Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 3T/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011838
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125011838.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci proti obžalovanej

A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nitre dňa 12.02.2026 takto

r o z h o d o l :

obžalovaná

A. B., narodená XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C.,
prechodne bez prihlásenia D. E. F., G. XXX,

sa uznáva za vinnou, že :

hocijejzustanoveníZákonaorodinevyplývapovinnosťvyživovaťsvojedieťaatomaloletéhosynaH.H.,
pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. TO-11P/12/2023 zo dňa 23.05.2023, právoplatného
dňa 15.07.2023 bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur vždy do 15-teho dňa mesiaca
vopred k rukám otca H. H., vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska ako aj na iných miestach riadne

neplnila, plneniu sa úmyselne vyhýbala tým, že nikde nepracovala o prácu nejavila záujem, pretože
sa neprihlásila na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, čím jej za obdobie od 01.06.2024 do
12.02.2026 vznikol dlh na výživnom voči otcovi dieťaťa H. H. vo výške 2.000,- Eur.

teda:

sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

tým spáchala:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.

Za to jej súd ukladá:

Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona a postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaná zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby námestníčky okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len
„prokurátorka“) zo dňa 18.12.2025, sp. zn. Pv 380/24/4406, doručenej na Okresný súd Nitra (ďalej len

„súd“) dňa 19.12.2025 voči obžalovanej A. B. (ďalej len „obžalovaná“) pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2026
dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej, svedka H. H. G., svedkyne D. I. D. z prípravného
konania, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku s úpravou skutkovej vety v zmysle vykonaného dokazovania.

Obžalovaná sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavila, svoju
neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, nepožiadala o odročenie hlavného pojednávania. Za
splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku, súd vykonal

hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal
jej výpoveď z prípravného konania (čl. 13-15 zo dňa 27.10.2025), v ktorej uviedla, že si je vedomá
vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi H. H. určenú rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.
zn. TO- 11P/12/2023-59 vo výške 100,- eur mesačne k rukám otca H. H., túto riadne neuhrádzala od
júna 2024 až konania výsluchu, čo spolu predstavovalo sumu 1.700,- eur. Uviedla, že syn H. býva so

svojím otcom a jej bývalým partnerom H. H., obžalovaná so synom nie je v žiadnom kontakte, nestretáva
sa s ním, telefonicky ho nekontaktuje a naposledy ho videla pred 4 rokmi. Ďalej obžalovaná k veci
uviedla, že je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, snaží sa nájsť si nejakú prácu, nemá
žiadne úspory, z ktorých by výživné zaplatila, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Po poučení o účinnej ľútosti
vyšetrovateľkou PZ obžalovaná uviedla, že poučeniu porozumela, všetko je jej ľúto, momentálne je

nezamestnaná, nemá z čoho uhradiť výživné, finančne jej to nevychádza, snaží sa zamestnať, ale zatiaľ
sa jej to nepodarilo, v prípade, že sa jej podarí zamestnať, vyživovaciu povinnosť si dodatočne splní
a bude sa snažiť platiť výživné.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď

svedka H. H. zo dňa 12.11.2025 (č. l. 26 – 31), z ktorej vyplynulo, že obžalovaná si vyživovaciu povinnosť
určenú na základe rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. TO-11P/12/2023, právoplatného dňa
15.07.2023 vo výške 100,- eur mesačne k jeho rukám od začiatku júna 2024 neplní vôbec, a teda za
obdobie od 06/2024 do 10/2025 dlhovala na výživnom svedkovi sumu vo výške 1.700,- eur. Svedok
sa vyjadril, že od augusta 2024 poberá náhradné výživné v plnej výške 100,- eur mesačne. Podal

návrh na vymoženie dlžného výživného, toto je vedené u súdneho exekútora I. J. v K., ktorý doposiaľ
nevymohol žiadnu čiastku. Uviedol, že obžalovaná nejaví o syna záujem, nestretáva sa s ním, ani ho
iným spôsobom nekontaktuje. G. H. navštevuje 9. ročník ZŠ Gogoľova v Topoľčanoch. O tom, kde sa
obžalovaná zdržiava nemal vedomosť. Svedok pracuje v spoločnosti Nehsen Eko, jeho čistý mesačný
príjem je približne 1.000,- eur, býva so synom v mestskom byte, kde platí nájom 225,- eur, elektrinu

48,50 eur, plyn 25,- eur, internet 25,- eur, telefón 20,- eur, výdavky do školy 20,- eur mesačne, stravu
300-400,- eur, oblečenie, hygienické potreby a ostatné cca 90,- eur mesačne. Na záver svedok uviedol,
že si uplatňuje práva poškodenej strany a žiadal, aby voči obžalovanej bola vyvodená zodpovednosť
a uhradila mu dlžné výživné v plnom rozsahu.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď
svedkyne D. I. D. zo dňa 26.11.2025 (čl. 32-33), v ktorej uviedla, že pracuje na odbore sociálnych vecí
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. K náhradnému výživnému pre oprávneného
H. H. uviedla, že na základe žiadosti oprávneného mu bolo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Topoľčanoch priznané náhradné výživné vo výške 100,- eur mesačne počínajúc dňa 01.08.2024.

Žiadateľovi bolo za predmetné obdobie vyplatené náhradné výživné vo výške 1.600,- eur.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec a na osobu obžalovanej sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Z fotokópie právoplatného rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/79/2018 (čl. 34-35)

právoplatného dňa 10.07.2018, súd zistil, že bola schválená rodičovská dohoda, maloletý H. H. bolzverený do osobnej starostlivosti otca a obžalovaná bola zaviazaná platiť výživné vo výške 30,- eur
mesačne odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca H. H. G..

Z fotokópie právoplatného rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. TO-11P/12/2023 (čl. 36-41)
vyplynulo, že obžalovanej bola zvýšená vyživovacia povinnosť, a to v sume 100,- eur mesačne,
s účinnosťou od 01.06.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca H. H. st. a otcovi maloletého
H. H. bolo priznané oprávnenie zastupovať a spravovať majetok maloletého.
Zo správy Sociálnej poisťovne (čl. 42) zo dňa 19.09.2024 bolo zistené, že obžalovaná nebola

registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa, ani ako SZČO od
09/2022, nepodala žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nebola evidovaná ako poberateľ
nemocenských dávok, ani ako poberateľ dôchodku.
Zo správy Sociálnej poisťovne (čl. 43-44) zo dňa 18.09.2025 bolo zistené obžalovaná nebola
registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa, ani ako SZČO, bola
evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec –

dohodár do 31.12.2012 a ako fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov jeho
veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 7 rokov jeho veku od 24.10.2010 do
14.03.2016, od 15.03.2016 do 31.05.2018, od 01.07.2018 do 08.08.2018, od 24.08.2018 do 12.09.2018,
od 01.01.2019 do 13.01.2019, od 12.04.2019 do 12.04.2019, od 31.07.2019 do 31.07.2019, od
02.10.2020 do 02.10.2020, od 05.10.2020 do 05.10.2020, od 09.11.202 do 08.03.2021 a od 16.03.21

do 16.03.2022, ako zamestnanec v pracovnom pomere od 01.06.2018 do 30.06.2018 v spoločnosti
ZKW Slovakia s.r.o., IČO:36657913, od 14.09.2019 do 31.07.2019 v spoločnosti Talent Solutions, s.r.o.,
IČO: 44077866, od 01.08.2019 do 25.01.2021 v spoločnosti DP World Logistic Slovakia s.r.o., IČO:
51034921, od 26.09.2022 do 26.09.2022 v Nemocnici Alexandra Wintera, n. o., IČO: 36084221 a ako
zamestnanec – dohodár od 09.08.2018 do 23.08.2018 v spoločnosti HYZA a.s., IČO: 31562540, od

13.09.2018 do 31.12.2018 v spoločnosti AVEC trade SK, s.r.o., IČO: 44823274, od 03.04.2020 do
31.05.2020 v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31321828 a od 09.03.2021 do 15.03.2021
v spoločnosti BESOL, s.r.o., IČO: 47579145. V období od 07.01.2014 do 07.07.2015 a od 10.03.2017
do 10.06.2017 sa nachádzala v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, táto jej ale nebola
priznaná. V období od 22.09.2020 do 25.09.2020 bola evidovaná ako poberateľ nemocenských dávok,

poberala ošetrovné.
Z odpovedí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na dožiadanie (čl. 45 - 47) zo dňa 16.09.2024
a 16.09.2025 bolo zistené, že obžalovaná nie je a ani nebola evidovaná v evidencii uchádzačov
ozamestnanie,naposledybolaevidovanáod07.01.2014do07.07.2015aod10.03.2017do05.06.2017,
aktuálne nepoberá dávku v hmotnej núdzi a ani žiadne iné sociálne dávky vyplácané ÚPSVaR. V období

od 01.07.2008 do 30.09.2008 bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala dávka v hmotnej núdzi, od
01.02.2014 do 31.03.2016 a od 01.03.2017 do 31.05.2018 poberala dávku v hmotnej núdzi.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (čl. 48) zo dňa 11.09.2025 bolo zistené, že svedok H.
H. G. poberá náhradné výživné na maloleté dieťa H. H. od 05.08.2024 v sume 100,- eur mesačne.
Zo správy Centrálneho depozitáru Cenných papierov (čl. 49) zo dňa 12.11.2024 bolo zistené, že

obžalovaná nemá a v minulosti nemala zriadený účet majiteľa cenných papierov, nemá registrované
záložné právo k cenným papierom, ani žiadny zabezpečovací prevod cenných papierov, nie je
registrovaná ako akcionár listinných akcií na meno.
Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Petra Balaška (čl. 51) zo dňa 08.12.2025 súd zistil, že voči
obžalovanejsavykonávaexekučnékonanievedenépod394EX643/24vedenévprospechoprávneného

H. H. ml., zastúpeného H. H. st., vymáhaná suma je v hodnote 700,- eur (zameškané výživné za jún
až december 2024), 100,- eur od augusta 2024 (bežné výživné), 20,40 eur (trovy podania exekučného
návrhu) a 264,48 eur (trovy exekúcie). Počas exekučného konania súdny exekútor nevymohol žiadne
finančné prostriedky, a uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaná od roku 2022 nikde nepracovala,
jenemajetnáaodroku2022savočinejvedie8exekučnýchkonaníbezúspechu.Vymoženiepredmetnej

pohľadávky toho času nie je možné.
Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 27.11.2025 (č.l. 52) bolo preukázané, že
obžalovaná nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
Z potvrdenia Okresného úradu Topoľčany, odbor živnostenského podnikania zo dňa 10.12.2025 (č.l. 53)
vyplynulo, že obžalovaná nie je zapísaná v živnostenskom registri.

Zo správy Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany zo dňa 09.12.2025 (č.l. 55) vyplynulo, že
obžalovaná za rok 2024 nepodala priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby ani žiadne daňové priznanie.
Z fotokópie rodného listu (čl. 57) bolo zistené, že maloletý H. H., osoba mužského pohlavia, sa narodil
dňa XX.XX.XXXX z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX (obžalovanej) a otca H. H., nar. XX.XX.XXXX.Z potvrdenia o návšteve školy (čl. 58a) bolo preukázané, že maloletý H. H. navštevuje Základnú školu
s materskou školou L. XXXX/X, C. a je žiakom 9.A.
Zo správy Mesta Topoľčany zo dňa (čl. 70) bolo zistené, že obžalovaná má evidovaný trvalý pobyt

v evidencii obyvateľstva mesta Topoľčany. Voči mestu má obžalovaná evidovaný nedoplatok vo výške
1.648,06 eur. Mestská polícia vo svojej databáze neeviduje žiadne priestupky spáchané obžalovanou.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/84/2025 (čl. 71-72) zo dňa 30.09.2025 a
právoplatného dňa 30.09.2025 súd zistil, že obžalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 2

Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia
slobody vo výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov
s probačným dohľadom, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok a povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať
o zamestnanie.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č. l. 73-74) zo dňa 09.12.2025 bolo zistené, že

obžalovaná sa v období od 23.03.2018 do 09.12.2025 dopustila 12 priestupkov, prevažne proti majetku,
proti občianskemu spolunažívaniu, proti verejnému poriadku a na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej
premávky, pričom za spáchané priestupky bola postihovaná napomenutím, pokutami v rôznych výškach,
ktoré nezaplatila na mieste.
Z odpisu registra trestov (č. l. 75) bolo zistené, že obžalovaná bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/84/2025, právoplatným dňa 30.09.2025 bola
uznaná vinnou zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a bol
jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov s probačným dohľadom a v rámci probačného dohľadu jej boli uložené povinnosti

a obmedzenia v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. Skúšobná doba začala odsúdenej plynúť
dňa 01.10.2025.

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mala obžalovaná povinnosť zaplatiť
k rukám otca od 15.07.2023 do 12.02.2026 vo výške 100,- eur/mesačne, určenou na základe

rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. TO-11P/12/2023 zo dňa 23.05.2023, právoplatného
15.07.2023, konštatoval súd s poukazom na vykonané dokazovanie, že za preukázané obdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti mal vzniknúť obžalovanej celkový dlh na výživnom za obdobie od
15.07.2023 do 12.02.2026, vrátane januára 2026 vo výške 2.000,- eur.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného
poriadku.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného
trestného činu a skutok spáchala obžalovaná, ktorá svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, keď
sa najmenej 2 mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného.

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným
úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní. Podľa § 122 odsek 13 Trestného
zákona platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v tom zmysle,

že o pokračovanie v konaní ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. V tomto
zmysle súd vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,
v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne
k tomu ustálil aj výšku zaostalého výživného s úpravou čiastočných úhrad a následne nevyhnutne
vyjadril, že v danom prípade šlo o úmyselné zavinenie obžalovanej. V tejto súvislosti súd poukazuje na

to, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti, aby si túto svoju povinnosť
v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, či obžalovanej aktuálna životná situácia umožňuje platiť
výživné v takom rozsahu, ako sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti. Povinnosť obžalovanej
vyživovať iného (maloleté dieťa) vyplýva nielen zo Zákona o rodine, t. j. z ustanovení o vyživovacejpovinnosti rodiča k dieťaťu, ale táto jej bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
TO- 11P/12/2023 zo dňa 23.05.2023, právoplatným 15.07.2023.

Chráneným objektom je v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy nárok na výživu
nezaopatreného dieťaťa vyplývajúci priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený
objekt je neplnenie vyživovacej povinnosti trestne zodpovedným subjektom, ktorým je osoba povinná
poskytovať peňažné plnenie a zaopatrovať tak oprávnenú osobu. Protiprávne konanie obžalovanej
spočívalo v tom, že oprávnenej osobe neposkytovala včas a riadne to, čo bolo obsahom jej vyživovacej

povinnosti. Podľa Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tejto súvislosti súd poukazuje, že osoba, ktorá má
vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si svoju povinnosť v takejto výške splnila.

Obžalovaná sa ku spáchaniu skutku v prípravnom konaní priznala, uviedla, že svojej vyživovacej

povinnosti si je vedomá, svoje konanie ospravedlňovala nepriaznivou finančnou situáciou,
neschopnosťou zamestnať sa aj napriek vyvinutej snahe a tým, že jej osobné pomery neumožňovali
zaplatiť dlžné výživné na maloletého syna. Ku dňu hlavného pojednávania obžalovaná dlh na výživnom
nezaplatila, a to aj napriek výzve, zákonnému poučeniu o účinnej ľútosti a poskytnutiu dostatočného
časového priestoru na úhradu dlhu na výživnom. Z listinných dôkazov, výpovede obžalovanej

v prípravnom konaní a z výpovede svedka H. H. G. bolo preukázané, že obžalovaná vedela, že
vyživovaciapovinnosťjejbolaurčenáavnadväznostinatútopodstatnúskutočnosťobžalovanávedelaaj
to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tejto vedomosti tak neurobila.
Obžalovaná nielenže otcovi dieťaťa pravidelne a riadne neplatila výživné na dieťa, ale ani nevyvíjala
žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojeniu potrieb dieťaťa, s maloletým nekomunikovala ani sa

s ním nestýkala. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede obžalovanej, svedka H. H. G. a aj z rozsudkov
opatrovníckeho súdu.

Súd v rámci riadneho odôvodnenia rozhodnutia považoval za nevyhnutné zaoberať sa aj rozsahom
vyživovacej povinnosti, ktorý je ohraničený možnosťami a schopnosťami povinného, spravidla je určený

tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom povinného (§ 62 odsek 2 Zákona o rodine). Pri
naturálnej forme plnenie spočíva najmä v osobnej starostlivosti o dieťa, v poskytovaní vlastnej výživy,
ošatení, bývaní, v príprave na budúce povolanie a relutárna forma predstavuje platenie výživného v
pravidelne sa opakujúcich dávkach (§ 76 Zákona o rodine). Z judikátu R 33/1960 vyplýva, že trestný
súd pri posudzovaní otázky zavinenia zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona nie

je viazaný rozhodnutím súdu, ktorý vo veciach občianskoprávnych stanovil skôr výšku vyživovacej
povinnosti. Trestný súd musí vychádzať z reálnych možností obžalovaného pre plnenie vyživovacej
povinnosti, a teda posúdiť otázku zavinenia samostatne. V tomto smere ide o samostatné posúdenie
predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku. Teda pri rozhodovaní o vine súd posudzuje
samostatne rozsah vyživovacej povinnosti, preto môže vychádzať i z iného rozsahu vyživovacej

povinnosti páchateľa, než aký bol určený právoplatným rozhodnutím vydaným v civilnom konaní. V
rámci rozhodovania o trestnom čine zanedbania povinnej výživy musí súd pri posudzovaní otázky, v
akej výške bol páchateľ schopný plniť vyživovaciu povinnosť, prihliadnuť na rôzne skutočnosti vrátane
toho, či sa páchateľ bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré prípadne páchateľ na seba

prevzal. Súd však pri rozhodovaní vo veci neriešil podľa § 7 Trestného poriadku predbežnú otázku,
v rámci ktorej by pre trestné konanie určil výšku výživného, nakoľko z vykonaného dokazovania, mal
dostatočne preukázané, že s týmto sa už vysporiadal opatrovnícky súd.

Výpoveďou svedka H. H. G., výpoveďou obžalovanej a listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané, že

obžalovaná je dlhodobo nezamestnaná, a ani napriek tomu sa neprihlásila na Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Je nesporné, že obžalovaná sa úmyselne vyhýbala
plneniu vyživovacej povinnosti, nezaevidovala sa ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, a tým
nevykonala potrebné úkony k tomu, aby mu orgán na to oprávnený sprostredkoval prácu príjmom, z
ktorej by si vyživovaciu povinnosť mohla riadne a včas plniť. Vina obžalovanej bola preukázaná aj jej

samotným priznaním, výpoveďou svedka H. H. G. a listinnými dôkazmi. Dobu neplnenia vyživovacej
povinnosti a výšku dlhu na výživnom mal súd tiež preukázanú z výpovede svedka H. H. G.. Obžalovaná
sústredila pozornosť najmä na svoje osobné pomery, nezaujímala sa žiadnym spôsobom o aktuálnepomery dieťaťa a jeho sociálnu situáciu, spoliehala sa na fakt, že neplatenie výživného nebude mať
nepriaznivý dopad na výživu maloletého.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie, po úprave skutkovej vety.
Úmyselné konanie obžalovanej je možné odvodiť jednak z jej vedomosti o tom, že je povinná platiť
výživné, ale aj z ignorácie tejto povinnosti, keďže v záujme splnenia vyživovacej povinnosti neurobila nič,
napriek tomu, že netrpela žiadnou vážnou chorobou, ktorá by jej bránila pracovať, aktívne si prácu cez

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nehľadala, nebola súčasťou záchrannej sociálnej siete štátnych
dávok. Celá zodpovednosť za výživu a zaopatrenie maloletého dieťaťa zostala len na pleciach otca.
Takýto postoj a konanie matky je nielen v rozpore so zákonom, ale aj so základnými pravidlami morálky.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovanej podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona,
teda že konala v priamom úmysle, kedy vedela, že môže svojím konaním porušiť a ohroziť záujem

chránený zákonom a zároveň tento chránený záujem (objekt) chcela porušiť a ohroziť. Obžalovaná
takto svojím úmyselným konaním, napriek tomu, že vedela, že je povinná prispievať výživné na svojho
syna, vyživovaciu povinnosti si neplnila ani v minimálnej výške vyplývajúcej zo Zákona o rodine (§ 62
odsek 3), naplnila subjektívnu aj objektívnu stránku trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa§
207 odsek 2 Trestného zákona, keďže sa najmenej 2 mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbala

plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.

Priúvaháchodruhuavýmeretrestupostupovalsúdvzmysleustanovení§33aa§34Trestnéhozákona,
pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovanej na jej osobné pomery, ale aj na zistenie, že čiastkový útok
predmetného skutku spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu s probačným
dohľadom, ktorá jej bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/84/2025,
právoplatným dňa 30.09.2025. Obžalovaná mala v evidencii priestupkov 12 záznamov za obdobie

od 23.03.2018 do 09.12.2025, pričom jedenkrát sa dopustila priestupku proti plynulosti a bezpečnosti
cestnej premávky, jedenkrát proti verejnému poriadku, šesťkrát proti občianskemu spolunažívaniu,
dvakrát proti majetku a dvakrát porušením zákazu vychádzania. Zo správy o povesti bolo zistené,
že obžalovaná má evidovaný pobyt v meste Topoľčany. V súvislosti s rozhodovaním o treste, súd
zistil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa

k skutku priznala a tento oľutovala a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného
zákona, že už bola za trestný čin odsúdená. Týmto postupom súd dospel k určeniu vyrovnaného pomeru
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 1:1 a aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38
odsek 2 Trestného zákona. Súd ukladal obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody v základnej
trestnejsadzbevrozmedzíažtrirokynaspodnejhranicitrestnejsadzby,tedavovýmere2(dva)mesiace.

Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky uvedené v § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona,
zaradil súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 33a a § 34 Trestného zákona, ako aj všetky okolnosti
prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj z hľadiska individuálnej
prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Uloženie nepodmienečného trestu na nápravu páchateľa a zabezpečenie ochrany spoločnosti

a chráneného spoločenského záujmu vzhľadom aj na prístup obžalovanej k prejednávanému
protiprávnemu konaniu bude vhodný pre naplnenie účelu trestu a prevýchovu páchateľa. Takto uložený
trest je zákonný a z hľadiska súdu aj spravodlivý.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.