Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424203229
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6424203229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci navrhovateľa Psychiatrickej
nemocnice Profesora Matulaya Kremnica, so sídlom Československej armády 234/139, Kremnica,
v konaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom C. D., t.č. Psychiatrická nemocnica E. C. F., zastúpený procesným opatrovníkom G. H.,
tajomníčkouOkresnéhosúduŽiarnadHronom,zaúčastiC.D.,soI.J.K.XXX/XXX,D.,G.:XXXXXXXX,
zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A,
984 01 Lučenec, o odvolaní C. D. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 32Ps/3/2025-98

zo dňa
17. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV. v spojení so závislým výrokom VI. o trovách
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony. Výrokom II. ustanovil obmedzenému opatrovníka

C. D., J. K. XXX/XXX, D.. Podľa výroku III. je opatrovník ako zástupca obmedzovaného oprávnený
a povinný zastupovať obmedzovaného pri právnych úkonoch a spravovať jeho majetok vo všetkých
veciach, ktorých sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony týka. Podľa výroku IV. je opatrovník
povinný predkladať súdu správu o obmedzovanom a správu o nakladaní s majetkom, vždy do 30. júna a
31. decembra každého kalendárneho roka. Výrokom V. nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania.
Podľa výroku VI. nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 26, § 27 ods. 2 a 3, § 28 OZ,
§ 248 ods. 1, § 248 ods. 2, § 274 ods. 2, § 275 a § 277 CMP, keď konštatoval, že z výsluchu
účastníkov konania, z predložených listinných dôkazov a zo záverov znaleckého psychiatrického
posudku vyplynulo, že obmedzovaný trpí duševnou poruchou trvalého charakteru (hebephrénnou
schizofréniou s postpsychotickým defektom osobnosti), pričom prognóza ochorenia je nepriaznivá
a neistá.
Za opatrovníka súd ustanovil podľa ust. § 27 ods. 3 OZ C. D. ako orgán miestnej správy, kde má

obmedzovaný trvalý pobyt. Obmedzovaný nemá príbuzného, ktorý by funkciu opatrovníka vykonával.
Jeho matka je nebohá, sestra žije na neznámej adrese a otec obmedzovaného na výzvu súdu
nereagoval. Rovnako sa súd dopytoval psychiatrickej nemocnice na uvedenie osôb, ktoré by mohli
byť opatrovníkom obmedzovaného, pričom tej nie sú známe žiadne osoby, ktoré by mohli byťopatrovníkom obmedzovaného. Súhlas obce (mesta) v tomto prípade, keďže ide o ustanovenie
opatrovníka hmotnoprávneho, tzv. verejného opatrovníka podľa § 27 ods. 3 OZ, sa nevyžaduje.
Ustanovenie C. D. ako opatrovníka obmedzovaného korešponduje aj s názorom NS SR v rozhodnutí

sp. zn. 7 Cdo/20/2022 zo dňa 28.02.2022, navyše je voľbou najvhodnejšej alternatívy z hľadiska
zabezpečenia ochrany záujmov obmedzovaného s trvalým pobytom v C. D.. Aj keď C. D. nesúhlasilo
s ustanovením za opatrovníka, zákon v prípade ustanovenia za opatrovníka orgán miestnej správy
nevyžaduje jeho výslovný súhlas. Návrh na ustanovenie za opatrovníka samosprávny kraj súd prvej
inštancie vyhodnotil ako nedôvodný s poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že ,,orgánom miestnej

správy” je obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako ,,organizačnú súčasť štátu” a obec (mesto)
má zákonnú povinnosť starať sa o svojich občanov vyplývajúcu jej z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona
č. 369/1990 Zb. Obec má povinnosť starať sa o svojich občanov - v tomto prípade C. D., ktoré
vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej
samosprávy.
Súd prvej inštancie tiež zvažoval možnosť ustanovenia C. F. ako opatrovníka obmedzovanému, avšak v

tejto súvislosti zdôraznil, že obmedzovaný sa nachádza v psychiatrickej nemocnici v F. len určité časové
obdobie, pričom nie je vopred známe, kedy bude prepustený, resp. umiestnený do iného sociálneho
zariadenia.Malzato,žezaúčelomochranyprávobmedzovanéhojevhodnejšie,abyfunkciuopatrovníka
stabilne vykonávalo C. D., kde má evidovaný trvalý pobyt, keďže ten zostáva nateraz nemenný, ako C.
F., keďže nie je vopred známe, ako dlho sa bude obmedzovaný zdržiavať v územnom obvode C. F., ku

ktorému nemá žiadny iný vzťah, než absolvovanie hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici.

3. Proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote podalo odvolanie C. D., v ktorom žiadalo aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch II., III., IV. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Malo za to, že v prípade príbuzných (sestry a otca) A. B., súd prvej

inštancie nevynaložil všetko potrebné úsilie na zistenie stanoviska príbuzných k opatrovníctvu, pretože
mal možnosť aj opakovane vyzvať rodinného príslušníka – príbuzného A. B., resp. mal možnosť využiť
aj iný (opakovaný) spôsob doručenia výzvy na vyjadrenie sa k opatrovníctvu.
Tvrdilo, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil obsah § 27 ods. 3 OZ, keďže podľa jeho názoru je
orgánom miestnej správy okrem obce aj samosprávny kraj. Je nepochybné, že samosprávny kraj a

hlavne jeho zariadenia (zariadenia samosprávneho kraja s vlastnou právnou subjektivitou – rozpočtové
organizácie - Zariadenie sociálnych služieb D., Zariadenie sociálnych služieb L., Zariadenie sociálnych
služieb M. M. N. I. I. I.) vedia tak po odbornej ako aj personálnej stránke oveľa lepšie zabezpečiť
každodenné potreby, než C. D.. Poukázalo na časť dôvodovej správy k zákonu
č. 218/2021 Z.z. z 11. mája 2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych

službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov, z ktorej C. D. vyplývalo, že za opatrovníka môže byť ustanovené
Zariadenie sociálnych služieb D., Zariadenie sociálnych služieb L., Zariadenie sociálnych služieb M.
a N. I. I. I., resp. ktorýkoľvek ich zamestnanec. Malo za to, že tieto zariadenia by vedeli najlepšie
aj z hľadiska teritoriálnej blízkosti, ako aj prístupu zabezpečiť a chrániť práva a záujmy obyvateľov

samosprávneho kraja. Podľa názoru C. D. je možnosť určite ustanoviť jedno zo zariadení zriadených
Banskobystrickým samosprávnym krajom (Zariadenie sociálnych služieb D., Zariadenie sociálnych
služieb L., Zariadenie sociálnych služieb M. a Zariadenie sociálnych služieb I.) za opatrovníka pre A.
B.. V súvislosti s možnosťou ustanovenia verejného opatrovníka odvolateľ poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoP/28/2022 zo dňa 04.10.2022, rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 7Cdo/20/2022 zo dňa 28.02.2022, podľa záverov ktorých je pri alternatívach verejného
opatrovníka potrebné vybrať opatrovníka z hľadiska teritoriálnej blízkosti, a preto, podľa odvolateľa,
najvhodnejším opatrovníkom je niektoré z iných zariadení Banskobystrického samosprávneho kraja,
ktoré sa nachádza v C. D., a to zariadenia, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Vzhľadom na to, že sa súd
prvej inštancie možnosťou ustanoviť za opatrovníka iné zariadenia samosprávneho kraja, nachádzajúce

sa v C. D., a to aj bez ich súhlasu vôbec nezaoberal, resp. sa nezaoberal možnosťou ustanoviť za
opatrovníka osoby zamestnané v týchto zariadeniach po vyslovení ich súhlasu, považoval napadnuté
uznesenie za nepreskúmateľné, predčasne vydané a nesprávne.

4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že menovaný A. B. O. XX.XX.XXXX, B. D. je aj naďalej

hospitalizovanývPsychiatrickejnemocniciE.C.F..Napodanomnávrhuvoveciobmedzeniaspôsobilosti
na právne úkony naďalej trvá. Nie je mu známa žiadna osoba, ktorá by mohla plniť funkciu opatrovníka.

5. Do momentu konania a rozhodovania odvolacieho súdu ďalšie podania nenasledovali.6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej lehote
osobou na to oprávnenou, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku VI. o trovách konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3 : 0.

7. Podstatou odvolania ustanoveného opatrovníka, C. D., bolo namietanie nesprávneho právneho
posúdenia veci, ak mal súd prvej inštancie nesprávne vyložiť
ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, s poukazom na to, že ak nebola zistená fyzická osoba,
ktorá by vykonávala funkciu opatrovníka osobe pozbavenej v spôsobilosti na právne úkony, tak za
verejného opatrovníka aj bez jeho súhlasu malo byť ustanovené iné zariadenie samosprávneho kraja,
nachádzajúce sa v C. D., resp. osoba zamestnaná v týchto iných zariadeniach, ak majú vytvorené

personálne, administratívne, ekonomické podmienky na to, aby mohli vykonávať funkciu opatrovníka
lepšie ako C. D.. C. D. v odvolaní uviedlo, že v zmysle ust. § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. z
postavenia verejného opatrovníka je vylúčené iba zariadenie, v ktorom je umiestnená osoba pozbavená/
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a jeho zamestnanci.

8. Krajský súd na základe nižšie uvedených rozhodných zákonných ustanovení, prijatých záverov, má
za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebolo predčasným rozhodnutím a ani rozhodnutím,
ktoré by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tým neboli splnené podmienky k
vyhoveniu odvolania, ktorým bolo navrhnuté napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa ust. § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví

súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1).

10. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ,,zákon č. 369/1990
Zb.”) obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,

ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce
pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri
výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej
zmluvy.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce
trvalý pobyt.

12. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy

na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu.

13. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. sociálna služba je odborná činnosť, obslužná
činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku
nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej

sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti
fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie
nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d) riešenie
krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby
a rodiny, f) zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri

starostlivosti o dieťa.

14. Podľa ust. § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec
poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby vzariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu. Obmedzenie podľa prvej
vety neplatí, ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa
sociálnej služby je blízka osoba prijímateľa sociálnej služby.

15. Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností
je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu
opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené
záujmy.

16. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom, ak pozbavenému A. B.
ustanovil za opatrovníka C. D.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že
neexistuje žiadny známy príbuzný, ktorý by mohol takúto funkciu vykonávať. Jeho matka je nebohá,
sestra žije na neznámej adrese a otec obmedzovaného na výzvu súdu nereagoval. A. B., ktorý je
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, má evidovaný trvalý pobyt na území C. D..

17. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zistení, že funkciu opatrovníka podľa
§ 27 ods.2 Občianskeho zákonníka nemôže vykonávať žiaden príbuzný A. B., ak nie je žiaden
príbuzný, ktorý by danú funkciu vedel vykonávať, tak za správnej aplikácie ust. § 27 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka ustanovil za opatrovníka C. D.. Rozhodovacia prax uprednostňuje ustanovenie

za opatrovníka tú obec/mesto, prípadne jej zariadenie s právnou subjektivitou, v ktorej sa nachádza
skutočné bydlisko osoby obmedzenej v spôsobilosti.

18. Odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ust. § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože v zmysle tohto ustanovenia môže byť za verejného opatrovníka ustanovený aj

samosprávny kraj, teda Banskobystrický samosprávny kraj, odvolací súd nezhodnotil v tomto prípade
ako dôvodnú. Odvolací súd má za to, že postup súdu prvej inštancie, keď pri voľbe tzv. verejného
opatrovníka a pri aplikácii § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za opatrovníka obec (mesto),
ktorá má zákonnú povinnosť starať sa o svojich občanov vyplývajúcu jej z ustanovenia § 1 ods. 2
zákona č. 369/1990 Zb.. Obec má povinnosť starať sa o svojich občanov - v tomto prípade C. D., ktoré

vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej
samosprávy. Mesto D. je nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby
mohlo vykonávať funkciu opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti s prihliadnutím práve k tomu,
že A. B. má bydlisko v C. D.. Za takýchto okolností si mesto môže plniť funkciu opatrovníka, nakoľko má
reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade so záujmami opatrovanca. Obec je povinná

starať sa o svojich občanov a v tomto konkrétnom prípade je C. D. kompetentným subjektom na túto
funkciu, v rozsahu súdom vymedzených povinností vyjadrených vo výrokoch II. až IV. napadnutého
rozsudku, vykonávať.

19. V súvislosti s argumentáciou C. D. v odvolaní, že sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní

nezaoberal a nevyhodnotil možnosť ustanoviť osobe pozbavenej alebo obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony za opatrovníka iné zariadenia samosprávneho kraja nachádzajúce sa v C. D., a to
aj bez ich súhlasu, resp. ich zamestnancov po vyslovení ich súhlasu, krajský súd uvádza, že možnosť
ustanoviť osobe pozbavenej alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne P. tzv. verejného opatrovníka
bola zakotvená novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 131/1982 Zb.. Prijatím tejto právnej

úpravy sa sledoval cieľ vymedziť subjekty, ktoré predstavujú najvhodnejšiu alternatívu pre výkon funkcie
opatrovníka v prípadoch, kedy neexistujú alebo sa súdu nepodarí zistiť vhodné fyzické osoby. Zo zmyslu
a účelu zákona vyplýva, že zákonodarca za vhodné na výkon funkcie verejného opatrovníka považoval
také subjekty, ktoré sú v určitom právnom alebo faktickom vzťahu k osobe obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR k novelizácii občianskeho práva z roku

1982, Cpj 13/1985, vydaného 21. mája 1985 „Novela Občianskeho zákonníka (zákona č. 131/1982
Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník) v ustanovení § 27 (v novom odseku 3) umožňuje
súdu, aby občanovi, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, ustanovil za opatrovníka národný výbor alebo
jeho zariadenie. Túto funkciu v zmysle Čl. V ods. 1 zákona č. 139/1982 Zb. má vykonávať národný

výbor v strediskovej obci alebo mestský národný výbor a v ostatných prípadoch okresný národný výbor,
v územnom obvode ktorého má občan bydlisko. Podľa Čl. V ods. 2 citovaného zákona, ak je občan
umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, vykonáva funkciu opatrovníka tento ústav (zariadenie).
Úmyslom zákonodarcu teba bolo ustanoviť osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony zaverejnéhoopatrovníkazariadenie,vktoromjetátoosobaumiestnenáavktoromsajejposkytujúsociálne
služby a nie akékoľvek iné zariadenie zriadené orgánom miestnej správy. Aplikácia tejto právnej úpravy
je však už vzhľadom na prijatie právnej úpravy § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. neaplikovateľná

v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori a v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali,
keďže to vylučuje neskôr prijatá osobitná právna úprava. Z uvedeného dôvodu preto nebolo a nie
je v súlade s úmyslom zákonodarcu a cieľom právnej úpravy § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
aby osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony bolo za opatrovníka ustanovené iné zariadenie
sociálnych služieb, pôsobiace v mieste bydliska opatrovanca tak, ako to navrhuje odvolateľ. Uvedené

o to viac platí vo vzťahu k zamestnancom takýchto zariadení, u ktorých by bolo potrebné naviac žiadať
ich súhlas s ich ustanovením, vo vzťahu ku ktorým mesto/obec, kde má trvalý pobyt opatrovanec,
nepochybne predstavuje vhodnejšiu alternatívu na výkon funkcie opatrovníka.

20. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd zastáva názor, že neexistuje zákonná prekážka pre aplikáciu
§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k C. D. a jeho ustanoveniu za opatrovníka pre osobu

pozbavenú spôsobilosti na právne úkony A. B.. Súhlas obce (mesta) v tomto prípade, keďže ide o
ustanovenie opatrovníka hmotnoprávneho, tzv. verejného opatrovníka podľa § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, sa nevyžaduje.

21. Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. považuje za

vecne správne rozhodnutie v spojení so závislým výrokom VI., preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo v napadnutých výrokoch potvrdené ako vecne správne rozhodnutie za použitia ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).