Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125213495
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125213495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX C., zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Ján Segeč, s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47258039, proti
žalovanej: A. E. - AUDIO INTERNATIONAL SLOVAKIA, miesto podnikania Lieskovská cesta 6, 960 01
Zvolen,IČO:33304475,ozaplatenie11.900,-EURspríslušenstvom,oodvolanížalovanejprotirozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/12/2025-66 zo dňa 04. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduZvolenč.k.10C/12/2025-66zodňa04.06.2025 potvrdzuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že výrokom:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania presahujúcom výšku 5 % ročne zo sumy 15.000,-
EUR od 01.02.2022 do 05.04.2024,
- zo sumy 14.400,- EUR od 06.04.2024 do 10.05.2024,
- zo sumy 14.000,- EUR od 11.05.2024 do 28.06.2024,

- zo sumy 13.500,- EUR od 29.06.2024 do 21.08.2024,
- zo sumy 13.100,- EUR od 22.08.2024 do 18.10.2024,
- zo sumy 12.600,- EUR od 19.10.2024 do 05.12.2024,
- zo sumy 12.200,- EUR od 06.12.2024 do 23.12.2024
- a zo sumy 11.900,- EUR od 24.12.2024 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 11.900,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 15.000,- EUR od 01.02.2022 do 05.04.2024,
- zo sumy 14.400,- EUR od 06.04.2024 do 10.05.2024,
- zo sumy 14.000,- EUR od 11.05.2024 do 28.06.2024,
- zo sumy 13.500,- EUR od 29.06.2024 do 21.08.2024,
- zo sumy 13.100,- EUR od 22.08.2024 do 18.10.2024,
- zo sumy 12.600,- EUR od 19.10.2024 do 05.12.2024,
- zo sumy 12.200,- EUR od 06.12.2024 do 23.12.2024

- a zo sumy 11.900,- EUR od 24.12.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.III.Žalovanáje povinná nahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100% do3dníodprávoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“)
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 11.900,- EUR
s príslušenstvom, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % zo súm zaplatených po lehote splatnosti.
Žalobca uplatnil nárok titulom nevrátenia mu finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej na základe
zmluvy o pôžičkách.

3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že nárok je nedôvodný, nejasný,
nezrozumiteľný. Neuznáva uplatnený nárok, listiny, ktoré boli pripojené k návrhu, t. j. zmluvy o pôžičke z
02. 11. 2022 nie sú kompletné, neobsahujú právny dôvod na uplatňovaný nárok žalobcom v uvádzanom
čase a rozsahu, keďže úplne presne a dôvodne nepreukazujú tvrdený právny nárok žalobcu, listiny
obsahujú údaje v rozpore so skutkovým stavom. Podľa priložených zmlúv o pôžičke zo dňa 02. 11.

2022 nemohol vzniknúť tvrdený právny nárok žalobcu voči žalovanej. Poukázala na to, že bankové
výpisy priložené k návrhu na vydanie platobného rozkazu obsahujú transakcie realizované viac ako rok
pred uzatvorením predmetných zmlúv o pôžičke a iné zmluvné písomné dojednania medzi žalobcom a
žalovanou, ktoré by preukazovali opodstatnenosť uplatnených nárokov žalobca nepreukázal. Žalovaná
tvrdenia žalobcu o chybe v písaní v zmluvách považovala za zmätočné, zmluvy ona nemá k dispozícii.

Osvedčovacie doložky podpisov v zmluvách potvrdzujú len podpis a nie obsah listiny, na ktorej mal
byť tento podpis uvedený. V čase covidu si požičiavala od žalobcu finančné prostriedky s mesačnou
splatnosťou na podnikateľské účely.

4. Žalobca po výzve súdu zobral nárok v časti úroku prevyšujúceho 5 % ročne späť, pôvodne uplatňoval

úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne.

5. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 04. 06. 2025, na ktoré sa nedostavil žalobca,
dostavil sa jeho právny zástupca a nedostavila sa ani žalovaná, pričom tak právny zástupca žalobcu,
ako i žalovaná, mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Žalovaná do

začiatku pojednávania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie
odročiť. Okresný súd postupoval podľa § 180 CSP, vec na pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

6. Po skončení pojednávania doručila žalovaná dňa 04. 06. 2025 o 11.00 hod. podanie zo dňa 03. 06.

2025 osobne na okresný súd, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, z dôvodu náhleho
ochorenia, s tým, že na svojom stanovisku trvá a zároveň žiadala o odročenie pojednávania pre vážnosť
okolnosti jej ospravedlnenia. Priložila doklad o PN - odpis potvrdenia o dočasnej PN, vystavený F. G.
H., všeobecným lekárom pre dospelých, s dátum vystavenia 04. 06. 2025, z ktorého vyplýva, že sa týka
žalovanej, ktorá mala byť neschopná práce od 04. 06. 2025, dátum predpokladaného skončenia PN

09. 06. 2025.

7. Okresný súd uviedol, že zo strany žalovanej neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania
v zmysle § 183 CSP, konkrétne bezodkladné oznámenie dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania,
keďže žiadosť o odročenie pojednávania je datovaná 03. 06. 2025, čiže deň pred pojednávaním, z čoho

vyplýva, že najneskôr ráno v deň pojednávania, ale pred jeho otvorením, mohla túto skutočnosť súdu
žalovaná oznámiť minimálne telefonickou formou.

8. Súd prvej inštancie prejednal vec na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý
posúdil v súlade s § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP, § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka.

9. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníkom boli písomnou formou dňa 02. 11. 2021 uzavreté 2 zmluvy o pôžičke,
predmetom ktorých boli peňažné prostriedky vo výške 5.000,- EUR a 10.000,- EUR, ktoré boli žalovanej

poskytnuté čiastočne v hotovosti pri uzavretí jednotlivých zmlúv. Túto skutočnosť žalovaná ako dlžník
potvrdila podpisom predmetných zmlúv a zvyšné peňažné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na ňou
uvedenýbankovýúčet.Medzistranamisporunebolaspornávýškaposkytnutýchfinančnýchsúm,pričom
obrana žalovanej spočívala v tom, že predmetné zmluvy o pôžičke nemajú byť platné z dôvodu, žena nich bol nesprávne uvedený rok uzavretia. Okresný súd sa s touto obranou žalovanej nestotožnil a
naopak osvojil si právny názor žalobcu, že sa v predmetných zmluvách jednalo, pokiaľ ide o nesprávne
uvedený rok uzavretia zmlúv, výlučne o pisársku chybu, ktorá nemá žiadny vplyv na platnosť týchto

zmlúv, keď jednak z obsahu samotných právnych úkonov bezpochýb vyplýva, že neboli uzavreté 02. 11.
2022 ale 02. 11. 2021, keďže dátum vrátenia pôžičiek veriteľovi bol dojednaný najneskôr do 31. 01. 2022
a zároveň na oboch zmluvách o pôžičke je podpis žalovanej ako dlžníka notársky overený, s tým, že
tieto zmluvy boli žalovanou vlastnoručne podpísané pred notárom, v oboch prípadoch dňa 02. 11. 2021,
v neposlednom rade okresný súd poukázal aj na listinné dôkazy - bankové príkazy na úhradu, z ktorých

tiež vyplýva, že predmetné časti poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré boli prevedené na bankový
účet žalovanej, boli realizované v oboch prípadoch práve dňa 02. 11. 2021. S poukazom na tieto
skutočnosti mal okresný súd za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno čo do základu nároku, ako aj
jeho výšky, teda, že žalovaná bola povinná vrátiť ako dlžník žalobcovi ako veriteľovi predmetné požičané
peňažné prostriedky v celkovej výške 15.000,- EUR najneskôr do 31. 01. 2022, avšak žalovaná túto
svoju povinnosť si splnila len čiastočne, konkrétne v sume 3.100,- EUR, čo žalovaná tiež nerozporovala,

rovnako ako dátumy úhrad čiastkových plnení. Na základe čoho okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu vo výške 11.900,- EUR z titulu istiny a zároveň priznal žalobcovi aj nárok
na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Výška uplatneného úroku z omeškania po čiastočnom
späťvzatí žaloby bola 5 % ročne a v tejto výške súd žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania voči
žalovanej priznal, keď základná úroková sadzba ECB bola od 18. 09. 2019 do 26. 07. 2022 vo výške 0 %,

čiže žalobca si uplatnil už po čiastočnom späťvzatí žaloby nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP podľa
úspechu v konaní a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (keď čiastočné späťvzatie
a následné zastavenie konania sa týkalo len nepatrnej časti úroku z omeškania).

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla rozhodnutie zrušiť.
Uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP.

11.1Vodvolanínamietala,žesúdprvejinštancienesprávneuviedol,žepostupovalvsúlades§180CSP,

súd musel vedieť, že účasť žalovanej, vzhľadom na námietky žalovanej na pojednávaní je nevyhnutná, a
táto preukázala závažné zdravotné dôvody svojej neúčasti, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý
proces, keď konajúci súd neodročil pojednávanie.

11.1.1 Odvolateľka namietala, že žalobca nepreukázal, že listiny vypracovala žalovaná. Uviedla, že

žalobca určoval podmienky za akých pôžičky poskytne a neakceptoval žiadnu dlhšiu ako mesačnú
splatnosť. Súd napriek dôkaznému bremenu žalobcu mal za preukázané, že dátum uzatvorenia zmlúv je
lenchybouvpísaní,pričomvôbecnehodnotil,žežalovanánamietala,žesplatnosťposkytnutýchpôžičiek
nebola nikdy medzi účastníkmi sporu uzatvorená na dlhšiu splatnosť ako mesačnú. Z uvedeného by
vyplývalo, že aj splatnosť je chyba v písaní.

11.1.2 Žalovaná uviedla, že sa chcela dohodnúť zmierom, pričom konajúci súd vôbec nepostupoval v
súlade s § 148 ods. 1 CSP, čo mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedla, že
uplatňuje námietku premlčania, keďže záväzok žalovaného bol splatný 02. 12. 2021.

11.1.3 Namietala, že rozsudok trpí svojvôľu, keď súd uviedol, že skúmanie postoja žalovaného
k čiastočnému späťvzatiu bolo bez právneho významu. Späťvzatie žaloby v časti indikuje, že žalobca
uplatňoval nárok, na ktorý mu nevzniklo zákonné právo, a teda sú dôvodné pochybnosti o zákonnej
dôvodnosti ostatných nárokov.

11.2 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Pokiaľ odvolateľka namietala postup súdu v rozpore s § 180 CSP, s tým sa súd vysporiadal v bodoch
8. a 9. odôvodnenia rozsudku. V čase pojednávania žalovaná na pojednávaní nebola prítomná a svoju
neúčasť ani riadne a včas neospravedlnila. Vzhľadom na dĺžku predpokladanej práceneschopnosti
žalovanej iba 5 dní, táto s najväčšou pravdepodobnosťou netrpela ochorením, ktoré by jej bránilo

ospravedlniť sa aspoň telefonicky, tak ako to súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.

11.2.1 Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcej sa dátumu uzatvorenia zmlúv o pôžičke, ide o pisársku
chybu, ktorá vznikla pri vyhotovovaní jednotlivých zmlúv o pôžičke, čo však nespôsobuje neplatnosť.Reálne zo strany žalobcu ako veriteľa došlo k poskytnutiu pôžičky žalovanej dňa 02. 11. 2021. Dátum
kedy žalovaná uzatvorila tieto zmluvy o pôžičke je preukázaný aj osvedčovacími doložkami notára,
z ktorých vyplýva, že dňa 02. 11. 2021 žalovaná ako dlžník podpísala pred notárom obidve zmluvy

o pôžičke, s čím sa súd vysporiadal v bode 13. odôvodnenia.

11.2.2 Ak sa žalovaná chcela dohodnúť zmierom a namietala, že súd nepostupoval v súlade s § 148
CSP, tak žalovaná nepredložila žalobcovi žiadny návrh na zmier, žiadnym spôsobom nereagovala na
predžalobnú výzvu, rovnako ani po podaní žaloby nepožiadala o uzatvorenie zmieru alebo mimosúdnej

dohody.

11.2.3Žalobcanámietkupremlčaniauplatnenúžalovanoupovažovalzanedôvodná.Žalobabolapodaná
preduplynutímvšeobecnejpremlčacejlehoty.Súdprvejinštanciesatiežriadnevysporiadalsčiastočným
späťvzatím žaloby.

11.3 Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu zotrvala na odvolaní. Trvá na uvádzanej
príčine neúčasti na pojednávaní 04. 06. 2025. Uviedla, že žalobca realizoval pisársku chybu aj v
splatnosti pôžičiek, čo preukazuje námietku premlčania, premlčacia doba uplynula 03. 01. 2025. Pokiaľ
ide o dohodu so žalobcom nebola pasívna.

11.4 Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho vyjadreniu k jej odvolaniu, zotrval na svojom
pôvodnom vyjadrení.

12. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v
medziach daných § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario

a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd nezistil v konaní vady týkajúce sa procesných podmienok.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody“.

15. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo

dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal dostatočné dokazovanie a na
základe skutkových zistení vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne
zodpovedal všetky relevantné skutkové a právne otázky. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý
a dostatočne odôvodnený, zodpovedajúci kritériám v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

16. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutkové a právne tvrdenia,
ktoré by už súdom prvej inštancie neboli náležite zodpovedané.

17. Odvolací súd tak zdôrazňuje správnosť napadnutého rozsudku, poukazuje len na určité
najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľky obsiahnuté v odvolaní.

18. Odvolateľka v odvolaní poukazuje na dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, že
súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Z obsahu odvolania možno pod toto podriadiť námietku žalovanej, že súd nepostupoval v súlade
s § 180 CSP. K tomuto odvolací súd uvádza, že ust. § 180 CSP upravuje zistenie prítomnosti na
pojednávaní. Strany sporu boli v konaní riadne predvolané na pojednávanie, pričom súd prvej inštancie
zistil, že žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. Následne okresný súd rozhodoval o tom, či sa
pojednávanie bude konať v jej neprítomnosti a či otvorí pojednávanie. Súd v tejto súvislosti správne

skúmal, či sú dôvody na odročenie pojednávania v súlade s § 183 CSP.

20. Podľa § 183 ods. 1 CSP: „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodovnemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť“. Podľa ods. 3: „Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať“.

21. Súd prvej inštancie sa vysporiadal, s tým, prečo neodročil pojednávanie v bodoch 8, 9. odôvodnenia
rozhodnutia, pričom správne posúdil dané skutkové okolnosti. Je zrejmé, že žalovaná svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnila pred pojednávaním a ani neoznámila súdu dôvod bezodkladne po tom,

čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla
predpokladať, tak ako to predpokladá ustanovenie § 183 CSP. Žalovaná v predvolaní na pojednávanie
bola oboznámená s dôvodmi pre ktoré môže súd pojednávanie odročiť. Žalovaná ospravedlnila
neúčasť na pojednávaní dňa 04.06.2025 podaním datovaným dňom 03.06.2025 (č.l. 64 spisu) osobne
podaným na súd do podateľne o 11.000 hod., t.j. po skončení pojednávania. Ako dôvod uviedla
náhle ochorenie a priložila doklad – odpis potvrdenia o dočasnej PN. Pojednávanie vo veci začalo

v súlade s predvolaním o 8.30 hod. a skončilo o 8.55 hod.. Správne súd prvej inštancie na začiatku
pojednávania zistil, že zo strany žalovanej neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania v
zmysle § 183 CSP. Súd prvej inštancie v súlade s § 180, § 183 CSP prejednal vec, keď neboli zistené
dôvody na odročenie pojednávania. Odvolací súd udáva, že ospravedlnenie doručené po pojednávaní,
vzhľadom na jeho obsah nemá za následok porušenie procesných práv žalovanej, žalovaná podľa

obsahu ospravedlnenia už deň pred pojednávaním (čo bol pracovný deň) mohla a mala oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania súdu, nakoľko s prihliadnutím na dané okolnosti mohla predpokladať dôvod
na odročenie pojednávania a tento oznámiť súdu (telefonicky, elektronicky, inak).

22.Odvolateľkavodvolanítiežnamietalanesprávnezistenieskutkovéhostavuaneuneseniedôkazného

bremena žalobcom.

23. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov nesprávne zistil
skutkový stav, odvolací súd udáva, že uvedené môže byť spôsobené tromi príčinami, a to je chybné
vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, alebo

predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či
prostriedkami procesného útoku. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, skutkový stav
zistil na základe vykonaných dôkazov, ktoré zhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti podľa § 191 CSP. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,

alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe
vykonaných dôkazov, ktoré správne vyhodnotil. Odvolací súd nezistil žiadne rozpory a nelogičnosti pri
vyhodnotení dôkazov a na základe nich zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia logicky vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že predmetné Zmluvy o pôžičkách boli
uzatvorené dňa 02.11.2021 a nie dňa 02.11.2022 ako to tvrdí žalovaná. Súd prvej inštancie vyhodnotil

Zmluvy o pôžičke a konkrétne dátum ich uzatvorenia posúdením listinných dôkazov vo vzájomných
súvislostiach, čo vyplýva z bodu 10, 13 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. K námietke odvolateľky o neunesení dôkazného bremena žalobcom, odvolací súd udáva, že
dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že za konania neboli

preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o vrátenie pôžičky má
žalobca (veriteľ) povinnosť - bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu o
pôžičke, že na jej základe poskytol žalovanému plnenie a že žalovaný toto plnenie nevrátil riadne a včas.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcuzaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej, uplynutie lehoty
na vrátenie pôžičky. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané z

listinných dôkazov ( zmlúv o pôžičke, príkazov na úhradu), že strany sporu uzatvorili zmluvy o pôžičkách
s konkrétnym obsahom (ako to zistil súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozhodnutia) a že na
ich základe poskytol žalobca žalovanej plnenie (požičal finančné prostriedky) a že uplynula dohodnutá
doba na ich vrátenie. Žalobca tak uniesol dôkazné bremeno.

25. Ak žalovaná tvrdila, že obsah listinných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach nezodpovedá
skutočnosti bolo na nej dôkazné bremeno uvedené preukázať. Žalobkyňa bola v predvolaní na
pojednávanie poučená okrem iného i podľa ustanovenia § 153 v spojení s § 149 CSP o tom, že strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končí. Bolo teda povinnosťou žalovanej (§ 150 ods. 1, 151 ods. 2 CSP označiť
a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností.

26. Súd prvej inštancie označené a navrhnuté dôkazy stranami sporu zákonným spôsobom vykonal,
dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
strany sporu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 191 CSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď
súd vyhodnotil dôkazy dospel k zisteniu skutkového stavu a k správnemu právnemu záveru, že žalovaná
je povinná uhradiť žalobcovi uplatnený nárok, v rozsahu ako to súd prvej inštancie uviedol vo výroku
rozhodnutia. Námietka žalovanej, že súd nesprávne vec právne posúdil, pretože žalobca neuniesol

dôkazné bremeno v konaní je nedôvodná.

27. Námietka žalovanej, že súd sa mal pokúsiť o uzatvorenie zmieru nespôsobuje vecnú nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd udáva, že súd doručoval žalovanej žalobu ako aj
vyjadrenia žalobcu na vyjadrenie, žalovaná ani v jednom vyjadrení neuviedla akú sumu by bola ochotná

uhradiť, prípadne neuviedla návrh na uzatvorenie zmieru, rozporovala uplatnený nárok, ani z odvolania
žalovanej nevyplýva, že by chcela uzavrieť zmier s nejakým obsahom, nedošlo tak k porušeniu jej práv
na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanej.

28. Pokiaľ žalovaná v odvolacom konaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku tvrdiac, že

záväzok bol splatný 02. 12. 2021, odvolací súd udáva, že v súlade s § 149 CSP ide o hmotnoprávnu
námietku, t.j. prostriedok procesnej obrany, ktorý v súlade s § 154 CSP možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie konči. V danom prípade uvedené nespĺňa hypotézu
ustanovenia § 366 CSP, odvolateľka v odvolaní takéto skutočnosti priamo netvrdí a ani nevyplývajú
z obsahu odvolania. Vzhľadom na uvedené odvolateľka námietku premlčania v odvolacom konaní

nemôže použiť, preto ju odvolací súd nemohol posudzovať.

29.Odvolateľkanamietala,žerozsudoktrpísvojvôľou,keďsúduviedol,žeskúmaniepostojažalovaného
k čiastočnému späťvzatiu bolo bez právneho významu, zároveň uviedla, že späťvzatie žaloby v časti
indikuje, že žalobca uplatňoval nárok, na ktorý mu nevzniklo zákonné právo, a teda sú dôvodné

pochybnosti o zákonnej dôvodnosti ostatných nárokov. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
v časti späťvzatia žaloby rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. V súlade s § 146
CSP na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Vzhľadom na uvedené
ustanovenie zákona súd prvej inštancie neskúmal postoj žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, a teda

rozsudok netrpí svojvôľou. Skutočnosť, že žalobca zobral v časti úroku z omeškania žalobu späť,
nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobca mal dispozičné právo zobrať
žalobu v časti späť, uvedené nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
tento úkon žalobcu nespochybňuje súdom priznaný nárok.30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo veci samej a aj v závislom výroku, ktorým rozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu

trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správnych ustanovení zákona a tieto vzhľadom na
úspech žalobcu v konaní správne vyložil.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255
ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci. Žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu,

preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.