločnosti G. N. H., L., pobočka H., B. X, XXX XX H., IČO: XXXXXXXX,
titulom nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sumu 92,68,- Eur.

Protitomutorozsudkupodalobžalovanýml.A.B.prostredníctvomsvojhoobhajcuvzákonomstanovenej
lehote písomným podaním zo dňa 13.02.2025, doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami toho istého dňa, odvolanie a to čo do viny, výšky uloženého trestu a povinnosti nahradiť
spôsobenú škodu. V písomných dôvodoch, predložených okresnému súdu prostredníctvom obhajcu
dňa 09.04.2025 obžalovaný uviedol, že svoje odvolanie opiera o dôvody uvedené v § 321 ods. 1 písm.

b), písm. c), písm. e) Tr. poriadku. Podľa jeho názoru nebola v danom prípade súdom prvého stupňa
preukázanáobjektívnapodmienkaakoajsubjektívnapodmienkaspolupáchateľstvavsúvislostismierou
zavinenia pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Objektívna podmienka
spolupáchateľstvapodľaobhajobyspočívapredovšetkýmvspáchanítrestnéhočinuspoločnýmkonaním
dvoch alebo viacerých osôb. Na druhej strane subjektívna podmienka spolupáchateľstva spočíva

v spoločnej dohode alebo v úmysle spoločne spáchať ten istý konkrétny trestný čin. Obžalovaný má
za to, že ako to plynie z kamerového záznamu, incidentu nepredchádzala spoločná dohoda, pretože
ak by poškodení po opustení priestorov OC I. nečakali na obžalovaného s rodinou viac ako 10 minút
a neprovokovali ich vulgarizmami a nadávkami, k žiadnemu incidentu by nedošlo. V tejto súvislosti
obhajoba poukázala na rozhodnutie R 20/1970 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk,

v zmysle ktorého, ak niektorý zo spolupáchateľov vybočí z rámca spoločnej dohody ide o tzv. exces,
pokiaľ k nemu došlo, bude trestne zodpovedný za to, čo sám spôsobil a zavinil. Z vykonaného
dokazovania je však zrejmé, že po tom ako zazneli vulgarizmy zo strany poškodeného K. A. na adresu
matky obžalovaného ml. A. B., tento napadol poškodeného tým spôsobom, že sa chytili rukami za
odev a naťahovali sa. V danom momente pribehol otec obžalovaného, ktorý poškodeného odtiahol od

obžalovaného a dvakrát poškodeného udrel s teleskopickým obuškom do oblasti hlavy, pričom celý dej
sa odohral rýchlo a nečakane, bez plánovania alebo dohody. Podľa názoru mladistvého obžalovaného
musí jednotný zámer spáchať trestný čin v spolupáchateľstve vyplývať z jednej vôle páchateľov, čo sa
v tomto prípade nestalo, keďže sa s otcom na konaní nezhodli, nedohodli a ani ho vopred nenaplánovali,
keďže úmyslom obžalovaného nebolo nikomu spôsobiť ublíženie na zdraví. S poukazom na uvedené

považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a uložený trest za neprimerane prísny a preto navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

VovzťahukodvolaniuobžalovanéhopodalvyjadrenieprokurátorOkresnejprokuratúryPoprad,podaním

zo dňa 28.04.2025, v ktorom uviedol, že s napadnutým rozhodnutím sa stotožňuje v celom rozsahu,
pričom považuje zistený skutkový stav za objektívne a spoľahlivo ustálený na podklade vykonaného
dokazovania.

Ďalej podaním zo dňa 05.05.2025, doručeným okresnému súdu zo dňa 13.05.2025, sa k odvolaniu

mladistvého obžalovaného vyjadril aj jeho opatrovník v procesnom postavení zákonného zástupcu,
v ktorom uviedol, že súd mal u zbiehajúceho sa prečinu posúdiť závažnosť skutku v zmysle § 10 ods.
2 Tr. poriadku a prijať o tom záver deklarovaný aj v rozsudku. Uvedené mal zvažovať aj prokurátor
pri podaní obžaloby, a to najmä zdôvodniť prečo závažnosť skutku je u mladistvého vyššia ako malá,
čo ale neurobil. Pričom podľa názoru opatrovníka táto skutočnosť má vplyv na výšku trestu, keďže

by mal obžalovaný prevahu poľahčujúcich okolností. V ďalšej časti namietal, že súd mal zvážiť či
v danom prípade sa nejedná o iba o prečin ublíženia na zdraví, a nie zločin, a v tomto smere skúmať
aplikáciu materiálneho korektívu a princípu ultima ratio. Má za to, že v konaní sa nepreukázalo, že
by išlo o spolupáchateľstvo a teda, že by sa obaja obžalovaní dohodli na spáchaní skutku takýmspôsobom, aby zamýšľali spôsobiť ťažkú ujmu. V tomto smere je toho názoru, že predchádzajúcu
dohodu je potrebné dokázať bez akýchkoľvek pochýb, čo v predmetnom konaní absentuje, keďže sa
preukázanie zavinenia opiera iba o hypotetické špekulácie. V ďalšom bode opatrovník argumentoval,

že na naplnenie skutkovej podstaty daného trestného činu, z ktorého je trestne stíhaný obžalovaný,
treba minimálne po formálnej stránke preukázať aj subjektívnu stránku, teda zavinenie, pričom však
vykonaným dokazovaním sa žiaden zo zákonných znakov nepreukázal. Opätovne poukazuje na
skutočnosť, že v danom prípade musí byť jednoznačne a bez pochýb preukázané úmyselné zavinenie,
avšak podľa jeho názoru orgány činné v trestnom konaní nevyprodukovali ani jeden dôkaz, ktorý by bez

pochybností preukazoval zavinenie k ťažšiemu následku. Taktiež pripomenul svoj prednes v záverečnej
reči na hlavnom pojednávaní, kedy upozornil na to, že v prípravnom konaní boli hrubo porušené práva
mladistvého obžalovaného, keďže vyšetrovateľ nekonal s opatrovníkom ako so zákonným zástupcom,
ale ako so svedkom a teda opatrovníkovi neboli priznané práva zákonného zástupcu mladistvého,
nebol upovedomovaný o úkonoch a ani nebol prítomný na výsluchu mladistvého, preto má pochybnosti,
či trestné konanie bolo spravodlivé. Záverom uviedol, že za predpokladu, ak odvolací súd nevezme

do úvahy predmetné námietky, tak za daných okolností je potom uložený trest primeraný, ktorý
zohľadňuje zákonné nároky kladené na účel trestu pri trestaní mladistvých. Opatrovník mladistvého
obžalovaného zaslal dodatočné vyjadrenie k odôvodneniu odvolania obžalovaného súdu prvého stupňa
dňa21.05.2025,kdeokremrekapitulácieužnímuvedenýchskutočnostídodal,žekonanieobžalovaného
mohlo byť aj nutnou obranou, resp. excesom pri nutnej obrane, čo však súd neposudzoval. V závere

uviedol, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu má za to, že v konaní obžalovaného mladistvého nejde
ani o prečin ale ide o konanie, ktoré buď neodôvodňuje použitie ustanovení Trestného zákona alebo ide
o konanie, ktoré môže príslušný orgán posúdiť ako priestupok.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.

1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
obžalovaný ml. A. B. podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pričom
po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil aj ďalšie pochybenia

v hodnotení vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa, predovšetkým nejasnosť a neúplnosť
konštatovaných skutkových zistení. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovanému ml. A. B. zrušiť v celom rozsahu, teda vo výroku o vine, treste ako aj náhrade škody.

Krajský súd vo veci nariadil verejné zasadnutie na deň 04.03.2026, na ktorom doplnil dokazovanie

prehraním kamerového záznamu z priemyselnej kamery, ktorý je súčasťou spisu, pričom upriamil
pozornosť na priebeh skutkového deja a zapojenie sa obžalovaného ml. A. B. do konfliktu
s poškodenými.

Úvodom je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade bolo zo strany okresného súdu vykonané

dokazovanie, v rámci ktorého súd predovšetkým reflektoval návrhy strán na vykonanie dokazovania.
Na hlavom pojednávaní konanom dňa 29.10.2024 obžalovaný ml. A. B. po poučení podľa § 257 Tr.
poriadku uviedol, že je nevinný a odmietol vypovedať. Následne súd pristúpil k čítaniu jeho výpovede
zprípravnéhokonaniazodňa30.10.2023,vykonanejzaprítomnostiobhajcumladistvéhoobžalovaného,
v rámci ktorej obžalovaný uviedol, že vo februári v roku 2023 boli celá rodina v I. G. H., kde pri kaviarni

otec (pozn. spoluobžalovaný, t. č. právoplatne odsúdený J. B.) drgol do poškodeného, ktorý otcovi
začal vulgárne nadávať. Potom, čo si s rodinou sadli do kaviarne, obžalovaný videl ako sa poškodený
prechádza okolo kaviarne a sledoval ich. Následne obžalovaného otec poslal do auta po peňaženku,
keďže nemal dostatok hotovosti, pričom obžalovaný pri odchode od auta videl poškodeného s ďalším
mužom ako si fotia ich auto. Pri odchode z OC I. znova stretli poškodeného K. A. s druhým poškodeným,

ktorí im opätovne začali vulgárne nadávať, pričom obžalovaný ml. A. B. po vulgárnych nadávkach na
adresu jeho matky sa urazil a skočil na poškodeného K. A. a chytil ho za bundu, údery nepadli a keď
priskočil jeho otec strhla sa bitka, obžalovaný však nevidel nič. Obžalovaného vtiahla matka do auta,
preto bitku nevidel, otec bol vonku sám. Obžalovaný nikoho neudrel, ani nenadával, nevidel, že by otec
mal obušok. Taktiež tvrdil, že nepoužil slzný sprej, otec mu ho dal na ochranu, avšak vrátil mu ho.

Následne bol vypočutý spoluobžalovaný J. B., otec obžalovaného ml. A. B., ktorý po poučení podľa § 257
Tr. poriadku uviedol, že je vinný a ľutuje svoje konanie, pričom okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr.
poriadku toto vyhlásenie prijal. Keďže obžalovaný J. B. odmietol vypovedať, súd pristúpil k čítaniu jehovýpovede z prípravného konania zo dňa 30.10.2023. Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že
v čase spáchania skutku boli s rodinou v I. v H., kde pri prevádzke T-Mobile sa zohol k dcére a nechtiac
drgol do takého staršieho pána, pričom obžalovaný sa mu ospravedlnil. Pán mu začal nadávať, incident

pokračoval nadávkami z oboch strán a následne obžalovaný s rodinou odišiel do kaviarne, pričom videl,
že ten pán sa prechádza okolo aj s iným mužom, preto sa s rodinou rozhodli rýchlo odísť domov. Predtým
než odišli poslal syna, obžalovaného ml. A. B., po manželkinu peňaženku do auta, pričom syn prišiel
s tým, že tí muži čakajú von a fotia si ich auto. Keď obžalovaný J. B. s rodinou vyšli, ten v bielej bunde,
poškodený K. A., sa mu začal vyhrážať či ho majú zabiť a auto podpáliť, druhý, poškodený L. A., bol

kľudnejší, ale ten v bielej bunde obžalovanému J. B. aj jeho manželke stále nadával a vyhrážal sa
im. Obžalovaný J. B. zo strachu vytiahol z auta teleskopickú tyč a slzný sprej za účelom odstrašenia
poškodených,pričomL.A.obžalovanémupovedal,žečimumástoutyčkoujebnúť,pretomuobžalovaný
strekol do tváre slzný sprej. Syn (obž. ml. A. B.) slzný sprej nestriekal. Poškodený K. A. ďalej nadával
synovi, pričom ten sa s ním začal naťahovať, udierali sa navzájom, obžalovaný ich chcel oddeliť, preto
sa dvakrát až trikrát zahnal teleskopom po poškodenom. Nechcel mu však spôsobiť zranenia, nevšimol

si, aby poškodeného udrel po hlave, druhého poškodeného neudrel teleskopom. Následne nasadli do
auta a išli preč. Obžalovaný taktiež tvrdil, že použil slabú intenzitu útoku, a že ak by ich vonku poškodení
nečakali, nič by sa nestalo.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj poškodeného L. A., ktorý po poučení a zložení

svedeckej prísahy uviedol, že sa mal s bratom stretnúť v OC I. G. H., pričom brat mu volal okolo 17.30
hod., že stojí vonku, pretože nejaký muž mu nadával. Po jeho príchode sa išli s bratom pozrieť na toho
muža, následne šli vonku k svojmu autu, pri ktorom fajčili, on si auto obžalovaného nefotil. Po príchode
obžalovaných na parkovisko sa začali niekde v strede parkoviska rozprávať, kde obžalovaný J. B. im
začal nadávať a vyhrážať sa, že vezme pištoľ a keď sa otočili na odchod, nadával ešte viac. Obžalovaný

J. B. už po ceste k svojmu autu kričal na poškodených, že čo si fotia jeho auto, vybral palicu, na čo sa ho
poškodenýopýtalnačotoriešipalicou.Potommladší,obžalovanýml.A.B.skočilnabratapoškodeného,
kým starší poškodenému striekol slzný sprej do tváre, následne už len videl ako obžalovaný bije palicou
brata po hlave, zahnal sa tou palicou aj na poškodeného a udrel ho dvakrát do ruky, pričom ak by tú
ruku tam nemal, dostal by úder do hlavy. Druhý obžalovaný ml. A. B. poškodeného nenapadol, potom

obžalovaní nasadli do auta a odišli. Na otázky poškodený uviedol, že boli s bratom na parkovisku, stáli pri
ich aute, obžalovaní prišli k svoju autu, vybrali rekvizity a začali nadávať, tú železnú tyč poškodený uvidel
hneď, tyč vybral z auta a potom začal nadávať, pričom žiadal od manželky pištoľ. Mladý obžalovaný prvý
napadol jeho brata, následne sa pripojil starší obžalovaný s tou palicou a obaja bili brata poškodeného,
on sám utiekol, lebo videl palicu, staršieho potlačil na kapotu, ten sa otočil a udrel poškodeného s palicou

a keďže mal ruky na hlave, udrel ho po palcoch, ktoré mal zranené. Skončilo to tak, že obaja poškodení
boli dole, krvaví a obžalovaní nasadli do auta a odišli. Dodal, že mu niekto prišiel ponúkať 500 Eur za
stiahnutie trestného oznámenia, na čo dotyčných poškodený vyhodil z obchodu, podľa neho boli napití
alebo zdrogovaní.

Ďalej bol súdom prvého stupňa vypočutý aj poškodený K. A., ktorý po zákonnom poučení a zložení
svedeckej prísahy si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške, ktorú nevedel presne určiť. Ku skutku
uviedol, že išiel do I. s bratom, kde bežne pijú kávu, poškodený si išiel kúpiť cigarety do trafiky, ktorá však
bola v tom čase zavretá, medzitým k nemu pristúpil obžalovaný J. B. a začal poškodenému nadávať,
prečo stojí v strede cesty. Keď poškodený odišiel na parkovisko volal bratovi, potom čo brat prišiel stáli pri

aute a rozprávali sa na parkovisku. Následne prišli obžalovaní, pričom ani vonku pred autom neprebehol
medzi nimi žiaden rozhovor, prišli a začali po nich striekať, starší obžalovaný mal v ruke nejaký teleskop,
počas incidentu videl ako obžalovaní vyťahovali z auta nejaké veci, ale nevie aké, obžalovaný ml. A. B.
niečo vyťahoval z auta a podával obžalovanému J. B. a ten išiel za poškodenými. Podľa poškodeného,
prvý ho napadol mladší obžalovaný, skočil na poškodeného, najprv ho udieral ručne a potom starší

obžalovaný mu s tyčkou rozbil hlavu, má tam sedem stehov. Vznikla mu škoda na bunde vo výške 500,-
Eur a liečil sa dva až tri týždne.

Súd pokračoval čítaním zápisníc z prípravného konania so súhlasom strán konania. Zo zápisnice
o výsluchu svedkyne poškodenej G. N. H., zastúpenej J. O. M., zo dňa 24.11.2023 vyplýva, že si

uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu náhrady za výdavky spojené s liečením zranení poškodeného
K. A. vo výške 92,68,- €.Ďalej zo zápisnice o výsluchu svedkyne E. B., matky obžalovaného ml. A. B. a manželky obžalovaného
J. B., zo dňa 05.02.2024 vyplýva, že v rozhodný deň boli s rodinou v OC I. G. H., manžel nechtiac
drgol do takého staršieho pána, poškodeného K. A., pričom sa mu ospravedlnil, poškodený manželovi

začal nadávať a začali sa slovne naťahovať, následne odišli s rodinou do kaviarne, po čase svedkyňa
spozorovala, že ten pán aj s ďalším mužom, poškodeným L. A., sa začali prechádzať okolo a pozerali
na nich. Po nejakom čase chceli zaplatiť, ale manžel nemal dosť peňazí, tak poslal syna po peňaženku
do auta, keď sa syn vrátil povedal, že tí muži stoja von a fotia si ich auto. Po odchode z OC I., keď
prišli k autu, bola debata s poškodenými, tí boli agresívni a vyhrážali a nadávali im, svedkyňa videla ako

sa syn naťahuje s jedným, preto syna odtiahla, podľa nej tam nebol úder, následne priskočil manžel,
svedkyňa brala syna do auta, ale videla, že sa tam už bijú. Svedkyňa u syna nevidela žiadnu zbraň a ani
u manžela, po konflikte manžel povedal, že pri obrane použil obušok, slzný sprej nespomenul. Podľa
nej bol iniciátorom konfliktu pán v bielej bunde (poškodený K. A.).

Súd prečítal aj výpoveď svedka I. P. z 13.09.2023, z ktorej vyplynulo, že pred OC I. G. H. videl, ako sa

tam skupinka ľudí bije, vtedy svedok vytiahol mobil a urobil fotografiu, ktorú neskôr vymazal. Účastníkov
konfliktu by nevedel opoznať.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku okresný súd prečítal aj znalecký posudok znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie úrazová chirurgia, I. N. F. č. 23/2023, z ktorého záverov vyplýva, že

poškodenýK.A.utrpelľahképoraneniesdobouliečeniavpriemere10-14dní,konkrétneišloodvetržno-
zmliaždené rany mäkkých tkanív, jednu v temennej oblasti o dĺžke 6,5 cm a druhú v čelovo-spánkovej
oblasti vľavo s dĺžkou 2 cm. Uvedené rany vznikli po údere tupohranným predmetom do oblasti hlavy,
pričom uvedené sa mohlo stať po údere teleskopickým obuškom. Podľa znalca mohla byť sila dopadu
stlmená aktívnym uhnutím poškodeného a jeho aktívnou obranou. Znalec uviedol, že ak smeruje útok na

oblasť hlavy, dochádza k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, to že sa tak nestalo, bolo dané náhodou
a nedostatočnou intenzitou.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní oboznámil postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku
vecný dôkaz a to DVD nosič s obsahom kamerového záznamu, spolu s analýzou kamerového záznamu

a screen z uvedeného záznamu. Z kamerového záznamu je zrejmé, že o 17:58 dochádza k stretu
poškodeného a muža, ktorý bol s poškodeným s podozrivými osobami pri motorovom vozidle bielej farby.
Ďalej je zrejmé, že podozrivý muž, potom čo mu podozrivý chlapec podal do ruky predmet vyzerajúci
ako sprej, tento nastriekal do tváre mužovi, ktorý prišiel s poškodeným. Následne podozrivý muž vyberá
predmet vyzerajúci ako teleskopický obušok a intenzívne opakovane udiera poškodeného do oblasti

hlavy a tváre, pričom poškodený padá na zem.

V rámci dokazovania okresný súd oboznámil prečítaním listinné dôkazy podľa
§ 269 Tr. poriadku a to konkrétne zápisnice o rekognícii osoby spolu s fotodokumentáciou,
charakteristiky, rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.02.2014, sp. zn. 7T/241/2013, výpis z

evidencie priestupkov oboch obžalovaných, odpis registra trestov u obžalovaného J. B., charakteristiku
ml. A. B. podaná ÚPSVaR B., správu z SOŠ na obžalovaného ml. A. B., odborné vyjadrenie k výške
škody OR PZ Poprad, správy zo Sociálnej poisťovne, Okresného úradu B., Mesta B. a lustrácie na oboch
obžalovaných.

Súd v písomných dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že obžalovaného ml. A. B. zo spáchania
skutku usvedčujú svedecké výpovede oboch poškodených, ktorí rovnako popísali priebeh incidentu, ako
ajúčasťml.obžalovanéhonaspáchanískutku.PodľapoškodenéhoL.A.tobolpráveml.A.B.,ktorýprvý
zaútočil na brata poškodeného, kedy ho udrel päsťou, pričom poškodený K. A. uviedol, že obžalovaný
vyťahoval z ich auta nejaké veci a podával ich otcovi, a že fyzicky na neho útočil mladistvý obžalovaný,

ktorý ho udieral ručne. Súd rovnako reflektoval vyjadrenie obžalovaného ml. A. B., ktorý pripustil, že
zaútočil na poškodeného K. A. zozadu, čo aj oľutoval, ale uvedené bolo následkom vulgárnych nadávok
na adresu jeho matky. Podľa sudcu okresného súdu fakt, že obaja obžalovaní pristúpili po opustení
objektu k poškodeným, z toho obžalovaný J. B. v ruke manipuloval s teleskopickým obuškom, čo bolo
mladistvému obžalovanému známe, podal otcovi slzotvorný sprej a ako prvý fyzicky zaútočil, treba

vnímať ako spáchanie aj zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu.
Podľa súdu bol počas páchania skutku naplnený jednotiaci zámer obidvoch obžalovaných spáchať tieto
dva trestné činy, a to zločin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva v jednočinnom súbehu. Súd konanie
obžalovaného preto právne kvalifikoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.Na tomto mieste krajský súd konštatuje, v súlade s ustálenou súdnou praxou, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby

odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa
(mutatis mutandis uznesenie NS SR, sp. zn. 3Tdo/21/2021, 4Tost/33/2015). Avšak po vyhodnotení
prezentovaných dôvodov vyplývajúcich z napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru,
zvykonanéhodokazovanianiejemožnévyvodiťjednoznačnýzáverbezakýchkoľvekpochybnostíotom,
že sa obžalovaný ml. A. B. dopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona

vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona tak, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého
rozsudku.

Z hľadiska otázky viny, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel skutkové
zistenia, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za

pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Z rozpísaných dôvodov napadnutého
rozsudku je zrejmé ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ako aj tvrdeniami
jednotlivých svedkov o tom, ako malo dôjsť ku skutku, pre ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný. S týmto
hodnotením sa však odvolací súd nestotožnil, pretože má za to, že dôkazy v ich súhrne bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázali dohodu medzi obžalovanými, že fyzicky napadnú poškodených, ale ani

vedomosť obžalovaného ml. A. B. o tom, že jeho otec, odsúdený J. B., zaútočí teleskopickým obuškom
na hlavu poškodeného a spôsobí mu zistené zranenia.

Krajský súd v otázke viny ml. A. B. konštatuje, že obaja svedkovia poškodení zhodne opisujú priebeh
deja, ako aj účasť obžalovaného ml. A. B. na konflikte medzi nimi a obžalovanými. Taktiež nie sú

sporné výsledky dokazovania vykonané prehratím kamerového záznamu, aj keď v dôsledku presunov
v záberoch kamery nie je viditeľný celý priebeh incidentu. Avšak odvolací súd dodáva, ako aj na to
správne poukázal obhajca obžalovaného a jeho opatrovník, okresný súd po vyhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov nezistil skutkový stav do takej miery, aby o ňom nejestvovali dôvodné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania podľa názoru krajského súdu neplynie záver konštatovaný súdom prvého
stupňa, že obžalovanému ml. A. B. bolo známe, že jeho otec odsúdený J. B. v ruke manipuloval
s teleskopickým obuškom. Samozrejme, ak má mať táto okolnosť význam pre kvalifikáciu trestného činu
- zločinu ublíženia na zdraví spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 155 ods. 1 Tr. zákona
má podľa názoru krajského súdu zásadný význam časový moment, teda či vedomosť o obušku v rukách

otca mal mladistvý A. B. predtým než ho obžalovaný vytiahol a následne ním manipuloval a použil ho
voči poškodenému alebo až keď obušok vnímali a o ňom vypovedali aj samotní poškodení. Krajský súd
v tomto smere konštatuje, že nie je zrejmé, na podklade akých dôkazov okresný súd tento záver prijal a
z citovanej konštatácie súdu prvého stupňa nie je zistiteľné, od ktorého momentu malo byť odvolateľovi
známe, že otec obušok v ruke má. V kontexte uvedeného je potrebné poukázať najmä na výpoveď

ml. A. B. z prípravného konania na č. l. 25-27, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, v rámci
ktorej obžalovaný uviedol, že nevedel o tom, že by jeho otec mal obušok, nevidel ho nikdy. Obdobne
vypovedal pri svojom výsluchu aj odsúdený J. B., ktorého výpoveď z č. l. 29-32 bola taktiež prečítaná na
hlavnom pojednávaní, pričom odsúdený uviedol, že jeho syn slzák nestriekal a ani ten teleskop nepoužil,
on ani nevie, že to odsúdený nosí v aute. Aj poškodení v tomto smere nevypovedali, že by videli, či

obžalovaný ml. A. B. otcovi podával teleskopický obušok, pričom obaja zhodne uviedli, že teleskopický
obušok, ktorého pôvod nevedeli jednoznačne objasniť, použil odsúdený J. B.. Odvolací súd dodáva, že
skutočnosť o tom, aby mal ml. A. B. akúkoľvek interakciu s teleskopickým obuškom v čase pred jeho
vytiahnutím a použitím odsúdeným J. B. neplynie ani z prehratého kamerového záznamu. Z uvedeného
dôvodu sa nie je možné stotožniť so záverom okresného súdu na participácii obžalovaného ml. A. B.

na zločine ublíženia na zdraví, keďže práve vyššie spomínaný teleskopický obušok bol nástrojom, ktorý
spôsobil zranenia na úrovni ťažkej ujmy poškodenému K. A..

Naviac, podľa názoru krajského súdu, ak by aj bolo preukázané, že mladistvý A. B. od počiatku konfliktu
vedel o obušku v otcových rukách, samotná participácia na konflikte tak ako je ustálené v skutkovej vete

spočívajúca v tom, že podal otcovi slzotvorný sprej a ako prvý fyzicky zaútočil na poškodeného K. A.
ešte automaticky nezakladá jeho trestnoprávnu zodpovednosť za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Pri odôvodnení uvedených záverovv napadnutom rozsudku absentuje pre uvedený trestný čin esenciálna zákonná požiadavka a tou je
úmysel spôsobiť svojím konaním ťažkú ujmu.

Pre kvalifikáciu skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona je podstatný predovšetkým spôsob vykonania útoku, jeho intenzita, ako aj
ďalšie okolnosti, za ktorých k nemu došlo, či na podklade týchto zistení je možné urobiť záver o úmysle
páchateľa, v danom prípade spolupáchateľa, hoci aj eventuálnom, spôsobiť následok v podobe ťažkej
ujmy na zdraví. Podľa názoru krajského súdu zámer spáchať trestný čin v spolupáchateľstve musí

vyplývať z jednej spoločnej vôle v danom prípade oboch páchateľov v úmysle inému spôsobiť ujmu
na zdraví a malo by byť preukázané, že sa predtým na takomto konaní dohodli, vopred naplánovali
alebo aspoň zhodli. Z vykonaného dokazovania nie je krajskému súdu zrejmé, aby takýto úmysel,
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeným, zo strany mladistvého obžalovaného bol preukázaný.
Poukázanie okresného súdu na skutočnosť, že obžalovanému bolo „ známe“, že spoluobžalovaný,
teda jeho otec, má v ruke teleskopický obušok ešte neznamená, že bol s možným následkom ťažkej

ujmy na zdraví uzrozumený. V tomto smere ak prvostupňový súd tiež konštatuje, že z vykonaného
dokazovania, ale najmä kamerového záznamu vyplýva dôkaz o tom, že mladistvý obžalovaný podal do
ruky druhej podozrivej osoby niečo ako sprej, ktorý táto osoba aj použila, s týmto záverom vychádzajúc
z obsahu celkového dokazovania, že to bol sprej a nie obušok čo mladistvý svojmu otcovi podal sa
stotožnil aj krajský súd. Okresný súd v tejto súvislosti argumentoval, že účasť obžalovaného ml. A. B. na

predmetnom zločine je daná už tým, že otcovi podal slzotvorný sprej. Ani s týmto záverom súdu prvého
stupňa sa krajský súd nestotožnil, vykonaným dokazovaním podľa jeho názoru nebolo preukázané,
že obžalovaný ml. A. B. vedel, resp. mohol vedieť, o použití obušku spoluobžalovaným J. B. voči
poškodenýmajnafyzickýútok,osmerovaníútokuajnahlavupoškodeného aintenziteúderovobuškom.

Z vykonaného dokazovania a najmä z tvrdenia obžalovaného ml. A. B. nie je zrejmé, aby tento začal
konflikt s poškodeným s úmyslom spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, aj napriek tomu, že vo svojej
výpovedi uznal, že on prvý fyzicky zaútočil na poškodeného K. A.. V tomto smere krajský súd okrem
všetkých vyššie citovaných dôkazov poukazuje najmä na zabezpečený a aj na verejnom zasadnutí pred
krajským súdom opätovne prehraný videozáznam, z ktorého podľa názoru odvolacieho súdu je možné

vyvodiť záver, že celkové správanie ml. A. B., zachytené na predmetnom videozázname vzbudzuje
pochybnosti o tom, že tento mal vedomosť, že jeho otec počas priebehu konfliktu použije obušok. Naviac
krajský súd konštatuje, vychádzajúc z kamerového záznamu, že po úvodných úderoch zo strany ml. A.
B. bol tento otcom a následne matkou vytlačený z potýčky medzi poškodenými a do zvyšku konfliktu sa
už nezapojil a odišiel spolu s matkou do auta.

Vyššie uvedené úvahy súdu prvého stupňa nie je možné akceptovať najmä vo svetle spáchania
uvedeného trestného činu vo forme spolupáchateľstva. Okresný súd dospel k záveru, že subjektívna
podmienka spolupáchateľstva bola naplnená, pretože úmysel u spolupáchateľov sa vzťahoval nielen na
znakytrestnéhočinu,aleajnaspáchanietrestnéhočinuspoločnýmkonaním.Vtomtosmerekrajskýsúd,

aj po doplnení dokazovania, s poukazom na vyššie konštatované úvahy, nesúhlasí s prezentovanými
závermi súdu prvého stupňa, keďže vykonané dokazovanie nepreukazuje jednoznačne takú účasť
mladistvého obžalovaného, ktoré by bez akýchkoľvek pochýb smerovalo k vedomej a úmyselnej účasti
na spáchaní zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr.
zákona a formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Ako to plynie z právnej teórie, spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným
konaním a aj úmysel k tomu smerujúci, preto o spoločné konanie ide vtedy, ak každý zo
spolupáchateľov naplnil svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, resp. ak každý
zo spolupáchateľov svojím konaním uskutočnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného

činu, ktorá je naplnená len súhrnom týchto konaní alebo ak konanie každého zo spolupáchateľov je
aspoň článkom reťazca, pričom jednotlivé činnosti, ktoré sú článkami tohto reťazca, smerujú k priamemu
vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku tvoria jeho skutkovú podstatu a pôsobia súčasne.
K naplneniu pojmu spolupáchateľstva postačuje aj čiastočné prispenie, hoci aj v podriadenej úlohe,
len keď je vedené rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných spolupáchateľov a je tak objektívne aj

subjektívne zložkou deja, tvoriaceho vo svojom celku trestné konanie.

Aplikujúc vyššie rozvedené úvahy na prejednávaný prípad, krajský súd má za to, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, aby konaním obžalovaného ml. A. B. došlo k naplneniu znakovskutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Predovšetkým uňho
absentuje subjektívny znak, ktorým je preukázaný úmysel, resp. uzrozumenie s následkom, ktorý nastal
a to ťažkou ujmou, ktorú utrpel poškodený K. A.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobou, ktorá

primárne útočila na poškodeného, spôsobujúc mu zranenia spojené s ohrozením životne dôležitého
orgánu, bol odsúdený J. B., otec obžalovaného ml. A. B., ktorý pri útoku použil teleskopický obušok.
Ako to už bolo uvedené, ml. A. B. síce udrel päsťou poškodeného K. A., avšak tieto údery nemali takú
intenzitu, aby mohli poškodenému spôsobiť vážne zranenia, resp. ťažkú ujmu. Z tohto dôvodu nie je
možné identifikovať príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného ml. A. B. a následkom, teda ťažkou

ujmou, ktorá bola spôsobená poškodenému.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva
a farmácie I. F. č. 23/2023, podľa ktorého pri útoku na oblasť hlavy tupohranným predmetom
(teleskopickým obuškom), dochádza k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, pričom v danom prípade sa
uvedené nestalo len v dôsledku náhody a nedostatočnej intenzity útoku z dôvodu aktívneho bránenia

poškodeného. To znamená, že v súvislosti s ťažkou ujmou na zdraví poškodeného je potrebné sa
sústrediťpredovšetkýmnaútokvedenýteleskopickýmobuškom.Niesúpochybnosti,žetentoútokviedol
obžalovaný J. B., ten sa k tomuto konaniu priznal, toto priznanie je v súlade s celkovým obsahom vo
veci vykonaného dokazovania.

Podľa názoru odvolacieho súdu práve posúdenie zapojenia mladistvého obžalovaného do konfliktu bolo
kritickým faktorom pri určení správnej právnej kvalifikácie spáchaného trestného činu. Z vykonaného
dokazovania nie je jednoznačne zrejmý pôvod teleskopického obušku, pričom iba obžalovaný J. B.
a poškodený L. A. vo svojich výpovediach uviedli, že samotný obžalovaný J. B. vybral uvedený obušok
zo svojho auta. Čo sa týka slzotvorného spreja, z výpovedí poškodených, ako aj obžalovaných plynie, že

mladistvý podal otcovi slzotvorný sprej, avšak jednotlivé výpovede sa rozchádzajú v jednej podstatnej
veci, a síce v tom, za akým účelom obžalovaný podal otcovi slzotvorný sprej, keďže na jednej strane
je tu argument, že mu ho vrátil a na strane druhej mu ho podal, aby ho otec použil proti poškodeným.
Odhliadnuc od toho však je nutné ozrejmiť, že aj napriek uvedenému, pri právnom posúdení konania
mladistvého obžalovaného ako zločinu ublíženia na zdraví právne nepostačuje argument, že tomuto

bola známa skutočnosť o teleskopickom obušku v rukách jeho otca a podanie slzotvorného spreju otcovi.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané,
abysaobžalovanýml.A.B.bezdôvodnýchpochybnostíspoločnýmkonanímspolusotcomJ.B.dopustil
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona a formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Na základe uvedeného preto krajský súd po úprave skutku, spôsobom zodpovedajúcim celkovo
vykonanému dokazovaniu, zmenil právnu kvalifikáciu konania u ml. A. B., pričom vypustil z právnej
kvalifikácie žalovaný zločin a dospel k záveru, že konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete

rozsudku naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Ako to plynie z vyprodukovaných dôkazov obžalovaný ml. A. B. sa spolu so svojím otcom J. B. dopustili
na mieste verejne prístupnom, teda na parkovisku pred ZOC I. H., fyzického napadnutia poškodeného

K. A. tým, že obžalovaný ml. A. B. naňho zaútočil päsťou, pričom ho mal udierať. Uvedené vyplýva
najmä z výpovede obžalovaného ml. A. B., ktorý toto svoje konanie sám popísal a priznal sa k nemu,
rovnako to potvrdil aj poškodený K. A.. Táto okolnosť je nesporná aj na základe prehratého kamerového
záznamu, z ktorého je evidentné, že obžalovaný ml. A. B. mal slovnú výmenu s poškodeným K. A. pri
aute poškodeného, pričom je vidno ako obžalovaný udiera päsťami poškodeného, následne však k nim

pristúpilotecobžalovanéhoJ.B.,ktorýďalejpokračovalvútokunapoškodeného,zatiaľčoobžalovaného
ml. A. B. matka odtiahla od konfliktu a aj preto sa ďalej doňho nezapájal.

Je teda nesporné, že obžalovaný ml. A. B. fyzicky napadol poškodeného K. A. na frekventovanom
mieste, zatiaľ čo jeho otec J. B. napádal L. A.. Čo sa týka úmyslu napadnúť poškodeného obžalovaný

uviedol, že zaútočil na poškodeného K. A. potom, čo tento vulgárne nadával na adresu matky
obžalovaného, čo malo obžalovaného uraziť. Krajský súd preto konštatuje, že konaním obžalovaného
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu
preto odvolací súd uznal obžalovaného vinným z uvedeného trestného činu.

Pri otázke ukladania druhu a výmery trestu krajský súd poukazuje hlavne na účel trestu v zmysle § 34 Tr.
zákona, z ktorého plynie, že trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím
je zároveň určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti –

potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa v kontexte uvedeného uskutočňuje
prvkom represie (donútenia) a prvkom prevencie (výchova páchateľa), ktoré prvky sa súčasne uplatňujú
v každom treste. Individuálna prevencia spočíva najmä v tom, aby vytvorila podmienky na výchovu
odsúdeného tak, aby tento viedol v budúcnosti riadny život, pričom na druhej strane generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných členov spoločnosti od potencionálneho páchania trestnej

činnosti, ale má spoločnosť viesť k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti. Trest musí taktiež
odzrkadľovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, to znamená, že v treste je obsiahnuté
spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa trestného činu a to ako právne, tak aj etické
(mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Tost/19/2015). Na základe uvedeného pri
ukladaní trestu obžalovanému bolo úlohou odvolacieho súdu skúmať všetky okolnosti prípadu, ako aj

pomery obžalovanej tak, aby bol v čo najväčšej miere splnený účel trestu.

Obžalovaný ml. A. B. doposiaľ nebol súdne trestaný a ani postihnutý za priestupok. Zo správy Odboru
sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR B. vyplynulo, že obžalovaný ml. A. B. žije v spoločnej domácnosti
s rodičmi a sestrou, v školskom roku 2023/2024 bol študentom 1. ročníka na Strednej odbornej škole,

K. X, B., v odbore strojný mechanik, pričom vzťahy medzi mladistvým a jeho rodinou, ako aj blízkym
okolím, sú dobré. Zo správy SOŠ K. X, B., je zrejmé, že sa obžalovaný dobre adaptoval v kolektíve,
na vyučovacie hodiny sa pripravuje, zapája sa do vyučovacieho procesu, pričom je pokojnej povahy
a nevytvára konfliktné situácie.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu krajský súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie obžalovaného, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu
obžalovaného, jeho pomery ako aj na možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Rovnako
súd, vzhľadom k tomu, že skutok spáchal vo veku mladistvého, posudzoval za aplikácie § 97 ods. 1,
ods. 3 Tr. zákona aj jeho rozumovú a mravnú vyspelosť a na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery.

Pokiaľ ide o určenie druhu trestu krajský súd aj vzhľadom k návrhom obhajoby predneseným v dôvodoch
odvolania, ale aj v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí pred krajským súdom zdôrazňuje, že síce
evidentne poškodení po predchádzajúcom slovnom konflikte čakali na obžalovaných pred nákupným
strediskom, práve v dôsledku toho došlo k ďalšiemu fyzickému konfliktu, ale je nesporné aj to, že fyzicky
voči poškodeným zaútočil ako prvý obžalovaný mladistvý A. B.. Práve túto okolnosť, napriek tomu, že

obžalovaný ml. A. B. v minulosti viedol riadny život a bola u neho zistená táto poľahčujúca okolnosť,
krajský súd vyhodnotil, dospel k záveru, že v danom prípade u neho neprichádza do úvahy navrhovaný
postup podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, teda aplikácia materiálneho korektívu, ani postup podľa § 98 Tr.
zákona, teda upustenie od potrestania a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere štyroch mesiacov a výkon tohto trestu mu podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v najkratšej možnej dĺžke.

Pri určovaní výmery trestu súd vychádzal z trestnej sadzby prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona zníženú o polovicu v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona, teda pri ukladanú trestu vychádzal
z trestnej sadzby 0 až 18 mesiacov. Odvolací súd vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. j) Tr. zákona, keďže pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Trest na dolnej hranici
trestnej sadzby ukladal vzhľadom aj na jeho osobné a rodinné pomery, ako aj na ľútosť zo spáchania
protiprávneho konania prejavenú počas trestného konania. Podľa názoru krajského súdu podmienečný
trest vo výmere 4 mesiacov bude pre obžalovaného dostatočným s poukazom na individuálnu, ako aj
generálnu prevenciu. Súd zároveň, aplikujúc ust. § 119 ods. 1 Tr. zákona, uložil obžalovanému ml. A. B.

najkratšiumožnúskúšobnúdobuvtrvaníjednéhoroka,počasktorejbudemusieťobžalovanýpreukázať,
že je schopný viesť riadny život aj naďalej.Krajský súd navyše skúmal aj možnosť aplikácie ustanovenia § 324 Tr. poriadku, teda či nie je potrebné
zrušiť napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k osobe spoluobžalovaného J. B.. V tejto súvislosti však odvolací
súd konštatuje, že z vyprodukovaného dokazovania, ako aj zo samotného priznania v súčasnosti už

právoplatne odsúdeného J. B. je zrejmé, že okresný súd dospel k správnym skutkovým, ako aj právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na nich. Nezistil odvolací súd podmienky ani
dôvody, na základe ktorých by toto rozhodnutie mohlo byť vyhodnotené aj v prospech už odsúdeného
J. B..

Čo sa týka výroku o náhrade škody, keďže nebolo možné pričítať ml. A. B. zodpovednosť za
spôsobenú škodu, ktorú si poškodené strany uplatnili, krajský súd zrušil výrok o uloženej povinnosti
ml. obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu poškodenému K. A., aj G. N. H. zdôrazňujúc, že zvyšná
časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu obžalovaným J. B.
ostala v platnosti.

Ďalším výrokom tohto rozsudku postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného K. A. a
poškodenú G. N. H. vo vzťahu k obžalovanému mladistvému A. B. s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Na podklade odvolania obžalovaného, vychádzajúc z vyššie rozpísaných dôvodov, krajský súd

napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. poriadku v časti týkajúcej sa
obžalovaného ml. A. B. zrušil výrok o vine, o treste ako aj o náhrade škody a v zmysle § 322 ods. 3 Tr.
poriadku sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.