Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200676
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1621200676.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D., zast. JUDr. Martin Ritomský, advokát, Jána Kollára 375/17, Malacky, IČO:
55 226 451, proti žalovanej 1/: E. F., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, D., žalovanej 2/: G. H., nar. XX.XX.XXXX,
E. XX, D., obe zast. JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 42 358 566,
o zaplatenie náhrady škody a o uloženie povinnosti vykonať opravu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.02.2021 domáhala, aby súd uložil

žalovaným povinnosť umožniť žalobkyni na nevyhnutnú dobu 15 pracovných dní vstup na svoj pozemok
za účelom vykopania prác spočívajúcich v odkopaní 0,5m od obvodovej steny domu a vyhotovenia
odvodňovacej a tepelnej izolácie domu. Ďalej žalobkyňa žiadala, aby žalované boli povinné jej zaplatiť
náhradu škody vo výške 3.921,03 Eur a aby súd uložil žalovaným povinnosť vykonať opravu a úpravu
dažďových zvodov a ich vyústenie do ul. Kukučínova v Malackách v súlade s technickou normou STN
EN 12 056-3:2002 do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoju žalobu zdôvodnila tým, že ako žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.
D., zapísaných na LV č. XXX ako: pozemky registra „I.“ p.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, stavby: rodinný dom
so súpisným číslom 354 postavený na parcele č. XXXX/X. Žalované sú spoluvlastníčky, každá v podiele
1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXX ako: parcela registra „I.“
č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom
352 postavený na parcele č. 2615. Nehnuteľnosti v celosti užíva matka žalovaných. Žalobkyňa už

dlhodobo žiada žalované prostredníctvom ich matky p. D. D. o umožnenie vstupu na ich pozemok za
účelom odizolovania svojej stavby. Stavba je vlhká a zateká z dôvodu nedostatočného odvodnenia
domu vo vlastníctve žalovaných. Žalobkyňa upozorňovala na problém matku žalovaných aj listom zo
dňa 05.10.2020. Na základe tejto výzvy najprv užívateľka prisľúbila umožnenie vykonania nevyhnutných
úprav, následne svoj názor zmenila a uviedla, že vlastníčky (jej dcéry) si to neželajú. Žalobkyňa tvrdí,
že veľká plocha strechy domu s.č. XXX vo vlastníctve žalovaných je nedostatočne odvodnená. Na
celú plochu je jeden zvod, ktorý odvádza vodu nedostatočne, táto neodteká do odvodu a zateká do

časti zadnej steny domu vo vlastníctve žalobkyne. Zatekanie jej spôsobuje vlhnutie jednak vonkajšej
steny, ale aj vlhnutie vnútorných priestorov v postihnutej časti. Toto potvrdzuje aj odborne spôsobilá
osoba J. G. E., projektant vodohospodárskych stavieb vo svojom stanovisku zo dňa 19.11.2020 kde
uvádza: „účelom odvodnenia spevnených plôch, ako je napr. Strecha je ochrániť nehnuteľnosti odnepriaznivých a dlhodobých účinkov vody na nehnuteľnosť ako je podmývanie základov, navlhnutie
stien, vniknutie vlhkosti do vnútra nehnuteľnosti a pod. Povinnosťou každého majiteľa nehnuteľnosti je
zabezpečiť súvislý odvod vody bez prerušenia s dostatočnou kapacitou odvodňovacích žľabov, zvodov.

Ďalej je povinnosťou majiteľa nehnuteľnosti zabezpečiť, aby nedochádzalo k poškodeniu priľahlých
nehnuteľností, nakoľko sa jedná o poškodzovanie majetku z dôvodu nedbanlivosti.“ Strecha má plochu
80 m2, celková dĺžka odtokových žľabov je cca 18m. Odborné stanovisko uvádza, že v zmysle STN
EN 12 056-3:2002 je aktuálny stav odvodnenia strechy nedostatočný a mal by byť pridaný minimálne
jeden vertikálny odtokový zvod. Ďalej je potrebné vyčistenie existujúcich žľabov a zvodov smerom do

nehnuteľnosti ako aj priľahlých nehnuteľností. Taktiež je doporučené v záujme ochrany jednotlivých
nehnuteľností všetky vyústenia dažďových zvodov viesť do verejnej kanalizácie alebo minimálne 2m
od nehnuteľnosti alebo priľahlej nehnuteľnosti. Technický posudok vyhotovila aj J. G. A., projektant
pozemných stavieb, ktorá v mesiaci 02/2020 posudok vyhotovila z zhodnotila stav odvodnenia strechy
rodinného domu E. XXX z dôvodu trvalého vlhnutia obvodovej steny na spoločnej hranici na rodinnom
dome C. K. XXX. Záver a odporúčania sú: „Výmeny odvodňovacieho systému dvornej strechy: strešné

zvody strechy aj kolená a pravidelné čistenie strešných žľabov užívateľom rodinného domu č. XXX. Je
dôležité zabezpečenie odvedenia dažďových vôd od oboch rodinných domov pomocou nového ležatého
kanalizačného potrubia v priestore RD č. 352 položeného v smere na ul.. Kukučínova a ústiaceho
do ulice Kukučínova. V súčasnosti nie je zabezpečená minimálna vzdialenosť 2m od nehnuteľnosti,
resp. od obvodovej steny poškodeného RD č. XXX. Na dĺžku dvornej strechy 18 bm a plochy 80 m2

sa vyžaduje podľa normy odvodnenie dvomi dažďovými zvodmi. Na posudzovanom dome č. 352 je
umiestnený jeden dažďový zvod a je umiestnený v nesprávnom spáde, a to v blízkosti obvodovej nosnej
steny RD č. 354.“ Z priložených fotografií sú zrejmé aj škody spôsobené na dome žalobkyne ako
mokrá stena a je vnútorné izolovanie, výmena zavlhnutej plávajúcej podlahy, voda po daždi v obytnej
miestnosti žalobkyne, výmena podlahového kúrenia, maľovanie a pod. Meranie vlhkosti v postihnutých

častiach domu žalobkyne vykazuje hodnoty v rozsahu 69-71%, čo je vlhkosť zodpovedajúca dažďu.
Žalobkyňa v záujme predísť neodstrániteľným škodám ako napr. Poškodenia a prasknutie nosnej steny,
je nútená pravidelne odstraňovať škody, ktoré jej vyššie opísaný stav spôsobuje. L. M., živnostník,
odstraňoval podlahu, sťahoval spálňu, vykonal nivelizáciu povrchu, vysprávku stien, maľovanie, montáž
podlahového kúrenia, pokládka dlažby, montáž a sťahovanie nábytku, vývoz odpadu. Za opísané

práce mu uhradila sumu 1.163?84 Eur na základe faktúry č. 57 zo dňa 10.09.2020, úhradu vykonala
v hotovosti. Spolu uhradila 3.921,03 Eur žalobkyňa za odstránenie škody spôsobenej žalovanými. Na
základe toho žalobkyňa považuje za preukázané, že nečinnosť žalovaných spôsobuje žalobkyni škodu
a za účelom predchádzania škodám je potrebné vykonať opravy, úpravy, ktorými bude zabezpečené
opakované odizolovanie stavby žalobkyne. Zároveň za účelom odstránenia permanentne hroziacej

škody z dôvodu nesprávne odvodnenej strechy vo vlastníctve žalovaných v dôsledku čoho môže prísť
k vážnemu ohrozeniu stavby žalobkyne vedúcemu až k poškodeniu statiky domu, je potrebné žalovaným
uložiť povinnosť. Uložením povinnosti sa zabráni ďalším škodám na stavbe vo vlastníctve žalobkyne.

3. Podaním doručeným súdu dňa 12.04.2021 žalobkyňa podala vo veci návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť umožniť žalobkyni
do 15 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia na nevyhnutnú dobu 15 pracovných dní vstup na svoj
pozemok v k.ú. D., parcela registra „I.“ č. XXXX za účelom vykonania prác spočívajúcich v odkopaní
0,5m od obvodovej steny domu súpisné číslo XXX a vyhotovenia odvodňovacej a tepelnej izolácie domu
súpisné číslo č. XXX.

4. Súd uznesením č.k. 27C/27/2021-70 zo dňa 06.05.2021 neodkladné opatrenie nariadil v znení, ako
to žalobkyňa žiadala. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2021.

5. Podaním doručeným súdu dňa 13.12.2021 žalobkyňa zmenila žalobu tak, že žiada od žalovaných

zaplatiť náhradu škody vo výške 8.596,38 Eur prvým bodom petitu a druhým bodom petitu žiada, aby
súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne vykonať opravu a úpravu dažďových zvodov na
tavbe súp. č. XXX a jej príslušenstve a ich vyústenie do ul. E. C. D. v súlade s technickou normou STN
EN 12 056-3:2002 do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

6. V podaní označenom zmena žaloby žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na poveternostné podmienky
v priebehu mesiaca marec 2021 opäť došlo ku škodám, ktoré už boli predtým v septembri 2020
odstraňované. Žalobkyňa bola nútená, nakoľko jej stavba stále vlhne a zateká z dôvodu nedostatočného
odvodnenia domu vo vlastníctve žalovaných, vykonať práce podľa neodkladného opatrenia a tiežopakovane odstrániť škody vzniknuté nečinnosťou žalovaných. N. C., živnostník vykonal práce podľa
priloženej faktúry zo dňa 08.11.2021 spolu s materiálom v sume 2.990,49 Eur, pričom úhradu
faktúry žalobkyňa vykonala v hotovosti. Išlo o nasledovné práce: príprava staveniska, búracie práce,

odstránenie obrubníkov, výkopové práce, sanácia muriva vo výkope, izolácia základov a muriva vo
výkope, zasypanie výkopu, konečná úprava nadzemnej časti steny, bet. Práce – úprava do pôvodného
stavu, odvoz a likvidácia odpadu a rozpis stavebného materiálu. L. M., živnostník, vykonal práce
podľa priloženej faktúry č. 55/2021 zo dňa 09.11.2021 spolu s materiálom v sume 1.684,86 Eur,
a to odstránenie nových škôd, pričom úhradu faktúry vykonala žalobkyňa v hotovosti. Rozpis prác

podľa faktúry: balenie a sťahovanie nábytku, izolácia steny, vysprávka stien, omurovka poškodenej
steny, osieťkovanie, penetrácia, olepenie soklu, stierkovanie, prekládka zásuviek, maľovanie, oprava
zatečeného sadrokartónu v kúpeľni (odstránenie namoknutého sadrokartónu, penetrácia, stierka,
špárovanie, maľovanie stropu, upratovanie), oprava poškodenej strechy spôsobenej neodborným
odvodnením – oplechovanie strechy susedov. Za odstránenie ďalších škôd spôsobených žalovanými
žalobkyňa v roku 2021 spolu zaplatila 4.675,35 Eur. Žalobkyni až po vydaní neodkladného opatrenia

bolo žalovanými umožnené vykonať potrebné úpravy, ktorými sa žalobkyňa snažila zabezpečiť svoj
rodinný dom s.č. 354 tak, že ho opakovane odizolovala z dvornej časti žalovaných. Je to však riešenie
dočasné, nakoľko treba odstrániť samotnú príčinu hromadenia nadmerného množstva dažďovej vody pri
stavbe vo vlastníctve žalobkyne a tým je nesprávne odvodnenie strechy rodinného domu s.č. XXX a jeho
príslušenstva vo vlastníctve žalovaných, v dôsledku čoho môže prísť k takému vážnemu poškodeniu

stavby žalobkyne, ktoré bude viesť až k poškodeniu statiky domu. Za účelom odstránenia permanentne
hroziacej škody, žalobkyňa žiada aj uloženie povinnosti žalovaným vykonať opravu a úpravu dažďových
zvodov v súlade s technickou normou. Uložením povinnosti sa zabráni ďalším škodám na rodinnom
dome vo vlastníctve žalobkyne.

7. Žalované sa vyjadrili spoločným podaním doručeným súdu dňa 21.12.2021 tak, že nárok žalobkyne
v plnom rozsahu popierajú, nakoľko neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. K porušeniu
povinnosti zo strany žalovaných nedošlo. Vo veci poverilo mesto Malacky, na podnet žalobkyne,
príslušný stavebný úrad na vykonanie stavebného dohľadu. Stavebný úrad vo svojom stanovisku
potvrdil, že stav odkvapového systému je v poriadku, nedetekoval žiadne nedostatky. Stavebný úrad

zároveň určil, že príčina zatekania môže byť odlišná ako tvrdí žalobkyňa: „ zo šetrenia ďalej vyplýva,
že hrúbka tepelnej izolácie použitej na stene p. B., nespĺňa hygienické kritéria a teplo pre určenie
kondenzácie, t.j. tepelný odpor fragmentu tejto steny nie je vyhovujúci. Z priloženej fotodokumentácie
vyhotovenej po obhliadke vyplýva, že známky vlhnutia sa prejavujú prvotne na podlahe, nie na
odvodovom murive. Ak je na vlhkej betónovej podlahe položená laminátová podlaha, voda sa nemá

kde odpariť. Laminát vytvorí takpovediac vzduchotesnú bariéru a tak sa vlhkosť pomaly zbiera a nemá
kam odísť. To by zodpovedalo stavu, ktorý popisuje p. B.. Z miestnej obhliadky, následného šetrenia
a priloženej fotodokumentácie možno predpokladať, že vlhnutie muriva je spôsobené nedostatočnou
alebo chýbajúcou hydroizoláciou podlahy.“ V dome žalovaných nie sú žiadne stopy po vode, dokonca
ani v komore susediaceho domu, ktorý má stenu bezprostredne pri odkvape. Fotografia o zanesenom

odtoku na strane žalovaných, nie ej relevantným dôkazom o porušení povinnosti na ich strane. Odkvap
a odtok podľa žalovaných je pravidelne udržiavaný, pričom tento záver v stanovisku skonštatoval aj
stavebný úrad vykonávajúci štátny stavebný dohľad. Vznik škody nebol zo strany žalobkyne doposiaľ
preukázaný žiadnym relevantným dôkazom, ktorým by bolo preukázané, že za spôsobenú údajnú
škodu zodpovedajú žalované. Nebolo tiež preukázané, že nevyhnutnosť opráv zo strany žalobkyne

bola spôsobená žalovanými. V konaní tiež nebolo preukázané, že by vlhnutie v dome žalobkyne bolo
spôsobené domom žalovaných. Žalobkyňa do konania predložila technický posudok, ktorý je rozporný
so stanoviskom príslušného stavebného úradu. Žalobkyňa nepreukázala porušenie povinnosti na strane
žalovaných ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným údajným porušením povinnosti a údajnou škodou.
Skutočnosť, že odkvapový systém by mohol byť v rozpore s STN normami, ešte nepreukazuje, že práve

voda z odkvapu na nehnuteľnosti žalovaných spôsobuje vlhnutie domu žalobkyne. V čase výstavby
domu tento odkvapový systém musel spĺňať všetky zákonné požiadavky, v opačnom prípade by nedošlo
k povoleniu užívania. Žalované preto žiadali žalobu zamietnuť.

8. Súd uznesením č.k. 27C/27/2021-151 zo dňa 21.02.2022 pripustil zmenu žaloby tak ako to žalobkyňa

žiadala návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2021.

9. Podaním doručeným súdu dňa 20.10.2022 žalované doplnili svoje vyjadrenie k žalobe, kde uviedli, že
listom zo dňa 18.11.2011 žalobkyňa informovala rodičov žalovaných a vykonaní zamýšľaných opráv najejdome,ktoréspočívalivýlučnevopravesteny,omietkovacíchprácachazatepľovacíchprácach,pričom
predmetom takýchto opráv nebola izolácia nehnuteľnosti na strane priľahlej k nehnuteľnosti žalovaných.
Rovnako v rozhodnutí meste Malacky č.j. OÚRŽP/2010/3079/Fa zo dňa 03.01.2011 nebola predmetom

zmeny stavby žalobkyne izolácia, ale výlučne len omietkové a zatepľovacie práce. Potvrdzuje to aj
sama žalobkyňa priloženou fotodokumentáciou. Žalobkyňa sa listom zo dňa 11.05.2020 pod názvom
„Zatekanie nehnuteľnosti“ obrátila na Mesto D. za účelom vyriešenia situácie do zatekaním jej domu.
Mesto D. vykonalo dňa 30.07.2020 na mieste štátny stavebný dohľad a v odpovedi zo dňa 19.08.2020
doručenej aj žalobkyni uviedlo, že nopová fólia, ktorá sa bežne umiestňuje na omietku v soklovej časti,

tak, aby zabránila prieniku vlhkosti zo zeme, nebola pri obhliadke domu žalobkyne viditeľná, ani po
odhrnutí vrstvy kameniva. Pri obhliadke bolo tiež zistené, že odkvapový systém domu žalovaných je
dostatočný, nebol znečistený a rodinný dom nejavil známky toho, že by odkvapový systém nestíhal
odvádzať dažďovú vodu, neboli zistené žiadne známky vlhnutia muriva. Do štátneho stavebného
dohľadu bolo zároveň zistené, že hrúbka tepelnej izolácie použitej na stene domu žalobkyne, nespĺňa
hygienické kritéria a teplo pre určenie kondenzácie, t.j. tepelný odpor fragmentu tejto steny nie je

vyhovujúci. Napriek tomu sa žalobkyňa žalobou zo dňa 18.02.2021 domáha náhrady škody. Dodací
list pre žalobkyňu zo dňa 08.11.2021 od N. C., preukazuje, že na dome žalobkyne bola vykonaná
izolácia základov muriva osadením fólie Fatrafol 16 mm, nopovej fólie, styroduru 5 cm, izolačnej
peny. Z predloženej fotodokumentácie o vykonaní izolácie vyplýva, že dovtedy tam nebola žiadna
funkčná izolácia, čo zistil aj štátny stavebný dozor dňa 30.07.2020. Po izolovaní domu žalobkyne

proti vlhkosti až v roku 2021, žalobkyňa už nehlási žiadne zatekanie, ani vlhnutie, pričom obvodové
ríny na dome žalovaných sú v rovnakom funkčnom stave ako boli aj doteraz. Je teda nepochybné,
že dom žalobkyne nebol izolovaný proti vlhkosti, čo je jedinou a pravou príčinou namietanej škody.
Podlaha a dom žalobkyne nemal izolačné vlastnosti a nebol spôsobilý odolávať všetkým vonkajším
klimatickým vplyvom, o čom musela mať žalobkyňa vedomosť už pri rekonštrukcii v roku 2011, avšak

bez. Primeraných dôvodov sa spoliehala na to, že k takej škode nedôjde a preto si škodu zavinila
sama. Bolo povinnosťou žalobkyne odizolovať svoj dom, a to už v roku 2011, kedy uskutočnila rozsiahlu
rekonštrukciu domu. Paradoxne, funkčný odvodový systém dažďovej vody z nehnuteľnosti žalovaných
do miestnej komunikácie a do zeleného pásu pred domom, podstatným spôsobom eliminoval rozsah
vlhnutia. Žalobkyňa opravami škôd spôsobených vlhkosťou vo výške 3.921,03 Eur neodvracala hroziacu

škodu, ale iba odstraňovala následok absencie izolácie jej domu, t.j. porušenia zákonných technických
požiadaviek jej domu, a preto za škodu zodpovedá sama. Podľa dokumentov priložených k návrhu
na zmenu žaloby ide o náklady spojené s prácami za účelom zhotovenia chýbajúcej izolácie domu
žalobkyne v roku 2021. Žalobkyňa nepreukázala splnenie ani jednej z kumulatívnych podmienok
zodpovednosti žalovaných za škodu. Vyčíslená škoda žalobkyne navyše nie je ani objektivizovaná.

Žalované neporušili žiadnu povinnosť, a tak nemôžu zodpovedať za škodu. Orgán štátneho stavebného
dohľadu tiež skúmal ‚fasádu domu žalobkyne, pretože ak by odkvapový systém nestíhal odvádzať vodu,
dažďová voda by sa odrážala od okolia, t.j. aj na múry domov. Najčastejším prejavom zatekania sú
zelené mapy na soklovej oblasti, ktoré na predmetnej stene z dvora žalovaných neboli. Steny neboli
znečistené ani zatečené. Pri šetrení štátneho stavebného dohľadu nebolo zistené znečistenie steny nad

mieru zodpovedajúcu veku stavby. Ďalej orgán štátneho stavebného dohľadu preveroval aj vnútorné
steny domu žalovaných, z dôvodu, že ak by sa pod domami akumulovala vody vo väčších množstvách,
malo by to vplyv aj na okolité nehnuteľnosti. Nebolo zistené, že by vnútorné steny domu žalovaných
javili známky vlhkosti ani plesne. Žalované dali zhotoviť posudok Vodohospodárskemu technickému
pracovníkovi J. G. N., L. a tento bol overený autorizovaným stavebným inžinierom vodohospodárskych

stavieb J. N. E., ktorý uviedol, že mesto D. nemá vybudovanú dažďovú kanalizáciu a prevažná väčšina
dažďových vôd, vrátane tých, ktoré vytekajú z dažďových zvodov z rodinných domov vybudovaných
na hranici súkromného a mestského pozemku, je odvádzaná gravitačne povrchovo do pásov mestskej
zelene. Rodinný dom žalovaných má historicky vybudované dažďové zvody orientované na chodník
do ulice, kde je voda ďalej vedená žľabom do zeleného pásu, pričom aj napriek skutočnosti, že voda

odteká na chodník pred domom žalobkyne, je tento chodník vyspádovaný smerom do zeleného pásu.
V závere J. N. konštatuje, že dažďový zvod zo strechy domu vo vlastníctve žalovaných v súčasnosti
žiadnym spôsobom neohrozuje susedné nehnuteľnosti. Predmetom stanoviska a technického posudku
žalobkyne nie je posúdenie príčin vlhkosti domu žalobkyne. Dôkazy mlčia o absencii izolácie domu
žalobkyne, čo ich z odborného hľadiska diskvalifikuje. Z ich záverov nevyplýva, že vlhkosť domu

žalobkyne je spôsobená výlučne nedostatočným odvodom dažďovej vody z nehnuteľnosti žalovaných.
Podľa zistení štátneho stavebného dozoru dňa 30.07.2020 lapač strešných splavením do kanalizácie
a revízna šachta kanalizačnej prípojky umiestnené vo dvore žalovaných boli skontrolované a neboli
zanesené žiadnymi nečistotami. Dom žalovaných bol postavený v roku 1992, teda v súlade s vtedyplatnými normami. Technická norma označená žalobkyňou bola vydaná v roku 2002, nemá žiadne
prechodné ustanovenia, podľa ktorých by vlastníci nehnuteľností boli povinní zosúladiť technický stav
nehnuteľností s touto normou. Petit v časti bodu 3 výroku zmenenej žaloby je nevykonateľný a neurčitý.

Susedskou žalobou podľa § 127 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať iba strpenia, ale nie
aktívneho konania.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.10.2022, kde žalobkyňa uviedla, že je momentálne
v stave, že dom je izolovaný ako bazén, keďže to minulý rok opravili a momentálne už nezateká.

11. Podaním doručeným súdu dňa 02.12.2022 sa vyjadrila opätovne žalobkyňa, ktorá uviedla, že dom
žalobkyne bol riadne izolovaný, čo preukazuje aj faktúra č. 6, zo dňa 08.11.2021, ktorej súčasťou je aj
dodací list – sanácia muriva vo výkope a odstránenie izolácie 36 m2 x 2,75 Eur x 3 osoby = 297 Eur.
Bližšie viď príloha špecifikácia bodu 5. J. E. a J. A. trvajú na svojich vyjadreniach. Všetky skutočnosti
a rozmery uvádzané ako cca... obstoja, nakoľko závery boli robené z „Ortofoto máp Google“ a iných

zdrojov tak, aby boli objektívne a nepoškodili stranu žalovaných.

12. Podaním doručeným súdu dňa 08.12.2022 sa žalované vyjadrili k vyjadreniu žalobkyne zo dňa
30.11.2022 pričom uviedli, že bližšiu špecifikáciu bodu 5 považujú za účelovú. Posúdenie zamoknutej
steny a návrh na opravu zo dňa 11.03.2021 vypracované spoločnosťou SV STAV CONSTRUKT s.r.o.,

v mene ktorej koná J. O. C., poukazuje na potrebu vykonania izolácie domu žalobkyne, ktorú žalobkyňa
následne koncom roka 2021 vykonala, čo iba potvrdzuje, že dom nebol zaizolovaný. Toto posúdenie zo
dňa 11.03.2021 neobsahuje žiadnu zmienku o potrebe oprave rín na dome žalovaných a tak súčasné
tvrdenia O. C. v Stanovisku k vyhláseniu poškodenej strechy zo dňa 10.11.2022, že o potrebe rín
informoval matku žalovaných dňa 11.03.2021 sú nepravdivé. Ďalej J. A. potvrdila, že nevykonala

obhliadku na mieste.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.12.2022, kde žalobkyňa cestou svojej právnej
zástupkyne navrhla súdu vykonať dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku.

14. Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2023 žalované namietali vykonanie znaleckého dokazovania.
Považovali ho na nehospodárne a v rozpore so zásadou hospodárnosti a koncentrácie konania.

15. Podaním zo dňa 03.03.2023 žalobkyňa oznámila, že na navrhnutom dôkaze – vykonanie znaleckého
posudku nariadeného súdom netrvá, predloží súkromný znalecký posudok a žida súd o poskytnutie

lehoty 3 mesiace. Zároveň požiadala súd, aby uložil žalovaným povinnosť poskytnúť znalcovi ním
požadovanú súčinnosť a to najmä uloženie vstupu na nehnuteľnosti.

16. Prípisom zo dňa 27.03.2023 súd právnej zástupkyni žalobkyne oznámil, že vynucovať súčinnosť
strán pri vyhotovovaní znaleckého posudku možno len vo vzťahu k znalcovi ustanovenému

súdom. Keďže bez súčinnosti so žalovanými sa javí vypracovanie súkromného znaleckého posudku
bezpredmetné,súdoznámil,žebudedoručovaťuznesenieopovinnostizložiťpreddavoknaznalcaspolu
s ustanovením znalca v zmysle záverov predchádzajúceho pojednávania.

17. Podaním doručeným súdu dňa 13.04.2023 žalobkyňa uviedla, že navrhuje teda ustanovenie znalca

z odboru stavebníctvo, odvetvie stavebné konštrukcie, poruchy stavieb, statika stavieb.

18. Uznesením č.k. 27C/27/2021-338 zo dňa 25.05.2023 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru Stavebníctvo a pre toto konanie ustanovil znalca J. L. F. L. zapísaného v zozname znalcov pod
č. XXXXXX a poveril ho vykonaním znaleckého úkonu.

19. Podaním doručeným súdu dňa 13.07.2023 žalobkyňa uviedla, že jej bol doručený od znalca
postup vykonania znaleckého dokazovania, s ktorým vyjadruje nesúhlas. Znalec sa v metodike
nezaoberá meritom veci a vznikom problémov zatekania a vlhnutia jej domu zo strany domu žalovaných
odvodnením dažďových vôd zo strechy nehnuteľnosti do jedného bodu na hranici pozemku s jej

domom. J. F. sa zaoberá distribúciou vlhkosti v jej nehnuteľnosti, vizuálnym posúdením jej nehnuteľnosti
a v druhom kroku sa zaoberá so sondážou jej domu v dĺžke trvania meraní cca 2-3 týždne. Sondy
sú do muriva a podláh jej domu v priemere 10 cm. Súd za peniaze, čo uhradila žalobkyňa akceptoval
šesť otázok žalovaných a len štyri otázky žalobkyne zo šiestich. Žalobkyňa uviedla, že s deštruktívnymzásahom do jej nehnuteľnosti nesúhlasí. Nesúhlasí ani so znalcom, ktorý nemá naštudovaný spis,
nevenuje mu dostatočnú pozornosť. Požiadala za jej peniaze a 40% akceptovaných otázok vymenovať
iného znalca. Súd vylúčil svojvoľne dve dôležité otázky, ktoré mohol znalec posúdiť a mohol vniesť do

prípadu viacej pravdy.

20. Podaním doručeným súdu dňa 15.08.2023 žalované cestou svojej zástupkyne požiadali súd
o uloženie povinnosti žalobkyni podrobiť sa znaleckému skúmaniu v plnom rozsahu, nakoľko žalobkyňa
neumožnila vykonanie sond za účelom zistenia existencie/neexistencie horizontálnej izolácie.

21. Dňa 23.08.2023 znalec Ing. Peter Briatka, PhD. doručil súdu znalecký posudok č. 10/2023.

22. Podaním doručeným súdu dňa 27.09.2023 sa k posudku vyjadrili žalované, ktoré uviedli, že znalec
už na základe zistení z predloženého spisového materiálu a fotodokumentácie spochybnil správnosť
vyhotovenia hydroizolácie domu žalobkyne, a to už na strane 9 znaleckého posudku: „a) steny domu

žalobkyne boli izolované dodatočne. Podľa fotografií 15 a 16 sa jedná o dodatočnú izoláciu (bez ďalších
podrobností, napr. druh spôsob injektáže – gravitačná alebo tlaková, spôsob jej riadenia, injektážny
materiál, vstupné informácie pre návrh parametrov injektáže a pod.). Pričom v poznámke Znalec
uviedol, že fotodokumentácia v spise preukazuje zmiešané murivo, prinajmenšom v jeho pôvodných
konštrukciách, a to zvyčajne negatívne vplýva na účinnosť dodatočných hydroizolácii injektážami, b)

steny domu žalobkyne boli natreté z vnútornej strany neznámym náterom, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že
je hydroizolačný. Vizuálnou obhliadkou cez vetracie otvory predsteny sa zistil náter, ktorého štruktúra
indikuje, že sa jedná o tekutú hydroizoláciu, pričom upozornil na skutočnosť, že táto vrstva má potenciál
plniť hydroizolačnú funkciu len zo strany pôsobenia vlhkosti/vody. V tomto prípade by mohla fungovať
ako izolácia stien proti vzlínaniu vlhkosti, ktorá by bola v spálni, a to pod podmienkou, že by bola riadne

zaizolovaná aj podlaha a styk podlahy a stien, c) dom žalobkyne bol zo strany žalovaných dodatočne
zaizolovaný aj zo strany exteriéru. Dokumentácia izolácie sa nachádza na foto 18. Je z nej zrejmé, že
murivo stien a základov sa zaizolovalo nasledovne (v smere od muriva k exteriéru): tzv. nopova fólia,
hydroizolácia (pravdepodobne PVC) a ochranná vrstva (kombinovaná s tepelnoizolačnou funkciou) z
extrudovaného polystyrénu (XPS). Zároveň bola pozdĺž steny domu žalobkyne zhotovená spevnená

plocha z betónu, ktorá mala zabrániť prístupu vody ku stene a základom tohto domu. V tejto súvislosti je
však potrebné uviesť aj to, že práce sa vykonávali v mimoriadne stiesnených podmienkach vo výkope
s hĺbkou (údajne) 1,8 m. Nie je známe akým spôsobom sa zhotovil detail hydroizolácie obvodovej
steny a injektáže a ukončenie/začatie hydroizolácie v základovej škáre. Vychádzajúc z dostupných
fotografií (v spise) a poskytnutých žalobkyňou nevykonalo sa vodotesné spojenie. Prvou vrstvou je

nopová fólia, ktorá svojím profilovaním vytvára pri murive medzery, do ktorých sa môže dostávať voda/
vlhkosť. Tvrdenia o prítomnosti a správnosti hydroizolácie domu žalobkyne majú mať oporu vo foto 53
a 54. K nim však musím uviesť, že riadne zhotovená hydroizolácia domu nemôže umožňovať prienik
vlhkosti.“ Znalec ďalej uviedol, že tvrdenia p. M., že spálňa žalobkyne je riadne zaizolovaná a bol tam
opísaný postup vyhotovenia izolácie, súd v rozpore s fotodokumentáciou (foto 18), kde je zrejmá vrstva

hydroizolačnej fólie a iné poradie vrstiev. Prvotnou technickou prehliadkou vykonanou Znalcom koncom
Júla 2023 bolo zistené, že podlaha domu žalobkyne v miestnostiach bližšie k dvoru domu žalovaných
má celoplošne vyššie informatívne vlhkosti, a to v intervaloch uvedených na strane 16 Znaleckého
posudku (rozpätie od 5,5 až do 15 %) a obdobne i v prípade stien domu žalobkyne (rozpätie od 7,0 –
25,7%). Vykonanými meraniami a skúškami zo strany Znalca dňa 04.08.2023 bolo zistené, že: „Merania

vlhkosti obvodovej steny medzi spálňou a terasou vykázali miesta so zvýšenou vlhkosťou. Konkrétne
zo strany exteriéru hodnotami cca 9-10% pri pravej strane terasy a 11% pri dverách do spálne. Meranie
zo strany interiéru odhalilo viaceré výrazné vlhké miesta – v blízkosti dverí na terasu (cca 10 – 26%) a
v blízkosti ukončenia terasy cca 11%. Je dôvodné usudzovať, že voda sa do muriva dostáva v blízkosti
dverí. Z vyšších hodnôt na strane interiéru sa usudzuje, že sa nejedná o zatekanie z terasy, ale o

prienik cez podlahu, resp. o kapilárne vzlínanie.“ Ďalej bolo zistené, že z merania distribúcie vlhkosti
v obvodovej stene domu žalobkyne zo strany ulice sa nezistili žiadne mimoriadne hodnoty vlhkosti.
Meraním distribúcie vlhkosti obvodovej steny žalobkyne z dvornej časti domu žalovaných neboli zistené
žiadne mimoriadne vlhkosti. Znalec na strane 17 Znaleckého posudku uvádza, že dôležitým zistením je,
že zvýšená vlhkosť sa zistila v spálni, komore a aj kuchyni, pričom je z toho zrejmé, že do konštrukcie

sa dostáva vlhkosť a hydroizolácia (ak bola zhotovená) má vady, pričom z už popísaného spôsobu
zhotovenia hydroizolácie nie sú zrejmé jej konštrukčné riešenia a hlavne riešenia detailov čo vytvára
silné dôvodné podozrenie na nefunkčnosť hydroizolácie. K obdobnému záveru k stavu hydroizolácie
domu žalobkyne dospel i štátny stavebný dohľad, ktorý bol žalobkyňou opakovane napádaný. Znalecďalej uvádza, že odvodový systém dažďových vôd na dome žalovaných nespĺňa požiadavky technickej
normy STN 73 3610 avšak sú plne funkčné a dostatočné na odvedenie dažďovej vody zo strechy domu
žalovaných. Jedinú a to i len hypotetickú súvislosť s dotovaním domu žalobkyne vodou prisudzuje len

nedostatočnému sklonu dažďového žľabu pod terasou v kombinácii s tým, že nie je splnená požiadavka
na odvodňovanú plochu žľabom s priemerom 160 mm. Obratom však Znalec dodáva, že ostatné
súvislosti spojené s dotovaním domu žalobkyne vodou domom žalovaných sú vylúčené geometriou
a usporiadaním stavieb, alebo výsledkami meraní vlhkosti, resp. povahou samotných odchýlok. V
dôsledku tohto rozporu môže dochádzať ku prekročeniu kapacity odvodňovacieho systému a pretekaniu

na spevnenú betónovú plochu, čím sa voda môže dostávať ku fasáde domu žalobkyne. Zároveň
Znalec svoje závery dopĺňa a vysvetľuje, že nakoľko je stena domu žalobkyne zrekonštruovaná a
bola na nej zhotovená hydroizolačná vrstva mala by preto zamedziť vnikaniu vlhkosti do stavebných
konštrukciídomužalobkyne.Uvedenézáverykorešpondujústvrdeniamižalovanýchvpredchádzajúcich
vyjadreniach, a teda že odvodový systém domu žalovaných je funkčný a dom žalobkyne po zaizolovaní
koncom roka 2021 nevlhne čo potvrdila aj samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.10.2022, z

uvedeného vyplýva, že jedinou príčinou vlhnutia bola, a v prípade, že dom žalobkyne naďalej vlhne,
nesprávne zhotovená alebo vadná hydroizolácia jej domu. Z ďalších záverov Znalca uvedených na
stranách 26 a 27 Znaleckého posudku vyplýva, že dažďový zvod pod terasou, do ktorého sú odvedené
zrážkové vody z celej plochy strechy a tento susedí s domom žalobkyne na základe vykonaných
meraní a výpočtov vyhovuje požiadavke normy STN EN 12056-3. Rovnako tak požiadavke vyhovuje aj

odpadné potrubie dažďových vôd zo strechy domu žalovaných v intervale (2,405 – 3,209) l/s. Znalec
uvádza, nevyhovujúci priemer výtoku žľabu 11 cm oproti požiadavke 127 mm. Obratom však dodal, že
tento nevyhovujúci stav platí len pre kritickú nepriaznivú kombináciu okrajových podmienok a uviedol,
že s ohľadom na reálne (spojité) plnenie potrubia akýmikoľvek hodnotami v intervale 0,20 – 0,33, je
dôvodné predpokladať, že z praktického hľadiska výtok zo strešného žľabu s priemerom 11 cm vyhovie.

Znaleckým dokazovaním sa potvrdila aj funkčnosť odvedenia zrážkových vôd z odpadového potrubia do
dažďovejkanalizácie(revíznejšachty).Včlánku2.6Znalecuviedol,žeproblémvlhnutiadomužalobkyne
nemožno prisúdiť len jednej príčine a vady (až poruchy) stavieb je potrebné chápať v širšom kontexte,
obvykle ako súhru okolností. Znalec poukázal na skutočnosť, že pozornosť by sa mala venovať aj
podzemnej vode, ktorá v rámci mesta Malaciek kolíše od 1,3 m pod terénom k cca 10 m pod terénom.

Z demonštrovaných dát na strane 24 Znaleckého posudku Znalec uvádza, že vôbec nemožno vylúčiť
kapilárne vzlínanie steny domu žalobkyne cez základovú konštrukciu, ktorá údajne siaha do hĺbky 1,8 m.
V 3 článku Znaleckého posudku sa Znalec venoval zodpovedaniu otázok žalobkyne ako i žalovaných. Z
uvedenýchodpovedínaotázky1,2,3a4,vyplýva,žeodkvapovýsystémdomužalovanýchjedostatočný
a postačuje na odvedenie dažďovej do jedného dažďového zvodu/dažďového odpadového potrubia.

Z predmetných odpovedí vyplýva, že žalované vzhľadom na všetky okolnosti a pomery namietanú
škodu nemohli spôsobiť ani nevedomou nedbanlivosťou. V prípade otázky žalovaných spočívajúcej v
správnosti izolácie domu žalobkyne Znalec uviedol, že z fotodokumentácie sa zistili okolnosti, ktoré
prinajmenšom vyvolávajú nedôveru voči správnosti zhotovenia hydroizolácie domu žalobkyne, tieto
vady špecifikoval v úvode ako i v článku 2.5 Znaleckého posudku. Znalecké dokazovanie jednoznačne

preukázalo, že dom žalobkyne vlhne po celom obvode a teda nielen zo susediacou stenou domu
žalovaných. V Znaleckom posudku bola na niekoľkých miestach spochybnená správnosť vykonania
hydroizolácie domu žalobkyne ako i jej funkčnosť na čo žalované poukazujú od začiatku konania.
Namietaná údajná nefunkčnosť a nesprávnosť vyhotovenia odvodového systému dažďových vôd na
dome žalovaných zo strany žalobkyne bola znaleckým dokazovaním v celom rozsahu vyvrátená.

23. Podaním doručeným súdu dňa 13.10.2023 sa k znaleckému posudku vyjadrila žalobkyňa, ktorá
uviedlakjednotlivýmotázkamsvojestanovisko:otázkač.1:znalecpoužívapojmyusudzuje,zohľadňuje,
ale nevyjadruje sa, či žľaby a zvody spĺňajú normy, sám konštatuje, že žľaby sú natoľko zdeformované,
že sa nedajú zmerať. To znamená, že žľaby nespĺňajú normy STN 733610 a STN EN 12 056-3:2002.

Vo svojom posudku sa vôbec nezaoberal a neposudzoval potrebu počtu zvislých dažďových zvodov.
Znalec neuviedol dĺžku strechy, neudal dĺžke žľabu nad terasou. Žľab strechy nad terasou je výrazne
zdeformovaný, ukončený kotlíkom, ktorý je neodborne napojený nad stykom dvoch stien obidvoch
domov, kde bol žľab urezaný, prerezaná strecha žalobkyne pri tomto úkone. Tieto práce boli vykonané
v máji 2020. Dovtedy vody stekala z kotlíka do zvodu po celej dĺžke terasy. Kotlík aj zvod sú spolu

so stenou žalobkyne v týchto miestach zatečené, čo znalec v posudku vôbec neuviedol. Kotlík nemá
žiadne tesniace znaky pripojenia na žľaby v hornej časti. V mieste, kde je kotlík, je spojená terasa
s pôvodným domom žalovaných s domom žalobkyne. Kotlík prečnieva nad medzeru medzi dvoma
domami do hĺbky 2,8m a šírkou 0,55m. Znalec neuviedol vzdialenosť ľavého ukončenia terasy od stenyžalobkyne a neuviedol odvodnenie terasy vľavo. Autorka posudku J. A. uvádza, že tam môže byť
jeden z problémov. V týchto bodoch voda steká a aj stekala po stenách obidvoch domov do štrkovej
drenáže, realizovanej žalobkyňou ešte v roku 2011. Tam voda pretekala aj preteká pomedzi obidve

stavby, podmáčava dom žalobkyne a steká ďalej v štrbinách. Dom žalovaných nemá žiadnu horizontálnu
hydroizoláciu, a vertikálna na obidvoch stavbách nepomôže, lebo voda v takom množstve si cestu
nájde. Horizontálna izolácia domu žalobkyne je v tomto prípade neúčinná, lebo voda steká mimo kotlík.
Dažďovázvodžalovanýchjevtomtoprípade umiestnenýtakmernastenežalobkyne.Tátoskutočnosťje
viditeľná na zatečenej stene žalobkyne, čo znalec ignoroval. STN EN 12 056-3:2002 udáva, že najmenší

odporúčaný spád žľabov je 5 mm/m. Znalec však uvádza, že v kontexte sporu žalobkyne a žalovaných
však tieto zistenia z technického hľadiska nehrajú rolu. Podľa žalobkyne však práve naopak, technické
riešenie je katastrofálne, vzniká tam problém a nerešpektujú sa normy STN 733610 platná od 1987
aSTNEN12056-3:2002.Znalecvšiestichbodochoznačildažďovýsystémžalovanýchzanevyhovujúci.
Konfrontáciou zistení s požiadavkami normy žalobkyňa konštatuje tieto nezhody s normou. Znalec podľa
žalobkyne nevyhodnotil celý odkvapový systém dažďových vôd rodinného domu žalovaných tak, aby

spĺňal predmetné normy. Otázka 2: Aj fotografie znalca v znaleckom posudku s popisom dokazujú
tvrdenia žalobkyne – foto č. 39 Klampiarsky výrobok (záveterná lišta) na bočnom ukončení terasy.
Vykryštalizované rozpustné soli zo zatekajúcej terasy, na ktorej je viditeľný až kvapľový systém pod
zvodom smerom od kotlíka pod hornou časťou strechy k odpadovému odskoku okolo rímsy, to znamená,
že realizácia odkvapového systému roky nevyhovuje. Foto č. 41 spoj dažďového odskoku a zvislého

odpadového potrubia. Obvodová stena poškodená vlhkosťou/ vodou: priložením ruky voda stekala ešte
z predchádzajúceho dňa po stene aj za prítomnosti znalca. Foto č. 42 sklon odskoku odpadového
potrubia 15,4 stupňa. Usadeniny, resp. vykryštalizované rozpustné soli zo zatekajúcej terasy (podľa foto
39). Znalec opomenul uviesť skutočnosť, že stena žalovaných za dolným ohybom medzikusu je úplne
zničená, takisto aj v hornej časti ohybu medzikusu je roh terasy zničený. Žľab a odkvapová systém je

nefunkčný a nemôže brať vodu zo systému na spoločnej pozemkovej hranici tak, aby nepoškodzoval
dom žalobkyne a tak isto dom žalovaných. Znalec neuviedol, v akej vzdialenosti sa nachádza žľabové
hrdlo s vyústením šikmého dažďového zvodu z hornej časti strechy terasy žalovaných od nosnej steny
domu žalobkyne. V týchto miestach bola štrková drenáž ešte v roku 2011, taktiež uložené drenážne
potrubia, ktoré bolo pozdĺž celej steny okolo domu žalobkyne vyústené do PVC bielej vpuste na betóne

vo dvore žalovaných. Stena žalobkyne bola zaizolovaná, steny domu žalovaných neboli zaizolované.
Záver znalca k otázke 2 je v rozpore s normami. Svoje zistenia manipulatívne vo svojej odpovedi
neuviedol. Poukazuje na vyjadrenie znalca na str. 21 ods. 2 posudku. STN EN 12 056-3:2002 jasne
udáva, že na dĺžku 10 metrov sa montuje jeden dažďový zvod. „Odkvapové rúry sa montujú max. po
každých 10 m dĺžky pod odkvapového žľabu“. Znalec odpovedal na túto otázku v rozpore s platnými

normami, ktoré boli pri kolaudácii rodinného domu záväzné. Otázka č. 3: Zrážkový úhrn pre oblasť je na
1 ha 233 l/s (0,0233 l/m2.s) (periodicita dažďov 0,20). Pre plochy strechy bol stanovený koeficient odtoku
0,9. 0,90 x 233 x 0,0102,23 = 2,1647 l/s/15 min. Celkovo naprší pri 15 min daždi: 2,164 x 15 x 60 x 0,001
= 1,948 m3. Odkvapový systém nevyhovuje. Tento bol vypočítaný v znaleckom posudku vo vyjadrení
J. E. a J. A. s plochou strechy 80 m2 ako nevyhovujúci. Pri ploche strechy 102,23 m2 je to ešte horšie.

Znalec dal síce odpoveď, že sa nemožno vyjadriť jednoznačne, ale vzápätí musel toto svoje vyjadrenie
vyvrátiť v zmysle STN 733610 sa musí jednoznačne konštatovať, že priemer žľabu nevyhovuje, žľab sa
nedal podľa znalca zmerať, nakoľko bol zdeformovaný a na plochu strechy vyššiu ako 100 m2 musí byť
iné riešenie, čo sa v zmysle normy nevyjadril. Pri posúdení podľa STN EN 12 056-3 so zohľadnením
nepriaznivejkombináciezrážokpriemeržľabuvyhovuje,ajkeďtentožľabjeznačnezdeformovaný.Ďalej

znalec neguje svoje vyjadrenie: „avšak výtok zo strešného žľabu pri nepriaznivej kombinácii nevyhovuje
na minimálne empiricky stanovenú plochu 102,23 m2 zodpovedajúcu priemeru 127 mm. V prípade
hnaného dažďa a plnenia potrubia 0,33 výtok žľabu vyhovuje len na požadovanú plochu zodpovedajúcu
priemeru 92 mm, čiže nevyhovuje.“ Otázka č. 4: vzdialenosť zo spevnenej plochy do šachty je
nedostatočná. Jednoznačne sa k tomu vyjadril J. E.. Konštatovanie znalca je veľmi zjednodušené,

nakoľko sa jednalo o jediný zvod zo strechy 102,23 m2, čo nemôže postačovať. Ak by boli dva zvody
na vzdialenosti 16,41 m, mohlo by sa uvažovať, že jeden by teoreticky mohol byť vo vzdialenosti 1,00 m
adruhýnaopačnomkoncinehnuteľnostižalovaných(vzdialenosť16,41mjezgeometrickéhoplánu,k.ú.
D., číslo plánu 22697616-61/2023). Tvrdenie znalca je rozporuplné. Otázka č. 5: Stena domu žalobkyne
bola vymurovaná zo známych dôvodov, v známom rozsahu bývalým vlastníkom p. O.. Stena domu

spadla, z dôvodu odvádzania všetkých vôd zo strechy žalovaných na strechu p. O. a zvodom z celého
domu žalovaných k domu p. O.. Ten s manželkou stenu znovu postavili, zaizolovali. Žalované tento
fakt ignorovali, vodu žľabom púšťali znovu k domu Streleckého a časť odvádzali žľabom cez otvor
v stene plota ďalších susedov do ich dvora. Otvor v stene stále existuje. Rodičia žalovaných reagovaliaž na vulgárne vyhrážky susedov – O., ktorí požadovali nápravu. Rodičia žalovaných začali odvádzať
vodu na betón do svojho dvora opäť k domu manželov Streleckých. V roku 2011 po kúpe rodinného
domu žalobkyňou boli odstránené všetky priečky v súčasnej spálni, ako aj odstránená pôvodná podlaha,

vykopaná zemina a vyše pol roka bol vysúšaný tento priestor, znovu zaizolovaný z obidvoch strán.
O tomto bola žalobkyňa informovaná susedmi, aj ľuďmi, ktorí p. O. pri oprave domu pomáhali. Stena
domu žalobkyne susediaca s domom a dvorovou časťou žalovaných je tretíkrát izolovaná, opravená. Vo
vnútri domu žalobkyne sa nenachádzajú stopy po vzlínavom vlhnutí stavby. Otázka č. 6: na všetky domy
dopadá dažďová voda v čase dažďa. Otázka č. 7: Otázka bola položená tak, aby znalec zodpovedal,

či je na stenách domu žalobkyne bežná vlhkosť neizolovaného domu zapríčinená vzlínavosťou a či sú
na dome žalobkyne stopy po takomto vlhnutí stien. Stena žalobkyne susediaca s domom a dvorovou
časťou žalovaných je zaťažená enormným množstvom stekajúcej vody z nefunkčného systému žľabov
a zvodov dažďových vôd z domu žalovaných. Znalec vo svoje odpovedi dal jednoznačné stanovisko,
že nie. Otázka č. 8: Z dokumentov v spise jasne vyplýva, že na dome žalobkyne sa vykonali stavebné
práce v rokoch 2011 a 2012. Remeselníci, ktorí tieto práce vykonávali dali čestné prehlásenia, ktoré sú

v spise. Znalec ich nezobral na vedomie. Práce boli vykonané odborne, čo dokazuje aj trvanlivosť prác
do roku 2017. Vtedy začal prvý problém v komore. Je to miesto končiaceho stretu obidvoch domov., kde
znalec nameral najvyššiu vlhkosť a zobral vzorku zo steny. Žiadne práce sa nepodobajú na dodatočné
izolovanie stien tzv. injektážou. Oni sa nepodobajú, oni sú a sú urobené odborne. Faktúra č. 04/2020,
založená v spise na str. 46, kde je uvedený materiál SikaMur-InjektoCream-100, tlaková aplikácia, je

zdokumentovaná fotografiami. Vodorovná izolácia je vykonané 3x. Izolácia podlahy v spálni prečnieva,
je viditeľná na fotografiách, čo znalec nezobral do úvahy pri svojom posudku. Zvislá hydroizolácia steny
domu žalobkyne bola vykonaná. Spôsob ukončenia pri päte domu je zdokumentovaný. Tak isto bola
stará hydroizolácia odstránená, zloženie ktorej opísal pán N. C. dňa 08.11.2021, ktorý odstraňoval
starú hydroizoláciu a realizoval novú hydroizoláciu. Podľa pána C. tepelne nalepená zvarovaná – ipa,

polystyrénové dosky s ipou v hrúbke 3 cm a nopová fólia styrodurové dosky sú potvrdené po tepelnej
izolácii ostali stopy na tehlách. Otázka 9: Znalec sa pri otázke, čo môže spôsobiť bod takej vlhkosti
vyjadril: Môže to byť aj potrubie, alebo niečo iné. Naozaj v týchto miestach sú hliníkoplastové trubky
s vodou ústredného kúrenia vedúce do radiátorov. Sú zapustené v podlahách a stenách. Odpoveď
znalca je vyslovene nepravdivá. Otázka č. 10: odpoveď na túto otázku môžeme označiť za irelevantnú,

nakoľko v stenách sú zapustené hliníkoplastové trubky vedúce vodu do radiátorov, tak isto v mieste
merania medzi obývačkou a kuchyňou. Hodnoty tohto merania sú kontinuálne všade tam, kde vyúsťuje
hliníkoplastové potrubie ústredného kúrenia zo stien k radiátorom. Steny rodinného domu nevykazujú
vlhké fľaky od vzlínavej vlhkosti prenikajúcej cez horizontálnu izoláciu rodinného domu žalobkyne.
Podlahy v kuchyni a spálni celoplošne merané neboli. Výškový rozdiel dvoch stavieb znalec neuviedol.

Na dĺžku žľabov 16,41 m domu žalovaných mali byť použité dva dažďové zvody v zmysle STN EN
12056-3:2002. V tomto prípade znalec pripustil možnosť vlhnutia domu žalobkyne aj z uličnej strany.
Záverom žalobkyňa uviedla, že poukázala na nedostatky a protirečenia, ktoré znalec formuloval vo
svojom posudku. Znalec na otázky odpovedal vyhýbavo, niekedy podsúval svoje úvahy, inokedy dal
pravdivú odpoveď. Jeho odpovede podľa žalobkyni často popierajú štátne normy, ktoré sú v platnosti.

Znalec dokonca spochybnil a označil za irelevantné hodnoty spadnutých zrážok čerpaných z BVS
Malacky za roky 2018-2022. Znalec sa nezaoberal celkovým hodnotením sústavy odvodnenia strechy
žalovaných, vždy sa zaoberal len čiastkovým hodnotením. Celkovo žalobkyňa hodnotí posudok ako
neobjektívny, zaujatý a miestami zavádzajúci. Posudok nezodpovedá nezávislému stanovisku, aké by
sa od znaleckého posudku očakávalo.

24. Podaním doručeným súdu dňa 02.01.2024 žalované uviedli, že žalobkyňa opakovane uvádza,
že žľab na terase spolu s kotlíkom je neprofesionálne utesnený a z tohto dôvodu voda zateká po
oboch stenách susediacich domov. Nutne uviesť, že samotná žalobkyňa pri rekonštrukcii svojho domu
si „vytiahla“ v roku 2011 stenu domu a tento žľab na dome žalovaných odrezala a hodila na terasu

žalovaných, a to bez upozornenia na vzniknutý problém ako i ponuky finančného odškodnenia za škodu,
ktorúspôsobilažalovaným.Žalovanépredmetnúškoduodstránilinavlastnénáklady.Technickýposudok
vyhotovený J. G. A. nemôže obstáť v konkurencii so závermi Znaleckého posudku č. 10/2023 a to z
nasledovných dôvodov, posudok bol vyhotovený nespôsobilou osobou, ktorá nie je zapísaná v zozname
znalcov a závery predmetného posudku boli vykonané výlučne na základe ortofotomáp bez jediného

exaktného merania na mieste samom ako i samotnej obhliadky zo strany J. A. v neposlednom rade
predmetný posudok bol vyhotovený v súlade s požiadavkami žalobkyne a nie v súlade so skutočným
stavom, na základe týchto skutočností sú preto akékoľvek závery pani J. A. irelevantné. Žalobkyňa
na niekoľkých miestach vo svojom vyjadrení spochybňuje závery znaleckého dokazovania v častiodvedenia dažďovej vody z domu žalovaných. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že napriek
skutočnosti, že odvodový systém dažďových vôd nespĺňa normy STN je však plne funkčný na odvedenie
dažďovej vody zo strechy domu žalovaných, a preto nemôže dochádzať k poškodeniu susednej

nehnuteľnosti domu žalobkyne. Z vyjadrenia žalobkyne jasne vyplýva, že závery znalca nie sú v súlade s
jej presvedčením a jej požiadavkami o príčine vlhnutia jej domu, a preto spochybňuje znalecký posudok
ako i osobu samotného znalca. Znalec svoje odpovede na položené otázky strán sporu koncipoval v
súlade so zisteniami a exaktnými meraniami demonštrovanými v znaleckom posudku. Znalec vychádzal
z rovnakých STN noriem ako J. A. a rovnako tak i J. E. avšak závery sa diametrálne líšia čo možno

prisúdiť skutočnosti, že pán J. F. bol ustanovený súdom nezávisle oproti výberu odborníkov zo strany
žalobkyne. Opätovne žalované poukázali na skutočnosť, že závery znaleckého dokazovania sú v súlade
so závermi štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 30.07.2020. Tvrdenie žalobkyne o prvom
zistení zatekania jej nehnuteľnosti v roku 2017 sa objavuje po prvýkrát, doposiaľ takáto informácia zo
strany žalobkyne predložená nebola. V prípade, ak by problém identifikovala už v roku 2017 vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu ako aj povahu žalobkyne žalované predpokladajú, že by žalované vyzvala

na nápravu škôd skôr ako v roku 2019/2020. Miesto kde začína medzera medzi domom žalobkyne a
domom žalovaných a v tejto medze je umiestnený kotlík je nutné uviesť, že stena domu žalobkyne v
tomto mieste nie je zatečená o čom svedčí fotodokumentácia uvedená ako Dôkaz č. 1. Podľa vyjadrení
susedov O. stena domu manželov O. spadla alebo bola zámerne zvalená v rokoch 1971 – 1974, tzn.
v čase kedy žalované a ani rodičia žalovaných neboli vlastníkmi nehnuteľnosti so súpisným č. 352, a

teda o týchto skutočnostiach nemali žiadnu vedomosť. P. Q. D., ktorý bol starým otcom žalovaných
nadobudol nehnuteľnosť so súpisným č. 352 v roku 1983 od pôvodnej vlastníčky pani D. a následne
ju daroval rodičom žalovaných, ktorí získali stavebné povolenie na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti
v roku 1984. Susedia O. ďalej tvrdia, že v čase po oprave strechy zo strany manželov Streleckých
na ich dome niekedy okolo roku 1980 (aktuálne nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne) ich požiadali

o možnosť odvádzania dažďovej vody na ich pozemok (pozemok vo vlastníctve susedov O.). Otvor
v plote medzi nehnuteľnosťami žalovaných a susedov O. existuje avšak je nevyužívaný. Žalované
rovnako ako i ich rodičia nikdy neodvádzali dažďovú vodu na pozemok susedov O.. Žalované predložili
čestné vyhlásenia bratov O., ktoré uvedené tvrdenia potvrdzujú. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že
akékoľvek tvrdenia o poškodzovaní domu žalobkyne respektíve predchádzajúcich majiteľov tak ako to

uvádza žalobkyňa vo svojom vyjadrení sú zjavne nepravdivé a zavádzajúce. Žalobkyňa tvrdí, že Znalec
nezobral na vedomie čestné vyhlásenia robotníkov, ktorí v rokoch 2011 a 2012 vykonali stavebné práce
na jej dome, tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé, nakoľko samotný Znalec sa s čestnými vyhláseniami
p. M. ako i p. M. vysporiadal na strane 10 Znaleckého posudku, pričom uviedol, že minimálne čestné
vyhlásenie p. M. je v rozpore s fotodokumentáciou predloženou zo strany samotnej žalobkyne. Znalec

na strane 25 Znaleckého posudku uviedol, že problém vlhkosti domu žalobkyne nemožno prisúdiť
výlučne jednej príčine a z tohto dôvodu sa venoval aj výške hladiny podzemnej vody v Meste D., pričom
uviedol, že hladina podzemnej vody kolíše od 1,3 m pod terénom k cca 10 m pod terénom. Žalobkyňa
uvádza, že údaje s ktorými Znalec pracoval sú minimálne 60 rokov staré a vrty na obrázkoch boli
vykonané pred melioráciou Záhoria. Hydromeliorácia pritom slúži na odvodnenie pozemkov (zväčša

poľnohospodárskych) pričom sú vytvorené hydromeliorizačné kanály. Podľa dostupných informácií zo
stránok Hydromeliorácie, š. p. hydromeliorizačné kanály boli vybudované na periférii mesta D. za účelom
odvodnenia poľnohospodárskych pozemkov, a preto takáto skutočnosť nemôže mať žiaden vplyv na
výšku hladiny podzemnej vody na ulici C. a ani na ulici E. v Meste D.. Výška hladiny podzemnej
vody v zmysle Územného plánu Mesta D. uvedenej v bode 2.2.7. Hydrogeologické pomery sa na

prevažnej časti územia Mesta D. nachádza plytko pod povrchom v hĺbke do 2 metrov, pričom miestami
vystupuje až k povrchu. Nakoľko tento údaj je z roku 2002 požiadali žalované o stanovisko Slovenský
hydrometeorologický ústav, ktorý uviedol, že hladina podzemnej vody je monitorovaná v objektoch
SHMU, a to v sonde č. XX D. a č. XX D. E., pričom v sonde č. 22 sa hladina podzemnej vody v priebehu
posledných piatich rokov pohybovala v rozmedzí od 0,32 m do 1,58 m pod terénom a v sonde č. 26 v

rozmedzí od 0,86 m do 2,48 m. Na základe vyššie uvedeného preto vyjadrenia predložené zo strany
žalobkyne o výške hladiny podzemnej vody zo strany p. R. R. ako i p. E. považujú za nepravdivé,
vyhotovené účelne na požiadavku žalobkyne, a z týchto dôvodov žiadajú súd aby na ne neprihliadal.
Hladinu podzemnej vody v oblasti Vajanského ulici skúmali aj Železnice Slovenskej republiky v rámci
modernizácie železníc a podľa telefonického vyjadrenia J. E. z investičného odboru ŽSR výška hladiny

podzemnej vody v tejto oblasti je natoľko vysoká, že investor musí prehodnotiť technické riešenia
plánovanej výstavby. Za účelom získania oficiálneho stanoviska bola na ŽSR podaná žiadosť o
poskytnutietejtoinformácie,ktorúsúdužalovanépredložili.Znaleckédokazovaniejednoznačnevyvrátilo
príčinu vlhnutia domu žalobkyne na strane žalovaných. Žalované neporušili žiadnu povinnosť, a toani nevedomou nedbanlivosťou. Údajná škoda na strane žalobkyne nie je škodu, je len následkom
porušenia prevenčnej povinnosti zo strany žalobkyne, ktorá si v roku 2011 riadne nezaizolovala svoj
dom čím nesplnila technické požiadavky na zabezpečenie svojho domu pred nepriaznivými klimatickými

podmienkami. Žalobkyňa doposiaľ v konaní nepreukázala ani jeden z definičných znakov zodpovednosti
za škodu, a tak neuniesla dôkazné bremeno.

25. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.03.2024, na ktorom vykonal výsluch znalca.

26. Podaním doručeným súdu dňa 02.04.2024 sa k výsluchu znalca vyjadrila žalobkyňa, ktorá ďalej
navrhla v konaní vypočuť J. E. a J. A., poukázala pritom na princíp rovnosti zbraní. K výsluchu znalca
žalobkyňa uviedla, že sa znalec vôbec nevyjadril k stavu horného kotlíka odkvapového systému, ktorý je
trvale v dezolátnom stave, bez utesnenia v prechode žľabov do kotlíka. Kotlík je utesnený len izolačnou
páskou v spoji na šikmú odtokovú rúru od roku 2020. Pred rokom 2020 nemal žiadne tesnenie. Kotlík je
umiestnený 25 mm od steny žalobkyne v mieste spoju obidvoch susediacich domov. Stena rodinného

domu žalobkyne je v tomto mieste viditeľne zatečená. Je to kritické miesto, v ktorom dažďová voda
steká na stenu rodinného domu žalobkyne. Taktiež odtoková rúra bola do roku 2020 opretá priamo
o nosnú stenu domu žalobkyne, a to tak, že bola voľne visiaca v mieste napojenia na dolný kotlík.
V tom čase sa v priestore medzi terasou domu žalovaných a domom žalobkyne nachádzala štrková
drenáž, do ktorej voda stekala po stenách oboch susediacich rodinných domov. Štrková drenáž bola

žalobkyňou v roku 2021 zmenená za vyspádovanú plochu z betónu, voda ďalej steká po stenách domu
žalovaných, čo znalec videl na vlastné oči. Na túto skutočnosť ho upozornila žalobkyňa. Znalec sa
zámerne vyhol odpovedi na dezolátny stav horného kotlíka a začal opisovať stav vodorovných žľabov
vedúcich k hornému kotlíku, ktoré sú tiež dlhodobo v dezolátnom stave. Voda z týchto žľabov steká na
terasu domu žalovaných, ktorá pred troma rokmi prešla rekonštrukciou, na ktorej vplyvom vody a mrazu

je dlažba na nej už t.č. uvoľnená. Pri obhliadke znalcom deň po daždi voda stekala po stenách domu
žalovaných v medzere medzi susediacimi domami vo výškovom rozdiele terénu 1,30 m medzi domom
žalovaných vyššie a nižšie domom žalobkyne. Z uvedených skutočností preukázateľne vychádza, že
voda steká z kopca pod dom žalobkyne, ktorý je nižšie položený. Ďalej žalobkyňa uvádza, že to, čo
považuje znalec za „návod“ je súčasťou výkladu STN EN 12056-3:2002. Strešný žľab je zdeformovaný

a nesprávne spádovaný k domu žalobkyne. Po preplnení zdeformovaného žľabu voda steká po terase
domu žalovaných, voda ďalej steká po stenách domu žalovaných do medzery medzi susediacimi
domami pod dom žalovaných a spádovo pod dom žalobkyne – voda tečie z kopca. J. A. vidí veľkú vadu
v prevedení oplechovania terasy domu žalovaných vľavo bez ukončenia odkvapovým žľabom v blízkosti
domužalobkyne,ajtútoskutočnosťznaleczanedbal.Znalectútovadunazývazáveternálišta.Žalobkyňa

ďalej uviedla, že ak podľa znalca nemá zmysel merať zdeformované žľaby, ktoré sú podľa znalca
technicky v poriadku, ale v rozpore s normou, ako môžu plniť svoju funkciu na dome bez nepriaznivého
vplyvu na susednú nehnuteľnosť domu žalobkyne. Na záver žalobkyňa uviedla, že predmetom sporu
nie sú dĺžky zvodov – čiže potrubia. Predmetom sporu je celkový nevyhovujúci stav systému odvodu
dažďových vôd z celkovej plochy 103,23 m2 v dvorovej časti domu žalovaných, zvedených do jediného

dolného zdeformovaného kotlíka žľabmi a potrubiami, ktoré sú v miestach vyústenia potrubia v priemere
menšie, v rozpore s STN a STN EN 12056-3. Ak by bol jeden zvod z domu žalovaných, akú by musel
mať žľab hĺbku? Nejde o dĺžku potrubia nad 10m v žiadnom mieste na dome žalovaných sa nenachádza
potrubie nad 10 m. Žalobkyňa namieta, že dĺžka zdeformovaných žľabov na dome žalovaných v celkovej
dĺžke 16,41 m musí mať dva zvislé dažďové zvody a vodorovne nezdeformované žľaby, ktoré odvádzajú

dažďovú vodu zo strechy a terasy domu žalovaných v opačnom spáde, t.j. nie priamo k domu žalobkyne,
ale z dvorovej časti domu žalovaných spádovaných smerom k ulici E.. Nemôže predsa voda stekajúca
po fasáde domu žalovaných, voda stekajúca z terasy v dĺžke 2,75 m do priestoru medzi dvoma domami,
voda stekajúca po streche dvoch domov z netesného kotlíka. (opraveného izolepou v roku 2020) viď foto
48, 49, 50 byť zvedená nevyhovujúcimi žľabmi a kotlíkmi na dome žalovaných. Znalec účelovo uviedol

dĺžku potrubia a nie dĺžku žľabov.

27. Podaním doručeným súdu dňa 02.04.2024 sa k výsluchu znalca vyjadrili žalované, ktoré uviedli, že
Dom žalobkyne v mieste horného kotlíka, ktorý sa nachádza na dome žalovaných je mierne zatečený,
avšak ako bolo uvedené na pojednávaní ide o zatečenie, ktoré nie je z kotlíka, ale z popod lišty

umiestnenejnadomežalobkyne,atedaideodažďovúvodu,ktorádopadánastrechudomužalobkyne,a
tátopretečiepopodlištunastenejejdomu.ajzfotografieč.50akoiznamipredloženejfotodokumentácie
vyplýva, že ide o jedno tenké zatečenie, ktoré nemôže spôsobiť tak fatálne vlhnutie domu, aké žalobkyňa
demonštruje. Nemožno ani opomenúť skutočnosť, že rovnaké zatečenia sa nachádzajú na domežalobkyne takmer pozdĺž celej strechy, ktorá nie je žiadnym spôsobom spojená s domom žalovaných a
ani v blízkosti akéhokoľvek kotlíka. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že dažďový systém na
domežalovanýchjeplnefunkčnýadostatočnýnaodvedeniedažďovejvodyzostrechydomužalovaných

pričom jeho aktuálny stav nemôže spôsobiť vlhnutie domu žalobkyne. príčinou vlhnutia je s veľkou
pravdepodobnosťou absentujúca alebo nesprávne zhotovená hydroizolácia domu žalobkyne. Samotná
žalobkyňa predložila dôkazy o vykonaní horizontálnej izolácie jej domu až v roku 2020 prostredníctvom
injektáže SikaMur-InjectoCream-100, pričom v zmysle výsluchu znalca na pojednávaní dňa 13.03.2024
vyplynulo, že realizácie bola v rozpore s technologickým postupom výrobcu čo môže mať vplyv na

účinnosťizolácie,keďženiejeistotačisahmotadostaladoložnejškáry.Žalobkyňadoposiaľnepredložila
žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že horizontálna izolácia bola vykonaná aj počas rekonštrukcie
jej domu v roku 2011. Dôveryhodnosť čestných vyhlásení predložených zo strany žalobkyne bola
spochybnenáajzostranysúdomustanovenéhoznalcanastr.10znaleckéhoposudkuč.10/2023,pričom
v žiadnom z nich sa nenachádza informácia o vykonaní horizontálnej izolácie resp. tzv. podrezaní domu.

28. Podaním doručeným súdu dňa 11.05.2024 doplnila žalobkyňa do spisu fotodokumentáciu spolu
s popisom skutočností, ktoré sa zakladajú na pravde.

29. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.05.2023, kde žalobkyňa cestou svojho právneho
zástupcu na pojednávaní uviedla, že v súvislosti s petitom č. 2 je toho názoru, že takýto výrok môže

žiadať s poukazom na § 417 ods. 2 OZ, pretože je to potrebné na odstránenie hroziacej škody. Za tým
účelom, že hrozí škoda navrhla súdu vykonať obhliadku. Žalované cestou svojej právnej zástupkyne
na pojednávaní uviedli, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odkvapový systém domu
žalovanýchniejepríčinouvlhnutiadomužalobkyne,apretoaniniejedôvoddomnievaťsa,ževykonaním
opravy odkvapového systému by sa malo zabrániť hroziacim škodám v zmysle § 417 ods. 2 OZ.

30. Právny zástupca žalobkyne právom záverečnej reči uviedol, že na podanej žalobe trvajú v celom
rozsahu. Všetky nároky žalobkyne boli v konaní preukázané. Znalecký posudok v konaní je irelevantný.
Bolo tam veľa pochybení a nezrovnalostí, ktoré vyplynuli aj z výsluchu znalca. Rozsudok nemôže byť
postavený len na znaleckom posudku. Treba hodnotiť dôkazy všetky, vo vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa

poskytla veľké množstvo dôkazov, ktoré jej tvrdenia preukazujú. Kľúčové v tomto smere sú posudky J.
E. a J. A. ako aj p. C.. Žiadali teda súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni plnú
náhradu trov konania.

31. Žalobkyňa právom záverečnej reči uviedla, že chce len dodať, aby súd zaviazal žalované na úpravu

zvodov a strechy, pretože ten stav aký je, je neúnosný a je tu rozpor v normách, keď znalec na jednej
strane uviedol, že je to v rozpore s normami a na druhej strane uviedol, že to postačuje.

32. Právna zástupkyňa žalovaných právom záverečnej reči uviedla, že z vykonaného dokazovania je
jednoznačne preukázané, že odvodový systém dažďových vôd na dome žalovaných je plne funkčný a

to i napriek jeho súčasnému technickému stavu. Nespôsobil a nespôsobuje vlhnutie domu žalobkyne
a teda žalované neporušili žiadnu povinnosť a to ani nevedomou nedbanlivosťou. V dôsledku tejto
skutočnosti absentuje prvý definičný znak zodpovednosti za škodu. Naďalej trvajú na tom, že namietaná
škoda nie je škodou, ale je výlučne následkom porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ zo
strany žalobkyne, ktorá si v rozhodnom čase v roku 2011 svoj dom riadne nezabezpečila pred všetkými

poveternostnými podmienkami. Dôveryhodnosť dôkazov predkladaných zo strany žalobkyne ako v
podobe čestných vyhlásení boli spochybnené aj samotným znalcom J. L. F. na strane 10 ZP. Technický
posudok J. A. ako i J. E. boli vyhotovené bez exaktných meraní čo vo svojom posudku a aj v stanovisku
obaja potvrdili. Tento posudok ako i stanovisko boli vyhotovené v súlade s objednávkou žalobkyne. Tieto
boli v plnom rozsahu vyvrátené a to prostredníctvom znaleckého dokazovania. Opätovne poukázala

na skutočnosť, že 2 na sebe nezávislé entity a to Štátny stavebný dohlaď a súdom ustanovený znalec
z odstupom 3 rokov dospeli k rovnakým záverom a to, že jedinou a pravou príčinou vlhnutia domu
žalobkyne je absentujúce alebo nesprávne zhotovená hydroizolácia jej domu. A nie odvodový systém
na dome žalovaných ako sa žalobkyňa snažila preukázať naprieč celým konaním. Údajné zatekanie
strechy ako i jej poškodenie nebolo zo strany žalobkyne preukázané. Vzhľadom na predchádzajúce

konanie žalobkyne pred pojednávaním voči matke žalovaných považuje žalobu za istú formu šikany
a útoku zo strany žalobkyne pričom zastáva názor, že k takémuto konaniu súd nemôže asistovať. Zo
strany žalobkyne ide o celkom zjavné zneužitie žalobného práva, ktoré je v súlade s čl. 5 CSP odmietnuť.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno následkom čoho má byť zamietnutie žaloby. A z tohto dôvodupovažuje žalobu za nedôvodnú a navrhla súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným
priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške.

33. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi: Výpis z LV č. XXX, K. XXXX, Katastrálna mapa,
Výzva, Doručenka, Prípis Zatekanie nehnuteľností, Podací lístok, Stanovisko, Technický posudok,
Fotodokumentácia, Faktúra č. XX, Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 24.09.2020, Faktúra č.
XXXXXXXX,Úhradafaktúry,Faktúrač.XX/XXXX,Dohodaovykonanípráce,Pokladničnébloky,Faktúra
č. XX, č. XX, Príjmové pokladničné bloky, Faktúra č. X, príjmové pokladničné bloky, Fotodokumentácia,

Faktúra č. XX/XXXX, Pokladničné bloky, Fotodokumentácia, Oznámenie o vykonaní stavebných
prác, Rozhodnutie Mesta D., Zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného, Uznesenie OR PZ
v Malackách, Vodohospodárske posúdenie odvodnenia dažďových zvodov, Odpoveď Mesta Malacky
na list Zatekanie nehnuteľnosti, Stanovisko k vyhláseniu poškodenej strechy, Posúdenie zmoknutej
steny a návrh na opravu, Príloha k Zmluve o dodávke pitnej vody a odvádzaniu odpadových vôd,
Rozhodnutie Mesta D., Stavebné povolenie, Kolaudačné rozhodnutie, Znalecký posudok č. 10/2023,

Fotodokumentácia, Geometrický plán, Čestné vyhlásenie – C. M., Čestné vyhlásenie – L. M., Prehľad
výsledkov merania vlhkosti, Stanovisko k hĺbke podzemnej vody na pozemku, Potvrdenie Stanoviska
k hĺbke podzemnej vody, Znalecký posudok č. 78/1998, Čestné vyhlásenie – N. O., Čestné vyhlásenie
– B. O., Stanovisko SHMÚ, Žiadosť o poskytnutie informácie o stave hladiny podzemnej vody,
Fotodokumentácia, Pokladničné doklady, Cenová ponuka, Zálohová faktúra, Výpis z účtu, Faktúra č.

XX/XXXX, Príjmový pokladničný doklad, znaleckým posudkom 10/2023, výsluchom znalca, keď zistil
tento skutkový a právny stav:

34. Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XXXX/XXX
o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, parc. č.

XXXX/X o výmere XXX m 2, všetko zastavané plochy a nádvoria a stavby rodinný dom so súpisným
číslom XXX sú žalované každá v podiele 1 z celku.

35. A. S. z katastra nehnuteľností súd zistil, že rodinný dom so súpisným číslom 352 a rodinný dom so
súpisným číslom 354 sú v priestore umiestnené tak, že sa v jednej časti plne dotýkajú.

36.Zvýzvyzodňa05.10.2020súdzistil,žežalobkyňavyzvalap.D.D.akoužívateľkurodinnéhodomuso
súpisným číslom 352, aby žalobkyni umožnila vstup na nehnuteľnosť, ktorú užíva za účelom vykonania
potrebných prác na zabezpečenie nehnuteľnosti žalobkyne ako vlastníčky rodinného domu so súpisným
číslom XXX. Podľa doručenky p. D. prevzala túto výzvu dňa 08.10.2020.

37. Z listu zo dňa 11.05.2020 súd zistil, že žalobkyňa oslovila p. D. D., pričom v liste uviedla, že už
pred troma rokmi ju žiadala, aby si vyčistila odkvapové žľaby na jej dome z dôvodu vlhnutia steny na
dome žalobkyne. Vtedy ju mali navštíviť s pánom, ktorý je živnostník a mali skonštatovať, že žľaby na
dome p. D. sú plné odpadu a rastlín (breza vo výške 0,7 m). Žalobkyňa v liste uviedla, že na stenách

a odkvapových rínach je vytvorený vodný kameň zo zatekania vody po múroch pod dom. Žalobkyňa
musela nechať stenu opraviť – odstrániť omietku až do tehly, vysušiť, sanovať podľa technologického
postupu pri vlhnutí, čo ju vyšlo aj s maľovkou celej špajze 240 Eur . minulý rok žalobkyňa zistila, že stena
od nej je podmáčaná a odutá, dala ju opraviť. Celková suma bola znova 230 Eur. Dala opraviť nábytok
za 180 Eur, potom znova zistila, že stena je znova odutá, podmoknutá a opadáva omietka (marec 2020).

Žalobkyňavlisteuviedla,žebolastavebnýminžinieromupozornená,žetechnologickýpostupzjejstrany
bol v poriadku, je teda názoru, že niekde pod dom musí ísť voda. 01. mája 2020 žalobkyňa navštívila
matku žalovaných a zistila, že spodný žľab je deravý, voda steká po stene domu žalovaných, nie do
odtokového zvodu z celej strechy a rovno pod ich dom. Žľab pred terasou je situovaný tak, že znova voda
steká smerom k stavbe žalobkyne a do poškodeného žľabu, znamená to, že všetka voda zo strechy

domu žalovaných steká pod dom žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že jej dom je ohrozený v plnom rozsahu
dažďovou vodou z viac ako polovice domu žalovaných. J. C., s ktorým žalobkyňa navštívila p. D. dňa
05. mája 2020 zistil, že žľaby a ríny sú poddimenzované na plochu strechy a terasy nepostačujú, terasa
je v takom stave, že všetka voda steká dolu mimo žľabov, bez riadneho zabezpečenia odtoku vody –
čo vidieť na stenách rínach – vodný kameň, odtok vody treba upraviť tak, aby táto stekala minimálne

do dvoch zvodov, tým, že dom žalobkyne je nižšie ako dom žalovaných, voda steká pod jej dom, zvod
žalovaných z celého domu bol zanesený špinou a zhnitým organickým odpadom do takej miery, že p. J.
C. toho vybral za jedno plné vedro, ak sa chcel dopátrať skutočnosti, kade by mala voda odtekať.38. Zo stanoviska J. G. E. zo dňa 19.11.2020 súd zistil, že tento ako projektant vodohospodárskych
stavieb konštatoval plochu strechy cca XX m2, celkovú dĺžku odtokových žľabov cca 18m. Záverom
projektant uviedol, že na základe zjednodušeného výpočtu v zmysle STN EN 12 056-3:2002: Gravitačné

kanalizačné systémy vnútri budov, je zrejmé, že aktuálny stav odvodnenia strechy nie je dostatočný.
Je doporučené, aby bol aktuálny stav a spôsob odvodnenia strechy navrhnutý na novo a bol
pridaný minimálne jeden vertikálny odtokový zvod. Ďalej je potrebné vyčistenie existujúcich žľabov
a zvodov a zabezpečené vyspádovanie jednotlivých plôch (napr. terasa), žľabov a zvodov smerom do
nehnuteľnosti ako aj od priľahlých nehnuteľností. Je potrebné všetky vyústenia dažďových zvodov viesť

do verejnej kanalizácie alebo minimálne však 2 m os nehnuteľnosti a priľahlých nehnuteľností.

39. Na č.l. 17 sa nachádza popis spôsobu montáže pod odkvapových žľabov. Tie sa majú montovať
v spáde 5 mm/m. Odkvapové rúry sa montujú max. Po každých 10 m dĺžky pod odkvapového žľabu.

40.PodľatechnickéhoposudkuJ.G.A.zodňa22.12.2020súdzistil,žetátoakoprojektantkapozemných

stavieb uviedla, že dom žalobkyne je o cca 60 cm nižšie ako dom žalovaných. Hlavný problém
projektantka videla v odvodnení strechy domu žalovaných do jeho dvora. Strešný žľab a zvod sú v zlom
technickom stave – je zanášaný lístím, bol mechanicky poškodený, chýba odpadový žľab terasy vľavo
a koleno pre vyústenie dažďovej vody. Dažďové vody nie sú riadne odvedené od steny na spoločnej
pozemkovej hranici odpadovým potrubím, čo má za následok striekanie a zatekanie na a pod susednú

stavbu – dom žalobkyne. Projektantka vychádzala z toho, že plocha strechy je cca 80 m a celková dĺžka
odtokových žľabov v cca 18 m. Záverom J. A. uviedla, že odporúča výmenu odvodňovacieho systému
dvornej strechy: strešné zvody strechy aj kolená a pravidelné čistenie strešných žľabov užívateľom
rodinnéhodomužalovaných.Nakoľkoodvodnenieterasyvľavoccavšírke4mrovnobežnejsobvodovou
stenou domu žalobkyne nebolo a nie je do t.č. realizované je nutné realizovať ho podľa nižšie uvedených

technických noriem. Rozmery žľabov podľa pôdorysného priemeru odvodňovaných plôch (strechy s
terasy) musia vyhovovať ČSN 73 3610 (2). Je dôležité zabezpečiť odvedenie dažďových vôd od oboch
rodinných domov pomocou nového ležatého kanalizačného potrubia v priestore dvora domu žalovaných
položeného v smere na ul. Kukučínova a ústiace ho ulice E.. V súčasnosti nie je zabezpečená minimálna
vzdialenosť 2m od nehnuteľnosti t.j. od obvodovej steny poškodeného rodinného domu žalobkyne.

Na dĺžku dvornej strechy 18 bm a jej plochy cca 80 m2 sa vyžaduje podľa ČSN 73 3610 aj STN
EN 12 056-3:2002 odvodnenie dažďových vôd dvoma dažďovými zvodmi /rínami/. Na posudzovanom
dome žalovaných je umiestnený len jeden dažďový zvod a to zvod, ktorý je umiestnený v nesprávnom
spáde a to v tesnej blízkosti obvodovej nosnej steny domu žalobkyne, čo naďalej ohrozuje nehnuteľnosť
žalobkyne.

41. Z fotografie na č.l 24 sú zistil, že zadná časť domu žalovaných je z polovice tvorená terasou, ktorá
sa pripája k domu žalobkyne.

42. Z faktúry č. 57 vystavenej 10.09.2020 živnostníkom L. M. súd zistil, že tneto účtoval žalobkyni

sumu 1.163,84 Eur za: sťahovanie spálne, likvidácia plávajúcej podlahy, vysprávka stien, maľovka stien,
montáž podlahového kúrenia, pokládka dlažby, montáž skríň, sťahovanie nábytku a odvoz odpadu.

43. Z faktúry č. 04/2020 vystavenej dňa 31.07.2020 súd zistil, že bolo žalovanej účtované dodávka
a montáž injektáže do muriva SikaMur – InjectoCream-100 v hodnote 680 Eur.

44. Z faktúry č. 50 vystavenej dňa 10.11.2019 súd zistil, že živnostník L. M. – M. účtoval žalobkyni:
demontáž plávajúcej podlahy, vysprávku stien, maľovku stien, pokládku plávajúcej podlahy, upevnenie
okrajových líšt, odvoz odpadu v sume 641,34 Eur.

45.Zfaktúryč.45vystavenejdňa19.09.2019súdzistil,žeživnostníkL.M.–M.účtovalžalobkyni:oprava
a sanácia podmáčanej steny od suseda D. D., oprava dlažby, maľovka a ostatné práce v sume 240 Eur.

46. Z posúdenia zamoknutej steny spoločnosťou SV Stav Construkt, s.r.o. O. C. zo dňa 11.03.2021
súd zistil, že konateľ spoločnosti uviedol, že dňa 11.03.2021 bol opätovne na obhliadke poškodenej

steny na rodinnom dome žalobkyne susediacej s domom D. D. na ulici E. XX, D.. V septembri 2020
bola vykonaná celková oprava, izolácia a maľovka celej steny a izby susediacej s nehnuteľnosťou D..
D. na jeseň v roku 2020 neumožnila vstup na pozemok tak, aby sa mohli odkryť a odstrániť všetky
technické poškodenia izolácie a tým predísť ďalším škodám na majetku žalobkyne. Stena susediacas nehnuteľnosťou užívanou p. D. je znova mokrá, hoci bola vykonaná injektáž, ktorá bola považovaná
za jedno z technických možností odstránenia zamokania steny. Z uvedeného je nutné umožniť vstup
na pozemok užívaný p. D. minimálne na dobu 30 dní odkopaním uvoľniť vstup k stene nehnuteľnosti

žalobkyne.Výkopjenutnévykonaťvcelkovejdĺžkestenyahĺbkeaždozákladuvšírkevýkopuminimálne
0,70 m. Po dokope je potrebné stenu vysušiť minimálne 14 dní a následne zaizolovať.

47. Podľa faktúry č. 6 splatnej 08.11.2021 súd zistil, že dodávateľ N. C. fakturoval žalobkyni murárske
práce na jej rodinnom domu, súčasťou mal byť aj dodací list prác a materiálu. Práce a materiál spolu

2.990,49 Eur.

48. Z dodacieho listu k faktúre č. 6 vystavenej dňa 08.11.2021 súd zistil, že dodávateľ N. C. uskutočnil
tietopráce:prípravastaveniska,búraciepráce,odstránenieobrubníkov,výkopovépráce,sanáciamuriva
vo výkope a odstránenie izolácie, izolácia základov a muriva vo výkope 20 m2 x 10 Eur (fólia Fatrafol,
nopová fólia, styrodur, izolačná pena), zasypanie výkopu, zateplenie nadzemného muriva, konečná

úprava nadzemnej časti steny, sieťka, kléber, brizolit, betonárske práce, odvoz a likvidácia odpadu.

49. Z fotografie z č.l. XXX súd zistil, že odkvapová rína na dome žalovaných je zvonka zatečená vodným
kameňom. Horná časť je zalepená lepiacou páskou.

50. Z oznámenia o vykonaní prác zo dňa 18.03.2011 súd zistil, že p. A. D. (žalobkyňa) oznámila p. D.
D. a žalovaným listom zo dňa 18.03.2011, že na základe udeleného stavebného povolenia im oznámila,
že bude vykonávať práce – kompletnú. Opravu steny, omietkové práce a zatepľovacie práce.

51. Z rozhodnutia Mesta D. č.j. S./H. zo dňa 03.01.2011 súd zistil, že mesto D. ako stavebný úrad

dodatočne povolilo zmenu stavby – stavebné úpravy strechy a prístavba garáže.

52. Z vodohospodárskeho posúdenia odvodnenia dažďových zvodov vypracovaného Ing. Adamom
Janíkom, PhD. vodohospodárskym technickým pracovníkom a overeným J. N. E. autorizovaným
stavebným inžinierom vodohospodárskych stavieb súd zistil, že záverom bolo uvedené, že dažďový

zvod zo strechy domu žalovaných v súčasnosti žiadnym spôsobom neohrozuje susedné nehnuteľnosti.
Všetky susediace rodinné domu majú dažďové vody odvodnené do uličného spustu, ktorý je umiestnený
v zelenom páse pred rodinným domom na ulici C. K. XX. Voda z dažďových zvodov z rodinných domov
nauliciE.XXG.C.XXsíceodtekápovrchovopochodníkupreddomomnaC.XXavšakvďakasklonitosti
chodníka voda odteká ma hranici zeleného pásu a je tiež rýchlo odvádzaná do spomínaného žľabu.

Preto je aj vsakovanie dažďovej vody do zeleného pásu pred domom na C. K. XX len minimálne.

53. Z odpovede mesta Malacky zo dňa 19.08.2020 ako príslušného stavebného úradu na podnet
žalobkyne na vykonanie štátneho stavebného dohľadu súd zistil, že mesto D. v odpovedi uviedlo, že
dňa 30.07.2020 vykonal na parcele č. XXXX G. XXXX/X v k.ú. D. štátny stavebný dohľad. Predmetom

výkonu štátneho stavebného dohľadu bol rodinný dom so súp. č. XXX a rodinný dom so súp. č. XXX.
Ide o susedné nehnuteľnosti, s nulovou odstupovou vzdialenosťou. Stavebný úrad konštatoval, že
žalobkyňa je presvedčená, že vlhnutie muriva na jej stene je spôsobené nesprávne odvedenej dažďovej
vody p. D., tvrdí, že suseda má odkvapy umiestnené veľmi blízko jej domu, ktoré sú naprojektované
nesprávne, a preto nestíhajú odvádzať dažďovú vodu, zatekajú a voda je odvedená pod jej dom.

V podnete žalobkyňa uvádza, že odkvapy p. D. nie sú udržiavané, plné odpadu a rastlín, a preto voda
nemôže odtekať. Pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu boli prekontrolované zariadenia, ktoré
zbierajú dažďovú vodu zo strechy p. D. – spoje aj vodorovne prebiehajúce strešné žľaby. Tie boli
vyčistené, nenachádzal sa v nich odpad, ani rastliny. Zvislé odkvapové rúry, ktoré odvádzajú dažďovú
vodu do kanalizačnej siete, viditeľne s novým náterom. Lapač strešných splavenín do kanalizácie

a revízna šachta kanalizačnej prípojky umiestnené vo dvore p. D. boli skontrolované a neboli zanesené
žiadnymi nečistotami. Orgán štátneho stavebného dohľadu tiež skúmal fasádu rodinného domu so súp.
č. XXX, pretože ak by odkvapy nestíhali odvádzať dažďovú vodu, dažďová voda by sa odrážala od
okolia, t.j. aj na múry budovy. Najčastejším prejavom zatekania sú zelené mapy na soklovej oblasti,
ktoré na predmetnej stene z dvora p. D. neboli. Steny neboli znečistené ani zatečené. Pri šetrení

nebolo zistené znečistenia fasády nad mieru zodpovedajúcu veku stavby. Orgán štátneho stavebného
dohľadu tiež preveroval vnútorné steny nehnuteľnosti, z dôvodu, že ak by sa pod rodinnými domami
hromadila dažďová voda vo väčších množstvách, malo by to vplyv aj na okolité nehnuteľnosti. Pri
obhliadke nebolo zistené, že by vnútorné steny javili známky vlhkého muriva, ani plesne. Na obhliadkeu p. B. bola izba už vysušená, odtiahnutý nábytok, stena opatrená novou omietkou z novembra až
októbra 2019. V izbe bola zdemontovaná laminátová podlaha, v časti miestnosti položená nová podlaha.
Stena s betónovou podlahou javili znaky kondenzácie vody v rohu, na povrchu steny a podlahy, ktorá

vznikla v dôsledku dosiahnutia rosného bodu vodných pár vo vzduchu. Ďalšia miestnosť v dome, ktorá
priamo susedí so stenou p. D., komora, nejavila známky zvlhnutia. Orgán štátneho stavebného dohľadu
preveroval materiály použité na fragmente predmetnej steny p. B., ktorá priamo susedí s rodinným
domom č. 352. L. B. uviedla nasledujúce zloženie vrstiev: obvodové murivo – porobetónová tvárnica
Syporex 300 mm, nopová fólia do výšky 1,5 m pod omietkou a na zateplenie bol použitý heraklit 5

cm, konečná úprava fasády – omietka, a to do 1,5 m ako hnedý marmolit s vyššou vodoodpudivosťou
a odolnosťou proti poveternostným vplyvom pre ochranu sokla, na zemi naukladané väčšie okruhliaky
do záhradného obrubníka. Nopová fólia, ktorá sa bežne umiestňuje na omietku v soklovej časti, tak
aby zabraňovala prieniku vlhkosti zo zeme, nebola pri obhliadke viditeľná, ani po odhrnutí vrstvy
kamenina. Podľa vyjadrenie p. B. predmetná stena bola znovu postavená pred 8 rokmi, nakoľko stena
sa zvalila. Po uskutočnení obhliadky stavebný úrad obdržal novú fotodokumentáciu vyhotovenú po

obhliadke. Na základe vyššie uvedeného stavebný úrad konštatoval, že odkvapový systém rodinného
domu č. 352 sa javí ako dostatočný, pri obhliadke nebol znečistený a rodinný dom nejavil známky
toho, že by odkvapový systém nestíhal odvádzať dažďovú vodu. U p. D. neboli zistené žiadne známky
vlhnutia muriva. Zo šetrenia ďalej vyplýva, že hrúbka tepelnej izolácie použitej na stene domu p. B.
nespĺňa hygienické kritéria a teplo pre určenie kondenzácie, t.j. tepelný odpor fragmentu tejto steny

nie je vyhovujúci. Z priloženej fotodokumentácie vyhotovenej po obhliadke vyplýva, že známky vlhnutia
sa prejavujú prvotne na podlahe a nie na obvodovom murive. Ak je na vlhkej betónovej podlahe
položená laminátová podlaha, voda sa nemá kde odpariť. Laminát tvorí vzduchotesnú bariéru a tak sa
vlhkosť pomaly zbiera a nemá kam odísť. To by zodpovedalo stavu, ktorý popisuje p. B.. Z miestnej
obhliadky, následného šetrenia a priloženej fotodokumentácie možno predpokladať, že vlhnutie muriva

je spôsobené nedostatočnou alebo chýbajúcou hydroizoláciou podlahy.

54. Z vyjadrenia J. G. A. zo dňa 12.11.2022 sú zistil, že zotrváva na svojom Technickom posudku zo dňa
22.12.2020 a dopĺňa, že československá štátna norma K. XX XXXX, z ktorej vychádzala pri posudku je
a bola platná od 07.12.1987. od 01.01.1993 je naďalej platná pod nezmeneným číslom ako slovenská

technická norma s pôvodným číslom, ktorej znenie sa nezmenilo. Na posudzovanom dome č. 352 je
z dvornej časti domu umiestnený len jeden dažďový zvod, a to len jeden zvod s priemerom 180 mm,
ktorý je umiestnený v nesprávnom spáde a navyše v tesnej blízkosti dotýkajúci sa obvodovej nosnej
steny domu žalobkyne na spoločnej pozemkovej hranici. Toto nesprávne riešenie odvodu dažďových
vôd ohrozovalo a ohrozuje predmetnú poškodzovanú susednú nehnuteľnosť. ČSN 733610 platila aj

v čase kolaudácie domu v roku 1992. Rozmery žľabov na rodinnom dome č. 352 podľa pôdorysného
priemeru odvodňovaných plôch musia a museli vyhovovať ČSN 733610 (2) a STN EN 12 056-3:2002.
Posúdenie vodohospodárskeho technika J. N. je len posúdenie neodvedenia vôd uličnej časti rodinného
domu. Aj z priloženej fotografie je aj bez výpočtu viditeľné, že aj v tomto prípade by mali byť umiestnené
dva dažďové zvody na rodinnom dome žalovaných, nakoľko sa jedná o dĺžku 18 m. Pri svojom posúdení

vychádzala z plôch RD žalovaných, ktoré sú uvedené v Katastri nehnuteľnosti pre k.ú. D..

55. Zo stanoviska zo dňa 11.11.2022 J. G. E. súd zistil, že vyčistenie dažďových žľabov a zvodov je
všeobecné odporúčanie, ktoré prispeje k vyriešeniu odtokovej situácie. Avšak toto zistenie stále nič
nemení na tom, že jeden vertikálny zvod nestačí na odvod dažďovej vody v dĺžke 18m, napr. počas

silných dažďov. Hoci je zvod vedený do verejnej kanalizácie, trvá na správnosti svojho výpočtu, podľa
ktorého nie je jeden vertikálny zvod o priemere 180 mm dostatočný na odvodnenie strechy o veľkosti
80 m2. Zvod je navyše spádovaný smerom k domu žalobkyne, čo takisto neprispieva k riadnemu stavu
odtokových pomerov.

56. Zo znaleckého posudku č. 10/2023 znalca Ing. Peter Briatka, PhD., MBA. Vo veci vlhnutia stien
rodinného domu a správnosti odvedenia zrážkovej vody zo strechy rodinného domu sú zistil, že znalec
odpovedal na zadané otázky:

1/ Je odkvapový systém dažďových vôd rodinného domu žalovaných realizovaný dostatočne tak, aby

spĺňal STN 733610 a STN EN 12 056-3:2002?

Áno. Odkvapový systém s dimenziami jednotlivých prvkov, v kritickom mieste (žľab terasy) vyhovuje aj
na prísnejšie (nie povinné) hodnotenie pre hnaný dážď. Odkvapový systém má odchýlky od požiadaviekuvedených noriem. Tieto sú v texte vymenované. Formálne teda niektoré parametre nevyhovujú
požiadavkám. Jedná sa napríklad o nedodržanie odporúčaného minimálneho spádu žľabu, vzdialenosť
žľabu od muriva, deformáciu jedného žľabu (nad terasou) a protispád tohto žľabu, prípadne výška

záveternej lišty ukončenia terasy, ktorá však ani nemusela byť použitá. Poznámka: v kontexte sporu
žalobkyne so žalovanými však tieto zistenia z technického hľadiska nehrajú rolu.

2/ Je odkvapový systém dažďových vôd rodinného domu žalovaných v jeho dvornej časti zrealizovaný
tak, aby postačoval zviesť dažďovú vodu do jedného dažďového zvodu umiestneného v smere sklonu

k stene rodinného domu žalobkyne priamo na spoločnej hranici?

Áno, žľab a odkvapový systém je zrealizovaný tak, že postačuje zviesť dažďovú vodu do jedného
dažďového odpadového potrubia.

3/ Je zvedenie dažďových odpadových vôd zo strechy rodinného domu žalovaných v smere k múru

susedného domu, priamo na spoločnej pozemkovej hranici, z hornej časti strechy, zvedenej ďalším
dažďovým zvodom do ďalšieho jediného dažďového zvodu postačujúce vo výmere celej strechy v jej
dvorovej časti?

Odpoveď na túto otázku nemožno dať jednoznačne. Vychádzajúc len zo zjednodušeného odporúčania

na dimenzovanie pod odkvapových polkruhových žľabov podľa STN 73 3610 by sa malo konštatovať,
že priemer žľabu je nevyhovujúci pre plochu strechy nad 100 m2. Pri posúdení podľa STN EN
12 056-3:2002 so zohľadnením nepriaznivej kombinácie zrážok priemer žľabu vyhovuje. Zároveň aj
priemer odpadového potrubia vyhovuje. Avšak, výtok zo strešného žľabu pri nepriaznivej kombinácii
(hnaný dážď a plnenie potrubia 0,20) nevyhovuje na minimálnu empiricky stanovenú plochu

zodpovedajúcu priemeru 127 mm. V prípade kombinácie hnaného dažďa a plnenia potrubia 0,33 výtok
žľabu vyhovuje na požadovanú plochu zodpovedajúcu priemeru 92 mm.

4/ Je podľa vyjadrenia žalovaných „lapač dažďových vôd“ v dostatočnej vzdialenosti id steny rodinného
domu žalobkyne?

Lapač dažďových vôd (vtok) zo spevnenej plochy dvora domu žalovaných je umiestnený vo vzdialenosti
1,0modobvodovejstenydomužalobkyne.Spevnenáplochapozdĺžstenydomužalobkynejezhotovená
vpremenlivompriečnomsklone0,1–5,6stupňa.Preumiestnenievtokuzospevnenejplochyvočiploche
budovy nie sú známe požiadavky, preto znalec konštatuje, že vzdialenosť je dostatočná.

5/ Vlhol by dom žalobkyne aj v prípade neexistencie izolácie domu žalobkyne alebo nedostatkov
izolácie?

Áno, prax preukazuje, že stavby postavené z hygroskopických (nasiakavých) stavebných materiálov

prijímajú vlhkosť z okolia. V prípade, ak by neexistovala hydroizolácia domu žalobkyne alebo by mala
nedostatky, dom by vlhol. Poznámka: Vlhnutie by sa prejavovalo najmä v miestach absencie alebo
nedostatkov hydroizolácie. Obdobné distribúcie vlhkosti sa zistili. Rovnako sa zistilo aj to, že v lokalite
je hladina podzemnej vody pomerne plytko pod terénom a základy domu sú zmiešané, pričom stena
domu žalobkyne údajne bola (v neznámom rozsahu) vymurovaná z pórobetónových tvárnic (nasiakavý

materiál).

6/ Dopadá k domu žalobkyne voľne padajúca dažďová voda?

Áno. Dom žalobkyne je vystavený dažďovým zrážkam a dažďová voda dopadá voľne k domu žalobkyne.

7/ Môže takáto voľne dopadajúca dažďová voda spôsobovať vlhnutie domu žalobkyne?

Hypoteticky by mohla, ak sa však zohľadní hydroizolácia stavby, ktorá sa z dvora domu žalovaných
vykonala a z tejto strany je hydroizolácia vyvedená nad úroveň spevnenej plochy, potom je tento

mechanizmus vlhnutia domu žalobkyne vylúčený. Merania vlhkosti steny domu žalobkyne (resp.
kontaktného tepelnoizolačného systému) nepreukázali žiadne mimoriadne vlhkosti.

8/ Má dom žalobkyne vertikálnu a horizontálnu izoláciu?K tejto otázke znalec nedokáže dať jednoznačnú odpoveď. Aby sa toto preverilo, vyžiadalo by si
to výrazne deštruktívny zásah – sondáž, ktorá by nielen spôsobila poškodenia, ale aj výrazným

spôsobom obmedzila užívanie nehnuteľnosti na niekoľko dní. Vychádzalo sa len zo spisu a poskytnutej
fotodokumentácie. Z týchto dokumentov je zrejmé, že v dome žalobkyne prebehli stavebné práce, ktoré
sa podobajú na dodatočné izolovanie stien, tzv. injektážou. V päte muriva sú na fotografiách zachytené
vrty v pravidelnom rozostupe. Nie je však známe nič iné o tejto technológii – ako bola zrealizovaná
(gravitačne alebo tlakovo), aké množstvo materiálu sa použilo (z čoho tento spôsob hydroizolácie

vychádzal, aký materiál sa použil), a pod. Javí sa preto, že vodorovná hydroizolácia stien je vykonaná.
Hydroizolácia podlahy v spálni domu žalobkyne bola údajne zhotovená, a to z materiálu, ktorý sa
dodával na stavbu v rolkách. Môžu to byť asfaltové pásy alebo napr. PVC pásy. Poznámka: Zhotovenie
a napojenie na dodatočnú hydroizoláciu stien sa však nepodarilo zdokumentovať a skontrolovať. Ak má
byť hydroizolácia funkčná, musí byť celistvá. Zvislá hydroizolácia steny domu žalobkyne od dvora domu
žalovaných je zachytená na fotodokumentácii. Nie je známy spôsob ukončenia, resp. začatia v blízkosti

základovej škáry. Medzi základovou konštrukciou a hydroizolačnou vrstvou sa nachádza tzv. nopova
fólia, ktorá práve vytvára priestor pre hromadenie vody (ak sa tam dostane z podložia stavby).

9/ Je dom žalobkyne správne zaizolovaný?

Ktejtootázkenedokážedaťznalecjednoznačnúodpoveď.Dôvodjerovnakýakovotázkeč.8.Vovzťahu
k časti domu žalobkyne, ktorá susedí s dvorom domu žalovaných sa z fotografie zistili okolnosti, ktoré
prinajmenšomvyvolávajúnedôveruvočisprávnostizhotoveniahydroizoláciedomužalobkyne.Popísané
sú v odpovedi na otázku č. 8. Poznámka: zvýšená vlhkosť sa zaznamenala aj v obvodovej stene spálne,
pri dverách na terasu. To podporuje záver o nedôvere voči správnosti zhotovenia hydroizolácie.

10/ Vlhne dom žalobkyne aj na iných miestach, ktoré nesusedia so stranou domu žalovaných?

Áno, zistilo sa, že dom žalobkyne vykazuje zvýšenú až vysokú vlhkosť aj na iných miestach. Jedná sa
napríklad o (už spomínanú) stenu spálne smerom na terasu, ale aj obvodovú stenu od ulice v kuchyni

a v menšom rozsahu aj v obývacej izbe. Zvýšená vlhkosť sa zistila aj v priečke medzi obývacou izbou
a kuchyňou. Podlahy v kuchyni a spálni majú celoplošne zvýšenú vlhkosť.

57. Z čestného vyhlásenia C. M. zo dňa 09.08.2023 z č.l. 463 súd zistil, že v rokoch 2011 a v roku
2012 pracovali na prestavbe rodinného domu pani A. B., predtým D.. Rodinný dom bol podmáčaný zo

susedových odkvapových rín, ktoré boli zvedené ku stene rodinného domu pani D., teraz B.. Rodinný
dom odkopali zo strany susediacej s dvorom D. až do hĺbky 180 cm vodorovnú aj vertikálnu po celej
stene,ktorúurobileštebývalýmajiteľD.O..VtedyzavolalipaniB.,abysitoodfotila.Izoláciabolazničená
vplyvom obrovského množstva vody z domu D. (Bumiller a Falcioni). Stena bola nimi poctivo izolovaná,
bola teplom lepená lepenka, bol daný upravený polystyrén s lepenkou a nopová fólia, nakoniec dali

styrodur, urobili okolo domu drenáž. V izbe susediacej s dvorom Menkeho museli vykopať všetku
podlahu do hĺbky 60 cm pri stene susediacej s Menkem a smerom k dvoru pani B. to bolo niečo menej
45-50 cm. Urobili štrkové lôžko, betón, dali kari rohože, betón zváranú izoláciu až na steny a potom
znova betón. Izolácia je vidieť na fotografiách okolo stien v poškodenej izbe. Dom celý je horizontálne
zaizolovaný, tak, ako sa patrí. Tieto práce vykonávali spolu s pánom L. M., ktorý je riadne vyučený murár

s praxou. Vysúšali miestnosť od jari do jesene.

58.ZčestnéhovyhláseniaL.M.zodňa09.08.2023nač.l.468súdzistil,ževrokoch2011a2012apotom
neskôr vykonával kvalifikované murárske práce na dome žalobkyne. V roku 2011 vykonal výkopové
a izolatérske práce na dome C. XXX/XX a to hlavne: vo dvore susediacom s domom pani B., na E.

XX C. D. T. D. M., kde odkopali stenu podmáčaného domu až do hĺbky 180 cm. Odkryli staré vertikálnu
aj horizontálnu izoláciu po bývalom majiteľovi. Celú stenu po vysušení susediacu s dvorom D. neskôr
izolovali. Izbu, teraz spálňu pani A. B. vykopali do hĺbky pri stene viacej ako pol metra – 60 cm, ostatné
časti minimálne 40 až 50 cm. Celá izba sa vysúšala až do neskorej jesene plynovým vysúšačom. Izbu
riadne zaizolovali, čo je vidieť na priložených fotografiách pri strete steny a podlahy v škárach. Celý dom

bol riadne izolovaný horizontálnou izoláciou. Stena od E. ulice bola izolovaná lepenkou, ktorú tepelne
lepili na stenu, po čom ostali stopy na tehlách. Použili ďalej upravený polystyrén s lepenkou, nopovú
fóliu a nakoniec styrodur. Okolo steny bola urobená drenáž, čo je vidieť aj na fotografiách. Nakoniec
urobili povrchovú úpravu terénu betonážou. Dom žalobkyne riadne izoloval a práce dokončil.59. Z bližšej špecifikácie bodu 5, dodacieho listu k faktúre č. 6 N. C. zo dňa 08.11.2022 súd zistil, že
v bode 5 sa uvádza: sanácia muriva vo výkope a odstránenie izolácie 36 m2 x 2,75 Eur x 3 osoby.

Odstránené bolo: 1. styrodurové zateplenie 2 cm s povrchovou úpravou – omietkou 36 m2, 2. nopová
fólia 36 m2, 3. polystyrénové dosky s bitumenovou fóliovou ipou v hrúbke 3 cm, 36 m2, stopy po
tejto vodoizolácii súd vidieť na priložených fotografiách – čierne fľaky na tehlách. Pri písaní dodacieho
listu nepovažoval N. C. za nutné popísať, z čoho sa skladala sanácia muriva a odstránenie tepelných
a vodoizolačných vrstiev.

60. Zo stanoviska k hĺbke podzemnej vody zo dňa 04.10.2023 podpísaného Q. R. a R. C. R., označenom
ako geológ, súd zistil, že podľa uvedených subjektov pred niekoľkými rokmi realizovali na ich pozemku
zapustený bazén do terénu, ktorého výkop bolo nutné urobiť do hĺbky 2m. Na podzemnú vodu nenarazili.
Majú tam pieskové podložie. Bazén majú napúšťaný z ich vlastnej studne, ktorú im vyvŕtala firma C. E.
z L. U.. Hĺbka vrtu je do piesku 10 metrov, ílové podložie zhruba 2 metre, potom nasleduje podzemná

voda. Pozemok žalobkyne a jej dom aje od ich studne vzdialený maximálne 70 metrov. Ich nehnuteľnosti
sa nachádzajú v susedstve záhrad rodinných domov. Stanovisko dali žalobkyni pre lepšiu orientáciu
výšky podzemnej vody v lokalite rodinných domov na uliciach E., E. a C..

61. Podľa čestného vyhlásenia N. O., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 01.12.2023 súd zistil, že tento

vyhlásil nasledovné skutočnosti: stena manželov streleckých spadla, alebo bola zámerne zvalená pre
nevyhovujúci stav niekedy medzi rokmi 1971 – 1974, niekedy po roku 1980 po oprave strechy zo strany
manželov O. na dom žalobkyne, ich požiadali manželia O. o možnosť odvádzať dažďovú vodu na ich
pozemok – záhradu, nakoľko technicky nebolo možné zvádzať dažďovú vodu na ich pozemok, nakoľko
by tak bol ich rodinný dom ohrozený zavodňovaním, a tak aj susedná nehnuteľnosť D.. Manželia D.

nikdy neodvádzali vodu na pozemok podpísaného N. O.. Podľa jeho vedomosti bol dom D. obývaný cca
okolo roku 1995.. Pani D. (bývalá vlastníčka nehnuteľností D.) zomrela niekedy okolo roku 1980, ale
presne to uviesť nevie.

62. Podľa čestného vyhlásenia B. O., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 01.12.2023 súd zistil, že tento vyhlásil

to isté ako osoba N. O. (viď predchádzajúci bod odôvodnenia).

63. Podľa listiny Hladina podzemnej vody – sonda č. 22, 26 Slovenského hydrometeorologického
ústavu zo dňa 04.12.2023 súd zistil, že hladiny podzemnej vody sú v oblasti D. pozorované v dvoch
monitorovacích objektoch SHMÚ. Ide o sondu č. 22 D. a č. 26 D. E.. V sonde č. 22 sa hladina podzemnej

vody v priebehu posledných piatich rokov pohybovala v rozmedzí od 0,32 m do 1,58 m pod terénom.
V sonde č. 26 sa hladina podzemnej vody v priebehu posledných piatich rokov pohybovala v rozmedzí
od 0,86 m do 2,48 m pod terénom.

64. Z výsluchu znalca Ing. Petra Briatka na pojednávaní dňa 13.03.2024 súd zistil, že na otázku „V

odpovedi na ot. 1 je uvedené, že je odkvapový systém zrealizovaný tak, že vyhovuje na prísnejšie
hodnotenie,aleďalejjeuvedené,žeformálneniektoréparametrenevyhovujúpožiadavkám,prosímviete
vysvetliť tento rozpor?“ znalec uviedol, že bola daná požiadavka zhodnotiť odkvapový systém žalovanej.
Je možné vec preskúmať z hľadiska dvoch noriem (STN 733610, STN EN 12056-3). Z hľadiska prvej
normy sú na odkvape vady, napr. nie je zabezpečené vodonepriepustné spojenie, nie je zabezpečený

plynulý odtok, nie je splnená požiadavka na doporučený pôdorysný priemet, odvodňovanej plochy
dažďovým žľabom s priemerom 160 mm, nie je splnená podmienka na vzdialenosť zadného líca háka
a konštrukcie min. 20 mm, nie je splnená požiadavka na min. sklon dažďového žľabu 0,45 stup., a nie
je splnená požiadavka na tvar odkvapnice. Z hľadiska druhej normy sa posudzovalo či systém ako je
navrhnutý je schopný odviesť daný objem vody. Poukázal na foto č 32, 33, ktorá hovorí o „dolnom

kotlíku“, ktorý je podľa jeho názoru problematický. Vo veci je ešte relevantný aj „horný kotlík“, ktorý
je na foto č. 49, 50. Pri dolnom kotlíku je relevantné zvislé potrubie a otvor v kotlíku, ktorý do neho
vchádza. Zvislé potrubie má priemer 120 mm. Podľa normy veľkosť otvoru, ktorá do neho vúsťuje sa
odvíjaodpriemerutohtozvisléhopotrubia.Keďžezvislépotrubiemápriemer120mm,malbybyťpriemer
otvoru 17 cm. Otvor je však momentálne o veľkosti cca 11 cm. Avšak na objem vody, ktorý je z celej

plochy strechy zvádzaný do tohto potrubia, postačuje aj menší priemer zvislého potrubia. Ak by zvislé
potrubie bolo menšieho priemeru, otvor o rozmedzí 11 cm by sa stal vyhovujúci. Na otázku „Vysvetlite
prečo nie je relevantný vo veci ten „horný kotlík“?“ znalec uviedol, že horný kotlík odvádza 1 alebo 1/5
všetkej vody. Preto nie je až tak relevantný vo veci. Avšak má vadu – netesnosť, ako uviedol v posudku.Možný rozpor môže byť vidieť v tom, že podľa STN by mal byť spád 5 mm na 1 meter. Podľa STN –
EN (európska norma) mal by byť spád 3 mm na 1m, norma pripúšťa aj menší spád, prípadne nulový,
ktorý je označený ako žľab bez spádu. Teda nie je zrejmá norma, podľa ktorej je potrebné ísť. Druhý

rozpor vidí v tom, že STN odporúča pre akú plochu má byť koľko odtokov a EN nič také nehovorí.
A pripúšťa výpočet ako znalec uviedol v posudku. Na otázku „Viem priložiť zmeny STN 733610, kde
sa uvádzajú zmeny voči európskym normám, to čo povedal znalec sa tu neuvádza. Viete to vysvetliť?“
znalec uviedol, že toto nijako nesúvisí s európskou normou, o ktorej tu teraz hovorí. Sú to zmeny vydané
v súvislosti s inými európskymi normami. To, čo pani žalobkyňa poukazuje nie je norma. Vyzerá to ako

výstup zo systému na navrhovanie žľabov. Na otázku „Keď usudzujem podľa manuálu J. E., kde sa píše,
že je odporúčanie spádu 5mm na 1 meter, je teda potrebné toto dodržať alebo nie? “ znalec uviedol,
že k právnej záväznosti sa vyjadrovať nemôže. Z technického hľadiska by sa možno priklonil k spádu
5mm na meter, ale aj posudok J. E. bol vyhotovený ex post, keď už odkvapový systém žalovaných istú
dobu fungoval. Na otázku „Spôsobuje tento nepriaznivý technický stav dažďového systému dotovanie
vody pod dom žalobkyne?“ znalec uviedol, že z toho, čo zistil nič nenasvedčuje v súčasnosti tomu,

že by tento technický stav spôsoboval odtok vody pod dom žalobkyne. Na otázku „V posudku tvrdíte,
že zistenia z tech. hľadiska nehrajú rolu?“ znalec uviedol, že vady, ktoré uvádzal na začiatku svojej
výpovede sú všetky takého charakteru, že z technického hľadiska nehrajú v danej veci rolu. Na otázku
„Na str. 20 ZP v strede textu je vaše konštatovanie o nevyhovujúcom stave. Viete to bližšie špecifikovať?“
znalec uviedol, že jedná sa o žľab, ktorý je nad terasou, teda ten od horného kotlíka. Ten je v strede

zdeformovaný tak, že nie je spádovaný jednostranne ku kotlíku, ale na obidve strany. Technicky je to
v rozpore s normou, ale prakticky ak tento žľab je naplnený vodou, tak sa stane buď to, že po naplnení
voda odtečie ku kotlíku alebo po preplnení vytečie na terasu žalovaných. Na otázku „Čo vás viedlo
k záveru, že odkvapový systém žalovaných je dostatočný, keď ste uviedli, že žľaby sú nemerateľné
a na dĺžku 10 m musia byť 2 zvody dažďových vôd?“ znalec uviedol, že neuviedol v posudku, že sú

nemerateľné, uviedol, že sú deformované a teda to meranie nemá výpovednú hodnotu a nemá zmysel
to merať. Nikde v žiadnej norme sa nepíše, že sú potrebné 2 odtoky. Na otázku „Keď p. D. natierala
žľaby a zvody dažďových vôd, prilepila izolepou kotlík na hornej terase. Kam dovtedy voda odtekala?“
znalec uviedol, že nevie ako to vyzeralo predtým a nevie ako to bolo utesnené pred tým. Nevie sa k tomu
vyjadriť. Je tu dôležité množstvo vody, ktoré by cez takúto prípadnú netesnosť pretekalo. Na otázku „Ak

by tá voda pretekala cez toto utesnenie, bolo by to viditeľné na stenách domov?“ znalec uviedol, že nevie
presne v akej vzdialenosti je tento kotlík od steny, ale myslí si, že vo všeobecnosti áno. Na otázku „Viete
vysvetliť vašu odpoveď na ot. č. X, pretože sa mi javí že tieto vety si navzájom odporujú?“ znalec uviedol,
že to je presne to, čo rozoberali pri odpovedi na prvú otázku na tomto pojednávaní. Na otázku „V ZP
sa na jednom mieste vyjadrujete, že nemáte dôvod na pochybnosti, a na druhom mieste uvádzate, že

nie je to možné povedať jednoznačné. Je štandardné, že sa takáto situácia vyskytuje? Z môjho pohľadu
by to technicky malo byť jasné.“ znalec uviedol, že áno, je to úplne bežné. Už aj zo samotného znenia
slovenskej a európskej normy je zrejmé, že dochádza k odchýlkam. Konkrétny projektant prispôsobuje
technické riešenie v rámci určených koeficientov podľa skutočného stavu. Má voľnosť. Ak sa mohol
vyjadriť presne, tak sa presne v posudku vyjadril. Na otázku „Pri odpovedi na ot. č. 8 uvádzate, že táto

sa nedá jednoznačne zistiť pričom v spise na č.l. 46 je založená faktúra p. V. E., ktorá znie na dodávku
a montáž injektáže do muriva Sicamur – injekcto cream – 100. Viete sa k tomuto vyjadriť?“ znalec
uviedol, že pri vyhotovení posudku toto prehliadol, avšak keď mu bolo doručené vyjadrenie žalobkyne
kde sa to uvádza, tak si to pozrel a uvádza, že tento materiál SIKAMUR je určený na iné murivo ako
pórobetón, teda na murivo z tehál alebo zmiešané murivo. Pokiaľ vie minimálne 1 stena žalobkyňa

na dome je z pórobetónu. V návode na aplikáciu tohto materiálu je napísané, že sa má najskôr otĺcť
omietka aby bolo zrejmé kde je ložná škára, pretože injektáž sa má zavádzať práve do tejto škáry.
A na foto ktorá sa nachádza v spise je zrejmé, že bola injektáž robená cez omietku a nie je istota,
že sa nachádza v ložnej škáre. Čo v prípade rôznych murív môže mať vplyv na efektívnosť injektáže.
Na otázku „V ot. č. 9 ste uviedli, že zvýšená vlhkosť sa zaznamenala aj v obvodovej stene spálne pri

dverách na terasu. Viete uviesť aspoň hypoteticky čo je toho príčinou?“ znalec uviedol, že hypoteticky
sa vie vyjadriť, môže ísť o vzlínajúcu vlhkosť prípadne menšie percento je zatekanie z terasy. Terasa
pokiaľ vie je prestrešená. Pravdepodobnosť vlhkosti z terasy je menšia. Na otázku „Pri foto č. 53 a 54
uvádzate, že ide o údajné dokumentovanie hydroizolácie. Viete uviesť prečo ste použili slovo údajné,
keď podľa priložených faktúr hydroizolácia bola vyhotovená a je to podporené čestnými vyhláseniami?“

znalec uviedol, že tieto fotografie sú fotografie žalobkyne. Z týchto fotografií nie je jasné, či hydroizolácia
je zhotovená a či je plne funkčná. Na otázku „Keby ste vykonali deštruktívne zásahy ako bolo pôvodne
navrhované, ako by sa potom docielila celistvosť izolácie. Žalobkyňa odmietla vykonanie sondáže a vy
ste uviedli, že viete vykonať ekvivalentné merania a v posudku uvádzate, že bez sondáže sa presnevyjadriť neviete?“ znalec uviedol, že pred prvotnou obhliadkou zostavil metodiku, s ktorou žalobkyňa
nesúhlasila a oboznámil s touto skutočnosťou súd. Teda že bez vykonania sondáže sa nebude vedieť k
tejto otázke presne vyjadriť. Na otázku „Uviedli ste v posudku, že údaje BVS sú irelevantné. Viete uviesť,

prečo je to tak, keď BVS účtuje Malackám odvádzanie dažďových vôd na základe týchto informácií?“
znalec uviedol, že irelevantné sú vo vzťahu ku klampiarskym prácam pretože čísla hovoria o úhrne
dažďových vôd na strechy a spevnené plochy, teda ide o dažďovú vodu, ktorá spadne aj na strechu
ale aj na pozemok – zámkovú dlažbu. Aj STN na zhotovenie klampiarskych výrobkov hovorí, že tieto
údaje sú irelevantné a majú sa brať údaje pri 15 minútovom daždi s periodicitou 1x za 5 rokov. Na otázku

„Podľa tvrdenia žalobkyne ste sa mali vyjadriť, že vlhnutie v dome žalobkyne môže byť spôsobené
hliníkovým potrubím. Môže vlhkosť, ktorú ste v stenách namerali, takéto potrubie spôsobovať?“ znalec
uviedol, že vo všeobecnosti ak sa nájde zvýšená vlhkosť na nejakom mieste, je to prvá vec po ktorej sa
pátra, pretože to môže vlhkosť spôsobiť. V dome žalobkyne sa však našli rôzne miesta so zvýšenými
vlhkosťami,ktorésosebounesúvisia,tedavtomtoprípadesinemyslí,žebytobolospôsobenépotrubím.
Na otázku „Výškový rozdiel medzi domom žalobkyne a domom žalovaných – aký môže mať vplyv na

odvádzanie dažďovej vody a následné vlhnutie?“ znalec uviedol, že tam nevidí žiadne presahovanie
strechy, teda je to údaj bez relevancie v danej veci. Na otázku „Spôsobuje dažďový systém na dome
žalovaných vlhnutie domu žalobkyne?“ znalec uviedol, že nie, nespôsobuje, z toho dôvodu, že ak by to
spôsoboval, museli by byť vidno stopy vlhnutia aj z vonkajšej strany domu žalobkyne. Ak by sa tam voda
dostávala, a bola by spravená na dome žalobkyne hydroizolácia, tak z jej princípu je zrejmé, že by sa

voda nedostala dovnútra. Reálne po stene domu žalobkyne voda steká, lebo je vystavená dažďu. Na
otázku „Akým spôsobom by bolo možné zistiť pravú príčinu vlhnutia domu žalobkyne?“ znalec uviedol,
že by to znamenalo dôslednú sondáž domu žalobkyne, čo by spôsobilo na niekoľko týždňov nemožnosť
dompoužívať.Sondážpodlahy,sondážodstenykdomužalovaných,kontroluobsypukdomu žalobkyne
od domu žalovaných až k úrovni základovej škáry, prípadné kontroly prítokov vody k základovej škáre

alebo murivám s použitím farbív, aby sa dalo jednoznačne preukázať odkiaľ sa voda k domu žalobkyne
dostáva. Pretože aj keď sa pri základoch nájde voda, nie je ešte zrejmé, či ide o podzemnú vodu alebo
vodu, ktorá sa dostáva zo spevnených plôch. Na otázku „Odkiaľ ste čerpali údaje o hladine podzemnej
vody?“ znalec uviedol, že zdroj je uvedený v zozname použitej literatúry, bod 5.2. (strana 24 posudku,
obr. 11 a 10 mylne uvedený bod 5.2., je to bod 5.3.). Je to verejne dostupná databáza hydrologických

pomerov. Na otázku „Je zvedenie dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalovaných v smere
k múru susedného domu žalobkyne priamo na spoločnej pozemkovej hranici z hornej časti strechy
zvedenej ďalším dažďovým zvodom do ďalšieho jediného dažďového zvodu postačujúce vo výmere
celej strechy žalovaných v ich dvorovej časti?“ znalec uviedol, že áno, vyhovuje. Je tam to sporné
miesto, čo zodpovedal hneď v prvej otázke. Do výpočtu zahrnul dokonca aj hnaný dážď čo posudky

predložené žalobkyňou pravdepodobne nezohľadňovali, čiže zhodnotil horšiu variantu. Na otázku „Je
systém domu žalovaných dostatočný na 1 odtok v danom technickom stave?“ znalec uviedol, že áno. Na
otázku „Majú povinnosť podľa Vás žalované ich odkvapový systém opraviť vzhľadom na technický stav?“
znalec uviedol, že na to nevie odpovedať. Napokon znalec dodal, že norma uvádza, že je potrebné mať
2 dažďové zvody pri dĺžke potrubia nad 10m, v danej veci však ani jedno potrubie v celosti nie je nad

10m. Norma definuje čo je dĺžka potrubia. Je to od kotlíka po ďalší kotlík alebo po prepážku. A v tejto
veci potrubie nad 10 m nie je.

65. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

66. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým

vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.67. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

68. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

69. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

70. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

71. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť.

72. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalované zaplatiť žalobkyni náhradu škody,
ktorá jej mala vzniknúť ako vlastníčke rodinného domu so súpisným číslom XXX, a to tým, že strecha
domu žalovaných (rodinný dom so súpisným číslo XXX) je nedostatočne odvodnená, resp. odkvapový
systém na dome žalovaných má vady, je v rozpore s technickými normami a z toho dôvodu voda,

zo strechy domu žalovaných zateká pod dom žalobkyne a ten následne vlhne. Žalobkyňa zároveň
v druhom žalobnom petite (po zmene žaloby) žiadala, aby súd uložil žalovaným povinnosť vykonať
opravu a úpravu dažďových zvodov v súlade s technickou normou STN EN 12 056-3:2002 (ďalej len
„STN EN“). Žalobkyňa teda tvrdila, že odkvapový systém na dome žalovaných je v rozpore s technickou
normou, jej dom v dôsledku toho zateká a žalobou si uplatnila náhradu škody, ktorá pozostávala

z materiálu a ceny práce, ktorú musela vynaložiť pri oprave a sanovaní zatečených stien jej rodinného
domu.

73. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala aj uloženia povinnosti žalovaným umožniť žalobkyni vstup na
pozemok žalovaných za účelom vykonania izolačných prác na jej dome. Na návrh žalobkyne súd

uznesením č.k. 27C/27/2021-70 nariadil dňa 06.05.2021 neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným
povinnosť na nevyhnutnú dobu 15 pracovných dní umožniť vstup na ich pozemok za účelom vykonania
stavebných izolačných prác na dome žalobkyne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2021.
Neodkladné opatrenie zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené v zmysle § 333 CSP, preto súd
o jeho zrušení v rozhodnutí vo veci samej nerozhodoval.

74. Žalobkyňa tak vo veci uplatnila dva samostatné nároky, a to nárok na náhradu škody a nárok na
uloženie povinnosti žalovaným opraviť odkvapový systém ich domu v súlade s STN EN. Súd teda tieto
nároky posudzoval samostatne.

75. Ak chce byť žalobca v konaní o náhradu škody úspešný, musí v konaní preukázať, že sú naplnené
prvé tri predpoklady zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. Právna teória ako predpoklady
všeobecnej zodpovednosti za škodu (tzv. zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti, alebo za
protiprávne konanie) podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka definuje: 1/ protiprávne konanie (ako
konanie odporujúce objektívnemu právu, porušenie právnej povinnosti); 2/ vznik škody (ako majetkovej

ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch
či ako skutočnú škodu, ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou alebo i ušlý zisk, ako majetkový
prospech, ktorý by pri tzv. pravidelnom slede udalostí poškodený dosiahol, nebyť škodovej udalosti -
pričom za takúto škodu zákon výslovne považuje i škodu na zdraví); 3/ existencia príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (ktorá musí byť pre vyvodenie zodpovednosti
za škodu preukázaná bez akýchkoľvek pochybností); 4/ zavinenie (ako psychický vzťah škodcu k
vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode, ktorý môže podľa konkrétnych okolností existovať vo
forme úmyslu - priameho alebo nepriameho, alebo nedbanlivosti - vedomej alebo nevedomej); právna
úprava všeobecnej zodpovednosti za škodu v ust. § 420 Občianskeho zákonníka, konkrétne v ods.3,

je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie,
čoho dôsledkom v sporoch o náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka je rozloženie tzv.
dôkazného bremena medzi obe strany sporu tak, že poškodeného zaťažuje povinnosť preukázať
existenciu v poradí prvých troch predpokladov zodpovednosti za škodu a naopak účastníka označenéhoza škodcu, pokiaľ sa chce tejto zodpovednosti zbaviť úplne alebo čiastočne (napr. podľa ust. § 441
Občianskeho zákonníka), dôkazné bremeno vyvrátenia zákonnej domnienky jeho zavinenia podľa § 420
ods.3 Občianskeho zákonníka.

76. Zákon ukladá stranám sporu, ktoré žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe
v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú,
skutočne existuje. Stranám ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky
spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Ak príslušná strana neunesie dôkaznú povinnosť,

resp. dôkazné bremeno, má to pre ňu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre
ňu nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní
o náhradu škody tak má žalobca (poškodený) povinnosť a bremeno tvrdenia v tom, že sa žalovaný

(škodca) dopustil protiprávneho úkonu, že mu vznikla škoda a že medzi protiprávnym úkonom škodcu
a škodou je príčinná súvislosť. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať protiprávne konanie škodcu, vznik
škodyipríčinnúsúvislosťapokiaľsútietoskutočnostipreukázané,žalobcauniesoltakbremenotvrdenia,
ako aj bremeno dôkazu.

77. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda
žalobkyňa tvrdila, že žalované jej spôsobujú škody tým, že ich odvodňovací systém je porušený, resp. je

v rozpore s technickými normami a toho dôsledkom je zatekanie jej nehnuteľnosti, bolo jej povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

78. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o náhradu škody bolo úlohou žalobkyne ako poškodenej,
ak chcela byť v konaní úspešná, preukázať jednak protiprávne konanie žalovaných, jednak skutočnú

výšku škody a jednak príčinnú súvislosť medzi tvrdeným protiprávnym konaním žalovaných a vzniknutou
škodou. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je teda protiprávnosť konania škodcu,
v tomto prípade žalovaných. Dôkazné bremeno preukázania porušenia právnej povinnosti žalovaných
bolo na žalobkyni. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že odkvapový systém na dome žalovaných nie je
dostatočný a je v rozpore s technickou normou. Žalobkyňa tvrdila, že podľa STN EN 12 056-3:2002 je

potrebné, aby mali žalované na dome dva zvislé odkvapy a nie jeden ako v skutočnosti majú, pretože
norma určuje, že zvislé odkvapy sa majú montovať každých 10 m odtoku. Pri svojom tvrdení odkazovala
na listinu založenú na č.l. 17 ako aj na stanovisko J. E. a technický posudok J. A.. Listinu na č.l.
17 žalobkyňa označila za technickú normu STN EN 12 056-3:2002. Skutočnosť, že ide o technickú
normu poprel súdom ustanovený znalec Ing. Peter Briatka, PhD, MBA, ktorý pri svojom výsluchu na

pojednávaní dňa 13.03.2024 uviedol, že v tomto prípade nejde o technickú normu, ale sa mu to javí skôr
ako výstup zo systémov na navrhovanie žľabov. Sama žalobkyňa však pri hodnotení dokazovania vo
svojom vyjadrení napokon označila túto listinu ako „súčasť výkladu normy“. Je teda zrejmé, že v prípade
listiny na č.l. 17 o technickú normu nejde. Vo svojom stanovisku J. G. E. uviedol, že odporúča, aby bol
systém odvodnenia navrhnutý na novo a aby bol pridaný minimálne jeden vertikálny odtokový zvod.

Sám však vo svojom stanovisku neuviedol, z čoho toto odporúčanie vyvodzuje, resp. ak odkazoval na
normu STN EN, tak v súvislosti len s výpočtom kapacity odvodňovacích žľabov a neuvádzal potrebu
pridania zvislého odtoku vzdialenosťou každých 10 m, ako to tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa v konaní
predložila technický posudok J. G. A., ktorý v tejto súvislosti uvádza, že na dĺžku dvornej strechy 18
bm a jej plochy 80 m2 podľa ČSN 73 3610 aj STN EN 12 056-3:2002 sa vyžaduje odvodnenie strechy

dvoma dažďovými zvodmi. Súdom ustanovený znalec však pri svojom výsluchu vyslovene uviedol, že „v
žiadnej norme sa nepíše, že sú potrebné 2 odtoky“. Neskôr doplnil, že norma uvádza, že je potrebné mať
2 dažďové zvody pri dĺžke potrubia nad 10 m, v danej veci však ani jedno potrubie v celosti nie je nad 10
m, norma definuje čo je dĺžka potrubia – je to vzdialenosť od kotlíka po ďalší kotlík alebo po prepážku.Napokon znalec uviedol, že v tejto veci potrubie nad 10 m nie je. V uvedenom súd vyhodnotil ako
presnejšie vyjadrenie súdom ustanoveného znalca, nakoľko tento disponuje odbornou spôsobilosťou
v danej oblasti ako aj oprávnením vyhotovovať znalecké posudky a na mieste samom skutočne aj

obhliadku vykonal a jeho závery boli vykonané tak nielen po zvážení príslušných technických noriem, ale
aj po zhodnotení skutkového stavu na mieste samom. Z doplnenia posudku J. A. vyplýva, že pri svojom
posudku vychádzala z plôch rodinného domu uvádzaných v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa nepoprela
námietku žalovaných, že J. E. a J. A. svoje stanoviská vypracovali bez obhliadky miesta samotného.
Aj z fotografií priložených žalobkyňou na č.l. 24 sa súdu javí ako presnejšie vyjadrenie znalca, že aj

keby existovala povinnosť umiestniť zvislý dažďový zvod každých 10 m potrubia/žľabu, že v danej veci
žiadne potrubie/žľab v celosti neprekročilo 10 m. Súd vychádzal aj z toho, že J. A. uvádzala celkovú
dĺžku žľabov 18 m – pri pohľade na členitosť odkvapového systému na dome žalovaných (skladá sa
z horného vodorovného žľabu, bočného spojovacieho žľabu, dolného vodorovného žľabu a zvislého
žľabu)jezrejmé,ževžiadnejjednotlivejčastipotrubie/žľabnemoholprekročiťviacako10m(keďcelková
dĺžka je 18 m). Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala súdu

skutočnosť, že žalované, tým, že neumiestnili druhý zvislý odtokový zvod porušili právnu povinnosť –
technickú normu.

79. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žľaby na dome žalovaných, bez ohľadu na vyššie uvedené, sú v zlom
technickom stave a nepostačujú odvádzať dažďovú vodu tak, aby nezatekala pod dom žalobkyne.

Dôkazom mali byť fotografie zatečenej odkvapovej ríny a zatečenej steny. Túto skutočnosť preukazovala
žalobkyňa aj technickým posudkom J. A., ktorá uviedla, že dažďové vody nie sú riadne odvedené od
steny na spoločnej pozemkovej hranici odpadovým potrubím, čo má za následok striekanie a zatekanie
na a pod nehnuteľnosť žalobkyne – chýba odpadový žľab vľavo a koleno na vyústenie dažďovej vody.
Žalované naopak v konaní predložili odpoveď príslušného stavebného dohľadu zo dňa 19.08.2020 (č.l.

188), v ktorom sa uvádza, že dňa 30.07.2020 štátny stavebný dohľad uskutočnil na mieste samom
obhliadku, kde boli prekontrolované odkvapové zariadenia na dome žalovaných – spoje aj vodorovne
prebiehajúce strešné žľaby a bolo zistené, že boli vyčistené a nenachádzal sa v nich odpad. Boli
skontrolované aj lapač strešných splavením a revízna šachta na dvore p. D. (užívateľky rodinného domu
žalovaných) a tieto tiež neboli zanesené žiadnymi nečistotami. Orgán štátneho stavebného dohľadu tiež

skúmal fasádu rodinného domu žalovaných, pretože ak by odkvapy nestíhali odvádzať dažďovú vodu,
táto by sa odrážala do okolia, t.j. aj na múry budovy. Stopy zatekania štátny stavebný dohľad nezistil.
Ani na vnútorných stenách neboli zistené známky vlhnutia – ak by sa pod rodinnými domami hromadila
voda vo väčších množstvách, malo by to vplyv aj na okolité nehnuteľnosti. Miestnosť susediaca priamo
s domom žalovaných – komora, nejavila známky vlhnutia. Na základe obhliadky stavebný dohľad

konštatoval, že odkvapový systém domu žalovaných sa javí ako dostatočný, dom nejavil známky toho,
že by odkvapový systém nestíhal odvádza dažďovú vodu. Naopak bolo zistené, že hrúbka tepelnej
izolácie použitej na stene domu žalobkyne nespĺňa hygienické kritéria a teplo pre určenie kondenzácie,
t.j. tepelný odpor fragmentu tejto steny nie je vyhovujúci. Známky vlhnutia sa prejavujú prvotne na
podlahe, nie na odvodovom murive – štátny stavebný dohľad uviedol, že ak je na vlhkej betónovej

podlahe položená laminátová podlaha, voda nemá kde sa odpariť. Laminát vytvorí vzduchotesnú bariéru
a tak sa vlhkosť pomaly zbiera a nemá kam odísť. To by podľa stavebného dohľadu zodpovedalo
stavu, ktorý popisuje žalobkyňa. Stavebný dohľad napokon konštatoval, že vlhnutie muriva je spôsobené
nedostatočnou alebo chýbajúcou hydroizoláciou podlahy.

80. Vzhľadom na to, že medzi stranami bolo sporné, či odkvapový systém domu žalovaných je
dostatočný a ide o skutočnosť, na ktorej posúdenie sú potrebné odborné znalosti, nariadil súd znalecké
dokazovanie znalcom z príslušného odboru. Znalec J. F. v posudku č. 10/2023 jednoznačne uviedol,
že odkvapový systém dažďových vôd na dome žalovaných je zrealizovaný dostatočne tak, aby spĺňal
STN 733610 a STN EN 12 056-3:2002. Odkvapový systém s dimenziami jednotlivých prvkov, v kritickom

mieste (žľab terasy) vyhovuje aj na prísnejšie (nie povinné) hodnotenie pre hnaný dážď (odpoveď
na otázku č. 1). Ďalej znalec v posudku uviedol, že odkvapový systém dažďových vôd rodinného
domu žalovaných je v dvorovej časti zrealizovaný tak, aby postačoval zviesť dažďovú vodu do jedného
dažďového zvodu umiestneného v smere sklonu k stene rodinného domu žalobkyne. Uviedol, že žľab
aodkvapovýsystémjezrealizovanýtak,žepostačujezviesťdažďovúvodudojednéhodažďovéhozvodu

(odpoveď na otázku č. 2). Na otázku či je zvedenie vôd zo strechy rodinného domu žalovaných v smere
k múru susedného domu z hornej časti stresy zvedenej ďalším dažďovým zvodom do ďalšieho jediného
dažďového zvodu postačujúce vo výmere celej strechy v jej dvorovej časti, znalec uviedol, že odpoveď
nemožno dať jednoznačne, pretože podľa normy STN 733610 by sa malo konštatovať, že priemer žľabuje nevyhovujúci pre plochu strechy nad 100 m2. Pri posúdení podľa STN EN 12 056-3 so zohľadnením
nepriaznivej kombinácie zrážok priemer žľabu však vyhovuje. Zároveň aj priemer odpadového potrubia
vyhovuje. Avšak výtok zo strešného žľabu pri nepriaznivej kombinácii nevyhovuje na minimálnu plochu

zodpovedajúcu priemeru 127 mm. V prípade kombinácie hnaného dažďa a plnenia potrubia 0,33 výtok
žľabuvyhovujenapožadovanúplochuzodpovedajúcupriemeru92mm.Napojednávanídňa13.03.2024
pri svojom výsluchu znalec dovysvetlil, že problematický z jeho pohľadu je dolný kotlík ( foto 32, 33),
relevantné je zvislé potrubie a otvor v kotlíku, ktorý do neho vchádza. Zvislé potrubie má priemer 120
mm. Podľa normy veľkosť otvoru, ktorá do neho vúsťuje sa odvíja od priemeru tohto zvislého potrubia.

Keďže zvislé potrubie má priemer 120 mm, mal by byť priemer otvoru 17 cm. Otvor je však momentálne
o veľkosti 11 cm. Znalec však dodal, že avšak na objem vody, ktorý je z celej plochy strechy zvádzaný
do tohto potrubia, postačuje aj menší priemer zvislého potrubia. Ak by zvislé potrubie bolo menšieho
priemeru otvor o veľkosti 11 cm by sa stal vyhovujúci. Z uvedeného teda súd vyhodnotil, že ak aj v časti
priemeru otvoru v kotlíku nie je potrubie v súlade s normou, nemá to vplyv na funkčnosť odkvapového
systému domu žalovaných, pretože potrubie (zvislé) má väčší priemer akoby vzhľadom na objem vody,

ktorá podľa výpočtu znalca, má byť týmto potrubím odvedená, malo mať. Z uvedeného teda súdu
vyplýva, že odkvapový systém domu žalovaných je dostatočný na odvedenie dažďovej vody zo strechy
domu žalovaných.

81. Žalobkyňa vo veci však namietala, že vyjadrenia znalca si protirečia, keď čiastočne uvádza, že

odkvapový systém domu žalovaných je v rozpore s technickými normami. Znalec však pri svojom
výsluchu aj v posudku uviedol, že vady ktoré zistil (nie je zabezpečené vodonepriepustné spojenie, nie je
zabezpečený plynulý odtok, nie je splnená požiadavka na odporučený pôdorysný priemet odvodňovanej
plochy dažďovým žľabom s priemerom 160 mm, nie je splnená podmienka na vzdialenosť zadného líca
háka a konštrukcie min 20 mm, nie je splnená požiadavka na min. sklon dažďového žľabu 0,45 stupňa

a nie je splnená požiadavka na tvar odkvapnice), v kontexte sporu žalobkyne a žalovaných z technického
hľadiska nehrajú rolu. Teda síce znalec konštatoval určité vady odkvapového systému, avšak z hľadiska
otázky, či je odkvapový systém domu žalovaných dostatočný, jednoznačne odpovedal áno. Vo výsluchu
znalec uviedol, že zvedenie dažďových vôd z domu žalovaných je vyhovujúce a systém je dostatočný
na jeden odtok v danom technickom stave. Jednoznačne tiež znalec uviedol, že z toho čo zistil, nič

nenasvedčuje tomu, že by technický stav odkvapového systému domu žalovaných spôsoboval odtok
vody pod dom žalobkyne. Záver znalca je tak jednoznačný.

82. Žalobkyňa namietala, že vo veci je skôr problematický tzv. horný kotlík, ktorý je neodborne utesnený
izolepou. Znalec uviedol, že horný kotlík odvedie tak 1 alebo 1/5 všetkej vody, preto nie je až tak

relevantný. Ak aj znalec konštatoval deformácie horného žľabu (vedúceho ku hornému kotlíku), uviedol
zároveň, že tieto deformity (nedostatočný spád) spôsobia maximálne to, že keď sa žľab naplní, voda
vtečie do kotlíka alebo sa preleje na terasu (odkiaľ je odvedená do dolného kotlíka). Možný rozpor videl
znalec v tom, že podľa STN by mal byť spád 5 mm na 1 m, európska norma STN EN hovorí, že spád by
mal byť 3 mm na 1 m, zároveň ale dodal, že norma pripúšťa aj menší spád, prípadne nulový, teda nie je

podľa neho zrejmá norma, podľa ktorej má ísť. Z technického pohľadu sa znalec priklonil k spádu 5 mm
na 1 m ako J. E., ale pripustil, že aj posudok J. E. bol vyhotovený ex post, keď už istú dobu odkvapový
systém domu žalovaných fungoval.

83. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že z horného kotlíka zateká, pretože je neodborne utesnený

súd z priložených fotografií nezistil stopy zatečenia na dome žalobkyne. Na fotografii vidieť iba drobný
pásik zrejme po stekajúcej vode, čo pri takom rozsahu vlhnutia domu žalobkyne nemôže mať relevanciu.
Bez právneho významu je aj to, že sa súd v tomto smere priklonil k argumentom žalobkyne, že tento
stav zrejme nevznikol zatečením poza lištu ako tvrdili žalované, pretože je zrejmé, že lišta je novšieho
dáta a zrejme bola založená na dom až následne. Pri tejto skutočnosti však treba brať do úvahy, že dom

žalobkyne, tak isto ako dom žalovaných, je vystavený priamemu pôsobeniu dažďa a poveternostných
podmienok, teda objem vody, ktorý dopadne na strechu žalobkyne a stečie dole, má taktiež vplyv na
situáciu žalobkyne.

84. Žalobkyňa taktiež spochybňovala výpočet znalca ohľadom objemu zrážok dopadajúcich na strechu

domu žalovaných súd uvádza, že sa priklonil k výpočtu znalca, pretože jednak konštatoval, že aj STN
hovorí, že údaje od BVS, a.s. nie sú relevantné a jednak logicky vysvetlil, že údaje od BVS, a.s. o objeme
dažďových vôd nie sú z hľadiska klampiarskych prác relevantné, nakoľko tie udávajú spadnuté zrážky
nielen na strechy, ale aj na pozemky – spevnené plochy – zámkové dlažby a ide o údaje za celý rok.Pričom podľa noriem klampiarskych výrobkov je potrebné brať do úvahy údaje pri 15 minútovom daždi
s periodicitou 1 x za 5 rokov. Z toho sa vypočíta množstvo vody, ktoré musí byť za krátky okamih
odvedený celým systémom, pričom údaje BVS, a.s. sú niečo iné, pretože ide o dažďovú vodu na m2 za

rok. Znalec pri výpočtoch kapacity odvodňovacieho systému domu žalovaných zobral do úvahy hnaný
dážď, tak ako to určuje za relevantné aj technická norma. Z podobného výpočtu (15 minútový dážď)
napokon vychádzala aj J. A..

85. Žalobkyňa ďalej nedostatky videla v tom, že vyústenie dažďového zvodu by malo byť najmenej 2

m od nehnuteľnosti. Vychádzala pritom z technického posudku J. A. a J. E.. Z technického posudku
a stanoviska však súd zistil, že J. E. ani J. A. potrebu vzdialenosti 2 m od nehnuteľnosti bližšie
nezdôvodnili – z akej normy táto povinnosť vyplýva a pod.. Znalec J. F. stručne uviedol, že vzdialenosť
zvodu tak ako je v danej veci postačuje. Z toho súdu plynie záver, že v otázke porušenia normy
žalovanými v tomto smere ostala táto otázka naďalej minimálne sporná, resp. žalobkyňa nepreukázala,
že by žalované v tomto smere porušili povinnosť uloženú právnou normou a že nejde len o akési

odporúčanie. Žalobkyňa ani v tomto smere ďalšie dokazovanie nenavrhla. Pokiaľ ide o tvrdený
nesprávny sklon žľabu, k uvedenému sa znalec vyjadril tak, že tento sklon žľabu by spôsobil len to,
že buď by voda odtiekla ku kotlíku alebo by sa vyliala na terasu, kde je ďalší odtok a tzv. dolný kotlík.
Požadovaný sklon 5 mm na 1 m znalec označil síce za menej vhodný, avšak v celom kontexte uviedol, že
odkvapový systém je napriek tomu dostatočný. Súd teda konštatuje, že žalobkyňa súdu nepreukázala,

že voda pod jej dom zateká ňou tvrdeným spôsobom.

86. Z uvedeného teda súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nemožno konštatovať,
že by žalobkyňa v konaní preukázala, že žalované konali protiprávne, resp. že by bol v konaní
preukázaný prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaných a škodu vzniknutú na dome žalobkyne.

Znalec jednoznačne konštatoval, že odkvapový systém domu žalovaných, aj keď s menšími vadami,
je dostatočný na zvedenie dažďovej vody zo strechy domu žalovaných, že jeden zvod postačuje
a celý systém tak vyhovuje. Žalobkyňa súdu nepreukázala rozpor konania žalovaných s právnou
normou, nielen v tom, že by ich odkvapový systém bol v rozpore s technickou normou, ale ani
to, že by žalované porušili prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, a teda že

by nezabezpečili svoju nehnuteľnosť tak, aby nevznikali škody. Ak aj v posudku znalca J. F. videla
žalobkyňa rozpory, resp. sa nestotožnila s jeho závermi, stále to nič nemení na skutočnosti, že
dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti konania žalovaných je na jej strane. Keď sa žalobkyňou
tvrdená skutočnosť v konaní nepreukázala, nesie žalobkyňa následok v podobe pre ňu nepriaznivého
rozhodnutia. Žalobkyňa v konaní nenavrhla žiadne ďalšie relevantné dokazovanie. Navrhla súdu len

vykonať obhliadku predmetných nehnuteľností ako aj vypočutie J. A. a J. E.. Takéto dokazovanie súd
nevykonal,nakoľkotopovažovalzanehospodárne.Vykonanouobhliadkoubysúdmoholkonštatovaťlen
aktuálny stav predmetných nehnuteľností a bez technického vzdelania by súd nebol schopný posúdiť, či
odkvapový systém na dome žalovaných je v rozpore s technickými normami alebo nie. Navyše obhliadku
uskutočnil už súdom stanovený znalec, pre ktorého skutočná obhliadka miesta mala aj technický

význam. Výsluch J. A. a J. E. takisto súd považoval za nadbytočný, pretože títo už súdu založili svoje
odborné vyjadrenia a tiež reakciu na vyjadrenia žalovaných formulovanú do doplnenia ich stanovísk, kde
oba subjekty ako odborne spôsobilé osoby poskytli súdu stanovisko o odborných otázkach týkajúcich sa
predmetu sporu. Navyše práve z dôvodu, že boli v konaní predložené protichodné odborné stanoviská
sa nariadilo v konaní znalecké dokazovanie, pretože aj závery J. A. aj J. E. boli nedostatočné, resp.

rozporné s dôkazmi predloženými žalovanými. Podľa ust. § 207 CSP tak nepostačovalo predloženie len
odborného vyjadrenia.

87. Napriek vyššie uvedenému záveru súdu, že žalobkyňa nepreukázala prvý predpoklad zodpovednosti
za škodu, a to protiprávnosť konania žalovaných, čo by odôvodňovalo už samo o sebe zamietnutie

žaloby, súd považuje za potrebné v danej veci uviesť aj to zistenie, že v konaní aj keby bol prvý
predpoklad zodpovednosti za škodu naplnený, stále by existovala povinnosť žalobkyne v konaní
preukázať (okrem iného) tretí predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaných a vzniknutou škodou. Osoba je zodpovedná za právne
relevantnú škodu spôsobenú inému, ak danú škodu možno považovať za následok konania tejto

osoby. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
(bezprostredne) prechádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný,neprerušený,nestačí,akjeibasprostredkovaný(RozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.
2Cdo 292/2006). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom porušenia právnejpovinnosti škodcu či právom kvalifikovanej udalosti, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom
vzťahu príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu (škodovej udalosti), ku
škode by nedošlo. Ak však nie sú zistené (zistiteľné) skutkové okolnosti (skutkový dej), za ktorých vznikla

škoda, nemožno ani vyvodzovať, že škoda vznikla práve v príčinnej súvislosti s určitým protiprávnym
konaním, a že by bez tejto príčiny nenastala (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.01.2013,
sp. zn. 32 Cdo 3478/2011). Dôkazné bremeno ohľadom príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného (v
tomto prípade žalobkyňu). V prípade konkurencie viacerých príčin, na vznik zodpovednosti postačuje,
ak protiprávne konanie škodcu bolo hlavnou príčinou vzniku škody.

88. V prejednávanej veci znalec J. F. uviedol, že problém zatekania domu žalobkyne nemožno
prisúdiť jednoznačne jednej príčine. Vyslovil nedôveru s zhotovenej hydroizolácii na dome žalobkyne
a konštatoval, že nemožno vôbec vylúčiť aj kapilárne vzlínanie vlhkosti cez základovú konštrukciu
predmetnej nehnuteľnosti. Znalec tiež uviedol, že dom žalobkyne by vlhol, aj keby žalobkyňa nemal
zhotovenú izoláciu, resp. izolácia by mala vady. Stavby postavené z nasiakavých materiálov prijímajú

vlhkosť z okolia. Vlhnutie by sa prejavovalo v miestach absencie alebo nedostatkov hydroizolácie.
Obdobné distribúcie vlhkosti sa zistili. Rovnako sa zistilo, že v lokalite je hladina podzemnej vody
pomerne plytko pod terénom a základy domu sú zmiešané, pričom stena domu žalobkyne bola údajne
vymurovaná z pórobetónových tvárnic (nasiakavý materiál). Znalec zároveň zistil, že dom žalobkyne
vlhne aj na iných miestach, najmä stena spálne smerom na terasu, obvodová stena od ulice v kuchyni

a v menšom rozsahu aj v obývacej izbe, aj v priečke medzi obývacou izbou a kuchyňou. Podlahy
v kuchyni a spálni majú celoplošne zvýšenú vlhkosť. Tieto závery podľa neho odôvodňujú jeho nedôveru
vo vybudovaný systém izolácie domu žalobkyne. Znalec napokon uviedol, že pravú príčinu vlhnutia
by bolo možné zistiť len dôkladnou sondážou podláh, stien domu žalobkyne, kontrolou obsypu domu
žalobkyne až k úrovni základovej škáry, kontrolou prítokov vody k základovej škáre alebo murivám

použitím farbív – aby sa dalo jednoznačne zistiť odkiaľ sa voda k domu žalobkyne dostáva. Znalec
jednoznačne konštatoval, že aj keď sa pri základoch nájde voda, nie je ešte zrejmé, či ide o podzemnú
vodu alebo vodu, ktorá sa dostáva zo spevnených plôch. Teda je problematické zistiť pôvod vody.
Žalobkyňa síce počas konania predložila súdu fotodokumentáciu ako aj faktúry vykonaných stavebných
prác a zakúpeného stavebného materiálu, z ktorých vyvodzovala skutočnosť, že jej dom mal zhotovenú

hydroizoláciu, avšak z týchto dokladov súd vzhľadom na spochybnenie znalca s prihliadnutím aj na
záver štátneho stavebného dohľadu, nemohol konštatovať, že je preukázané, že prípadná izolácia
domu žalobkyne bola zhotovená riadne, resp. súd konštatuje neodstránenie spornosti tejto skutočnosti.
Aj z čestných vyhlásení pracovníkov, ktorí sa na rekonštrukcii domu žalobkyne podieľali mal súd za
preukázané, že určitým spôsobom izolácia zhotovovaná bola. Avšak toto nijak nepreukazuje kvalitatívnu

stránku zhotovenej a existujúcej izolácie (keď na účinnosť izolácie môže mať vplyv použitý materiál ako
aj spôsob vyhotovenia izolácie), ktorú rozporovali žalované. Žalobkyňa preukázala doklad, z ktorého
vyplynulo vykonanie injektáže do muriva – Sikamur – injecto cream (faktúra vyhotovená 31.07.2020),
avšak znalec uviedol, že tento materiál je určený na iné murivo ako pórobetón, teda na murivo z tehál
a zmiešané murivo. Jedna stena domu žalobkyne však je zhotovená z pórobetónu. Taktiež v návode

na aplikáciu tohto materiálu je napísané, že sa má najskôr obtĺcť omietka, aby bolo zrejmé kde je ložná
škára, pretože injektáž sa má zavádzať práve do tejto škáry a na fotkách predložených žalobkyňou
je zrejmé, že injektáž bola robená cez omietku a nie je istota, že sa nachádza v ložnej škáre. Čo
v prípade rôznych murív môže mať vplyv na efektívnosť injektáže. Z uvedeného súd usudzuje, že
vyjadrením znalca bolo relevantne spochybnené riadne zhotovenie izolácie domu žalobkyne. Samotná

žalobkyňa napokon na pojednávaní uviedla, že odkedy v roku 2021 zaizolovala svoj dom, už jej dom
nevlhne. Čo má tiež výpovednú hodnotu vo svetle ostatných zistených skutočností ohľadom príčiny
zatekania. Hoci nebolo predmetom sporu to, či žalobkyňa má alebo nemá zhotovenú izoláciu domu,
resp. to či táto izolácia je zhotovená riadne, vzhľadom na nárok uplatnený žalobkyňou v žalobe (škoda
spôsobená vlhnutím domu) skutočnosť kvality izolácie je relevantná, nakoľko môže ísť buď o hlavnú

alebo minimálne pridruženú príčinu spôsobeného následku. To isté platí aj o sporných tvrdeniach
ohľadom výšky hladiny podzemnej vody v danej oblasti. Keďže však v konaní nebola jednoznačne
skutkovo preukázaná príčina vzniku vlhnutia domu žalobkyne, nemožno konštatovať že by prípadné
eventuálne protiprávne konanie žalovaných bolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na dome
žalobkyne. Ak v konaní vznikli pochybnosti o skutočných príčinách vlhnutia domu žalobkyne a dôkazné

bremeno preukázania príčinnej súvislosti nesie žalobkyňa, potom žalobkyňa nesie následky neunesenia
dôkazného bremena a s tým spojený nepriaznivý výsledok jej sporu. V tejto súvislosti ešte súd dopĺňa,
že aj z dôvodu, že v danej veci nebolo preukázané naplnenie predpokladu existencie príčinnej súvislostis prípadným protiprávnym konaním žalovaných a spôsobenou škodou, súd považoval žalobkyňou
navrhované dokazovanie obhliadkou miesta samotného a výsluchom J. A. a J. E. za nadbytočné.

89. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú na dome žalobkyne, a preto súd žalobu v časti prvého
žalobného petitu zamietol.

90. Žalobkyňa sa v konaní domáhala druhým žalobným petitom, aby súd uložil žalovaným povinnosť

vykonať opravu a úpravu odkvapového systému na ich dome tak, aby bol v súlade s vyššie uvedenými
technickými normami. Spočiatku žalobkyňa opierala svoj nárok o ust. § 127 Občianskeho zákonníka.
Súd je však v súlade s ustálenou judikatúrou (R 3/1988, R 45/1986) toho názoru, že žalobou podľa
§ 127 Občianskeho zákonníka nemožno žiadať aktívne konanie, ale len povinnosť zdržať sa určitého
konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2746/2012). Z tohto pohľadu bol tak nárok
žalobkyne nedôvodný. V závere konania potom žalobkyňa uviedla, že uvedené žiada s poukazom na §

417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože tvrdila, že tieto opatrenia (opravu odkvapového systému na
dome žalovaných) je potrebné vykonať na odvrátenie hroziacej škody. V zmysle vyššie zdôvodneného
záveru súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by odkvapový systém na dome žalovaných spôsoboval
na dome žalobkyne škody – vlhnutie a že by bol v rozpore s technickou normou, tak súd dospel
k záveru, že aj nárok žalobkyne vyjadrený v druhom žalobnom petit nie je dôvodný. V konaní podľa

znaleckého dokazovania nebolo preukázané, že by odkvapový systém na dome žalovaných vykazoval
také odchýlky od technických noriem, z ktorých dôvodu by hrozil domu žalobkyne vznik škody. Resp.
žalobkyňa relevantne nespochybnila závery znaleckého dokazovania. Súd teda dospel k záveru, že ani
na základe § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné žalobe žalobkyne vyhovieť a je potrebné
ju teda aj v tejto časti zamietnuť.

91. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

92. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

93. V konaní bola žaloba žalobkyne v plnom rozsahu zamietnutá, súd teda priznal plný nárok na náhradu
trov konania úspešným žalovaným voči neúspešnej žalobkyni.

94. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený

súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7

Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).