Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123260308
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123260308.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9 16C/19/2023

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci
žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C..-D. XX, XXX XX B., E., proti žalovanému F. G., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenému JUDr. Martin Dianiška, LL.M.,
so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, o zaplatenie 4.950,- Eur, takto

r o z h o d o l :

9 16C/19/2023

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

6 16C/19/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 17. 03. 2022 domáha voči žalovanému nároku
na platenie nájomného za používanie mosta, a to konkrétne za obdobie od 07/2016 do 02/2022, t. j.

66 mesiacov á 75 Eur = 4.950,- Eur, ako aj náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s uplatnením
uvedených nárokov v súdnom konaní vznikli.

2. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že skutkové aj právne odôvodnenie žaloby naďalej
považuje za nejasné a zmätočné. Žalobca zrejme tvrdí, že je vlastníkom určitého mosta a že žalovaný
tento neoprávnene užíva. Žalobca v Tlačive o návrhu na uplatnenie pohľadávky (podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. XXX/XXXX J. XX. XXXX XXXX, ktorým sa ustanovuje Európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré bolo doručené súdu dňa 28. 03. 2022 ku konaniu
vedenému pod sp. zn. 15C/72/2017) uvádza, že „C. G. používa bez povolenia a proti zákon most...“ V
ostatných podaniach adresovaných súdu žalobca naopak žiada od žalovaného, aby mu zaplatil nájomné
vo výške 75,- Eur/mesačne a to za obdobie od 07/2016 do 02/2022 = 66 mesiacov á 75,- Eur, čo
predstavuje celkovo sumu 4.950,- Eur. Žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu popiera. Žalobca žiadnym
spôsobom podľa žalovaného nepreukazuje pravdivosť svojich tvrdení, ani v jednom z podaní, ktoré
adresoval súdu, neboli priložené také dôkazy, ktorými by preukázal skutočnosť, že je vlastníkom mostu,

a teda že z tohto titulu mu patrí akýkoľvek nárok. Žalobca sa vo svojich podaniach odvoláva aj na
nájomnú zmluvu, ktorá údajne mala byť uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným
ako nájomcom. Žalovaný popiera, že by bol zmluvnou stranou takejto zmluvy. Nájomnú zmluvu so
žalobcom žalovaný neuzavrel. Text nájomnej zmluvy predložený žalobcom nespôsobuje žiadne právneúčinky a v žiadnom prípade nemôže byť podkladom na vymáhanie nároku, ktorý nevznikol. Vzhľadom
k skutočnosti, že neexistuje žiadny vzťah, ktorý by zakladal povinnosť žalovaného platiť žalobcovi
nájomné za užívanie mosta, žalovaný popiera takto uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalobca vo

svojom vyjadrení označuje konanie žalovaného ako podvodné konanie a uvádza, že „C. G. koná nie
len proti mne, pravdepodobne stále s podvodníckym úmyslom..“ Aj v tomto prípade ide len o vyjadrenie
žalobcu bez akéhokoľvek dôkazu, ktorým žalobca neoprávnene a hrubo zasahuje do dobrej povesti
žalovaného. Tvrdenie žalobcu v celom rozsahu žalovaný popiera. Žalobca okrem uvedeného žiada aj
náhradu škody, keď uviedol „Navrhujem odsúdiť tu rodinu G. na zaplatenie náhrady škody vo výške

20.000,00 EUR.“ Takýto nárok žalovaný považuje za nedôvodný, nakoľko podľa žalovaného žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal žiaden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Nijako tiež
neuviedol, akým spôsobom vyčíslil, resp. z akých skutočností vychádzal pri vyčísľovaní výšky ním
tvrdeného nároku na náhradu škody 20.000,- Eur. Nárok žalobcu na náhradu škody považuje žalovaný
za absolútne nedôvodný a popiera ho v celom rozsahu. Žalovaný taktiež trvá na vznesenej námietke
premlčania. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaný popiera uplatnený nárok žalobcu v celom

rozsahu a navrhuje aby súd rozhodol tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

SKUTKOVÝ STAV:

3. Súd vo veci vykonal dokazovania, z ktorého súd zistil medzi stranami konania nesporný skutkový stav
v uvedenom rozsahu:

4. Roľnícke družstvo SNP Banská Bystrica, IČO: 00 189 201 ako predávajúci a spoločnosť B., spol.
s r.o., IČO: XX XXX XXX, ako kupujúci uzavreli písomnú Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli okrem

iného aj dva železobetónové mostíky v katastrálnom území I..
5. Obchodná spoločnosť B., spol. s r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol žalobca, bola ku dňu 23.
11. 2021 vymazaná z Obchodného registra, a to z dôvodu ukončenia jej likvidácie.

6. Žalobca ako prenajímateľ predložil žalovanému ako nájomcovi návrh na uzavretie Nájomnej zmluvy,

predmetom ktorého nájmu bol aj most, podľa identifikácie uvedenej v článku I sa uvedený most mal
nachádzať v k. ú. I. na parcele XXX/X, ktorý most mal zabezpečovať prístup na uvedenú parcelu.
KuzavretiuuvedenejNájomnejzmluvymedzižalobcomažalovanýmvšaknedošlo,nakoľkotakýtonávrh
žalobcu na jej uzatvorenie žalovaný neakceptoval.

7. Parcelu registra „C“ s parc. číslom XXX/X eviduje Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor na
LV č. XXXX, pričom uvedená parcela je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky
H. G., K. G., nar. XX. XX. XXXX.

PRÁVNY STAV:

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka: „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“

9. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

11. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.“

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“13. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.“

PRÁVNE POSÚDENIE:

14. Predmetom tohto konania je peňažný nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 4.950,- Eur,

ktorého sa žalobca domáha voči žalovanému, a to ako sám žalobca uvádza v tlačive podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX/XXXX J. XX. XXXX XXXX, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zo dňa 13. 03. 2022, doručeného konajúcemu súdu dňa
28. 03. 2022, titulom uplatňovaného peňažného nároku je nájom za užívanie mosta, a to konkrétne za
obdobie od 07/2016 do 02/2022, t. j. 66 mesiacov á 75 Eur = 4.950,- Eur.

15. Pre upresnenie súd uvádza, že z podaní žalobcu síce vyplýva konštatovanie, že žalobca žiada
„odsúdiť tu rodinu G. na zaplatenie náhrady škody vo výške 20.000,00 EUR“, avšak o takýto nárok, ktorý
byrozširovalpôvodneuplatnenýžalovanýnárokžalobcažalobunerozšíril,nežiadaljejzmenurozšírením
pôvodne uplatneného nároku, a teda takýto ďalší potencionálny nárok žalobcu voči žalovanému sa
nestal predmetom tohto konania.

16. Medzi stranami konania nebolo sporné, o ktorý konkrétny most sa jedná, keď zo zisteného
skutkového stavu veci vyplýva, že uvedený most sa nachádza v k. ú. I. a zabezpečuje prístup na parcelu
č. XXX/X, ktorá parcela je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaného a jeho manželky.

17. V konaní však zostala spornou otázka vlastníckeho práva k predmetnému mostu, výlučne od ktorého
je následne možné odvodzovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, keď práve absenciu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu samotný žalovaný v rámci jeho procesnej obrany namieta.

18. Súd v súvislosti s nárokom žalobcu uplatneným voči žalovanému jeho žalobným návrhom na

zaplatenie sumy 4.950,- Eur pristúpil k posúdeniu otázky, či v prospech žalobcu svedčí v tomto konaní
aktívna vecná legitimácia.

19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo tento hmotno-právny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta. Súd žalobe vyhovie len ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na uplatnené
plnenie od žalovaného, inak žalobu zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

(bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. X L. XXX/XXXX).

20. Inými slovami povedané, vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu
alebo neúspechu v procese. Vecne legitimovaný je ten účastník, ktorý je subjektom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Vecná legitimácia má význam v každom civilnom procese,

ktorý možno začať na základe návrhu. Prichádza preto do úvahy v každom sporovom konaní. Účastník
konania, ktorý je ako navrhovateľ subjektom hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú
legitimáciu. Navrhovateľ hoci od začiatku procesu tvrdí, že má aktívnu vecnú legitimáciu, až v priebehu
samotného procesu sa ukáže, či je skutočne legitimovaný. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že
účastník nebol subjektom práva, o ktoré išlo v konaní, čo vedie k zamietnutiu návrhu. Na to, aby sa však

niekto stal účastníkom konania, nie je však potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník

na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
21. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždyiba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,

ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (bližšie K. XXX/XXXX).

22. Vo všeobecnosti pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného
práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotno-

právne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený
žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotno-právne
postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu
uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu

a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana,
ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne
legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotno-právnej povinnosti a
v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej)
sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie
žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v
konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy
na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci; súd prvej inštancie sa aktívnou vecnou

legitimáciou žalobcu v prejednávanom spore v napadnutom rozhodnutí výslovne zaoberal, dospel však
pritom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (otázka posúdenia vecnej legitimácie strán spadá do
rámca právneho posúdenia veci).

23.Predmetomkonaniavprejednávanejvecijeuplatnenýnárokžalobcunapeňažnéplneniezaužívanie

mosta vo výške žalobcom tvrdeného obvyklého nájomného za takéto užívanie, keď podľa tvrdení
žalobcu má zo strany žalovaného dochádzať k užívaniu predmetného mosta bez toho, aby žalovaný
mal k uvedenému mostu akékoľvek užívacie právo, a rovnako tak bez toho, aby za užívanie mosta platil
žalovaný žalobcovi akúkoľvek odplatu.

24. Aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie uvedeného nároku je poukazom na vyššie uvedené
potom práve ten, komu patrí vlastnícke právo k uvedenému mostu, a do ktorého vlastníckeho práva je
zasahované jeho neoprávneným užívaním bez právneho dôvodu resp. platného užívacieho titulu bez
poskytnutia protiplnenia za takéto užívanie.

25. Medzi stranami konania nebolo sporné, že vlastníkom uvedeného mosta bola spoločnosť B., spol.
s r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol žalobca, ktorá však bola ku dňu 23. 11. 2021 vymazaná
z Obchodného registra, a to z dôvodu ukončenia jej likvidácie. Akým spôsobom bol zlikvidovaný
majetok uvedenej spoločnosti, medzi ktorý patril aj dotknutý most, to v konaní však žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal. Rovnako tak žalobca v konaní nepreukázal, z akého dôvodu si uplatňuje nárok

na zaplatenie obvyklého nájmu ako bezdôvodného obohatenia sa žalovaného aj za obdobie od 07/2016
do 02. 11. 2021, keď predmetný most mal byť nesporne vo vlastníctve uvádzanej spoločnosti B., spol.
s r.o. a nie vo vlastníctve žalobcu.

26. Úspech žalobcu v spore preto závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého

vyvodzuje žalobou uplatňovaný nárok. Pri posudzovaní vecnej legitimácie teda nie je rozhodujúce len
tvrdeniežalobcu,alenajmäobjektívnezistenie,žestranysporusúúčastníkmiurčitéhohmotno-právneho
vzťahu. Následkom absencie preukázania vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému mostu je v tak v
procesnej rovine neexistencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

27. Pokiaľ súd už v rámci predbežného právneho posúdenia veci poskytnutého stranám konania na
pojednávaníkonanomdňa23.04.2025uviedol,žeotázkaaktívnejvecnejlegitimáciežalobcujevkonaní
sporná, tak žalobca na účely odstránenia uvedenej spornosti reagoval, že čo je viac ako súd, obeca kataster a že je úlohou súdu zabezpečiť si riadne podklady o ukončení likvidácie spoločnosti B., spol.
s r.o.

28. Žalobca totiž poukázal na listinu – Uznesenie Okresného súdu Banská sp. zn. 15C/72/2017-142
zo dňa 27. 03. 2019, z ktorého obsahu sa žalobca odvolával na vetu uvedenú v bode 2. odôvodnenia
predmetného uznesenia, kde je uvedené, že most je v jeho vlastníctve.

29. Súd sa s takouto argumentáciou žalobcu nemohol stotožniť a odôvodnenie vyššie uvedeného

Uznesenia v žiadnom prípade nemožno považovať za preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
k danému mostu, ako to nesprávne uvádza žalobca. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 15C/72/2017 sa totiž žalobca voči žalovanému a voči jeho manželke žalobou
doručenou súdu dňa 26. 10. 2017 domáhal zaplatenia odmeny za využívanie na podnikanie mesačne
75,- Eur so spätnou platnosťou na 2 roky od 31. 12. 2016 a do budúcnosti, nájomného od 12/2016 do
podania žaloby, a to 75,- Eur mesačne a do budúcnosti 75,- Eur mesačne a náhrady škody 20.000,- Eur.

Výzvou sp. zn. 15C/72/2017 zo dňa 29. 03. 2019 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo
výške 1.398,- Eur za podanú žalobu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/72/2017
-179 zo dňa 06. 06. 2019 vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd konanie zastavil, nakoľko žalobca
nezaplatil súdny poplatok v lehote určenej súdom aj napriek tomu, že bol poučený o následkoch jeho
nezaplatenia. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2019.

30. V texte Uznesenia sp. zn. 15C/72/2017-142 zo dňa 27. 03. 2019 na ktoré sa odvoláva žalobca je
uvedené: „V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti uvedenému uzneseniu odvolanie, ktoré súd
posúdil ako sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. V odôvodnení sťažnosti poukázal
na to, že už druhýkrát súd vyžiadal od neho údaj o priezvisku, krstnom mene, adrese trvalého pobytu

a dátum narodenia žalovaných, aj keď sú tieto súdu známe. Zároveň všetky dôkazy k žalobe predkladal
od 26. 10. 2017, a to list, fax, e-maily, vyúčtovania, vyúčtovania starostu D., ktoré dokazujú, že most
je v jeho vlastníctve, že žalovaní boli od roku 2002 vyzývaní na stavbu nového mosta, na kúpu
mosta, na geodetické nové vymeranie priamej hranice pozemku pri prevode parcely kúpou.“ Z uvedenej
citácie odôvodnenia dotknutého uznesenia je tak zrejmé, že tvrdenie, že most je vo vlastníctve žalobcu

je vlastným tvrdením žalobcu, ktoré sám uviedol v odôvodnení jeho sťažnosti, a teda nie právnym
posúdením súdu, že vlastnícke právo k mostu patrí žalobcovi, ako to nesprávne interpretuje žalobca.

31. Rovnako tak ani z emailovej korešpondencie medzi žalobcom a M. I. (č. l. XXX) nie je možné
odvodzovať preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému mostu. Totiž to, že v uvedenej

korešpondencii zamestnankyňa Obce I. uvádza, že má byť zrejmé, že mosty ostali vo vlastníctve
žalobcu, nie je možné dospieť k záveru, že uvedený e-mail preukazuje vlastníctvo žalobcu k danej veci.

32. Poukazom na uvedené vlastníctvo žalobcu k danej veci zostalo naďalej spornou skutočnosťou.
V tejto súvislosti súd s poukazom na prejednaciu zásadu civilného sporového konania, uvádza, že

povinnosť tvrdenia znamená, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce tvrdí žalovaný. Strana sporu tak nesie zodpovednosť za výsledok sporu
a musí preto s poukazom na koncentráciu konania zvážiť, ktoré dôkazy súdu na preukázanie svojich
tvrdení predloží, resp. ak ich nepredloží, musí si byť vedomá následkov spojených s ich nepredložením.
Následky spojené s nesplnením tejto povinnosti, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie

potom tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je pritom vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje (neuvedené) tvrdenia dôkazy, pretože
súd v rámci vykonávania dokazovania, nemá k akému tvrdeniu vykonať dôkazy. Dôkazné bremeno ako
procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v

konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech. Obdobný záver je konštatovaný v rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp. zn. 16 Co 999/2015-57 z 13. októbra 2016, potvrdenom rozhodnutím Ústavného
súdu SR, sp. zn. III. ÚS 203/2017 z 21. 03. 2017.

33. Súd ešte poznamenáva, že tak ako v prípade LV č. XXXX pre k. ú. I. ako aj v prípade Výpisu
z Obchodného registra ohľadne spoločnosti B., D.. s r.o. sa jedná o dôkazy vykonané súdom bez
návrhu strán konania, nakoľko ide o dôkazy, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov v zmysleustanovenia § 185 ods. 2 CSP. Nie je však v právomoci súdu bez návrhu žalobcu vykonávať aj iné
dôkazyohľadnelikvidáciespoločnostiB.,spol.sr.o.akosamylnedomnievažalobca.Akoužsúduviedol,
ak si žalobca jeho vlastnícke právo k mostu odvodzuje od nejakého právneho titulu realizovaného so

spoločnosťou B., spol. s r.o. v priebehu jej likvidácie, k preukázaniu takýchto skutkových tvrdení žalobcu
ťaží dôkazné bremeno, ktorého povinnosť unesenia v žiadnom prípade nemá nahrádzať súd vlastnou
činnosťou.

34. Žalobca však dôkazné bremeno ohľadne jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní neuniesol,

čo bolo v konečnom dôsledku dôvodom na zamietnutie jeho žaloby v celom uplatnenom rozsahu (I.
výrok), nakoľko jeho procesný útok založený na tvrdeniach o vlastníckom práve žalobcu k predmetnému
mostu tak zostal len v rovine týchto tvrdení, bez náležitého preukázania uvedeného tvrdenia
relevantnými dôkazmi.

35. Súd sa ešte záverom vyjadrí aj k námietke premlčania vznesenej žalovaným v rámci jeho procesnej

obrany. Ako totiž žalovaný správne poznamenal, užívanie veci bez právneho dôvodu možno považovať
za bezdôvodné obohatenie sa neoprávneného užívateľa, avšak uvedený nárok na vydanie takéhoto
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej 2- ročnej a objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe.
Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie žalovanej sumy za obdobie 66 mesiacov
konkrétne vymedzených časovým úsekom od 07/2016 do 02/2022, keď poukazom na dátum doručenia

žaloby žalovanému zo strany súdu t. j. dňa 04. 12. 2023 na vyjadrenie, čo možno považovať za výzvu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, možno konštatovať, že uvedený nárok je možné považovať za
premlčaný, a to v rozsahu obdobia od 07/2016 do 12/2021, čo zodpovedá práve 66 mesiacom á 75
Eur = 4.950,- Eur, teda poukazom na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozsahu celej
žalovanej sumy.

TROVY KONANIA:

36.Podľa§255ods.1 aods.2CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní
mal žalovaný úspech v celom rozsahu, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, súd žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

39. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

2 16C/19/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.