Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34Csp/22/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126201672
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126201672.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: Verdikto Group s.r.o., so sídlom Žižkova 13, 040 01
Košice, IČO: 54 625 637, zastúpený: JUDr. Pavlou Urbanovou, advokátkou so sídlom Žriedlová 13,
040 01 Košice, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin
Office, Airside Business Park, Swords, Co., K67NY94 Dublin, Írsko, zapísaný v Írsku pod číslom 104547,
zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771,

o zaplatenie 250,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca dňa 2.2.2026 podal na súd Tlačivo A podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s níkou hodnotou sporu. Žiadal aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 250,- Eur so zákonným úrokom z omeškania odo dňa 9.7.2025
do zaplatenia.
1.2 Zároveň žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania spočívajúcich

v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaný dňa 9.3.2026 doručil súdu Tlačivo C podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s níkou hodnotou sporu, v ktorom
namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 10.3.2026 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť, avšak dôvod
späťvzatia žaloby v podaní neuviedol. Žiadal, aby súd konanie zastavil a vrátil mu zaplatený krátený
súdny poplatok.

4. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

6. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,

ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý
žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval
stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného

prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným

súdom.

12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer

proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

13.1 Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by

pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.
13.2 Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd
povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj
na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
13.3 Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi

tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
13.4 Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním

vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie
žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak
zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez
udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie
nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie
sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
len z procesného hľadiska.

15. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie
žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového
konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.
Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod
späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.

16. V danom prípade žalobca neuviedol vôbec dôvod späťvzatia svojej žaloby. V týchto súvislostiach
potom je potrebné uzavrieť, že nejde o reakciu na správanie žalovaného, a teda nie je možné procesné
zavinenie pričítať žalovanému.17. V intenciách vyššie uvedeného a v súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd
potom o trovách zastaveného konania rozhodol tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.
18. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.