Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 70C/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124207228
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124207228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom v C., D. X, zast. E. F. G., advokátom so sídlom v Košiciach, Skladná 64, o zaplatenie
15.937,04 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15.939,19 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.11.2023 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.4.2024 žiadal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.937,04 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.11.2023 do zaplatenia
a náklady konania vo výške 2,15 eur.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanému zanikol poistný vzťah u žalobcu v období od 20.3.2016
do 31.10.2021. Oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mal žalovaný splniť najneskôr do 8 dní od
zániku poistného vzťahu, avšak žalovaný si oznamovaciu povinnosť splnil až dňa 26.4.2022, kedy
predložil žalobcovi čestné vyhlásenie, že v období od 27.2.2016 do 30.10.2021 bol zárobkovo činný
v zahraničí (v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska). Na základe čestného vyhlásenia

žalobca požiadal zahraničnú zdravotnú poisťovňu o potvrdenie obdobia vzniku zdravotného poistenia
žalovaného v zahraničí. Dňa 16.5.2022 bol žalobcovi potvrdený nárokový doklad H., z ktorého vyplýva,
že žalovanému vzniklo prvýkrát zdravotné poistenie v zahraničí dňa 20.3.2016. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný prestal byť poistencom žalobcu počas obdobia od 20.3.2016 do 31.10.2021.
Vzhľadom na to, že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodujúcich
skutočností, žalobca v uvedenom období uhrádzal za žalovaného vecné dávky (náklady zdravotnej
starostlivosti a kapitačné platby) a za obdobie od 20.3.2016 do 31.10.2021 uhradil spolu 18.291,53

eur v omyle, že žalovaný je jeho poistencom. Týmto žalobcovi vznikla škoda vo výške 18.291,53 eur
a náklady poštovného spojené s uplatnením práva vo výške 2,15 eur.
Žalobca evidoval pohľadávku žalovaného (preplatok na poistnom) vo výške 1.984,56 eur a vo výške
367,78 eur, ktoré boli v zmysle § 32 ods. 4 zák. o zdravotnom poistení započítané na predmetnú
pohľadávku žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 24.10.2022 na úhradu sumy vo
výške 16.306,97 eur (po započítaní preplatku 1.984,56 eur), výzvu prevzala matka žalovaného dňa
31.10.2022. Žalobca opakovane vyzval žalovaného listom zo dňa 2.1.2023. Žalobca listom zo dňa

27.9.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 15.939,19 eur (vecné dávky vo výške 15.937,04
eur – po započítaní preplatku 367,78 eur a náklady konania vo výške 2,15 eur ). Tento list prevzala
dňa 16.10.2023 matka žalovaného. Žalovanému uplynula 15-dňová lehota na dobrovoľné plnenie dňa
31.10.2023. Od 1.11.2023 je v omeškaní s plnením.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.5.2024 (č.l. 50) uviedol, že s poukazom na ust. § 9c
zák. č. 580/2004 Z. z. považuje žalobu za predčasnú, pretože v danom prípade žalovaný je štátnym

občanom SR a bol verejne zdravotne poistený v zahraničí - v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie
a Severného Írska v súvislosti s výkonom práce, ktoré väčšinu rozhodného obdobia bolo aj členským
štátom EÚ, preto má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti vynaloženej na území SR
z verejného zdravotného poistenia uzatvoreného v štáte výkonu práce. Žalobca nepreukázal, či uplatnil
a preukázal svoj nárok voči verejnej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol žalovaný poistencom v štáte

výkonu práce, hoci mal vedomosť o tom, kde v rozhodnom období žalovaný pracoval a že bol verejne
zdravotne poistený v tomto štáte. Žalovaný považuje za nedostatočne osvedčený právny základ aj výšku
žalovaného nároku a nárok za čiastočne premlčaný. Navrhol žalobu zamietnuť a žalovaného zaviazať
k náhrade trov konania žalovaného v plnej výške.

3. Žalobca v podaní zo dňa 28.6.2024 (č.l. 58) uviedol, že ust. § 9c zák. o zdravotnom poistení

neustanovuje žalobcovi zákonnú povinnosť pred uplatnením nároku voči žalovanému (ktorý vznikol na
základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti), aby uplatnil a preukázal svoj nárok voči príslušnej inštitúcii
iného členského štátu, v ktorej je poistenec (žalovaný) iného členského štátu zdravotne poistený.
Zákonodarca predmetným ustanovením ustanovil právo na postup poistenca iného členského štátu na
úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v SR. V tomto smere môže poistenec nárok na

úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti preukázať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti európskym
preukazom alebo náhradným certifikátom. Ak poistenec iného členského štátu pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti v SR sa nepreukáže u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti európskym preukazom,
náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, môže požiadať v zmysle § 9c ods.
11 písm. a) zák. o zdravotnom poistení zdravotnú poisťovňu miesta pobytu alebo miesta bydliska

o súčinnosť pri vyžiadaní nárokového dokladu z príslušnej inštitúcie iného členského štátu. Na základe
uvedeného možno konštatovať, že ust. § 9c zák. o zdravotnom poistení nepredstavuje zákonnú
podmienku (prekážku) pre uplatnenie nároku žalobcu na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej
starostlivosti voči žalovanému v tom smere, aby bolo nevyhnutné zo strany žalobcu pred uplatnením
daného nároku požiadať o vydanie nárokového dokladu príslušnú inštitúciu z iného členského štátu.

V danom prípade došlo ku komunikácii medzi žalobcom a príslušnou zahraničnou inštitúciou vo veci
uhradenia nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému v spornom období, keď dňa
26.5.2022 žalobca požiadal príslušnú zahraničnú inštitúciu o vydanie náhradných certifikátov. Dňa
6.12.2022 bolo žalobcovi zo strany zahraničnej inštitúcie doručené vyjadrenie, z ktorého vyplýva,
že počas predmetného obdobia žalovaný nemá nárok na úhradu vzniknutých nákladov poskytnutej

zdravotnej starostlivosti.
Žalobca k námietke žalovaného ohľadom nedostatočne osvedčenej výšky nároku uviedol, že prílohou
žaloby je výpis z vykázanej zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá žalovanému za sporné
obdobie, a z ktorého vyplýva, kedy, akému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a za aké úkony
zdravotnej starostlivosti boli vyplácané finančné prostriedky zo strany žalobcu, ktoré tvoria predmetnú

pohľadávku.
Žalobca v súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom nedostatočne osvedčeného právneho základu
uplatneného nároku poukázal na ust. § 22 ods. 2 písm. a) zák. o zdravotnom poistení, v zmysle
ktorého je poistenec povinný uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7
zák. o zdravotnom poistení.

Žalobca k námietke premlčania vznesenej žalovaným poukázal na ust. § 21 ods. 6 zák. o zdravotnom
poistení, v zmysle ktorého právo zdravotnej poisťovne uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7 písm. d) sa premlčí uplynutím 2 rokov
odo dňa splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 236 ods. 1 písm. c) alebo odo dňa, keď sa zdravotná
poisťovňa dozvie o skutočnosti zakladajúcej zánik verejného zdravotného poistenia poistenca podľa

§ 5 ods. 2 a 3, najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Žalobca sa o dôvode zániku zdravotného poistenia žalovaného v SR dozvedel dňa
21.4.2022. Žalovaného na úhradu nákladov vyzval listom zo dňa 24.10.2022 a dňa 12.4.2024 doručil
súdu túto žalobu, teda v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie pohľadávky. Pri
aplikácii 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty je zrejmé, že náklady zdravotnej starostlivosti uhradené

zo strany žalobcu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období od 20.3.2016 do 21.10.2021 nie sú
premlčané ani čiastočne.4. Žalovaný v podaní zo dňa 13.8.2024 (č.l. 66) uviedol, že žalobca vo svojich podaniach
neuvádza, ktorú konkrétnu zahraničnú inštitúciu oslovil, resp. vo vzťahu ku ktorej uplatnil a preukázal
nárok, ktorý tvorí obsah žaloby. Preto žiadal, aby žalobca vysvetlil proces refundácie nákladov

zdravotnej starostlivosti vynaložených v SR zahraničnou verejnou zdravotnou poisťovňou, pretože
vystáva otázka, aký zmysel malo pre žalovaného mať uzatvorené verejné zdravotné poistenie v štáte
výkonu práce v situácii, keď štátny občan SR má preukázane uzatvorené verejné zdravotné poistenie
v rámci EÚ a verejná zdravotná poisťovňa občana SR v rámci EÚ odmieta, čo i len sčasti pristúpiť
k refundácii nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré boli vynaložené v členskom štáte EÚ. Uviedol,

že vymáhanie nákladov zdravotnej starostlivosti priamo od pacienta – žalovaného považuje za výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi a domnieva sa, že dôvodom nerefundovania nákladov zdravotnej
starostlivosti vynaložených v SR verejnou zdravotnou poisťovňou Veľkej Británie a Severného Írska
je, resp. bolo nedostatočné osvedčenie právneho základu a výšky nároku žalobcu. Žalovaný ďalej
žiadal, aby žalobca ozrejmil ako je možné, že sa žalobca o zániku verejného zdravotného poistenia
žalovaného v SR dozvedel až 21.4.2022. Žalovaný je toho názoru, že žalobca by si mal ne/existenciu

verejného zdravotného poistenia v SR overovať ex offo, a to minimálne v čase poskytovania zdravotnej
starostlivosti.

5. Žalobca v podaní zo dňa 17.9.2024 (č.l. 72) uviedol, že sa nad rámec svojich zákonných povinností
pokúsil o refundáciu predmetnej pohľadávky s príslušnou inštitúciou v zahraničí s ohľadom na čo

najzmierlivejšie vyriešenie danej veci voči žalovanému ako poistencovi, avšak k refundácii nákladov
zo strany príslušnej inštitúcie v zahraničí nedošlo. Je vecou žalovaného to, akým spôsobom bude
vo veci refundácie predmetných nákladov zdravotnej starostlivosti ako bývalý poistenec zahraničnej
zdravotnej poisťovne ďalej konať. Žalobca ust. § 9a – 9h zák. o zdravotnom poistení aplikuje v rámci
činnosti zdravotných poisťovní v SR bežne. Podotýka však, že ide o prípady, kedy nedošlo zo strany

(bývalých) poistencov k porušeniu oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 1 c) cit. zák. voči zdravotným
poisťovniam. V danom prípade došlo k vzniku predmetnej pohľadávky žalobcu práve kvôli tomu, že si
žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 23 ods. 1 c) cit. zák.. V dôsledku uvedeného
bol žalobca uvedený do omylu, keďže nevedel o tom, že odo dňa 20.3.2016 existovala skutočnosť
(zdravotné poistenie žalovaného v UK), kvôli ktorej má žalobca prestať v súvislosti so žalovaným počas

obdobia od 20.3.2016 do 31.10.2021 uhrádzať náklady zdravotnej starostlivosti a kapitačné platby
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v SR. K splneniu oznamovacej povinnosti žalovaného nedošlo
v zákonnej lehote, ale až dňa 26.4.2022.
Žalovaný nepreukázal a dokonca ani nerozporoval to, že nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23
ods. 1 c) cit. zák.. K tvrdeniu žalovaného, že by žalobca mal preverovať ne/existenciu zdravotného

poistenia u osôb v SR, ale aj v rámci celej EÚ ex offo, podotkol, že u žalobcu je poistených približne
3 milióny poistencov. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno legitímne očakávať od žalobcu, že bude
u toho-ktorého poistenca zisťovať, či došlo v určitom časovom období k zániku verejného zdravotného
poistenia. Zistenie informácie o zániku poistného vzťahu je závislé najmä od splnenia oznamovacej
povinnosti poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení, keďže zákonodarca daným ustanovením

uzákonil informačnú povinnosť voči zdravotným poisťovniam práve poistencom.

6. Na pojednávanie nariadené na 18.2.2025 boli riadne a včas predvolaní žalobca a žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní súdu oznámil,
že súhlasí, aby súd pojednával v neprítomnosti žalovaného. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával

v neprítomnosti žalovaného.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný dňa 26.4.2022 doručil žalobcovi čestné vyhlásenie, že od 27.2.2016 do 30.10.2021 bol
zárobkovo činný vo Veľkej Británii (č.l. 34).

Z obsahu listiny Priebeh poistiek poistenca – žalovaného vyplýva, že od 1.1.2010 do 27.6.2023 bol
poistencom žalobcu okrem obdobia od 20.3.2016 do 31.10.2021, kedy bol poistencom inej zdravotnej
poisťovne (č.l. 32).
Podľa tlačiva H. XXX I. - detail nárokového dokladu bol žalovaný poistený v zdravotnej poisťovni vo
Veľkej Británii v období od 20.3.2016 do 18.9.2021 (č.l. 33).

Z oznámenia na tlačive H. J. - Nárokový doklad – dočasný pobyt zo dňa 6.12.2022 vyplýva, že „počas
požadovaného obdobia osoba (žalovaný) nemá nárok na dávky nemocenského poistenia v tomto
členskom štáte“ (č.l. 60).Podľa výpisu z vykázanej zdravotnej starostlivosti poistenca – žalovaného za obdobie od 20.3.2016 do
31.10.2021 bola žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť spolu v hodnote 18.289,38 eur (č.l. 10
– 31).

Žalobca listom zo dňa 24.10.2022 oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku vo výške
18.291,53eurztituluúhradyvecnýchdávokvčase,keďnanenemalnárokazároveňevidujezáväzokvo
výške 1.984,56 eur z titulu preddavku na poistné, ktorý započítava s pohľadávkou a vyzval žalovaného
na zaplatenie pohľadávky vo výške 16.306,98 eur do 15 dní od doručenia tejto výzvy (č.l. 7). Túto výzvu
dňa 31.10.2022 prevzala matka žalovaného (č.l. 9).

Žalobca listom zo dňa 2.1.2023 opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie 18.291,53 eur do 3 dní
(č.l. 6).
Žalobca listom zo dňa 27.9.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie 15.939,19 eur do 15 dní od doručenia
tohto oznámenia (po započítaní aj ďalšieho záväzku vo výške 367,78 eur, t.j. 18.291,53 eur – 1.984,56
eur – 367,78 eur = 15.939,19 eur) (č.l. 4). Výzvu, ktorá bola doručovaná doporučenou zásielkou na
adresu trvalého pobytu žalovaného, prevzala matka žalovaného dňa 16.10.2023 (č.l. 5).

8. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve
(v znení účinnom k 31.12.2021), verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani
nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak

a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa
považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

9. Podľa ust. § 5 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z. z., u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti
uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

10. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c) zák. č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej

zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného
poistenia ( § 5 ods. 2 a 3).

11. Podľa ust. § 9 ods. 7 písm. d) zák. č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného

zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c).

12. Podľa ust. § 21 ods. 6 zák. č. 580/2004 Z. z., právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči poistencovi
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7 písm. d) sa premlčí
uplynutím dvoch rokov odo dňa splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. c) alebo

odo dňa, keď sa zdravotná poisťovňa dozvie o skutočnosti zakladajúcej zánik verejného zdravotného
poistenia poistenca podľa § 5 ods. 2 a 3, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa úhrady nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že zdravotné poistenie

žalovanéhoužalobcuzaniklodňa20.3.2016vsúladesust.§3ods.2a)aust.§5ods.2zák.č.580/2004
Z. z., tým, že žalovaný od uvedeného dátumu bol zamestnaný v UK. Žalovaný potom ako došlo k tejto
skutočnosti, t.j. k zániku jeho zdravotného poistenia u žalobcu, mal podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c) cit.
zákonapovinnosťoznámiťžalobcoviskutočnostirozhodujúceprezánikverejnéhozdravotnéhopoistenia
v lehote do 8 dní. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil včas.

To, že bol zamestnaný v zahraničí v spornom období oznámil žalobcovi až čestným prehlásením, ktoré
doručil žalobcovi dňa 26.4.2022. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nebol poistencom žalobcu
v období od 20.3.2016 do 31.10.2021, keďže počas celého tohto obdobia bol zamestnaný v zahraničí.
Žalobca vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a teda neoznámil zánik
poistenia u žalobcu, riadne žalovanému naďalej poskytoval zdravotnú starostlivosť. To znamená, že

uhrádzal za žalovaného vecné dávky, t.j. náklady zdravotnej starostlivosti a kapitačné platby. Z výpisu
z vykázanej zdravotnej starostlivosti za sporné obdobie, vyplýva, že žalobca žalovanému za sporné
obdobie poskytol zdravotnú starostlivosť v celkovej hodnote 18.291,53 eur. Ku tejto sume, ktorú žalobca
evidoval ako škodu spôsobenú žalovaným, započítal preplatky žalovaného na poistnom (ktoré preplatkyvznikli v dôsledku oznámenia žalovaného, že v spornom období nebol poistencom žalobcu zo dňa
26.4.2022) v sume 1.984,56 eur a 367,78 eur a škodu vykázal vo výške 15.937,04 eur. Výzvou zo dňa
27.9.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca výzvu doručoval

doporučenou zásielkou, ktorú prevzala matka žalovaného dňa 16.10.2023. Preto žalobca mal za to, že
žalovaný bol povinný plniť do 31.10.2023 a keďže tak neurobil, do omeškania sa dostal od 1.11.2023.
Žalobca si tento nárok uplatnil podľa ust. § 9 ods. 7 zák. č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého má právo
uplatniť tento nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku
verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1

písm.c).
V danom prípade nebolo medzi stranami sporné a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že žalovaný
si predmetnú oznamovaciu povinnosť nesplnil včas a žalobca uhrádzal za neho náklady zdravotnej
starostlivosti, v dôsledku čoho, v súlade s ust. § 9 ods. 7 z. o zdravotnej starostlivosti, žalobca má právo
uplatniť si nárok, ktorý je predmetom tohto sporu, a teda podľa názoru súdu je základ nároku žalobcu
daný.

Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal výšku svojho nároku. K uvedenému súd uvádza, že žalobca
súdu predložil výpis z vykázanej zdravotnej starostlivosti, z ktorého vyplýva dôvodnosť výšky nároku,
ktorú si žalobca uplatnil v tomto spore a žalovaný pokiaľ aj spochybňoval túto výšku, nijakým spôsobom
konkrétne neuviedol, ktorá časť a v akej výške by mala byť nedôvodná, čím neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení.

Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným, ktorý tvrdil, že časť tohto nároku (bez toho aby vymedzil,
ktorá časť tohto nároku) posudzoval podľa ust. § 21 ods. 6 zák. č. 580/2004 Z. z.. Bolo nesporné,
že žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil 26.4.2022. Dvojročná premlčacia lehota by bola uplynula
26.4.2024, avšak táto žaloba bola na súd doručená dňa 12.4.2024, teda pred uplynutím subjektívnej
premlčacej doby a od úhrady týchto nákladov 10-ročná premlčacia lehota by bola uplynula najskôr

20.3.2026. Na základe týchto skutočností súd námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval
v celom rozsahu za nedôvodnú.

14. Podľa názoru žalovaného, tento nárok žalobcu nie je dôvodný, aj kvôli tomu, že v spornom období
bol žalovaný zdravotne poistený v zahraničí, v UK, keďže v tom čase tam bol zamestnaný. Preto mal

za to, že zdravotná starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá na území SR žalobcom mala byť uhradená
zdravotnou poisťovňou, v ktorej bol poistený v zahraničí a poukazoval pritom na ust. § 9a – § 9h) zák.
č. 580/2004 Z. z.. Žalobca bol povinný tento nárok si uplatniť priamo u zahraničnej poisťovne, v ktorej
bol žalovaný v spornom období poistený.
Tieto námietky žalovaného súd považoval za nedôvodné, pretože zo zák. č. 580/2004 Z. z. žiadna takáto

povinnosť žalobcovi nevyplýva.
V ust. § 9c a § 9e zák. č. 580/2004 Z.z. sú uvedené podmienky a spôsob úhrady nákladov zdravotnej
starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu v Slovenskej republike a úhrady nákladov
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu Európskej únie v
Slovenskej republike. Plný rozsah zdravotnej starostlivosti je koordinačným nariadením garantovaný

cudzím poistencom, ktorí majú bydlisko v SR a príslušná inštitúcia štátu, v ktorom sú poistení, im
vystavila nárokový doklad podľa ods. 6. V prípade zdravotnej starostlivosti so súhlasom zdravotnej
poisťovne (resp. inej príslušnej inštitúcie štátu poistenia), ide o zdravotnú starostlivosť plánovanú, a
teda je poskytnutá cudziemu poistencovi, ktorý do SR vycestoval za účelom jej poskytnutia. Keďže ide
o zdravotnú starostlivosť plánovanú, je jej poskytnutie vopred dohodnuté s poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti v SR, ktorý má uzatvorenú zmluvu s aspoň jednou zdravotnou poisťovňou. O udelenie
predchádzajúceho súhlasu žiada cudzí poistenec v inštitúcii štátu poistenia. Pokiaľ táto inštitúcia žiadosti
vyhovie, vydá cudziemu poistencovi príslušný nárokový doklad podľa § 9c ods. 9 ZoZP. S nárokovým
dokladom sa poistenec zaregistruje v ním zvolenej zdravotnej poisťovni v SR. Zdravotná poisťovňa
overí splnenie podmienok pre poskytovanie a úhradu zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, teda

či má žiadateľ o registráciu bydlisko v SR. Zdravotná poisťovňa odmietne registráciu v prípade, keď je
osoba v SR povinne zdravotne poistená z dôvodu výkonu pracovnej činnosti alebo poberania dôchodku
a v prípade, keď nemá v SR bydlisko. Registráciu alebo jej odmietnutie zdravotná poisťovňa oznámi
príslušnej inštitúcii v štáte poistenia.
Zdravotnápoisťovňavystavícudziemupoistencovi,ktoréhozaregistrovala,preukazpoistencaverejného

zdravotného poistenia, s ktorým sa následne preukazuje u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v SR.
Poistenec, ktorému bol vystavený preukaz, má nárok na poskytovanie a úhradu zdravotnej starostlivosti
v rovnakom rozsahu, ako "slovenskí" poistenci verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa, v
ktorej je registrovaný, uhrádza zmluvným poskytovateľom náklady za zdravotnú starostlivosť v rozsahua za podmienok dohodnutých v zmluve. Poskytovateľom sa však za takéto osoby neuhrádza mesačná
kapitačná platba.
Poistenec preukazuje svoj nárok na poskytnutie a úhradu potrebnej zdravotnej starostlivosti európskym

preukazom zdravotného poistenia alebo náhradným certifikátom k európskemu preukazu. Tieto doklady
cudziemu poistencovi vystaví príslušná inštitúcia v štáte, v ktorom je zdravotne poistený. Poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poistenec preukázal preukazom alebo náhradným certifikátom,
mu poskytne potrebnú zdravotnú starostlivosť v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako
slovenským poistencom.

Ak sa cudzí poistenec nepreukáže európskym preukazom ani náhradným certifikátom, môže
ambulantnú zdravotnú starostlivosť uhradiť poskytovateľovi priamo a následne požiadať príslušnú
inštitúciu v štáte svojho poistenia o refundáciu nákladov postupom upraveným právnym poriadkom
daného štátu. Poskytovateľ cudziemu poistencovi vystaví doklad o platbe, správu o poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a faktúru s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov.
Zdravotná poisťovňa v SR, ktorá zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi uhradila, uplatňuje svoj nárok

na jej refundáciu prostredníctvom Úradu pre dohľad ako styčného orgánu pre poskytovanie zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia vo vzťahu k styčným orgánom
iných členských štátov.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť, naopak žalovaný mal možnosť
postupovať tak, aby tieto náklady boli uhradené z jeho zdravotného poistenia v zahraničnej zdravotnej

poisťovni.

15. Žalovaný mal za to, že vymáhanie týchto nákladov žalobcom od žalovaného je v rozpore s dobrými
mravmi, keďže aj žalobca porušil svoje zákonné povinnosti tým, že nepreukázal, že každoročne vykonal
a doručil žalovanému ročné zúčtovanie poistného.

To, či žalobca vykonával každý rok za sporné obdobie ročné zúčtovanie poistného v prípade žalovaného,
keďže túto skutočnosť nevedel preukázať ani žalobca, ani žalovaný a žiadna zo strán nenavrhla
doplniť dokazovanie ohľadom zisťovania týchto skutočností, súd nezistil. Súd je však toho názoru, že
aj keby bolo zistené porušenie takejto povinnosti zo strany žalobcu, nemá to vplyv na to, že žalovaný
porušil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť a preto je povinný uhradiť náklady poskytnutej zdravotnej

starostlivosti.
Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom
vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými
mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných

vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti.
Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne
postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka
právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým

konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu,
avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v
skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť
právo niekoho iného (rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2017).
Podľa názoru súdu výkon práva žalobcu, ktorým vymáha predmetný nárok, nie je, ani nemôže byť

v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca uplatnením týchto nárokov voči žalovanému vykonáva
podľa ust. § 9 ods. 7 písm. d) zák. č. 580/2004 Z. z. právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si
poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c) a jeho cieľom v tomto prípade nie
je, a ani nemôže byť snaha akýmkoľvek spôsobom poškodiť žalovaného.

Nazákladeuvedenéhosúdžalobežalobcuvyhovelvcelomrozsahuažalovanéhozaviazalnazaplatenie
sumy 15.939,19 eur, ktorá pozostáva z nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške 15.937,04 eur z
nákladov vynaložených na poštové služby pri zasielaní upomienky žalovanému vo výške 2,15 eur.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.17. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomod1.2.2013),výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na plnenie výzvou
zo dňa 27.9.2023, ktorú doručoval žalovanému na adresu trvalého pobytu doporučenou zásielkou.
Doporučenú zásielku prevzala matka žalovaného a žalovaný netvrdil, že by sa táto výzva nedostala

do jeho dispozície. V zmysle uvedenej výzvy bol žalobca povinný plniť do 15 dní od doručenia výzvy,
do 31.10.2023. Keďže tak neurobil, dňom 1.11.2023 sa dostal do omeškania. Preto ho súd zaviazal na
zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.11.2023 do zaplatenia.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na to, že žalobca
síce bol v plnom rozsahu úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania nepatrí, súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah
v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.