Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123387059
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6123387059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., o zaplatenie 13.718,77
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

13.718,77 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a Žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 28.2.2023 postúpil postupca (VÚB, a. s.) na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 6.11.2019 Zmluvu č. 282231511051119,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a z. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca
v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch

splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca k 17.2.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná
3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 18.756,31 eur, ktorá pozostávala z istiny 13.714,77 eur, z

riadneho úroku 3.642,48 eur, z úroku z omeškania 1.395,06 eur a z poplatkov 4,- eurá, v súlade s
prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovanásuma predstavuje sumu 18.756,31 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru 13.714,77 eur,
z neuhradeného riadneho úroku 3.642,48 eur, z neuhradeného úroku z omeškania 1.395,06 eur a z
neuhradených poplatkov 4,- eurá. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 1.3.2023, t. j. dňom

nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „VÚB Pôžička“ zo dňa 6.11.2019, žiadosť o VÚB Pôžičku - refinancovanie zo dňa 5.11.2019,
zoznam dokladov k VÚB Pôžičke, VOP, upomienku zo dňa 4.1.2021, cenník, výzvu na predčasné

splatenie úveru zo dňa 17.2.2021, platobnú históriu, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020 vrátane príloh, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 28.2.2023 a oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 6.3.2023.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 4.12.2023 žalobe vyhovel vydaním
platobnéhorozkazupodsp.zn.1Up/1334/2023,ktorýplatobnýrozkazsažalovanémunepodarilodoručiť

do vlastných rúk.

5. Podľa ust. § 10 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní ak platobný rozkaz nebolo možné
žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového

poriadku.

6. Podľa ust. § 10 ods. 3, prvá veta z. č. 307/2016 Z. z. ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh
na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu
príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.

7. Žalobca na výzvu súdu v podaní zo dňa 16.5.2024 doplnil, že žalovaný poskytnutý úver v sume
14.990,- eur čerpal dňa 6.11.2019 a vykonal úhrady v celkovej výške 2.722,88 eur
(dňa 20191106 sumu 299,80 €, dňa 20191121 sumu 218,02 €, dňa 20191223 sumu 218,02 €, dňa
20200121 sumu 218,02 €, dňa 20200221 sumu 218,02 €, dňa 20200323 sumu 218,02 €, dňa 20200421

sumu 218,02 €, dňa 20200521 sumu 218,02 €, dňa 20200622 sumu 218,02 €, dňa 20200811 sumu
218,02 €, dňa 20200811 sumu 1,50 €, dňa 20200903 sumu 1,50 €, dňa 20200909 sumu 218,32
€, dňa 20201005 sumu 1,50 €, dňa 20201012 sumu 232,58 €, dňa 20201103 sumu 1,50 €, dňa
20201203 sumu 4,00 €). Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 1.275,23 eur. Postúpená
istina v sume 13.714,77 eur tak predstavuje rozdiel poskytnutej sumy úveru a úhrad žalovaného

započítaných na istinu (14.990 - 1.275,23). Zmluvný úrok bol vyúčtovaný v celkovej výške 4.779,80
eur (v zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo výške
8,9% ročne, v prípade porušenia podmienok vo výške 10,9% ročne), keď z úhrad žalovaného bola na
zmluvný úrok započítaná suma 1.137,32 eur a na riadnom úroku zostal neuhradený rozdiel vo výške
3.642,48 eur. Po zosplatnení úveru bol žalovanému účtovaný úrok z omeškania 1.395,06 eur (výška

dlžnej istiny * 5% / 360 (bankový rok) * počet dní príslušného obdobia). Žalovanému bol vyúčtovaný
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 299,80 eur, za upomienky v celkovej výške 14,00 eur (poplatok
za 1. upomienku (4x 1,50 €) 6,00 eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku (2x 4,- €) 8,00 eur).
Vyúčtované poplatky spolu 313,80 eur. Z úhrad žalovaného bolo započítané: poplatok za poskytnutie
úveru 299,80 eur, 4x poplatok za 1. upomienku spolu 6,- eur, 1x poplatok za ďalšiu upomienku 4,- eurá.

Neuhradené poplatky pozostávajú z neuhradených poplatkov za ďalšie upomienky (1x 4,- eurá). Pokiaľ
ide o skúmanie bonity uviedol, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v
automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového
registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len
interné aplikácie postupcu, ktorý tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje

údaje zhromaždené z príslušných registrov, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Pri výdavkoch
znižujúci príjem spotrebiteľa sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Poukazoval na
odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.3.2024 vo veci NBS-000-096-061, v zmysle ktorej:
„Túto kategóriu výdavkov spotrebiteľa tvoria predovšetkým záväzky z úverových vzťahov, pripadane
z nadväzujúcich záväzkov z finančných služieb (napr. poistenie schopnosti splácať úver dojednané

spolu s úverom) a nie je možné ich rozširovať o výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v
paušalizovanom vyjadrení v predchádzajúcej kategórií nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa.“ Z úverového registra mal veriteľ informáciu o záväzkoch žalovaného (spotrebný
úver s mesačnou splátkou 100,- eur, osobný úver s mesačnou splátkou 40,- eur). Nový úver bolposkytnutý s mesačnou splátkou 218,02 eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo
výške 358,02 eur. Veriteľ počítal s mesačným čistým príjmom 1.176,- eur, ktorý bol overený dopytom
do Sociálnej poisťovne. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ

do úvahy životné minimum spotrebiteľa a vyživovaných osôb v celkovej sume 210,20 eur. Zároveň bral
do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú
obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako
rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným
minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 % - teda 386,32

eur (1.176 - 210,20) * 40%. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa bola teda 596,52 eur (210,20 + 386,32). Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola
schopnosťsplácaťposkytnutýúverposúdenávsúladesOpatrenímaZoSÚ.Zároveňpripojildátadopytu
zo SRBI a dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne (avšak bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení).

8. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, bola postupom podľa ustanovení Civilného sporového

poriadku doručená žalovanému, ktorý sa k nej, ani k predloženým dôkazom žiadnym spôsobom
nevyjadril.

9. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť

ospravedlnil, prihliadol pritom na obsah spisu, predložené dôkazy, a zistil tento skutkový a právny stav
veci: právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli dňa 11.6.2019 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, na základe ktorej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver na refinancovanie vo výške 14.990,- eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 218,02 eur (vrátane poistného). Dátum prvej

anuitnej splátky bol 21.11.2019 Listom zo dňa 4.1.2021 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy 702,66 eur s upozornením na zosplatnenie úveru v prípade nezaplatenia,
čo preukazoval podacím hárkom. Listom zo dňa 17.2.2021 právny predchodca žalobcu žalovanému
oznámil predčasné zosplatnenie úveru a vyzval ho na zaplatenie v lehote 7 dní od doručenia výzvy.
Listom zo dňa 6.3.2023 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že pohľadávka zo zmluvy č.

28223151105119 zo dňa 6.11.2019 bola postúpená na žalobcu.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

13. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nieje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

17. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok) práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.25. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

26. V prejednávanej veci nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom)

ažalovanýmjeodsvojhovznikuzmluvnýmvzťahommedzispotrebiteľomadodávateľomazmluva,ktorá
bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného
návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi

žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Právny
predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm.
b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

27. Predmetom konania je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 13.718,77 eur s príslušenstvom. Žalobca

odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s VÚB, a.s., Bratislava, teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Túto pohľadávku voči žalovanému mal získať na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 28.2.2023.

28. Predovšetkým sa súd zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia

peňažnej pohľadávky od žalovaného.

29. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo

pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

30. Keďže žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a či bola

riadne zisťovaná bonita žalovaného pred uzavretím zmluvy.

31. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa
28.2.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy z VÚB, a.s. ako postupcu na spoločnosť
žalobcu ako postupníka.

32. V súvislosti s otázkou platného postúpenia pohľadávky súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní
nebolo preukázané, že by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému bola v čase postúpenia
splatnou, či už z dôvodu konečnej splatnosti úveru alebo z dôvodu jeho predčasného zosplatnenia.33. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17
ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa

stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným
ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

34. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, z uzavretia zmluvy dňa 6.11.2019 a zo splatnosti úveru

po 96 mesiacoch je zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky dňa 28.2.2023 termín konečnej splatnosti
úveru ešte nenastal.

35. Zároveň súd dodáva, že nemohlo platne dôjsť ani k predčasnému zosplatneniu úveru, a to
z nasledovného dôvodu.

36. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podmienkou pre platné zosplatnenie spotrebiteľského
úveru je nielen uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ale aj predchádzajúce
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

37. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka o. i. sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinností

spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne i zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa
na uplatnenie tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je
spotrebiteľ v omeškaní s plnením splátky tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Ak však spotrebiteľ zaplatí zmeškané splátky pohľadávky skôr ako si veriteľ uplatnil právo, uplatnenie
po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte poslednú
možnosť k splateniu dlhu pred tým ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie dlhu. Z uvedeného

jezrejmé,ževýzvapodľaust.§53ods.9Občianskehozákonníkamusíbyťjasnáaurčitá,abyspotrebiteľ
nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným
zaplatenímomeškanejsplátkymoholúčinnevyhnúťzosplatneniucelejpohľadávky.Vneposlednomrade
je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka.

38. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu výzvou
označenou ako tretia upomienka zo dňa 4.1.2021 oznámil žalovanému, že doteraz neuhradil záväzky
plynúce zo zmluvy o úvere bez dátumu, že eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 702,66
eur a zároveň ho vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude
požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s prísl. pred dátumom splatnosti dohodnutým v

zmluve. Súd konštatuje, že takto koncipovaná výzva nespĺňa zákonné požiadavky podľa ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná, pretože z nej nie je a ani
nebolo dodatočne ozrejmené, z čoho konkrétne pozostáva táto suma. Žalobca dostatočným spôsobom
nepreukázal využitie práva svojho právneho predchodcu na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru.
Nemohlo tak dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Z výzvy nevyplýva, s ktorou splátkou

sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace. Až na výzvu upomínacieho
súdu žalobca uviedol, že k uplatneniu tohto práva došlo pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola
datovaná na 21.10.2020, čo sa však ukázalo nepravdivým (s poukazom na platobnú históriu predloženú
samotným žalobcom, podľa ktorej žalovaný vykonal tieto úhrady: dňa 20191106 sumu 299,80 €, dňa
20191121 sumu 218,02 €, dňa 20191223 sumu 218,02 €, dňa 20200121 sumu 218,02 €, dňa 20200221

sumu 218,02 €, dňa 20200323 sumu 218,02 €, dňa 20200421 sumu 218,02 €, dňa 20200521 sumu
218,02 €, dňa 20200622 sumu 218,02 €, dňa 20200811 sumu 218,02 €, dňa 20200811 sumu 1,50 €,
dňa 20200903 sumu 1,50 €, dňa 20200909 sumu 218,32 €, dňa 20201005 sumu 1,50 €, dňa 20201012
sumu 232,58 €, dňa 20201103 sumu 1,50 €, dňa 20201203 sumu 4,00 €), keď takýmto spôsobom
nemožno dopĺňať určitosť právneho úkonu. Keďže ide o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť

úveru(totomôževyužiťpodľavlastnéhouváženiakhociktorejomeškanejsplátkezasplneniapodmienok
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo
konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru (por.
napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/1/2022 zo dňa 23.3.2022). Žalovaný tak praktickyani nemal možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením omeškanej splátky, nakoľko
nemalvedomosťotom,ktorásplátkajetá,prektorúsaveriteľrozhodoluplatniťsvojeprávonapredčasné
zosplatnenieúveru,súcsipritomvedomý,žesplátkuvseptembri2020uhradil.Akzákonodarcaustanovil

povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú
lehotu jednak uplynutia troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu
15dnípredvykonanímsvojhopráva.Notifikačnápovinnosťbankytedanebolasplnenáplatnýmprávnym
úkonom, nemohlo dôjsť k právnym účinkom vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti pre rozpor s ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda k predčasnému zosplatneniu úveru, ktorého splatnosť v čase

postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu teda nenastala.

39. S danou otázkou sa vysporiadal Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa
25.1.2024:
„Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok
zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení

spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že
veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.9
OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ (podobne aj sp.

zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022).

40. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 sa uvádza:
„Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i
pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a
v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov

nižších inštancií vzaté do úvahy.“

41. Vo vzťahu k preukázaniu doručovania podania prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky súd
poukazuje na to, že len samotné preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte neznamená,
že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby

žalobca preukázal to, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovaného (najčastejšie je uvedené
preukázané buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom ani v
odbernej lehote). Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena o možnosti žalovaného
oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca.

42. V tej súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn.
5Cdo/36/2020 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu
k doručovaniu právnych úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných
strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž

zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu
nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane
istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následkyaj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti
(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom

vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát
mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za
účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si
však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať
odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi

zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“

43. V kontexte vyššie uvedeného potom existencia výzvy samotná a ani samotné jej podanie ako
zásielky na poštovú prepravu nie je dôkazom o tom, že zásielka reálne sa aj dostala do sféry dispozície
žalovaného, že mu bola skutočne doručená, a teda že jej adresát sa s prejavom vôle odosielateľa
obsiahnutým v tejto zásielke reálne mal možnosť aj oboznámiť. Za pomoci poštového podacieho hárka

žalobca je spôsobilý preukázať len to, že jeho právny predchodca na pošte zásielku adresovanú
žalovanému podal, ale tento hárok nemôže slúžiť ako dôkaz o doručení zásielky žalovanému. Súd preto
uzatvára, že v danom prípade nebol dodržaný zákonom ustanovený postup (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka), aby dodávateľ platne mohol uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka voči
spotrebiteľovi, t. j. dlh spotrebiteľa tzv. zosplatniť.

44. V prejednávanej veci pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu bez toho, aby
sa stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná výnimka zo zákazu prevodu
práv vyplývajúcich zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle ust. § 17 ZoSÚ. Z uvedeného dôvodu postúpenie
pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle

ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

45. Aj v súlade s ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách na inú osobu je možné postúpiť
iba pohľadávku, ktorá je splatná, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná. Možno konštatovať, že táto
podmienka v danom prípade nebola splnená.

46. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky, súd žalobu zamietol.

47. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v

odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie veci podstatný význam a ďalšiu argumentáciu (ohľadne
postupu veriteľa pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou) už neuvádza.

48. Záverom súd ešte dodáva, že zo záverov uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 vyplýva,
že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou ust. § 151 ods. 1 a 2 C.s.p.)

povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca
samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam
a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 C.s.p. - procesné povinnosti a
procesné bremená).

49. K vyjadreniu žalobcu v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 30.10.2024, a síce, že súd
nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, a preto žalobca nadobudol
objektívne očakávanie, že súd považuje žalobu v celom rozsahu za dôvodnú, súd uvádza, že v priebehu
sporu, výzvou zo dňa 9.4.2024 vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne spôsobu

výpočtu dlžnej sumy, splnenia podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (§ 565, § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka), aj k tomu, či si veriteľ splnil svoje povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a aby
svoje tvrdenia preukázal, teda žalobca sa nemohol oprávnene domnievať, že súd považuje žalobu za
dôvodnú v celom rozsahu. Súd pred pojednávaním strany sporu osobitne písomne neoboznamuje, čo jesporné a čo nesporné, ktoré dôkazy vykonaná, ktoré dôkazy nevykoná, ani nedáva predbežné právne
posúdenie. Ak sú nejaké tvrdenia sporné alebo ak súd nepovažuje žalobu v celosti alebo z časti za
dôvodnú, súd nie je povinný pojednávanie pre neprítomnosť žalobcu odročiť a dať mu možnosť vyjadriť

sa. Žalobca mal v zmysle civilného sporového poriadku vytvorený dostatočný priestor na realizáciu
svojichprocesnýchpráv,malmožnosťreagovaťnavýzvusúdu,príp.sazúčastniťpojednávania.Žalobca
sa z vlastnej vôle pojednávania nezúčastnil (hoci súd chápe, že v prípade svojho úspechu tým znižuje
nákladnosť sporu pre žalovanú stranu), čím sa však pripravil o možnosť vyjadriť sa k záverom súdu o
spornosti/nespornosti tvrdení na tomto pojednávaní. Nevyužitie tejto možnosti žalobcom neznamená, že

jeho aktivitu, resp. neaktivitu má nahradiť súd (vyzývať ho na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov,
ktoré nie sú v prípade spotrebiteľských sporov nevyhnutné pre rozhodnutie o veci). V takomto prípade
by sa prenášalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na súd, k čomu v spotrebiteľských sporoch môže
dôjsť len vo vzťahu k strane sporu, ktorá je spotrebiteľom, a nie dodávateľom ako je tomu v prípade
žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom rozsudok, v ktorom súd dospel k záveru, že vyhlásenie
pohľadávky za predčasne splatnú právnym predchodcom žalobcu nebolo platné a žalobca nie je aktívne

vecne legitimovaný v danom spore, nie je možné považovať za prekvapivé rozhodnutie. Nebolo možné
vyhovieť žiadosti žalobcu, aby v prípade, že by súd uplatnený nárok nepovažoval za preukázaný v celom
jeho rozsahu, odročil pojednávanie a vyzval žalobcu na objasnenie doterajších tvrdení, keďže na ich
objasnenie už súd žalobcu vyzval, a žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 16.5.2024.

50. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1
C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1
nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bol v
spore v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 C.s.p.).

Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že mu nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.